43. schôdza

V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo pán navrhovateľ, pán poslanec Paška. Pán poslanec Paška, dajte mi sekundu, zabudla som, že sa prihlásil s reakciou pán poslanec Poliačik. Takže bez reakcie.
Tak nech sa páči, pán poslanec Paška, poďte.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja by som len poprosil, ja som plnoletý a nepotrebujem hovorcu, ktorý by interpretoval moje vyjadrenia, moje stanoviská. Ja, samozrejme, viem, čo som povedal, pán Poliačik, že som povedal, že takáto deklarácia, takáto skutočnosť sa rokuje preto, že predtým nebolo prostredie vytvorené na to, nebola koaličná zhoda alebo podopora, alebo dostatočná podpora, lebo nehovoríme o koaličnej podpore, ale hovoríme o širokej podpore v pléne Národnej rady. A v budúcnosti to nemusí znova byť. Preto Slovenská národná strana v tomto čase predkladá túto, tento návrh uznesenia, ale žeby to nejako súviselo s kupčením alebo s takým niečím, na to naozaj nemáte žiaden argument vecný, ktorý by od mojich úst zaznel.
A dôvody, dôvody sú, povedal by som úplne iné, ako sa tu diskutuje dnes, mňa to mrzí, ja, samozrejme, si vážim názory každého a poznám, povedal by som, aj vaše preferencie osobnostné. Len treba si uvedomiť, že ak rokujeme o tejto, o tomto stiahnutí, tak deklarácia, to musí mať naozaj vážnejší, vážnejší podtext, ktorý si uvedomujeme a ktorý Slovenská národná strana už mala dlhšie v programe, kde už dlhšie sme poukazovali na to, že táto int..., ten, táto deklarácia prináša popri veľa mnohých pozitívnych veciach aj vážne problémy. Vážne problémy v legislatívnom prostredí Slovenskej republiky, tak ako bolo naznačené.
Pán Dostál, keby ste možno boli prítomný pri mojom úvodnom slove, možno by sme sa nemuseli rozprávať o tom, že ako to zdôvodňujeme, lebo tam, tam to v podstate odznelo, ak ste to pozornejšie počúvali, nie v tom papieri, v mojom vystúpení, keď som zdôvodňoval toto, tento náš postup.
Ale čo chcem pripomenúť, pani Blahová a pani Zimenová, viete, toto je jeden z mnohých medzinárodných dokumentov, ktoré má Slovenská republika podpísané. Jeho vplyv na ochranu žien je, povedal by som, zanedbateľný, pretože máme niekoľko dokumentov z Organizácie Spojených národov podpísaných, ktoré garantujú rovnaké práva a rovnaké, povedal by som, postupy a, povedal by som, vytvárajú podmienky na to, aby Slovenská republika musela plniť záväzky z týchto dokumentov. Takže pokiaľ sa vy upínate na to, že Istanbulský dohovor je jedinou záchranou pre ženy, nie je to tak. Tie medzinárodné dokumenty, ktoré Slovenská republika akceptovala a ktoré má prijaté voči iným inštitúciám Európskej únie aj, povedal by som, v rámci štruktúry OSN a medzinárodného práva, sú tak vážne, že naozaj či podpíšeme Istanbulský dohovor alebo či ho ratifikujeme, nie je, povedal by som, tým kardinálnym problémom alebo, povedal by som, tou základnou vecou. A preto, ak vidíme, že jeden z tých medzinárodných dokumentov, ktorý prináša aj isté riziká v budúcnosti a môže priniesť isté riziká pre fungovanie spoločnosti, môžeme oželieť, pokiaľ si vieme, povedal by som, v rámci spoločnosti udržať, povedal by som, kultivované vzťahy, civilizované vzťahy a ja som presvedčený, že Slovenská republika je dnes taká, že dokáže fungovať bez toho, aby sa zaviazala voči Rade Európy nejakým záväzkom, ktoré sú nad rámec, povedal by som, aj budúceho fungovania tejto krajiny, a ktoré ale si v našej kompetencii a v našej správe voči ochrane žien a, povedal by som, násiliu na, nielen na ženách, ale na deťoch, starcoch a, povedal by som, starších, že si vieme vo vlastnej krajine uregulovať tak, že budeme ďaleko pred tým rámcom, ktorý Istanbulský dohovor nastavuje, ďaleko. A ja som presvedčený, táto spoločnosť na to má a že to aj bude vedieť dokázať.
Ďakujem.

