43. schôdza

Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že budeme mať teraz o dvanástej zasadnutie výboru v miestnosti č. 30, tu v hlavnej budove.

Ďakujem. Tiež chcem pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že zasadáme o 12.30 hod. na obvyklom mieste na výbore. Ďakujem.

Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je už v druhom čítaní.
Pokúsim sa byť veľmi stručný, pretože napriek tomu, že sme v druhom čítaní a mali by tu zaznievať konkrétne veci, výhrady, prípadne doplňujúce body, ktoré sa týkajú vylepšovania určitej legislatívy a určitého návrhu, musím z tohto miesta prehlásiť, že osobne som veľmi smutný, že práve tento návrh zákona spôsobil to, čo asi nikto z nás v tejto miestnosti ani vonku nechce, že pedagogická odborná verejnosť, ako aj tí všetci, ktorým leží na srdci vzdelávanie na Slovensku, je momentálne rozdelená a teraz nielen kvôli petícii, ktorá má už v súčasnosti 20 179 podpisov na internete a každý, ktorý mal záujem, si mohol podrobne preštudovať, o čom sa tam píše a mohol si prezrieť aj zoznam jednotlivých organizácií, ktoré sú pod ňou podpísané. Čiže to nie je o jednom konkrétnom človeku alebo skupine len osôb. Je to o výraznej skupine ľudí, ktorá je aktívna, čím sa výrazne odlišuje od skupín ľudí, ktorí zvyčajne iba sedia a šomrú a neprichádzajú s nijakými riešeniami.
Otázka znie, prečo sme sa dostali do tohto stavu? To by sme tu mohli veľmi dlho stáť, sedieť, diskutovať, preberať to z jednej aj druhej strany. Zistíme ale, že v podstate máme na to rôzne názory, pretože tá skutočná podstata je schovaná práve v tom, že chceme výrazné zmeny, ale akonáhle tieto výrazné zmeny, začneme o nich diskutovať, naplno sa prejavujú rozdiely svetov, v ktorých ako keby sme žili.
Môj pohľad som už hovoril v predchádzajúcom vystúpení, keď bol tento návrh zákona v prvom čítaní. No v súčasnosti aj na základe tých pripomienok, ktoré som si spätne pozrel, aj na základe určitého porovnania toho, čo pôvodne bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pôvodného textu s tým súčasným, musím konštatovať, že došlo k veľmi veľkému počtu zmien. Tento veľký počet zmien spôsobil, že ako keby sa nám ten zákon nafúkol a je podstatne širší, ako je ten v súčasnosti.
A tu musím povedať svoj názor, ktorý vychádza z praxe, že čím komplikovanejšie ustanovenia púšťame do praxe medzi ľudí tam dole a čím to robíme častejšie, tým viac ich zneisťujeme a vytvárajme živnú pôdu pre rôznych odborníkov kvázi odborníkov, ktorí to využívajú ako určitý dopyt na trhu s informáciami. A toto považujem za vážnu chybu. Pokiaľ my nedokážeme zabezpečiť a prijímať také zákony, ktoré sú jasné, aby tí ľudia na školách nemuseli chodiť na rôzne druhy školení, aby sa neorganizovali školenia, kde sa potom dozvedáte, že chodia úradníci, ktorí by mali jednoducho tieto veci vedieť odkomunikovať v rámci toho servisu, o ktorom sa tu v minulosti stále hovorilo, že chceme zabezpečiť servis školám, aby jednoducho každá legislatívna zmena bola jasná a zrozumiteľná. A v podstate, čo sme vyriešili? Čo sa dnes prijme? Pretože parlamentná matematika je jasná.
Vy ako predstavitelia vládnej koalície máte svoje programové vyhlásenie vlády, ktorého sa držíte, a to my nemôžeme spochybniť. Môžeme vás kritizovať, ale jednoducho máte svoj program a toho sa držíte. Ale stále pripomínam, tak ako som to urobil aj na výbore, práve v tomto programovom vyhlásení je aj ustanovenie, ktoré sa týka, že legislatíva, ktorú budeme prijímať, by mala byť jasná a naozaj zrozumiteľná.
A preto z tohto miesta hovorím, že v budúcnosti musíme ísť cestou, aby sme urobili všetko pre to, aby sme ju čo najskôr dostali do súladov použiteľnosti v praxi. Pretože potom riskujeme, že stále viac ľudí tam dole, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, bude pochybovať o tom, či vôbec takéto návrhy zákonov a takéto zákony majú zmysel. Mnohí o tom už dnes pochybujú.
Ja si stále ešte myslím, že samotný zákon, samostatný zákon o pedagogických odborných zamestnancoch svoj zmysel má, ale nie tak podrobne, aby presne zaškatuľkoval každú jednu vec. Čiže treba ísť presne opačným smerom, aby sme túto legislatívu a tieto jednotlivé opatrenia, ktoré v nej sú, vyšli ňou v ústrety riaditeľom i jednotlivým učiteľom a všetkým ľuďom, ktorí v školstve pracujú a ich sa týka. Čiže toto je moja výhrada.
O procese sa tu už hovorilo a ako som povedal, máte svoje programové vyhlásenie, to je pre vás záväzné. Jednotlivé zmeny dnes, mnohé veci iba predpokladáme, čo sa v skutočnosti stane, ale ja chcem upútať vašu pozornosť a podčiarknuť, aby sme sa pozreli, keďže tento návrh zákona v tej podobe, ktoré sa týka napríklad aj toho kontinuálneho vzdelávania, sme tu už mali a vieme veľmi dobre, čo to spôsobilo v praxi, v reáli, že ak nezmeníme samotný tento systém, že nestačí len zmeniť, zameniť kredity, hovoriť o iných príplatkoch, hovoriť o tom, že budeme teraz budovať profesijný rast. To nestačí, pretože potom naozaj iba ako keby sme dvere, ktoré nám nefungujú, iba premaľovali na inú farbu.
