42. schôdza

Pani ministerka, pán Matovič vymenoval štyroch politikov SNS, ktorých systém prestal chrániť. Zatiaľ mlčky prijali trest a zrejme iba oni vedia, čo zlé urobili, že zrazu niekto spravodlivosti odviazal ruky. Ale s týmto naozaj musíte rátať aj vy. Jednoducho dnes vás systém chráni, ale zajtra, o päť rokov, o desať rokov, verme, že buď tu systém nebude, alebo sa stane, že budete vy sa hodiť na to, aby sa odprezentovalo, že je tu aspoň aká-taká spravodlivosť.
Preto naozaj skúste zvážiť, či nie je najvýhodnejšie pre vás odísť z tohoto postu, kým je ešte čas.

Pán poslanec Matovič, ty zrejme nie si veľmi obľúbený medzi poslancami SNS, lebo faktickými poznámkami reagujú na väčšinu tvojich predrečníkov, ale teda na teba nebude zrejme nikto reagovať, a teda sú dosť pripravení, majú pripravené podklady k rôznym témam. Vidno, že si dali záležať, ale k tej otázke, ktorá aj mňa veľmi zaujíma, teda že čo si myslia o plagiátorstve predsedu Danka, opäť sa nedozvieme nič, lebo opäť nikto nie je prihlásený do, s faktickou poznámkou na tvoje vystúpenie, a teda aj ty si sa tomu venoval. Čiže mali priestor sa, sa k tomu vyjadriť, tak ešte mám takú tajnú nádej, že by sa niekto z nich prihlásil do rozpravy ústne, alebo teda že aspoň pani ministerka, ktorá veľmi obsiahlo reagovala na, na odôvodnenie návrhu na vyslovenie nedôvery, ale tejto témy sa vôbec nedotkla, tak ešte v rámci rozpravy sa asi vyjadrí aj k tomu, že čo si ona myslí o plagiátorstve predsedu Národnej rady Andreja Danka.

Opäť. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. Mňa trošku mrzí, že pani ministerka tu teraz nie je, lebo v súvislosti s témou plagiátorstvo - je to taká moja trošku srdcová téma - a ja považujem pani ministerku za vzdelanú ženu, ktorá pochádza zo vzdelanej rodiny, má skutočne veľmi kvalitné základy, má tri doktoráty, dva tituly pred menom, jeden za menom. Nepochybujem o tom, som presvedčená o tom, že ich získala poctivou prácou, poctivým štúdiom, a pre mňa je absolútne nepochopiteľné a neakceptovateľné, aby ona z pozície ministerky školstva kryla vec, ktorú všetci voláme plagiátorstvo. Vrazila nám tým všetkým učiteľom takú kudlu do chrbta, ktorá sa len veľmi, veľmi ťažko bude z toho chrbta vyberať.
Chodím teraz po diskusiách s deťmi, diskutujem aj s učiteľmi a pamätám si prednedávnom odznetú vetu jednej pani riaditeľky knižnice, ktorá hovorí: „Viete, tie deti majú oveľa radšej tých učiteľov, ktorí po nich nič nechcú.“ No áno, lebo prečo by sme nepodporovali lajdáctvo, keď môžeme, že? Tak to som vám chcela povedať, že aj ja som do vás vkladala veľké nádeje, ale toto je jedna z vecí, ktorou skrátka ste sa u mňa odpísali nadobro.
Ďakujem.

Veronika, myslím si, že je naivné v podstate očakávať od hrdinky pani ministerky, že bude odpovedať na fakty, ktorými si ju jednoznačne usvedčila. Ona vie, že jednoducho nemá pravdu, nič iné jej nezostáva, len sa z toho vykecať a myslí si, že nejako takto to ustojí. Ono áno, možno pred nami alebo pred kolegami svojimi koaličnými, alebo pred voličmi sa z toho vykecá. Len ja ju chcem upozorniť, tak ako som aj v rozprave upozorňoval, pred orgány činnými..., orgánmi činnými (povedané so smiechom) v trestnom konaní sa z toho jednoducho nevykecá. Štyria vysoko postavení ľudia z SNS už sú tam pri spravodlivosti a pekne 10 či 12 rokov budú z ešusu papkať a budú mať svoj životný priestor ohraničený trikrát štyri metre.
