42. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na poslanca Jána Budaja. No je to pre mňa veľké sklamanie, jeho vystúpenie, som myslel, že sa bude venovať téme, ale on zatiaľ hovoril o nejakom systéme s veľkým „S“. Pán Budaj, predsa to je tá demokracia, ktorú ste nám vy ako tribunál zabezpečili, a zmierte sa s tým. Pán Budaj, vy ste mutant čoho, keď ste nás nazvali mutantami? SNS ste nazvali postkomunistickou stranou. Chcem vám len pripomenúť a uistiť, že väčšina z tu prítomných poslancov SNS, nikdy nebola členmi komunistickej strany, ani jeden z nás nebol v ŠtB, na rozdiel od vás ani nespolupracoval s ŠtB. Ja som tiež chodil na vaše mítingy do Bratislavy ako mladý a odhodlaný chlapec a verte mi, to najväčšie sklamanie novembra ’89, ste práve vy. Vy nás kritizujete za systém s veľkým „S“ a sami ste spolu a za pomoci komunistov, zvolili za prezidenta Havla, po dohode s komunistami. Na to sa už nepamätáte? A teraz ste obyčajný človek? Nebudem už hovoriť výrok Fedora Gála, ktorý sa o vás vyjadril. Vaše vystúpenie ste si pomýlili s prednáškou o systéme a demokracii, ktorú sami nerešpektujete. A neviete sa zmieriť s väčšinou, ktorú ľudia demokraticky zvolili v parlamentných voľbách.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi, kolegovi Budajovi, že túto otázku problémov v školstve poňal širšie ako otázku chorého systému. Áno, doteraz pani ministerka a jej kolegovia zo Slovenskej národnej strany neustále hovorili o individuálnom zlyhaní, ale toto nie je individuálne zlyhanie, je to chyba systému, tak ako to bola chyba systému aj pri eurofondoch. Systémové zlyhanie, kedy jeden článok kryje druhý článok, kedy sa tu vytvorili mútne vody, kde sa žralokom najlepšie pláva. Systém, kde spravodlivosť, právo a zákon neplatia na každého rovnako. Videli sme to pri firmách. Niektoré firmy nemuseli, hoci to zákon vyžaduje, byť zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pani ministerka povedala, že však sú nové, tak dajme im ešte čas. Na obyčajných ľudí takéto zhovievavé jednanie a nedodržiavanie pravidiel neplatí. Vytvoril sa tu systém, kde sa spravodlivosti dočkáme až po dvanástich rokoch, ako v prípade nástenkového tendra. Systém, v ktorom výrok znie, že skutok sa nestal.
O tomto systéme ste hovorili a máte pravdu. Toto je jadro celého problému.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, ja som vás počul aj vám rozumiem, ale asi by som si pri tom názvosloví dával trošku pozor, lebo jedného dňa ten systém, teda sadu nejakých inštitúcií, ktorí majú, ktoré majú zabezpečovať chod štátu, základnú bazálnu spravodlivosť a služby pre občanov, môžme byť aj my, a preto systém treba vždy pomenovať jeho vlastnosťami, ale neodsudzovať ho ako taký, lebo tam, kde sa začne paušálne odsudzovať systém, rastie antisystém, a predpokladám, že to ani vy, ani nikto z nás nechce.
Úplne súhlasím s tým, že oligarchicko-, niekedy až, až mafiánske zoskupenia, ktoré sú napojené na štát, čerpajú z neho peniaze a chránia tú tzv. vrstvu nedotknuteľných, sú obrovským problémom tohto štátu, a súhlasím aj s tým, že konce ich chápadiel môžu spôsobovať disfunkcie aj na ministerstve školstva, len by som nabádal k tomu, aby sme naozaj vždy pomenovali, čo tým problémom je, ako ten problém vznikol a ako ľudí prinavrátiť k tomu, aby systému ako takému začali dôverovať, lebo v dobrom, zdravom štáte, v dobrej, zdravej spoločnosti, systém je pre občanov, slúži verejnému záujmu a funguje na to, aby zabezpečoval pre občanov služby, ktoré štát zabezpečovať má, a aby dodával občanom to, čo od štátu očakávajú, t. j. vzdelanie, kvalitné zdravotníctvo, spravodlivosť a spravovanie vecí verejných.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Pán Soboňa, ak by som bol tribunál, možno by som vás niekam poslal, alebo niekoho, ale nie som tribunál, verte a ani si nič také neosobujem, preto vám nebudem adresovať žiadne ďalšie reakcie.
K pánovi Poliačikovi, no, pán Poliačik, vy máte výhradu k tomu, že sa ohradzujem proti systému, ako som nazval, korupčno-mafiánskeho užívania štátu. Ja neverím, že Progresívne Slovensko plánuje takýto systém, nemáte sa proti čomu ohradzovať, nemáte sa čo obávať. Možno ste nepočuli presne to vymedzenie, preto je ten môj kreál, bol pomerne dlhý a zaoberali ste sa možno niečím iným. Takýto systém som popisoval, takýto systém tu máme. Máme ho už dlhé roky a obaja sme v opozícii práve preto, že to tak dlho trvá, a je to už naozaj, už je toho dosť.
K pani Remiášovej dodám iba to, že, pani Remišovej dodám iba to, že treba upozorniť pani ministerku, a využite to ešte znovu, aby odišla z toho postu, kým jej nehrozí osud tých nominantov v SNS, ktorí dnes sedia vo väzení. Dnes ju my nevieme vyprevadiť, nemáme na to hlasy, nevieme jej pomôcť, aby sa zbavila tejto ťarchy, ale ona má slobodnú vôľu a môže sa tak rozhodnúť sama.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, odvolávame tu pani ministerku Martinu Lubyovú, všetko tu už bolo povedané, za obrovské škandály, za nevyriešené kauzy dotácií na výskum a vývoj, za škandál s rozdeľovaním dotácií, za prepadnutie viac ako 100 mil. eur aj pre prenesenie plnenia pochybných zmlúv na štátny rozpočet. Ide o nezmyselné rozhadzovanie eurofondov na vedu a výskum, a pritom slovenská ekonomika trpí tým, práve tým, že slovenské firmy majú slabú podporu investícií do výskumu inovácií, vývoja nových výrobkov, testovania a podobne.
A výsledkom je čo? Zaostávanie našej ekonomiky voči zahraničnej konkurencii, slabá tvorba sofistikovaných pracovných miest, sústredenie na manuálne pracovné výkony, menej náročné výrobky, s tým spojené nižšie platy a ohrozenie pracovných miest v prípade krízy.
Ja by som ale chcela vystúpiť aj s takými menšími drobnosťami, takými drobnými vecami, ktoré sa mi nepáčia, nepáčia sa mi ako rodičovi, nepáčia sa mi ako predsedníčke ľudskoprávneho výboru, nepáčia sa mi, a tieto podnety mi dali rodičia. A to, že ministerstvo pod vedením pani ministerky Lubyovej nepodporuje moderné vzdelávanie a školy, ktoré skúšajú alternatívne formy vzdelávania, a kritikov, ktorí kritizujú túto biednu úroveň školstva, na tých sa pomstí, na týchto riaditeľov škôl znížením financovania, častými návštevami inšpekcie, pokutami a pod.
Napriek tomu, že napr. škola v obci na strednom Slovensku, ktorá podporuje domáce vzdelávanie a má trikrát viac žiakov, ako mala pred rokom a pred dvomi, dostáva znížený rozpočet oproti iným školám napriek tomu, že jej počet žiakov stúpa.
Vadí vám, pani ministerka, domáce vzdelávanie? to sa vás pýtajú rodičia. Takto si nepredstavovali ministerstvo pod vaším vedením.
No a nedá mi nespomenúť aj ako slabo pod vaším vedením ministerstvo podporuje inklúziu žiakov so špeciálnymi potrebami, hoci ich počet prudko rastie. A to vieme. Ministerstvo stále schvaľuje úboho málo z asistentov a vytláča týchto žiakov buď do osobitných škôl na jednej strane, alebo do súkromných škôl, či domáceho vzdelávania. A to isté platí pre rómske deti, ktoré zvyčajne končia v osobitnej škole. Takže aj na toto si treba pozrieť, že nič sa nezmenilo alebo úboho málo pod vedením pani ministerky Lubyovej práve pri týchto deťoch a ich vzdelávaní.
No a nedá mi nepovedať o tom, že pani ministerka obhajovaním neetického konania predsedu Národnej rady Andreja Danka v jeho kauze rigoróznej práce degradovala hodnotu vzdelávania. Študenti, akademická obec a my všetci sme očakávali od vedkyne, ministerky školstva, niečo úplne iné. Ja chápem, pani ministerka, že chcete, musíte byť lojálna voči predsedovi Slovenskej národnej strany, ale neviem pochopiť, že lojálnosť je viac ako vaša akademická česť. Kde je hranica vašej akademickej cti, aby ste povedali, že plagiát je plagiátom a že je neprípustné toto plagiátorstvo aj v prípade predsedu Národnej rady, ktorý vás nominoval do tejto funkcie? Demoralizujete tým akademickú obec. Mladí ľudia mi hovoria, že odídu z tejto krajiny, keď ministerka školstva obraňuje takéto nemorálne konanie. A tí, ktorí sú tu, chcú odísť.
Príklad posledný, doktorandka mi hovorí, dva roky robím rigoróznu prácu, no načo mi je ten titul, keď ministerka školstva dokáže obhájiť titul predsedu Národnej rady, ktorý je plagiátorom. Dva roky som ju robila, zobuďte ma v noci v ktorúkoľvek hodinu a poviem vám, nielen aká, aký mala názov, ale poviem vám všetko a budem šťastná, keď si ju ktokoľvek vypýta v knižnici, a budem šťastná, keď z nej bude čerpať, a budem sa s ňou chváliť a budem rada, keď sa o ňu budú ľudia zaujímať, nie, aby som ju schovávala a rozmýšľala, že aby sa do nej nikto nepozrel. Toto hovoria mladí ľudia, ktorí hovoria o tom, že nič sa tu nemení, a preto radšej odídu do zahraničia. Hovorili ste, pani ministerka, že v priemere sú ministri školstva na svojom poste 14 mesiacov a vy ste tam už 18. No a to som vám práve chcela povedať, že s akou obrovskou nádejou sa k vám tak nejak utiekali, alebo vzhliadali všetci učitelia, žiaci, študenti, akademici, vedci, váš životopis bol, to bolo niečo skvelé. Ja sama som sa tešila, keď som videla, že odkiaľ prichádzate. A mali vo vás obrovské očakávania a vy ste obrovskú energiu venovali skôr nezmyselnému rozhadzovaniu eurofondov na vedu a výskum. Veľmi som sklamaná a odkazujem vám, že sú veľmi sklamaní ľudia v našej krajine, zvlášť mladí.
Takže na základe všetkých tých uvedených skutočností, ktoré tu boli povedané predkladateľkou, predkladateľmi, ale aj všetkými poslancami a poslankyňami, ktoré sa zapojili do rozpravy, je isté, že v záujme fungujúceho školstva a ako-takej budúcnosti našich detí, našich študentov, našich mladých ľudí je pôsobenie pani ministerke Martiny Lubyovej na poste ministerstva neprijateľné.
Ďakujem vám.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Smolíková.