43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Anka, ty si spomenula práve tú Bratislavu a Košice a toto je podľa mňa taký krásny príklad naozaj toho, že to percento, hoci by sme mohli mať pocit, že nie je vysoké, tak práve pri takýchto veľkých mestách je ako keby nedosiahnuteľné. To, čo sa podarilo aj v Bratislave, že sa to podarilo vyzbierať, bol taký malý zázrak. A o to viac, že sme videli, že samotní starostovia aj poslanci boli, boli zapojení do zberu týchto hlasov, tak je to taký paradox toho, že vidíme, že tí poslanci kandidujú do tých zastupiteľstiev a majú to aj vo svojich volebných programoch. Dostanú ten mandát, ale napriek tomu nemôžu tento mandát v plnosti uplatňovať, pretože vlastne musia mať, je tam táto prekážka tej petície. Takže na týchto dvoch mestách je to tak krásne vidieť, že ako je naozaj táto méta nedosiahnuteľná, ako sa vlastne nedá to uplatniť. A viac ešte k tomu poviem v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem, kolegyňa, že si teda predstavila tento návrh zákona. Ja sama som poslankyňou aj v regióne a keď sme rušili hazard, bolo okolo toho strašne veľa kriku a vtedy sa ukázalo vlastne, že či páni poslanci v rámci regiónu si teda stoja za svojím alebo nie. A tiež si myslím, že podmieňovať to nejakou petíciou je zbytočné, pretože ľudia nás v regióne poznajú, vedia koho volia, aké má hodnoty a v konečnom dôsledku musia tí konkrétni poslanci sa nevyhovárať na to, že veľká politika im to obmedzuje, ale musia prevziať zodpovednosť a práve takýmto zahlasovaním v rámci VZN-ka je to správna cesta, kedy vieme obmedziť vlastne práve ten hazard v regióne. U nás sa nachádza aj rómske etnikum alebo ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia a teda mnohokrát sme mali problém, že práve títo ľudia po dávkach chodievali do tých herní a nedokázali sme im to nejakým spôsobom obmedziť alebo zakázať a ak sa nám podarilo tie, ten hazard z toho mesta dať preč, tým pádom sme aj tým ľudom nechali v peňaženkách trošku viac peňazí. Čiže naozaj, dá sa vyriešiť aj otázka taká, že v podstate naozaj boli tam aj maloleté deti a mnohokrát to narušenie verejného poriadku je vec na diskusiu a ťažko sa preukazuje. Čiže vítam tento návrh zákona a naozaj hovorím to z praxe, nech sú tí poslanci jednoducho zodpovední za to, že tam sedia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, o hazarde sme hovorili pred nečasom, teda pred časom, ako sa to povie? Pred krátkym časom, prednedávnom, ďakujem (povedané s úsmevom), prednedávnom a nadväzujeme práve s týmto zákonom, ktorý by, je takým ďalším krokom smerom k ľudom, bližšie k ľudom a dáva vlastne kompetenciu jednotlivým obciam a mestám na to, aby mohli na základe toho, že poznajú to prostredie najlepšie, aby mohli takýmto spôsobom regulovať toto podnikanie, pretože je to podnikanie, ktoré potrebuje regulovať a potrebuje reguláciu práve kvôli tomu, ako sme hovorili, aj keď sme sa bavili o samotnom zákone o hazarde, ktorý prišiel z dielne vlády, tak sme hovorili o tom, že sú určité peniaze, ktoré do rozpočtu nepatria, a to sú peniaze z ľudského nešťastia. A preto je tak dôležité, aby sme vedeli vyselektovať ľudí, ktorí naozaj sú už na hazarde naozaj závislí a sú jeho obeťou, aby takíto ľudia nemali prístup a aby boli uchránení od toho, aby sa toto nešťastie, či už rodinné alebo aj osobné, nezväčšovalo. Takže toto je taký dôležitý prvok.
Ja myslím, že tu, tak ako aj spomenula kolegyňa Gaborčáková zo svojej skúsenosti zo Starej Ľubovne, že si prešli tou cestou a bol okolo toho krik, tak ten krik jako by som povedal taký, že krik kričiacej menšiny. Že naozaj ja chápem aj podnikateľov v tomto odvetví, že je to nepríjemné, keď nejakým spôsobom idete obmedzovať ten biznis, ale myslím si, že aj s nimi sa dá viesť relatívne konštruktívna debata, že chápu a sami teda tvrdia, že nechcú peniaze z ľudského nešťastia a práve o to tu ide.