Ako môžu nám ľudia dôverovať, že keď budeme prehlasovať jedným hlasom, že už tie ďalšie druhy vzdelávania budú kvalitnejšie. Keď tí ľudia tú skúsenosť majú, vedia sami, ja som počul v minulosti množstvo, obrovské množstvo kritických ohlasov na práve na druhy vzdelávania, ktoré boli aj v metodickom, pedagogickom centre a my teraz mu ešte posúvame ďalšiu kompetenciu. To sú skrátka veci, ktoré si musíme uvedomiť a napriek tým drobným krokom by sa vyšlo v ústrety.
Musím ešte povedať jednu výhradu. V podstate sme o tom hovorili už aj na výbore, pani ministerka, ohľadom toho, že ako to urobiť, keď sú to rôzne skupiny, ktoré ako keby bojovali proti sebe, majú rôzne druhy protichodných požiadaviek a ktorým teraz vyjdeme v ústrety. Čo je ten kľúč? Aký mechanizmus nastaviť? Koho počúvať? No v prvom rade, pokiaľ máme určitý svoj legislatívny zámer, pokiaľ niečo reálne s tou vecou chceme urobiť, tak počúvame pripomienky tých, ktoré sú v súlade a nieže nám veci úplne otočia a pôjde to niekam inam, ale jednoducho nemôžeme neustále veci meniť a donekonečna sa hádať o tom, čo konkrétneho chceme spraviť.
Sám som v praxi v minulosti zažil, ako funguje v praxi vypočutie názoru, akým spôsobom celý ten proces pripomienkovania prebiehal. A preto verím tým, ktorí sú podpísaní pod tou petíciou, že to myslia úprimne a nejde im o to, aby tu niečo zhatili, aby bojovali proti vzdelávaniu, lepšiemu vzdelávaniu pre naše deti, ale aby vyšiel z tohto parlamentu ten najlepší možný zákon, ktorý bude priateľský k učiteľom, bude priateľský k pedagogickým odborným zamestnancom a najmä bude priateľský k školám, pretože práve tie školy fungovali, aj tí zamestnanci aj pred tým, ako fungoval vôbec uplatnený v praxi zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. Aj predtým boli vzdelávania, aj predtým sa učitelia vzdelávali, no nemôže sa stať, že my tu vytvoríme iba systém, aby sme nútili ľudí naháňať sa za príplatkami miesto toho, aby sme ich už konečne raz poriadne zaplatili a poskytli školám taký objem financií, aby vedeli podchytiť tých, ktorí robia viac a ktorí pridajú tú skutočnú pridanú hodnotu svojej práci, pretože nie vždy všetci robia na sto percent, ale sú tu tí ťahúni, ktorí to ťahajú a na tých jednoducho častokrát nezvýši. Čiže otočme tú diskusiu už konečne raz, hovorme o tom, ako podporíme tých, ktorí napriek tomu, aká je tá pláca v školstve, ešte stále v ňom ostávajú.
Čas sa nám kráti. Priemerný vek pedagóga stúpa. Preto pokiaľ táto diskusia má mať akýkoľvek zmysel, odporúčam a dovolím, požiadam o to aj pána spravodajcu, aby sme hlasovali o tom, že nech sa tento návrh zákona vráti na dopracovanie, nech sa znova otvorí medzirezortné pripomienkové konanie, pretože nehovorme o čase, aby sme ho čím skôr spustili, hovorme, ak sa chceme baviť o skutočnej kvalite, hovorme o podmienkach, ktoré poskytneme cez tento návrh zákona pedagogickým odborným zamestnancom, aby sme ich motivovali, motivovali k tomu, že robiť nie je len o poslaní, ale aj o spravodlivom odmeňovaní. A dajme tomu viac nástrojov práve do rúk škôl. Vždy to budem hovoriť. Naučme sa konečne im dôverovať.
Platí totiž jedna zásada v tých najlepších vzdelávacích systémoch, že pokiaľ investujete do dôvery, vždy ušetríte na kontrole. Viem, ako je rozložená súčasná parlamentná matematika, ale žiadam vás o to, aby ste sa zamysleli, že pokiaľ tento návrh zákona prejde, ale zase vyvolá v mnohých tých, ktorí pracujú navyše, horkosť, ten pocit horkosti v nich zostane ešte veľmi dlho. A ak budeme chcieť prísť potom s akýmikoľvek ďalšími zmenami, ktoré sú v pláne, ako som počul, my ich nezískame na svoju stranu a riskujeme, že môžeme prísť so seba lepšími opatreniami, nebudeme mať ich s kým urobiť.
Ďakujem.

Ja som veľmi rád, že si otvoril opätovne tému priamo riadených organizácií, lebo tieto organizácie, ktorých je sedemnásť, vo všetkých ostatných školských systémoch okolitých krajín takýchto organizácií majú jednu alebo dve, a vidím, že aké majú výsledky. My ich máme sedemnásť. Tak sa pýtam, že čo tieto organizácie robia? A tým, ako bude nastavená tá zmena v rámci kariérového príplatku a profesného rastu, tak my v podstate iba naozaj tie dvere premaľujeme a tejto organizácii dávame nejakú vidinu do budúcna, že môžu ďalej fungovať. A pre mňa, ja to budem opakovať stále, budeme zarábať na učiteľov, lebo tak, ako si doteraz zaplatili za vzdelávanie a dostali kredity, tak teraz im to zoberiete a opätovne si budú musieť zaplatiť toto vzdelávanie, aby si zvýšili plat. Preto stále budeme rozprávať, že ten kreditový príplatok ako taký by mal byť pretavený do toho základného platu a učitelia by sa mali vzdelávať sami. A naozaj tých 17 organizácií absolútne nič neprináša školskému systému, iba odčerpáva financie, ktoré sú.
