40. schôdza

Ďakujem pekne. Presne potvrdzujem, že asi toto je možno tá najdôležitejšia časť v tomto zákone, a to, že sa tam pridávajú ďalšie možnosti pokutovania práve za to, čo a akým spôsobom sa v zmysle tohto zákona používa. Namiesto toho, aby sme prirodzeným spôsobom vytvárali hrdosť na to, aké znaky a symboly používame a aby sme ich ďalej rozširovali kľudne aj kultúrnym spôsobom tak, ako bolo vytvorené napríklad to logo ľadového zväzu. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne som sa veľmi, veľmi čudoval, čo všetko ste zistili, že som tam napísal. Taký klasický príklad, pán poslanec Poliačik alebo tuto pán poslanec Sloboda tam vyčítali, čo tam nikdy nebolo ani nebude. Ale v poriadku, keď vedia takto čítať, tak to je veľmi výhodné, lebo aj v iných veciach možno budú takto šikovní.
Nuž a keď už pán Poliačik začal o tých všelijakých kauzách údajných a že nerobíme to, čo robíme, no tak vaším koaličným partnerom je aj pán Štefunko, čo ste teraz podpísali tú koalíciu, hej? Tak potom nie, vy ste ešte nezačali v politike a už máte korupčného šéfa. Však nečítate noviny? Vy sa za to nehanbíte? Vy si dovoľujete obviniť ministerku školstva z nejakej nekalej činnosti?! Hádam si nemyslíte, že niekto je taký imbecil, že by urobil niečo také, že v materiáli sú iné cifry a navrch tak urobí, aby mal iné cifry? No to keď to chcela pani Remišová mať, tak to mala, tak sa jej to len dostalo. To len takto treba vidieť, lebo imbecil by bol taký, ktorý by také niečo spravil a dal to, keď vie, že je to pod verejnou kontrolou, zdvojnásobenou. Na ministerstve obrany nikdy nebol taký poriadok, jak je teraz. To len vy nevidíte nič. Vy by ste chceli vidieť len samé, neviem čo.
A zopakujem to tu ešte raz. Rusko nebolo, nie je a nemá tendenciu stať sa nepriateľom Slovenskej republiky. Prečo by to robilo? Slovensko je nejakým nepriateľom Ruska? Slovensko nikdy nebolo nepriateľom Ruska a my ako malý národ si nepotrebujeme robiť nepriateľov. To vám tu hovorím tak. A pokiaľ ja budem na svojich nohách stáť, tak vám budem hovoriť, že Európa je odsúdená na spoluprácu s Ruskom, pretože Rusko je veľká krajina a jednoducho nemôže byť trvalý mier v Európe v nepriateľstve proti Rusku. A či sa vám to páči alebo nepáči, je to tak.
Ja viem, že vaša nenávisť je nekonečná, ale musíte si to vyliečiť, ako si musí Matovič vyliečiť svoje mindráky, ktoré má s tým, že je daňový podvodník, že kradne dane, že 680 km denne nachodí so svojou mamičkou 365 dní, aby mohol vykázať, koľko spotreboval nafty alebo benzínu. To je jeho problém. Aj vy si riešte svoje problémy a nevťahujte nás do toho, do vašich problémov s pánom Štefunkom.
Ale teraz vecne, aby sme neodbehli od zákona. No čo tu bolo hovorené s tou hymnou. Pán Dostál, vy viete, že zákon treba čítať celý, nielen jeden jeho paragraf. A tam sa hovorí niečo o, v § 14 ods. 2 zákona, ba nie, nie, pardon, to som si inde pozrel. Je tu, kedy sa hrá štátna hymna. Tam je to presne vymenované. Keď si vy kúpite, s prepáčením cédečko a budete si od večera do rána hrať hymnu zaniknutého štátu, ktorá je tak ľúbezne milá, tak si ju hrajte, ja vás za to nebudem ani pokutovať. A myslím si, že ani cieľom tohto zákona nie je, aby sme vám bránili hrať si československú hymnu ráno, na obed aj večer, ak to uspokojí vaše všetky iné potreby okrem jedenia, tak je to všetko v poriadku.