Osem faktických poznámok na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Poliačik.
Môžte mi ukázať ešte raz všetky? Dobre, osem. To znamená aj s vami, pán poslanec Blanár.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Škoda, pán predkladateľ, že ste nevyužili možnosť stáť za mikrofónom na to, aby ste teda vysvetlili, na čo sa vás tu niekoľko ľudí predtým pýtalo, aký je presne rozpor medzi znením Istanbulského dohovoru a Ústavou Slovenskej republiky, aby ste zacitovali, kde presne ktoré ustanovenie hovorí niečo, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože ja som presvedčený podobne ako pán Dostál, ako pani Žitňanský, že žiadny taký rozpor neexistuje.
A druhá vec, skúste mi, prosím, odpovedať na jednoduchú otázku, ako chcete, aby slovenská legislatíva - aby som vás citoval - bola ďaleko pred rámcom, ktorý určuje tento dohovor, to znamená, aby sme predchádzali rodovo podmienenému násiliu bez definície rodu. Veď predsa presne z toho dôvodu, prečo potrebujeme nejakú formu životného partnerstva pre nezosobášené páry, aby sme dokázali ochrániť ich práva ako dvojice aj práva detí, ktoré vychovávajú, a bez tej definície sa nepohneme ďalej, presne takisto potrebujeme definíciu rodu, aby sme vedeli definovať rodovo podmienené násilie a aby sme vedeli vzdelávať policajtov, akým spôsobom citlivo naň reagovať, aby sme vedeli zavádzať naozaj vzdelávanie do škôl, aby deti vedeli, čo majú urobiť, komu sa majú ohlásiť, ak ich otec doma bije ich vlastnú matku, napríklad na základe toho, že nie je dobrou manželkou. Toto mi povedzte.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Paška, ja som sa vás naozaj v priebehu dneška opakovane pýtal, ktoré konkrétne ustanovenie slovenskej ústavy je v rozpore s ktorým konkrétnym ustanovením Istanbulského dohovoru, lebo to tvrdíte na tých osemnástich riadkoch, ktorými odôvodňujete ten návrh uznesenia. Nepovedali ste to ani v tom úvodnom vstupe, nepovedali ste to ani vo svojom vystúpení v rozprave, nepovedali ste to v žiadnej faktickej poznámke a nepovedali ste to ani teraz, keď ste znovu vystúpili. Zacitujte mi konkrétne ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré je v rozpore so znením slovenskej ústavy a povedzte, v čom, lebo to ste neurobili vy, to neurobil nikto ďalší z prekladateľov. A dôvod je jednoduchý, nič také neexistuje. V dôvodovej správe klamete, vymýšľate si.
Ale možnože, možnože teda pán Poliačik mal väčšie šťastie, keď pokúsil sa interpretovať vaše slová, a vy ste mu, vy ste mu odpovedali, no tak možnože by som si aj ja mohol vymyslieť, že ktoré konkrétne nejaké ustanovenie ústavy a v tom je v rozpore s nejakým iným ustanovením Istanbulského dohovoru, a potom by ste možno mali, mali motiváciu vystúpiť a uviesť moje slová na pravú mieru.
Povedali ste, že máme niekoľko dokumentov podpísaných, ktoré riešia boj s domácim násilím dostatočne. Ani to nie je pravda. Ktoré konkrétne dokumenty takto podrobne a takto zásadne riešia boj s domácim násilím? Môžete mi to povedať, ktoré medzinárodné dokumenty?
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Pán kolega Paška, vy ste hovorili, že máme dostatočne zabezpečenú ochranu proti domácemu násiliu a násiliu proti ženám. Čo ste tým mysleli? Vy ste tým mysleli to, čo uviedol generálny prokurátor, že je jeho priorita? Tento, tento tajtrlík, ktorý sa bojí prísť do tohto parlamentu raz za rok? Tento tajtrlík, ktorý keď sa preu..., keď sa preukáže, že jeho prvý námestník komunikuje bežne a často so zločincom č. 1 na Slovensku, že tento tajtrlík to nejak zabezpečí? To ste mali na mysli? Nenechajte sa vysmiať!

Pani poslankyňa Blahová. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Blanár, vy dostanete svoje slovo.
Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem. Pán Paška, naozaj vo vašom príspevku, možno tak dlho očakávanom, neodznelo vôbec nič. Vy ste nám opäť neponúkli žiadne zdôvodnenie jednak toho, prečo ten návrh tu prichádza, a jednak naozaj tých klamstiev, ako hovorí kolega Dostál, ktoré ste použili ako argumentáciu a zdôvodnenie tohoto vášho návrhu. Bohužiaľ, sú to bohapusté klamstvá a robí to z tejto vašej jednorazovej akcie bohapusté politikárčenie. Doteraz ste sa po tri roky vašej vlády nijakým spôsobom nevenovali násiliu v rodinách a násiliu páchanom na ženách, len takýmto perfídnym spôsobom ste na túto tému zaútočili. Neurobili ste nič, pán Paška. Vy sa nesmiete a nemôžete stavať do úlohy nejakého ochrancu rodín. Jednoducho mali ste na to dostatok času.
Chcela som spomenúť to isté, čo kolega Dostál, že násilie na ženách a v rodinách nemáme v žiadnom medzinárodnom dohovore, ku ktorému Slovensko pristúpilo, rovnako neobstojí žiadny zákon a vy jedinú možnosť, ktorú nám teraz táto platforma, ktorou je Istanbulský dohovor, ponúka, chcete zhodiť zo stola.
Tvrdíte, že domácemu násiliu sa vieme postaviť aj bez Istanbulského dohovoru.
Tak mi, prosím, odpovedzte, prečo sme to neurobili doteraz? Čo viedlo k tomu, že rodina je stále v kríze, že ženy sú tu stále týrané, že ich zárobky sú menšie, že je s nimi koľkokrát nakladané tak, že skutočne to nepatrí do civilizovanej spoločnosti?
A možno jedna osobná otázka, stojí vám toto osobne za to pri vašom veku a pri vašich skúsenostiach, aby ste sa takto znemožňovali v mene takéhoto politického nezmyslu?
Ďakujem.