Ondro Dostál, hovoríš, že si, že máš nejakú tajnú nádej, že teda konečne tu naberú odvahu poslanci a poslankyne z SNS a vyjadria sa, predstúpia možno akože v tej ústnej rozprave a budú obhajovať plagiátora Andreja Danka, no tú tajnú nádej asi by sme mohli odložiť do šuflíčka, jednoducho nemajú odvahu, lebo to sú zbabelci. To nie sú ľudia, ktorí by si trúfli ho vykopnúť von a povedať mu: „Počúvaj, Andrej, robíš nám hanbu, ako hráš sa tu na velikána, ducha, na mysliteľa, bozkávaš, boškávaš tu kapitánske výložky, falošne si ich vlastne vybavíš u svojho podriadeného človeka, ktorého si dosadil na ministerstvo, jednoducho spravil si nám hanbu s plagiátorom, nejsi si chlap, nemáš schopnosť odstúpiť, pošleme ťa kade ľahšie a my tú SNS zachránime.“ Nie, oni sa spoliehajú, že práve na chrbte tohoto velikána, mysliteľa, kapitána, usvedčeného zlodeja a plagiátora, že sa opätovne vyhrabú do parlamentu, lebo jednoducho neveria si vo vlastné schopnosti.
Takže obávam sa, že nemaj tú tajnú nádej, oni sú neni schopní sa pozrieť pravde do očí, lebo sa jej boja, že by sa sem znova nedostali.

Dámy a páni, dnes sa opozícia pokúša o odvolanie ministerky Lubyovej, ale pokiaľ si ona sama nevstúpi do svedomia a neustúpi, tak na konci dňa zrejme zostane ministerkou. Zrejme celkom zbytočne odznejú argumenty o aférach, o stratách státisícov alebo miliónov eur, ktoré buď boli vyplytvané, alebo nevyčerpané v eurofondoch na vedu a výskum. Ja si dovolím túto príležitosť využiť na krátku úvahu nad tým, že kto ju vlastne podrží.
Domnievam sa, že predovšetkým systém. Systém v tomto prípade s veľkým S. Pred rokmi ho tu vytvorili strany, ktoré nadviazali aj personálne na dobu totality. Jedna časť bývalých režimistov sa začala hlásiť k socializmu a druhá k nacionalizmu. Tieto strany dnes majú svoje konkrétne názvy. Je to SMER, ktorý obsahuje mnohé mutácie týchto postkomunistov, a je to SNS. Ich zakladatelia boli pohrobkami totality a väčšinu času od novembra, to je 30. výročie, vládnu Slovenskej republike. Konkrétne strana SNS väčšinu toho času riadi aj ministerstvo školstva. Ak teraz vidíme alarmujúce výsledky napríklad vo kvalite vzdelania mládeže, ak vidíme alarmujúce výsledky v raste extrémizmu, spôsobeného často len púhym nedovzdelaním alebo zlým vzdelaním v oblasti občianskej, tak je to aj vysvedčenie množstva ministrov, ktoré, ktorými táto strana obdarila slovenské vlády.
Systém s veľkým „S“ je podstatnejší aj než tieto dve postkomunistické strany. Ich členovia je podstatnejší, než parlament či vlády, lebo tento systém je sieť vzťahov, vzťahov peňazí, moci a médií, ktorý je známy ako železný trojuholník, iron triangle, ktorý je spomínaný v mnohých príkladoch zrútenia demokracie. Tento železný trojuholník zviera a ohrozuje demokraciu u nás, ale vlastne aj všade vo svete, kde si to ľudia dopustia.
Možno by som to ako opozičný poslanec ani nemal vysloviť, ale je fakt, že náš systém s veľkým „S“ funguje naozaj mimoriadne kvalitne. Niežeby spomenuté strany mali nejaké reformné stratégie alebo domyslené koncepty republi..., politík pre jednotlivé rezorty, to nemajú, ale to, čo vedia, je udržať systém a získavať si stále voličov. Jedno aj druhé robia vskutku zručne, majú inštinktívne, ale overené mocenské a mediálne postupy, a tak vlastne prevažujú zatiaľ v tvorbe a budovaní nášho štátu.