No, čo sa týka tých pokút. Je to tu v podstate, § 14 návrhu ods. 2. Pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť spôsobu konania a trvania protiprávneho stavu. Nie je tam žiadna minimálna sankcia. To znamená, nejde od – do. Keď zákon, ktorý nemá sankciu, je nevymožiteľný. To je napríklad zákon o štátnu jazyku, ktorý nemá sankcie, a každý si robí, čo chce. Načo je taký zákon? Zákon musí mať nejakú sankciu a tá sankcia je na to, aby ten zákon dostal na vážnosti, nie na to, aby hrozil, že tú sankciu aj použije.
Ja som na začiatku povedal, že iniciatíva, iniciatívne bolo to, že vznikol tento problém s logom. To nie Hrnko vymyslel, to nie Hrnkovi sa nepáčilo to logo, to nie ľudia, ktorí majú taký vkus ako pani Zimenová, ja jej ho nekritizujem, hej. Ona tiež nemusí môj vkus kritizovať, ale ja jej vkus teda neberiem. Ja som bol vyzvaný profesorom Marsinom. Viete, kto je profesor Marsina? To je 93-ročný žijúci zakladateľ slovenskej historickej vedy, zakladateľ pomocných vied historických na Slovensku, kde patrí aj heraldika, aby som niečo s tým robil, pretože to je nehorázne znehodnocovanie štátneho znaku. A kde som to mal robiť inde, ak nie v zákone a v návrhu zákona? A ja si na rozdiel od vás svojich profesorov cením a ctím. A keď môj profesor povie, že to je tak, tak je tak.
Takisto povedala to, že je to znevažovanie štátnych symbolov, katedra pomocných vied historických. Profesor Jozef Novák, tiež má hodne nad 80 rokov, je to slovenský heraldik prvej kategórie a tiež tvrdí to, že v tej podobe, ako to je, je to znehodnocovanie a znevažovanie štátneho symbolu. To si nevymyslel Hrnko. Heraldická komisia ministerstva vnútra, ktorá sa podieľala na napísaní tohto zákona, povedala to isté. Tak keď to hovoria takéto kapacity, ľudia, ktorí nemajú prečo povedať, že to je ináč, tak prečo by sme to mali nechať mlčaním, obísť mlčaním? Ja neviem.
Ďalej, tento, toto logo si dali zaregistrovať v zmysle Parížskeho dohovoru, to je súčasťou nášho zákona, myslím, že to je § 12 alebo 14 o ochranných známkach, hovorí, že spoločnosti súkromného charakteru sa vyhnú používaniam takých log, ktoré by mohli vzniknúť v tom v ich používaní so zámenou štátneho znaku. To je v našom zákone o priemyselných značkách. Toto páni zo Slovenského zväzu ľadového hokeja už vedia. Na Slovensku tento znak oni nemôžu zaregistrovať, takže nesplnia to, čo chceli, aby mali logo, ktoré ich dresy odlíšia od ostatných a mohli byť predajnou značkou. Takže v tomto je celá vec zakopaná.
To nejde o to, že sú tam zdvihnuté hokejky, ale to, že to pripomína slovenský štátny znak. To, že Česi používajú hlavu leva ako svoje logo hokejistické, je úplne logické, ako keby si tam dali Rusi medveďa alebo Američania vlka. Ale určite by nepripustili urobiť českého leva tak, že by mu namiesto tých dvoch chvostov dali dve hokejky. To je asi ten symbol. Takýmto charakterom tento symbol je k vzťahu k ostatným štátnym znakom. K javorovým listom som už povedal. Nie je súčasťou, teda nie je štátnym znakom. Je to len symbolom.
