43. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána Ondreja Dostála.
Keďže o slovo požiadala ako prvá v rozprave pani poslankyňa, ktorá je navrhovateľka, nech sa páči, pani Šimkovičová.

Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. CMP. Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu maloletým deťom ako slabším subjektom a konať v súlade s ich najlepším záujmom. Legislatívny návrh vychádza aj z toho, čo vám tu teraz predkladám.
Dôvodom tohto zákona je okrem iného zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa v zložitých súdnych konaniach, v ktorých je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rodičovských schopností oboch rodičov, ich vzťahu k dieťaťu, ako aj vzťahu dieťaťa k rodičom. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania uvedených znalcom vypracovanom v znaleckom posudku súd následne rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to najmä v časti styku rodiča s dieťaťom v jeho zverení do osobnej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké posudky dokladané do konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom často výrazne ovplyvnia výsledok celého konania a dajú súdu odpovede na otázky, ktoré si sám nedokáže z odborného hľadiska zodpovedať.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je teda primárnym účelom znaleckého dokazovania preveriť výchovnú spôsobilosť oboch rodičov a na základe toho definovať, aká postseparačná úprava bude maloletému dieťaťu najviac vyhovovať.
Podľa aktuálnej právnej úpravy normovanej v CSP si môžu dať rodičia vyhotoviť súkromné znalecké posudky, doložiť ich do konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ako dôkaz, ktorý má v príprave za splnenia formálnych náležitostí rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok vyhotovený súdom ustanoveným znalcom v konaní. Na základe príkladov z praxe sa zákonná úprava súkromných znaleckých posudkov, normovaná v CSP, subsidiárne platiaca pre CMP, ukázala ako nevhodná a celkom zrejme nevyhovujúca.
Zo súdnej praxe v civilných mimosporových konaniach čoraz častejšie evidujeme prípady, kedy sa jeden z rodičov snaží komplikovať proces dokazovania a zabrániť zisteniu skutočného stavu veci, ktorý by mu bol v otázke úpravy rodičovských práv a povinností na neprospech. K uvedenému zneužíva ustanovenie § 209 CSP, podľa ktorého je súkromný znalecký posudok postavený na roveň znaleckému posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom. V kontexte súkromných znaleckých posudkov preto často nastávajú situácie, kedy sa súdom nariadené znalecké dokazovania odmieta zúčastniť rodič, ktorý si zabezpečil vlastné súkromné znalecké posudky u znalca, ktorého si sám z rôznych dôvodov vybral, resp. k tomuto znalcovi odmieta priniesť aj dieťa, ktoré má vo svojej starostlivosti. V dôsledku uvedeného súd nemôže znaleckým dokazovaním zabezpečiť jeho primárny účel, rozhodnúť o postseparačnej starostlivosti v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Zámerom pri koncipovaní procesných kódexov v časti súkromných znaleckých posudkov nebolo, aby bolo produkované v tak závažných a zásadných veciach týkajúcich sa osobného stavu osôb. Znalec má pri súkromnom znaleckom dokazovaní široký priestor na vlastnú úvahu, na základe čoho sa často závery súkromného znaleckého posudku nemusia zhodovať so závermi vyšetrenia, predovšetkým keď je realizované na objednávku jedného rodiča. Je celkom zrejmé, keď si osoba zaplatí za posudok, ktorého výsledky sa majú týkať fyzického stavu, psychického stavu a osobnosti človeka, tak tento posudok si každý vyhodnotí vo vzťahu k jeho výsledkom a na základe toho sa rozhodne, či tento posudok do konania predloží, ak mu vyhovuje, alebo nepredloží, ak mu nevyhovuje. Bohužiaľ, práve ak ide o okolnosti týkajúce sa veľmi ťažko odhaliteľných a preukázateľných vecí, ktorých posúdenie závisí od veľmi náročného a dôsledného odborného vyšetrenia, napríklad sexuálna orientácia a či manipulácia dieťaťa rodičom, je určite krajne nevhodné, aby tieto otázky boli predmetom súkromných znaleckých posudkov. Práve z dôvodu garancie validity výsledkov znaleckého dokazovania v takom odbore komplikovanej veci je nevyhnutné, aby boli tieto otázky predmetom nezávislého znaleckého dokazovania znalcom, ktorý nie je objednaný osobou, ktorá má byť posudzovaná.
