43. schôdza

Ďakujem za slovo. Máme tu vlastne dve paralelné situácie. Jedna je tá, o ktorej som hovoril včera, to je politický kšeft, kde sľub bratom Kuffovcom, že Istanbul bude zastavený pred prezidentskými voľbami, a posledný chabý pokus nahnať hlasy kandidátovi SMER-u je použitý na to, aby ešte v moratóriu sa spravilo maximum pre to, aby kňaz Kuffa vo svojich nenávistných prejavoch pustil ešte nejakú žlč a získal ešte zopár hlasov. To je jedna stránka tohto procesu.
A druhá stránka je potom naozaj diskusia k téme a ja ťa tu, Anka, beriem ako človeka, ktorý naozaj, aj keď s tebou veľmi vážne nesúhlasím v mnohých veciach, sa aspoň odpúta od politikárčenia a hovorí k veci.
Podľa mňa tá právna analýza kríva, a nielen na jednu nohu. Vyčítať medzinárodnému dokumentu, ktorý má spojiť za jedným účelom 47 krajín a okrem Azerbajdžanu a Ruska sa mu to aj podarilo, že je príliš vágny, je jednoducho neznalosť spôsobov, akým sa píšu medzinárodné zmluvy. Tie žiadne iné ako vágne nemôžu byť, pretože musia obsiahnuť príliš veľa kultúrnych a geografických kontextov. A vágne sú kvôli tomu, že si ich potom každý môže implementovať podľa seba. Tak ako sa mu to hodí. To je dôvod, prečo sú vágne.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani poslankyni Verešovej za dobrý prínos do diskusie a vlastne najviac ma zaujali tie slová, ktoré povedala v nadstavenom čase, vlastne posledné slová. Čo si myslia rodičia.
Myslím si, že naozaj veľmi dôležité je, aby sme si povedali, akú filozofiu prístupu k životu, k právu, k štátu, k spoločnosti zastávame. Či dávame väčšiu dôveru v prípade akoby takého zásadného stretu rodič verzus štát rodičom alebo štátu, alebo, naopak, v prípade stretu národný štát verzus medzinárodné štruktúry, či dávame väčšiu dôveru národnému štátu.
Ja osobne v princípe dôverujem rodine, rodičom viac ako štátu a národnému štátu, napríklad Slovenskej republike, viac ako nejakým medzinárodným štruktúram. A práve preto alebo aj preto ja som, samozrejme, a o tom sme si povedali, o tom nikto nepochybuje, všetci sme proti domácemu násiliu. A veľmi ma to mrzí, keď sa niekde dopočujem alebo vidím niekde takéto niečo a robím v rámci svojich aktivít aj mimo politických preto, aby sa takéto veci nediali, ale zároveň na to nepotrebujeme Istanbulský dohovor, ktorého riziká a nebezpečenstvá tu boli už za ten deň dostatočne vysvetlené. Či už obsahové, alebo aj formálne, alebo aj právne.
Preto ja, samozrejme, budem hlasovať za uznesenie, ktoré žiada vládu, aby zastavila proces ratifikácie tohto Istanbulského dohovoru a aby Slovenská republika stiahla podpis spod neho.

Pani poslankyňa Verešová, reakcia.

Vy všetci, čo ma poznáte, viete veľmi dobre, že mi vždy išlo o vec a nie o žiadne, aby som bola úspešná alebo aby som nejaké ľúbivé slová používala. Vždy mi išlo o vec aj voči rodinám, aj voči deťom a ženám, pretože som s nimi pracovala.
Chcem povedať, že sa teším, že aj mojou zásluhou prešiel práve tento pozmeňovák alebo že ste ho navrhli. Pretože keby som vás k tomu nebola trochu nejako pomkla, tak by ste to nechali v takej vágnej rovine. A tomu sa teším, že teraz je to vyprecizované a že naozaj to znamená, že Slovenská republika odmietne Istanbulský dohovor.
