45. schôdza

Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

Sľubujem. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu

návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh máte rozdaný v tlači 1491.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime teda k hlasovaniu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhoch na zmeny v zložení výborov.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za 117, 1 sa zdržal.

Konštatujem, že návrh bol schválený.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý je uverejnený v tlači 1492.

Kandidátom na funkciu predsedu tohto výboru je pán poslanec Róbert Puci za SMER - sociálna demokracia.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Tak ako na začiatku schôdze som povedal, aj o tomto bode budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.
Nasleduje teraz druhé čítanie o

zákone z 27. marca 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radouSlovenskej republiky (tlač 1416).

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancov Farkašovskému, nech sa páči.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 27. marca 2019, ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 27. marca 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.
Bod 1. Národná rada schválila dňa 27. marca 2019 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov... (Ruch v sále, zaznenie gongu a prerušenie vstúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme počúvali pána spravodajcu.

Farkašovský Karol, poslanec NR SR
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 10. apríla 2019 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1502 z 11. apríla 2019 pridelil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre kultúru a médiá a súčasne má lehotu na jeho prerokovanie.
Bod 2. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 27. marca 2019 na opakované prerokovanie Národnou radou. Vo svojom rozhodnutí z 10. apríla 2019 uviedol dôvody a v časti III navrhol, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Bod 3. Určené výbory zaujali k návrhu prezidenta, uvedeného v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 608 z 30. apríla 2019 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 159 z 9. mája 2019 odporučili zákon schváliť v pôvodnom znení.
Bod 4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov prijal odporúčanie pre Národnú radu hlasovať o zákone z 27. marca 2019 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom republiky na opätovné prerokovanie, ako celku s odporúčaním gestorského výboru vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného zákona bola schválená uznesením č. 162 z 9. mája 2019. Výbor poveril poslanca Karola Farkašovského, aby ako spoločný spravodajca výborov podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky za klub SaS pána poslanca Dostála, za klub SNS pán poslanec Hrnko a okrem toho ešte je prihlásený písomne pán poslanec Simon.
Takže, pán poslanec Dostál, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, rokujeme o vetovanej novele zákona o štátnych symboloch. Tento návrh vyvolal pomerne búrlivú diskusiu aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní. Hovorilo sa o ňom aj vo výboroch. A dôvody, pre ktoré vyvolal tú búrlivú diskusiu, boli v podstate veľmi blízke dôvodom, pre ktoré pán prezident sa rozhodol, že ten zákon nepodpíše a vráti ho parlamentu s odporúčaním, aby ho pri opätovnom prerokovaní neschválil ako celok.
Chcem povedať za seba aj za poslanecký klub SaS, že sa stotožňujeme s dôvodmi, pre ktoré pán prezident vrátil novelu zákona o štátnych symboloch parlamentu na opätovné prerokovanie. Aj my, a teda aj ja osobne sme tu upozorňovali, že ten základný dôvod alebo motív, pre ktorý bola novela vôbec navrhnutá, teda nejaké pohoršenie predstaviteľov SNS nad novými logami slovenskej hokejovej reprezentácie, je nedôstojný toho, aby sa z takéhoto dôvodu menil zákon o štátnych symboloch a aby sme v zákone o štátnych symboloch nariaďovali, čo má byť na športových dresoch hokejovej alebo inej reprezentácie.
Pán prezident v tejto časti upozorňuje na vágnosť pojmov, ktoré sú pri tom, pri tom použité, a teda v zákonoch je potrebné používať jasné a jednoznačné termíny, aby, aby nedochádzalo k stavu právnej neistoty. To si myslím, že, že v ohľade, v tomto ohľade nesedí a pán prezident má pravdu. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo vrátil zákon ako celok a nenavrhoval tam iba čiastočné pozmeňujúce návrhy.
Stotožňujem sa s argumentáciou pána prezidenta aj v časti, ktorá sa týka úpravy znamenia štátneho znaku a národného symbolu, ktoré sa prostredníctvom zákona o štátnych symboloch stávajú takými akoby novými štátnymi symbolmi Slovenskej republiky. Pritom štátne symboly Slovenskej republiky sú upravené v Ústave Slovenskej republiky a zákon o štátnych symboloch by nemal obsahovať úpravu, ktorá pôjde nad rámec úpravy obsiahnutej v Ústave Slovenskej republiky. V tomto prípade sa tak deje.
Podobne ako sme alebo ako ste v tomto parlamente schválili štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka, keďže štátne vyznamenania udeľuje prezident republiky v zmysle ústavy, tak ste si vymysleli ceny, ktoré môže udeľovať premiér a predseda parlamentu. Toto je podobná účelová úprava, resp. v tomto prípade tu nejde, nejde o, o predsedu parlamentu a predsedu vlády, ale ide o úpravu štátnych symbolov nad rámec, ktorý predpokladá Ústava Slovenskej republiky.
No a na koniec, aj keď nie v poslednom rade, hranie štátnej hymny iného štátu. Priznám sa, že aj mňa zaskočilo, aký veľký ohlas vzbudilo schválenie zákona najmä medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku. O tomto probléme, teda o tom, že sa fakticky zakáže hranie a spievanie štátnej hymny, ak prejde tento návrh, štátnej hymny iného štátu bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie, sme predsa hovorili. Hovorili sme o tom pri prvom čítaní, hovorili sme o tom pri druhom čítaní, hovorili sme o tom vo výboroch, hovorili sme o tom v pléne, možno si to prečítať v návrhu, ktorý bol pôvodne doručený do Národnej rady ešte, ešte minulý rok. A v rámci prerokovania toho návrhu aj pán poslanec Tittel ako jeden z predkladateľov priznal, čo je účelom toho ustanovenia.
Dnes máme, máme v zákone úpravu, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia, novelou sa tam dopĺňa: "sa iba spieva alebo hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia". A predkladatelia, a to teda chcem vytknúť predkladateľom, neupozornili na to, čo sa stane, keď sa doplní do zákona slovo "iba". Bez toho slova "iba" je to iba asi jakési odporúčanie, že ak je tu delegácia, oficiálna delegácia iného štátu, tak sa má hrať alebo spievať štátna hymna iného štátu. Keď sa tam dá slovo "iba", tak sa vylučuje, aby sa hrala alebo spievala štátna hymna iného štátu bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie.
Predkladatelia sa v dôvodovej správe aj pri prezentovaní toho sústredili iba na to, aby objasnili, že teda chcú upraviť aj spievanie štátnej hymny iného štátu. To slovíčko "iba" taktne zamlčali. Keby tam to slovíčko "iba" nebolo, tak sa vlastne nič nemení oproti, oproti súčasnému stavu, akurát sa tam doplní k hraniu aj spievaniu. Tým, že sa tam to slovíčko "iba" vložilo, tak sa vylučuje, fakticky sa zakazuje hranie cudzej štátnej hymny bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie daného štátu.
A naozaj by som to tu možno, možno tak obsiahlo nerozoberal teraz, keby sme o tom nehovorili, keby sme o tom nehovorili v pléne, vo výbore a opäť v pléne, keby som na to neupozorňoval, keby mi predkladateľ alebo jeden z predkladateľov nepotvrdil, že toto je účel slovíčka "iba", ktoré je obsiahnuté v návrhu novely. Spochybňovanie skutočnosti, že to znamená faktický zákaz hrania cudzej štátnej hymny bez prítomnosti cudzej delegácie, považujem za čisté slovičkárenie. Odvolávanie sa na to, že predchádzajúca veta spomína hranie štátnej hymny počas štátnych sviatkov, pamätných dní a iných významných, významných podujatí, predsa nijako nespochybňuje to, že tá druhá časť vety, ktorá hovorí o hraní cudzej štátnej hymny, sa netýka iba štátnych sviatkov.
Aký zmysel by malo dávať do zákona, že cudzia štátna hymna sa počas štátneho sviatku hrá iba vtedy, ak je prítomná delegácia toho cudzieho štátu? Však to je nezmysel. Samozrejme, že keď je tu delegácia cudzieho štátu, tak je protokolom upravené, že sa hrá jeho štátna hymna. Dokonca je upravené aj poradie, ktoré sa v Národnej rade nedodržalo pri návšteve predsedu Poslaneckej snemovne Českého parlamentu.
Ale nie je to potrebné upraviť v zákone. Veď keď nie je prítomná delegácia cudzieho štátu, tak z akého dôvodu by sa napríklad pri oficiálnych príležitostiach Slovenskej republiky mala hrať alebo, alebo hrala štátna hymna? To nedáva žiadny logický zmysel. Rovnako, ak príde delegácia cudzieho štátu mimo nášho štátneho sviatku alebo, alebo pamätného dňa, alebo nejakého významného podujatia, tak sa nebude hrať štátna hymna cudzieho štátu iba z dôvodu, že to nemáme napísané v zákone o štátnych symboloch a že zákon o štátnych symboloch vysvetľujeme tak, že sa to viaže iba na tú predchádzajúcu vetu?
Je zjavné, že zámerom navrhovateľov novely poslancov Slovenskej národnej strany bolo zakázať hranie a spievanie štátnych hymien iných krajín bez toho, aby bola prítomná ich oficiálna delegácia. Je evidentné, že niektorí poslanci si možno nevšimli, o čom hlasujú, ale je evidentné, že v tejto podobe bol zákon schválený, pán prezident ho vrátil a my máme možnosť tento zákon nepotvrdiť, neprijať a vyriešiť problém, ktorý si parlament úplne zbytočne a zo strany predkladateľov aj vedome vyrobil, pretože niet reálneho dôvodu zakazovať hranie alebo spievanie štátnej hymny iného štátu, resp. viazať ho iba na prítomnosť jeho delegácie.
Úplne posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je, že v pôvodnom, pôvodne schválenom návrhu zákona je účinnosť stanovená na 15. mája, čo považujem tak trochu za hazard, že ani neplánujeme, neplánujeme ju posunúť. Budeme o tomto zákone hlasovať zajtra. Predpokladám, že máte dosť hlasov na to, aby ste prezidentovo veto prelomili, ale pán prezident potom môže ten zákon opätovne podpísať alebo ho nemusí podpísať, ale je možné, že sa to, že sa to, že sa to dozvieme, či ho podpíše, alebo nepodpíše až po 15. máji, čo je streda budúceho týždňa. Preto pokladám za nezodpovedné, že ani vo vzťahu k účinnosti, čo Národná rada môže urobiť, neprijmeme, neprijmeme žiadnu zmenu, ktorá by posunula účinnosť, účinnosť tohto zákona.
Záverom chcem teda iba povedať, že sa stotožňujem s argumentáciou pána prezidenta, a tak ako v prvom čítaní, tak ako vo výbore, tak ako v treťom čítaní budem ja aj poslanecký klub SaS hlasovať proti tomuto zákonu.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými šiesti. Pán poslanec Klus.

Ďakujem za slovo. Ondrej, veľmi dobre si to zhrnul a musím povedať, že mňa trošku mrzí, že miesto toho, aby Slovensko žilo tak dôležitým sviatkom, akým nepochybne pre našu krajinu sú majstrovstvá sveta v hokeji na našom území, tak sa rozprávame aktívne o tom, či niekomu pripomínajú isté časti nášho štátneho symbolu hokejky alebo nie.
Takisto ma mrzí, že tak ako nie sme niektorí občania schopní čítať s porozumením, tak ani len počúvať s porozumením tu v tomto pléne, pretože, presne ako si povedal, o hymnách sme predsa niekoľkokrát hovorili a tu by som rád zdôraznil, že to boli práve poslanci z nášho poslaneckého klubu, ktorí od samého začiatku držali v tejto súvislosti konzistentný postoj.
Máme stále ešte možnosť zísť z kratšej cesty a verím tomu, že tak ako si niektorí nevšimli, o čom vlastne hlasujú, tak teraz si to už dobre preveria a zajtra sa stotožnia s námietkami prezidenta a jednoducho túto zlú legislatívnu novelu nepustíme ďalej. A to, že je zlá, o tom svedčí práve aj ten posledný dôvetok, ktorý si vo svojom príhovore mal, a to je otázka účinnosti tohto zákona. Skutočne nie je vhodné, aby sa dnešný deň, prosím pekne, 9. mája Národná rada niečím zaoberala, čo má platiť 15. mája. Toto nepovažujem za korektné ani vo vzťahu k občanom.
Ďakujem.