Ďalším dôležitým aspektom súkromných znaleckých posudkov je, že druhý rodič o súkromnom znaleckom dokazovaní často vôbec nemá vedomosť alebo sa ho z rôznych dôvodov nezúčastní. V dôsledku uvedeného sú súkromné znalecké posudky často nekompletné, t. j. absentuje tzv. príbeh celej rodiny. Z praxe poručenských súdov navyše evidujeme množstvo súkromných znaleckých posudkov, v ktorých boli vyšetrenia maloletých detí realizované pochybným spôsobom mimo pracovnú dobu znalcov, napríklad cez víkendy, sviatky, v čase, kedy má tento rodič dieťa na styku. Zriedkavý nie je ani benevolentnejší postoj znalca, ktorý napríklad súhlasí so sústavnou prítomnosťou rodiča na znaleckom dokazovaní, čo má priamy vplyv na samotné odvedenie maloletého dieťaťa, opakované kladenie otázok až do momentu, pokiaľ nezíska želanú odpoveď dieťaťa, alebo rôzne formy latentného ovplyvňovania, kedy napríklad dieťa sedí rodičovi na kolenách, udržiava s dieťaťom očný kontakt alebo dieťaťu sľubuje za želanú výpoveď rôzne odmeny alebo hračky, návštevy podujatí alebo ústupky zo strany rodiča. Znalec tiež necháva rodiča rôznym spôsobom zasahovať do vyšetrovania dieťaťa, čo v prípade súdom nariadeného znaleckého dokazovania je skôr výnimka. Veľmi často je tiež prítomný jav, že znalec formuláciu záverov súkromného znaleckého posudku konzultuje s rodičom objednávateľom, pričom nie je výnimkou, že formulované závery obsahujú práve odporúčania, s ktorými prišiel tento rodič za znalcom.
V porovnaní s tým pri súdom nariadenom znaleckom dokazovaní sa toto deje len veľmi výnimočne, príklad: Jeden z rodičov, vplyvný bohatý človek, si dal vypracovať súkromný psychologický posudok na spoločné dieťa bez prítomnosti druhého rodiča. Znalkyňa psychologička si dala za posudok zaplatiť 5-tisíc eur, a to doslova, aby ho ušila na mieru zadávateľovi rodičovi, ktorý je mimochodom vyšetrovaný za rôznu trestnú činnosť. Výsledkom je striedavá starostlivosť, kde dieťa je vystavované permanentnému psychickému nátlaku zo strany rodiča, ktorý si dal tento posudok vypracovať. Rodičovi nejde o dieťa, ale len o zbavenie sa povinnosti platiť výživné a o získanie prostriedku pre pomstu bývalej partnerke, že sa chcela rozviesť.
Stáva sa, že rodič si rôznych odborníkov lustruje a vyberá v závislosti od svojich ambícií získať do konania dôkazy vo svoj prospech, pričom druhého rodiča o psychologických vyšetreniach dieťaťa spravidla neinformuje, ani ich s ním nekonzultuje. Rodič tak s dieťaťom mnohokrát bezcitne navštevuje rôznych psychológov a podrobuje ho opakovaným vyšetreniam. Ak rodič následne nie je spokojný s výsledkami, má navyše tendenciu navštevovať rôznych znalcov a žiadať kontrolné či revízne posudky, prostredníctvom ktorých by vedel zvrátiť výsledok vo svoj prospech. V odborných kruhoch aj medzi jednotlivými advokátmi či sudcami, ktorí sa venujú poručenskej agende a rodinnému právu, sú vyselektovaní znalci na tzv. promatkovských a prootcovských. Na základe toho, aký znalec daný súkromný posudok vypracoval, vedia už vopred zistiť, či je posudok vyvážený, de lege lata sa s ním však súdy každopádne musia vysporiadať a v rozhodnutí vo veci samej si svoj názor odôvodniť, nakoľko je súčasťou spisového materiálu a opačný prístup by zakladal porušenie práva rodiča na spravodlivý súdny proces.
