43. schôdza

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pani ministerky, dovoľte, aby ja som predložil dve interpelácie.
Prvá je na vládu a na podpredsedníčku vlády pani Matečnú, pretože aj v jej kompetencii je metodické riadenie pracovníkov pozemkového úradu a druhá je na ministra životného prostredia pána Sólymosa.
Takže prídem postupne k prvej. V roku 1989 bolo v našej republike prijato viacerých (pozn. red.: správne "prijatých viacero") zákonov týkajúcich sa odčinenia krívd bývalého socialistického režimu, ktorý trval v našej republike od roku 1948. Medzi nimi boli aj reštitučné zákony týkajúce sa pôdy, a to hlavne zákon 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 v znení neskorších predpisov.
Bolo to len zmiernenie krívd, nie úplné odškodnenie, a preto boli určené lehoty, dokedy je možné si nárok uplatniť na príslušnom správnom orgáne, ktorým bol v danom prípade pozemkový úrad, neskôr odbory pozemkové a lesné. Uplatnenie nároku po tam uvedených termínoch sa bralo, akože nárok uplatnený nebol a rozhodnutie bolo o zamietnutí daného nároku príslušného správneho orgánu. Občania, ktorí splnili podmienky týchto zákonov, sa nádejali, že spravodlivé a čestné odškodnenie bude realizované aj v týchto správnych konaniach, ktoré nasledovali po uplatnení nároku. V prvých rokoch, chcem veriť, že to aj tak bolo, bolo to aj takto realizované a odškodňované. Postupom času sa však čestne a spravodlivo odškodňovaniu ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) občanov stráca prijímaním rôznych obštrukcií a menením legislatívnych pravidiel v týchto procesoch. Obrazne povedané, meníme pravidlá hry počas hry. A k tomuto smeruje aj moja interpelácia, pani podpredsedníčka vlády, ktorá vychádza z podnetov nespokojných občanov dotknutých reštitučným konaním. Pýtajú sa a chcú vedieť odpoveď na tieto otázky.
Aké bolo a je oceňovanie pozemkov pôvodných a náhradných pri uspokojovaní reštitučných náhrad cez Slovenský pozemkový fond, podľa akých predpisov a aké kritériá sú rozhodujúce? Sú to podľa vás spravodlivé kritériá?
Po druhé. Prečo oprávnená osoba jednoznačne nedostala náhradný pozemok v celosti, ale v mnohých prípadoch ide dosť spoluvlastníckych podielov s ďalšími spoluvlastníkmi? Podľa akého predpisu sa to realizuje, nie je to diskriminačné?
Po tretie, čo sa vás pýtajú občania Slovenskej republiky. Koľko nevyriešených reštitúcií je ešte na Slovenskom pozemkovom fonde? V akej orientačnej výmere sa budú realizovať náhradné pozemky a v koľkých katastrálnych územiach a okresoch?
Takže to sú tri otázky na vládu a podpredsedníčku vlády pani Matečnú a teraz na ministra životného prostredia.
Po roku 1989 sa naštartoval demokratický proces aj v našej krajine a jedným zo základných princípov demokracie bolo a je uznanie súkromného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sme v našej republike uzákonili aj do ústavy v čl. 20 a ďalších. Žiaľ, socialistické zriadenie nariaďovalo užívacie právo nad vlastníckym a my tu doma na Slovensku s týmto máme veľký problém aj dodnes. Veľa stavieb v socializme bolo postavených bez majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod nimi. Dodnes sme sa s týmto nevysporiadali. A preto by som vás, pán podpredseda vlády a pán minister životného prostredia, chcel interpelovať na tieto otázky.
Po prvé. Koľko vodných nádrží, ktoré máte vo svojej pôsobnosti, nemá vysporiadané pozemky, na ktorých sa nachádzajú, ktoré sú to menovite katastrálne územia a okres a v akej výmere?
Druhá otázka. Máte vo svojej pôsobnosti aj iné stavby, ktoré nemajú majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sú postavene? Ak áno, uveďte, ktoré sú to a v akej výmere.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. A tieto interpelácie boli podané do podateľne Národnej rady, takže litera zákona už bola splnená.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerky, kolegovia, kolegyne, mám tri interpelácie, dve sa týkajú jednej veci.