Ja kolegu Dostála a kolegu Poliačika nikdy nepresvedčím a nie je to preto, preto nevystupovala som kvôli tomu s nejakými argumentami, ako som spomínala odborníkov psychiatrov alebo aj, že čo to znamená, že v demokratickej spoločnosti boli kvôli Istanbulskému dohovoru diskriminované nejaké mimovládne organizácie, však to, to je neprípustné, ale aj to, že sa množstvo občanov vyjadruje k tomuto dohovoru. Jednoducho dohovor sa stal za tie roky toxický a nejakým spôsobom nám to druhá strana nevyvrátila.
Takže hovorím len to, že aby sme aj my kresťania boli zodpovední a nevnášali nenávisť do spoločnosti a medzi nami ľuďmi, tak hovorím, že každý ten nápad a návrh musí byť aj dobre pripravený, aj dobre zdôvodnený. O to mi celý čas pri kritike predkladateľov išlo.
Chápem, že sa mnohé veci urobia, že zrazu to teraz daj, ale ja vám poviem pravdu, že by som z fleku v noci vedela ako Otčenáš povedať formulu na to, na pozastavenie Istanbulského dohovoru. Je mi to ľúto, lebo ja som ponúkala už aj po minulé roky svoje, svoje poznatky a informácie, dokumenty, ktoré mám. Mohlo to byť pripravené lepšie a mohli sme, nemuseli sme absolvovať celú túto debatu.

Ďakujem. Ďalší v rozprave pán poslanec Blanár, nie je v sále, prepadá mu poradie. Pani poslankyňa Grausová, nie je v sále, prepadá jej poradie.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, tak aby pán poslanec Bernaťák mohol dať faktickú a konečne vysvetliť, v čom, v čom je konkrétne rozpor, ale teda konkrétnych ustanovení ústavy s konkrétnymi ustanoveniami Istanbulského dohovoru, tak sa ho to pýtam, a teda dúfam, že mi vo faktickej zodpovie, aj keď to malo byť vysvetlené pri predkladaní návrhu, malo to byť napísané v dôvodovej správe alebo zdôvodnení.
A, áno, máte pravdu, pán Bernaťák, keby to vaše zdôvodnenie bolo oveľa podrobnejšie, tak tiež by ste ma nepresvedčili, lebo mám na túto vec svoj názor. Čítal som Istanbulský dohovor. Čítal som výhrady voči nemu, čítal som na neho rôzne názory, a teda asi by ste ma nepresvedčili, ale aspoň by som vám nemohol vyčítať, že ste odflákli zdôvodnenie. Napísali ste ho na 18, 18 riadkov a nedokázali ste v ňom vysvetliť, v čom konkrétne je v rozpore znenie Istanbulského dohovoru so znením ústavy alebo s ústavnou definíciou manželstva.
Pani poslankyňa Verešová hovorila, že dohovor sa stal toxický. No, stal sa toxický vďaka tomu, ako ste k nemu aj vy pristupovali. Lebo to nie je o čítaní textu dohovoru, to je o nejakých interpretáciách, ktoré tam vy dodatočne vkladáte. A už som to robil niekoľkokrát v tejto rozprave, keď sa hovorí o rode, veľké nebezpečenstvo, že sa tam definuje rod ako sociálny konštrukt: "Na účel tohto dohovoru pod pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činnosti a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Ešte raz, na účel tohoto dohovoru, ktorý rieši domáce násilie, násilie páchané na ženách, nie na iné účely. A sú to roly, ktoré sú primerané pre ženy a mužov, nie pre tretie, štvrté, sedemdesiate tretie pohlavie, pre ženy a mužov.
Nie je pravda, že tu v tomto dohovore je oddelený rod od biologického pohlavia, len sú to dve, dva rôzne pojmy. Nie je pravda, že v tomto dohovore niekto hovorí, že si slobodne môžete vybrať rod, však to je spoločnosť, súbor spoločnosťou vytvorených rolí. Čiže to nie je, že ja si poviem, že mám taký rod. To tam vy vnášate, to tam nie je. Žiadny transgender, žiadny, žiadny, žiadne registrované partnerstvá, nič, nič tam na túto tému nie je. Umelo sa to tam vnáša.
