40. schôdza

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne som sa veľmi, veľmi čudoval, čo všetko ste zistili, že som tam napísal. Taký klasický príklad, pán poslanec Poliačik alebo tuto pán poslanec Sloboda tam vyčítali, čo tam nikdy nebolo ani nebude. Ale v poriadku, keď vedia takto čítať, tak to je veľmi výhodné, lebo aj v iných veciach možno budú takto šikovní.
Nuž a keď už pán Poliačik začal o tých všelijakých kauzách údajných a že nerobíme to, čo robíme, no tak vaším koaličným partnerom je aj pán Štefunko, čo ste teraz podpísali tú koalíciu, hej? Tak potom nie, vy ste ešte nezačali v politike a už máte korupčného šéfa. Však nečítate noviny? Vy sa za to nehanbíte? Vy si dovoľujete obviniť ministerku školstva z nejakej nekalej činnosti?! Hádam si nemyslíte, že niekto je taký imbecil, že by urobil niečo také, že v materiáli sú iné cifry a navrch tak urobí, aby mal iné cifry? No to keď to chcela pani Remišová mať, tak to mala, tak sa jej to len dostalo. To len takto treba vidieť, lebo imbecil by bol taký, ktorý by také niečo spravil a dal to, keď vie, že je to pod verejnou kontrolou, zdvojnásobenou. Na ministerstve obrany nikdy nebol taký poriadok, jak je teraz. To len vy nevidíte nič. Vy by ste chceli vidieť len samé, neviem čo.
A zopakujem to tu ešte raz. Rusko nebolo, nie je a nemá tendenciu stať sa nepriateľom Slovenskej republiky. Prečo by to robilo? Slovensko je nejakým nepriateľom Ruska? Slovensko nikdy nebolo nepriateľom Ruska a my ako malý národ si nepotrebujeme robiť nepriateľov. To vám tu hovorím tak. A pokiaľ ja budem na svojich nohách stáť, tak vám budem hovoriť, že Európa je odsúdená na spoluprácu s Ruskom, pretože Rusko je veľká krajina a jednoducho nemôže byť trvalý mier v Európe v nepriateľstve proti Rusku. A či sa vám to páči alebo nepáči, je to tak.
Ja viem, že vaša nenávisť je nekonečná, ale musíte si to vyliečiť, ako si musí Matovič vyliečiť svoje mindráky, ktoré má s tým, že je daňový podvodník, že kradne dane, že 680 km denne nachodí so svojou mamičkou 365 dní, aby mohol vykázať, koľko spotreboval nafty alebo benzínu. To je jeho problém. Aj vy si riešte svoje problémy a nevťahujte nás do toho, do vašich problémov s pánom Štefunkom.
Ale teraz vecne, aby sme neodbehli od zákona. No čo tu bolo hovorené s tou hymnou. Pán Dostál, vy viete, že zákon treba čítať celý, nielen jeden jeho paragraf. A tam sa hovorí niečo o, v § 14 ods. 2 zákona, ba nie, nie, pardon, to som si inde pozrel. Je tu, kedy sa hrá štátna hymna. Tam je to presne vymenované. Keď si vy kúpite, s prepáčením cédečko a budete si od večera do rána hrať hymnu zaniknutého štátu, ktorá je tak ľúbezne milá, tak si ju hrajte, ja vás za to nebudem ani pokutovať. A myslím si, že ani cieľom tohto zákona nie je, aby sme vám bránili hrať si československú hymnu ráno, na obed aj večer, ak to uspokojí vaše všetky iné potreby okrem jedenia, tak je to všetko v poriadku.
No, čo sa týka tých pokút. Je to tu v podstate, § 14 návrhu ods. 2. Pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť spôsobu konania a trvania protiprávneho stavu. Nie je tam žiadna minimálna sankcia. To znamená, nejde od – do. Keď zákon, ktorý nemá sankciu, je nevymožiteľný. To je napríklad zákon o štátnu jazyku, ktorý nemá sankcie, a každý si robí, čo chce. Načo je taký zákon? Zákon musí mať nejakú sankciu a tá sankcia je na to, aby ten zákon dostal na vážnosti, nie na to, aby hrozil, že tú sankciu aj použije.
Ja som na začiatku povedal, že iniciatíva, iniciatívne bolo to, že vznikol tento problém s logom. To nie Hrnko vymyslel, to nie Hrnkovi sa nepáčilo to logo, to nie ľudia, ktorí majú taký vkus ako pani Zimenová, ja jej ho nekritizujem, hej. Ona tiež nemusí môj vkus kritizovať, ale ja jej vkus teda neberiem. Ja som bol vyzvaný profesorom Marsinom. Viete, kto je profesor Marsina? To je 93-ročný žijúci zakladateľ slovenskej historickej vedy, zakladateľ pomocných vied historických na Slovensku, kde patrí aj heraldika, aby som niečo s tým robil, pretože to je nehorázne znehodnocovanie štátneho znaku. A kde som to mal robiť inde, ak nie v zákone a v návrhu zákona? A ja si na rozdiel od vás svojich profesorov cením a ctím. A keď môj profesor povie, že to je tak, tak je tak.
Takisto povedala to, že je to znevažovanie štátnych symbolov, katedra pomocných vied historických. Profesor Jozef Novák, tiež má hodne nad 80 rokov, je to slovenský heraldik prvej kategórie a tiež tvrdí to, že v tej podobe, ako to je, je to znehodnocovanie a znevažovanie štátneho symbolu. To si nevymyslel Hrnko. Heraldická komisia ministerstva vnútra, ktorá sa podieľala na napísaní tohto zákona, povedala to isté. Tak keď to hovoria takéto kapacity, ľudia, ktorí nemajú prečo povedať, že to je ináč, tak prečo by sme to mali nechať mlčaním, obísť mlčaním? Ja neviem.
Ďalej, tento, toto logo si dali zaregistrovať v zmysle Parížskeho dohovoru, to je súčasťou nášho zákona, myslím, že to je § 12 alebo 14 o ochranných známkach, hovorí, že spoločnosti súkromného charakteru sa vyhnú používaniam takých log, ktoré by mohli vzniknúť v tom v ich používaní so zámenou štátneho znaku. To je v našom zákone o priemyselných značkách. Toto páni zo Slovenského zväzu ľadového hokeja už vedia. Na Slovensku tento znak oni nemôžu zaregistrovať, takže nesplnia to, čo chceli, aby mali logo, ktoré ich dresy odlíšia od ostatných a mohli byť predajnou značkou. Takže v tomto je celá vec zakopaná.
To nejde o to, že sú tam zdvihnuté hokejky, ale to, že to pripomína slovenský štátny znak. To, že Česi používajú hlavu leva ako svoje logo hokejistické, je úplne logické, ako keby si tam dali Rusi medveďa alebo Američania vlka. Ale určite by nepripustili urobiť českého leva tak, že by mu namiesto tých dvoch chvostov dali dve hokejky. To je asi ten symbol. Takýmto charakterom tento symbol je k vzťahu k ostatným štátnym znakom. K javorovým listom som už povedal. Nie je súčasťou, teda nie je štátnym znakom. Je to len symbolom.
Pán Dostál, čo sa týka toho, že sa tam zavádza nový systém, a to je ten znak štátneho, v znamení štátneho znaku. Viete, keď tu spomínaní umelci sa predvádzajú v tričkách, v ktorých je dvojkríž na trojvrší umiestnený do vagíny, s prepáčením, ak to mám slušne povedať, lebo sú na to aj iné výrazy, a vedľa nich sa postaví jeden predseda politickej strany a na druhý deň týchto ľudí prijme prezident Slovenskej republiky, nuž, niekoho to neuráža, ale nie je to tento štátny znak, nie je to presne popísané, ale mňa to uráža, to je národný symbol. Prečo by takýto znak, takýto symbol nemal byť tiež chránený? Ja to neviem. Prečo by mňa mal niekto urážať tým, že to, čo ja považujem, a nie som sám, na Slovensku je aspoň 50 % ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu národu, k svojmu štátu aj k jeho symbolom. (Reakcie z pléna.) Čo to? Má tam hokejky namiesto chvostu? Hokejky nemá. (Reakcie z pléna.) Ja neviem, to je ďaleko. Ale nemôžete to tu používať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál, poprosím vás. Pán poslanec Dostál...

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Je tam levia hlava? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
... záverečné slovo navrhovateľa a poprosím vás, aby ste si sadli.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ale čo som ja povedal zle? (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál!

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ja hovorím, že to, čo urobil Slovenský zväz ľadového hokeja by vyzeralo tak, keby k tomu levu dali namiesto dvoch chvostov dve hokejky, ale vy ste ma asi nepočúvali.
No, takže v tomto zmysle ja chcem, aby sa bránili aj záujmy tých, ktorí takéto veci pokladajú za svoju vlastnú urážku.
Viete, vám určite meno Mináč nebude nič hovoriť, možno aj áno, ale pre vás to bude určite nejaký komunistický spisovateľ a tak ďalej a tak ďalej, ale v tejto súvislosti začiatkom 90. rokov Vladimír Mináč povedal, že keď sa kope do štátnych znakov alebo do takýchto symbolov, nielen do štátnych znakov a vôbec do symbolov, ktoré ľudia považujú za posvätné, je to, ako keď sa kope do prirodzenia, no. Viete, áno je to tak. Ľudí, ktorí si ctia seba, štátne znaky, štátne symboly, keď sa znevažujú, to bolí. To je jednoducho fakt. Prečo by sme to mali popierať?
Nuž, čo sa týka tej hymny, to som vám myslím hovoril. Čo sa týka toho, čo s tým nesúvisí, čo tu najmä pán poslanec Poliačik hovoril.
A ešte jednu vec. Prečo štátny znak by mal byť na dresoch? Je to jednoducho tradícia. Tradícia je to, čo nás robí nejakým spôsobom zviazaných s minulosťou, s prítomnosťou a s budúcnosťou. Ak človek chce zničiť nejaký živočích, nejaký tok, najlepšie keď preruší tradíciu, keď mu ostrihá korene, keď mu zaleje korene kyselinou alebo podobne. Potom to zahynie.
A prečo takýto návrh zákona? No preto, lebo je to zákon a treba ten zákon opraviť, treba ho opraviť nielen, toto je už druhotná vec, ten hokej, to je druhotná vec, to pokladám za vyriešenú vec, ale treba ten zákon prispôsobiť dobe, dianiu v spoločnosti. A nedá sa to nijak ináč, len jeho novelizáciou alebo tým, že sa pripraví nový zákon. Ja myslím, že novelizácia stačí. A že možno máte pravdu, nečakal som, že bude okolo tohto zákona takáto búrlivá diskusia, pretože som si myslel, naivne, že všetci ľudia si ctia národné a štátne symboly, ale vidím, že to tak nie je.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nech sa páči.

Dámy a páni, už dve hodiny dvanásť minút sa tu rozprávame a bavíme podľa istých kolegov o podružnom probléme. Keď je úcta k štátnosti podľa niektorých poslancov podružný problém alebo nezmysel, alebo dokonca blbosť, tak iste uznáte, je to veľmi smutné. O to smutnejšie, že sme v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky.
Bolo tu spomenutých veľa obvinení, veľa vecí, od školského systému až po spochybňovanie modernizácie armády a vďaka pánovi Dostálovi až po zvonenie mobilu v telefóne. Prepáčte, mne to pripomína jeden obrovský rétorický guláš. Namiesto korenia v ňom miešate iba spochybňovanie, posmešky a účelovo skresľované fakty. Čakal by som v tejto súvislosti naozaj vecnú diskusiu, ale podaktorí kolegovia sa prezentovali len, ak to mám nazvať slušne, úpornou snahou o získanie nejakých politických bodov.
V rámci môjho záveru navrhujem jedno. Sme tu všetci poslanci bez ohľadu či koaliční alebo opoziční, všetci sme tu z vôle našich voličov, z vôle ľudí, ktorí nám tu dali dôveru reprezentovať túto krajinu a robiť všetko pre to, aby sme prijímali také zákony, ktoré život ľuďom uľahčia.
Skúsme sa zbaviť zbytočných emócií na pravej, na ľavej alebo akejkoľvek rovine a vnímajme vzťah k štátnosti, k štátnym symbolom presne v takom duchu, v akom som to hovoril v rozprave, ako zdroj národnej hrdosti a preukazujme my ako predstavitelia najvyššieho zákonodarného orgánu tejto republiky úctu k našej štátnosti. Potom nebude treba reštriktívnych opatrení. Ale keď to budú vidieť občania, ako si všetci poslanci, všetci 150 poslanci vážia slovenské štátny symboly, to bude signál aj smerom k občanom, že v tomto štáte predsa len existuje čosi, nejaká emócia, ktorá ľudí neviaže k nejakým čiastkovým problémom, neúspechom alebo nepodarkom, nezdarom, ale že sme naozaj na túto krajinu hrdí. Táto krajina nemôže za to, že je taká polarizovaná, aká je. Ale myslím si, že občania si zaslúžia aj v našom podaní slušnú komunikáciu a to, aby sme im ukázali, že vieme potiahnuť za jeden koniec povrazu, tobôž v problematike, ktorá spája všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, profesiu alebo bez ohľadu na to, kde žijú a kde bývajú. Takže skúsme sa zbaviť zbytočných emócií, zbytočného úsilia získavať tu politické body pre svoju stranu, väčšiu alebo menšiu, a skúsme sa na celú záležitosť pozrieť pragmaticky očami normálneho človeka a občana Slovenskej republiky.