Prvá interpelácia je na pána ministra Sólymosa a týka sa stavu ovzdušia v obci Rovinka. Vážený pán minister, v súčasnosti sa na podnet občanov zaoberám aj problematikou znečistenia životného prostredia v obci Rovinka a v okolí. Bola som prizvaná aj na verejné stretnutie občanov v obci "Dialóg o čistom ovzduší" za účasti zástupcov samosprávy, žiaľ, bez zástupcu rezortu životného prostredia. Občania majú prirodzené obavy o svoje zdravie z dôvodu zlej kvality ovzdušia, ktoré sa na základe ich vnímania neustále zhoršuje, čo potvrdzujú aj neautorizované merania na prenosných meracích zariadeniach, ktoré boli nútení si zabezpečiť pre osobnú potrebu a bezpečnosť. Podľa dostupných verejných informácií v obci Rovinka sa nenachádza meracia stanica zaradená do siete monitorovacích staníc NMS-ko. Najväčší zdroj znečistenia ovzdušia v blízkom okolí Slovnaft disponuje automatizovanými meraniami emisií na zdroji, avšak netýka sa to všetkých prevádzok. Tieto, ale ani iné merania nie sú pre občanov Rovinky verejne dostupné. Občania majú právo na úplné aktuálne informácie o stave životného prostredia tak, aby sa vedeli v prípade zhoršenej situácie zariadiť, aby dopady na ich zdravie a pohodu boli minimalizované. Ide o pobyt vonku, prechádzky s deťmi či vetranie v domácnosti, ktoré musia obmedzovať práve v čase, keď je ovzdušie obzvlášť znečistené. Silný dráždivý zápach, vysoké hodnoty PN 2,5 a PN 10 spolu s vysokou prašnosťou ohrozujú tamojšie životné prostredie, ktoré však bez objektivizovaného merania je ťažko preukázateľné. Vyskytujú sa aj prekročenia iných znečisťujúcich látok, napríklad benzénu.
Konkrétnym podnetom k predloženiu interpelácie sú informácie, že i napríklad v dňoch 22. a 25. marca 2019 občania obce Rovinka, ako aj širšieho okolia, Podunajské Biskupice, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo, Miloslavov, dokonca až v Rohovciach cítili v ovzduší dráždivý štipľavý zápach. Vzhľadom na predchádzajúce stanoviská Slovenskej inšpekcie životného prostredia zozbierané od občanov menovaných samospráv s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo ísť o agresívnu chemickú látku neznámej povahy. Občania sa sťažovali na škrabanie v hrdle a podráždenie dýchacích ciest, ukrývali sa v uzatvorených priestoroch. Nikto kompetentný im žiadnu informáciu či varovanie o úniku látky včas neposkytol. Problém so zápachom sa objavuje pravidelne.
Chcem poukázať na skutočnosť, že územie dlhodobo nie je monitorované poverenou organizáciou ministerstva, čiže SHMÚ. Najbližšia takáto stanica je pri severozápadnom prúdení vzduchu až v Topoľníkoch, čo je 60 km od obce.
V minulom roku z oznámení o výsledku šetrenia z apríla 2018 inšpekcia uviedla, že podnety sa týkali zápachu v januári 2018, s najväčšou intenzitou zápachu cez víkend 27. 1. až 28. 2. 2018. Keď bola vykonaná kontrola, tak bolo prekročenie emisného limitu benzénu o 723 mg/m³. Ďalší záznam z roku 2018 je, že dlhodobý zápach z rafinérie Slovnaft, na ktorý sa sťažujú viacerí podávatelia podnetov, môže byť spôsobené aj poruchou na rekuperačnej jednotke a na plničke železničných a cestných cisterien. O náprave nemáme vedomosť.
