43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, o hazarde sme hovorili pred nečasom, teda pred časom, ako sa to povie? Pred krátkym časom, prednedávnom, ďakujem (povedané s úsmevom), prednedávnom a nadväzujeme práve s týmto zákonom, ktorý by, je takým ďalším krokom smerom k ľudom, bližšie k ľudom a dáva vlastne kompetenciu jednotlivým obciam a mestám na to, aby mohli na základe toho, že poznajú to prostredie najlepšie, aby mohli takýmto spôsobom regulovať toto podnikanie, pretože je to podnikanie, ktoré potrebuje regulovať a potrebuje reguláciu práve kvôli tomu, ako sme hovorili, aj keď sme sa bavili o samotnom zákone o hazarde, ktorý prišiel z dielne vlády, tak sme hovorili o tom, že sú určité peniaze, ktoré do rozpočtu nepatria, a to sú peniaze z ľudského nešťastia. A preto je tak dôležité, aby sme vedeli vyselektovať ľudí, ktorí naozaj sú už na hazarde naozaj závislí a sú jeho obeťou, aby takíto ľudia nemali prístup a aby boli uchránení od toho, aby sa toto nešťastie, či už rodinné alebo aj osobné, nezväčšovalo. Takže toto je taký dôležitý prvok.
Ja myslím, že tu, tak ako aj spomenula kolegyňa Gaborčáková zo svojej skúsenosti zo Starej Ľubovne, že si prešli tou cestou a bol okolo toho krik, tak ten krik jako by som povedal taký, že krik kričiacej menšiny. Že naozaj ja chápem aj podnikateľov v tomto odvetví, že je to nepríjemné, keď nejakým spôsobom idete obmedzovať ten biznis, ale myslím si, že aj s nimi sa dá viesť relatívne konštruktívna debata, že chápu a sami teda tvrdia, že nechcú peniaze z ľudského nešťastia a práve o to tu ide.
A tak isto aj tá zodpovednosť, dáva sa vlastne väčšia zodpovednosť tým lokálnym, do rúk lokálnym politikom, pretože oni jednak sa mnohí hlásia k tomu, že sú proti hazardu, toto sú aj súčasti volebného programu a tým pádom dostávajú od ľudí aj mandát a v takom prípade si myslím, že práve to je to, čo môžme aj ľudí učiť, aby boli bližšie k tej politike, aby držali tých poslancov vykázateľných za svoje sľuby a potom, splnené alebo nesplnené sľuby a teda za skutky, ktoré odrážajú, či ten sľub bol splnený alebo nebol. A čiže vlastne dávame tú zodpovednosť ľuďom, teda poslancom, ktorí sú bližšie k ľuďom a tí môžu, samozrejme, na základe toho dostať vysvedčenie v tých ďalších voľbách, či urobili dobre alebo neurobili dobre v tom, ako to regulujú. Lebo myslím si, že aj tuto je dôležité naozaj tá rozumná miera, aby sa ten nástroj, samozrejme, alebo aby politici vyslovene nezneužívali nástroj, ktorý majú, ale tak to je práve o tom.
Čiže myslím si, že tí lokálni politici, patrí im tento nástroj na to, aby keďže aj s týmto kandidujú a majú ten mandát od ľudí, aby to vedeli regulovať a aby vedeli konať flexibilne z hľadiska výkonu, výkonu svojej moci v samosprávach. Takže preto to vidím ako dôležitý prvok a preto aj tento zákon predkladáme a som rád, že ho predkladáme, pretože, ako som povedal, je to ďalšie v tej mozaike, ďalším krokom, ďalšie to puzzle, ktoré dopĺňa tú celkovú mozaiku, je ešte, čaká nás stále ešte veľká cesta na to, aby sme vedeli vyselektovať tých hráčov, ktorí sú, ktorí sú závislí a netýka sa to len samotného hazardu, či už online alebo herní, ale máme tu problém aj so stávkovými kanceláriami a podobne. Toto je všetko vec, ktorá ešte u nás ešte čaká. Samozrejme, závisí to aj od technických možností štátu, ktoré v tomto sú pozadu a je potrebné, je potrebné ich absolvovať. Samozrejme, závisí to aj od toho, ako máme zmerané, vlastne to prostredie vyskúmané, pretože vieme, že oficiálne registrovaných, závislých hráčov je nejakých 350, ale vieme, že toto neodráža skutočnosť, že pretože prihlásiť sa k tomu, že niekto je závislý, to chce veľa odvahy a to je ten krok k tomu, kedy sa už potom ľudia začínajú liečiť. Ale mnohí si to práveže priznať nechcú a tých je podľa mňa podstatne, podstatne viac. Takže to číslo v tomto momente nie je nejako smerodatné a preto sa oňho nemôžme ani opierať a preto je potrebné teda v tom podniknúť ešte ďalšie kroky.
Takže týmto vlastne zákonom dopĺňame alebo ideme k ďalším, ideme, konáme ďalší krok, ideme, myslím, že tým správnym smerom v tej mozaike a určite teda tým nemôžme skončiť. Takže ja som ale týmto dnes skončil.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Sopko a poslankyňa Gaborčáková.
Nech sa páči, poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem pánovi poslancovi za jeho príspevok, kde zdôvodnil veľmi racionálne, čo sú tie naše hlavné výhrady, ktoré máme, a prečo žiadame úpravu. Veľmi správne tam poznamenal, že nie všetky získané finančné zdroje sú čisté.
Ja si dovolím vám pripomenúť, že v I. storočí vládol Rímskej ríši cisár Vespazián. Trebárs bol známy tým, že potreboval naplniť štátnu kasu a okrem iného zdanil aj verejné záchody. Keď ho jeho syn Titus vyzýval, že čo to robí, nechal mu ovoňať jednu mincu "as", tak sa teda vravela tá stará rímska minca a pýtal sa ho, že či tie peniaze mu smrdia. A toť sa treba naozaj pozrieť zodpovedne na to, či tie peniaze, ktoré získavame práve z tejto činnosti, aké majú dopady potom, ako sa to prejavuje na ľudských osudoch.
A ďalšia poznámka. Musíme si uvedomiť, že naozaj tu boli výhrady konkrétnych samospráv, ktoré s tým majú svoju skúsenosť. Čiže nie, netýkalo sa, tie výhrady sa netýkali tam, kde o tom verejne vedia, ale práve tam, kde majú tú negatívnu skúsenosť. A pokiaľ tu počúvam stále o aplikačnej praxi, ako treba zapájať tú skúsenosť, ktorú majú samosprávy pri reálnej tvorbe zákonov, tu skrátka tento hlas, ten ich hlas nebol vypočutý. Preto sa zamyslime, pokiaľ si myslíme, že chceme s týmto odvetvím ho udržať v určitých hraniciach, práve oni, samosprávy a práve aktívni občania, ktorí sa postavia proti tomuto biznisu, by mali byť vždy vypočutí a na základe toho sa malo konať.

Dve faktické, poslankyňa Gaborčáková, aha, to je ešte jedna faktická, reakcia na faktické.
Poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Naozaj tento zákon, ako si, pán poslanec, dobre povedal, dáva väčšiu zodpovednosť regionálnym politikom za prevenciu sociálno-patologických javov v ich regióne. U nás v meste nič nerobila mestská polícia, iba stála pred budovami s hazardom a teda snažila sa vyriešiť problémy, ktoré tam nastávali práve s obyvateľmi, ktoré som hovorila. A naša sociálno-právna ochrana, čiže kurátorky v podstate boli tlačené neustále kontrolovať tých maloletých práve v týchto budovách. Častokrát to bolo po pracovnej dobe a neviete si predstaviť, ako to je v rámci regiónu. Naozaj už, už tie inštitúcie, ktoré boli zodpovedné za to, čiže SPO-čka, tam vznikalo zbytočne veľa nadčasov a mestská polícia neriešila nič iné, len tie, len ten hazard a vytvárali sa nové skládky, nemal kto dohliadať na tie veci, v podstate naozaj hádalo sa celé mesto. A v takom malom meste, ak naozaj sa zruší ten hazard, plno problémov sa nám poriešilo tým. Čiže naozaj toto je reálny život a treba naozaj posilniť možnosť tých regionálnych politikov. Veď keď tam nebudú mať väčšinu, jednoducho to neschvália, hej? Ale treba im to dať do ruky, nech ten poslanec bude zodpovedný a teda naozaj vie si obhájiť pred svojimi občanmi, prečo konal tak, ako konal. Ďakujem.

Ďakujem. S reakciou poslanec Heger.

Ďakujem pekne za vaše reakcie. Veľmi dobre, kolegyňa Gaborčáková, ja, vlastne áno, to som ešte chcel povedať, že s tým hazardom naozaj súvisia aj ďalšie nadväzujúce javy a ten príklad z tvojho mesta je úplne krásnym, krásnou ukážkou toho, že akonáhle sa eliminuje práve, by som povedal, tá likvidačná, pre človeka likvidačná časť toho hazardu, tak aj tie nadväzujúce javy sa odstránia zo spoločnosti. Pretože naozaj, keď vidíme, že ľudia upadajú do dlžôb a potom kradnú a proste hľadajú všelijaké možné spôsoby a ľudia, ktorí s tým majú dočinenia, vedia, ako dokážu byť títo ľudia vynaliezaví v klamstvách a spôsoboch, ako získať peniaze a naplniť tú potrebu tej závislosti, tak, tak to je až neskutočné, k čomu sa človek, na čo siahne, aby mohol uspokojiť tú potrebu. Takže o to, o to je to dôležitejšie a práve v tých malých mestách je to o to vypuklejšie, takže vďaka za tento príklad.
Ja som ešte chcel doplniť, že naozaj je vidieť, že tá väčšina obyvateľstva, každý súdny človek rozumie tomu, že o túto časť hazardu nie je záujem. Čiže preto si myslím, že aj ten mandát tým, že tí poslanci majú a keď s ním kandidujú, tak ho dostávajú a je to tak legitímne, a naozaj spoločnosť nechce podporovať tento typ hazardu, to už dnes vieme, väčšinou, a takže nie je dôvod nejakým spôsobom to podmieňovať práve týmito petíciami.
Ďakujem.

Ďakujem. Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? (Reakcia z pléna.) To bola už ústna.
Nech sa páči, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove, pani navrhovateľka?

Ešte raz vás chcem poprosiť, požiadať, vážení kolegovia, kolegyne, o to, aby sme vypočuli primátorov, komunálnych poslancov, aj starostov, mnohí tu ste z nich, aby naozaj bolo možné iba, iba no, v úvodzovkách, všeobecným záväzným nariadením zakázať hazardné hry na svojom území. Túto právomoc chcú mať, práve tí o tom hovoria najviac, ktorí majú viac ako 50 % herní a všetkých herných prístrojov vo svojich mestách a obciach z celého Slovenska. Naozaj mnohí zodpovední komunálni politici nechcú peniaze z ľudského nešťastia. Nechcú peniaze z ľudského nešťastia, ako tu povedal kolega Heger, pretože vedia, že budú stokrát viac pracovať, stokrát viac vynakladať peňazí na rozbité rodiny, na osudy ľudí a na deti, ktorým bude treba pomáhať. Takže nechajme túto právomoc rozhodovania na tých, ktorí najlepšie vedia, čo chcú ich občania a čo si teda aj občania od týchto komunálnych poslancoch vlastne žiadajú.
Ďakujem vám pekne za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca?
Nech sa páči.