40. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, spejeme ku koncu rozpravy o najdôležitejšom bode, o ktorom rokuje a rozhoduje tento parlament, a už sa teda zrejme nedočkáme toho, aby sme zistili, čo si o tejto téme myslí vládna koalícia. Mali sme tu 12 plus 1 vystupujúcich opozičných poslancov v rámci rozpravy písomne prihlásených, potom sa 5 poslancov prihlásilo ústne, ani jeden z nich nebol koaličný. Bolo tu nejakých pár faktických poznámok, ale teda koaliční poslanci mali k tejto téme menej faktických poznámok, ako mali opoziční poslanci vystúpení v rozprave, ak som dobre prečítal, počítal.
A teda je to smutné, lebo nepoznáme vecný názor koaličných poslancov, samozrejme, že ani my sme dopredu neprezradili, koho budeme voliť, samozrejme, ale teda spravili sme to z celkom iných dôvodov ako vy. Spravili sme to preto, lebo sme sa dohodli, že nebudeme rozdávať bozky smrti, že keby sme my ako opoziční poslanci povedali, že tohoto uchádzača považujeme za vynikajúceho, ten by stál za to, aby, aby, aby bol ústavným sudcom, tak veľmi by sme mu poškodili a znížili by sme jeho šance, ak prípadne vládna koalícia o niekom takom uvažuje, že by ho podporila.
A mne je to veľmi ľúto, ja som sa zúčastnil toho vypočúvania od začiatku až do konca, miestami som odkladal odbehnutie na toaletu, aby som bol prítomný, keď, keď tí uchádzači tam vystupovali a niečo mi neušlo, a boli to náročné tri dni, ale bolo dobré, že sme mali možnosť vypočuť si všetkých uchádzačov a aj my poslanci, ktorí budeme o tom rozhodovať, sme sa o nich dozvedeli oveľa viac, ako sme vedeli predtým na základe tých životopisov, a mohli sa o tom dozvedieť aj všetci ostatní, ktorí tam boli, ktorí to sledovali cez online prenos, ktorí, ktorí k tomu diskutovali alebo ktorí o tom čítali správy, ktoré médiá prinášali.
Mne je to naozaj až ľúto, že žijeme v krajine, kde sa, kde sa musíme obávať, že ak by sme povedali, že tohto kandidáta považujeme za dobrého, že by ho to mohlo poškodiť. Ja by som veľmi rád žil v krajine, kde by sme mohli otvorene diskutovať o kvalitách tých kandidátov a povedať si, že tohoto považujeme za dobrého preto a preto a s týmto máme problém alebo ho prípadne považujeme za neprijateľného z dôvodov, že urobil niečo vo svojej minulosti, alebo, alebo nie je, nie je dostatočne kvalifikovaný, alebo teda ukázal na tom vypočutí, že má nejaké zvláštne názory alebo názory, pre ktoré ho, pre ktoré ho nemôžem voliť. To by bolo prirodzené, len, žiaľ, ešte od takejto krajiny a od takejto politickej scény máme veľmi ďaleko.
A nedozvedeli sme sa veľmi ani vecné argumenty kolegov, kolegov z koalície v tej diskutovanej, diskutovanej otázke, či Robert Fico spĺňa, alebo nespĺňa predpoklady, lebo šiestim koaličným poslancom sa zdalo dostatočné to, čo predložil, predložil na rokovanie výboru, hoci bolo zjavné, a teda že úplne očividne zjavné, že to nestačí, o čom svedčí napokon aj to, že ešte to dopĺňal a dopĺňal a dopĺňal.
A keď sme o tom diskutovali opäť vecne včera na ďalšom, špeciálne na Ficovo želanie zvolanom, zvolanom výbore, tak zase som nepočul argumenty na moju výhradu, že nemožno započítať výkon základnej vojenskej služby, argumenty, ktoré sa opierali o znenie zákona a o popis reality toho, ako fungovali vyšetrovatelia vojenskej prokuratúry za socializmu, čo vtedy hovoril zákon o prokuratúre, čo vyžadoval od vojenských vyšetrovateľov, a ako boli, resp. neboli upravení asistenti vojenských vyšetrovateľov, čo bol aj prípad Roberta Fica. Počul som len výhradu, že - a prečo ste s tým prišli až teraz? Prečo ste to predtým nerozporovali?
No, ja som to nerozporoval, lebo som nemal dôvod to rozporovať, keďže ani bez toho, aby som vzniesol túto námietku, nehrozilo, že by Robert Fico tých 15 rokov dosiahol, tak som nepotreboval, nepovažoval za potrebné otvárať ešte ďalšiu otázku, o ktorej by sme mohli, mohli diskutovať. A vyčítať mne, že s niečím prichádzam na poslednú chvíľu, je veľmi, veľmi zvláštne práve od pána poslanca Madeja, ktorý čakal, doslova čakal, vyčkával so zvolaním výboru na to, kým mu Robert Fico dodá podklady. A ani nám nepovedal, keby nám povedal, že čakám, kým Fico dodá podklady, a potom zvolám výbor, no, asi by sme neboli s tým spokojní, ale aspoň by sme vedeli, na čom sme. A takto sme sa každý deň chodili pýtať - už, bude už výbor? Nie, nie. Čakalo sa, kým Robert Fico dodá podklady. Robertovi Ficovi sa dostalo špeciálneho zaobchádzania.
A ja by som rád napríklad poznal váš názor, kolegovia zo SMER-u alebo SNS, alebo z MOST - HÍD, lebo aj, aj poslankyňa MOST - HÍD pani Sárközy hlasovala za to, že Robert Fico spĺňa predpoklady, že čo si, čo si napríklad o tomto argumente myslíte, že, že základnú vojenskú službu nemožno považovať za výkon právnického povolania, lebo nie je to ani povolanie, ani verejná funkcia a ani na to netreba právnické vzdelanie na základe zákona. Nedozvedel som sa.
Dozvedel som sa od pána poslanca Tomáša, že, že Fico je populárny a že ja sa tu z OKS snažím a nie sme populárni. Ale čo to má spoločné s tým, či Robert Fico spĺňa, alebo nespĺňa ústavou dané podmienky? A pán poslanec Ježík v reakcii hovoril, že sa nezhodneme v tom, že, že ako vnímame Roberta Fica, a teda že on ho vníma ako jedného z najfundovanejších a najerudovanejších uchádzačov. Však to vám ja neberiem, ale tá diskusia nebola o tom, že či sa Robert Fico vyzná, alebo nevyzná v práve, ale či spĺňa, alebo nespĺňa tie podmienky.
Ja vám poviem príklad, ja poznám človeka, ktorý sa venuje ako aktivista, občan aktívny témam, ktoré súvisia so stavebným právom, a vyzná sa v ňom tak dobre, že keby som mal sa súdiť v nejakej veci, v nejakom stavebnom konaní, tak sa obrátim naňho a vždy, keď niekto sa na mňa obráti a potrebuje poradiť a ja neviem alebo nemám čas, tak mu poviem, že obráťte sa na toho človeka, lebo ten sa v tom naozaj, naozaj dobre vyzná a vie vám poradiť a vie také veci, ktoré ja by som musel dlho hľadať a možno by som nenašiel. Jediný problém je, že ten človek nemá právnické vzdelanie, čiže ich napríklad nemôže zastupovať na súde, hoci si myslím, že vie o stavebnom práve a správnom práve viac ako 90 % advokátov, ale nemôže zastupovať na súde, lebo nespĺňa tú formálnu podmienku, ani sa nemôže stať advokátom, lebo nie je, nie je právnikom. Takže tá debata bola o tom, či spĺňa, alebo nespĺňa.
My sme povedali dôvody, pre ktoré si myslíme, že nespĺňa, snažili sme sa ich zargumentovať a nedostali sme v podstate žiadnu odpoveď a predpokladám, že v tejto rozprave už ani žiadnu odpoveď nedostaneme.
Ideme voliť 9 ústavných sudcov, resp. 18, z ktorých vyberie pán prezident 9. A chcem teda na záver upozorniť na vážne nebezpečenstvo, že na dlhé roky ovládne SMER, SMER - sociálna demokracia Ústavný súd, nielenže, nielenže súčasná vládna koalícia a nominanti vládnej koalície, SMER - sociálna demokracia. Už v tejto chvíli sú na ústave (pozn. red.: správne "Ústavnom súde") štyria ústavní sudcovia, ktorí boli zvolení v čase jednofarebnej vlády SMER-u, z toho dvaja sú bývali aktívni politici SMER-u, poslanci SMER-u, poslankyňa a poslanec. Takže teraz úplne stačí nieže všetkých deviatich, teraz úplne stačí, keď sa traja z tých kandidátov, ktorí, ktorí, ktorí sa raz stanú ústavnými sudcami, budú, budú zo SMER-u, tak tu máme na dlhé roky Ústavný súd, v ktorom 7 z 13, čiže nadpolovičnú väčšinu, budú tvoriť predstavitelia, alebo teda nominanti a ľudia blízki jednej jedinej politickej strane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Skutočne, pán Dostál, keď Robert Fico v ´98. predložil poslancom požiadavku zmeniť pravidlá na voľbu generálneho prokurátora, tak nepochyboval o tom, že inak to nejde. Jednoducho, áno, zmeniť ich kvôli jednotlivcovi, to sa, to nevyznieva veľmi systémovo, ale stáva sa to. Teraz ide o to, že pravidlá už netreba rešpektovať. Dokonca teda všetci sme videli, že ho veľmi zaskočilo a sklamalo, že v jeho prípade sú pravidlá prekážkou.
Ešte jedna poznámka. V novembri si myslím, že bolo všetkým - a myslím, že aj Robertovi Ficovi - pomerne jasné, tam poukazujem, že zdá sa, že aj v ´98. ešte mu bolo jasné, že pravidlá proste už musia platiť pre každého a že výsady a privilégiá vysokých politikov nielenže neplatia, ale je veľmi nevhodné a neslušné sa ich aj nejak domáhať alebo dovolávať, lebo to poriadne naštve ľudí.
Teraz sa zdá, že určitá časť politickej scény, jak ten čas od novembra plynie, tak toto úplne zabudla. A ten rozdiel chovania pána kolegu Fica medzi rokom 1998 a 2019 to veľmi výrečne ilustruje. Vtedy chcel aspoň zmeniť pravidlá, teraz chce, aby pravidlá pre jeho prípad neplatili, lebo je veľmi známy, je populárny, má najsilnejšiu stranu a tak ďalej atď.
Tento rozpor medzi, medzi atmosférou, v ktorej žije táto časť politickej scény, a slovenskou verejnosťou, najmä mladou, je už tak priepastný, že on je zdrojom toho spoločenského... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj, no, ja by som nebol až taký spomienkovo optimistický, čo sa týka hodnotenia Roberta Fica v roku 1998. Zasa to, keď chcem sa stať generálnym prokurátorom a uvažujem, že kvôli tomu je potrebné zmeniť zákon o prokuratúre a zmeniť podmienky, aby som ja tie podmienky spĺňal, no tak to nie je nejaká veľká výhra, to je, naopak, snaha ohýbať pravidlá vo svoj prospech, ktorá bola Robertovi Ficovi vlastná už v roku 1998. V tomto ohľade to nie je žiadna novinka.
Rozdiel je, samozrejme, len v tom, že, že, no, proste vek je vec, ktorá, ktorá nepustí, a teda tam, tam ťažko možno tvrdiť, že keď má niekto 30 rokov, tak, tak má 40. To predsa je trošku komplikovanejšie, ako čo je to výkon právnického povolania, lebo o tom hovorí ústava. Ale už výklad toho je na parlamente. Parlament výklad urobil v roku 2006 v tejto veci a dnes ideme, ideme lámať, alebo teda vládna koalícia ide lámať ten výklad. Včera ho zlomila v ústavno, v ústavnoprávnom výbore.
No a pokiaľ ide o tie pravidlá, tak ja by som tu zacitoval, že "za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 45 rokov, je bezúhonný, má vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, je v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní a jeho doterajší život dáva záruku, že bude tú svoju funkciu vykonávať riadne". To nie je citát z ústavy, to je citát z toho, ako vláda navrhla zmeniť ústavu.
No a keby sme sa bavili o tom, že či jeho doterajší život dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ešte navrhujem, aby po ukončení rozpravy hlasovali sme v utorok o 17. hodine večer.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona odstraňuje legislatívne a praktické nedostatky zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby týkajúce sa orgánov neziskových organizácií a ich právomocí.
Cieľom návrhu novely zákona je jednoznačnejšie určiť kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov neziskovej organizácie, rozšíriť zodpovednosť riaditeľa aj vo vzťahu k zakladateľovi.
Doterajšia prax ukázala súčasnú legislatívnu úpravu ako nepostačujúcu. Návrh novely zákona taktiež rieši aj situáciu, keď riaditeľ stratí svoju spôsobilosť na právne úkony, čo v súčasnom znení zákona absentuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na životné prostredie.
Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 1289). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorý predkladám, odstraňuje legislatívne a praktické nedostatky zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby týkajúce sa orgánov neziskových organizácií a ich právomocí.
Cieľom návrhu novely zákona je jednoznačnejšie určiť kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov. Rozšíriť zodpovednosť riaditeľa aj vo vzťahu k zakladateľovi.
Doterajšia prax ukázala súčasnú legislatívnu úpravu ako nepostačujúcu. Návrh novely zákona taktiež rieši aj situáciu, keď riaditeľ stratí svoju spôsobilosť na právne úkony, no v súčasnom znení zákona absentuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, zamestnanosť, informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na životné prostredie.
Naopak, napomôže naozaj prostrediu neziskovým organizáciám, aby sa jednoznačnejšie určili ich právomoci a kompetencie. Kompetencia voliť prvého riaditeľa neziskovej organizácie v doterajšej právnej úprave patrila správnej rade. Avšak údaje o prvom riaditeľovi sú obligatórnou záležitosťou zakladajúcej listiny podľa § 6 písm. e), čo v praxi spôsobovalo problémy, pretože správna rada sa taktiež konštituuje v zakladacej listine, a tak by mal prvého riaditeľa voliť ešte neexistujúci orgán.
Preto navrhujeme, aby prvého riaditeľa určil a vymenoval zakladateľ.
V doterajšej právnej úprave zákon o neziskových organizáciách obligatórne stanovuje podmienky, za ktorých musí správna rada odvolať riaditeľa neziskovej organizácie, a to v prípade, ak bol riaditeľ právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie riaditeľa alebo za úmyselný trestný čin. Ďalej ak vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzatvára obchody, ktoré súvisia s činnosťou neziskovej organizácie, alebo sprostredkúva pre iné osoby obchody neziskovej organizácie, alebo ak o uvoľnenie z funkcie sám požiada.
Návrh novely zákona by pridal ďalšiu podmienku, a to prípad straty spôsobilosti na právne úkony riaditeľa, pretože z logických príčin nemôže vykonávať činnosti spojené s jeho funkciou a tento zahŕňa aj prípad smrti riaditeľa.
Zákon stanovuje možnosti, za ktorých správna rada môže fakultatívne odvolať riaditeľa neziskovej organizácie. Riaditeľ ako štatutárny orgán riadi činnosť neziskovej organizácie a rozhoduje o všetkých záležitostiach neziskovej organizácie, ak nie sú vyhradené do pôsobnosti iných orgánov, a je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami neziskovej organizácie a jej zakladateľa. Z toho vyplýva významná úloha, ale aj zodpovednosť riaditeľa voči zakladateľovi za chod a činnosť neziskovej organizácie.
V doterajšej právnej úprave absentovala kompetencia zakladateľa vyvodiť zodpovednosť voči riaditeľovi za výkon funkcie nezodpovedajúci záujmom zakladateľa. Preto navrhujeme rozšírenie možností, kedy môže správna rada fakultatívne odvolať riaditeľa neziskovej organizácie, o možnosť tak učiniť aj na podnet zakladateľa.
Kompetencia voliť prvých členov dozornej rady neziskovej organizácie v doterajšej právnej úprave patrila správnej rade. Avšak údaje o prvých členoch dozornej rady sú obligatórnou náležitosťou zakladacej listiny podľa § 6 písm. e), čo v praxi spôsobovalo problémy, pretože správna rada sa taktiež konštituuje v zakladacej listine, a tak by mal prvých členov dozornej rady voliť ešte neexistujúci orgán. Preto navrhujeme, aby prvých členov dozornej rady určil a vymenoval zakladateľ.
Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona tak, aby termínovo napĺňala všetky lehoty procesu prerokúvania a schvaľovania zákonov Národnou radou Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh novely zákona bude mať dopad len na proces menovania a odvolávania niektorých členov orgánov neziskových organizácií, preto nemožno predpokladať jeho vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a rovnako tak ani jeho sociálny vplyv.
Návrh zákona taktiež nie je v rozpore s právom Európskej únie.
Tento zákon opätovne predkladám po vyše pol roku, keďže absencia týchto legislatívnotechnických úprav naďalej komplikuje činnosť niektorých neziskových organizácií, a ak ho neschválime, aj komplikovať bude.
Chcem vás preto poprosiť, apelovať, aby ste opätovne zvážili, ako budete hlasovať za tento návrh. Je to návrh, ktorý má napraviť mätúce ustanovenia o menovaní prvých členov orgánov neziskových organizácií a zabezpečiť zakladateľovi, aby mohol do istej miery ovplyvňovať chod organizácie, teda aby mohol navrhnúť odvolanie riaditeľa v prípade, že nebude spokojný s jeho činnosťou.
Chcem len upozorniť, že neziskové organizácie nie sú len tie subjekty, ktoré sú často terčom kritiky konšpiračných médií, ale sú to predovšetkým organizácie, ktoré sa podieľajú na poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, podieľajú sa na rozvoji kultúry, ochrane životného prostredia, obnove prezentácií duchovných, kultúrnych hodnôt, ochrane ľudských práv, základných slobôd, na vzdelávaní, výchove, rozvoji telesnej kultúry, ochrane zdravia obyvateľstva, podpore regionálneho rozvoja a zamestnanosti, ako aj ďalších.
Ešte raz vás prosím o podporu tejto novely a ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za zhovievavosť. Ja sa teda pokúsim predložiť tento zákon, aj keď je to vlastne jeden z balíka zákonov, antibyrokratického balíčka, ktorý sme predstavili médiám, myslím, minulý týždeň.
Rada by som preto možno ešte na začiatok povedala pár slov k tomu celému balíku, aj keď môj kolega Beblavý, ktorý predkladal už prvý zákon asi tri dni dozadu, o tom už trošku hovoril, ale teda pár slovami dovoľte aj mne.
Do parlamentu sme predložili balík týchto deviatich zákonov, kde je tucet opatrení proti byrokracii. Obsahujú teda konkrétne opatrenia. Sú to veľmi jednoduché, niektoré veľmi malé opatrenia, ale myslím si, že veľmi dobré, zamerané na problémy, ktoré samotní podnikatelia označili za byrokratické nezmysly roka.
Podnikateľom a zamestnávateľom by ich prijatie ušetrilo približne päť hodín mesačne, množstvo finančných prostriedkov a prinieslo by viac možností zamestnávať ľudí. V podstate prinieslo by viac možností robiť to, prečo tí podnikatelia začali podnikať.
Podnikatelia a živnostníci by mali konečne dostať servis na úrovni a prestať robiť kuriérov úradom. Nepotrebujeme drahé úrady a stovky úradníkov. Stačí počúvať samotných podnikateľov. Podľa rebríčka Svetovej banky Doing Business sa schopnosť Slovenska konkurovať v posledných rokoch výrazne zhoršuje. Je teda čas na to, aby slovenskí podnikatelia dostali od štátu služby, na ktoré majú nárok, a aby nevenovali svoj čas byrokracii, ale, ako som už povedala, svojmu podnikaniu, zákazníkom a zamestnancom.
Takže, dámy a páni, dovoľte mi predložiť tento návrh zákona - sekundu, len si nájdem tlač, áno, áno, len ja to mám v online, takže len si to prekliknem - o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako hovorila pani predsedajúca.
V podstate v skratke, v tomto návrhu zákona ide o zrušenie povinnosti zamestnávateľa viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu.
Viac o tomto zákone poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Takže ja len veľmi stručne by som rada tento návrh zákona možno trošku lepšie uviedla, detailnejšie, aby ste mali predstavu, o čo ide, aj keď je to pomerne jednoduché.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým je právnická osoba zverujúca vozidlo inej osobe, čiže zamestnávateľ svojmu zamestnancovi napríklad, viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle vozidla a adrese pobytu vodiča.
Túto evidenciu je prevádzkovateľ povinný poskytnúť policajtovi na jeho výzvu podľa súčasného znenia § 6 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Predkladatelia návrhu, teda my, sme toho názoru, že ponechanie súčasnej povinnosti je administratívnou záťažou pre podnikateľov, ktorá nie je nevyhnutná na účel plnenia úloh Policajného zboru na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Tento účel je možné dosiahnuť aj menej zaťažujúcou povinnosťou prevádzkovateľov, napríklad v podobe povinnosti byť schopný uviesť meno a priezvisko osoby, ktorej bolo vozidlo zverené v dátume a čase, ktorý je pre policajný útvar relevantný. Takúto povinnosť by mala byť právnická osoba osobitne alebo konkrétne malý a stredný podnikateľ bez rozsiahleho vozového parku schopná poskytnúť aj bez nutnosti viesť celoročne detailnú evidenciu, ktorá zaberá množstvo času.
V prípade veľkých podnikov, resp. právnických osôb, ktoré sú prevádzkovateľom väčšieho počtu vozidiel, bude vedenie evidencie nevyhnutné na plnenie navrhovaného rozsahu notifikačnej povinnosti aj bez nutnosti explicitne ustanoviť súčasný rozsah evidenčnej povinnosti.
Takže toľko bližšie, konkrétnejšie k tomuto jednoduchému návrhu zákona. Kolegyne, kolegovia, budem rada, keď nám podporíte jeden z týchto antibyrokratických zákonov, a teším sa na predstavenie ďalších asi jedenástich v utorok ráno.
Ďakujem pekne.