Obec Rovinka je vystavená hneď niekoľkým potencionálnym zdrojom znečistenia ovzdušia. Doprava v rámci štátnej cesty I. triedy vedúcej centrom obce, rafinéria Slovnaft, spaľovňa OLO, výroba stavebnej chémie STACHEMA, výstavba diaľnice D4, R7, nelegálne skládky odpadu, napríklad skládka bývalej spoločnosti Vassal EKO a ďalšie prevádzky.
Úrad verejného zdravotníctva žiadosť o riešenie situácie poslankyne obecného zastupiteľstva postúpil ministerstvu životného prostredia a ministerstvo životného prostredia odporučilo obrátiť sa na ministerstvo vnútra, konkrétne na civilnú ochranu.
Vážený pán minister, odkazovanie občanov, aby sa jednotlivo obracali, či už na rezort zdravotníctva, lebo rezort vnútra, poukazuje na systematické zlyhanie v prístupe ku zlepšeniu stavu ovzdušia. Vo vládnom dokumente Priebežná implementačná správa za prvý polrok 2018 sa uvádza, že je potrebné zvýšiť počet monitorovacích staníc, skvalitniť metodiku výpočtu množstva jednotlivých znečisťujúcich látok, zlepšiť monitoring kvality a znečistenia ovzdušia. Je zrejmé, že súčasný počet monitorovacích staníc nestačí. SHMÚ malo obstarať 14 nových monitorovacích staníc ako súčasť projektu Skvalitnenie národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia, čo však stále nie je dostatok. Uvedomujem si, že samotné meranie problém znečisteného ovzdušia nevyrieši, ale ani klamanie samých sebe, že všetko je v poriadku, a to len z dôvodu, že znečistenie nemonitorujeme, nie je riešenie.
Chcem poukázať aj na niektoré vládou ďalšie schválené dokumenty. Napríklad 5. akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že životné prostredie prírodné, ako aj človekom pretvorené patrí k faktorom, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka a jeho životnú pohodu, tzv. environmentálne zdravie.
Vážený pán minister, zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, prostredníctvom Environmentálneho fondu bola opakovane poskytnutá štátna pomoc vysoko ziskovým spoločnostiam, ktoré sú významnými znečisťovateľmi ovzdušia. Medzi príjemcami bol aj Slovnaft či U. S. Steel Košice. Štátna pomoc nie je nárokovateľná. V uvedených súvislostiach žiadam o zodpovedanie nasledovných otázok.
Na základe akých priorít sa rozmiestňujú monitorovacie stanice?
Na základe akých priorít bola vyhlásená schéma štátnej pomoci pre podniky v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót v rámci UEC do cien elektrickej energie v znení dodatku č. 1 v rokoch 2017, ´18 a ´19?
Aké ďalšie opatrenia pripravujete k zlepšeniu informovanosti obyvateľstva o kvalite ovzdušia do konca roka 2019?
Obdobná interpelácia ide na pani ministerku zdravotníctva Kalavskú, nebudem ju čítať celú, lebo obsahovo sa týka tej istej veci, iba prečítam otázku, ktorú na pani ministerku mám. V tejto súvislosti, ako som čítala, tak prosím pani ministerku o zodpovedanie, ako - uhm, tu ju mám - aké opatrenia vlastne plánuje v rámci zlepšenia informovanosti obyvateľstva o rizikách znečisteného ovzdušia a čo sa týka aj monitorovania zdravotných ťažkostí obyvateľov v Rovinke, pretože sa nejaví ako účinné len monitorovanie zdravia na základe okresov, ale či sa neplánuje aj monitorovanie na základe regiónov podľa znečisteného ovzdušia, ktoré nemusia kopírovať hranice okresov.
Čiže to boli dve interpelácie. A ešte mám jednu na pána ministra zahraničných vecí Lajčáka vo veci odôvodneného stanoviska Európskej komisie z dôvodu nezabezpečenia náležitej ochrany prírody.
