43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona sa snaží riešiť problém, ktorý sužuje väčšinu krajín sveta, a to za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi, politikmi vyvodiť hmotnú zodpovednosť, aby sa pravdepodobnosť týchto rozhodnutí minimalizovala.
Predkladaný návrh zakomponuje do Ústavy Slovenskej republiky povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím fyzickým osobám, ktoré vykonávajú verejnú moc vo verejnej správe individuálne alebo v rámci kolektívneho orgánu.
Niektoré osoby vykonávajúce verejnú moc nemajú v sebe dostatok morálneho ani vlasteneckého cítenia, ktoré by viedlo ich kroky v línii tých najlepších rozhodnutí v prospech ľudu, ktorých vo funkcii zastupujú. Ak by to bolo u týchto osôb vlastenecké cítenie samozrejmosťou, neboli by potrebné takéto zákony. Aj ten, čo na výkon funkcie objektívne nemá predpoklady, by sa jej sám sebakriticky vzdal, aby nespôsobil štátu a národu škodu.
Keďže žijeme v Európskej únii, kde je vlastenectvo nielen nežiaduce, ale posúvané až do roviny extrémizmu a trestného práva, tak je logické, že problémy s korupciou a rozhodnutiami v neprospech ľudu sú u nás veľmi vysoké. Ak nie je účinný mechanizmus na postih za takého rozhodnutie, potom ľahko sa prijímajú rozhodnutia neuvážené, ba priam lajdácke, či rozhodnutia ovplyvnené snahou sa obohatiť na úkor občanov. Samozrejme chápem, že rozhodnutie v akejkoľvek veci spravidla nesie v sebe aj isté riziko neúspechu, ktorý môže nastať aj z vyššej moci. To je však iná vec, než keď ku škode príde z dôvodu úmyselného porušenia povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Konatelia a členovia predstavenstva súkromných spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Niet dôvod, prečo by to u verejných funkcionárov malo fungovať inak.
Ďakujem za pozornosť.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do ústnej rozpravy. Končím možnosť.
Pán poslanec Beluský, nech to dokončíme, tento bod už.

Ďakujem za slovo, aj za zhovievavosť, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, súčasný právny poriadok Slovenskej republiky pozná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Pri výkone verejnej moci je zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zodpovednosť fyzických osôb, ktoré vykonávajú túto verejnú moc a podpisujú rozhodnutie v mene štátu, resp. inej organizácie verejnej moci, však v dnešnom právnom systéme upravená nie je. Za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi teda preberajú hmotnú zodpovednosť orgány štátnej a verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku občania platiaci dane.
V súkromnom sektore je pritom zodpovednosť fyzických osôb za nimi spôsobenú škodu absolútnou samozrejmosťou. Každý, kto sa stará o vlastný majetok, nesie prirodzene zodpovednosť aj za nesprávne rozhodnutia, ktoré by viedli k jeho poškodeniu, zničeniu alebo strate hodnoty. V súkromných spoločnostiach musia fyzické osoby v zmysle Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia a členovia predstavenstva spoločnosti, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Vo verejnom sektore, kde verejní funkcionári zodpovedajú za majetok štátu a v organizácii verejnej správy takýto princíp v súčasnosti nefunguje. Verejní funkcionári často rozhodujú v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadami dobrého hospodárenia. Poškodení občania alebo právnické osoby sa v súdnych sporoch a žalobách obracajú proti štátu alebo organizácii verejnej správy, ktorá protizákonné rozhodnutie vydala, nie však proti danému verejnému funkcionárovi. Štát ani organizácia verejnej správy nemá zákonné možnosti si túto škodu ďalej vymáhať u verejného funkcionára, resp. funkcionárov, ktorí takéto protizákonné rozhodnutie vydali. V praxi sa tak často stretávame s tým, že verejní funkcionári, resp. politici podliehajú tlakom rôznych lobistických skupín alebo korupcií a benevolentne či dokonca účelovo vydávajú protizákonné rozhodnutia, ktorými spôsobujú škodu verejnej správe a občanom.