Ale chcel by som vám, kolegovia, položiť otázku, a tak najmä predkladateľom, ale aj zástancom tohto dohovoru. Naozaj si myslíte, že desiatky odborníčok a odborníkov pripravovali tento dokument, napísali 81 článkov preto, lebo naozaj sa snažia bojovať proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ktoré je rodovo podmienené, alebo to spravili preto, že tam chceli dať definíciu pojmu rod, ktorá keď sa bude vykladať takto a takto, tak potom sa z toho odvodia registrované partnerstvá, že tam dali to, to kukučie hniezdo a dali si tú námahu ľudia, ktorí na tom pracovali, lebo im v skutočnosti nejde o boj proti násiliu páchanému na ženách, to je v skutočnosti nejaká zákerná konšpirácia, že by do slovenskej legislatívy, lebo teda okrem Slovenska, Ruska, Azerbajdžanu, možno ešte nejakých krajín s tým nemajú problém, aby do slovenskej legislatívy prepašovali, že bude pre nás záväzná táto definícia pojmu rodu a ako s nami vypečú? To naozaj si myslíte, že takto to bolo?
Pán poslanec Soboňa tu, tu včera hovoril, že načo nám je dohovor, keď máme deklaráciu OSN o boji proti domácemu násiliu. Tak jednak je rozdiel medzi deklaráciou, ktorá niečo deklaruje a nie je záväzná, a dohovorom, ku ktorému sa krajina zaviaže, ratifikuje a v tom prípade je záväzný. Po druhé, tá deklarácia je oveľa všeobecnejšia, nie sú tam, nie sú tam, nie sú tam mnohé z tých konkrétnych vecí, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. A po tretie, však sú tam aj presne tie veci, ktoré vám vadia, ktoré vyčítate dohovoru. Článok I v deklarácii, ktorú ste spomínali včera, termín násilia na ženách označuje pre potreby tejto deklarácie akýkoľvek či násilia založený na rodovej nerovnosti. Rodovej nerovnosti. To je to, čo vám tak vadí. Článok IV ods. 10, zaväzujú sa krajiny prijať alebo odporúča sa krajinám prijať všetky patričné opatrenia najmä v oblasti vzdelávania, ktoré by pomohli zmierniť sociálne a kultúrne vzorce správania mužov a žien a odstrániť predsudky, zvyklosti a všetky praktiky založené na myšlienke podriadenosti a nadriadenosti jedného z pohlaví a na stereotypných rolách mužov a žien. Nie je vám to povedomé? To máte v tom zdôvodnení, to je to, čo je podľa, podľa vášho názoru v rozpore s ústavou, v rozpore s ústavnou definíciou manželstva. Deklarácia OSN, na ktorú ste sa včera odvolali, hovorí v podstate to isté. Tak potom aký problém?
Naozaj tu padajú niekedy absurdné argumenty, že sa argumentuje s tým, že čo robí gender ideológia a čo, čo, čo spôsobí Istanbulský dohovor. Napríklad pán poslanec Zelník, ktorý tu opäť nie je, tak, tak hovoril o tom, že o tisíc percent stúpol počet detí v Británii, ktoré majú problém s rodovou, s rodovou identitou. Ja neviem, či, či to nie je nejaký hoax, ale tak možno, možno teda je to pravda, ale čo to má, preboha, spoločné s Istanbulským dohovorom, že vo Veľkej Británii je takýto problém? Keď Veľká Británia, páni a dámy, neratifikovala Istanbulský dohovor. Čo to má spoločné s Instanbulským dohovorom?