Pán Dostál, čo sa týka toho, že sa tam zavádza nový systém, a to je ten znak štátneho, v znamení štátneho znaku. Viete, keď tu spomínaní umelci sa predvádzajú v tričkách, v ktorých je dvojkríž na trojvrší umiestnený do vagíny, s prepáčením, ak to mám slušne povedať, lebo sú na to aj iné výrazy, a vedľa nich sa postaví jeden predseda politickej strany a na druhý deň týchto ľudí prijme prezident Slovenskej republiky, nuž, niekoho to neuráža, ale nie je to tento štátny znak, nie je to presne popísané, ale mňa to uráža, to je národný symbol. Prečo by takýto znak, takýto symbol nemal byť tiež chránený? Ja to neviem. Prečo by mňa mal niekto urážať tým, že to, čo ja považujem, a nie som sám, na Slovensku je aspoň 50 % ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu národu, k svojmu štátu aj k jeho symbolom. (Reakcie z pléna.) Čo to? Má tam hokejky namiesto chvostu? Hokejky nemá. (Reakcie z pléna.) Ja neviem, to je ďaleko. Ale nemôžete to tu používať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál, poprosím vás. Pán poslanec Dostál...

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Je tam levia hlava? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
... záverečné slovo navrhovateľa a poprosím vás, aby ste si sadli.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ale čo som ja povedal zle? (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál!

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ja hovorím, že to, čo urobil Slovenský zväz ľadového hokeja by vyzeralo tak, keby k tomu levu dali namiesto dvoch chvostov dve hokejky, ale vy ste ma asi nepočúvali.
No, takže v tomto zmysle ja chcem, aby sa bránili aj záujmy tých, ktorí takéto veci pokladajú za svoju vlastnú urážku.
Viete, vám určite meno Mináč nebude nič hovoriť, možno aj áno, ale pre vás to bude určite nejaký komunistický spisovateľ a tak ďalej a tak ďalej, ale v tejto súvislosti začiatkom 90. rokov Vladimír Mináč povedal, že keď sa kope do štátnych znakov alebo do takýchto symbolov, nielen do štátnych znakov a vôbec do symbolov, ktoré ľudia považujú za posvätné, je to, ako keď sa kope do prirodzenia, no. Viete, áno je to tak. Ľudí, ktorí si ctia seba, štátne znaky, štátne symboly, keď sa znevažujú, to bolí. To je jednoducho fakt. Prečo by sme to mali popierať?
Nuž, čo sa týka tej hymny, to som vám myslím hovoril. Čo sa týka toho, čo s tým nesúvisí, čo tu najmä pán poslanec Poliačik hovoril.
A ešte jednu vec. Prečo štátny znak by mal byť na dresoch? Je to jednoducho tradícia. Tradícia je to, čo nás robí nejakým spôsobom zviazaných s minulosťou, s prítomnosťou a s budúcnosťou. Ak človek chce zničiť nejaký živočích, nejaký tok, najlepšie keď preruší tradíciu, keď mu ostrihá korene, keď mu zaleje korene kyselinou alebo podobne. Potom to zahynie.
A prečo takýto návrh zákona? No preto, lebo je to zákon a treba ten zákon opraviť, treba ho opraviť nielen, toto je už druhotná vec, ten hokej, to je druhotná vec, to pokladám za vyriešenú vec, ale treba ten zákon prispôsobiť dobe, dianiu v spoločnosti. A nedá sa to nijak ináč, len jeho novelizáciou alebo tým, že sa pripraví nový zákon. Ja myslím, že novelizácia stačí. A že možno máte pravdu, nečakal som, že bude okolo tohto zákona takáto búrlivá diskusia, pretože som si myslel, naivne, že všetci ľudia si ctia národné a štátne symboly, ale vidím, že to tak nie je.

Dámy a páni, už dve hodiny dvanásť minút sa tu rozprávame a bavíme podľa istých kolegov o podružnom probléme. Keď je úcta k štátnosti podľa niektorých poslancov podružný problém alebo nezmysel, alebo dokonca blbosť, tak iste uznáte, je to veľmi smutné. O to smutnejšie, že sme v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky.
Bolo tu spomenutých veľa obvinení, veľa vecí, od školského systému až po spochybňovanie modernizácie armády a vďaka pánovi Dostálovi až po zvonenie mobilu v telefóne. Prepáčte, mne to pripomína jeden obrovský rétorický guláš. Namiesto korenia v ňom miešate iba spochybňovanie, posmešky a účelovo skresľované fakty. Čakal by som v tejto súvislosti naozaj vecnú diskusiu, ale podaktorí kolegovia sa prezentovali len, ak to mám nazvať slušne, úpornou snahou o získanie nejakých politických bodov.
V rámci môjho záveru navrhujem jedno. Sme tu všetci poslanci bez ohľadu či koaliční alebo opoziční, všetci sme tu z vôle našich voličov, z vôle ľudí, ktorí nám tu dali dôveru reprezentovať túto krajinu a robiť všetko pre to, aby sme prijímali také zákony, ktoré život ľuďom uľahčia.
Skúsme sa zbaviť zbytočných emócií na pravej, na ľavej alebo akejkoľvek rovine a vnímajme vzťah k štátnosti, k štátnym symbolom presne v takom duchu, v akom som to hovoril v rozprave, ako zdroj národnej hrdosti a preukazujme my ako predstavitelia najvyššieho zákonodarného orgánu tejto republiky úctu k našej štátnosti. Potom nebude treba reštriktívnych opatrení. Ale keď to budú vidieť občania, ako si všetci poslanci, všetci 150 poslanci vážia slovenské štátny symboly, to bude signál aj smerom k občanom, že v tomto štáte predsa len existuje čosi, nejaká emócia, ktorá ľudí neviaže k nejakým čiastkovým problémom, neúspechom alebo nepodarkom, nezdarom, ale že sme naozaj na túto krajinu hrdí. Táto krajina nemôže za to, že je taká polarizovaná, aká je. Ale myslím si, že občania si zaslúžia aj v našom podaní slušnú komunikáciu a to, aby sme im ukázali, že vieme potiahnuť za jeden koniec povrazu, tobôž v problematike, ktorá spája všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, profesiu alebo bez ohľadu na to, kde žijú a kde bývajú. Takže skúsme sa zbaviť zbytočných emócií, zbytočného úsilia získavať tu politické body pre svoju stranu, väčšiu alebo menšiu, a skúsme sa na celú záležitosť pozrieť pragmaticky očami normálneho človeka a občana Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, návrhom zákona sa rozširujú účelové poskytnutia a použitie prostriedkov Environmentálneho fondu. Cieľom tejto zmeny je prispieť finančnými prostriedkami určenými na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie na podporu aktivít uskutočňovaných na územiach alebo v oblastiach, ktoré v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku environmentálneho práva podliehajú osobitným formám ochrany. Finančná podpora takýchto aktivít sa má orientovať na obce alebo na, ako základné jednotky územnej samosprávy, ktoré budú o prostriedky Environmentálneho fondu môcť žiadať individuálne alebo kolektívne vo forme záujmového združenia obcí. Avšak musí byť, hneď na úvod dodám, že musí byť zabezpečené to, že sa to dotýka minimálne piatich obcí takáto, takáto, takýto projekt, ktorý bude predmetom posudzovania Environmentálneho fondu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, sociálny vplyv, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani na podnikateľské prostredie, avšak bude mať pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podal spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Toľko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, predseda výboru, kolegovia, kolegyne, predkladáte návrh zákona, ktorým by sa mal meniť zákon o Environmentálnom fonde, a teda chcete rozšíriť účelové poskytnutie a použitie prostriedkov tohto fondu. Musím sa priznať, že nerozumiem tomu, aký je vlastne dôvod tohto zákona. Bola by som rada, keby ste mi vysvetlili, čo bol ten impulz, ten nedostatok z toho portfólia širokého, ktoré už v súčasnosti je možné využiť, tie ako prostriedky, fondy, ktoré sa môžu poskytnúť na množstvo rôznych projektov. Sú vypísané v § 4 zákona. Že čo bol ten impulz? Kde vám vlastne chýba tá podpora tých obcí a miest na nejaké podporné programové aktivity, ktoré ani nie sú zadefinované? Že čo tým mienite? Aký bude výsledok týchto aktivít? Aké, z čoho budú pozostávať tieto programové aktivity obcí a miest?
A ešte ste teda zdôraznili vo vašom úvodnom slove, no že, aby to bolo jasné, že nieže jedna obec si požiada, že musí ich byť päť. No keď si požiada jedno veľké mesto, ktoré môže mať, dajme tomu, nejakú problematiku s akumuláciou vôd alebo ochranou prírody, tak musí hľadať nasilu, bude musieť hľadať ďalšie štyri obce, len aby splnilo teda požiadavku? Ale stále nevieme, že vlastne požiadavku a výzvu na čo. Kde je ten problém, že potrebujeme rozšíriť to portfólio aktivít, ktoré môže zo svojich výzvach Environmentálny fond podporiť obce a mestá, to sú oprávnení žiadatelia, ale na konkrétne aktivity.