Preto navrhujeme, aby sa priamo do Ústavy Slovenskej republiky zakotvili nové odseky, ktoré výrazne zlepšia vymožiteľnosť práva a zavedú hmotnú zodpovednosť fyzických osôb vykonávajúcich verejnú moc individuálne alebo v rámci kolektívneho orgánu. Všetci verejní funkcionári budú povinní nahradiť vzniknutú škodu každému, koho práva boli porušené v dôsledku nezákonného výkonu verejnej moci. V prípade nezákonných úradných postupov alebo nezákonných rozhodnutí vydaných kolektívnym orgánom budú niesť zodpovednosť za škodu tí verejní funkcionári, ktorí ako členovia kolektívneho orgánu vyjadrili súhlas s týmto nezákonným úkonom.
Ďalšie podrobnosti o spôsobe ručenia verejných funkcionárov za nimi spôsobenú škodu a o možnostiach vymáhania škody zo strany poškodených ustanoví osobitný zákon, napr. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Zakotvenie takejto hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za nimi spôsobenú škodu priamo do Ústavy Slovenskej republiky považujeme za dôležité nielen preto, že sa jedná a fundamentálny pilier práva a spravodlivosti, ktorým by sa mala riadiť celá Slovenská republika, ale aj preto, že v budúcnosti nebude môcť žiadna vládna garnitúra zrušiť takéto ústavné nariadenie len jednoduchou parlamentnou väčšinou.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zároveň končím dnešný rokovací deň a chcem upozorniť, že zajtra o 9.00 hodine ráno podľa plánovaného programu budeme pokračovať bodom č. 105, návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky - nová voľba, tlač 1404.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)

Vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti požiadal podpredseda Národnej rady Béla Bugár.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Tento návrh má parlamentnú tlač 1404. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba už tradične konala tajným hlasovaním.
Teraz poprosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Jozefa Ježíka, aby nám tento návrh uviedol a podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podal informáciu ako spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Funkčné obdobie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka, sudcov a sudkýň Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohúta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika uplynulo 16. februára 2019.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať; v tomto prípade osemnásť kandidátov. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky môže byť podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného súdu. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1394 z 15. februára 2019 bolo v zmysle zákonov ústavnoprávnemu výboru doručených celkovo 51 návrhov, ktoré nominovali 30 uchádzačov. V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval uchádzačov na svoju 92. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. marca 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde Slovenskej republiky, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcov prezidenta Slovenskej republiky.
V zmysle § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodoval ústavnoprávny výbor po skončení rozpravy spoločne o všetkých uchádzačoch, či spĺňajú Ústavou Slovenskej republiky požadované podmienky na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor konštatoval, že uchádzači Pavol Boron, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban, Martin Vernarský spĺňajú podmienky na výkon funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Navrhovaná Eva Fulcová v súlade s § 116a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku listom zo dňa 14. marca 2019 odvolala svoj súhlas s návrhom na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené predseda ústavnoprávneho výboru navrhovanú Evu Fulcovú do návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nezaraďuje.
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes, t. j. 3. apríla o 17.00 hod. a v prípade, ak nebol zvolený dostatočný počet kandidátov v zmysle čl. 11 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, navrhujem, aby sa opakovaná voľba uskutočnila 4. apríla o 17.00 hodine.
Pani predsedajúca, dajte, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa za klub SaS prihlásil pán poslanec Baránik a potom ako jednotlivci pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Poliačik.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno všetkým, ktorí sa unúvali sem prísť. Chcel by som len pár slovami povedať niečo o tejto voľbe a možno aj o tom, že ako ten proces prebiehal.
Rovno poviem za klub SaS, že náš názor je taký, že za tejto situácie je treba podporiť len takých navrhovaných kandidátov, ktorí sú naozaj nespochybniteľne vhodní na túto funkciu. Čiže my nezastávame názor, že nejaké kompromisy alebo nejaký do počtu stanovený limit je potrebný na to, aby sa splnili nejaké estetické alebo politické kritériá. Jednoducho je tam v tom zozname nejaký počet vhodných kandidátov a za tých sa postavíme. Ja osobne môžem povedať, že nepripojím moje meno k nikomu, o kom nie som presvedčený, že bude naozaj dobrý ústavný sudca.