Povedzme si pár slov ešte o tom systéme, ktorému musí chtiac či nechtiac slúžiť aj odvolávaná pani ministerka. Ja sa domnievam, že to robí nerada, ale tie rôzne činy, za ktoré bola kritizovaná, to práve naznačujú. Aj ona vstúpila do tohoto už existujúceho systému, ktorý bol dedičstvom, vieme, po kom, a ktorý súčasní lídri SNS a SMER-u ďalej zdokonaľujú, takrečeno na pochode, alebo ako hovorí vtipný slogan, vlastnou hlavou. Schopnosť manažovať a vylepšovať systém, to chce súdržnosť, odvahu a určité schopnosti a tie aj SMER, aj SNS vskutku preukázal. Spomeňme si, ako zručne zvládnul obdobie vlády so zakladateľmi systému, to znamená s Mečiarom a Slotom. Spomeňme si, ako potichu a rýchlo rozmontoval nádejnú vládu Ivety Radičovej. Alebo na to, ako po jej páde ovládol politickú scénu a usmrtil štandardnú pravicu. Samozrejme, nejdem túto špecifickú zručnosť obdivovať, to ako keby sme obdivovali zručnosť kasárov, iba konštatujem, že funguje. Prinajmenej dovtedy, kým si náš volič nežiada skutočné odpočty hospodárenia a programov, kým nemá nároky na kvalitu verejnej služby a jej čistotu, transparentnosť, kým nemá skutočne občiansku pamäť a dokáže tak trochu detinsky naletieť na každý nový balíček, hoci ho aj on sám zaplatí vo zvýšených cenách napríklad potravín. V skutku nepozornosť a dobromysľenosť mnohých voličov spôsobuje, že postkomunisti si udržali moc aj po tom, keď sa už celkom odnaučili zručnostiam, ktoré sú potrebné na kvalitnú verejnú službu. Tá nám v týchto rokoch akosi beží, hoci aj od desiatich ku piatim, a je očividné, že vládnuci sa ňou príliš nezaoberajú, nakoniec ani pani ministerka nedokázala predložiť žiadnu zásadnú reformu, napríklad aj toho vysokého školstva, ba dokonca aj úmysel, že falošné diplomy by sa mohli teda konečne brať, zostal nedopovedaný.
Vládnuci odsúvajú prácu, pre ktorú ich vozia ministerské bavoráky, ale venujú sa udržaniu moci. Vskutku to, v čom sú majstri, nie je spravovanie štátu, ale spravovanie moci. Ak by napríklad pani ministerka Lubyová mohla hovoriť otvorene, tak pravdepodobne by vykríkla na svojich kritikov asi takto. Ako chcete inak vládnuť a ako chcete zvládnuť rozdeľovanie eurofondov a dotovanie vedy? Bez zlodejín? Bez vopred vybratých firiem? Však to vám rozbije koalíciu. Áno, pani Lubyová je v takejto, povedzme, nazvime ju, dosť mizernej situácii. Verejnosť je už podozrievavá, samozrejme, ale prax jej koalície si vyžaduje stále znovu a znovu, aby na prvom mieste neboli vecné riešenia problémov, ktorými žijú bežní občania, ale na prvom mieste sú záujmy. Záujmy silných, vplyvných, bohatých, mocných. Videli sme to teraz úplne v priamom prenose, keď sme sledovali, čo sa dialo pri voľbe Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu. Koalícia sa takmer rozsypala, lebo koaličníci sa nedohodli na podpore predsedu strany najsilnejšej, najsilnejšej strany koalície, ktorý si uvzal, že bude predsedom Ústavného súdu. Otras bol tak veľký, že dokonca súhlasili s verejnou voľbou, čiže odtajnili svoje, svoje hlasovanie a za chvíľu sme boli znovu tam, kde sme boli predtým. Všetko sa zahojilo. A prečo? Už znovu bude hlasovanie neverejné a už znovu sa prihlási Robert Fico do hlasovania, už znovu sa prihlásil k slovu systém. Tak to bolo aj s eurodotáciami na ministerstve školstva. Svoj kus koláča si odhryzli čudné firmy s politickými väzbami, inak by sa koalícia rozpadla. A to isté máme v zdravotníctve. A čo v životnom prostredí? A vari, vari je to inak pri nákupe vojenskej techniky? Však tam letia miliardy očividne vyplytvané a očividne bez transparentnosti. Všade panuje systém. A v rámci tohoto systému, kým panuje, zdanlivo všetko vlastne dobre beží. Hýbe sa to. Ale iba dovtedy, znovu pripomeniem tú voľbu Ústavného súdu, kým sa nezačne hovoriť, že no malo by sa dodržiavať pravidlá, termín, požadovaná kvalifikácia. Keď do toho vstúpia záujmy, záujmy strán, ich vodcov, ich mecenášov, okamžite príde k zrážke. Tomuto systému vytvorenému ešte za Mečiara a Slotu slúži aj táto vládna koalícia, ktorú možno nazývať Ficova štvrtá koalícia, aj dnes sa vládnuci chovajú ku štátu ako ku koristi. A ku koaličným partnerom ako ku spolulovcom, s ktorými túto korisť lovia. Ak si korisť medzi sebou rozdelia proti, podľa dohody, systém bez problémov pokračuje. Ak nie, je tu kríza. Robert Fico to dobre pozná a vie, že ak koaličníci dostanú každý svoj kus mäsa, aby som použil taký obraz zo zoologickej záhrady a trhajú ho kdesi vo svojom kúte tejto našej podivnej ZOO, tak jeho koalícia stojí pevne nohami na zemi a všetko ide ďalej. Systému sa proste neradno stavať do cesty. Vie to Robert Fico a boja sa ho aj iní politici, ktorí tento systém de facto tvoria. O jeho sile svedčia padnutí politickí lídri, ale aj hroby obetí, ktoré sa priplietli systému pod nohy, či to bol Remiáš, Gaulieder, Kuciak alebo jeho snúbenica Kušnírová.
Dámy a páni, ale je tu jeden jediný rušivý moment tohoto nášho podivného stavu, tejto vlády systému. Ten rušivý moment by som nazval realita. Normálna obyčajná realita. Skutočnosť, akú nájdete, keď vyjdete z tejto budovy na ulici. To je skutočnosť obyčajných, bežných občanov a voličov tejto republiky. V tejto skutočnosti je náš svet z ich pohľadu hore nohami. Ľudia to vidia a sú znechutení a zhrození, keď ministri slúži kdekomu, len nie občanom. Vidia, že je dolu hlavou, že poslanci sa vlastne nerozhodujú. Alebo že ústavní sudcovia budú ako vidno vyberaní ku tomu, aby, nevyberaní ku tomu, aby slúžili ústavnosti, ale aby slúžili nejakej strane. Ešte aj prokurátori občas u nás zastupujú zloduchov, a nie štát a niektorí policajti robia kdečo iné, než by mali, dokonca vraždia, vypaľujú alebo kupčia s informáciami s vyšetrovania.
Ľudia sú znechutení, a práve preto prepadajú často lákaniu extrémistických strán. To je ten spor, ktorý Slovensko vedie do pekla. To nie je spor ľavice, pravice, liberálov, konzervatívcov, dámy a páni, takto ďaleko sme sa v budovaní politickej scény, žiaľ, ešte nedostali. Je tu spor systému, ktorý som nazval systémom s veľkým S a obyčajného, normálneho života, reálnej skutočnosti bežného občana. Vzájomný prienik a dotyk týchto svetov je skoro nulový, je to skoro ako antihmota a hmota. Keď sa dotknú, vylučujú sa. Buď to bude jedno panovať alebo tu bude druhé. Buď tu bude vládnuť systém, alebo záujem občana.
Chvalabohu, v tomto spore medzi systémom a obyčajným človekom môžu byť ešte stále rozhodcami voliči. Tí sú síce, samozrejme, všetkými stranami rôzne balamutení, marketingovo ohlupovaní alebo kupovaní tými slávnymi balíčkami, ale napriek tomu všetkému vždy sme vsádzali my demokrati, ktorí tu tvoríme menšinu, na jedinú vec a to je zdravý rozum aj etické povedomie slovenského človeka, ktorý by mal viesť k tomu, že sa postaví na stranu dobra.
Slovenskí voliči si v skutku začínajú uvedomovať ten rozpor tak, ako som sa ho v tomto čase pokúsil opísať, a cíti to aj systém. Ako vždy, keď sa blíži riziko, že by systém padol a že by jeho, jeho pozadie bolo vyzradené a že by vinníci niesli zodpovednosť, ako vždy doteraz, systém sa už pripravuje a robí opatrenia na svoje prežitie. Lebo systém naozaj prejavuje schopnosti, ktoré jeho odporcovia, ktorí, ktoré jeho odporcom neraz chýbajú. Je súdržný, je utajený, je dokonale akčný.
Spomeňme si, že vlastne takémuto politickému systému sa podarilo prežiť rok 89, kedy korupčnostraníckym vzťahom, sa zdalo, že už naveky odzvonilo. Prežil aj Mečiarov pád v roku 1998, kedy sa mnohým zdalo, že to už hádam nie je možné. Prežil. Prežil a zdokonalil sa aj po voľbách v roku 2010, keď systém ohrozila Iveta Radičová. Čo pomohlo prežiť tomu, čo vlastne nikto nechce? Veď ten volič takýto systém na Slovensku nechce. Domnievam sa, že vždy pomohlo jednak predvídavé nasadenie nášľapných mín plus tichí spojenci medzi víťazmi. To je, to je ten problém, táto dvojitá rana, táto dvojitá taktika priniesla štýlu a systému korupcie a zneužívania štátu zakaždým zatiaľ prežitie, ba aj zdokonalenie. Teraz sa blíži termín volieb a tento núti našich vládnucich spolu s tou atmosférou, ktorú vytvorili demonštrácie, ktorá sa vytvorila vo voličskej spoločnosti Slovenska, núti našich vládnucich začať s opatreniami pre prípad, že by ich voliči predsa len prekukli. Preto tu máme boj o Ústavný súd. Systém myslí na zlé časy a chce naklásť svoje míny. A takisto sa obzerá v radoch dnešnej opozície, kde už hľadá tichých spojencov. Keď sa obzrieme v tejto sále, vieme, že je to pravda. Preto sa môže opäť stať, ako už viackrát, že v okamihoch, keď budú demokrati oslavovať víťazstvo, systém už bude dávno pripravený na skoré obnovenie svojej moci.
Dámy a páni, súčasťou príprav na voľby je aj činnosť pani Lubyovej. Neférovo rozdeľované eurofondy sú predsa tzv. podporou pre našich ľudí. Relativizovanie pochybenia predsedu parlamentu, ktorého užívanie akademického titulu demoralizuje verejnosť, demoralizuje študentov, je zlým príkladom pre každého, kto sa usiluje získať úspech vlastnými silami a bez švindľov. Aj toto jej počínanie je súčasťou relativizácie hodnôt, vďaka ktorej systém prežíva.
A rovnako ma mrzí jej mlčanie pri škandalóznom chovaní vlastného predsedu, ktorý dokazuje, že hoci je najvyšším ústavným činiteľom štátu, ktorý je v Európskej únii a NATO, nedbal by najradšej byť v euroatlantickom spojene..., súručenstve poskokov Kremľa. Systém má rám takéto ministerky, ktoré vedia, kedy majú mlčať, a vedia, do čoho sa nemajú starať a kedy majú vyhovieť našim ľuďom. Preto som povedal, že nepochybujem, pokiaľ pani Lubyová sama si nevstúpi do svedomia, že by sme dneska presvedčili koalíciu, aby ju odvolala. Možno si to ani nemôže dovoliť. Systém si praje pokračovať.