Máme vo svetlej pamäti desať miliónov eur vyhodených z projektu Čistejšie Slovensko, kedy pán minister Žiga vyhodil desať miliónov do luftu, kde naozaj sa podporili čierne skládky, ale likvidácia čiernych skládok, ale v podstate sa nedosiahlo nič, žiaden výsledok v podobe skvalitnenia životného prostredia neprišiel, pretože tie peniaze nie vždy ale aj boli použité pre kšeftárov, ktorí zneužili túto dotáciu, ale nie na systémové opatrenia na odstránenie čiernych skládok. Máme v svetlom príklade ďalšie míňanie peňazí, ktoré sú nejasné v súvislosti s peniazmi, ktoré Environmentálny fond prevzal, alebo so záväzkami, ktoré prevzal z Recyklačného fondu. Päť miliónov eur na elektromobily a do dnešného dňa nie je ukončené trestné oznámenie, ktoré som podala vo veci tejto, tejto podľa mňa nezákonne poskytnutej dotácie.
Environmentálny fond sa borí v problémoch s kapacitami, ľudskými kapacitami. Záväzky, ktoré prevzal z Recyklačného fondu za, z roku 2016, sa nekontrolujú. Sú tam zmluvy, ktoré vykazujú podvodné, podvodné aktivity. Je to predmetom tiež mojich oznámení, ktoré, a zistení, ktoré plánujem v krátkom čase podať ako trestné oznámenie. A ideme vlastne vytvárať nové portfólio nejasných programových aktivít. Prečo to nie je zadefinované, tá hmota, ten výsledok, ktorý dostaneme? Environmentálny fond hospodári s veľkým, veľkým balíkom peňazí. Som si vytiahla na oživenie údaje, keď sme prijímali štátny rozpočet. Tak objem príjmov na rok 2019 je rozpočtovaný v celkovej výške 692 miliónov eur. Samozrejme, to je príjmová zložka, sú tam aj, môžme si povedať, fiktívne peniaze z predaja emisií, emisných povolení, čo teda bolo aj kritizované cez NKÚ, že tieto, tieto rozpočtované príjmy by nemali byť takýmto spôsobom oceňované a nadhodnocované. Z toho nám vychádza ohromný prebytok, ktorý tento Environmentálny fond má. Pretože výdavky, celkové výdavky pri príjme 692 miliónov sú vo výške výdavky 81,9 miliónov, čo je o 54,8 milióna viac, ako je, je, bolo v roku 2018. Samozrejme súvisí to čiastočne aj so zmenou skladby príjmov a výdavkov v súvislosti s prijatím zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Ale to je, to je v poriadku, to sú proste účelovo viazané peniaze, ktoré, teda sa zákon prijal, aj vieme, kam tie peniaze účelovo pôjdu.
Prichádzate s takýmto nejasným návrhom zákona, ale pritom vy sám ako predseda výboru, my sme ani raz nemali zástupcov tohto Environmentálneho fondu na pôde výboru, aby sme sa s nimi porozprávali o tom, ako vlastne oni fungujú v rámci týchto obrovských peňazí. Pretože sú tam dotačné programy, ktoré idú rôznym žiadateľom, či sú to ako dotácie alebo sú to úverové prostriedky. Ale sú tam aj, veľký balík peňazí, ktorý sa schvaľuje po dohode ministerstva životného prostredia a ministerstva financií. Sú to tie prostriedky, ktoré idú práve z tých, z toho balíka tých emisných, emisných povoleniek. Pamätám si na to, že som podávala asi pred dvoma rokmi novelu zákona o Environmentálnom fonde, aby tento mechanizmus bol rozšírený o vyššiu transparentnosť, a síce, aby sme boli informovaní v našom výbore o tejto dohode a o týchto prostriedkoch. Minimálne, aby sme aspoň mali tú informáciu a nešlo to o nás bez nás. Tento návrh zákona samozrejme ako opozičný, možno z pohľadu SNS, koaličných vašich partnerov zbytočný, lebo načo predkladáme zákony, ktoré, ktoré nie sú schválené.
My tento zákon v takejto podobe bez ďalších vysvetlení, lebo nerozumiem, nerozumiem, je nejasný, netransparentný, podporiť, podporiť určite nemôžme. Možno máte za tým dobrý cieľ, ste primátorom mesta a bojujete tuná za mestá, aby mali ďalšie možnosti získavania nejakých zdrojov. Len nejaké zdroje sú nijaké zdroje. Nijaké zdroje neprinášajú žiadne výsledky a ten, cieľom, aj tie peniaze, ktoré budú použité z Environmentálneho fondu, by mali priniesť konkrétne merateľné výsledky na ktoré tie peniaze boli použité. A žiaľ, mnohé projekty alebo výzvy, ktoré sú v Environmentálnom fonde vyhlasované, tieto merateľné výsledky nemajú. A ideme vlastne ako keby vytvárať ďalší priestor na takéto nejasné, nejasné hospodárenie. Tak to je zatiaľ všetko z tohto môjho pohľadu.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, tiež by som chcel asi sa opýtať predkladateľa, že jak si ty spomínala, že vlastne čo bol ten impulz. To znamená, že v tých územiach, kde sa prirodzene kumulovala voda a v chránených územiach doteraz mali nejaké obmedzenia tie obce, aby mohli z environfondu niečo čerpať? Pretože teraz my ich tu vypichli, vyslovene ako keby to bolo územie, ktoré doteraz bolo hendikepované, tak mi to z toho vychádza. Tak sa pýtam, že prečo možnože aj iné kritériá, teraz ma narýchlo nenapadajú aké, by mohli byť, aby sa aj ďalšie obce, ktoré možno sú v nejakom inom režime, ja neviem, možno nejaký vojenský priestor, teraz si vymyslím, hej, napríklad vojenský obvod Javorina, ktorý bol zrušený, a kde má tiež možnože nejaké tie environzáťaže, tak prečo napríklad títo by nemohli z toho environfondu špeciálne byť podporení cez nejaké projekty ako tie záťaže zlikvidovať? Takže zdá sa mi, že je to. A tých päť obcí, kde bol ten limit? Prečo to neni sedem? Prečo to nie sú dve? A tých päť obcí kto určil, aká komisia? Lebo to sú také nezodpovedané otázky, ktoré dúfam, že v druhom čítaní alebo aj teraz pán predkladateľ zodpovie.
Takže ďakujem, toľko z mojej strany zatiaľ.

Ďakujem pekne. No, presne to sú, Martin, tieto otázky, ktoré sú nejasné, ale pritom keď si otvoríme existujúci zákon, tak hneď prvé štyri body sú tak nastavené všeobecne, že vlastne prostriedky fondu možno poskytnúť na podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Už len z tohto jedného jediného bodu by sa dalo, vlastne všetky tie veci, ktoré v dôvodovej správe sú naznačené, že by sa mali týkať nejakých chránených území alebo chránených vodohospodárskych území, tak predsa to sú ciele štátnej environmentálnej politiky. A je to len o tej forme tej výzvy, kedy teda Environmentálny fond by správne naformuloval. Ale takto keď vy to dáte, že programové aktivity, no mne z toho vyjde, že z toho budú nejaké dokumenty, niečo proste nehmotné, nič, čo vlastne by donieslo kvantifikovateľné výsledky, merateľné výsledky, ktoré, táto novela zákona by prispela k lepšiemu fungovaniu Environmentálneho fondu.

Ďakujem pekne. Ďakujem za otázky kolegom. Prekvapuje ma, že takto, pani kolegyňa, nejakým spôsobom ako keby spochybňujete tento zámer, keďže vy ste boli tiež predkladateľkou v minulom roku zákona, ktorým v princípe, Lex Žitný ostrov, nazvime ho takýmto spôsobom, a v minulom roku sme nakoniec aj schválili zákon č. 305/2018, čo dúfam, že uznáte, že to bol potrebný a dobrý zákon. Lebo to neni len o Žitnom ostrove, aj keď to malo zase pracovný názov Lex Žitný ostrov, ale je tam množstvo území, ktoré, ktoré štát sa rozhodol nejakým spôsobom chrániť, a zásahy v týchto územiach budú pod prísnejšou kontrolou a dúfam, že to uznáte, že je potrebný zákon a dobrý zákon, ktorý bol schválený.
A práve o to ide, aby sme povedali, že v týchto územiach bude osobitný ako keby balík peňazí, ktorý sa bude používať presne na to, aby sme odstraňovali environmentálne záťaže, aby sme budovali kanalizácie v takýchto oblastiach. Ale tam tiež to nemá význam robiť, že tu urobím v jednej obci, ktorá si požiada, hej, o to. Keď sa to dotýka katastrov a území viacerých obcí a ak oni to neurobia ako keby naraz a spolu, či sú to už tie dokumenty, ktoré ste vy spomínali, alebo je to odstránenie environmentálnej záťaže, tak by to akoby nemalo zmysel, lebo tá jedna obec bude mať, bude riešiť environmentálnu záťaž a na druhej strane tie ostatné, ostatné nie a nevyriešili sme problém, ktorým sme v podstate chceli tieto oblasti prirodzenej akumulácie vôd nejakým spôsobom chrániť. Áno, aj investovať do toho peniaze, lebo to je potrebné, aby sme, aby sme ich dokázali nejakým spôsobom ochrániť. Ten účel podľa súčasného zákona, alebo teda nebol vypichnutý tento problém, ktorý, ktorý je v týchto územiach, a jednoducho dáva sa osobitný balík práve na ochranu týchto území a na účely, ktoré zákon už predpokladá, tak ako ste ich niektoré vy spomínali. A nie sú to len dokumenty, je to aj odstraňovanie environmentálnych záťaží.
Takže (reakcie z pléna), takže toto má byť, toto má byť akoby účelom. A prekvapuje ma, že, viete, choďte do tých obcí, choďte do tých obcí, kde, kde boli, na čo boli vyčlenené alebo ktoré, ktoré použili tie prostriedky na, na likvidáciu odpadov. Že boli, že boli zle použité, alebo neúčelné alebo boli nepotrebné tie peniaze. Viete, množstvo, obrovské množstvo odpadu bolo práve cez tieto financie zlikvidovaných a uložených na skládku tam, kde mali byť, kde dovtedy boli a dlhé roky boli často na okrajoch obcí a boli to jednoducho čierne, obrovské čierne skládky. Lebo čiernou skládkou neni len kopa gúm, ktoré, ktoré ako keby si ľudia predstavujú, že to je čierna skládka. Boli, boli čierne skládky rozsahu takého, že s tým si obec jednoducho veľmi ťažko dokázala poradiť. Takže dávať do, že teraz tento zákon je pomaly tak istý zlý a ide sa vyhadzovať, idú sa vyhadzovať peniaze, ja si to nemyslím, že, ale pravda, že bude druhé čítanie, pokiaľ, pokiaľ prídete s nejakým dobrým návrhom, rozumným návrhom, sme pripravení o tom sa s vami baviť a rokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsim vám teraz v krátkosti prečítať, prečo spolu s kolegyňou Zuzanou Zimenovou predkladáme návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
V predkladanom návrhu sa opätovne vytvárajú právne podmienky, ktoré boli zmenené jednou z noviel zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a síce, aby aj občania s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí majú cystickú fibrózu so závažným a chronickým poškodením pľúc, poškodením pankreasu a poškodením ďalších orgánov alebo onkologické ochorenie v štádiu akútnej liečby alebo pri hematoonkologickom ochorení, mohli byť posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Totižto v dôsledku toho, že v platnej právnej úprave nie sú taxatívne uvedené druhy ťažkého zdravotného postihnutia, akými je cystická fibróza alebo onkologické ochorenia pri posúdení na účely rôznych druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu, konkrétne peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, na peňažný príspevok na prepravu a na peňažný príspevok určený na kompenzáciu zvýšených výdavkoch súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý my poznáme neformálne ako príspevok na benzín, a na parkovací preukaz nie sú vôbec títo občania, ktorí sú chorí na jednu z týchto závažných diagnóz, posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu, tým pádom im nevznikne nárok ani na jeden z uvedených peňažných príspevkov. Uvedené ťažké zdravotné postihnutia sú však takého závažného charakteru, že neumožňujú občanom s týmto postihnutím prepravovať sa hromadnými dopravnými prostriedkami na základe, teda s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní ich prirodzenej dôstojnosti, a preto je nevyhnutné, aby im boli poskytnuté uvedené druhy kompenzácii, ktoré im umožnia vykonávať každodenné aktivity a pritom minimalizovať progresiu tohto závažného ochorenia.
Občania postihnutí cystickou fibrózou alebo onkologickým ochorením sú aj tak denne vystavovaní v priebehu svojho života nielen dôsledkom svojho ochorenia, ale aj rôznym psychosociálnym problémom ako v rodine, tak aj v škole, aj v zamestnaní, ale aj v priateľských a partnerských vzťahoch. Ak ide o deti s uvedenými druhmi ťažkého zdravotného postihnutia, najťažšie bremeno spočíva pravdaže na rodičoch, ktorí sa často vzdávajú svojej kariéry a plne sa venujú svojmu dieťaťu, a bez podpory formou kompenzácie je to veľmi ťažké a niekedy priam nemožné. Ak umožníme, aby aj občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s uvedenými druhmi zdravotného postihnutia bola poskytnutá adekvátna kompenzácia, zvýšime aj im kvalitu života rovnako ako občanom s inými druhmi zdravotného postihnutia a prestaneme ich diskriminovať.
Cieľom druhej časti návrhu, o ktorej potom bude bližšie hovoriť kolegyňa Zuzana Zimenová, je aj rozšíriť možnosti individuálnej pomoci pre žiakov so zdravotným znevýhodnením v školách, ktoré zabezpečujú plnenie povinnej školskej dochádzky, prostredníctvom osobných asistentov. Na Slovensku pribúda počet detí, ktoré musia v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky prekonávať rôzne bariéry pri učení sa a pri začleňovaní sa do kolektívu spolužiakov. Týka sa to najmä žiakov so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich potrebujú na to, aby mohli v školách rozvíjať svoj potenciál a vo vzdelávaní napredovať, pomoc nad rámec obvyklého prístupu učiteľov. Väčšina žiakov so zdravotným postihnutím sa učí v špeciálnych školách, no čoraz častejšie sa ich darí integrovať aj do bežných škôl. V oboch typoch škôl im na vyučovaní môže pomáhať asistent učiteľa. Mnohí z týchto žiakov však potrebujú asistenciu nielen pri učení sa, ale aj pri bežných samoobslužných činnostiach. A v takýchto prípadoch je pre ne pomoc asistentov učiteľa nedostatočná. Asistenti učiteľa totiž nie sú na podobné situácie pripravení, keďže ide o úkony, ktoré nesúvisia s pedagogickou činnosťou, ale spadajú do oblasti osobnej asistencie. Výkon činností súvisiacich s osobnou asistenciou nie je súčasťou kompetenčného profilu asistenta učiteľa, ani súčasťou jeho obvyklej náplne práce. Vhodnými osobami, ktoré by dokázali v školách túto medzeru v oblasti pomoci pre žiakov so zdravotným znevýhodnením vyplniť, sú práve osobní asistenti. Tým však v súčasnosti nie je umožnené vykonávať osobnú asistenciu na pôde škôl, čo je príklad absolútneho rezortizmu, ktorý je u nás tak hlboko zakorenený.
Platné a účinné znenie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pozná iba asistentov učiteľa. Ďalšie právne predpisy osobným asistentom vstup do škôl zakazujú, a to aj do špeciálnych škôl, čo je absurdné. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách. Cieľom predloženého návrhu zákona je tento nezmyselný zákaz zrušiť a umožniť osobným asistentom pôsobiť aj na pôde škôl. Ak právna úprava dnes ustanovuje, že do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie s výnimkou vysokej školy, podľa predloženého návrhu zákona sa režim na vysokých školách a režim v oblasti regionálneho školstva zjednotí, a to v prospech osôb so zdravotným postihnutím.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne. A do rozpravy sa hlásim ako druhá.