Ako bolo spomenuté, koalícia navrhuje tajnú voľbu. Poďme si povedať, že čo tá tajná voľba znamená v našom prostredí. Tajná voľba znamená nielen to, že volič nebude mať možnosť si overiť, ako jeho poslanec v takejto dôležitej voľbe hlasoval, ale znamená to aj to, že sa opäť bude beztrestne, politicky beztrestne môcť prejaviť koalícia, skutočná koalícia tých strán, ktoré hlasovali za to, aby Robert Fico sa stal priamo z parlamentu nielen sudcom, ale aj predsedom Ústavného súdu. O to tu ide tejto koalícii, aby sa mohli schovávať za to, že koalícia bude hlasovať s fašistami a s kdekým iným, ktorí teraz alebo možno v budúcnosti s nimi urobia koalíciu.
Preto je z pohľadu človeka, ktorý premýšľa demokraticky a ktorý naozaj má záujem na tom, aby Ústavný súd bol tým orgánom, ktorým má byť, je neprípustné, aby voľba bola tajná. Tie všelijaké reči o tom, že je to demokratická voľba, tak to je, samozrejme, zavádzanie, ktoré má slúžiť k tomu, aby sa tento zvrátený nápad mohol beztrestne realizovať.
Pokiaľ ide o tie mená, ktoré sa tam vyskytli, treba ešte uviesť aj to, že vypočúvanie prebiehalo pomerne inak ako v tom predchádzajúcom kole. A to preto, lebo možno si aj viacerí tí uchádzači uvedomili, že to nebude také, ako to bývalo v minulosti, že tam prídu a odrecitujú niečo a budú za víťazov. Jednoducho sme ich podrobili veľmi vážnemu výsluchu a odhalili sme na nich tie chyby, ktoré odhaliť sme mohli. A teda v tom druhom kole sa tí, ktorí mali dôvod na obavu, že sa toto zopakuje, tak sa tam jednoducho už ani nevyskytli.
Ďalšia otázka bola položená v súvislosti s tým, že niektorí z tých navrhovaných kandidátov sa jednoducho na to vypočutie nedostavili. Napriek tomu, že vypočutie a prezentácia, prezentovanie sa pri vypočutí je zákonnou povinnosťou, treba povedať, že nie je to ústavnou povinnosťou, pretože ústava, ako pán spravodajca uviedol, stanovuje len veľmi základné predpoklady na to, aby niekto sa mohol uchádzať o post ústavného sudcu. Avšak zákon vyslovene stanovuje, že navrhovaný kandidát je povinný sa prezentovať na vypočutí a že môže odpovedať na otázky. Teda ten, kto sa ani neunúval sa tam prezentovať, tak podľa môjho osobného názoru nespĺňa zákonné podmienky a je to niečo, k čomu pán prezident by mal prihliadnuť. A napriek tomu, že ústavnoprávny výbor hlasoval o tom, že títo kandidáti splnili ústavnoprávne podmienky, pretože taký je mandát ústavného výboru v tejto súvislosti, tak pán prezident by mal prihliadnuť na to, že títo uchádzači zákonné podmienky nesplnili.
Aby som teda zhrnul. Hovoríme tu o veľmi vážnej veci a ja len dúfam, že pri hlasovaní, že sa všetci zachováme slušne, tak ako sa to patrí na zvolených zástupcov ľudu. A tiež verím, že opustíme nejaké to taktizovanie, ktoré v súvislosti so širšou politickou situáciou sa síce dá očakávať, ale treba povedať, že všetci alebo vo väčšej miere ako predtým ho budeme vedieť čítať ako nič iné, len také taktizovanie v snahe opätovne ovládnuť Ústavný súd, tak ako bol ovládnutý doteraz vládnou koalíciou alebo stranou SMER. A je naším cieľom, demokratických zástupcov ľudu, aby sme tomuto v čo najväčšej možnej miere zabránili.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál.