43. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, pani kolegyňa Natália Blahová, za tvoj príspevok k tejto debate, pretože už som začínala mať pocit, ako keby naozaj išlo o záchranu detí v zmysle tohoto návrhu zákona a zabránenie ich nepráviu na území Slovenskej republiky.
Ja sa domnievam a chcela som to spomenúť, ale predo mnou to spomenul aj pán poslanec Poliačik, všetky tieto dôvody, ktoré sú uvedené, treba brať do úvahy, tak ako ich predkladateľka návrhu uvádza, ale tam treba brať aj do úvahy tú druhú stranu mince, na ktorú upozorňuje Natália Blahová. To zďaleka nerieši situáciu niektorých iných detí, ktoré práve návrhom tohto, týmto návrhom zákona sa môžu dostať do úplne prekérnej situácie, kde naozaj ako tá vláda práva bude zmetená zo stola. A tam ide o tie deti, pretože ich vek, naozaj, tam niekedy tie prieťahy môžu trvať roky a ich vek je, v podstate ohraničuje zmysel tohoto návrhu zákona, alebo teda zákona, ktorý upravuje ich pobyt. Tam treba konať veľmi rýchlo. Čiže čokoľvek, čo umožňuje ďalšie prieťahy, tam treba byť veľmi opatrný. Ja sa domnievam, že tento návrh nie je dobre postavený.
A súhlasím s tým alebo oceňujem, že pani poslankyňa nebola konkrétna v tej druhej časti v rozprave, kde spomínala, že tento návrh zákona môže byť robený aj na objednávku únoscov, pretože my sme sa týmto prípadom zaoberali, ja viem, aký je to prípad. Zaoberali sme sa na výbore ľudskoprávnom týmto prípadom a rozhodne nepatrí konkretizácia osôb, ktorých sa tento prípad týka, na pôdu pléna a do verejnej rozpravy. Čiže ja dúfam, že ani pani poslankyňa nebude konkrétna a že výzvu pána poslanca Jarjabka bude ignorovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Marček.

Pani Blahová, pani poslankyňa, vaším cieľom je demontovať na Slovensku všetko. Od štátu, rodiny, práva na šťastný život dieťaťa. Sypete tu zákony, články Haagskeho dohovoru, odsúhlasili ste aj Istanbulský dohovor. Ste zlo v tomto parlamente, v tomto štáte, vy aj celá SAS liberálna, hájaca práva homosexuálov, ste za ich legalizáciu manželstiev, výchovu detí týmito pármi. Je len jedna jediná otázka: Máte vôbec deti, ste matkou?
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať kolegovi Martinovi Poliačikovi a Zuzke Zimenovej za pochopenie a som rada, že teda nebolo k tomu potrebné veľa slov. Zákony hovoria naozaj jednoznačnou rečou, rovnako ako medzinárodný dohovor je veľmi jasný.
Pánovi Jarjabkovi odpoviem, otvorte si vlastnosti dokumentov, ktorý predložila akože pani Šimkovičová. Vo vlastnostiach dokumentov, ktoré sú na stránke Národnej rady, nie je ten, kto vypracoval dokument, pani Šimkovičová, z toho sa veľmi ľahko dá odvodiť, kto je autorom tohoto dokumentu. Jednáme alebo rozprávame sa o dieťati, ktoré je už dva roky unesené na Slovensku napriek iks právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdov. Únosca, tam, pokiaľ ja viem, beží trestné stíhanie, on už nemá veľmi možnosť vystreliť akýkoľvek patrón smerom k právnemu poriadku Slovenskej republiky a toto je naozaj veľmi, veľmi zúfalý pokus a mne je to veľmi ľúto, že sa takýmto spôsobom pokúšame zmeniť zákon, ktorý má priamy vplyv na medzinárodný dohovor. Myslím si, že toto je za všetkými čiarami a na toto by sa Národná rada prepožičať nemala, a je mi veľmi ľúto, že k takémuto čomusi prišlo. A ide o Civilný mimosporový poriadok, ktorý je relatívne nový právny kódex.
A tiež by som poprosila, aby sme mali úctu k takýmto veciam, meniť, meniť zákony, ktoré majú naozaj vplyv na životy detí, a teda naozaj ich môžu veľmi negatívnym spôsobom poznačiť. Každé naťahovanie času, každé prieťahy v súdnom konaní nechávajú na ich duši nezmazateľné stopy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Pani kolegyňa Blahová hovorila o prípade, ktorý sme riešili aj na výbore. Bolo to vtedy, kedy sa pasovala do úlohy nie poslankyne, ale sociálnej pracovníčky, takže vieme všetci, o ktorom prípade hovorí a hovorila.
Pri rozhodovaní o návratových konaniach sa pomerne často stretávame s tým, že sa nedostatočne zohľadňuje už spomínaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a preferuje sa len splnenie podmienok pre návrat dieťaťa. Avšak podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa garantuje dieťaťu právo na posúdenie a rešpektovanie jeho najlepších záujmov pri akýchkoľvek postupoch, opatreniach, rozhodnutiach uplatňovaných vo všetkých legislatívnych, administratívnych, súdnych konaniach a rozhodnutiach, ako aj vo všetkých politikách, vnútroštátnych právnych predpisoch, programoch, projektoch relevantných pre deti, s dopadom na deti. V návratových konaniach často dochádza tiež k nedostatočnému posúdeniu vôle maloletého dieťaťa, ak vie samo vyjadriť svoj názor. Vypočutie maloletého dieťaťa má často len formálny charakter a príslušný slovenský súd rozhoduje len na základe kritéria obvyklého pobytu. Ak maloleté dieťa má vôľu ostať na území Slovenskej republiky, jeho názor nebýva zohľadnený, čo spôsobuje najčastejšie psychosomatické problémy maloletého dieťaťa.
Z hľadiska aplikácie Haagskeho dohovoru eliminujúce dôvody návratu maloletého dieťaťa podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z príkazného návratu boli s čo najväčšou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Navyše vnútroštátne súdy sa musia uistiť, že krajina návratu sa presvedčivo; poskytované primerané záruky a v prípade známeho rizika sú zavedené aj konkrétne ochranné opatrenia.
Problémom v našich súdnych konaniach v týchto tzv. únosových veciach je ten, že nielenže naša legislatíva neumožňuje obnovu konania, ale rodič má iba šesťtýždňovú lehotu, aby na súde dokázal pravdivosť svojich tvrdení, že vydaním by bol poškodený najlepší záujem dieťaťa, a toto je častokrát nemožné. Každý prípad sa posudzuje individuálne. Veď predsa v našej novele je prípustnosť, čiže to znamená, nehrozia žiadne nezákonnosti. Nehrozí tu ani žiadna lavína nových konaní, pretože nebudú predsa všetky vyhodnotené ako prístupné k novému konaniu. Toto je päťminútová záležitosť, teda súd rozhodne o tom, či otvorí obnovu konania. Návrh podáva advokát a ten vysvetlí svojmu klientovi, či vôbec má zmysel o obnovu konania žiadať. Vidí realitu, vie posúdiť, či sú nové skutočnosti naozaj také a či vôbec sú, aby sa o obnovu konania aj žiadalo.
Problémom je však skôr súčasná legislatíva, že máme tu deti, ktoré chcú ostať na Slovensku, napríklad odkedy sa celá kauza začala, sa zmenili okolnosti, dieťa vyrástlo, zmenilo aj názor, ale my ako štát s tým už nemôžeme nič urobiť a dieťa bude vydané do zahraničia, pretože naša legislatíva nepripúšťa ani za týchto nových okolností nové konania. Už sa raz rozhodlo a síce sa naťahuje čas a dieťa tu ešte nejakú dobu je, ale jedného dňa príde k naplneniu rozsudku a dieťa je vydané do zahraničia, aj keď medzitým je situácia už úplne iná a aj dieťa si želá niečo úplne iné, ostať tu na Slovensku.
Ak má Slovensko vydať dieťa do zahraničia, logické by bolo, aby súd preskúmal aj pomery, do ktorých to naše dieťa má ísť. To sa však, bohužiaľ, nedeje. Naše súdy na toto nemajú kompetenciu. Mohol by asistovať CIPS a myslím si, že asi by aj mal. My ani nevieme, kam to dieťa vlastne posielame, do akých pomerov. A ak sa bavíme napríklad o islamských krajinách a podobne, tak tam je to naozaj, skutočne na zváženie.
Ďakujem za pozornosť a poprosím vás ešte raz, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán spravodajca, žiadate záverečné slovo? Ak áno, tak aj návrh termínu hlasovania.

Navrhujem termín hlasovania dnes o 17. hodine, ale predtým ešte poviem nasledujúce. Toto, čo tu navrhovateľka uvádzala, je čisto-čisté zavádzanie. Je to obraz toho, v akom stave je náš právny štát. Je to o tom, že tu sa v parlamente predkladá a koalícia si odsúhlasí zákon, ktorý je v zjavnom rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami.
Haagský dohovor hovorí jasne, s akou rýchlosťou sa má prerokovať tento druh veci. To, samozrejme, vylučuje, aby v takomto, takomto konaní prebehla obnova konania, pretože nikdy by tie podmienky, ktoré sú stanovené haagským dohovorom, nemohli byť splnené. To, čo tu uvádza pani navrhovateľka, sú extrémne prípady, ktoré neprichádzajú v úvahu na jednej strane, a na druhej strane uvádza to, čo potvrdzuje všetko to, že konania by mali prebiehať oveľa rýchlejšie, ako čomu zodpovedá tento návrh. Pretože tento návrh, samozrejme, hovorí o tom, že sa konanie má predlžovať donekonečna v podstate.
Je úplne zjavné, že toto je, že sa vraciame do tej doby, kedy sa tu robia návrhy v parlamente na objednávku jednotlivcov, ktorí si dokážu zaplatiť čokoľvek. Slovensko je na smiech ako štát, kde neplatí právo, kde si môže niekto kúpiť zákon, kde si môže niekto kúpiť túto poslaneckú snemovňu a kde sa musíme hanbiť za to, že aký máme vzťah k našim medzinárodným právnym záväzkom. Je, toto celé je jedna obrovská hanba a treba povedať, že my, čo sa orientujeme v právnom prostredí, čo chodíme na súdy, vieme, kto sú tí advokáti, ktorí tieto veci si vedia zariadiť pre jeden konkrétny prípad, a kto chce, tak sa, tak si tie informácie nájde a nemusí byť na to ani advokát. Si tie informácie ľahko vygúgli, ľahko zistí, v akých veciach sa angažujú ľudia, ktorí dokážu za peniaze urobiť čokoľvek. A je to hanba nielen slovenským súdom, ale je to hanba aj advokátskej komore a všetkým, ktorí majú akýkoľvek dosah na to, ako náš právny štát funguje.
Ďakujem.