A keď si rozprával ohľadom tých platov, Miro, tak naozaj ten systém toho personálneho zabezpečenia v sebe zahŕňa aj veľmi neprehľadný systém kritérií na určovanie platov, pretože budeme mať kariérový stupeň, platovú triedu, pracovnú triedu, potom budeme mať príplatky za odpracované roky, za činnosti, osobný, funkčný, kariérový, potom miera znižovania vyučovacej činnosti vedúcim zamestnancom, elokované pracoviská, atď. Tak preto stále tvrdím, že ten zákon je komplikovanejší, čo dokazuje aj ten počet tých paragrafov, ktorý výrazne zvýšil sa skoro o dvadsať, a celé to bude neprehľadné a nesystémové. Takže ten návrh zákona mal byť omnoho jednoduchší a mali sme sa omnoho výraznejšie vysporiadať s platmi učiteľov, ako je to navrhované.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, dá sa pozrieť na tento problém, ktorý si ty povedal, z dvoch, z dvoch uhlov pohľadu, z toho tvojho, ktorému ja určite aj rozumiem, ale skúsim to ja teraz sa pozrieť na to aj z druhej strany. Keď začala táto vládna koalícia pracovať na zákone, ktorý sa teda ukázal, že je naozaj zložitý, tak tomu predchádzali, predchádzali sedenia, kedy bolo rozhodnuté a dohodnuté navýšenie platov pedagogickým a odborným zamestnancom, ktoré za posledné roky, dá sa povedať, že je naj, najvyššie. Do toho roku 2020, pokiaľ ja viem, tak Slovenská národná strana, tam sa jej podarilo dostať priamo do navýšenia platu okolo, mám pocit, že vychádza to až na okolo 33 alebo 32 %. Vôbec sa nemení ten systém odmeňovania pedagogických zamestnancov, čo sa týka, ako si povedal, kontinuálneho alebo celoživotného vzdelávania, pretože tam od 1. 9. 2019 kreditový systém sa ruší, ale priznané kreditové príplatky do 31. 8. 2019 sa budú vyplácať ako príplatok za profesijný rozvoj najdlhšie do roku 2023, ale pozmeňovákom, ktorý sme podali, sa toto posúva do roku 2026. Čiže znovu nám tam zostáva to obdobie siedmich rokov na to, aby si školy, ako ty hovoríš, tam je tá dôvera školy, aby si školy identifikovali oblasti, v ktorých sa pedagógovia majú vzdelávať na tej-ktorej škole a aby potom splnili podmienku na priznanie príplatku za profesijný rozvoj. Ďakujem.

Ďakujem za obe faktické poznámky od obidvoch pánov poslancov, teda pána poslanca a pani poslankyňu. Obidvoch si aj vážim a v krátkosti len poviem toľko, možnože je to viac na osobné debaty niekedy, ale môj príspevok bol najmä o tom, že ak chceme robiť zmenu, tak ju už urobme poriadnu. Jednoducho máme určitú skúsenosť. Vyše desať rokov máme tu skúsenosť, ako nám to ten systém zlyhával. Preto hovorím, že mali by sme byť aj viac ambicióznejší, keď chceme urobiť fakt dôležitú zmenu, že chceme, aby ten spôsob prípravy, tak ako je to uvedené aj v medzinárodných dokumentoch, ako je to už od roku 2014 aj v prijatom dokumente Rady Európy a ostatných veciach, aj v poslednom uznesení, ktoré prijal Európsky parlament, ak chceme nastaviť vzdelávanie, a nielen vzdelávanie, ale odmeňovanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov do tej miery, že ich zmotivujeme. Tí, ktorí sa tejto problematike venujú, predsa veľmi dobre všetci vieme, že najlepšou motiváciou je zvnútornená motivácia a práve to musí prebiehať vždy v rámci tej konkrétnej organizácie, kde to je. Takto to jednoducho fungovalo a funguje. Čím viacej budeme dávať striktných a viac pravidiel a budeme ten celý systém skomplikovávať rôznymi ustanoveniami, som o tom zatiaľ stále presvedčený, že jednoducho nič podstatné sa, žiaľ, nezmení.

Dobrý deň. Pani ministerka, pán predsedajúci, pán predseda, kolegovia, kolegyne, asi by som to nestihla vo faktickej poznámke, tak som sa prihlásila teda do rozpravy. Ja som pozorne počúvala predstavenie zákona zo strany pani ministerky a vravela vlastne také tri kľúčové body, na čo sa zameriava práve tento návrh zákona. Jedna z nich, ktorá ma zaujala, je profesionalizácia, druhá je zvýšiť status učiteľského povolania ako takého.
Obávam sa práve, práve pri týchto dvoch bodoch, tým, že sme potlačili jednu časť aktívnych pedagógov, ktorí možno nie, nevystupujú v prospech ministerstva, ale vystupujú v prospech školstva, sme v podstate nejako degradovali, že do tohto povolania sa nám v budúcnosti budú hlásiť ľudia, ktorí budú chcieť byť profesionálni, inovatívni a tak novým smerom zameraní v oblasti vzdelávania ľudí. Ak nám naozaj záleží na pedagógoch a na aktívnej skupine v oblasti vzdelávania, musíme ich akceptovať a musíme ich vypočuť.
To, čo ich zrejme pobúrilo, je to, že jeden návrh zákona bol v prvom čítaní a v podstate v druhom čítaní podstatná časť bola úplne iná ako tá, ktorá prešla v pripomienkovom konaní. To z ľudí a aktívnych pedagógov robí naozaj ľudí, ktorí, ktorí nedôverujú, ktorí sú znechutení, že v podstate neznamenajú nič pre, pre tých ľudí, ktorí tvoria zákony a preto sa obávam, že práve nejasnými zákonmi alebo podmienkami... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, predpokladám, že budete chcieť dlhšie asi vystupovať.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Trošku ešte.

Tak ďakujem za slovo. Áno, keby ma pán predseda nechal ešte minútku, dve, tri, tak by som dokončila, ale teraz musím k tomu trošku viac povedať, aby nevyzeralo, že pani ministerka musela dlho čakať. (Povedané so smiechom.)
