43. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovoľte mi vysvetliť vám v krátkosti z dôvodovej správy, o čom je predmetný návrh zákona.
Cieľom tohto návrhu je umožniť, aby na vybraný druh sociálnej služby mohli poskytnúť finančné príspevky alebo alikvótnu časť finančného príspevku súčasne obec aj vyšší územný celok. Platná právna úprava totiž bráni obci, ako aj vyššiemu územnému celku finančne podporiť vybraný druh sociálnej služby v jeho územnom obvode napriek tomu, že poskytnutý finančný príspevok nie je postačujúci na pokrytie nákladov danej sociálnej služby, čo nie je takmer nikdy.
Obsahom návrhu zákona je tiež zvýšenie sumy finančného príspevku v zariadeniach krízovej intervencie v nocľahárni zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a u ostatných zariadení (ako útulok, zariadenie núdzového bývania alebo domov na polceste) zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, pretože viete, že tá posledná novela z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bola likvidačná pre mnohé nocľahárne alebo teda zariadenia krízovej intervencie ako takej.
Účelom navrhovaných zmien je vytvoriť reálne podmienky na poskytovanie vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie a umožniť viaczdrojové financovanie sociálnych služieb v praxi. Súčasná situácia v poskytovaní služieb krízovej intervencie, to je nocľaháreň, útulok, domov na polceste a zariadenie núdzového bývania, je neúnosná. Mnohí poskytovatelia avizujú zánik, mnohí poskytovatelia tejto konkrétnej sociálnej služby už ukončili vlastne poskytovanie tejto sociálnej služby, pretože výška finančného príspevku, ktorý sa v súčasnosti poskytuje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nebola s výnimkou útulku menená od roku 2012, čo je už sedem rokov. Od uvedenej doby neprimerane vzrástli náklady na zabezpečenie týchto sociálnych služieb. Pokiaľ v roku 2012 bola minimálna mzda vo výške 327 eur 20 centov na mesiac, dnes je jej výška 520 eur na mesiac, čo predstavuje takmer 60-percentný nárast oproti roku 2012, čo sa nijakým spôsobom nepremietlo do konkrétne tohto príspevku na nocľahárne a iné zariadenia krízovej intervencie.
Je potrebné zdôrazniť, že vo všetkých zariadeniach krízovej intervencie sa pracuje aj v noci, cez víkendy a aj počas sviatkov. Prakticky tam inak, inými slovami dochádza aj k nezákonným, nezákonnému stavu, pretože jednoducho tie nožnice sa pri neustálom zvyšovaní minimálnej mzdy a nezvyšovaní príspevku z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny otvárajú natoľko, že jednoducho v tých niektorých krízových centrách, kde ešte dodnes poskytujú túto sociálnu službu, jednoducho tí ľudia nedostávajú minimálnu mzdu.
Zmeny prijaté v Zákonníku práce s účinnosťou od 1. mája 2018 v rámci tzv. sociálnych balíčkov, ktorými sa zaviedli príplatky za prácu nadčas, prácu v noci, počas víkendov a sviatkov, ale aj zmeny, ktoré budú účinné od 1. mája 2019 a v dôsledku ktorých dôjde k ďalšiemu zvýšeniu uvedených príplatkov, výrazne navýšili prídavky na mzdy a odvody zamestnancov uvedených druhov sociálnych služieb a tým aj celkové náklady tejto sociálnej služby. Pre niektorých poskytovateľov vzrástli celkové náklady len výlučne z dôvodu zvýšenia príplatkov o cirka 18-tisíc až 20-tisíc eur za osem mesiacov roka 2018 a v roku 2019 tieto výpadky zdrojov budú ešte vyššie.
Zároveň je potrebné vziať do úvahy, že u neverejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb – na rozdiel od verejných poskytovateľov – nie je možné poskytovať zamestnancom minimálnu mzdu vo výške 520 eur, ale vo výške podľa Zákonníka práce, a to v závislosti od náročnosti vykonávanej práce, čo predstavuje napríklad tretí stupeň náročnosti práce v týchto zariadeniach, kde ide o fyzicky a psychicky veľmi náročnú prácu, na tom sa asi všetci zhodneme, sumu minimálnej mzdy vo výške 728 eur, čo tí ľudia v týchto krízových centrách naozaj môžu o tom len snívať. To, proste jedna vec platí na papieri a druhá vec je v tej praxi.
Súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu zariadení krízovej intervencie ilustrujú náklady tak verejných, ako aj neverejných poskytovateľov v roku 2018. Konkrétne celkové náklady na prevádzku nocľahárne sa pohybujú vo výške cirka 218 eur na jedného klienta. Ak odpočítame finančný príspevok vo výške 120 eur mesačne, ktorý poskytuje ministerstvo práce z prostriedkov štátneho rozpočtu, priemerná úhrada klienta vo výške 19,60 a sumu 6,25 eur na klienta, ktorým prispieva mesto, rozdiel činí 72 eur. Viac ako 72 eur. To znamená, že poskytovateľom nocľahární chýbajú tieto prostriedky a pri kapacite nocľahárne napríklad 200 klientov to predstavuje výpadok zdrojov vo výške 14 430 eur za každý mesiac, ktoré jednoducho tieto zariadenia nemajú odkiaľ brať. A tam si naozaj štát musí povedať, že či ich potrebuje, alebo ich nepotrebuje.