A tak isto aj tá zodpovednosť, dáva sa vlastne väčšia zodpovednosť tým lokálnym, do rúk lokálnym politikom, pretože oni jednak sa mnohí hlásia k tomu, že sú proti hazardu, toto sú aj súčasti volebného programu a tým pádom dostávajú od ľudí aj mandát a v takom prípade si myslím, že práve to je to, čo môžme aj ľudí učiť, aby boli bližšie k tej politike, aby držali tých poslancov vykázateľných za svoje sľuby a potom, splnené alebo nesplnené sľuby a teda za skutky, ktoré odrážajú, či ten sľub bol splnený alebo nebol. A čiže vlastne dávame tú zodpovednosť ľuďom, teda poslancom, ktorí sú bližšie k ľuďom a tí môžu, samozrejme, na základe toho dostať vysvedčenie v tých ďalších voľbách, či urobili dobre alebo neurobili dobre v tom, ako to regulujú. Lebo myslím si, že aj tuto je dôležité naozaj tá rozumná miera, aby sa ten nástroj, samozrejme, alebo aby politici vyslovene nezneužívali nástroj, ktorý majú, ale tak to je práve o tom.
Čiže myslím si, že tí lokálni politici, patrí im tento nástroj na to, aby keďže aj s týmto kandidujú a majú ten mandát od ľudí, aby to vedeli regulovať a aby vedeli konať flexibilne z hľadiska výkonu, výkonu svojej moci v samosprávach. Takže preto to vidím ako dôležitý prvok a preto aj tento zákon predkladáme a som rád, že ho predkladáme, pretože, ako som povedal, je to ďalšie v tej mozaike, ďalším krokom, ďalšie to puzzle, ktoré dopĺňa tú celkovú mozaiku, je ešte, čaká nás stále ešte veľká cesta na to, aby sme vedeli vyselektovať tých hráčov, ktorí sú, ktorí sú závislí a netýka sa to len samotného hazardu, či už online alebo herní, ale máme tu problém aj so stávkovými kanceláriami a podobne. Toto je všetko vec, ktorá ešte u nás ešte čaká. Samozrejme, závisí to aj od technických možností štátu, ktoré v tomto sú pozadu a je potrebné, je potrebné ich absolvovať. Samozrejme, závisí to aj od toho, ako máme zmerané, vlastne to prostredie vyskúmané, pretože vieme, že oficiálne registrovaných, závislých hráčov je nejakých 350, ale vieme, že toto neodráža skutočnosť, že pretože prihlásiť sa k tomu, že niekto je závislý, to chce veľa odvahy a to je ten krok k tomu, kedy sa už potom ľudia začínajú liečiť. Ale mnohí si to práveže priznať nechcú a tých je podľa mňa podstatne, podstatne viac. Takže to číslo v tomto momente nie je nejako smerodatné a preto sa oňho nemôžme ani opierať a preto je potrebné teda v tom podniknúť ešte ďalšie kroky.
Takže týmto vlastne zákonom dopĺňame alebo ideme k ďalším, ideme, konáme ďalší krok, ideme, myslím, že tým správnym smerom v tej mozaike a určite teda tým nemôžme skončiť. Takže ja som ale týmto dnes skončil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem pánovi poslancovi za jeho príspevok, kde zdôvodnil veľmi racionálne, čo sú tie naše hlavné výhrady, ktoré máme, a prečo žiadame úpravu. Veľmi správne tam poznamenal, že nie všetky získané finančné zdroje sú čisté.
Ja si dovolím vám pripomenúť, že v I. storočí vládol Rímskej ríši cisár Vespazián. Trebárs bol známy tým, že potreboval naplniť štátnu kasu a okrem iného zdanil aj verejné záchody. Keď ho jeho syn Titus vyzýval, že čo to robí, nechal mu ovoňať jednu mincu "as", tak sa teda vravela tá stará rímska minca a pýtal sa ho, že či tie peniaze mu smrdia. A toť sa treba naozaj pozrieť zodpovedne na to, či tie peniaze, ktoré získavame práve z tejto činnosti, aké majú dopady potom, ako sa to prejavuje na ľudských osudoch.
A ďalšia poznámka. Musíme si uvedomiť, že naozaj tu boli výhrady konkrétnych samospráv, ktoré s tým majú svoju skúsenosť. Čiže nie, netýkalo sa, tie výhrady sa netýkali tam, kde o tom verejne vedia, ale práve tam, kde majú tú negatívnu skúsenosť. A pokiaľ tu počúvam stále o aplikačnej praxi, ako treba zapájať tú skúsenosť, ktorú majú samosprávy pri reálnej tvorbe zákonov, tu skrátka tento hlas, ten ich hlas nebol vypočutý. Preto sa zamyslime, pokiaľ si myslíme, že chceme s týmto odvetvím ho udržať v určitých hraniciach, práve oni, samosprávy a práve aktívni občania, ktorí sa postavia proti tomuto biznisu, by mali byť vždy vypočutí a na základe toho sa malo konať.

Ďakujem za slovo. Naozaj tento zákon, ako si, pán poslanec, dobre povedal, dáva väčšiu zodpovednosť regionálnym politikom za prevenciu sociálno-patologických javov v ich regióne. U nás v meste nič nerobila mestská polícia, iba stála pred budovami s hazardom a teda snažila sa vyriešiť problémy, ktoré tam nastávali práve s obyvateľmi, ktoré som hovorila. A naša sociálno-právna ochrana, čiže kurátorky v podstate boli tlačené neustále kontrolovať tých maloletých práve v týchto budovách. Častokrát to bolo po pracovnej dobe a neviete si predstaviť, ako to je v rámci regiónu. Naozaj už, už tie inštitúcie, ktoré boli zodpovedné za to, čiže SPO-čka, tam vznikalo zbytočne veľa nadčasov a mestská polícia neriešila nič iné, len tie, len ten hazard a vytvárali sa nové skládky, nemal kto dohliadať na tie veci, v podstate naozaj hádalo sa celé mesto. A v takom malom meste, ak naozaj sa zruší ten hazard, plno problémov sa nám poriešilo tým. Čiže naozaj toto je reálny život a treba naozaj posilniť možnosť tých regionálnych politikov. Veď keď tam nebudú mať väčšinu, jednoducho to neschvália, hej? Ale treba im to dať do ruky, nech ten poslanec bude zodpovedný a teda naozaj vie si obhájiť pred svojimi občanmi, prečo konal tak, ako konal. Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše reakcie. Veľmi dobre, kolegyňa Gaborčáková, ja, vlastne áno, to som ešte chcel povedať, že s tým hazardom naozaj súvisia aj ďalšie nadväzujúce javy a ten príklad z tvojho mesta je úplne krásnym, krásnou ukážkou toho, že akonáhle sa eliminuje práve, by som povedal, tá likvidačná, pre človeka likvidačná časť toho hazardu, tak aj tie nadväzujúce javy sa odstránia zo spoločnosti. Pretože naozaj, keď vidíme, že ľudia upadajú do dlžôb a potom kradnú a proste hľadajú všelijaké možné spôsoby a ľudia, ktorí s tým majú dočinenia, vedia, ako dokážu byť títo ľudia vynaliezaví v klamstvách a spôsoboch, ako získať peniaze a naplniť tú potrebu tej závislosti, tak, tak to je až neskutočné, k čomu sa človek, na čo siahne, aby mohol uspokojiť tú potrebu. Takže o to, o to je to dôležitejšie a práve v tých malých mestách je to o to vypuklejšie, takže vďaka za tento príklad.
Ja som ešte chcel doplniť, že naozaj je vidieť, že tá väčšina obyvateľstva, každý súdny človek rozumie tomu, že o túto časť hazardu nie je záujem. Čiže preto si myslím, že aj ten mandát tým, že tí poslanci majú a keď s ním kandidujú, tak ho dostávajú a je to tak legitímne, a naozaj spoločnosť nechce podporovať tento typ hazardu, to už dnes vieme, väčšinou, a takže nie je dôvod nejakým spôsobom to podmieňovať práve týmito petíciami.
Ďakujem.

Ešte raz vás chcem poprosiť, požiadať, vážení kolegovia, kolegyne, o to, aby sme vypočuli primátorov, komunálnych poslancov, aj starostov, mnohí tu ste z nich, aby naozaj bolo možné iba, iba no, v úvodzovkách, všeobecným záväzným nariadením zakázať hazardné hry na svojom území. Túto právomoc chcú mať, práve tí o tom hovoria najviac, ktorí majú viac ako 50 % herní a všetkých herných prístrojov vo svojich mestách a obciach z celého Slovenska. Naozaj mnohí zodpovední komunálni politici nechcú peniaze z ľudského nešťastia. Nechcú peniaze z ľudského nešťastia, ako tu povedal kolega Heger, pretože vedia, že budú stokrát viac pracovať, stokrát viac vynakladať peňazí na rozbité rodiny, na osudy ľudí a na deti, ktorým bude treba pomáhať. Takže nechajme túto právomoc rozhodovania na tých, ktorí najlepšie vedia, čo chcú ich občania a čo si teda aj občania od týchto komunálnych poslancoch vlastne žiadajú.