Takže, milí kolegovia, kolegyne, bavíme sa o zákone, ktorý je na takej prestrelke z pohľadu pedagógov. Na druhej strane prikláňajú sa k nemu teda odbory. Ja sa snažím na tento návrh zákona pozerať možno sčasti takým pohľadom iného odborníka pôsobiaceho v školstve a možno taký zdravý sedliacky rozum by som rada do toho vniesla.
Skutočne, ak nám záleží na aktívnej skupine, ktorá pôsobí v oblasti vzdelávania, musíme ich akceptovať a musíme ich počúvať. Je pravdou, že tie zákony sa potom robia ťažšie, ale práve zo skúseností z praxe viem, že práve tí, čo najviac vykrikujú a sa snažia, sú aktívni, môžu priniesť nový vietor práve do oblasti, kde pôsobia a ak ich my budeme demotivovať, že ich nevypočujeme, lebo povieme, že je tu iná skupina, túto sme vypočuli, vás sme nevypočuli, tak práve tých aktivistov v oblasti vzdelávania, ktorých už nie je veľa, lebo strašne veľa pedagógov je demotivovaných, oni v podstate už rezignovali na nejaké zlepšovanie v oblasti školstva, takže radšej sa možno potrápiť s tými ľuďmi, ktorí nesúhlasia, alebo podporiť ešte do konca volebného obdobia raz to, aby teda naozaj títo ľudia videli, že tá ich aktivita má význam v rámci Slovenska. Nejasnými zákonmi či zákonmi, ktoré sa narýchlo menia, zneisťujeme týchto ľudí a neprinesie to do oblasti školstva aktivitu, naopak, znechutenie či rezignáciu ľudí.
Ja by som sa vyjadrila k iným odborom, okrem pedagógov, ktorí pracujúci v školstve. Ja som vlastne v prvom čítaní vystúpila v rámci sociálnych pedagógov a musím naozaj skonštatovať, že títo ľudia sa necítia ani týmto novým zákonom akceptovaní v rezorte školstva napriek tomu, že ich úloha v rámci rezortu je veľmi dôležitá. Ja som, ja si myslím, že sú to napríklad vychovávatelia, ktorí pracujú práve v reedukačných zariadeniach a nastavením podmienok práve pre týchto zamestnancov, ktorí nie sú len v školských kluboch, ale pracujú v reedukačných zariadeniach, postavenie týchto ľudí nijako nezlepšujeme, naopak, oni sa cítia, a to je dôležité, že samotný človek sa cíti rezignovaný, neakceptovaný v danom rezorte. Je tu na mieste pripomenúť, že profesionalizácia znamená, že aj psychológ, sociálny pedagóg sa bude cítiť súčasťou procesu profesionalizácie v školstve. Avšak touto novelou sa tak neudeje.
Ja som, ako som vravela v prvom čítaní, vystúpila s problémom zaradenia sociálnych pedagógov medzi zamestnancov školstva, ale nejakým spôsobom sa tieto veci nezapracovali, alebo máte iný pohľad a hovoríte, že to bolo dostatočné, zatiaľ čo ľudia, ktorí pôsobia ako sociálni pedagógovia, to takto nevidia.
Čo sa týka systému kreditov alebo vzdelávania, ktoré nastavujete v zákone, v podstate sa javí, že čo majú spoločné, aj ten váš nový spôsob navrhovania vzdelávania, aj ten kreditný, aspoň z môjho pohľadu je, je to, že v podstate to vzdelávanie opäť finančne ostane na bremenách tých konkrétnych pedagógov a je mi jasné, že neveria ani vašej novej forme, ktorú nastavujete v oblasti ďalšieho vzdelávania pedagógov, pretože aj to kreditné vzdelávanie v minulosti sľubovali, že to a to im zaručí nejaké, nejaké ich istoty a to vaše je v podstate len nahradenie názvu, ale nemyslím si, že to ľudí presvedčí o tom, že to ďalšie vzdelávanie si nebudú platiť zo svojho vrecka a zase príde ďalší minister a tento opäť na nejakú, ako áno, na nejaký čas potiahne a povie, že sú tam nejaké prechodné obdobia, ale zase to nebude to ono, s čím vlastne tí pedagógovia by mohli rátať.
V rámci iných odborov - napríklad pôsobím v sociálnej oblasti - je to tak, že týmto ľuďom a dobrým pracovníkom, ktorých si vážime ako špecialistov, toto vzdelávanie preplácame. To znamená, ak by takýto systém bol zavedený, jednak mohlo by to motivovať tých ľudí byť aktívny a keď som aktívny, tak teda mu, tak teda rezort, alebo už škola uhradí to vzdelávanie a keby takýto proces ste po novom nastavili, tak chápem, že by to mohlo byť ako motivačný prvok. Ináč ako zmenu v tom nevidím, len v podstate akože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Tittel, poprosím kľud v sále.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
... aspoň, aspoň zatiaľ sa to nejaví tak, aby to nejako novú filozofiu alebo taký nový moment vnášalo do tej motivácie tých pedagógov pracovať na ďalšom vzdelávaní.
Poslednú časť, ktorú by som chcela spomenúť, je to, že sme hovorili o tom, že teda pedagogické fakulty doposiaľ nedostatočne vzdelávali našich pedagógov, alebo teda tie výsledky neboli až také markateľné, ako sme možno čakali a preto ste ako zaviedli aj nový spôsob alebo zaviedli nový spôsob ďalšieho vzdelávania. Avšak my sme zabudli na jeden moment a z môjho pohľadu, lebo teda zase to súvisí aj s trhom práce, je podľa môjho názoru to, čo sa nám dialo v odbornom školstve, to sa nám deje aj na vysokých školách. Máme veľa odborov, možno potom ide o degradovanie tých odborov a potom z tých odborov sa produkujú ľudia, ktorí nie sú možno tak zdatní potom v tej praxi a naozaj my si to vyhodnotíme tak, že pedagogické fakulty doteraz, keď vzdelávali tých našich pedagógov, tak neboli dostatočné. Ale podľa mňa problém je v tom systéme.
Ak my by sme ozdravili to vysoké školstvo, tak nemuseli by sme hovoriť o tom, že ideme meniť cez metodické centrá vzdelávanie pedagógov, lebo v podstate, ak my si nepomenujeme, kto má byť pedagóg nového milénia, kde chceme a čo chceme, aby naše deti vedeli, tak môžme my metodicky meniť, z vysokých škôl to dávať na metodické centrá, my tú podstatu opäť nevychytíme. Čiže ak naozaj si pomenujeme, koho chceme mať v ďalšom miléniu ako pedagóga a čo majú deti vedieť, tak zistíme, či sme nastavili vzdelávanie pedagógov správne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si teda dovolím v tomto svojom záverečnom slove reagovať na podnety, ktoré tu boli v rozprave prednesené, ktoré si teda veľmi vážim a určite sa nimi budeme vážne zaoberať. Pokúsim sa subsumovať tie jednotlivé témy, lebo oni sa tak opakovali vo vystúpeniach viacerých kolegov.
Najprv by som sa teda vyjadrila opätovne k tomu procesu, hoci už v úvodnom slove som naozaj spomenula, že ten proces bol úplne v súlade so zákonom, nič nebolo skrátené, nič nebolo nejakým spôsobom bojkotované. Ale opakovane tu spomínate proces, takže, a petíciu, atď. Opakovane musím povedať, že príprava zákona trvala jeden a pol roka. Bolo to uvedené v programovom vyhlásení vlády, že tento zákon sa bude pripravovať najširším, najtransparentnejším spôsobom, akým bolo možné, až nadštandardne predlženým a rozšíreným sme komunikovali všetky zámery, všetky navrhované znenia. A naozaj, zúčastnila sa veľká skupina profesijných organizácií.
Pán Gröhling sa pýtal, že s kým sa rokovalo. Ja tu mám naozaj zoznam, že na konzultácie, ktoré prebiehali už od polovice roku 2017, bolo pozvaných dvadsať asociácií a ďalších profesijných reprezentatívnych organizácií z celého rezortu. Neviem, či ich mám tu vám všetky čítať, ale: Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní, Asociácia výchovných poradcov, Asociácia základných umeleckých škôl EMU Slovakia, Komora školských pedagógov, Konferencia biskupov Slovenska, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Slovenský výbor svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, Spoločnosť pre predškolskú výchovu, Únia konzervatórií Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie odborných učilíšť, špeciálnych škôl, špeciálnych výchovných zariadení, Združenie pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania, Združenie samosprávy škôl Slovenska, Združenie zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku.
Naozaj si myslím, že toto je vyčerpávajúca, vyčerpávajúca vzorka všetkých možných asociácií, profesijných zväzov a ďalších, ďalších inštitúcií, ktoré sme všetky oslovovali. Sústavne boli zapájané. Bolo široké a nie skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa nám prihlásili všetci, ktorí mali o to záujem. Boli organizované okrúhle stoly a konzultácie v Prešove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. Na základe týchto konzultácií sme dostali tisíc pripomienok, ktoré boli zapracované v rámci samotného MPK. Ako ste tu niektorí podotkli, sme dostali 600 pripomienok, ktoré boli zapracované. Čiže naozaj je to zákon, ktorý bol tvorený nadštandardne, transparentne a v predĺžených lehotách práve preto, aby sa všetci mohli vyjadriť. Aj to, že sme do MPK išli o pol roka neskôr, je výrazom toho, že sme reagovali na požiadavky zdola. Osobitne na požiadavku Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a ďalších asociácií, ktoré chceli tento konzultatívny proces ešte predlžiť.
Čiže urobili sme všetko pre to, aby sme v rámci riadneho legislatívneho konania tento zákon čo najviac otvorili aj laickej verejnosti, aj profesijným organizáciám. A naozaj nikto neurobil zmeny, ktoré by boli nad rámec riadneho MPK. To znamená, do vládneho návrhu zákona sa dostali len také zmeny, ktoré boli riadne vydohodované v rámci MPK, v rámci procesu na Legislatívnej rade vlády, lebo inak by ho vláda nemohla schváliť, a v rámci Hospodárskej a sociálnej rady. Všetky ďalšie zmeny, ktoré sa tam dostali, to už je naozaj právo sociálnych partnerov, osobitne Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, aby počas celého zákonodarného procesu sa snažili vyjednať lepšie podmienky pre pedagogických odborných zamestnancov.
A myslím si, že žijeme v 21. storočí, v Európskej únii, kde sociálny dialóg, tripartita majú obrovskú hodnotu, že je to jeden zo základných pilierov aj stratégie Európa 2020 a že pokiaľ oni sa rozhodnú toto svoje právo na sociálny dialóg na vyjednávanie uplatňovať aj počas legislatívneho procesu a nájdu v parlamente odozvu, to znamená, že ešte cez poslanecké návrhy sa tam niektoré zmeny zavedú, tak to absolútne nie je v rozpore so žiadnym legislatívnym procesom a určite to nie je dôvodom na stiahnutie zákona a zaradenie do nového medzirezortného pripomienkového konania. Je to naozaj manifestácia práva na sociálny dialóg. A to, že sa podarilo vyrokovať zmeny, ktoré sú v prospech pedagogických odborných zamestnancov a ktoré ďalej zlepšujú tú štruktúru vzdelávania v ich prospech, tak to je, myslím, že len veľmi pozitívne. A my ako ministerstvo sme tieto zmeny alebo tieto poslanecké návrhy podporili, pretože zvyšujú ešte možnosti získať príplatok, rozširujú druhy vzdelávania, za ktoré bude môcť pedagóg získať príplatok a teda odborný zamestnanec, predlžujú to prechodné obdobie od roku 2023 do roku 2026. Čiže v podstate zachovajú parametre toho starého systému, na ktorý boli pedagógovia vždy zvyknutí.
