42. schôdza

Ďakujem. Ja by som v podstate aj trošku ocenil príspevok pána kolegu Poliačika, naozaj si spomínal viacero vecí, kde pani ministerka, kde si ju ocenil jednak pri rokovaní s Bruselom, ale bolo by dobré možno aj spomenúť ďalšie veci, za ktoré by ju bolo potrebné pochváliť. Jednak zaviedla a vypracovala novú smernicu na prevenciu a riešenie šikanovania detí a žiakov na školách, potom vyriešila dlhodobo problematickú situáciu na Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, či už zriadila, zaviedla nový rezortný informačný systém. Čiže tých vecí, ktoré sú veľmi vysoko pozitívne hodnotené, je oveľa, oveľa viac ako tých pár, ktoré si spomínal.
A čo sa týka tej SAV-ky, viete, ono je to veľmi komplikovaný problém, ale fakt asi ako všade zrejme ide o majetok. SAV-ka urobila zopár veľmi chybných rozhodnutí. Jednak nedošlo k oceneniu majetku, potom bolo tam aj riziko nedostatočnej transparentnosti, čo konštatoval aj NKÚ, aj generálny prokurátor vlastne spomínal, že možno jediný problém, ktorý tu vznikol a ktorý si tak matne ja pamätám aspoň z toho obdobia, bolo, že pani ministerka v dobrej viere chcela im vyjsť v ústrety, a práve to bola asi chyba, že to mala hneď na začiatku urobiť jasne a jasne to stopnúť, ako, ako vychádzať niekomu v ústrety, pretože SAV-ka úplne na poslednú chvíľu dodávala dokumenty, dodávala ich nedostatočne, v nedostatočnej kvalite a aj to neúplné, čiže zo zákona pani ministerka nemala inú možnosť ako to, čo urobila.

Pán poslanec Poliačik, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem, pôjdem po rade. Pán Paška, horné dva percentily akejkoľvek populácie budú vždy excelovať bez ohľadu na to, ako je nastavený systém. Vy sa pozrite na to, čo je pod nimi, že sa nám roztvárajú vlastne nožnice medzi výsledkami bohatých detí a chudobných detí a že, a že v strede medzi tým máme stále horšie výsledky tých detí, ktorí sú v tej šedej zóne, to je ten problém.
Druhá vec je, že ten rozdiel medzi týmito deťmi sa vďaka nastaveniu systému stále konzervuje. Slovensko je jedným z najviac konzervujúcich systémov, čo sa týka konzervácie sociálnych rozdielov. To znamená, že keď tam chudobné dieťa vojde, tak chudobné vyjde a tým bohatým sa darí vďaka tomu, že majú podporu zo strany rodiny.
A čo sa týka tých olympiád a tak ďalej, tam, tam nie, tam nie je problém v tom, že by sme nemali pár excelentných detí, tie vždycky máme a vždycky sme ich mali. Problém je v tom, že stále viacej narastá percento detí pod nimi dole nižšie v rebríčkoch, ktoré nedosahujú ani tie výsledky, ktoré dosahovali dajme tomu pred 10 rokmi.
Čo sa týka výsledkov pani ministerky, rezortný informačný systém mal byť zavedený pred 7-8 rokmi. To, že to konečne doklepli, nie je žiadny úspech. Už keby to nedoklepli, by to bol zločin. To bola vec, ktorá mala fungovať za Pellegriniho, nieže sa doklepávala teraz. Presne takisto ako, presne takisto, ale nehrajme sa, že je to obrovský úspech, to je vec, ktorá sa, ktorá sa tam ťahala posledné dlhé, dlhé roky, a že to konečne dokázali doklepnúť a pár mesiacov to funguje, by som za žiadny veľký úspech teda ne-, ne-, nevynakladal.
A opakujem ešte raz, tie veci, o ktorých som hovoril, ako sú systémové zmeny vo vzdelávaní, jednoducho nie je odvaha a nie je sila začať a to je tá chyba.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem, pán predsedajúci za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, voláte tu po dialógu, hovoríte, že nebol na školskom výbore, preto sa, si dovolím obracať sa priamo na vás, budem sa aspoň takto snažiť sa s vami nadviazať nejaký dialóg.
Pôvodne som mala pripravený do rozpravy príspevok, v ktorom som chcela detailne zoradiť všetky vaše prešľapy, ktoré ste stihli za ten krátky čas vo funkcii ministerky školstva urobiť, ale bolo toho toľko, že by som to určite nestihla v tom časovom limite, a preto sa pristavím iba pri niektorých kauzách, ktoré sa spájajú s vaším pôsobením na ministerstve školstva.
Dnes počúvame najmä o škandalóznom nakladaní vášho rezortu s verejnými zdrojmi, či už ide o eurofondy, alebo finančné stimuly. V skutočnosti však celé vaše pôsobenie na ministerstve školstva možno označiť za jeden obrovský škandál strany SNS, ktorá vás do ministerského kresla nominovala. Od samého začiatku je totiž viacerým z nás jasné, že vy doň jednoducho nepatríte, lebo na túto funkciu nemáte výbavu ani odbornú, ani morálnu, ani ľudskú. Po vašom nástupe do funkcie som bola s vami, pani ministerka, dvakrát v ostrej diskusii v RTVS, raz v rozhlasovej relácii a raz v televíznej. Obidva razy ma šokovala vaša nepripravenosť nielen na tému, ale celkovo na ministerskú rolu, ktorá sa prejavila jednak až zarážajúcou neznalosťou školského systému a zároveň bohorovnosťou, s akou túto svoju neznalosť dokážete prehliadať. Vy ste vo svojom príspevku spomenuli, že priemerná životnosť ministra školstva je 14 mesiacov a že vy už ste v tomto kresle 18 mesiacov, takže v postate nadsluhujete, ale že stále to nie je dostatok času na to, aby ste získali ten prehľad, potrebný prehľad o školskom systéme. Nuž z vášho správania je ale zjavné, že vy sa o to ani nesnažíte.
Domnievam sa, že najmä pre tú arogantnú bohorovnosť dnes čelíte odvolávaniu, pretože vám bráni viesť rezort s potrebnou dávkou zodpovednosti a pokory. Dôsledkom toho je fakt, že tu dnes musíte počúvať naše výhrady k vášmu pôsobeniu vo funkcii ministerky školstva, ktoré odkrývajú, že ste za ten čas nielenže nijako neposunuli vzdelávanie na Slovensku dopredu, ale že ste na ministerstve dokázali zdevastovať ešte aj to málo, čo tam ako-tak fungovalo. Tým by som mohla svoj príspevok skončiť a mnohí by rozumeli aj bez toho, aby som detailne pospomínala vaše jednotlivé zlyhania, ale keďže sme na parlamentnej pôde, tak sa patrí vysvetliť dôvody, pre ktoré sa pripájam k tým poslankyniam a poslancom, ktorí vám dnes chcú vysloviť nedôveru.
Začnem tým najčerstvejším škandálom. Mnoho už bolo povedané, ale nezaškodí si niektoré detaily znova zopakovať. Hneď v úvode tohto roka Nadácia Zastavme korupciu vo svojom blogu upozornila na to, že medzi zmluvami s úspešnými uchádzačmi o finančné stimuly zo štátneho rozpočtu získali najviac peňazí firmy Martina Babjara, ktorý má blízko k predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi. Rezort školstva firmám odobril príspevky v rozmedzí od 430-tisíc do 1,4 mil. eur. Firmy ako EXA Group, Biomedical engineering či Solmea pritom neboli zapísané v Registri partnerov verejného sektora. Viaceré z firiem, ktoré získali peniaze, nemajú funkčnú ani len webovú stránku a mnohé vykazujú v predchádzajúcich obdobiach nulové tržby. Slovníkom biznisu sa tomu hovorí neúspešné alebo pochybné firmy. Rezort školstva si v reakcii na tieto zistenia dovolil tvrdiť, že je všetko v poriadku, lebo formy si splnili všetky kritéria podľa zákona a zákon nezahŕňa podmienku o zápise v Registri partnerov verejného sektora. To považujem buď za hrubé nepochopenie pravidiel transparentnosti, o ktorú sa na Slovensku dlhodobo, a ako vidno, stále márne usilujeme, alebo rovno za výsmech tohto úsilia. Týždeň po zverejnení prvého blogu nadácie sme sa dozvedeli, že pri posudzovaní žiadostí o stimuly za vyše 33 mil. eur nemali posledné slovo odborní hodnotitelia, ale špeciálna ministerská komisia, ktorá mohla pokojne zmiesť zo stola aj projekty s vysokým hodnotením. Ministerstvo sa zároveň rozhodlo mená členov tejto komisie nezverejniť, vyhovárajúc sa na GDPR. Ďalšia podpásovka transparentnosti.
Ďalšie pochybnosti o postupe rezortu školstva sa objavovali týždeň čo týždeň. Môj kolega Branislav Gröhling už poukázal na zhodné formulácie v posudkoch hodnotiteľov, ktorí mali i o pridelení stimulov rozhodovať. Pri projekte za 1,3 mil. eur boli dva nezávislé posudky od dvoch rôznych ľudí od slova doslova odkopírované a iba preložené z češtiny do slovenčiny. Aj toto sa vám zdalo, pani ministerka, v poriadku. Najskôr ste tvrdili, že opisovanie posudkov nie je možné, pretože hodnotitelia pracujú v elektronickom systéme pod vlastnými prihlasovacími údajmi, a potom ste sa nám snažili nahovoriť, že určitá zhoda vo formulácii v posudkoch je bežná a žiaduca. To je ako pri tej strašnej hanbe s rigorózkou Andreja Danka, predsedu Slovenskej národnej strany, ktorá vás dosadila do funkcie ministerky. Tak ako on, ani vy nechcete pripustiť, že opisovať sa jednoducho nesmie. A keď sa také niečo prevalí, treba urobiť nápravu a niesť dôsledky.
Lenže vás ani ďalšie informácie neprimäli k tomu, aby ste si priznali chybu, a to pritom vôbec nešlo o maličkosti. Firma NEUROPOWER, ktorá získala zo stimulov 1,2 mil. eur, vznikla v roku 2016, nemá žiaden majetok ani zamestnancov a v priestoroch, kde sídli, o nej nik nepočul. Firma NaviDate, ktorá od ministerstva získala 770-tisíc eur spoločne s ďalšími podporenými firmami sídli v rodinnom dome.
A čo ste ponúkli namiesto vysvetlenia? Len odkaz, že máme prestať preverovať pochybné peňazovody, lebo škandalizovanie odborných aktivít odrádza hodnotiteľov od práce a firmy od uchádzania sa o podporu na svoju činnosť.
Zarážajúci bol aj bližší pohľad na hodnotiteľské posudky. Vyšlo totiž najavo, že tak ako Robert Fico a jeho najbližšie okolie nevie narátať do 15, problémy so sčítaním mali aj niektorí autori posudkov. Už spomenutá firma NaviDate totiž v priebežnom hodnotení získala 84 bodov zo 100. V sumári na prednej strane hodnotenia sa však uvádzalo o 10 bodov viac. Išlo o účelovú manipuláciu s počtom bodov, vďaka ktorej sa firma nedostala pod čiaru, pod ktorou už nárok na peniaze neprichádzal do úvahy. A to sa bavíme stále iba o prvom mesiaci tohto roka. Toto všetko sa udialo v januári 2019. A je toho toľko, že by to pokojne vydalo aj na viacročný škandál.
A vy ste nám, pani ministerka, namiesto vysvetlení a nápravy iba odkázali v médiách, že už toho máte plné zuby a že ste neprišli na ministerstvo tratiť svoje dobré meno. Nuž vedci, učitelia, rodičia žiakov, tí všetci vám odkazujú, že už toho majú plné zuby tiež. Ja len dodávam, že o stratu dobrého meno sa báť vôbec nemusíte, lebo to ste stratili už dávno. Prišli ste im oň, prišli ste oň ešte pred vypuknutím škandálu zo stimulmi. Stačí si pripomenúť vaše spory s vedcami v priebehu minulého roka alebo váš nešťastný nástup do funkcie ministerky spojený so zatiahnutím ručnej brzdy v procese už takmer pripravenej reformy vzdelávania.
Čo sa počas vášho ministrovania stalo s najväčšou reformou školstva za posledných 25 rokov, ktorú nám sľuboval váš predchodca Peter Plavčan, tiež nominant SNS? Krátko po zverejnení finálnej verzie dokumentu Učiace sa Slovensko, na príprave ktorého som pred nástupom do parlamentu spolupracovala aj ja, ste označili túto reformu, cestovnú mapu za nepoužiteľnú. Problém je, že ste učiteľom nič iné, lepšie neponúkli. Naopak, iba ste ich znechutili, lebo ste jedným šmahom znegovali ich vyše ročné úsilie, ktorým sa spolupodieľali na príprave potrebných zmien v školstve. Učiteľská verejnosť zaslala k dokumentu Učiace sa Slovensko takmer 4-tisíc pripomienok, takže nemôžete povedať, že učitelia nemali o reformu záujem alebo že boli voči nej skeptickí. Naopak, autorom Učiaceho sa Slovenska sa podarilo na rôznych diskusiách a okrúhlych stoloch učiteľov presvedčiť, aby vložili svoju energiu do prípravy tých najlepších možných riešení, a oni to naozaj urobili. Na Slovensku sa stal po rokoch planých sľubov zo strany ministerstva malý zázrak. Učitelia skutočne uverili, že tentoraz by to mohlo vyjsť, a vy namiesto toho, aby ste na to nadviazali, ste im prakticky ihneď po nástupe do funkcie odkázali, že z toho zase nič nebude. Pripomeňme si vaše kroky v tomto čase. Najprv ste chceli učiteľom zalepiť oči zbrusu novým Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý ste im sľubovali predstaviť do konca roka 2017. Vzapätí ste avizovali, že to bude až v marci 2018. Na májovom rokovaní školského výboru parlamentu ste ďalší odklad zdôvodňovali výjazdovým rokovaním vlády a nový termín ste radšej ani nesľúbili. Medzitým ste do médií povedali, že ste v rezorte nacenili reformu na 1,2 mld. eur v priebehu desiatich rokov. Vraj na to máte analýzu. Keď som túto analýzu žiadala od rezortu cez infozákon, rezort mi odpovedal, že žiadna takáto analýza neexistuje. Uprostred mája ste naraz oznámili, že Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania už pripomienkujú ministerstvá, no dialo sa tak mimo štandardného pripomienkového konania, teda utajene. Finálny národný program ste napokon zaradili do programu júnového rokovania vlády, ale až na poslednú chvíľu, aby nemohol byť vopred zverejnený a odbornou verejnosťou komentovaný. Ja sa ani nečudujem, v konečnom dôsledku sa ukázalo, že váš reformný návrh nebol nič svetoborné, v podstate šlo iba o nesúrodé výňatky z Učiaceho sa Slovenska, ku ktorým sa dosť diletantsky prilepili state o fínskom vzdelávacom zázraku a menoslov fínskych expertov, z ktorých niektorí dokument vôbec nevideli.
Ja osobne vám vyslovujem, pani ministerka, nedôveru už len za to, ako nezodpovedne ste naložili s dôverou učiteľov, ktorú do reformy vzdelávania pri vašom nástupe do funkcie vkladali. Každý ďalší minister školstva, ktorý príde po vás, sa bude musieť uchádzať o túto ich dôveru opäť nanovo, takpovediac od nuly. A ja sa obávam, že reálne hrozí, že bezúspešne, pretože vďaka vám sa pomerne veľká časť učiteľov nadobro zatvrdila a stratila chuť na akékoľvek zmeny, hoci bez nich sa naše školstvo iba potápať.
Na záver sa dotknem ešte jedného vášho majstrovského diela, pani ministerka, a tým je nový systém riadenia na úrovni ministerstva školstva. Kuriózne, nezmyselné personálne zmeny na ministerstve ste odštartovali už v roku 2017, keď ste predniesli na rokovaní vlády návrh, aby sa novým generálnym tajomníkom vášho služobného úradu stál mediálny poradca Andreja Danka Lukáš Machala. Osoba, ktorá sa zviditeľnila tým, že na sociálne sieti šírila konšpiračné články o sprisahaní iluminátov a o prípravách na začatie tretej svetovej vojny. Pán Machala na ministerstve nepôsobí len kvôli mediálnemu tlaku, vy ste jeho nástup do poslednej chvíle obhajovali. Začiatkom roka 2018 začal na ministerstve platiť nový organizačný poriadok, ktorý priniesol aj viaceré kompetenčné zmeny, okrem iného čudné šachovanie s Inštitútom vzdelávacej politiky, ktorého cieľom zrejme nebolo nič iné, len vyšachovať jeho riaditeľa z funkcie. Vo svojich funkciách skončili postupne aj ďalší pre vás nepohodlní ľudia, keď poukazovali na nezmyselnosť niektorých vašich opatrení. Po ukončení reorganizačných zmien sme zistili, že sa na ministerstve zrušilo 237 miest a následne sa vytvorilo 231 nových miest v odboroch, ktoré sa iba spojili alebo premenovali. To nie je skutočná reorganizácia, to je jej predstieranie, pani ministerka. Toto je v kocke váš prínos v rezorte školstva, Potemkinova dedina namiesto reformy vzdelávania, predstieranie racionalizácie a eliminácie nepohodlných ľudí v rezorte namiesto skutočnej reorganizácie a prelievanie peňazí daňových poplatníkov do súkromných vreciek pochybných ľudí a ich firiem.
To je smutná vizitka akademičky, ktorá po nástupe do funkcie vzbudzovala v mnohých veľké nádeje, že konečne niekto pohne so školstvom. Z akademičky sa napokon vykľula obvyklá politická nominantka, ktorá strane, ktorá ju do funkcie nominovala, drží chrbát bez ohľadu na škandály, ktoré sa cez ňu valia. To nemá s hrdosťou, odbornosťou a slušnosťou nič spoločné. To je iba, ak chcete, korektne nekompetentné.
Pani ministerka, po tomto všetkom, by ste, myslím, mala podať demisiu sama.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria.
Pani poslankyňa Milanová.

Ďakujem za slovo. (Povedané so smiechom.) Aj za zapnutie mikrofónu. (Povedané so smiechom.)
Ja by som nadviazala pri všetkých tých prešľapoch a vrátila by som sa trošku do minulosti. V jednom rozhovore z roku 2015 pani ministerka, vtedy ešte pracovala v Ústave prognóz SAV, odpovedala na nasledujúcu otázku: „Situácia sa mení aj v ekonomike nielen v demografii, bude musieť prísť niekto s novým modelom podľa ktorého budú štáty a ekonomiky fungovať?“
Pani ministerka odpovedala: „V tom roku určite áno. Teraz slovenskú ekonomiku ťahajú najmä veľké firmy, napr. automobilky. V roku 2050 tu pravdepodobne už nebudú, presťahujú sa do možno do Afriky, Ázie. Uvidíme, či budeme vedieť vytvoriť nové pracovné príležitosti vo vysoko technologicky náročnej výrobe, alebo budeme perifériou. Závisí to od našej schopnosti podporovať výskum, vedu a informatiku. To zatiaľ kríva, veda a výskum nie sú pre Slovensko priorita.“ Takže to sú slová pani ministerky z roku 2015, to, že sme dnes tu, svedčí o tom, že napriek tomu, že dobre viete, čo nás v roku 2050 čaká, robíte všetko preto, aby sme na tej periférií skončili. A ja len dúfam, že to nebude ruská periféria.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Zimenová, dobre, že si pripomenula aj toho Lukáša Machalu, aj keď to nie je dôvod, pre ktorý dnes sa snažíme vysloviť nedôveru pani ministerke, ale taký oblúk smerom k pánu predsedovi Dankovi tam určite možno vytvoriť a plagiátorstvo pána predsedu Danka je určite jedným z dôvodov, pre ktoré by ministerka školstva, ktorá nedokáže jednoznačne povedať, že plagiátorstvo je plagiátorstvo, mala skončiť vo funkcii. A ja som doteraz nepočul jasné vyjadrenie teda v tejto parlamentnej rozprave k tej plagiátorskej kauze, ktorá už je preukázaná, už to nie sú len nejaké mediálne dohady, a teda nehrajme sa na slovíčka za to, že v tej predmetne analýze, resp. v rozhodnutiach akademického senátu sa explicitne slovo plagiát nespomína, to, čo je tam opísané je plagiát, to, čo sa tam konštatuje, je, že boli porušené pravidlá, ktoré platili aj vtedy, platili aj dávno, dávno pred tým, a od ministerky školstva by v tejto veci malo zaznieť úplne jasné slovo. Ja teda pevne verím, že ešte sa k tomu pani ministerka dostane, alebo keďže pani poslankyňa Zimenová to spomenula, vo svojom diskusnom príspevku, tak niektorý z koaličných kolegov, napríklad pán poslanec Bernaťák, sa vyjadrí aj k tej kauze plagiátorstva, keďže sa k nej vyjadrovala pani poslankyňa Zimenová vo svojom príspevku, prípadne niektorí ďalší kolegovia z SNS, ktorí sa aktívne zapájajú do rozpravy, by mohli čo-to povedať aj k tejto téme, lebo je to teda veľmi zaujímavá téma, veľmi zahanbujúca a vôbec tu o nej nehovoríme.

Pani poslankyňa Remišová.