40. schôdza

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k tomuto bodu najmä preto, lebo mňa osobne ako učiteľa z praxe sa mimoriadne dotýka spôsob, akým pristupujeme pri konkrétnych preventívnych aktivitách, ktoré realizujeme na našich školách, keď vidíme, že ten celkový pohľad spoločnosti, ktorá dopúšťa takéto laxné, takéto laxné povolenie, aby sa reklamy na alkohol mohli nachádzať v blízkosti školských zariadení, skrátka takýto prístup považujem za gumovanie všetkého, čo my ako učitelia v školách s deťmi robíme. Darmo budeme mať množstvo aktivít v rámci koordinácie v prevencii proti sociálno-patologickým situáciám, darmo budeme mať každý rok školský v rámci medzinárodných dní, kde sa v rámci tých aktivít, či už sú to celé dni, týždne, venujeme boju proti závislosti, proti drogám. A povedzme si priamo, že áno, aj alkohol je drogou, síce legálnou, ale je to droga, ktorá vyvoláva a prináša so sebou množstvo negatív. Pár slov k tým negatívam.
Nedávne výskumy dokazujú, konkrétne štúdia, ktorá bola spracovaná vo Veľkej Británii a Švédsku a bola popísaná v odbornom časopise European Hearth Journal, že tepny a celkovo cievny systém násťročných, ktorí nadmerne konzumujú alkohol, ako aj cigarety, už v 17 rokoch sú omnoho krehkejšie než tepny ich vrstovníkov, ktorí abstinujú. Len pre ilustráciu, podľa lekárov tuhosť a celková pevnosť týchto ciev je jeden z najlepších indikátorov pre kardiovaskulárne príhody. To znamená, ak my zatvárame oči, alebo sa, naopak, dáme uchlácholiť tým, že celková spotreba mierne klesá, ak my zatvárame teda oči pred tým, že jednoducho ten, tá spotreba alkoholu práve u dospievajúcich je stále vysoká, zarábame si na veľký problém v budúcnosti, ktorý bude stáť aj peniaze, pretože tieto ochorenia budú mať aj dopady pre budúce financie.
Zároveň však ale treba aj dodať to, že kampane, ktoré realizujeme, nie sú dostačujúce. Neviem, či viete, ale konkrétne teraz, momentálne v Českej republike prebieha kampaň Suchý únor, to znamená, že suchý február, kde sa snažia vyvolať akýsi celospoločenský tlak na to, aby došlo k zníženiu tejto celkovej spotreby alkoholu. Česi si sami osebe, teda sami uvedomujú, aký významný vplyv má práve konzumácia alkoholu na, vo verejnosti, a preto sa snažia aj takouto formou kampane pôsobiť na celú spoločnosť.
A prečo to tu spomínam? My u nás sme zatiaľ zameraní skôr tak úzko, to znamená, nerobíme nejaké celospoločenské aktivity, riešime to cez školy. Myslím si, že musím oceniť napríklad aj DVD, ktoré bolo, možnože ste to postrehli, minulý rok v októbri, DVD, ktoré bolo vydané ministerstvom vnútra, bolo to vďaka občianskemu združeniu Stop drogám, ktoré bolo venované stúpajúcemu problému pitia najmä u dospievajúcich dievčat. To dévedéčko sa volá Čo sme si, to sme si, vypime si, dievčatá a bolo distribuované aj do škôl. A upozorňuje na tento fakt.
Ale tieto kampane všetky; a môžu pribúdať a môžeme ich aj rozširovať v rámci tých ponúk pre školy a všetky tieto zariadenia; budú márne, ak dopustíme, že vo forme vizuálneho smogu budú v blízkosti školských zariadení práve tieto druhy reklám. Pretože to, čo som povedal v úvode, vnímam nielen ja, ale aj mnohí moji kolegovia, s ktorými o tom komunikujem, ako výraznú prekážku akémukoľvek úspešnému preventívnemu snaženiu. Skrátka, v škole prebiehajú preventívne aktivity, ale cestou do školy a cestou zo školy vidia deti na vlastné oči veľmi modernou, vizuálnou, príťažlivou formou presný opak toho, o čom sa v škole hovorilo a o čom boli zamerané jednotlivé aktivity.
Tento protiklad je nielen v tomto prípade, nachádza sa aj v mnohých iných, ale tento protiklad pokiaľ máme možnosť obmedziť, tak to urobme. Pretože sú pre nás akékoľvek zdroje a energia, ktorú chceme dať do preventívnych aktivít, aby sme zachránili mládež pred následkami týchto závislostí, sú potom zbytočné.
A plus k tomu, možnože poznáte aj výskum profesora Alexandra, ktorý svojho času práve na potkanoch robil pokusy o tom, akým spôsobom sa prejavujú závislosti. Veľmi jednoducho, keby som ich mal popísať, zistil, že pokiaľ tým laboratórnym zvieratám vytvoril podmienky, ktoré boli o celkovom šťastí, o spokojnosti, to znamená doslova, dopísmena vytvoril im podmienky ako v raji, tieto laboratórne zvieratá nemali absolútne žiadnu motiváciu k tomu, aby pristupovali k látkam, ktoré u nich mali vytvárať závislosť.
Tento pokus potvrdzuje len jediné, pokiaľ sa spoločnosť dokáže sústrediť nielen na boj proti negatívnemu javu určitému, ale vytvára zdravé vzťahy, vytvára atmosféru lásky, prijatia, komunikácie, tak závislosť jednoducho nemá šancu. Preto apelujem aj na nás všetkých, okrem toho, že chceme čokoľvek zakázať, musíme vždy zároveň sa aj snažiť o to, aby sme vytvárali takú atmosféru, aby závislosť, tá diera, ktorá sa vytvára v človeku a cez ktorú sa doňho dostáva zlo, aby sa nevytvárala. A v tom sú práve zdravé vzťahy. A tieto zdravé vzťahy, tie sú kľúčom k tomu, ako sa môže uzdraviť celá spoločnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pani predkladateľka, samozrejme, alkohol podľa mňa je pliaga, ktorá nás tu kvári už tisíce rokov, a ja by som chcel poukázať, že prakticky história sa opakuje a stále jedna generácia, druhá generácia sa poučí, nepoučí.
Ja by som chcel uviesť jeden príklad. Neviem, či vám hovorí niečo meno Michal Bosák. Bol to Šarišan, ktorý, a veľký bankár v Amerike, ktorý, ktorého podpis je na, jediného Slováka na americkej dolárovke, desaťdolárovke, myslím, alebo dvadsaťdolárovke. A viete, čo on hlásal, keď išiel do Ameriky na sklonku 19. storočia? Že slovenský národ si predsa nemôže prepiť rozum, lebo svet potrebuje nie opitých, ale múdrych ľudí. A vyhlásil, že poďme búrať krčmy a postaviť školy. Proste fatamorgána, utópia.
Aby to nebolo iba na výrokoch, viete, čo urobil v roku 1922, keď vznikla Československá republika, priamo v svojom, vo svojej rodnej obci v Okrúhlom, okres Svidník? Prišiel a povedal, že poďme zbúrať krčmu. Samozrejme, všetci ľudia sa postavili na barikády, čo to je za volovina. Presvedčil ich, dal im asi aj nejaké financie, dobre, podpísali mu. Jeden notorický alkoholik nechcel podpísať, tak mu dal 10-tisíc korún vtedy, veľké peniaze, že choď sa opíjať do vedľajšej krčmy, daj podpis, teda do vedľajšej obci do krčmy. Aj tento dal podpis a predstavte si, zbúrali krčmu a postavili možnože prvú školu v Československej republike, jak sme vznikli, ktorá funguje teda alebo existuje dodnes a momentálne sa tam bude asi robiť múzeum toho Pavla Bosáka, teda Michala Bosáka.
Takže prakticky mali sme takýchto dejateľov, ktorí proti takýmto nekalým drogovým praktikám už aj v minulosti boli. Len, žiaľ, je to, stále bude ten boj potrebný, pretože droga je droga a gniavi aj ďalšie pokolenia slovenského národa.

Ďakujem môjmu kolegovi pánu poslancovi Feckovi za pripomenutie konkrétneho jedného príkladu z histórie. Veď napokon aj samotní štúrovci boli známi svojimi spolkami triezvosti a určitou prevenciou už vtedy v 19. storočí, kde sa snažili viesť ľudí k tomu, aby nepili alkohol v takej miere, ako to bolo. Dokonca keby sme mali ísť ešte ďalej do histórie, tak nájdeme zmienky o tom, ako kedysi zemepáni svojimi opatreniami dokonca viedli svojich poddaných, aby viac pili, pretože pre nich to prinášalo zisk v tých krčmách, ktoré mali oni.
Ale ešte aj jednu vec by som tu doplnil. My sa tu dnes bavíme o tej reklame a tá reklama svojím spôsobom sofistikovanými formami, ktoré má v súčasnosti, dokáže veľmi, veľmi silne pôsobiť podprahovo. A tu ešte pripomínam jeden fakt, práve závislosť, ktorá sa vytvára u mladistvých, je omnoho trvácnejšia. Čiže nejde len o tie veci, ktoré sa ukazujú vo fyziológii človeka, čo alkohol spôsobuje konkrétne u mladého človeka, ale zároveň aj keď dopustíme, aby tie závislosti ho naplno opantali tak v nízkom veku, tie závislosti sú omnoho trvácnejšie a omnoho ťažšie sa ich mladý človek zbavuje. Toto by sme mali mať na pamäti, ak dopúšťame, že jednoducho je z každej strany masírovaný a vedený k tomu, aby chcel byť čím skôr dospelý. A to je zároveň výzva aj pre nás dospelých, akým spôsobom my svoj životný štýl posúvame svojim deťom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja vyjadriť k tomuto zákonu, ktorého som spolupredkladateľ, ako človek, ktorý je z brandže, môžem to tak povedať. Roky som pôsobil ako country manažér pre jeden z nápojov, ktorý teda zaznamenal úspech aj v Spojených štátoch, a teda viem čo-to o výrobe alkoholu, viem čo-to o spotrebiteľskom správaní a, možno kupodivu, napriek tomu som za to, aby sa reklama regulovala, a preto chcem aj prezentovať svoje názory ako človek, ktorý teda je jeden z tej, by som povedal brandže, alebo okúsil teda tú, ten biznis, ale sú určité veci, ktoré nepustia. Ak človek má zdravé svedomie a ak človek má empatiu voči zraniteľným skupinám, tak proste nemôže túto hranicu prekročiť. A preto aj som rád, že som spolupredkladateľom tohto zákona.
Ako prvé, tak ako už teda kolegyňa Verešová hovorila, tie dve najdôležitejšie skupiny sú deti a tí závislí. Ja by som sa chvíľočku chcel povenovať tým závislým, nie preto, že som teraz nejaký odborník na tieto, na túto skupinu ľudí, ale pretože mám s tým reálnu skúsenosť, pretože som bol blízko takýmto ľuďom. A to najparadoxnejšie alebo teda to najdôležitejšie pri tom je, že ľudia, ktorí sú v takejto závislosti, a my sme to spomínali aj pri hazarde, lebo to je podobný princíp tohto zákona, naozaj je uchrániť tých, ktorí sú tým postihnutí a ktorí si sami pomôcť nevedia. A to najdôležitejšie, čo teda chcem povedať, že ľudia, ktorí sú postihnutí takouto závislosťou, tak v prvom rade, a to obdobie trvá pomerne dlho, si nechcú pripustiť, že sú závislí. A toto je podľa mňa ten prvý, najkľúčovejší problém, pretože aj opakujúca recidíva sa prejavuje hlavne u ľudí, ktorí idú ako keby pod nejakým nátlakom – či už rodinným, alebo spoločenským – na povedzme aj protialkoholické liečenia, ale nejdú tam z vlastného presvedčenia.
A práve pre takýchto ľudí sú tieto liečenia neúčinné a naozaj veľmi záleží na tom, ako to dané zariadenie, ktoré teda lieči týchto ľudí zo závislostí, je schopné v tých ľuďoch vypôsobiť to uvedomenie si, že sú závislí a že závislosť je problém, ale že dá sa s ňou jednať až vtedy, keď si to uvedomia a keď si to priznajú. A toto je to najkľúčovejšie. A keď si zoberiete, koľko ľudí chodí na protialkoholické liečenia a koľko sa z nich stáva recidívnymi, tak sú to naozaj mnohokrát vyhodené peniaze, a preto jednak je veľmi dôležité nachádzať tú efektivitu v tej kvalite poskytovania týchto protialkoholických liečení, aby to nebolo len také, že vlastne prichádza na nejaký detox a po detoxe ho púšťame späť, aby sa znovu mohol vrátiť do starých koľají, ale práve aby došlo k tomu uvedomeniu. A to uvedomenie, ako som povedal, je to naozaj náročná práca pre psychológov, sociológov aj proste ľudí, ktorí na to majú vzdelanie a sú v tom naozaj dobrí, aby vedeli takéhoto človeka k takému uvedomeniu priviesť. A keď ho už aj k takému uvedomeniu privedú a ten človek naozaj trpel tou závislosťou, pretože tak, ako som povedal, kým si to človek uvedomí, tak je dlhoročný závislý na alkohole, a v takom prípade aj on má proste vybudované návyky.
A to je to najdôležitejšie, čo si musíme uvedomiť, že tento človek si potrebuje budovať nové návyky a na to potrebuje mať, samozrejme, aj podporné prostredie, pretože samotné protialkoholické liečenie trvá niekoľko týždňov, ale ak sa vráti do života a funguje v starých návykoch, aj to sociálne prostredie, čiže jeho rodina, či už sú to rodičia, či už sú to manželka, manžel, deti a tak ďalej, musia mu vytvoriť to podporné prostredie, ktoré bude motivujúce preňho, aby bol ochotný proste vydržať. Pretože tá, naozaj tá závislosť, to je aj fyzicky, je tak veľká, že ten človek tomu pokušeniu musí odolávať takmer stále. Pre takýchto ľudí, vám povedia, sú problém obyčajné rumové pralinky. Obyčajné rumové pralinky môžu byť spúšťač na masívnu recidívu. Punčové rezy a podobné veci a to sú veci, ktoré, ako si poviete, že však banalita. Ale ten človek, stačí, aby to dal do úst, a jemu sa spustia proste mechanizmy a on už sa nevie brániť a potom ide naozaj do takých stavov, že proste ide na úplne, na, za plnú čiaru a sú, takíto ľudia dokážu potom dva-tri dni byť úplne vyradení, pretože sú nonstop úplne opití. Takže toto sú veci, ktoré sú dôležité, aby sme si uvedomili, pretože táto skupina ľudí je veľmi zraniteľná.
A druhá sú práve tie deti, ako som aj hovoril vo faktickej poznámke, si treba uvedomiť, že deti sú veľmi citlivé na akúkoľvek formu komunikácie a vpúšťajú ako keby, nevedia ešte tak filtrovať a nevedia vyhodnotiť proste akúkoľvek aj komunikáciu z reklamy a môže to byť pre nich lákavé, zaujímavé, môžu v tom nachádzať svoje idoly; vieme, že deti mnohokrát snívajú o tom, kým budú, sú ovplyvnené rozprávkami, ktoré pozerajú, a postavami a tak ďalej a práve preto je dobré ich uchrániť od takýchto vzorov, ak by som to povedal, aby sa to nejako vnútri v nich nekódovalo, aby zbytočne potom neprepadali nadmernej konzumácii.
Ale musíme si zase na druhej strane aj povedať, že samotný alkohol ako taký, a to chcem, ja som toho názoru, samotný alkohol ako taký nie je zlý. Pretože to, že sa človek; nie je; utieka k alkoholu, nie je len vecou alkoholu. Ale mnohokrát a mnohé sú prípady, že ľudia sa utiekajú k alkoholu nie preto, že im ten alkohol chutí, práve naopak, kupujú ten najlacnejší a ten alkohol bez chuti, ale utiekajú sa preto, lebo majú problémy a potrebujú sa s tými, v tých problémoch ako keby dostať von, tak sa snažia omámiť, aby zabudli na svoje problémy alebo aby uniesli tú ťarchu tých, tých vážnych situácií, v ktorých sa nachádzajú. A preto nemôžme to zvaliť len na samotný alkohol a ja úplne sa nestotožňujem s tým, že alkohol je pliaga ľudstva, zlo je pliaga ľudstva a to má rôzne podoby v spoločnosti. Takže samotný alkohol, ak, ak ho ľudia pijú naozaj s rozumom a zodpovedne a ako, ako, by som povedal, delikatesu, niekomu, sú ľudia, komu alkohol vôbec nechutí, ale sú ľudia, komu nechutí ani čokoláda, sú ľudia, komu nechutí mäso a podobne a, a nie je problém.
Problém je, keď je nadmerná konzumácia alkoholu, pretože práve pri nadmernej konzumácii alkoholu odchádzajú orgány. Keď nadmerne konzumujete jedlo, áno, tiež môžete nabehnúť na obezitu a cholesterol a tak ďalej, ale dlhšie vydržíte. Ak začnete nadmerne konzumovať alkohol, ten vás dokáže veľmi rýchlo v priebehu pár rokov vám úplne zničiť zdravotný stav až tak, že môžete na to zomrieť. Drogy sú ešte rýchlejšie, tie majú ešte rýchlejší efekt. Takže tá nadmernosť, nech je v čomkoľvek, je vždycky škodlivá. A tam je práve vedieť učiť ľudí, aj mladých ľudí, aj deti k takej, by som povedal, uváženému, zodpovednému správaniu.
Ale k tomu alkoholu chcem povedať, že samotný alkohol môže byť naozaj pre ľudí mnohokrát pre potešenie dať si pohár vína pri jedle, dokonca môže byť, hovoria lekári, že je zdravé dať si pohár červeného vína. Minule som počul takú štúdiu, že ľudia, ktorí medzi 35; že zistili, 20 rokov to skúmali, myslím, že v Spojených štátoch, že skúmali, že ľudia, ktorí pili medzi 35 až 55, ale nie veľa, čiže tak primerane, nejak to tam snažili sa, myslím, že hovorili aj nejaké miery, už si ich presne nepamätám, ale približne povedzme že jeden pohár vína za deň, tak sa ukázalo, že majú omnoho menší nábeh na demenciu v porovnaní s tými, ktorí buď nepili vôbec, alebo pili príliš veľa. Čiže tí, čo nepili vôbec vo veku 35 až 55 alebo pili príliš veľa, že sa opíjali pravidelne, tak tí mali väčší nábeh na demenciu. A, paradoxne, tí, ktorí pili normálne, že teda nemali pitie ako nástroj opíjania, ale len tak možno k jedlu a podobne ako, ako nejaký dezert, tak, tak v takom pri, tak mali vlastne menší nábeh. To je len jedna zo štúdií.
Ale tým chcem teda povedať, že, že samotný alkohol ja nepovažujem za zlý, ak sa naozaj pije zodpovedne, ak ho pijú ľudia, ktorí ho piť chcú, majú ho radi a vedia si uchrániť tú mieru. Že majú to naozaj ako, ako pôžitok. Takže z tohto pohľadu je, myslím si, že aj dôležitý aj tento rozmer brať do úvahy.
Ale my tu dnes hovoríme práve o tom zákaze alebo o zákaze reklamy ako nástroji regulácie, aby ľudia, práve tie citlivé skupiny, tie sú najdôležitejšie, neboli vystavované, aby sme vedeli naozaj ten, ten samotný, tú reklamu dať z očí tých, ktorí to nepotrebujú. Pretože ten, kto alkohol konzumovať chce, tak sa väčšinou v tom aj vzdeláva. Však je úplne bežné, že ľudia, ktorým chutí víno, tak si študujú, chodia na rôzne ochutnávky a podobne, čiže nepotrebujú nejakú špeciálnu reklamu na to, aby sa o ten alkohol zaujímali, lebo už sami tým, že to majú ako svoj koníček alebo teda radi to konzumujú, tak si sami už vyhľadávajú tie informácie. V takom prípade nepotrebujú oni bilbord na to, že je tu nejaké nové víno. Nepotrebujú bilbord na to, že nejakého príjemného, príjemnej atmosféry, aby, aby si proste dali ten pohár. Takže z tohto pohľadu naozaj, keď ideme do dôsledkov, vidíme, že tá reklama, taká plošná a masívna, nie je nevyhnutne potrebná pre tých, ktorí konzumujú.
A dnes napríklad vám poviem, že aj na Slovensku vidíme, že tá životná úroveň hlavne vo veľkých mestách rastie a vzniká veľmi veľa, by som povedal, takých špecializovaných obchodov na alkohol, kde môžete nájsť naozaj rôzne značky a má to popularitu, mnohí ľudia tam chodia, tie alkoholy nie sú vôbec lacné, sú to naozaj drahé fľaše, rádovo sa pohybujú všetko nad 10 euro až do 70, 80 euro, a tí ľudia prídu a kúpia si ju, alebo sú teda už aj internetové obchody, práve preto, že ľudia radi skúšajú, hľadajú, čo im chutí, ale vieme povedať o týchto ľuďoch, že to nie sú ľudia, ktorí sa opíjajú do nemoty, to sú proste naozaj fajnšmekri, ktorí si chcú ochutnať a chcú si vypiť možno jeden-dva poháre pri jedle alebo po večeri proste nejakého kvalitného alkoholu. A tomuto, samozrejme, nikto brániť nechce.
Ale vieme, že aj vyspelosť národa alebo taká, ak tak poviem, či už ekonomická alebo možno aj odrážajúca ten problém, problémy ľudí v spoločnosti, sa prejavuje práve v tom, do akej miery sa utiekajú k alkoholu. A viete to odmerať aj tým, že či je štátom povolená nejaká tolerancia alkoholu pri šoférovaní. A práve krajiny, kde sa konzumuje príliš veľa alkoholu, je táto tolerancia nulová. Čo je prirodzené. A na Slovensku je nulová. Čiže my tu máme reálny problém s alkoholom a nielen preto, že teraz ľudia tak milujú alkohol. Povedzme si na rovinu. Ľudia, ktorí pijú ten alkohol, ho mnohokrát nemilujú, len naozaj majú problémy a tým pádom to poukazuje nepriamo aj na iné oblasti zlyhávajúceho štátu, ktoré je v rukách koalície, a to, že proste tá sociálna politika je tu veľmi slabá, zdravotníctvo a podobne, ktoré; ľudia potom si to; a aj vôbec tá tvrdosť práce za nízku mzdu je tiež problémom, kde si to ľudia potom kompenzujú práve takýmito krokmi alebo takýmto správaním.
Takže toto je podľa mňa tiež dôležité, prečo sme aj túto tému vytiahli, aby sme poukázali jednak aj na to, že naozaj aj iné oblasti, aj iné rezorty tu nefungujú dobre a majú podiel na tom, že ľudia sa utiekajú k alkoholu, ale preto treba robiť tie opatrenia ruka v ruke. Čiže na jednej strane budujem a zdokonaľujem tieto rezorty a na druhej strane zase regulujem tú reklamu tak, aby som uchránil práve tie citlivé skupiny, tie zraniteľné skupiny od nejakého nadmerného vplyvu, kým sa to nedostane do nejakého vyváženého a zdravého stavu.
Takže na záver by som už len povedal, že našou predstavou je ale priviesť alebo dopriať ľuďom zodpovedné pitie. To znamená, že nepijem preto, aby som sa omámil, aby som vyriešil nejaké problémy alebo zabudol na nejaké problémy, aby som sa utápal v alkohole, a zároveň učím už aj deti a mladých k zodpovednému správaniu. A to sa nerobí tak, že ich vystavujem, že ich vystavujem reklame, ale to sa robí práve rôznou prácou, či už na školách, kde, kde je potrebné práve hovoriť s mladými deťmi alebo teda s mladými ľuďmi, so staršími dospievajúcimi deťmi o tom, v čom sú tie nástrahy a čo je, čo je vlastne, v čom je tá zodpovednosť.
A ja by som chcel poukázať aj na kódex, etický kódex tej reklamnej praxe, ktorý je teda len kódexom, neni nejako záväzný, ale sú tam práve veci, ktoré, na ktoré poukazujeme aj my a ktoré majú teda veľký zmysel, ale tým, že neni právne záväzný, tak vlastne nie je ani vymožiteľný a práve v krajine, kde je taká vysoká konzumácia toho, by som povedal, alkoholu ani nie kvôli chuti, ale práve kvôli tomu, že ľudia sa utiekajú k nemu, lebo potrebujú riešiť problémy, tak to je zlou vizitkou krajiny. A práve by som chcel vám prečítať pár vecí z toho kódexu, aby ste možno aj tak viacej mohli vidieť, ako sa na to pozeráme.
Napríklad v tom kódexe sa hovorí, že reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná. Aj to je to, čo hovoríme aj my, že tá reklama musí byť poctivá voči tomu zákazníkovi a nemôže zneužívať jeho nejakú nepripravenosť. Reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi. Reklama nesmie byť koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využívala nedostatok, nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho dôverčivosť. A toto je presne, keď si zoberiete, ak sú deti vystavované reklame alebo aj mladiství reklame, tak práve ony sú tá skupina, ktorá, ktorá buď nemá dostatok znalostí, skúsenosti by nemala mať, pretože s tým alkoholom nemá mať prečo skúsenosť a je dobré, keď deti a mladiství nemajú skúsenosť s alkoholom, a tým pádom aj tú dôverčivosť. Čiže samotný kódex hovorí o tom, že; v tom článku o čestnosti reklamy; že tá reklama by nemala byť blízko takýmto, takýmto skupinám cieľovým.
Reklama, samozrejme, tu je aj veľmi pekne zadefinované, reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu. Reklama nesmie zneužívať predsudky, ešte tu pár takých pasáží, je tu toho veľa, ale chcel som vybrať také, také, ktoré sa mi zdali také najvýstižnejšie. Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje konzumujú členovia sociálnej skupiny, ktorá s používaním alkoholických nápojov spravidla nesúhlasí. Reklama alkoholických nápojov nesmie byť zameraná na rizikové skupiny spotrebiteľov, najmä tehotné a dojčiace ženy alebo maloletých. Neprípustnou je aj reklama obsahujúca konzumácie alkoholických nápojov alebo jej náznak maloletým a maloletou osobou.
Toto sú presne tie veci, ktoré v kódexe sú, ale my ich chceme priniesť do zákona preto, aby tá regulácia tu naozaj mala aj nejakú vymožiteľnosť, aby si aj tí výrobcovia, ktorí možno sa nestotožňujú s týmto kódexom, uvedomili, že je dobré to rešpektovať, že aj v ich záujme to je dobré a je naozaj dobré učiť ľudí k zodpovednému pitiu a radšej nech vypijú možno kvalitný aj drahší, ale menej a nech to majú naozaj tí, nech pijú iba tí, ktorí, ktorým to robí radosť nie preto, že ho vypijú na kvantá, ale preto, že im samotná chuť toho alkoholu chutí. A v takom prípade vedia kontrolovať tú zdravú mieru, tým pádom nezaťažujú ani svoj organizmus a nie sú ani záťažou pre spoločnosť a nie sú ani pohoršením pre svoje okolie.
Takže to je asi tak krátko, ešte by som tu mohol spomenúť, ale chcel som vlastne vystihnúť celú tú pointu. Takže summa summarum ide nám naozaj o to ochrániť tie zraniteľné skupiny, deti a závislých. Samotný alkohol ako taký ja teda nepovažujem za zlý, ale, samozrejme, môže sa stať nástrojom pre tých, ktorí sú v ťažkých životných situáciách a tým musíme pomáhať. A to je aj cieľom našej rodinnej politiky, prorodinnej politiky a za chvíľočku budem predstavovať ďalší zákon, ktorý ešte viacej hovorí o pomoci rodinám.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega Heger, ja tak isto považujem obmedzenie reklamy na alkohol za naozaj dobrý nápad, pretože sám síce alkohol vôbec nepožívam, neviem koľko dlhých rokov som nemal ani kvapku alkoholu a ani to neplánujem, pretože mi v živote vôbec nechýba, ale žijem na východe Slovenska a vidím, čo robí alkoholizmus, či už s mladými ľuďmi, ale aj staršími ľuďmi. Vidím, ako rozvracia celé rodiny, vidím, ako ničí otcov rodín, ako dobrých chlapov, zručných chlapov proste dostáva na ulicu a ničí im celé životy. A keď vidím tú obrovskú loby, ktorá stojí za tým alkoholizmom a za alkoholom ako takým, že tá reklama sa na nás tlačí pomaly zo všetkých strán, kde sa len pozrieme, aké je to fajn, aké je to štýlové, aké je to správne, tak ma to pravidelne rozčuľuje.
K tejto téme sa staviam rovnako ako k hazardu, pretože je to nemorálne a považujem to mnohokrát za zvrátené, zarábať na ľudskom nešťastí a hlavne keď to ľudské nešťastie musím vídať pravidelne okolo seba. To znamená, že na mnohých témach sa možno nezhodneme, možno mnohé veci vidíme inak, ale ja na alkohol, možno by som to povedal aj mnohokrát tvrdšie ako vy, ale na alkohol veľa dobrého určite nepoviem.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Hegerovi za to, že tu uviedol veľmi správnu skúšku správnosti ohľadom tej novej tolerancii za volantom pri krajinách, kde naozaj ten problém s alkoholom je. Je to pre nás také memento, že aby sme si fakt uvedomili, že ten problém tu máme. Veď napokon, ako hovoria aj údaje, oficiálne štatistiky, teraz myslím celosvetové, Svetovej zdravotníckej organizácie, tak alkohol je zodpovedný za to, že každú minútu zomrie šesť ľudí. Ak to prepočítame, tak to máme tri milióny ľudí za rok. Ďalej je zodpovedný pri 13 % všetkých prípadov epilepsie, nachádza sa, resp. je zodpovedný za 18 % samovrážd a tiež 18 % prípadov domáceho násilia. To sú štatistiky v rámci tejto medzinárodnej organizácie. A plus, ak ste už, ako si už spomínal, 27 % dopravných nehôd má alkohol na svedomí.
Možno by ale aj zároveň sme mali, ak chceme mať v rámci tej argumentačnej databázy väčšiu páku na to, aby sme presvedčili väčšinu, mali aj pripomenúť to, že to vyčíslenie celkového dopadu, ak to nadmerné pitie svojím spôsobom a svojou nečinnosťou propagujeme, aký má dopad potom aj na verejné financie. V Čechách to vyčíslili a prišli k neuveriteľnému číslu až 60 miliárd českých korún, pričom sami na preventívne opatrenia dávajú 1,27 miliárd. To je obrovský nepomer a myslím si, že taký istý nepomer by sme našli aj na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Hegerovi, že spomenul aj takú tú frustráciu našich ľudí na Slovensku z dôvodu toho, že sa nedostatočne, vláda robí rodinnú politiku, že sú ľudia frustrovaní z celého toho, z celej tej atmosféry v krajine, že sú ľudia frustrovaní, že robia veľa za minimálnu mzdu, tvrdo za minimálnu mzdu, toto všetko prispieva naozaj k množstvu, vypitému množstvu alkoholu u ľudí, ktorí sú takto, takto frustrovaní z celkovej situácie.
A tiež by som sa chcela pozastaviť aj pri tom, že si spomenul etický kódex, ktorým sa riadia výrobcovia aj distribútori alkoholu. Je pravdou, že dá sa ním inšpirovať, len by bolo dobré, aby bol naozaj premietnutý aj do zákona, lebo zákonom sa musia; zákon musia dodržiavať všetci, ale etický kódex rady pre reklamu je v podstate nepostačujúci práve preto, že je platný iba pre členov tejto rady, a teda ostatní ho vôbec nemusia akceptovať ani tieto odporúčania. Práve tá inšpirácia aj do nášho; zmenu zákona o reklame; prišla práve aj z tohto etického kódexu, ktorý má veľmi dobré opatrenia, len je potrebné, aby boli tieto ich opatrenia premietnuté do zákona, ktorý je vymožiteľný.

Ďakujem pekne. Ja chápem, čo vás vedie k tomu, aby ste teda chceli zakázať reklamu na alkohol, ale mám zopár poznámok, pre ktoré ja mám problém toto proste podporiť, lebo podľa mňa sa to takto úplne riešiť nedá.
Po prvé, Slováci pijú tradične, proste my sme národ, sú aj iné národy, ktoré veľmi pijú, ale my figurujeme naozaj na tých popredných priečkach. Neviem, nakoľko to dieťa získava vzťah k alkoholu z bilbordu a nakoľko je to od jeho vlastného otca alebo od matky, alebo od suseda, alebo neviem od koho, pretože na ulici proste 99 % ľudí pije. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Hovorili ste, pán poslanec Heger, že recidíva nastáva napríklad pri rumových pralinkách alebo pri punčových rezoch. Ak by sme sa riadili vašou filozofiou, že poďme to zakázať, tak sa vás chcem opýtať, či ďalší krok bude to, že zakážete rumové pralinky alebo punčové rezy, lebo inak mi to akože nedáva úplne, proste nevidím v tom logiku.
Po tretie, to, čo ste vy hovorili, pán poslanec Heger, že dnes ľudia chodia do tých špecializovaných obchodov na alkohol, kde si kupujú drahý alkohol, a to nie sú alkoholici. Z mojich informácií, ktoré mám teda od expertov, ktorí sa zaoberajú závislosťami, vyplýva opak, práveže sa nám rozmáha tzv. kravatový alkoholizmus u ľudí, ktorí si dnes už kupujú kvalitný alkohol, ale pijú rádovo toľko ako ten bežný človek, ktorý má málo peňazí, takže; a poznáme takých, ja myslím, že by sme nemuseli chodiť ďaleko. A dokonca u žien na materských dovolenkách sa rozmáha alkoholizmus, pretože sa z nich stávajú čakateľky, ktoré neustále len čakajú proste na to, že príde manžel, sú obklopené štyrmi stenami a proste a frustrácie, toto je tiež vec, na ktorú upozorňujú odborníci. Takže mne vyplýva, že zákonodarcovia by sa mali postarať o to, aby ľudia dokázali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, tiež ja si myslím, že tam treba pozrieť na to, že kde je ten bod zlomu, kde je ten bod zlomu, kedy proste začneš už to nejakým spôsobom konzumovať tak, že už je to ako keby neregulované. A zdá sa mi, že pokiaľ nemáš zmysel života nejaký jasne zadefinovaný, kam chceš ísť, samozrejme, u tých mladých by to malo byť, ako tráviť voľný čas, lebo my sme porušili tie rôzne krúžky a všecko možné a zisťujem, že kopu mladých ľudí večer trávi po krčmách, po reštauráciách a to je ich zmysel ako života. Nechcem byť staromódny, ale ja som za mojich mladých čias mal dvojfázový tréning na futbal, ja som bol rád, že večer si môžem ľahnúť do postele, lebo nohy som mal také, by som povedal, že uťahané, že som bol rád, že idem spať a môžem sa ešte niečo naučiť. A momentálne, zdá sa mi, že my nedávame, lebo u mladých, o tom to je, aby mladí nedostali nejaký návyk, oni nemajú prakticky tie možnosti, ako tráviť ten voľný čas, ktorý by ho zaujal, že tá aktivita by ho zaujala, že chcem tam ísť.
A o športe ani nehovorím, pretože tréneri hlavne mladších teda kategórií žiakov a dorastencov sú veľmi úzky profil v každých športoch a štát im nedáva ani, tým trénerom, takú tú vážnosť, aby sme tú ďalšiu generáciu k tomu športu nejakým spôsobom masovo, nie kusovo, ale masovo nejako primäli. To, že postavíme nejaké ihriská za pána Čaploviča, ktoré sú vôbec nevyužívané, neurobia masový šport na dedinách, pokiaľ tam nebudú obetaví ľudia, ktorých podporíme možnože a budú tam toho trénera robiť za tú minimálnu možnože nejakú podporu štátu, pretože chce, aby ďalšia generácia vyrastala normálne aj v tej jeho obci možno, lebo neni to všecko iba o mestách. Je to aj o tých obciach, kde, žiaľ, tá konzumácia alkoholu pri frustrácii z toho života, že nemá nádej, nevidí, kam ďalej, tak rieši to formou alkoholu a to je katastrofa.
Takže tá reklama stopercentne nesmie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Skúsim tak zareagovať, začnem pani Nicholsonovou.
Áno, ľudia pijú tradične a vidíme to aj v iných kultúrach, ale otázka je, čo je motív ich pitia. Pretože vidíme kultúry, kde ľudia pijú, pretože trávia spolu rodinný čas a popritom majú, áno, samozrejme, konzumujú, ale nie je to opíjanie, nie je to opíjanie do nemoty. A toto je ten dôležitý rozmer, ako povedal aj kolega Fecko, že mať tú hranicu, mať tú zodpovednosť.
A kolegyňa Nicholsonová, nestihla to, mikrofón zaznamenať, ale ja som to počul, vlastne hovorila o tom, aby sme ľudí viedli k tej zodpovednosti. No však presne o tom to je. Preto otvárame túto tému, aby sme ľudí zároveň viedli aj k tej zodpovednosti a uvedomeniu si toho, že je tu určitá hranica, pokiaľ to zodpovednosť je, ak ju začnú prekračovať, tak sa stanú otrokmi tej závislosti, a preto to celé otvárame.
To, že deti vidia rodičov, áno, to je, ale ako chceme tomu zabrániť? No musíme začať ľudí vychovávať práve k tej zodpovednosti. A, samozrejme, my nehovoríme, že toto je všeliek, ktorý sa z večera do rána vyrieši. Ani náhodou, však nebuďme naivní, sme dospelí ľudia. Vieme, že s takýmto niečím, to je proste zmena, by som povedal, správania, návykov a to trvá roky až desiatky rokov, ale treba sa na tú cestu vydať.
A keď hovorím o punčovom reze, tak ako trošku mi to príde také až, až, ako chápem to ako reakciu, ale prečo by sme mali zakazovať punčový rez? Však zase ja, a kto ma počúval, tak musel pochopiť ten kontext, ja som sa snažil vysvetliť, že ten alkoholik abstinujúci vám povie, že toto je preňho spúšťač. Prečo by som mu mal teraz zakazovať, však to je samozrejmé, že nie. Ale on vie, že nemá ísť do tej cukrárne, že sa nemá tomu vystavovať. Ale tým bilbordom sa nemôže nevystaviť. Alebo reklame, ktorá je bežná počas filmu, sa nemôže nevystaviť, pretože tá tam je. Ale do tej cukrárne, kde je ten punčový rez, nejde. A tí jeho rodinní príslušníci vedia, že mu nemajú priniesť punčový rez, ani kamaráti. Takže toto je tá pointa.