Ďakujem vám pekne za podporu tohto návrhu zákona.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zhodnotil túto plodnú rozpravu, do ktorej sa zapojili len poslanci za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Som veľmi rád tej plodnej debate. Každopádne dovoľte, aby som aj ja ako spravodajca sa prihovoril za to, aby sme tento návrh zákona podporili, lebo len zlyhávajúci štát sa ulakomí na peniaze pochádzajúce z nešťastia rodín.
Hazard nám v skutočnosti neprináša nič dobré. Na jednej strane síce také nejaké pozlátko, alebo pocit, že však máme plné mešce, či teda v tých miestnych kasách alebo v štátnom rozpočte, ale v skutočnosti tie výdavky nasledujúce, ktoré sú síce tak skryté v iných rozpočtových kapitolách a nie priamo kričia, že to sú výdavky za, na riešenie dopadov hazardu, tie sú omnoho väčšie, ako to, čo v skutočnosti vyberieme. A naozaj, keď pozeráme na koniec, že kto z toho má osoh, tak osoh z prevádzkovania hazardu majú iba firmy, ktoré hazard prevádzkujú. Štát, keď berieme ako štát inštitúciu, ktorá musí pozerať na všetky plusy a mínusy, na nejaké také, nárast spoločného dobra, tak hazard určite nie je nárast spoločného dobra, keď teda na jednej strane síce niečo vyberieme, ale v podstate nakoniec nás to stojí omnoho viac a nielen vo forme finančných nákladov, ale aj vo forme rozpadnutých rodín, samovrážd, tragédií, iných zločinov, ktoré páchajú ľudia, ktorí sú jednoducho pritlačení do kútu. Akože je jednoduché človeku, ktorý má kontrolu sám nad sebou, povedať, že však dajme ľuďom slobodu. Ale sú medzi nami ľudia jednoducho, ktorí tú kontrolu úplne napríklad v tejto oblasti nad sebou nemajú a v tomto prípade by mal intervenovať štát, od toho je štát, aby pomáhal ľuďom, ktorí sú slabší. Slabší je v tomto prípade závislý človek, ktorý nedokáže ovládnuť ten pud dať tam ďalšie peniaze. A potom, ako sa hovorí, že akékoľvek mierumilovné zviera, keď zaženiete do kúta, tak vás hryzne, tak presne potom nastávajú situácie, že človek, ktorý síce sa správa úplne normálne, zrazu, keď sa dostane do situácie, že má obrovské dlhy a nevie, ako z toho von, zrazu je z neho kriminálnik, zrazu je z neho vrah, zrazu je z neho človek, ktorý za 20 eur niekoho zapichne za domom, lebo potreboval si niečo kúpiť na svoju vlastnú obživu, lebo už nemá možno ani strechu nad hlavou.
Bohužiaľ, súčasný zákon síce na jednej strane umožňuje, že ľuďom, ktorým záleží, a tu podotýkam, ktorým záleží, lebo tie tisícky ľudí na Slovensku, ktoré zberajú podpisy pod petície, to sú ľudia, ktorí práve zažili dopady toho hazardu, ktorí zažili v svojej rodine, aké to má devastačné účinky, keď niekto jednoducho podľahne tejto závislosti. A dnes síce ten zákon teda umožňuje týmto ľuďom vyzbierať si podpisy, ale v podstate sa klameme samých seba, lebo v tej petícii, tá petícia musí byť vlastne, ten človek sa musí podpísať pod to, že či podľa jeho názoru hazard ruší verejný poriadok.
Tí ľudia, keď to podpisujú, ani nevedia, čo tam je v skutočnosti napísané, lebo komunikuje ten, čo zbiera podpisy, iba že či si za zákaz hazardu alebo nie na území našej obce alebo mesta. V skutočnosti my sa tu tvárime, že tí ľudia, všetci, čo sa podpíšu, si uvedomujú, že hazard ruší verejný poriadok. Jedna tisícina z tých ľudí vie, že takáto veta tam v tej petícii je napísaná a my tu nútime tých ľudí, aby hovorili, akože sa podpísali pod niečo, čo v podstate ani si nemyslia. Oni si nemyslia, že to ruší verejný poriadok, omnoho viac si myslia, že to jednoducho hazard ničí rodiny. A my tu teraz hráme, hovorím, ešte aj takúto hlúpu hru s nimi, že im nútime podpisovať niečo, čo vlastne si ani nemyslia, len to podpisujú preto, lebo jednoducho chcú ten plevel nejakým spôsobom vykynožiť.
Bolo by veľmi dobré, aby sme toto právo dali späť na obce, aby ľudia, ktorých si ľudia zvolia, čiže miestni poslanci, miestny starosta, primátor, aby tí rozhodovali o tom a mali výlučnú právomoc, či na území obce hazard bude prevádzkovaný alebo nebude. Áno, možno aj liberáli, v tomto prípade, myslím, že SaS-ka tu tak dlhodobo bojuje za to, že aby sme nezakazovali, ale ja liberalizmus vnímam ako prístup k správe veci verejných, kde podľa mňa liberál by mal vždy strážiť záujem toho slabšieho. Tak to aspoň vnímam ja. A zdá sa mi, že prístup, ktorý aj trebárs SaS v tejto veci volí, alebo možno tí ľudia, ktorí hovoria, že hazard, to je základná, základné ľudské právo pomaly, tak mi pripadá, že je to také bezbrehé voľnomyšlienkárstvo. Nech sa každý robí, čo chce, bez ohľadu na to, aký to má dopad na tých slabších.
Ešte raz hovorím, z tohto miesta, tí ľudia, ktorí podliehajú hazardu, sú slabší. Oni nemajú kontrolu sami nad sebou. A aj správny liberál by v takomto prípade mal chrániť záujem slabšieho, a to je ten človek, ktorý je závislý na hazarde. Preto by som bol veľmi rád, aby tento návrh podporili aj konzervatívci aj liberáli, lebo je jednoducho rozumný, ide správnym smerom a zadosťučiňuje spravodlivosti.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár. Starostlivosť o dôchodcov a zvyšovanie ich životnej úrovne je jednou z priorít hnutia SME RODINA - Boris Kollár, ktoré pomáha ľuďom.
V tejto súvislosti si dovolím informovať, že od dôchodcov dostávam mnoho listov, ktorí sa sťažujú na ich zlú životnú situáciu, na nízke dôchodky, ktoré im pokryjú, ktoré im nepokrývajú ani životné náklady. Niekoľkým dôchodcom som prispel aj z vlastných finančných prostriedkov, mnohým som ale pomôcť už nemohol. Preto je prvoradým cieľom návrhu zákona pomôcť všetkým dôchodcom v ich neľahkej životnej situácii.
Ďalším cieľom predloženého návrhu zákona je stanovenie podmienky pre vyplácanie 13. dôchodku pre poberateľov starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo sociálneho dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a poberateľovi dôchodku poskytovaného zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení vyplácaného úradmi príslušných rezortov, a to v splátke dôchodku platnej v decembri kalendárneho roka. Suma 13. dôchodku sa navrhuje stanoviť diferencovane, a to v závislosti od sumy dôchodku alebo úhrnu súm dôchodkov. V prípade, ak je dôchodok alebo suma viacerých dôchodkov nižšia ako životné minimum, navrhuje sa tejto skupine dôchodcov vyplatiť 13. dôchodok vo výške minimálnej mzdy. Vyššie ako životné minimum, navrhuje sa v tejto skupine dôchodcov vyplatiť 13. dôchodok vypočítaný podľa stanoveného vzorca, v zátvorke - 13. dôchodok sa bude rovnať sume minimálnej mzdy zníženej o koeficient 018 vynásobený rozdielom medzi dôchodkom a životným minimom.
Z uvedeného vyplýva, že návrh zákona vychádza z transformácie súčasne platného zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s istým rozdielom, že poberateľ dôchodku bude mať na 13. dôchodok zákonný nárok. Zároveň sa stanovujú jasné pravidlá pre výpočet 13. dôchodku tak, aby najviac pomohli dôchodcom s najnižšími dôchodkami.
Predkladaný návrh zákona bude mať nepriaznivý dopad na rozpočet verejnej správy, bude mať však pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv ani životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná s právom Európskej únie.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie o potrebe prijatia zákona o 13. dôchodku s cieľom zlepšiť život dôchodcom v Slovenskej republike. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predseda, zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1351. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1425 z 11. marca 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.