V súčasnosti je rodičmi inštitút súkromného znaleckého posudku v konaniach o UPP veľmi často zneužívaný v tom smere, že rodičia sú často intelektovo zdatní, majú kontakty, čas, finančné prostriedky oslovovať znalcov a je čoraz bežnejšie, že už s podaním návrhu na súd zasielajú rovno aj súkromný znalecký posudok, ktorý deklaruje rodičom želaný a preferovaný výsledok v konaní, ktorý nie je vždy súladný so záujmom dieťaťa.
Súkromné znalecké posudky v konaniach v starostlivosti súdu o maloletých spôsobujú ďalšie problémy, ako napríklad blokáciu psychodiagnostiky maloletého dieťaťa na 6 až 8 mesiacov, nakoľko medzi jednotlivými vyšetreniami musí byť zachovaný časový rozostup, blokovanie ďalšieho dokazovania vo veci, nakoľko rodič, ktorý si súkromné znalecké posudky zabezpečil, sa dokáže poľahky vyhnúť nariadeniu znaleckého dokazovania súdom alebo sa vyhnúť absolvovaniu súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Vyššie uvedené zlepšuje pozíciu rodiča vyhýbajúceho sa znaleckému dokazovaniu nariadeného súdom, pričom je dôležité zdôrazniť, že práve čas je častou taktikou týchto rodičov, stačí ho natiahnuť a druhý rodič to možno vzdá, možno nebude mať dostatok finančných prostriedkov alebo síl, prípadne sa nepriaznivý stav dieťaťa jednoducho konvaliduje.
Poďme na konkrétne príklady. Rodič v dôsledku spornosti a diametrálne odlišných protichodných tvrdení účastníkov navrhol na prvom pojednávaní nariadiť znalecké dokazovanie. Druhý rodič, ktorému z nejakých dôvodov súdom nariadené znalecké dokazovanie nevyhovovalo, v priebehu nasledujúcich týždňov oslovil iného znalca, ktorý mu vypracoval súkromný znalecký posudok vo veci. Druhý rodič na súkromné znalecké dokazovanie pozvaný nebol. Maloleté deti boli vyšetrené bez jeho vedomia a súhlasu a posudok bol zjavne v prospech rodiča objednávateľa. Na základe námietky druhého rodiča zákonná sudkyňa zotrvala na nariadenom znaleckom dokazovaní znaleckým ústavom, rodič objednávateľ sa však znaleckého dokazovania zúčastniť odmietol s poukazom na súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať, a zablokoval tak objektívne a komplexné znalecké dokazovanie. Pre potvrdenie ním želaného výsledku konania v priebehu znaleckého dokazovania nariadeného súdom navyše oslovil jedného zo znalcov tohto znaleckého ústavu a nechal si vypracovať druhý súkromný znalecký posudok. Celkom zrejmý zámer rodiča nabúrať súdom nariadené znalecké dokazovanie bol dokonalý a súd sa v rozsudku so súkromnými znaleckými posudkami musel vysporiadať.
Ďalší príklad. Rodič si pre zabezpečenie želaného výsledku v konaní navštívil 7 znalcov, z ktorých mu napokon 1 vypracoval ním želaný posudok, ktorý predložil do konania. Maloleté dieťa bolo v priebehu jedného roka podrobené opakovaným psychologickým vyšetreniam u rôznych psychológov s cieľom rodiča získať dieťa do svojej starostlivosti.
Ďalší príklad. Rodič si zabezpečil súkromný znalecký posudok, ktorého závery boli v priamom rozpore s výsledkami psychodiagnostiky realizované 46 testovými metódami. Znalec v závere odporučil styk dieťaťa s druhým rodičom uvedením konkrétnych dní a časov, hoci ide o právnu otázku, ktorú znalec nemá v kompetencii určiť, s dodatkom bez prespatia, čo žiadala v konaní presne druhá strana.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu návrhu tohto zákona. Je to návrh v prospech našich detí, zabraňuje predkladaniu súkromných znaleckých posudkov vypracovaných na objednávku rodičov, ktoré sú často účelové, neobjektívne, nakoľko znalec nielenže nemá prístup k celému spisovému materiálu, ale často ani nevyšetrí všetkých účastníkov konania, matka, otec a dieťa, a nemá možnosť objektívne zhodnotiť rodičovské schopnosti oboch rodičov, ako ani vzťahy medzi rodičom a dieťaťom a naopak.
Tento návrh tiež prispieva k odstráneniu prieťahov v konaní, ktoré vznikajú pri vypracovávaní znaleckých posudkov v rozsahu niekoľkých mesiacov, niekedy, žiaľ, až rokov.
Podrobnejšie informácie ohľadom návrhu nájdete v predkladanej dôvodovej správe.
Som toho názoru, že vylúčením možnosti predkladať vlastné súkromné posudky vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa okrem vyššie uvedeného predíde aj zbytočným prieťahom súdneho konania vznikajúcim na základe konania rodiča, ktorý sa snaží vyvrátiť závery skôr vypracovaného znaleckého posudku predkladaním súkromného znaleckého posudku vypracovaného na objednávku rodiča.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v krátkom čase predkladáte opäť zákon, ktorý je evidentne zosnovaný na lobistický tlak a ktorý ste opäť evidentne nevypracovávali vy a opäť je to právny nezmysel. A som presvedčená, že nielen to, ale že je aj protiústavný. Zbavujete jednotlivé strany sporu ďalšej možnosti, ako priniesť do sporu dôkazy, čo si myslím, že je naozaj v rozpore s ústavou a v rozpore s tým, čo ste hovorili.
Napádali ste, že znalecký posudok zadaný jednou stranou je nezávislý. Ja vás upozorňujem, že znalec nie je právny zástupca, čiže nekoná v záujme jednej strany. Znalec je nezávislý a jeho posudok zadaný na akúkoľvek objednávku musí byť nezávislý, pretože je viazaný zákonmi, nie je to advokát, je to odborník. Momentálne ste napadli všetkých znalcov, ktorí robia znalecké posudky dlhé roky, a upodozrievate ich verejne, že sú úplatní.
Nevymožiteľnosť práva a neschopnosť súdov sa nedá riešiť takouto, takýmto zbavením ľudí možnosti priniesť nový dôkaz na pojednávanie. To, že súdy robia prieťahy, že tu máme nevymožiteľnosť práva, že súdy sú neschopné z kapacitných dôvodov riešiť konania ohľadom maloletých do 6 mesiacov, ako im ukladá zákon, nie je problém toho, že si donesie jedna strana odborný znalecký posudok s guľatým razítkom.
Ja vás vyzývam, aj kolegovia, aj pani poslankyňa, aby ste upustili od tohoto návrhu, lebo ak bude schválený, tak sa ocitne na Ústavnom súde.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Budaj.

Nechcem prejudikovať, ako sa nakoniec rozhodne ktorý poslanec, ale ja osobne mám skúsenosť s prípadmi, kedy peniaze rozhodli o pridelení dieťaťa. Je to v istom zmysle zákonité, že peniaze hrajú rolu pri tom, ako si kto vymôže právo, ale práve v prípade detí by štát, pokiaľ sa volá právnym a liberálnodemokratickým štátom, a taký štát tu máme založený, mal by dohliadať na to, aby práve pri týchto citlivých veciach, kde ide o osudy bytosti detí, aby neprišlo ku korupcii alebo neprišlo k predpojatosti, ktorá zvráti potom naveky alebo na dlhú dobu ľudské životné príbehy.
Netvrdím, že je tá legislatíva urobená dokonale, ale moja osobná skúsenosť hovorí, že takéto riziká v našich pomeroch existujú.

Poslanec Baránik.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste tam uviedli viacero vecí v tom zmysle, že súd sa riadi posudkami súkromnými rovnako ako posudkami znalcov, ktoré, ktorých ustanoví samotný súd, a že teda súkromné znalecké posudky sú častokrát akýmsi spôsobom ovplyvňované v neprospech zistenia skutočného stavu a z toho dovodzujete potrebu tejto novej právnej úpravy. Lenže zabúdate, že súd má právo a povinnosť si vyhodnotiť sám, akú hodnotu má ten-ktorý dôkaz najmä v situácii, kedy sú dôkazy vzájomne si odporujúce. A teda nerozumiem tomu, neviem, či ste si vedomá tejto skutočnosti, ale každopádne nerozumiem tomu, že prečo hovoríte to, že ak si dva dôkazy vzájomne odporujú, že je v podstate akosi závažnejší ten dôkaz, ktorý predložil alebo ktorý vypracoval súkromne ustanovený znalec. Každopádne si myslím, že to, že niektorá zo strán sporu nemá možnosť predložiť dôkaz, ktorý považuje za potrebný, je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dve poznámky k forme návrhu na zmenu Civilného mimosporového poriadku a dve poznámky k obsahu.
Tá prvá formálna poznámka sa týka toho, že ten návrh nie je vypracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami. Neviem, kto vám s tým návrhom pomáhal, či tá istá kancelária advokátska ako s tým predchádzajúcim návrhom, ten bol podľa mojich vedomostí formálne správny. A vy tu, vy tu proste máte dva body v čl. I. Bod 1 § 34 sa dopĺňa, bod 2 § 36, či § 36 sa dopĺňa o bod 2, § 36 po doplnení znie a máte tam odsek 1, ktorý je dnes obsahom § 36, a potom odsek 2, ktorý tam chcete doplniť.
Legislatívne správny postup je, samozrejme, taký, že, že by ste dali iba, že § 36 sa dopĺňa o odsek 2, a teda súčasné znenie sa označuje ako odsek 1. Takže to by ste mohli tým, ktorí vám to spracovali, odkázať, že aspoň na takéto základné, elementárne, veci by si mohli dávať pozor pri príprave paragrafového znenia.
Druhá formálna poznámka sa týka toho, že otvárate Civilný mimosporový poriadok už druhýkrát v priebehu jednej schôdze. V podstate na tejto schôdzi parlament schválil vami predloženú novelu Civilného mimosporového poriadku a teraz prichádzate s ďalšou drobnou úpravou Civilného mimosporového poriadku. Civilný mimosporový poriadok je procesný kódex, ktorý by mal byť niečím ako ústava alebo, alebo, nechcem povedať biblia, ale niečím, do čoho sa v každom prípade nezasahuje na každej, každej schôdzi a pre akúkoľvek drobnosť, aj keď vám sa tá drobnosť môže zdať dôležitá. Ale teda na príprave procesných kódexov vrátane Civilného mimosporového poriadku pracovali desiatky odborníkov. Dlhé roky bolo, bolo to predmetom vážnych diskusií a očakávalo sa, že tie kódexy budú mať nejakú stabilitu, teda že sa nebudú meniť desaťkrát do roka, ako sa to deje zákonu o dani z príjmov alebo podobne.
Čiže aj tu si dovolím vysloviť výhradu, a teda najmä v situácii, že vy ste na predchádzajúcu schôdzu dali do prvého čítania malú novelu Civilného mimosporového poriadku, teraz dávate druhú malú novelu Civilného mimosporového poriadku. Teda ak už ste, ak už ste chceli riešiť tieto obe, obe veci, tak logický postup by bol, ak by ste to predložili v rámci, v rámci jedného návrhu. Toto sa mi teda z formálneho hľadiska zdá veľmi, veľmi zvláštny postup a som teda zvedavý, že či na ďalšiu schôdzu predložíte nejakú ďalšiu novelu.
A teraz by som prešiel k tým obsahovým poznámkam a chcel by som práve porovnať vaše dva návrhy na novelizáciu Civilného mimosporového poriadku. Ten predchádzajúci návrh, ktorý parlament už schválil, má, zavádza prípustnosť žaloby na obnovu konania v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a teraz navrhujete vylúčiť znalecké, znalecké posudky vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Je to zaujímavé preto, lebo v jednom prípade navrhujete rozšíriť procesné prostriedky účastníkov konania a teraz ich navrhujete obmedziť. Tak nerozumiem celkom, a pritom v oboch prípadoch ide o maloletých, prečo v jednom prípade - a v oboch prípadoch sa zaštiťujete najlepším záujmom dieťaťa - prečo v jednom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa rozšírili procesné prostriedky účastníkov konania, a v druhom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa úplný opak, aby sa zúžili procesné prostriedky účastníkov konania.
Argumentujete, že súkromný znalecký, znalecký posudok môže byť zmanipulovaný, neobjektívny, že je nejaký rozdiel medzi tým súkromným znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať účastník konania, a tým, ktorý, ktorý dá spracovať, spracovať súd, ako tu už povedala pani poslankyňa Blahová. V oboch prípadoch to vypracúva súdny znalec, aj v prípade, že ho ustanoví súd, aj v prípade, že si ho objedná, objedná účastník konania. V oboch prípadoch súdny znalec má povinnosť postupovať nezávisle, postupovať v súlade so zákonom, v súlade s poznatkami daného, daného odboru.
A môžme teda pristúpiť k tomu dvoma spôsobmi. Jedným spôsobom, že pripustíme, že znalci nepostupujú v súlade so zákonmi, že súdy nepostupujú v súlade so zákonmi, že jeden z účastníkov konania môže povedzme aj vďaka, vďaka financiám motivovať súdy a znalcov, aby postupovali inak, ako by mali v súlade so zákonom. Alebo budeme veriť, že aj súdy, aj, aj znalci, súdni znalci rozhodujú nestranne a rozhodujú v súlade so zákonom.
A v tom prvom prípade je ten váš návrh nebezpečný. Pretože ak jeden z účastníkov konania dokáže zmanipulovať súd a dokáže zmanipulovať súdom ustanoveného znalca, no, tak ten druhý účastník konania nebude mať možnosť sa brániť, a to je nebezpečné. V druhom prípade, ak súdy fungujú dobre a ak znalci rozhodujú nestranne, tak je váš návrh zbytočný, lebo, lebo v tom prípade aj znalec, ktorý je objednaný jedným z účastníkov konania, by mal rozhodovať rovnako, rovnako nestranne ako znalec, ktorý je ustanovený súdom. Takže môžme si vybrať, či je ten návrh nebezpečný alebo zbytočný.
Ďalší paradox je, že, že teraz tu argumentujete, že ustanovenie súkromných znalcov a ich znalecké posudky má negatívny dopad tým, že sa natiahne dĺžka konania. No, ale vo vašom predchádzajúcom návrhu tým, že pripúšťate žalobu na obnovu konania, takisto môže dôjsť k naťahovaniu toho konania, k oddiaľovaniu, oddiaľovaniu rozhodnutia. Takže v jednom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, keď, keď sa prípadne aj predĺži to konanie prostredníctvom obnovy konania a v druhom prípade, práve naopak, je, je prípadné naťahovanie konania cez súkromné znalecké posudky v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Vidím v tom istý rozpor, pričom k rýchlosti konania v tom predchádzajúcom prípade, teda v návratových veciach, nás zaväzuje aj Haagsky dohovor.
Posledná poznámka k obsahu, ak teda tomu dobre rozumiem a tak to píšete v dôvodovej správe, cieľom legislatívneho návrhu je vylúčenie ustanovenia Civilného sporového poriadku o súkromných znaleckých posudkoch vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorého subsidiárne použitie sa v praxi ukázalo ako nevhodné a markantne porušujúce záujem maloletého dieťaťa. Ale obávam sa, že tak ako je ten návrh napísaný, má reálne širší záber, lebo vy tie súkromné znalecké, znalecké posudky vylučujete v konaniach podľa druhej časti prvej hlavy druhého a piateho oddielu a tretej časti Civilného mimosporového poriadku, pričom teda ten piaty diel je tam konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, povedzme. Druhý diel, ktorý tam spomínate, je konanie o rozvod manželstva, čo môže a často súvisí so starostlivosťou o maloletých, ale je to širší zásah. Netýka sa to iba, iba maloletých. A tretia časť sa týka neodkladných a iných opatrení súdu a z nich opäť iba jedna časť neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého sa týkajú maloletých, ale vy tu paušálne vylučujete použitie súkromných znaleckých posudkov pre celú tretiu časť, teda pre všetky neodkladné a iné opatrenia súdu.
Takže ja by som to len zosumarizoval, návrh je z formálneho hľadiska nesprávne naformulovaný, je nevhodné tak v krátkom čase zasahovať do Civilného mimosporového poriadku, najmä keď ide o rovnakého predkladateľa, obmedzujete prostriedky účastníkov konania, pričom vaším predchádzajúcim návrhom ste tvrdili, že v záujme dieťaťa, v najlepšom záujme dieťaťa je ich rozšíriť, a prípadné schválenie vášho návrhu by malo širšie dopady na účastníkov konania ako len tie, ktoré deklarujete v dôvodovej správe.
Ďakujem.