Takže ja dúfam, že pán, pán Bernaťák, ale možnože aj niektorí iní z predkladateľov si dajú tú námahu, aj keď to asi bude, bude veľmi stručné, keď to bude v rámci, v rámci faktickej poznámky, a vysvetlia, ktoré konkrétne ustanovenie našej ústavy je v rozpore s ktorým konkrétnym ustanovením Istanbulského dohovoru. Bude sa tu argumentovať tým, že, že teda vzdelávanie, že rodičia, pán poslanec Vašečka, že kto má mať prednosť, že či názor rodičov, alebo názor štátu, či názor národného štátu, alebo názor medzinárodnej, medzinárodnej organizácie. Ale veď samozrejme, že aj vo vzdelávaní sú nejaké rámce upravené štátom, nejakými štátnymi vzdelávacími programami, niečo je upravené zákonom, ak je štát súčasťou medzinárodnej organizácie alebo sa zaviaže k nejakej, k dodržiavaniu nejakých medzinárodných dohovorov, tak aj to je záväzné, to nie že jedno alebo druhé. Ale čo konkrétne vám tam vadí? Problematika rovnoprávnosti mužov a žien? Však muži a ženy sú rovnoprávni a deti majú byť vedené k tomu, že muži a ženy sú rovnoprávni. Nestereotypné rodové role (pozn. red.: správe "roly")? Však o tom som tu včera obsiahlo hovoril. Násilie páchané na ženách je z veľmi veľkej časti rodovo podmienené. A tie stereotypné role (pozn. red.: správe "roly"), ich preberanie, ich automatické, automatické akceptovanie prispieva, zväčšuje problém domáceho násilia. To, že, to, že máme tu stereotypnú rolu, že muž je ten, ktorý zarába, žena je doma, ktorá sa stará o kuchyňu, o domácnosť a o deti, však samozrejme, že môžu sa tak slobodne, slobodne ľudia rozhodnúť. Ale prečo by sa muž nemal starať o deti, prečo by sa muž nemal starať o domácnosť, prečo by žena nemala robiť kariéru, prečo by žena nemala zarábať? Lebo okrem fyzického, psychického, sexuálneho násilia je to často aj ekonomické násilie. Aj to fyzické násilie veľmi často eskaluje v situácii, keď už, už je pár spolu, žena otehotnie, ide na materskú a stane sa aj ekonomicky závislá od toho muža. Však čo je zlé na tom, čo je zlé na tom, že budeme hovoriť o nenásilnom riešení konfliktov a budeme k tomu vzdelávať deti? To je niečo, čo vám prekáža, to je niečo, voči čomu sa máme ohradiť a postaviť?
No ja by som naozaj rád počul, počul konkrétne odpovede, čo nám na tomto vadí.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami päť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Bernaťák ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi rýchly a stručný, teda dúfam, že pochopíte, pán Dostál.
Pred chvíľkou som vám dal do rúk rozhodnutie bulharského ústavného súdu, ktorý má podobne definované manželstvo ako my na Slovensku. U nás je to zväzok, v Bulharsku únia medzi mužom a ženou. Ústavná úprava manželstva je založená na pochopení existencie dvoch biologicky definovaných pohlaví: muža a ženy. Definovanie manželstva ako dobrovoľného zväzku alebo aliancie medzi mužom a ženou. Ústava stanovuje rozdielne biologické pohlavia v imperatíve umožnenia manželstva.
Na rozdiel od tohto ústavného chápania pohlavia ako biologickej kategórie je pojem rod ako sociálny konštrukt prítomný v dohovore samostatne spolu s pojmom pohlavie. A táto situácia vlastne otvára priestor pre protichodné uplatňovanie, čo je v rozpore s právnym štátom vo formálnom zmysle. To vlastne aj uviedol rovnako bulharský ústavný súd.
Dohovor pripravuje pôdu pre zavedenie pojmov rod a rodová identita, ktoré by mohli uložiť postupy alebo ukladajú postupy na zabezpečenie právneho uznania iného ako biologického pohlavia v rozpore s ústavou. Opakujem, to hovoril bulharský ústavný súd. My máme rovnako zadefinované plus-mínus manželstvo v našej ústave.
Právny štát vo formálnom zmysle, čím sa myslí stav právnej istoty, vyžaduje, aby obsah právnych koncepcií bol jasný a jednoznačný. Požiadavka právnej istoty a predvídateľnosti vylučuje existenciu dvoch paralelných a vzájomne sa vylučujúcich pojmov, napríklad rod a pohlavie. A preto aj u nás, aj v Bulharsku, ako to uviedol ich ústavný súd, ratifikácia dohovoru by viedla k zavedeniu koncepcie, ktorá by bola v rozpore s ústavným právom vo vnútroštátnom právnom poriadku.
Čiže toto sú základné argumenty, s ktorými my argumentujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik.