43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 17:22 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

16:52

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán odchádzajúci podpredseda, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento návrh zákona 19. decembra 2018 a prijala k nemu uznesenie č. 601/2018. Tento materiál bol prerokovaný a schválený v ústavnoprávnom výbore 19. marca.
Cieľom návrhu zákona je ustanoviť komplexnú právnu úpravu správy informačných technológií vo verejnej správe tak, aby boli jednotným spôsobom pokryté všetky oblasti vedenia, riadenia v správe informačných technológií verejnej správy od fázy plánovania, organizácie až po monitoring a hodnotenie. Nadväzne na to zároveň sa ustanovuje jednotný spôsob plnenia povinností pri výkone všetkých fáz riadenia informačných technológií verejnej správy.
V protiklade k obdobiu, kedy vznikol a bol aplikovaný zákon č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy, je dnešné obdobie charakterizované najmä dynamikou vývoja informačných technológií a zároveň dnes účinný zákonný rámec nebol zásadným spôsobom menený a stále reguluje primárne informačné systémy verejnej správy. Z toho dôvodu je potrebné sa zamerať aj na ostatné súčasti informačných technológií verejnej správy. Kým v minulom období sa dôraz kládol na technologický a aplikačný dohľad, pohľad teda, po prijatí zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy, tzv. zákon o e-Governmente, došlo k zavedeniu komplexnej úpravy umožňujúcej elektronizáciu výkonu verejnej moci v celom priebehu konania orgánov verejnej moci a tým nepriamo aj k ustanoveniu požiadaviek na funkčnosť IT riešení z hľadiska zabezpečenia elektronickej podoby výkonu verejnej moci. Oproti predchádzajúcej právnej úprave zákon posilní pozíciu nášho úradu z koordinačnej funkcie do funkcie riadiacej a správu informačných technológií tak vykonáva náš úrad, úrad podpredsedu vlády ako orgán vedenia, ktorého úlohou je hlavne zabezpečiť riadny a efektívny výkon riadenia v správe informačných technológií.
Nová právna úprava pokrýva aj oblasť bezpečnosti, zákon nadväzuje na zákon o kybernetickej bezpečnosti v duchu novej kompetencie nášho úradu a upravuje sa činnosť vládnej jednotky CSIRT pri riešení a prevencii kybernetických hrozieb. V oblasti bezpečnosti je z dôvodu prehľadnosti pre špecifickú tému uvedená v samostatných paragrafoch a úprava v tejto oblasti sa týka najmä nastavenia pravidiel pre zavedenie systému riadenia informačnej bezpečnosti v organizácii.
Predložený návrh bol predmetom rokovania, ako som už spomenul, ústavnoprávneho výboru, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy teda odporúčam schváliť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

26.3.2019 o 16:52 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:52

Tibor Glenda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1255) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením 1582 z 29. januára 2019 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 572 z 19. marca 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bol uznášania neschopný. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máme spoločnú správu k dispozícii.
Gestorský výbor odporúča o návrhu Výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1255) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 208 z 26. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona, predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.
Skryt prepis

26.3.2019 o 16:52 hod.

Ing.

Tibor Glenda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:10

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pokojne sa usaďte, bude to zaujímavé vystúpenie. Reagujem na podpredsedu vlády, priniesol zákon, ktorý sľubuje veľkú nádej, že veľa vecí vybavíme od počítača a možno jedného dňa sa dočkáme aj takého zákona, že nahradí aj nás a budeme môcť poslancovať od počítačov. Ale to je veľká hudba budúcnosti. Je to trošku na pobavenie (zaznievanie gongu), ale človek nikdy nevie. Takže vrátil by som sa späť k tomuto zákonu a trošku tak by som začal faktickými... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Poprosím, kľud v sále.
Nech sa páči, pán poslanec.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
... a ostal by som pri tom tvrdení, že naozaj táto oblasť je kľúčová z viacerých dôvodov. Jednak preto, že investujeme do nej enormné množstvo peňazí. Po druhé (zaznievanie gongu), že sa týka budúcnosti, pretože bavíme sa o informatizácii spoločnosti alebo teda verejnej správy a štátnej. A po tretie, že môže byť veľkým zdrojom nášho komfortu, teda myslím občanov Slovenskej republiky.
Keď hovoríme o peniazoch, tak napríklad medzi rokmi 2010 až 2015
(zaznievanie gongu)sa minulo na informatizáciu 0,6 % HDP, čo je približne ročne 500 mil. eur, 500 mil. eur. To nevadí, tak odchádzajú kolegovia, dostanú účet za kávu v kaviarni... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Ešte raz poprosím, aj keď je, a najviac vás vyrušujú opoziční, pán poslanec, ale poprosím, kľud v sále ešte raz.
Nech sa páči, pán poslanec.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Skandujú. Ďakujem, ďakujem. Takže aby som sa vrátil teda k tým číslam. Tak do informatizácie ročne míňame 0,6 % HDP, teda v roku 2010 až 2015 to bolo v priemere 0,6 % HDP a bolo to radovo okolo 500 mil. eur. Čiže za tieto roky 3,6 miliardy. A len tak pre porovnanie Estónsko, ktoré patrí medzi lídrov, medzi lídrov v informatizácii, míňa na informatizáciu zo svojho rozpočtu 0,3 % HDP, čiže polovicu a je lídrom. My sme skôr na chvoste, to za chvíľočku poviem.
Program stability teda z roku 2016 hovorí alebo predpokladal výdavky na informatizáciu v rokoch 2017 až 2020 približne 2,2 mld. eur. Tieto čísla uvádzam práve preto, že naozaj sa tu bavíme o zákone alebo o oblasti, s ktorou sú zviazané veľmi veľké peniaze. A hovorím to aj preto, že za tieto peniaze zatiaľ nevidíme dostatočný efekt. A naozaj tieto peniaze by mali byť vynakladané tak, aby zabezpečili občanovi dostatočný komfort (zaznievanie gongu), aby sa už viac nemusel občan nachádzať v roli poštára, že chodí z úradu na úrad, nosí veci, ktoré by si mali prirodzene poslať tieto úrady sami, aby bola zachovaná aj bezpečnosť a podobne. Takže toľko k tým číslam ako takým.
Musím však povedať, že tento zákon je posun vpred. A ešte k tým, k tomu našemu umiestneniu, keď som hovoril, že Estónsko s polovičnými výdavkami v pomere k HDP je na špici a patrí medzi lídrov v informatizácii, tak my sme dlhodobo podpriemerní. Nachádzame sa z roku 2018 na 21. mieste z 29 štátov. Takže preto je veľmi dôležité, aby naozaj tieto zdroje boli teda využité, ešte raz hovorím, efektívne. A preto aj tento krok alebo tento zákon vidím pozitívne práve v tom, že ide tým správnym, ide tým správnym smerom.
Dnes vidíme aj pri obstarávaní informačných technológií veľký rezortizmus a naozaj mnohé rezorty si to robia vo vlastne réžii a toto je práve posun od tohto kroku, aby to bolo centrálne riadené. Avšak bude to samozrejme veľká výzva. Čo je pozitívom tohto zákona, že naozaj bol pripravovaný aj vo verejnej diskusii s odborníkmi a bol pripravovaný na odbornom základe, čo je veľké pozitívum. Ale stále sa nachádzame v rovine papiera, čiže nachádzame sa v rovine zákona, ktorý bude, ak bude schválený, bude schválený, ale veľmi dôležité bude, práve tá rovina implementácie tohto zákona práve s tým, že bude pracovať a zápasiť aj s tým rezortizmom, o ktorom som hovoril a podobne.
Taktiež zavádza ten prvok otvoreného zdrojového kódu, ktorý tiež na papieri znie veľmi dobre, ale veľmi dôležité bude, ako to bude implementované. Či sa tento nástroj ujme a či bude využívaný a či vytvorí také prostredie, aby mohol byť využívaný a mohol byť prospešný. Pretože ako tak by mal byť prospešný.
Čo je veľmi dôležité pri informatizácii práve pri tých čiastkach, keď hovoríme, že míňame na to 500 mil. eur ročne, čo sú naozaj enormné peniaze, tak je to dvojnásobok nejakého sociálneho balíčka spred dvoch rokov, tak si musíme uvedomiť, že je dôležité, aby tu bola efektivita tých riešení. Aby naozaj tu vznikala tá synergia a prepojenosť týchto riešení na jednotlivých rezortoch, aby sme vedeli zabezpečiť to, že keď sa obstarávajú či už databázové platformy a podobne, aby tieto platformy medzi sebou komunikovali. Aby sa naozaj nestalo, aby sme sa dožili toho, že čo si štát od občana raz vypýta, resp. už to raz má, tak to od neho nikdy viac nepýta. Pretože si to vie dohľadať vo svojich interných databázach. Čiže štát by sa mal správať ako jedno teleso a nie ako kopec, by som povedal, alebo veľká, veľká skupina jednotlivcov a jednotlivých ministerstiev, jednotlivých orgánov, ktoré každé má svoju databázu, ale nevie komunikovať s databázou iného. A preto sú naozaj ešte aj dnes ľudia v niektorých prípadoch poštármi. Takže tá informatizácia je veľmi dôležitá a toto som chcel dať teda do pozornosti. A hovorím, že teda ten posun sa tu deje, ale určite bude dôležité pozrieť sa na samotnú implementáciu, ktorú by sme mali veľmi pozorne sledovať.
Ten problém, o ktorom sme hovorili aj pri prvom čítaní, ja naňho chcem poukázať, je to § 15 s tou bezpečnosťou. Tam je dôležité, aby bolo dohliadnuté, a to je zase tá rovina tej implementácie, aby bolo dohliadnuté, aby sa ten element bezpečnosti nezneužíval, ale o tom sme sa už bavili pri prvom čítaní, takže myslím si, že bolo to, bolo to vypovedané.
A ja by som chcel ešte teda využiť túto príležitosť, keď tu máme aj podpredsedu vlády, aby sme dbali pri obstarávaní týchto riešení na ten rozmer use friendly, aby to bolo príjemné pre užívateľov. Lebo dnes naozaj vidíme veľký rozdiel medzi aplikáciami štátu, či už je to slovensko.sk, alebo aj ten e-mailový klient, ktorý tam máme. Alebo mnohí, ktorí dnes máte kontakty alebo poznáte sa s ľuďmi, ktorí sú živnostníci, alebo ste dostali podnety od ľudí, ktorí sú živnostníci a podávali daňové priznanie, tentokrát prvýkrát živnostníci museli podať daňové priznanie elektronicky. A ja teda s ľuďmi, s ktorými som v kontakte, som dostal spätnú väzbu, že naozaj pre mnohých to bolo dosť náročné, pretože robili to prvýkrát, párkrát im to, povedzme, niekedy spadlo alebo sami nevedeli úplne čo majú stlačiť a preukázalo sa, že naozaj to prostredie nie je k užívateľom priateľské. A tuto myslím, že naozaj štát ťahá za kratší koniec aj pri tom podpisovaní a podobne tých certifikátov. Chápeme tú dôležitosť tej bezpečnosti, ale keď vidíme, že samotný bankový sektor, ktorý disponuje s financiami ľudí, aj tá bezpečnosť tam musí byť veľmi vysoká, zabezpečená, dokáže prichádzať s riešeniami, ktoré sú veľmi užívateľsky priateľské, ak to je ten správny terminus technicus po slovensky, tak vidíme, že toto je veľmi dôležité, aby sa to dialo aj v štátnej a verejnej správe.
A preto ten môj apel na vás, pán podpredseda, je, aby toto kritérium bolo zohľadňované v čo v najväčšej možnej miere, aby sme naozaj mohli sa dočkať toho, že akýkoľvek softvér, ktorý bude obstarávaný štátom pre užívanie občanmi, aby bol čo najjednoduchší z hľadiska užívania, najprehľadnejší a hlavne, aby mal v sebe tú rovinu tej intuitívnosti. Pretože vidíme, že dnes naozaj firmy, ktoré vyvíjajú softvér, majú navrch a konkurenčnú výhodu vtedy, ak dodávajú riešenia, ktoré sú intuitívne, čiže človek podvedome sa v nich vie orientovať bez toho, aby musel absolvovať niekoľkominútové alebo aj polhodinové inštruktážne videá a tak ďalej. Takže naozaj len to samotné podávanie daňových priznaní pre živnostníkov, viem, že je problém v tom, že sa ocitli, napríklad robili to večer a nevedeli sa dostať k odpovediam. Museli počkať ráno, aby mohli zavolať na linku a podobne. Čiže čím je to jednoduchšie, čím je to užívateľsky priateľské, tak o to je to ľahšie aj na užívanie a menej otázok a menej servisu okolo toho je potrebné.
A poslednú vec, ktorú by som chcel pri tejto téme ešte spomenúť a dať do diskusie alebo dať do zreteľa, je práve to, aby obstarávanie softvéru, ktoré teda bude tiež predmetom krokov aj tohto zákona, tak aby bolo efektívne aj z hľadiska vynakladania financií. Čiže z hľadiska hodnoty za peniaze. Ten benchmarking je niečo, čo sa tu stále ešte rodí. Vieme, že veľmi ťažko sa porovnávajú jednotlivé softvérové riešenia, a musím povedať, a tí, ktorí sa hýbete v tomto odvetví, viete, že zatiaľ z toho tie softvérové firmy naozaj ťažia, pretože kde nie je porovnanie ceny, tak samozrejme tá konkurencieschopnosť alebo ten konkurenčný boj je o to ťažší, pretože všetko je ako keby unikát. Ale my musíme aj v tomto zabezpečiť, aby, aby sme mali istý benchmark a vedeli aj tých dodávateľov tlačiť do relevantných cien na základe nejakých parametrov, ktoré budú preukázateľné. Nielen na základe nejakých vyjednávacích schopností a podobne. Takže určite tá hodnota za peniaze, aj Útvar hodnoty za peniaze v tomto bude zohrávať veľkú rolu a myslím si, že by mal zohrávať veľkú rolu aj pri diskusii a nastavovaní tých kritérií a podobne.
Takže len na závere krátko zhrniem. Míňame na to enormné peniaze, prichádza zákon ktorý je posunom vpred, avšak nie až takým, ako by sme možno si priali, ale uvidíme samotnú prax. Tá samotná implementácia ukáže, do akej miery tento zákon pomohol a do akej miery sa posunieme. Čiže tam bude to veľmi dôležité ťažisko. A apelujem aj na vás ako na podpredsedu, aby boli tie kritériá zohľadnené a v kritériách zohľadnené práve tá prijateľnosť a priateľskosť pre užívateľa, aby občan sa v tom, aby to rád používal, aby rád využíval prostriedky, všetko si mohol urobiť z pohodlia domova a aby samozrejme tých riešení pribúdalo za čo najlepšiu cenu. Aby previazanosť jednotlivých databáz vznikala, čo teda si sľubujeme aj od vášho úradu a aj od legislatívy, ktorú prinášate.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 17:10 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:22

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, musím aj ja s tebou súhlasiť, že tento zákon je určite, určite posunom vpred, čo sa týka informatizácie verejnej správy, tak jak som aj v prvom čítaní aj ja vystúpil. Mal som tak niekoľko otázok na pána podpredsedu, na ktoré mi potom v záverečnom slove nie moc jasne odpovedal. Tak by som ich teraz skúsil zhrnúť.
Návrh zákona, budem citovať z dôvodovej správy, hovorí, že "nebude mať vplyv na informatizáciu v zmysle jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, nakoľko nedochádza k rozširovaniu, inovácii alebo vytváraniu nových elektronických služieb verejnej správy, ani informačných systémov verejnej správy". Na ďalšom mieste sa už ale hovorí, v roku 2020 budú vynaložené kapitálové výdavky na vybudovanie dvoch informačných systémov na centrálnej úrovni v celkovej hodnote 2 mil. euro vrátane ročnej prevádzky v hodnote 200-tisíc euro, ktorých služby budú využívané orgánmi riadenia. Prvý z nich je ITSM pre úrad podpredsedu a druhým je ITAM, tak isto pre úrad podpredsedu. Ja si myslím, že úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu je predsa subjektom verejnej správy. Alebo nie je? Tak tá, ten rozpor tam ako nechápem.
A ešte by som mal také otázky, na čo budú kapitálové výdavky v roku 2019 vo výške 290-tisíc... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Hegera.

Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
Však reagujem aj k tomu zákonu. A na čo budú použité kapitálové výdavky v roku 2021 vo výške 2 290 000 euro. Takisto je tam aj 62 nových pracovných miest. Predpokladám, že to budú ľudia, ktorí budú pracovať s tými informačnými systémami, kde je navrhovaná ich hrubá mzda vyššia ako 3 400 euro, priemerná, pre týchto ľudí, 62, takže sú to vysoko špičkoví odborníci. Tu mám takú podotázku, že informatizácia by mala znižovať pracovnú silu a vlastne my tu vybudujeme dva systémy, kde zvýšime počet pracovnej sily.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 17:22 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:24

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja ešte by som len možno doplnil, že, aj pre ostatných kolegov, je síce marec a o rozpočte sa bavíme až na jeseň, ale naozaj táto oblasť je oblasť, o ktorú sa treba zaujímať. Pretože tu vidím, že ak príde vyššia efektivita, a to je, ako som hovoril aj o tom benchmarku, tak naozaj tu sa môžu dosiahnuť zaujímavé úspory, ktoré môžu, môžete vy, poslanci, keď niekedy hľadáte v rozpočte rezervy, tak môžete využiť. Pretože myslím si, že tu keď tou efektivitou určite vieme okresať tie výdavky, teraz to poviem, len tak ako štartovné 5 až 10 %, to som povedal, že úplne veľmi pesimistický variant. Určite sa dá ísť viac. Takže sú to zaujímavé sumy. Tých 500 mil. ročne je naozaj veľmi zaujímavá suma a akákoľvek efektivita, ktorá tam bude, prinesie zaujímavé dodatočné zdroje či už na podporu a rozvoj ďalšej informatizácie alebo na využitie pre iné rezorty.
Takže je to apel aj na kolegov poslancov, aby táto téma žila, aby mala väčšiu pozornosť a, samozrejme, aj práca tohto úradu a práca pána podpredsedu, pretože je to jednak komfort, ktorý sa zabezpečí ľuďom, ale zároveň aj naozaj zaujímavá úspora peňazí. Tak to len na doplnenie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.3.2019 o 17:24 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:29

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za možnosť vystúpiť v záverečnom slove.
Pán poslanec Heger, ďakujem pekne. Myslím si, že tak ako ste sa snažili, tie námietky a poznámky boli racionálne. Ja by som možno povedal, že každý z úradov, každé z ministerstiev má svojich večných oponentov. My máme takýchto oponentov v Slovensku.Digital. Našťastie, ten hlavný oponent už stadiaľ odišiel, pretože už sa nevedel tváriť nezávisle, keďže jasne podporuje istú politickú stranu. Ale dovoľte, aby som vám prečítal záver nášho jasného oponenta, a to Slovensko.Digital, k tomuto zákonu, a to je myslím, že najlepšou odpoveďou na všetky teoretické a iné výhrady a otázniky.
Slovensko.Digital povedalo, že: "Od prijatia aplikácie tohto zákona je skutočne možné očakávať podstatnú zmenu oproti súčasnému stavu informatizácie verejnej správy. Oceňujeme, že zákon bol pripravovaný na odbornom základe. Za dôležité považujeme, že po opakovanom pripomienkovom konaní existuje o návrhu zákona zhoda naprieč celou verejnou správou, t. j. subjektami, ktorých sa zákon primárne týka. A vzhľadom na tieto skutočnosti si združenie Slovensko.Digital dovoľuje požiadať poslancov Národnej rady o schválenie tohto zákona bez znášania nových obsahových zmien, ktoré neboli vopred odborne prediskutované." A tak sa aj stalo.
No a na poznámku pána poslanca Laurenčíka, pán poslanec, keď ste mi tie pripomienky dali naposledy, tak som vám povedal, že príďte sa o tom porozprávať, pretože je to vec pohľadu, vec metodiky. A vy, pán poslanec, ste to, bohužiaľ, neurobili. Takže ja to beriem ako to, že ste si nesplnili svoju poslaneckú úlohu a svoj mandát, ktorý za to dávate, ale nevyčítam vás z toho, každý má nárok urobiť nejakú chybu, ale napriek tomu verím, že tento zákon podporíte.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 17:29 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:29

Denisa Saková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie mechanizmu zvyšovania dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré sú uhrádzané z osobitných účtov v roku 2019 až 2021, tak ako sme sľúbili minulý rok, že to nebude iba na jeden rok, ale na dlhšie časové obdobie.
V tomto návrhu zákona sa navrhuje, aby sa ako základ valorizácie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia zvolila priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zvyšovanie dôchodkových dávok má uskutočniť. Výpočet výšky valorizácie výsluhového dôchodku podľa predkladaného návrhu zákona je závislý od 2 % priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou a odpočtu odslúžených rokov. Samozrejme, nárok má každý, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov. Valorizácia invalidných, vdovských, vdoveckých a sirotských výsluhových dôchodkov bude tvoriť 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou.
Vážený pán predsedajúci, milí poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 17:29 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:31

Jozef Buček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.3.2019 o 17:31 hod.

Mgr.

Jozef Buček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:32

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je jeden z najcitlivejšie sledovaných zákonov z pohľadu príslušníkov policajného alebo hasičského zboru. A medzi najcitlivejšie vnímané paragrafy tohto zákona patria tie, ktoré sa týkajú výsluhových dôchodkov. Za každej garnitúry totiž vznikajú rôzne fámy v týchto zboroch, že štát ide siahnuť na výsluhové dôchodky. Samozrejme, každý minister vnútra vie, že by to bola politická samovražda, a preto sa väčšina týchto fám nikdy v realite nepotvrdí.
Napriek tomu sa pred rokom, ešte za ministrovania vášho predchodcu, pani ministerka, stalo, že štát naozaj siahol na výsluhové dôchodky určitej skupine bývalých hasičov. Išlo o skupinu ľudí, ktorí odišli do civilu v rokoch 2008 a 2010, a tým približne 70 bývalým hasičom štát naozaj na istý čas pozastavil vyplácanie výsluhových dôchodkov. Niekoľko mesiacov preto museli vyžiť zo sumy nižšej, ako je tzv. minimálny dôchodok. Išlo o sumy okolo 170, 180 euro, čo je naozaj suma, ktorú si nielen títo ľudia, ale nikto na dôchodku nezaslúži. V tom sa asi zhodneme.
Keď títo ľudia nepochodili so svojou sťažnosťou na ministerstve vnútra, tak sa obrátili o pomoc na opozičných poslancov a my sme túto tému otvorili na pôde Národnej rady. Tri-dva-osmička, teda tento zákon bol tu aj minulý rok v máji a vtedy som na vás, pani ministerka, apeloval s požiadavkou, aby ste navrátili istú právnu istotu pre týchto ľudí, pretože tá možnosť siahnuť im na výsluhové dôchodky, práve tejto skupine ľudí, tu stále je podľa súčasného znenia zákona. A je to len na vašej dobrej vôli v podstate, že ministerstvo prinavrátilo ten predchádzajúci stav, ale zákon je stále taký istý, aký bol v roku 2017, kedy ministerstvo teda tvrdilo, že títo ľudia nemajú čo dostávať tieto výsluhové dôchodky.
Keď som túto tému otvoril, vy ste hovorili, že čaká sa na nejaké zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, ale to stanovisko neprichádza, neprichádza, a čo mám informácie, neoficiálne, tak podľa všetkého žiadne zjednocujúce stanovisko ani nebude. Preto vás chcem po roku opätovne poprosiť, aby ste túto problematiku so svojimi kolegami na ministerstve otvorili a raz a navždy upokojili nálady medzi týmito ľuďmi, medzi bývalými hasičmi, ktorí odišli do výsluhového dôchodku v roku 2008 až ´10, aby mali istotu, že im nikto na tieto dôchodky nesiahne.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 17:32 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:36

Denisa Saková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len krátko budem reagovať na pána poslanca Grendela. Môžme sa o tom kľudne pobaviť na pôde ministerstva vnútra, ale tak ako ste aj vy spomínali, pre nás bolo zaväzujúce to rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré malo zosúladiť ten právny nestav alebo teda neprávny stav, ktorý tu je, pretože tí hasiči poberali aj normálny klasický dôchodok zo Sociálnej poisťovne, zároveň mali výsluhový dôchodok, ktorý sa im stopol, ale ako som informovala, minulý rok sa im to všetko doplatilo. A je len otázka, že či pred tým, ako vynesie nejaké zosúladzovacie stanovisko Najvyšší súd, budeme my prijímať v parlamente zákon a upravovať zákon a nebudeme za to kritizovaní, že predbiehame trošku dobu. Takže vieme sa o tom baviť, my budeme k tomu konštruktívni a skutočne, keď to bude trvať dlhšie na tom Najvyššom súde, nie je problém, aby sme týmto hasičom nejakým spôsobom zabezpečili tú istotu, ktorú chcú mať. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.3.2019 o 17:36 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video