Vážený pán minister, ešte v júli 2018 Slovensko obdržalo výzvu Európskej komisie na nápravu s tým, že nedostatočne chráni lesy a ohrozuje tým populáciu vtákov. Na základe nedostatočných opatrení Európska komisia rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Slovensku z dôvodu nezabezpečenia náležitej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Slovensko správne netransponovalo povinnosť vyplývajúcu zo smernice o biotopoch. Neprijalo primerané opatrenia na to, aby zabránilo poškodeniu biotopov, tetrova hlucháňa a neprijalo dostatočné osobitné opatrenia pre tetrova hlucháňa, ako sa požaduje v smernici o vtákoch. Slovensko malo dva mesiace, teda do konca marca 2019, na to, aby situáciu napravilo. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdneho (pozn. red.: správne "Súdnemu") dvoru Európskej únie.
Vážený pán minister, aké bolo oficiálne stanovisko Slovenskej republiky k odôvodnému stanovisku Európskej komisie, podľa ktorého Slovensko nezabezpečilo náležitú ochranu prírody tým, že neprijalo dostatočné osobitné opatrenia pre ochranu tetrova hlucháňa?
Aké boli substanoviská z rezortu životného prostredia a z rezortu pôdohospodárstva poskytnuté k spracovaniu stanoviska?
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána ministra dopravy, pána Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Pán minister, Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., v rámci projektu predloženého na Operačný program Integrovaná infraštruktúra, opatrenie 3.2 zvýšenie atraktivity a prístupnosti verejnej osobnej dopravy prostredníctvom obnovy mobilných prostriedkov dráhovej mestskej hromadnej dopravy, nakúpil v roku 2016 a 2017 päť kusov nových jednočlánkových trolejbusov a desať kusov dvojčlánkových kĺbových trolejbusov. Tento projekt bol predložený v rámci vyzvania Dopravného podniku mesta Prešov na predkladanie žiadostí o NFP pre národné projekty prioritnej osi č. 3 OPII s kódom OPII-2016/3.1, 3.2 Dopravného podniku mesta Prešov-12NP. V tomto čase sa mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov záväzne dohodli s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a s Poradným orgánom Európskej komisie Jaspers, že ďalší projekt na nákup štyroch kusov jednočlánkových trolejbusov a šesť kusov dvojčlánkových kĺbových trolejbusov predloží po vypracovaní stratégie udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov, tzv. master plánu dopravy. V súčasnosti master plán hotový, v súčasnosti je master plán hotový a bude schválený aprílovým mestským zastupiteľstvom.
Keď to mesto oznámilo Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, že Dopravný podnik mesta Prešov chce predložiť žiadosť o nenávratný finančný príspevok na nákup desiatich trolejbusov, ministerstvo urýchlene pozastavilo vyzvanie Dopravného podniku mesta Prešov na predkladanie žiadosti o NFP pre národné projekty prioritnej osi č. 3 OPII s kódom OPII-2016/3.1 a 3.2 Dopravného podniku mesta Prešov-12NP a tak zablokovalo predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Z tohto dôvodu sa vás chcem opýtať, pán minister, prečo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zablokovalo 100 % pripravený projekt, opcia platí do 31. 12. 2020?
A kde sa stratila alokácia na projektové zámery Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, modernizácia a výstavba trolejbusových tratí, modernizácia depa a meniarní pre mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov, záväzne dohodnutá v roku 2015 Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Poradným orgánom Európskej komisie Jaspers?
Kto je zodpovedný za pre mesto Prešov a Dopravný podnik mesta Prešov bezprecedentné zmiznutie finančných prostriedkov bez vedomia Európskej komisie?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, zástupkyne ženského pohlavia vlády Slovenskej republiky, moja interpelácia sa týka pani ministerky zdravotníctva, dovoľte mi ju prečítať.
Vážená pani ministerka zdravotníctva, na základe diskusie na rokovaní zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. marca 2019 a v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Zbierky zákonov, Národnej rady Slovenskej republiky ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v platnom znení si vám dovoľujem podať interpeláciu v súvislosti s medializovanými informáciami, ktoré sa týkajú údajného rušenia pôrodníc v Trenčianskom kraji.
V súvislosti s medializovanými informáciami o údajnom rušení pôrodníc v Partizánskom, Bojniciach a Myjave si vás dovoľujem požiadať o poskytnutie informácie, či Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje legislatívu, resp. opatrenia, ktoré by smerovali k zrušeniu uvedených pôrodníc.
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie postupu prípadného rušenia pôrodníc a spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti ženám rodičkám v Trenčianskom samosprávnom kraji v prípade, ak by k takémuto kroku v budúcnosti prišlo.
Z hľadiska počtu pôrodov Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach v roku 2017 mala celkove 628 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 672, čím prekročila navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 640 pôrodov pre ďalšie sledované obdobie. Nemocnica na okraji mesta Partizánske, nezisková organizácia, v roku 2017 mala celkove 602 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 609 pôrodov. Nemocnica s poliklinikou Myjava, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, podobne ako Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, mala v roku 2017 celkove 424 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 425 pôrodov. Obe tieto nemocnice prekročili navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 320 pôrodov pre prechodné obdobie.
Pani ministerka, ďakujem za vašu odpoveď. To je všetko.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v krátkosti, jedná sa o návrh zákona na zrušenie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Je to reakcia na predbežné opatrenie zo strany Európskej komisie. Keďže Európska komisia má údajne pochybnosti, či je tento návrh zákona a takáto štátna pomoc v súlade s pravidlami Európskej únie.
Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovanie Európskej komisie nie je časovo obmedzené, pristúpili sme ako navrhovatelia k riešeniu vzniknutej tejto situácie, že navrhneme samotné zrušenie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov (tlač 1412), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1736 zo 4. apríla 2019 pridelila návrh skupiny poslancov týmto výborom Národnej rady: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko:
Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 399 zo 4. apríla 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu mňa, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nechcem veľmi zdržovať, ale keďže včera sme rokovali o tomto návrhu zákona v prvom čítaní v neskorých hodinách, tak chcel by som poskytnúť pánovi predkladateľovi priestor, aby odpovedal na tie otázky, ktoré tu zazneli včera nielen odo mňa, ale aj od ďalších kolegov opozičných poslancov, ktoré sa týkali toho, že sme sa pýtali, prečo predkladatelia návrhu zákona o tzv. Dankovej dani z jedla si nestoja za svojím návrhom, ale pri prvej možnej príležitosti utekajú a navrhujú ho sami zrušiť.
Keď sme rokovali o tom návrhu, tak sme vás, vás upozorňovali, že je možné, že ten návrh je v rozpore s právom Európskej únie. Vy ste nám vtedy odpovedali, že nie, že máte analýzy, že je to v poriadku, že to nie je v rozpore. Tak by ma zaujímalo, že kde sú teraz tie analýzy, keď zrazu Európska komisia pozastavila účinnosť tohto zákona.
A tretia vec je, že prečo, prečo nenecháte, aby sme sa dozvedeli, že či naozaj je to v rozpore s právom Európskej únie, pravidlami Európskej únie alebo to nie je? Keby to konanie prebehlo, tak by sme vedeli, či takýto zákon je možné prijať, alebo nie je možné prijať. Vy keď ho zrušíte, tak sa to nedozvieme. Čiže neveríte si, že ste schválili niečo, čo, čo je v súlade s právom Európskej únie?
A štvrtá otázka je a tá tu tiež zaznievala opakovane, prečo predkladáte návrh zákona, ktorý už predložený bol, predložili ho opoziční poslanci pán Mihál a pán Poliačik, ktorý je obsahovo úplne zhodný, bol predložený dlho pred vaším návrhom, bol riadne zaradený na program tejto schôdze a vy predkladáte úplne rovnaký zákon. Čiže keď vám ide o vec, tak úplne stačilo, aby ste podporili návrh zákona o zrušení Dankovej dane z jedla, s ktorým prišli poslanci Poliačik a Mihál.
Tak sa len spýtam, že teda o čo vám ide, keď chcete zrušiť Dankovu daň z jedla, tak, samozrejme, treba to privítať, ale, ale mohli ste to pokojne spraviť tak, že by ste podporili návrh zákona, ktorý tu už bol predložený, a nemuseli ste predkladať obsahovo zhodný návrh zákona. Ak vám záležalo na tom, aby to išlo tak rýchlo, no tak ste mohli na vláde vybaviť, aby bolo skrátené legislatívne konanie o návrhu, ktorí predložili páni Poliačik a Mihál.
Takže včera, chápem, končili sme už, už okolo siedmej, nebol čas a pán predkladateľ povedal, že zajtra, čiže dnes zodpovie tie otázky, tak neviem, či sa prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne naňho aj zareagovať, alebo až v rámci záverečného slova, ale verím, že tie otázky, ktoré sme kládli opakovane, nezostanú nezodpovedané.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem iba povedať za predkladateľov, teda za Jozefa Mihála aj mňa, že my by sme vôbec nemali problém s tým, keby strana SNS odporučila vláde schváliť náš zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo by to neštandardné, bolo by to zvláštne, ale nemuseli sme si tu tie dva dni prejsť tým... Ježiš, ja som včera sľúbil, že, aj dnes, že už teda budem pokojná sila, takže nemuseli sme prejsť tým neporiadkom, tým trapasom, ktorý tu máme posledné dva dni aj dnes. Nemuselo sa stať, že v skrátenom legislatívnom konaní máme zákon, ktorý je presne v tom istom znení normálne podaný na tej istej schôdzi, a myslím, že je trošku nespravodlivé teraz tieto veci vyčítať pánovi predkladateľovi, ja viem, že on z toho zrejme je rovnako nešťastný, pretože ho považujem za skôr zástupcu slušných ľudí v SNS, tých pár, čo tam sú, a iba, iba sa, iba sa naozaj udivujem nad tým, že keď tu bol ten zákon prvýkrát, tak naozaj prišlo množstvo argumentov, na základe ktorých sme ho mali odmietnuť, už keď tu bol. A Michal Liptaj, môj kolega z Progresívneho Slovenska, ktorý bol predtým prokurátorom a bol tiež aktívnym právnikom vo Francúzsku, upozornil na to, že existuje niečo ako právo na usadenie, ktoré hovorí o tom, že keď vo vnútri Európskej únie sa usadíte v inej krajine, či už ako obyvateľ, alebo sa tam usadíte ako podnikateľ, tak musíte mať rovnaké podmienky ako tí, ktorí v tejto krajine už podnikajú. A bolo to práve na základe práva na usadenie, resp. právo na usadenie bolo jedným z argumentov, prečo Európska komisia okamžite zasiahla proti tomuto odvodu na potraviny a novej dani na potraviny z pera Andreja Danka. Ten dôvod bol jednoduchý. Zákon je napísaný primárne tak, aby zasahoval zahraničné firmy, a tým pádom vlastne narúša - a hovorili sme to, už keď, už keď tu ten zákon bol prvýkrát -, narúša rovnaké pravidlá na jednotnom trhu Európskej únie.
Ja som, samozrejme, rád, že ten zákon bude zrušený. Ale ešte raz poviem to, čo som povedal pred dvoma dňami spolu s Jozefom Mihálom na tlačovej konferencii, môže sa stať, že zvýšené ceny ostanú, lebo keď sa zvýšili plošne, zvýšili sa na základe očakávaných zvýšených výdavkov, tak je len veľmi ťažké plošne prinútiť všetkých obchodníkov, aby tieto ceny zase znížili. To znamená, že aj keď zo strany Európskej komisie bude Dankova daň na potraviny zrušená, aj keď sa v podstate táto kapitola, nešťastná, uzavrie, aj vtedy sa môže stať, že ten nárast cien potravín, ktorý sme mali možnosť vidieť, ostane platnou realitou.
Dnes sme tu videli premiéra Pellegriniho, ktorý nepriamo kritizoval SNS za presne takéto nápady, ktoré prináša do parlamentu. Hovoril o tom, ako pri rokovaní s firmou Volkswagen v jej centrále naplno dostal kritiku, že tu prijímame zákony, ktoré pre veľké firmy znamenajú niekoľkomiliónové náklady uprostred roka, s ktorými ony vopred nepočítajú. Hádajte, pán predkladateľ, o čom asi tak hovoril? Lebo môj tip je, že hovoril o poukazoch na dovolenky. A takisto som sa rozprával s veľkými zamestnávateľmi, s veľkými zamestnávateľmi na Slovensku, konkrétne s jedným v Košiciach, pre ktorého toto znamenalo milión eur. Milión eur v badžete, s ktorými nepočítal. Je hrozne ľahké rozdávať peniaze, ktoré ani nerozdávate z vlastného, ani zo štátneho, lebo to by vám, samozrejme, Kažimír nedovolil, ktoré necháte vytiahnuť z rozpočtov súkromných firiem, a idete sa tváriť, že ste to dali občanom.
Z tohoto dôvodu poviem dve veci. Ešte raz, som rád, že táto kapitola končí, som rád, že ak sa budú obchodníci správať zodpovedne a ceny klesnú naspäť, tak to môžme uzavrieť. A druhá vec, ktorú som povedal predtým a poviem ešte raz, pevne dúfam, že už čoskoro táto vláda skončí a že ju vystrieda nová, progresívnejšia, ktorá potiahne túto krajinu tam, kde má byť, k modernému 21. storočiu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Poliačik, bez ohľadu na mieru progresívnosti budúcej vlády si myslím, že nie je úlohou štátu, aby takýmto spôsobom krivil podnikateľské prostredie z čisto marketingových dôvodov, a teda v snahe vybrať, vybrať nejaké ďalšie prostriedky, ktoré by mohol prerozdeľovať rezort, ktorý je ovládaný s rovnakou stranou, ako sú poslanci, ktorí prišli s touto Dankovou daňou z jedla. A teda už ani nehovoriac o tom, že následne, keď zistili, že aké to má následky a ako vzrástli ceny z potravín, no tak prišli zrazu s opatreniami na zníženie DPH na potraviny. Čiže na jednej strane si vydobyli alebo si mysleli, že si vydobyli nejaké zvýšené príjmy, a na druhej strane prichádzajú s návrhmi, ktoré budú znamenať úbytok príjmov štátneho rozpočtu. Možno oveľa jednoduchšie ako tieto šachy by bolo, keby si rovno dohodli, že tých pár desiatok miliónov by dostali v štátnom rozpočte na ten účel, ktorý chceli, ale teda nebolo by to také propagandisticky dostatočne využiteľné, tak ja už teraz len poslednýkrát apelujem na pána predkladateľa, a teda radšej by som bol, keby to povedal v rozprave, no ale ak to povie aspoň v záverečnom slove, že prečo si nestoja za tým, s čím prišli, a aké to boli analýzy, ktoré hovorili o tom, že to je v súlade s právom Európskej únie, a prečo nečakajú na to, ako Európska únia alebo Európska komisia rozhodne o tom, či to je, alebo nie je v súlade s právom Európskej únie, a prečo nepodporili obsahovo zhodný návrh, s ktorým prišli kolegovia Poliačik a Mihál, ale predložili obsahovo zhodný návrh o tom istom.

Pán Poliačik, hádam nemyslíte vážne, čo ste povedali, že teraz akože nemusia ísť celkom tie potraviny dolu a teraz budú mať problém s tým obchodné reťazce ich niekde vrátiť späť. To snáď nemyslíte vážne, že idete teraz obhajovať to, že tu zostanú tie ceny, ako keby po tomto, po tejto dani zvýšené a bude to úplne, úplne v poriadku. Však to snáď nemyslíte vážne?
Aký dôvod by na to mali, ak teda boli zvýšené z dôvodu tejto dane, tak ja predpokladám, že okamžite už po včerajšom alebo predvčerajšom vystúpení tie ceny pôjdu dolu. A ja to chcem vidieť, ja som to aj povedal, chcem to skutočne vidieť niekde v štatistikách, že išli dolu.
A teraz neobhajujem, či mala byť, nemala byť, my sme k tomu dali jasné stanovisko hneď na začiatku, ale nebudem teraz obhajovať to, že tie ceny zostanú ako keby naspäť.
Ďakujem.