Pani ministerka nemala pred nástupom ktovieakú dlhodobú prax v oblasti, samozrejme, nejakých reforiem školstva, myslím, že sa tým veľmi nezaoberala, ale v expertnom prostredí bola veľká ochota jej pomôcť. Bola to nastupujúca ministerka po dosť zle končiacom ministrovi, teda síce opäť SNS, ale naozaj som mal také ohlasy, že jej ľudia boli ochotní pomôcť, ale túto šancu premárnila. Mala šancu postaviť sa proti požiadavkám, aby vychádzala v ústrety tzv. našim ľuďom, mala šancu vyjadriť sa, ako ministerka školstva to naozaj mala urobiť, k otázke rigoróznej práce predsedu SNS, mala takisto šancu povedať všetkým vysokoškolským študentom, ktorí poctivo študujú, že stojí na ich strane, aj keby ju to malo stáť ministerský post. Nevyužila tieto šance a to je dôvod, prečo tu dnes sme a prečo pani ministerka Lubyová bude navrhnutá na odvolanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na poslanca Jána Budaja. No je to pre mňa veľké sklamanie, jeho vystúpenie, som myslel, že sa bude venovať téme, ale on zatiaľ hovoril o nejakom systéme s veľkým „S“. Pán Budaj, predsa to je tá demokracia, ktorú ste nám vy ako tribunál zabezpečili, a zmierte sa s tým. Pán Budaj, vy ste mutant čoho, keď ste nás nazvali mutantami? SNS ste nazvali postkomunistickou stranou. Chcem vám len pripomenúť a uistiť, že väčšina z tu prítomných poslancov SNS, nikdy nebola členmi komunistickej strany, ani jeden z nás nebol v ŠtB, na rozdiel od vás ani nespolupracoval s ŠtB. Ja som tiež chodil na vaše mítingy do Bratislavy ako mladý a odhodlaný chlapec a verte mi, to najväčšie sklamanie novembra ’89, ste práve vy. Vy nás kritizujete za systém s veľkým „S“ a sami ste spolu a za pomoci komunistov, zvolili za prezidenta Havla, po dohode s komunistami. Na to sa už nepamätáte? A teraz ste obyčajný človek? Nebudem už hovoriť výrok Fedora Gála, ktorý sa o vás vyjadril. Vaše vystúpenie ste si pomýlili s prednáškou o systéme a demokracii, ktorú sami nerešpektujete. A neviete sa zmieriť s väčšinou, ktorú ľudia demokraticky zvolili v parlamentných voľbách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi, kolegovi Budajovi, že túto otázku problémov v školstve poňal širšie ako otázku chorého systému. Áno, doteraz pani ministerka a jej kolegovia zo Slovenskej národnej strany neustále hovorili o individuálnom zlyhaní, ale toto nie je individuálne zlyhanie, je to chyba systému, tak ako to bola chyba systému aj pri eurofondoch. Systémové zlyhanie, kedy jeden článok kryje druhý článok, kedy sa tu vytvorili mútne vody, kde sa žralokom najlepšie pláva. Systém, kde spravodlivosť, právo a zákon neplatia na každého rovnako. Videli sme to pri firmách. Niektoré firmy nemuseli, hoci to zákon vyžaduje, byť zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pani ministerka povedala, že však sú nové, tak dajme im ešte čas. Na obyčajných ľudí takéto zhovievavé jednanie a nedodržiavanie pravidiel neplatí. Vytvoril sa tu systém, kde sa spravodlivosti dočkáme až po dvanástich rokoch, ako v prípade nástenkového tendra. Systém, v ktorom výrok znie, že skutok sa nestal.
O tomto systéme ste hovorili a máte pravdu. Toto je jadro celého problému.

Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, ja som vás počul aj vám rozumiem, ale asi by som si pri tom názvosloví dával trošku pozor, lebo jedného dňa ten systém, teda sadu nejakých inštitúcií, ktorí majú, ktoré majú zabezpečovať chod štátu, základnú bazálnu spravodlivosť a služby pre občanov, môžme byť aj my, a preto systém treba vždy pomenovať jeho vlastnosťami, ale neodsudzovať ho ako taký, lebo tam, kde sa začne paušálne odsudzovať systém, rastie antisystém, a predpokladám, že to ani vy, ani nikto z nás nechce.
Úplne súhlasím s tým, že oligarchicko-, niekedy až, až mafiánske zoskupenia, ktoré sú napojené na štát, čerpajú z neho peniaze a chránia tú tzv. vrstvu nedotknuteľných, sú obrovským problémom tohto štátu, a súhlasím aj s tým, že konce ich chápadiel môžu spôsobovať disfunkcie aj na ministerstve školstva, len by som nabádal k tomu, aby sme naozaj vždy pomenovali, čo tým problémom je, ako ten problém vznikol a ako ľudí prinavrátiť k tomu, aby systému ako takému začali dôverovať, lebo v dobrom, zdravom štáte, v dobrej, zdravej spoločnosti, systém je pre občanov, slúži verejnému záujmu a funguje na to, aby zabezpečoval pre občanov služby, ktoré štát zabezpečovať má, a aby dodával občanom to, čo od štátu očakávajú, t. j. vzdelanie, kvalitné zdravotníctvo, spravodlivosť a spravovanie vecí verejných.
Ďakujem.

Pán Soboňa, ak by som bol tribunál, možno by som vás niekam poslal, alebo niekoho, ale nie som tribunál, verte a ani si nič také neosobujem, preto vám nebudem adresovať žiadne ďalšie reakcie.
K pánovi Poliačikovi, no, pán Poliačik, vy máte výhradu k tomu, že sa ohradzujem proti systému, ako som nazval, korupčno-mafiánskeho užívania štátu. Ja neverím, že Progresívne Slovensko plánuje takýto systém, nemáte sa proti čomu ohradzovať, nemáte sa čo obávať. Možno ste nepočuli presne to vymedzenie, preto je ten môj kreál, bol pomerne dlhý a zaoberali ste sa možno niečím iným. Takýto systém som popisoval, takýto systém tu máme. Máme ho už dlhé roky a obaja sme v opozícii práve preto, že to tak dlho trvá, a je to už naozaj, už je toho dosť.
K pani Remiášovej dodám iba to, že, pani Remišovej dodám iba to, že treba upozorniť pani ministerku, a využite to ešte znovu, aby odišla z toho postu, kým jej nehrozí osud tých nominantov v SNS, ktorí dnes sedia vo väzení. Dnes ju my nevieme vyprevadiť, nemáme na to hlasy, nevieme jej pomôcť, aby sa zbavila tejto ťarchy, ale ona má slobodnú vôľu a môže sa tak rozhodnúť sama.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, odvolávame tu pani ministerku Martinu Lubyovú, všetko tu už bolo povedané, za obrovské škandály, za nevyriešené kauzy dotácií na výskum a vývoj, za škandál s rozdeľovaním dotácií, za prepadnutie viac ako 100 mil. eur aj pre prenesenie plnenia pochybných zmlúv na štátny rozpočet. Ide o nezmyselné rozhadzovanie eurofondov na vedu a výskum, a pritom slovenská ekonomika trpí tým, práve tým, že slovenské firmy majú slabú podporu investícií do výskumu inovácií, vývoja nových výrobkov, testovania a podobne.
A výsledkom je čo? Zaostávanie našej ekonomiky voči zahraničnej konkurencii, slabá tvorba sofistikovaných pracovných miest, sústredenie na manuálne pracovné výkony, menej náročné výrobky, s tým spojené nižšie platy a ohrozenie pracovných miest v prípade krízy.
Ja by som ale chcela vystúpiť aj s takými menšími drobnosťami, takými drobnými vecami, ktoré sa mi nepáčia, nepáčia sa mi ako rodičovi, nepáčia sa mi ako predsedníčke ľudskoprávneho výboru, nepáčia sa mi, a tieto podnety mi dali rodičia. A to, že ministerstvo pod vedením pani ministerky Lubyovej nepodporuje moderné vzdelávanie a školy, ktoré skúšajú alternatívne formy vzdelávania, a kritikov, ktorí kritizujú túto biednu úroveň školstva, na tých sa pomstí, na týchto riaditeľov škôl znížením financovania, častými návštevami inšpekcie, pokutami a pod.
Napriek tomu, že napr. škola v obci na strednom Slovensku, ktorá podporuje domáce vzdelávanie a má trikrát viac žiakov, ako mala pred rokom a pred dvomi, dostáva znížený rozpočet oproti iným školám napriek tomu, že jej počet žiakov stúpa.
Vadí vám, pani ministerka, domáce vzdelávanie? to sa vás pýtajú rodičia. Takto si nepredstavovali ministerstvo pod vaším vedením.
No a nedá mi nespomenúť aj ako slabo pod vaším vedením ministerstvo podporuje inklúziu žiakov so špeciálnymi potrebami, hoci ich počet prudko rastie. A to vieme. Ministerstvo stále schvaľuje úboho málo z asistentov a vytláča týchto žiakov buď do osobitných škôl na jednej strane, alebo do súkromných škôl, či domáceho vzdelávania. A to isté platí pre rómske deti, ktoré zvyčajne končia v osobitnej škole. Takže aj na toto si treba pozrieť, že nič sa nezmenilo alebo úboho málo pod vedením pani ministerky Lubyovej práve pri týchto deťoch a ich vzdelávaní.
No a nedá mi nepovedať o tom, že pani ministerka obhajovaním neetického konania predsedu Národnej rady Andreja Danka v jeho kauze rigoróznej práce degradovala hodnotu vzdelávania. Študenti, akademická obec a my všetci sme očakávali od vedkyne, ministerky školstva, niečo úplne iné. Ja chápem, pani ministerka, že chcete, musíte byť lojálna voči predsedovi Slovenskej národnej strany, ale neviem pochopiť, že lojálnosť je viac ako vaša akademická česť. Kde je hranica vašej akademickej cti, aby ste povedali, že plagiát je plagiátom a že je neprípustné toto plagiátorstvo aj v prípade predsedu Národnej rady, ktorý vás nominoval do tejto funkcie? Demoralizujete tým akademickú obec. Mladí ľudia mi hovoria, že odídu z tejto krajiny, keď ministerka školstva obraňuje takéto nemorálne konanie. A tí, ktorí sú tu, chcú odísť.
Príklad posledný, doktorandka mi hovorí, dva roky robím rigoróznu prácu, no načo mi je ten titul, keď ministerka školstva dokáže obhájiť titul predsedu Národnej rady, ktorý je plagiátorom. Dva roky som ju robila, zobuďte ma v noci v ktorúkoľvek hodinu a poviem vám, nielen aká, aký mala názov, ale poviem vám všetko a budem šťastná, keď si ju ktokoľvek vypýta v knižnici, a budem šťastná, keď z nej bude čerpať, a budem sa s ňou chváliť a budem rada, keď sa o ňu budú ľudia zaujímať, nie, aby som ju schovávala a rozmýšľala, že aby sa do nej nikto nepozrel. Toto hovoria mladí ľudia, ktorí hovoria o tom, že nič sa tu nemení, a preto radšej odídu do zahraničia. Hovorili ste, pani ministerka, že v priemere sú ministri školstva na svojom poste 14 mesiacov a vy ste tam už 18. No a to som vám práve chcela povedať, že s akou obrovskou nádejou sa k vám tak nejak utiekali, alebo vzhliadali všetci učitelia, žiaci, študenti, akademici, vedci, váš životopis bol, to bolo niečo skvelé. Ja sama som sa tešila, keď som videla, že odkiaľ prichádzate. A mali vo vás obrovské očakávania a vy ste obrovskú energiu venovali skôr nezmyselnému rozhadzovaniu eurofondov na vedu a výskum. Veľmi som sklamaná a odkazujem vám, že sú veľmi sklamaní ľudia v našej krajine, zvlášť mladí.
Takže na základe všetkých tých uvedených skutočností, ktoré tu boli povedané predkladateľkou, predkladateľmi, ale aj všetkými poslancami a poslankyňami, ktoré sa zapojili do rozpravy, je isté, že v záujme fungujúceho školstva a ako-takej budúcnosti našich detí, našich študentov, našich mladých ľudí je pôsobenie pani ministerke Martiny Lubyovej na poste ministerstva neprijateľné.
Ďakujem vám.