To, že ich potrebuje, deklarujeme všade a že ich máme nedostatok a nakoniec teda prijímame novelu zákona, ktorá je pre nich absolútne likvidačná. Poskytovatelia sa usilujú tieto chýbajúce prostriedky získať z iných zdrojov, napríklad od individuálnych darcov, z 2 % daní a podobne, ale robí im to každý mesiac obrovské problémy. Jednoducho je to pre nich likvidačné a hlavne ak sa im aj jednorazovo podarí napríklad získať 2 % z daní, to ešte nič nerieši, pretože oni nemôžu žiť v takej právnej neistote z mesiaca na mesiac. Z uvedených dôvodov sa navrhuje sumu finančného príspevku z ministerstva práce zvýšiť zo 120 eur na minimálne 150 eur mesačne.
Rovnaká situácia je aj v útulkoch, kde sa priemerné náklady tejto služby pohybujú vo výške cirka 300 eur na klienta. Ak odpočítame z týchto nákladov sumu finančného príspevku poskytovanú z ministerstva práce vo výške 150 eur mesačne a priemernú úhradu platenú klientom vo výške cirka 55 eur, rozdiel medzi nákladmi a príjmami tvorí 95 eur mesačne na jedného klienta, ktoré nemajú poskytovatelia z čoho pokryť. Z tohto dôvodu navrhujeme zvýšiť tú sumu 150-eurového príspevku na 200 eur mesačne.
Finančné príspevky sa rovnako navrhujú zvýšiť zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne aj v zariadeniach typu domov na pol ceste a v zariadeniach núdzového bývania.
Tam by som sa chcela zastaviť, pretože všetci veľmi dobre viete, kde končia napríklad deti z detských domovov, ale napríklad aj väzni, hej, ktorí po odpykaní trestu, jednoducho im chýba tá integrácia do spoločnosti a tí ľudia proste buď končia na ulici a berú drogy, alebo predávajú nám pohľadnice, ktoré už nikto nechce kupovať a to ich delí od života a smrti doslova. Alebo, alebo sa opäť vracajú napríklad do väzenia, do výkonu trestu, pretože jednoducho sa nemajú akým spôsobom integrovať do spoločnosti. Toto nám tu strašne chýba. V okolitom svete v členských štátoch Európskej únie je to úplne bežná záležitosť.
Ja mám skúsenosť z Kanady, tam teda naozaj to funguje fantasticky, domovy na pol ceste. Ony naozaj integrujú každú takúto ohrozenú skupinu, ohrozenú teda nejakým vylúčením. Darí sa im výborne. Sú to dobre investované peniaze. A my robíme ten opak, my to proste zle nastaveným financovaním sociálnych služieb likvidujeme.
Pri predpoklade, že návrh zmien nadobudne účinnosť od 1. januára 2020, celkový dopad na štátny rozpočet predstavuje sumu 867 840 eur ročne, čo si povedzme, to nie je suma, ktorá by položila štátny rozpočet na lopatky alebo ohrozila vyrovnanosť štátneho rozpočtu. Pri výpočte sumy dopadu sa vychádzalo z údajov centrálneho registra poskytovateľov sociálnych služieb. Počet miest u poskytovateľov sociálnej služby v nocľahárni, a to v zriadených obcami a neverejnými poskytovateľmi, je 1 154. Dopad návrhu pre tento druh sociálnej služby predstavuje 415 440 eur ročne.
Dopad navrhovaných zmien je možné pokryť z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému sa z poskytnutých finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb každoročne vracia do rozpočtu nemalé; vracajú nemalé finančné prostriedky. Napríklad k 31. 12. 2017 boli od 185 prijímateľov finančného príspevku vrátené na účet ministerstva finančné prostriedky v celkovej sume 3 758 626 eur, z toho 1 168 779 eur od verejných a zvyšok, teda 2,5, viac ako 2,5 milióna eur od neverejných poskytovateľov sociálnej služby, predovšetkým z dôvodu neobsadených miest v zariadeniach sociálnej služby. To znamená, to ministerstvo práce tam ešte aj tie peniaze má. To je ako pri eurofondoch, ktoré nečerpáme a vraciame ich, ale ani za nič to nechceme proste pustiť na dobré a kvalitné, obsahovo kvalitné projekty. A tu sa nám deje to isté, že oni jednoducho tie peniaze majú v tom rozpočte, ale nie sú schopní ich prerozdeliť tak, aby pokryli to, čo v tejto krajine naozaj potrebujeme, a to sú určite zariadenia krízovej intervencie.
V rámci zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom na rok 2017 vrátili prijímatelia finančného príspevku po 1. januári 2018 ďalšie rozpočtové prostriedky, a to v sume 2 143 870 eur, z toho 721-tisíc verejných, milión a pol eur neverejní poskytovatelia sociálnej služby.
Ďalšie finančné prostriedky, 65 miliónov, boli vrátené v priebehu roka 2018 na základe zúčtovania. Porovnateľná situácia sa dá určite očakávať aj v rokoch 2018 a v rokoch 2019. Takže nepýtame, keby to aj náhodou, zázrakom prešlo toto v parlamente, tak my naozaj nepýtame viacej peňazí zo štátneho rozpočtu, tie peniaze tam sú a ešte aj zostane z tých vrátených.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny vplyv na životné prostredie. Rovnako ako nemá vplyv na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.
Ten negatívny vplyv na rozpočet sme tam uvádzali len preto, aby sme boli presní, lebo by sa odčerpalo z tých peňazí, ktoré sa vracajú do rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. To len na porozumenie, aby ste nemali pocit, že rozprávam dve rôzne veci.
Takže veľmi pekne by som vás chcela v mene všetkých poskytovateľov sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Soni Gaborčákovej.

Dobrý deň, pán predsedajúci, pani navrhovateľka, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1329. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1305 z 5. marca 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Je tomu tak? Chce sa niekto vyjadriť?
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Chcem podporiť kolegyňu, lebo prichádza naozaj s dobrým návrhom zákona. Aby ste si nemysleli, že teda sa nevenuje tejto problematike, tak že predkladá nejakú hlúposť. Skutočne zreálnila situáciu služieb krízovej intervencie, a teda naozaj je častokrát problém, že obec a vyšší územný celok nechcú poskytovať finančný príspevok, hoci naozaj je potrebné, je potrebný teda na dofinancovanie sociálnych služieb.
Celkovo krízová intervencia nie je dlhodobo v záujme ministerstva práce, čo si myslím, že je problémom našej, nášho Slovenska, keďže práve do nocľahární sa nám postupne dostávajú ľudia, ktorí sú poberateľmi dôchodkovej dávky alebo invalidného dôchodku, a teda naozaj mali by sme sa na nich pozerať ako na ľudí, ktorí mnohokrát nedokážu zabezpečiť svoje bývanie nijakým iným spôsobom ako takým, že sú, sú vlastne klientmi nocľahární alebo sú klientmi nízkoprahových služieb, kde vôbec dostávajú ošatenie alebo jedno jedlo denne. Takže naozaj je to systém, ktorý je v ostatných krajinách bežnou záležitosťou, je to záchytná sieť ľudí, ktorí naozaj potrebujú pomoc a nemajú na to finančné prostriedky.
Áno, je pravdou, že v roku 2012 bola minimálna mzda 327 eur a v roku 2019 520 a avizuje sa, že pôjde hore. Naozaj ide o zariadenia, ktoré fungujú hlavne v noci, mnohokrát práve RZP tam skladajú ľudí, a teda sú v ťažkom zdravotnom stave a oni musia byť bdelí celú noc. Mali by dostať príplatky, ale mnohokrát tie príplatky zamestnávatelia, teda väčšinou to vykonávajú charity alebo teda iné mimovládne organizácie, ktoré nemajú na to finančné prostriedky. Čiže je to na mieste, a teda plne podporujem tento návrh zákona. Zatiaľ čo dávka v hmotnej núdzi dnes činí niečo nad 60 eur, takže je to totálna hlúposť, aby si títo ľudia dokázali uhradiť ubytovanie za túto sumu.
Samozrejme, ja keď som sa pozerala na nocľahárne a nízkoprahové služby, ktoré sú v rámci gréckokatolíckej charity, kde ja teda vždy pracujem a som odborným garantom, tak tam vlastne ten rozdiel minimálny činí pri ubytovaní 21 eur mesačne na jedného klienta. To znamená, že naozaj fungujú v stratách, a teda ak hovoríme o tom, že máme zabezpečovať podľa zákona o hmotnej núdzi strechu nad hlavou, jedno teplé jedlo denne a primerané ošatenie, tak štát minimálne v týchto prípadoch by to mal sieťovať cez tieto služby. Ale keďže naozaj od roku 2012 sumu 120 eur nemenil a aj v roku 2019 je tá suma 120 eur, tak je to neatraktívne vôbec prevádzkovať tieto formy starostlivosti a keď to prestanú prevádzkovať charity, cirkevné organizácie alebo aj mimovládne organizácie, obávam sa, že nám tí ľudia budú umierať na uliciach.
Ďakujem za pozornosť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslankýň Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Renáty Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1354. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1428.
Dávam slovo pani podpredsedníčke Lucii Ďuriš Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.