Takže akákoľvek kritika a samozrejme, tá petícia, ktorá sa zakladá na nepravdivých skutočnostiach a tvrdeniach, je proste, je to škoda, viete, že upierame aj tým učiteľom právo na optimizmus, že týmto, že ja chápem, že máte svoju politickú agendu, ale týmto, že ich tak proste negatívne nalaďujete už na samom začiatku, tak mnohí z nich možno sú v tom čiernom preto, lebo jednoducho veria tomu, čo je napísané v záhlaví tej petície a nie je to pravda, žiaľbohu, nie je to pravda. Takže, a zase, bežný učiteľ nemá čas do detailov študovať zákon do tej miery, ako to študujeme my tu a s vami legislatívcami. Takže tá petícia, keby bola dokonca aspoň, bola doručená na ministerstvo školstva, tak by sme sa ňou veľmi seriózne zaoberali, lenže nikto nám žiadnu petíciu nedoručil, nebol sformovaný nejaký petičný výbor, ktorý by sa chcel s nami o tej petícii rozprávať. Takže niekde na webe, na webe klikajú ľudia, ktorí v podstate sú, ani nevieme kto, či sú skutoční, či sú virtuálni, či sú naozaj pedagógovia, odborní zamestnanci a vlastne to, na čo klikajú, text sa nezakladá na pravde. Čiže veľmi ťažko sa v rámci riadneho legislatívneho procesu s takýmto materiálom pracuje. Ale opäť, opakujem, že aj tie organizácie, ktoré túto petíciu zorganizovali, boli účastníkmi riadneho legislatívneho procesu, boli pozývané na stretnutia na ministerstve, máme o tom dokonca e-mailovú komunikáciu, kde zástupcovia aj Slovenskej komory učiteľov boli prítomní na tých rokovaniach. Dokonca pracovnú verziu zákona, ktorá bola teda označená, že nezverejňovať, tak ju zverejnili na svojich webstránkach. Čiže ešte ďalej prispeli k šíreniu síce nie konečnej verzie zákona, ale je to ďalším svedectvom toho, že boli účastní toho procesu a že jednoducho sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by bol niekto, niekto vynechaný. Tak to je, čo sa týka procesu.
Potom by som sa možno vyjadrila, stručne to, čo hovorila pani poslankyňa Pčolinská, aj vy, pani kolegyňa, teraz, čo sa týka tých vysokých škôl a toho, toho vzdelávania. Myslím, že na to reagoval už aj pán, pán poslanec Petrák. Ide tam naozaj o to, že my akoby rušíme monopol pedagogických fakúlt na určitý druh vzdelávania, ale nie s cieľom znížiť jeho kvalitu, ale s cieľom rozšíriť jeho dostupnosť. Pretože v praxi sa stávalo, že keďže pedagógovia boli odkázaní iba na, iba na kurzy, ktoré organizujú vysoké školy a vysoké školy majú vysokú mieru autonómie, tak tí pedagógovia sa nám často sťažovali, že nemajú možnosť dostať sa k tomuto vzdelávaniu, pretože dané vysoké školy jednoducho v tom roku neotvorili patričný odbor alebo neotvorili patričný kurz a tí ľudia nemali možnosť sa školiť. Pretože tá škola, samozrejme, ako autonómny subjekt si to otvorí vtedy, keď je to pre ňu výhodné, keď má záujemcov a keď sa jej oplatí, že má sformovanú skupinu.
Čiže práve s cieľom, aby sme zabezpečili prístup k vzdelávaniu, ku vzdelávaniu kontinuálne pre všetkých, sme otvorili možnosť poskytovať toto vzdelávanie aj nami priamo riadenou organizáciou, čiže MPC, pretože cez inú inštitúciu to my ako ministerstvo nevieme garantovať. Ale vôbec to nie je s cieľom znížiť kvalitu, je to s cieľom akoby zdemokratizovať ten proces a rozšíriť participáciu na tom procese. Čiže pokiaľ teraz budeme mať nejaké vrecká na Slovensku, kde nebude otvorený vzdelávací kurz cez vysoké školy, tak tí pedagógovia budú mať možnosť v spolupráci s MPC sa takéhoto kurzu dočkať a bude im tento kurz zorganizovaný. Čiže to, čo hovorila pani poslankyňa Pčolinská o docentoch, viete, že ja sama som razila teóriu zbaviť sa úplne funkcií docentov a profesorov v novele vysokoškolského zákona. Podarilo sa nám to obmedziť aspoň na tri roky, aby sa systém otvoril. Čiže určite to nie je o tom, aby sme tam nejakým spôsobom zamurovali nejakých funkcionárov, docentov a profesorov. Oni tam na druhej strane musia byť práve kvôli tomu, aby sa tá kvalita toho kurzu dodržala. Ale naozaj ide o to, aby sa rozšíril prístup pedagógov k tomuto druhu vzdelávania. Čiže otvárame ten trh a možno trochu zväčšujeme tú konkurenciu pre tie vysoké školy, aj keď si nemyslím, že to bude veľmi vážny segment poskytovaný MPC. To MPC bude skôr používané na vykrytie takých miest, ktoré sú hluché a kde tí pedagógovia sa nevedeli dostať k tomu vzdelávaniu prostredníctvom autonómneho procesu na vysokých školách.
Pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Gröhling o tých vplyvoch rozpočtových, opäť musím zdôrazniť, že vplyvy sú kryté. To znamená, je tam naozaj aj v tej, aj v tej správe uvedená veta, ešte to tu odcitujem: "Vplyvy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov štátnej správy na roky 2019 až 2021.". To znamená, že celý rozpočet na tento rok, aj výhľadovo až do roku 2021, ráta s krytím týchto vplyvov zo strany štátneho rozpočtu. Čiže nejaké obavy o to, že by boli, to, čo ste hovorili, 1,6 nekryté, to naozaj sa nezakladá na pravde. Je to plne kryté. A práve preto sme rokovali s ministerstvom financií, aby sme tento rozpor odstránili. Pokiaľ by to nebolo kryté, tak jednoducho je vám jasné, že by sme neprešli ani na vládu, pretože ministerstvo financií by nám ten rozpočet neodstránil.
Ešte by som možno povedala pár slov k tej, k tomu vzdelávaciemu systému. Opäť, odznela tú obrovská kritika na adresu systému. Ja súhlasím s tým, že ten systém kreditový, tak ako bol doteraz nastavený, je široko kritizovaný aj samotnou učiteľskou verejnosťou a že treba ten systém nejakým spôsobom zmeniť. Pôvodne, ak sa pamätáte, tak bola razená idea, že ten systém sa má úplne zrušiť a dokonca samotná Slovenská komora učiteľov vystupovala za to, že kreditový systém sa má úplne zrušiť a že jednoducho nejaký kreditový príplatok alebo to percento platu sa má všetkým plošne premietnuť do platov. Pravda je tiež to, že keď sa kedysi dávno tento systém zaviedol, tak to bolo akoby isté rúško na to, že nebola možno otvorená politická vôľa alebo možnosť zvýšiť celoplošne učiteľom platy, tak sa povedalo, že aspoň nejaká časť učiteľov tým, že sa bude vzdelávať, bude zároveň motivovaná, dostane to zaplatené, spojíme príjemné s užitočným a bude mať možnosť si navýšiť platy do tých 12 %. Nikdy to nebola celá učiteľská obec. Aj dnes na základe údajov z IVP vieme, že možno len 80 % učiteľov má nejaký príplatok a možno len polovica z nich má tých 12 %.
Čiže to vzdelávanie nemôže nahradiť celoplošné zvýšenie platov, pretože tí učitelia aj tak sami niektorí proste ani nejdú na tie kurzy z rôznych dôvodov. Medzitým ale, čo toto vzniklo, tento kreditový systém, a dneškom uplynulo zhruba desať rokov a dostali sme sa do pozície, že sme boli schopní otvorene všetkým celoplošne navýšiť platy o 6 %, 6 %, 10 % a teraz v januári 10 %. To znamená, že počas troch rokov a troch mesiacov otvorene všetkým celoplošne o 33 % navýšiť platy. Čiže tá pôvodná zásterka tých 12 % pod rúškom kreditov nie pre všetkých už je absolútne nepotrebná, pretože my sme schopní navýšiť všetkým, úplne všetkým bez rozdielu vzdelávania alebo nevzdelávania o tých 33 %.
Zároveň teda viete, že plánujeme ešte toto zdvihnutie pre mladých pedagogických pracovníkov o 9,5 %, resp. o 8,7 %. Čiže začínajúci učitelia budú mať hneď opäť nástupný plat zdvihnutý o 10 %. A zároveň viete, že pokiaľ ide teda o možnosť si zachovať ten príplatok za kreditový systém, tak na žiadosť samotných asociácií a odborových zväzov sme teda upustili od toho pôvodného zámeru zrušiť kreditový systém, pretože vlastne otvorené navýšenie platov o 33 % nastalo tak či tak a ponechali sme ešte aj možnosť toho príplatku do budúcnosti. Čiže pomimo toho, že všetkým sa zvýši o 33 % ten plat medzi septembrom 2016 a januárom 2020, pomimo toho, že mladým učiteľom teraz ideme urobiť to zvýšenie o tých 9,5 alebo 8,7 %, tak ešte stále zostáva možnosť toho kreditového príplatku 12 %.
Čiže toto všetko spolu dáva naozaj veľmi slušnú možnosť výrazne zvýšiť plat vlastne v rámci jedného volebného obdobia. Pokiaľ toto zrátate celé, že by to bol napríklad ešte aj mladý učiteľ a ešte si stihol dať kreditový príplatok, tak o vyše 50 %. Ale každému aspoň tých 33 % garantované. A väčšina, ktorí majú aj ten príplatok, tak je to tých, do tých 42.
Čiže toto je také masívne navyšovanie platov, aké tu v histórii nebolo, Slovenskej republiky. A ja s vami súhlasím, že tie platy učiteľov klesli od roku 1989 a je to naozaj dôsledok toho, že 25 rokov sa to trochu zanedbávalo, to financovanie školstva. Nevzniklo to v roku 2016, ani 2017 a teraz nám istý čas bude trvať, kým vytlačíme naspäť tú odmenu tých učiteľov, lebo viete, že verejné financie a tak ďalej, Tripartita, vyjednávanie, vám nedovolí navýšiť jednorazovo o 100 % platy v takejto kategórii zamestnancov. Ale viete, že urobili sme absolútne výrazný krok, ktorý sa doteraz nikomu nepodaril. Práve pod vedením nášho rezortu je toto historické navýšenie platov, že keď si vyskladáte všetky tieto percentá, tak tí učitelia budú mať počas tohto volebného obdobia navýšený plat od 33 % až do tých možno 52 alebo tri percent, pokiaľ by to bol ešte mladý učiteľ a ešte mal aj kreditový príplatok. Takže toto pokladám za absolútne výraznú vec s tým, že naozaj sa snažíme maximálne zlepšovať aj to platové ohodnotenie.
Pokiaľ ide o tie ďalšie podmienky, už ste zrejme zachytili to, čo hovoríme, že poskytujeme týmto zákonom učiteľom aj možnosť novej ochrany pred sociálno-patologickými prejavmi. Naši dnešní učitelia sú vystavení javom, ktoré kedysi sme my nepoznali na klasickej škole, keď učiteľ mal oveľa väčší rešpekt a úctu najmä aj u rodičov, aj u samotných žiakov. Dnešní učitelia sú vystavovaní často kritike aj neoprávnenej zo strany verejnosti, rodičov a samotných žiakov. A tá stará zákonná úprava im nedávala možnosť sa proti tomu účinne brániť. Boli odkazovaní na všeobecné pracovno-právne súdy, ktoré nevedeli postihnúť to špecifikum tejto učiteľskej profesie.
Týmto zákonom sa prvýkrát v histórii zavádza možnosť, aby sa učitelia mohli právne brániť proti prejavom sociálno-patologického správania zo strany rôznych subjektov. Máte to tam celé rozpísané a aby sa to cez Etický kódex a pracovné poriadky školy premietlo do vnútorných právnych predpisov zamestnávateľa. To znamená, oni si budú väčšinu týchto problémov vedieť riešiť na pracovisku, vrátane tých javov, ktoré dnes mnohých trápia, ako je ten bossing, mobbing, staffing, nejaké napäté vzťahy so zriaďovateľom alebo v rámci samotného kolektívu a budú môcť efektívne zlepšovať to svoje prostredie priamo na škole bez toho, aby sa museli obracať na pracovno-právne súdy. Myslíme si, že toto je tiež veľkým posunom dopredu a že je to naozaj novinkou, ktorá opäť pomôže zlepšiť pracovné podmienky učiteľov a zlepšiť tú celospoločenskú atmosféru, v ktorej oni, v ktorej oni fungujú.
Myslím si, že, nejdem tu zase detailne hovoriť o všetkých vecných inštitútoch. Už by som chcela naozaj len tak úplne všeobecne uzavrieť tým, že hovoríme tu o tom, že je potrebná komplexná zmena v školstve a že si to všetci uvedomujeme. Na druhej strane, keď prídeme s veľmi komplexnou právnou úpravou, ktorá naozaj uzákoní komplexnú zmenu, tak nás kritizujete za to, že ten zákon je komplexný a že je, že je veľký, že nejako, ako povedal pán poslanec, že nejako nám, sa nám nafúkol. No tak, ale zároveň chcete povedať, že treba robiť komplexnú zmenu, že proste zásadnú. Čiže protirečíte si sami, keď nás na jednej strane kritizujete, že treba komplexnú zmenu a na druhej, že ten zákon je komplexný. Veď ináč sa nedá dosiahnuť komplexná zmena, len novou komplexnou reguláciou. Čiže ten zákon je naozaj komplexný, je to nová kodifikácia. Práve preto jeho príprava trvala takmer dva roky. Práve preto sa to obrovské množstvo subjektov a ľudí, ktoré do toho boli zainteresované, nedokázali zhodnúť na všetkých detailoch, ale nové MPK by nič na tom nevyriešilo, zase by sme chodili dokola v tých istých bludných kruhoch a máme za to, že naozaj ten proces, ktorý bol doteraz použitý, bol dostatočne dlhý a transparentný na to, aby sa všetky rozumné kompromisy dokázali vyčistiť a aby sme dospeli k nejakému veľmi dobrému systémovému riešeniu.
Takže ja by som už chcela len poprosiť aj v mene naozaj tej učiteľskej obce, o ktorú nám všetkým spolu ide a v ktorej ste mnohí aj ostatní členmi, nesnažme sa hneď na, dopredu demoralizovať tých ľudí a hovoriť im, že všetko bude zlé. Veď ako vy môžete vedieť, že sa nepodarí skvalitniť tie kurzy? Ako vy môžete vedieť, že ani, ani medzinárodné organizácie, ako je OECD, Svetová banka a všetci ďalší, UNESCO, ktorí sa chcú na tom spolu s nami zúčastňovať, že Slovensko je krajina, ktorá nedokáže čerpať zo skúseností a nedokáže to pretaviť do zlepšenia. Proste nesnažme sa hneď na začiatku demoralizovať tých učiteľov a presviedčať ich, že všetko je čierne a všetko je zlé.
Ja si myslím, že čas ukáže, viete, kde je pravda a že ten čas nám dá za pravdu, ale je mi ľúto všetkých tých učiteľov, ktorí možno nemajú čas študovať úplne detailne tento zákon a ktorí sú vami sústavne aj mediálne masírovaní a presviedčaní, že všetko je úplne zlé. Potom naozaj nemáme šancu na takú obrodu, na také, na takého pozitívneho ducha v tej učiteľskej obci. A možno mnohí z tých učiteľov, keď zistia vlastne, že nič až také zlé sa im nestalo a dokonca sa mnohým veľmi výrazne zlepšili podmienky, vychovávatelia, riaditelia, kariérni poradcovia a tak ďalej, takže nakoniec zistia, že boli takým nejakým planým, planým spôsobom demoralizovaní a že to nebolo ani vlastne potrebné. Čiže ja myslím, že čas ukáže, čo tento zákon prinesie učiteľom. Ja som presvedčená o tom, že je to pozitívna zmena a chcem vás poprosiť, aby ste aj vy v mene tých učiteľov a pre ich dobro sa snažili pozerať na veci trochu pozitívne a nesnažili sa ich od začiatku tak nejak negatívne demotivovať. Takže ďakujem veľmi pekne za vašu spoluprácu, samozrejme otvorení ďalším zlepšeniam, pokiaľ budú konštruktívne a posunú ďalej, ďalej veci v prospech učiteľskej obce.
Takže ďakujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem, ja len naozaj dvomi-tromi vetami chcem oceniť túto rozpravu, tak ako vždycky. Pretože zdá sa mi, že naozaj vždy, keď sú školské zákony predkladané, tak sú zamerané na odbornú stránku veci, čo je dobré, čo aj tak hodnotím. Trochu ma mrzí to, že ste, najmä kolegovia z opozície, a priori odmietli celý zákon ako celok a chcete ho dať na dopracovanie, čo je naozaj na škodu veci. Očakával som viac, že budete dávať pozmeňujúce návrhy tak, ako by to malo byť v druhom čítaní. Ale, bohužiaľ, sa tak nestalo. Takže niektoré tie konkrétne veci z vašej strany neviem, ako vyzerajú a ako by ste si ich predstavovali, ale v každom prípade je to, je to, samozrejme, že vaše právo a chcem teda aj vyzdvihnúť tú odbornú stránku tejto, tejto rozpravy a poďakovať aj pani ministerke za to, že sa podieľala aj ona so svojím tímom na tomto zákone, na príprave tohto zákona. Určite sa to nerodilo ľahko a verím tomu, že pomôže aj k zmene náhľadu na pedagogickú obec, aj že to pomôže samotným pedagógom.
Predpokladám, že budeme hlasovať o sedemnástej hodine.
Ďakujem pekne.