45. schôdza

9.5.2019 - 22.5.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 14:10 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 11:40

Zuzana Stavrovská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, rada by som pokračovala ešte len krátkymi informáciami k tým monitoringom.
My dostaneme na úrad podnet a vo veľa podnetoch je uvedené: Prosím vás, neuvádzajte, že som vám tieto informácie poskytol alebo poskytla, bojíme sa. V našom zariadení sa deje toto alebo iné. Čiže my keď takýto podnet dostaneme, tak my hneď akože vyštartujeme na vykonanie monitoringu kompletného, hoci ten podnet sa môže týkať aj individuálneho klienta, ale v záujme teda objektivity a ochrany toho klienta ideme do zariadenia a urobíme kompletný monitoring.
Takýchto monitoringov sme urobili aj niekoľko v zariadeniach pre seniorov. Seniori sú mimoriadne chránená skupina ľudí, ktorí sa boja vzhľadom na to, že sú slabí, odkázaní na pomoc, boja sa povedať, že niečo sa im nepáči v zariadení. Čiže my zisťujeme potom a zaujímame sa, samozrejme, o seniorov. Nemôžeme robiť monitoring u seniorov, ktorí nemajú zdravotné postihnutie. Čiže vždy špecializujeme ten monitoring na klientov takéhoto zariadenia pre seniorov, ktorí majú zdravotné postihnutie, a tie zistenia sú zarážajúce. Že klienti, ktorí by mali mať päťkrát do dňa stravu, tak na desiatu dostávajú vodu. Že tá pani na lôžku leží tri roky, ale zariadenie pre seniorov ju za tie tri roky nedostalo do kúpeľne, do sprchy, pretože tá sprcha je bariérová. A táto klientka je tri roky umývaná len handričkou z lavóra, prebaľovaná pri otvorených dverách. Nie je to nič výnimočné, a preto títo seniori veľakrát aj ležiaci sú aj prebaľovaní za prítomnosti a za účasti aj iných obyvateľov izieb, v ktorých bývajú. Keď počujem, že niektorý zamestnanec označí ležiaceho klienta za ležiak, môžem vám povedať, že som veľmi nepríjemná, pretože ležiak je pivo alebo starý tovar, ale nie človek. Čiže seniori tvoria pre nás významnú kategóriu klientov a pomáhame im, samozrejme, zlepšiť tie ich podmienky, v ktorých žijú.
Keď hovoríme o senioroch, máme tu skupinu detí, deti so zdravotným postihnutím a v záujme sledovania, ako sa napĺňa čl. 24 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sme v decembri spustili taký pilotný projekt a urobili sme monitoring v troch školách. Tešíme sa teda, že tie detičky sú v tých školách. Zarážajúce pre mňa bolo, že v špeciálnej základnej škole nás pani riaditeľka nevpustila. Uviedla, že ona nás nevpustí, že ona nevie, kto sme, riaditeľka špeciálnej školy, prosím pekne, zvýrazňujem. Napriek tomu, že som tam bola osobne niekoľkokrát, som ju oboznamovala, aká je pôsobnosť, že tu, nech sa páči, že nech sa presvedčí, že je tu, máme tu aj portál, na ktorom sú proste zverejnené všetky informácie, jednoducho povedala, že nás nevpustí. Ešte sme neotvorili ani brány úradu a už telefonovala. Prosím vás, viete čo, ja som si to premyslela, vráťte sa. Čiže stretávame sa aj s takýmto proste postojom.
Materské školy a základné školy, materská škola, základná škola bol ďalší taký modelový monitoring, kde, žiaľ, museli sme konštatovať, že špeciálny pedagóg nekorešponduje v komunikácii s učiteľmi, teda s pedagógmi, že pedagógovia nemajú záujem o tie špeciálne informácie, o tú špecialitu, o tú odbornosť tohto človeka. Samozrejme, spracovávame tie monitoringy aj z pohľadu teda odporúčaní centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Za významnú pôsobnosť komisára považujem a v porovnaní teda s pani verejnou ochrankyňou práv vďaka tomu, že náš zákon o komisároch umožňuje komisárovi vstúpiť do súdnych konaní. Garantujem vám, že súdne konania, do ktorých vstupujeme, v nich vystupujeme ako ochranca osôb so zdravotným postihnutím. Vstupujeme na základe Civilného mimosporového poriadku, pretože tí ľudia nemajú právo na ochranu zo strany štátu, akonáhle presahujú čo i len 10 % sumy, ktorú môžu dosahovať cez centrum právnej pomoci. Preto ja som žiadala aj v odporúčaniach od roku 2016, aby v prípade konaní o spôsobilosti na právne úkony mali títo účastníci ex offo advokáta bez toho, že by sa posudzoval ich príjem. Proste jednoducho ten advokát má tam obrovskú funkciu, pretože my nestihneme všetky súdne konania, do nich vstupovať. My odovzdávame tie informácie, ako sa teraz treba nazerať na ľudí, ktorých tie rozhodovacie schopnosti sú oslabené.
Žiaľ, máme tu článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý garantuje všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím plnú spôsobilosť na právne úkony a štát im je povinný zabezpečiť pomoc a podporu, akú potrebujú. Je to široké spektrum podpory. Niekto potrebuje podporu pri úplne najťažších zmluvách, niekto potrebuje podporu pri jednoduchých veciach, ale jednoducho tu nie je možné ľudí obmedzovať, pretože od 1. júla 2016 už môžu súdy vydať výrok, súd obmedzuje spôsobilosti na právne úkony. Ale obmedzuje v takom rozsahu, že je to de facto a de iure pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Ja som v správe uviedla absurdný prípad, že súd dokonca povedal, že tá pani, o ktorej spôsobilosti rozhodoval, sa nemôže stretávať so svojím druhom, čo proste presiahlo všetky zákonné mantinely rozhodovacej pôsobnosti súdov. Čiže konáme v tejto veci ďalej a hoci tá pani ten rozsudok nedostala, riešime to a určite to nenechám tak.
Takže to, že súdy povedia, že ten človek môže rozhodovať o piatich eurách mesačne, tak to hovoríme o obmedzení, prosím. Pretože nič iné nemôže, nemôže uzatvárať žiadne zmluvy, jednostranné právne úkony. Nič, žiadne prevody nehnuteľností, žiadne úkony robiť nemôže. Ale čo je dôležité, že kritériom rozhodnutia je znalecký posudok. Čiže ja pracujem a snažím sa, keď vstúpime do tých súdnych konaní aj znalcom odovzdať všetky informácie, ktoré máme, aby sa pozerali na tých ľudí inými očami. A teším sa, že sa to darí, a preto je dôležité, aby sme do tých súdnych konaní vstupovali. Poviem vám, že sudcovia sú veľmi radi, keď prídeme a vstúpime do súdnych konaní, pretože majú informácie možno, ku ktorým sa nedostanú. Na druhej strane navrhovatelia, ktorí majú nejaký záujem, prečo toho človeka potrebujú obmedziť, robia všetko pre to, aby zabránili tomu, aby sme v tom konaní aktívne mohli vystupovať.
Takže len prehľad, v roku 2018 sme vstúpili do 18 súdnych konaní. Z týchto; celkovo sme vstúpili do 50 súdnych konaní za tieto tri roky a k 8. 5., keď som išla do výboru pre sociálne veci a ľudské práva, do dvoch výborov, tak celkový počet pojednávaní bol 78. Čiže nie je ich obrovské množstvo, za tie tri roky je ich 78. Ale v porovnaní už v roku 2019 sme sa za tých pár mesiacov zúčastnili 25 pojednávaní. Takže nevieme to ovplyvňovať, samozrejme, ale každého pojednávania teda sa snažíme zúčastniť a zúčastňujeme.
Za neodmysliteľnú súčasť práce komisárky ďalej považujem a veľmi rada využívam ten nástroj, podanie protestu, podnetu na protest prokurátora. Ak my už teda dostaneme podnet, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok ani žalobu na súd, v takýchto prípadoch do troch rokov od právoplatnosti vieme podať podnet na prokuratúru. Vyhodnotíme ten podnet a v takýchto prípadoch podávame podnety na prokuratúru. Žiaľ, situácia je taká, že prokuratúry, ony uznajú, áno, dohovor je súčasťou právneho poriadku, ale ten dohovor ešte nie je implementovaný vo všetkých zákonoch. Čiže to rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, hoci Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodná norma a všetky právne predpisy by mali byť s ňou súladné. Ale, samozrejme, je to priestor na prispôsobenie legislatívy Slovenskej republiky k dohovoru, a preto sa teda v roku 2020 bude robiť druhá vládna správa o plnení dohovoru. Dovoľte len veľmi krátko. Úspešnosť týchto podaní na prokuratúru je 27,5 %, čo tiež vidím za významný, významnú pomoc a v 27,5 % sa nám podarilo cestou prokuratúry zrušiť rozhodnutia, ktoré boli právoplatné.
Máme za sebou ďalší rok, v ktorom sme dotiahli práce na našom intranete. My aktuálne to, čo sa deje na úrade, je zverejňované na verejnom portáli. Je to jedinečný informačný systém a snažíme sa meniť celé tie procesy orgánov verejnej správy a byť takým príkladným vzorom, že to, čo vlastne sa deje u nás, ako sa rozhoduje, ako ja ukončím jednotlivé podnety, vyjadrením alebo akýmkoľvek spôsobom, hneď sa to zobrazí na verejnom portáli.
Dovoľte, aby som vám uviedla, že sledujeme rôzne identifikátory osôb, ktorých vkladáme do intranetu. Máme tam 1 923 osôb. Dotknutých je 845. Sledujeme zdravotné postihnutie, vzťahy jednotlivé medzi týmito orgánmi verejnej správy. Čiže je tam definovaných vyše 150-tisíc vzťahov.
Medzi najdôležitejšie zverejňovacie priestory považujem zverejňovanie opatrení na nápravu. Keďže naším cieľom je, aby sme nezistili len, že došlo k porušeniu dohovoru alebo bol porušený zákon, ale naším cieľom je, aby došlo k náprave, a vtedy má tá práca zmysel. A preto my zverejňujeme opatrenia, pretože aj ten subjekt verejnej správy, ktorému uložíme opatrenie, nech má na svojom konte, že ja takýmto spôsobom zasahujem. A my tým pádom, keď to zverejňujeme, každé opatrenie je rozdelené na úlohy. Takže tieto opatrenia my po úlohách kontrolujeme a každú jednu úlohu vyhodnocujeme: splnená, nesplnená, prijatá. A tým pádom vyhodnocujeme aj účinnosť týchto opatrení.
V roku 2018 bolo celkovo aj za predchádzajúce obdobie 98 opatrení na nápravu, z ktorých bolo uložených, je to v tabuľke č. 9 na strane 188, z ktorých bolo 42 splnených, 10 odmietnutých a 46 je v prebiehajúcom konaní. Mojím cieľom je aj tie odmietnuté viesť subjekty k tomu, aby tie opatrenia prijali, lebo každé jedno opatrenie má za cieľ zmeniť tú situáciu, vyjednávať s tými subjektami, aby tieto opatrenia prijali. Z tých 98 uložených opatrení bolo uložených 145 úloh, z ktorých 89 boli splnené a zasáhajúci stav bol odstránený. Čiže rozprávame o konkrétnych zásahoch a konkrétnej náprave. Ďalších 56 úloh je v štádiu sledovania.
Pre informáciu ešte, na úrade nás v roku 2018 pracovalo aj so mnou, s riaditeľkou, s asistentkou desať. Týchto desať ľudí riešilo 518 nových podnetov, ale z roku 2017 prešlo 213. Rok 2018 sme ukončili 511 ukončenými podnetmi, čiže do roku 2019 nám prešlo oveľa menej podnetov, iba 158. Sú to podnety, ktoré sú prevažne z toho obdobia ku koncu roka, kedy teda nebolo možné už s tými podnetmi viacej urobiť. Z 511 ukončených podnetov boli ukončené podnety na preskúmanie, to, kde vydávame to rozhodnutie, došlo k porušeniu alebo nedošlo k porušeniu, a ukladáme prostriedky na nápravu. Z tých päťstojedenástich 315 bolo ukončených podnetov na preskúmanie. V 121 prípadoch bolo konštatované porušenie zákona alebo dohovoru, ohrozenie dohovoru. Presná špecifikácia aj grafy sú v správe, ale predstavuje týchto 121 prípadov 38,4 % zo všetkých ukončených podnetov na preskúmanie, čo je vyššie percento v porovnaní s minulým rokom.
K jednotlivým, jednotlivým oblastiam, ktoré na úrade zabezpečujeme. Máme rozdelenú agendu do jednotlivých referátov, najviac podnetov prichádza do referátu zamestnanosti a kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia. V tomto referáte bolo v roku 2018 doručených 199 podnetov. Čo namietajú? Namietajú nepriznanie príspevkov, nezohľadňovanie zdravotného stavu, nevhodné správanie posudkových lekárov. V oblasti zamestnávania nevytváranie alebo nemožnosť sa zamestnať. Máme jedného klienta, ktorý bol na 40 pohovoroch, s vysokoškolským vzdelaním, troška s ťažkou komunikáciou reči, ale myslím si, že je možné mu nájsť miesto, jednoducho nemá priestor vôbec, aby takéto miesto zohnal. Čiže čo to znamená? Keď ten človek sa nemôže zamestnať, tak nemôže reálne naplniť ani tú kvótu na priznanie invalidného dôchodku. A to už súvisí s ďalšou agendou, ktorá má na starosti sociálne poistenie, kde nepozná zákon výnimku teda z tej tvrdosti pravidiel, kde pár dní niektorým našim klientom chýba na to, aby im bol priznaný invalidný dôchodok, hoci zdravotné postihnutie majú, ale nemajú tú povinnú dobu poistenia, nemajú odrobené roky. A preto ja teda sa snažím aj v spolupráci s agentúrou podporovaného zamestnávania tým ľuďom to miesto nájsť. Čiže robíme aj takúto prácu navyše, ktorá teda je práca v záujme toho, aby sa ľudia mohli zamestnať. A preto teda aj my vstupujeme aj do tých súdnych konaní, kde namieta človek so zdravotným postihnutím neplatnosť skončenia pracovného pomeru, lebo tá ich situácia je teda veľakrát zložitá, a teda do týchto konaní tiež vstupujeme.
Tie jednotlivé príbehy ľudí, ktoré sme riešili v roku 2018 a ukončili, sme spracovali do 42 príbehov a niektoré sú silnejšie, niektoré iné, ale všetky odzrkadľujú tú chuť a to právo človeka mať tie rovnaké, rovnaké životné podmienky a rovnakú, primeranú životnú situáciu. Čiže pokiaľ ide o zamestnávanie a kompenzácie, v tomto referáte naozaj s veľkou vďakou v mene všetkých ľudí so zdravotným postihnutím ďakujem za novelu zákona 447/2008, za zvýšenie sumy na hodinu osobnej asistencie, za zvýšenie opatrovateľského príspevku a za ďalšie, ďalšie zmeny a som rada, že sme mohli byť pri tom.
V každom prípade ale nesúhlasím s diskriminačnými ustanoveniami, ktoré hovoria o tom, že podľa § 22 ods. 2 príspevok na osobnú asistenciu nemôže byť priznaný osobe, ktorá má nad 65 rokov veku, ak dovtedy teda túto osobnú asistenciu nepoberala. A to je, prosím vás, vážna vec, pretože dnes sa môže stať nehoda a ten človek bude po 65. roku potrebovať osobnú asistenciu, ale už ju nedostane, má smolu, má hranicu 65 rokov. To isté sa deje aj pri príspevkoch na kúpu osobného motorového vozidla, kedy ten človek, zrazu ho zabetónujeme doma, hoci je schopný šoférovať, chce mať aktivity, chce pracovať, spĺňa ďalšie, ďalšie podmienky na to, aby mu ten príspevok bol priznaný. Rovnako aj pre osobnú asistenciu spĺňa prílohy, čo potrebuje, ale má vek. Má proste smolu, má vek. A na tieto problémy som upozorňovala od správy v roku 2016, čo bola prvá správa, a keďže teda pri novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia 447/2008 táto pripomienka opakovane nebola moja prijatá, hoci som bola členka aj tej pracovnej skupiny na prípravu novely, tak som sa rozhodla osloviť pani verejnú ochrankyňu práv na podanie podnetu na Ústavný súd. Ja, žiaľ, túto kompetenciu nemám, tak preto som vyhodnotila, že toto je cesta, aby sme pomohli. A tento návrh bol podaný 4. septembra 2018 a v novembri, 14. 11. Ústavný súd prijal tento podnet na ďalšie konanie. Tak nám držte palce, aby to vyšlo. Myslím si, že tí ľudia si to zaslúžia.
Pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé oblasti spoločenského života, my sa snažíme tieto odporučenia, mnohé nie sú pretavené do správnych predpisov, ale my sa ich snažíme uplatniť v rámci medzirezortného pripomienkového konania, hoci nie som povinne pripomienkujúci orgán, ale každé, každé pripomienkové konanie, keď sa týka ľudí so zdravotným postihnutím, uplatňujeme tieto pripomienky. A ďakujem pekne predkladateľom týchto návrhov, že nás prizývajú vždy, keď dávame zásadné pripomienky, vždy to riešime, samozrejme, v rámci rozporového konania. A ďakujem teda, že pristupujú ku mne ako k subjektu, ktorý je pripomienkujúcim subjektom v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Za agendu rodinnej a občianskoprávnej agendy by som len to chcela povedať, strážte tie rozhodnutia, ktoré vydávajú súdy vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Ale určite podporujem to, aby bolo viacej sudcov, aby sa špecializovali na to, na tie jednotlivé agendy, ako je poručenská agenda, ale nielen na okresných súdoch, pretože na tých okresných súdoch sú špecialisti a chodia aj do Omšenia na školenia. Ja som na týchto stretnutiach bola veľakrát a som veľmi rada teda sa podelila so svojimi skúsenosťami. Ale dôležité je, aby aj na krajských súdoch takéto senáty boli. A tam vidím teda dosť veľkú medzeru.
Vyjadrovala som sa k tomu, akým spôsobom teda sa rozhoduje, a veľmi rada ešte poviem, že aj ďakujem teda ministerstvu spravodlivosti, že pokračuje v materiáloch na opatrovnícku reformu, a ďakujem aj pani poslankyni Žitňanskej, že sa toho ujala ešte ako pani ministerka. A pokračujeme ďalej a ja som členka tej pracovnej skupiny a môžem do toho naozaj profesionálne, ako sa povie, kibicovať, rozprávať a meniť to myslenie. A ďakujem teda naozaj tomu, že sa ministerstvo stotožnilo s tým, že je tu čl. 12 dohovoru a že už ľudia nebudú nálepkovaní, že sú obmedzení a pozbavení, ale budú v režime opatrovníctva a v režime podporovaného rozhodovania. A tým pádom my aj uvoľňujeme rôzne, rôzne úkony, do ktorých súd nikdy nebude môcť hovoriť o tom, že obmedzuje toho človeka. Vždy budú mať určitú spôsobilosť na právne úkony zo zá-ko-na. Nikdy ani opatrovník nebude môcť toto riešiť.
My sme sa ešte v oblasti rodinnej agendy stretli s tým, že rodič so zdravotným postihnutím v prípade rodičovských sporov o dieťa je menej hodnotným rodičom. Tak v takýchto prípadoch my naozaj na strane tohto rodiča snažíme sa argumentovať a hľadať riešenie, ak ten človek má nejaký problém a je ohrozené právo dieťaťa. Bojím sa, že či vôbec dieťa bude v bezpečí, tak hľadáme cesty, ako zabezpečiť to, aby dieťa bolo v bezpečí, ale aby tento rodič mal plné právo vykonávať rodičovské práva a starať sa o toto svoje dieťatko.
Pokiaľ ide o ďalšiu agendu, ja veľmi rýchlo naozaj, podrobnejšie je to uvedené v správe o sociálnom poistení. Rovnako som upozorňovala na to a aj som o tom hovorila pred chvíľkou, že keď ten človek nezíska tú potrebnú dobu odpracovaných rokov a dní, že neexistuje žiadna úľava ani na to, aby dostal čiastočnú nejakú dávku invalidného dôchodku, čiže nie je možné odstrániť túto tvrdosť zákona. A ja som už v roku 2016 písala: Pozor na čl. 39 ústavy, podľa ktorého sa štát zaviazal poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, pri strate partnera alebo strate práce. Čiže je tu ústavná norma a tú treba dodržať. Čiže znova to dávam do správy.
Architektonická prístupnosť, bariérová komunikácia, bariéry pri voľbách, toto bola ďalšia časť podnetov, ktorú sme riešili na referáte bariérovej prístupnosti. A teraz ešte, pardon, ma napadlo, v súvislosti s tou zdravotnou starostlivosťou nám sa vyskytuje ten problém, že keď aj prichádzame do zariadení sociálnych služieb, my nemôžeme nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie, ale reálne zisťujeme, že tí klienti sú prebaľovaní už ráno aj večer, je to zaznamenané. Alebo polohovaní klienti, že už sú polohovaní aj večer, hoci sme tam na obed. Čiže tu vidím veľký význam aj v súvislosti teda s ratifikáciou dohovoru proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu, aby toto bolo uvoľnené. A podľa mňa sa tomu nevyhneme, že je, bude možné teda nahliadať do zdravotnej dokumentácie týchto klientov.
Viete, v čom je problém ešte? Že všetko sa uvádza do zdravotnej dokumentácie. Mala som stretnutie aj s ministerstvom zdravotníctva, riešme to, oddeľme tú zdravotnú dokumentáciu, tie medikamentózne rozhodnutia od rozhodnutí napríklad, kto dal súhlas, kto dal informovaný súhlas s poskytnutím liečby, s hospitalizáciou, s operáciou. Keďže je to súčasťou zdravotnej dokumentácie, my tú informáciu nemôžeme dostať, ale máme takéto prípady, že ten človek nesúhlasil s hospitalizáciou, že nemocnica nevyužila zákonný postup podľa civilného mimosporového a nežiadala súd o hospi; o súhlas s hospitalizáciou, ale na tú hospitalizáciu dal súhlas opatrovník. Hej, čiže takéto veci sú dôležité a sú v zdravotnej dokumentácii.
Vrátim sa teda k tým bariéram. V správe je veľké množstvo informácií o bariérach, o vstupoch, o absenciách výťahov, o tom, že výťahy sú malé alebo nie sú v prevádzke, alebo absencia bezbariérového sociálneho zariadenia vo verejných budovách. Stále o tom hovoríme, hoci vyhláška je stále účinná a stále sa kolaudujú stavby, ktoré sú bariérové. A vôbec tomu nerozumiem, ako je toto možné, pretože vyhláška platí 16 rokov. Vyhláška 532/2002. A jednoducho ako je možné, že sa skolauduje stavba, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore s vyhláškou, že tie, jednoducho tie kategórie tam nie sú dodržané. Tento referát riešil a stále sa vraciame k podnetu z roku 2016, keď ten pán na vozíčku sa nevie dostať do svojho bytu, pretože spoluvlastníci mu zamietli namontovať schodiskovú plošinu. Robí sa teraz zbierka, vybavuje sa stavebné povolenie. Riešime to od roku 2016 a ešte ten pán stále sa nedostane von. Čiže je proste projekt na vybudovanie výťahovej šachty novej z balkóna, z lodžie, aby sa tak dostal, pretože zatrpknutosť ľudí, ktorí s ním bývajú, je pre mňa absolútne nepochopiteľná, a preto som žiadala, aby sa zmenil aj zákon 182/1993 o vlastníctve bytov, nebytových priestorov, aby spoluvlastníci nemali právo prehlasovať montáž takéhoto zariadenia, aby sa človek mohol dostať von zo svojho bytu. Čiže aby tieto bariérové vnútorné priestory nemohli ďalej zotrvať, aby tí spoluvlastníci nemohli anulovať hlasovanie.
Ďalej ešte by som veľmi rada hovorila o tých, o zvyšovaní prístupnosti komunikácie pri voľbách. Je to pekne popísané a teším sa, že sme pomohli aj členom volebnej komisie. Riešime poplatky za RTVS, snažíme sa teda zmeniť zákon a tým pádom zmeniť, čo títo podávatelia podnetov namietajú, že vôbec ani nevedeli o tom, že majú nejaké lekárske potvrdenia predložiť.
Prosím vás, ešte veľmi rýchlo, školstvo. Sociálne služby, tam som sa tomu venovala. Vidím veľký priestor na podporu a rozšírenie odľahčovacej služby. Tie rodiny veľakrát potrebujú pomoc a nemajú ju ako získať. Potrebujeme pomoc v školách, potrebujeme pomôcť asistentom učiteľov, potrebujeme tam sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry, pretože napríklad deti s diabetes, nemôžu ich rodičia dostať opatrovateľský príspevok, pretože zákon o kompenzáciách to neumožňuje, ale tieto deti musia chodiť do školy a ten rodič tam jednoducho musí byť, aby im pichol inzulín. Jednoducho tuto nám proste nehrajú tie jednotlivé systémy. Neskladá sa nám to ako puzzle, oni idú vedľa seba a nevieme ich spojiť. Teda mojím, mojou, mojím cieľom je naozaj spájať a tie právne predpisy prepojiť, a teda sľubujem, že budem teda v tomto ďalej pokračovať.
Čiže asistenti učiteľa sú ďalšia, ďalšia veľká kategória pre medzirezortnú spoluprácu. Tie deti, ktoré chodia do školy, síce majú posudky pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ale nie sú tieto posudky akceptované pri vyučovaní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vyhlasujem; pardon, musím vás prerušiť; obedovú prestávku do štrnástej.

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Dobre. Môžem ešte dve vety, prosím?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Len ja mám výbor, pani komisárka, takže buď to ukončíte, alebo...

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Dobre. Ja som chcela ešte len povedať, že chodíme po celom Slovensku, robíme výjazdy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Zúčastňujeme sa rôznych konferencií. Tie výjazdy robíme preto, aby sme dali na vedomie ľuďom, že chceme pomôcť. Vždy poobede sme k dispozícii ľuďom, aby sme poskytli poradenstvo a prijali podnety a snažíme sa teda šíriť to povedomie.
A ďakujem vám veľmi pekne.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže ste skončili.

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Mohla by som hovoriť ďalej, ale môžem aj skončiť. (Reakcie z pléna.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže čo mám ohlásiť, teraz neviem. (Reakcie z pléna.) Pani komisárka, vy si povedzte, aby som ja vedel, nebudú mi poslanci hovoriť, že čo máte robiť a čo nemáte

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Tak potom by som ešte 10 minút prosila. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 11:40 hod.

JUDr.

Zuzana Stavrovská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:55

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Dobre, takže budeme pokračovať o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 11:55 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
45. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie v rozprave 13:54

Zuzana Stavrovská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, tak skúsim už naozaj veľmi v krátkosti dotknúť sa poslednej kapitoly týkajúcej sa prešetrovania podnetov. Ja by som ešte chcela, keďže táto časť sociálnej služby a vzdelávanie sa týka poskytovania sociálnych služieb podľa zákona 448/2008, tu sa vzťahujú rôzne témy, rôzne problémy, ktoré prešetrujeme a sú spojené, či už sú to služby zo strany mesta, poskytovanie opatrovateľskej služby, ale, alebo sú to rôzne služby s pobytovou formou. V správe sú vypichnuté tie základné zistenia, ktoré sme v súvislosti s prešetrovaním podnetov zistili.
A ja by som ešte veľmi rada doplnila, že v zariadeniach sociálnych služieb chýba zdravotná starostlivosť. Že tieto zariadenia nemajú zazmluvnených lekárov a tým pádom klienti nechodia na preventívne prehliadky, čo znamená teda naozaj absolútne nedobrý stav týchto klientov. My sme v jednom zariadení práve boli prítomní, keď sa vrátila klientka, ktorá predtým nebola nikdy na preventívnej prehliadke a jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Takže toto absentuje a riaditelia sa aj sami, teda nás upozorňovali, že je problém teda zazmluvniť lekára, ktorý by aj reálne do tohoto zariadenia chodil.
Ešte v súvislosti s týmto, s týmito zariadeniami sme zaznamenali, že ošetrovateľské úkony sú zapisované na celý deň dopredu. To znamená, že ráno klienti už boli aj polohovaní večer aj, aj lieky dostali až večer, aj večer. Čiže tu by som teda veľmi prosila zriaďovateľov týchto zariadení, aby pomohli svojim zariadeniam a aby investovali finančnou pomocou do nejakého systému elektronického, v ktorom by sa zaznamenávali všetky tieto ošetrovateľské úkony, úkony zdravotnej starostlivosti.
Rada by som teda aj pomohla týmto zariadeniam, ak majú takýto problém. Je neúnosné, aby každý tento záznam evidovali ručne do papierov, potom sa tie papiere všetky rozsypú a jednoducho vyskladať to, akým spôsobom zabezpečujú preventívne prehliadky napríklad, je veľmi veľký problém.
Pokiaľ ide ešte o školy; a to je asi posledná téma, ktorú by som špeciálne vyzdvihla; my riešime žiadosti o poskytnutie asistentov učiteľa, príspevky, riešime ich individuálne. Samozrejme, je tu viaczdrojové financovanie, ktoré je potrebné riešiť aj s príslušným zriaďovateľom a mestom, v ktorom táto škola je, a v prípade teda, že nám takýto subjekt oznámi, že nemá finančné prostriedky vo svojom rozpočte, tak nás to zaujíma, že akým spôsobom sú naplánované finančné prostriedky na tento druh výdavkov z rozpočtu.
Ja by som ešte rada uviedla, pokiaľ ide o vzdelávanie detí. Veľký dôraz kladiem na to, aby deti boli prijímané do škôl podľa spádovej, svojho spádového územia. My sme aj uviedli v jednom podnete, 32, v jednom príbehu, že je tu chlapec, ktorý nechodil nikdy do školy, je nevidiaci chlapec a až v 17 rokoch sa učí Braillovo písmo a používať paličku na to, aby sa mohol pohybovať, ale nikto to nezistil, že tento chlapec vôbec do školy nechodil. My sme dostali podnet ohľadom peňažných príspevkov na kompenzáciu, ale keďže teda s tým spôsobom, ako aj ja uvažujem, že neriešme len jeden podnet, ale riešme to celkovo, že čo ten človek potrebuje. hľadajme, ako i tomu podávateľovi pomôcť aj v iných oblastiach, a takto sme vlastne prišli na to pri riešení kompenzácií, že máme tu chlapca, ktorý nechodil nikdy do školy. Tak v tomto smere ja naozaj netrúfnem si povedať systém, ako by sa to malo zabezpečiť, aby nám takéto deti nevypadávali zo vzdelávania. Ale veľký dôraz naozaj kladiem vo všetkých svojich stanoviskách na to, aby deti vzdelávané boli, aby mali príležitosť sa vzdelávať a aby neboli odsúvané, neboli proste tieto deti presúvané na starostlivosť len rodičom na individuálne vzdelávanie. Takže takto by som len naozaj len v krátkosti.
Pokiaľ ide o odporúčania, tieto odporúčania sú dôležité z hľadiska územného zabezpečenia poskytovania služieb pre klientov. Už tu odznelo, že tých služieb jednoducho je málo a záujemcov o služby pobytové je neprimerane veľa, nemôžu byť uspokojení. Ale nemôžeme my ani uspokojovať tých, čo sú na rade, na úkor tých klientov, ktorí už v nejakom zariadení sú. Takže veľmi citlivo je potrebné riešiť každú jednu žiadosť a sledovať, akým spôsobom rozvíjať tieto služby, koľko tých služieb potrebujeme. A pokiaľ my nemáme nejaké územné analýzy a so sociálnymi potrebami, tak si myslím, že dosť ťažko sa toto dá zabezpečiť. Takže ja by som teda chcela poprosiť, aby, aby sa do budúcnosti takéto analýzy urobili, ale nielen aby sa urobili, ale hlavne aby sa plnili.
Pokiaľ ide ešte o ďalšie aktivity úradu, tie sú veľmi podrobne rozpísané v kapitole VI, nebudem sa tomu venovať, špeciálne je tam obrovské množstvo toho a som rada, že na trištvrte tých aktivitách všetkých som aj aj prítomná. Tak ja by som touto cestou chcela poďakovať celému môjmu kolektívu, lebo len vďaka tomuto kolektívu dokážeme napísať takúto správu, ktorá má zhutnené výsledky našej ročnej činnosti.
Takže ďakujem vám za pozornosť a ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 13:54 hod.

JUDr.

Zuzana Stavrovská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:10

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila spoločnú správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch.
V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady správu o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, tlač 1402, prerokovali nasledovné výbory: výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Všetky výbory zhodne odporúčali Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojej 54. schôdzi uznesením č. 127 schválil spoločnú správu výborov a poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu vystúpiť na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy, tlač 1402a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 14:10 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:11

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani komisárka, prosím všetkých, ktorí hovoria, že žijeme v sociálnom štáte, aj tým, ktorí hovoria, že ľudia si zaslúžia istoty, aby si zobrali do rúk túto správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Nedúfam potom v sebareflexiu uplynulých politických garnitúr ani v sebareflexiu tej terajšej. Rada by som vám ale toto čítanie nanútila aspoň z dôvodu precitnutia a som si istá, že to precitnutie by bolo bolestné. Toľko detekovaného marazmu, ľudskej potupy, toľko všeobecnej ignorancie štátnych inštitúcií je na plač.
Pani komisárka, vy však vo svojej správe neplačete, bojujete. Bojujete za ľudí, ktorí tu silu a schopnosti nemajú. Podávate podnety, trestné oznámenia, oslovujete prokuratúru, súdy, dotknuté subjekty, Ústavný súd aj medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie. Do riešenia problémov ľudí zapájate všetkých. Od rodinných príslušníkov cez predstaviteľov obcí, miest a krajov až po ministerstvá a spomínaný Ústavný súd. Ťaháte každý svoj prípad do samého konca a práve preto je veľa z týchto prípadov úspešných. Práve preto, že vy sa snažíte a stojíte pevne na strane zákona, práva a najmä na strane týchto ľudí.
Venovať sa teraz v rámci pár minútam celej tejto obrovskej problematike zlyhania právneho štátu, zlyhania sociálneho štátu by bolo pochabé. Na týchto 200 stranách tejto správy je len jeden rok úradovania Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Úradu, ktorý pracuje. Aj to je výnimočné v dnešnej dobe. Pracuje na tom, aby suploval povinnosti štátnych orgánov. Pracuje na tom, aby pred skostnatelým štátnym aparátom chránil slabých, chorých a seniorov. Ten štát, ktorého jednou z najdôležitejších úloh je obraňovať svojich občanov, je sám strojcom príkoria pre stovky a tisíce ľudí, ktorí sa nevedia a nemôžu dovolať svojich práv. Tieto práva im garantuje ústava, zákony a medzinárodné dohovory. O tieto práva sa so štátom za nich bije jeden úrad a jedna komisárka.
Tento materiál je prešpikovaný odporúčaniami aj vám, vážení poslanci. Po jeho prečítaní by mala nasledovať explózia poslaneckej iniciatívy na zlepšenie podmienok života pre ľudí s postihnutím a seniorov. Starnete. Každý z vás a za takýchto podmienok je dôvod na obavy ten, že sa staroby do-ži-je-te. To vám štatistiky môžu garantovať. Ale aktuálny stav mnohých zariadení, aktuálny stav sociálnej starostlivosti, stav vymožiteľnosti práva a disfunkčnosť štátnych inštitúcií vám skôr garantujú to, že vaše epizódy života spojené s chorobou, postihnutím alebo so starobou budú smutným plahočením sa a naťahovaním s nefunkčným štátnym aparátom, ktorého vaše bolesti a trápenia nebudú zaujímať. Ak sa nič nezmení, môžete dúfať iba v to, že pani komisárka vás prežije a bude vám môcť byť nápomocná.
Problémy sú však obrovské a plošné. Nestarnete iba vy. Spolu s vami starne celá populácia a nikto nemyslí na to, čo sa s našou spoločnosťou, s našou krajinou – absolútne nepripravenou na túto realitu – stane. Už dnes tento nespoľahlivý a kolabujúci systém kaličí stovky životov. Ak sa nespamätáme hneď, budú to desaťtisíce.
Zoberte si tú správu do postele a čítajte, panie poslankyne a páni poslanci! Je bravúrne spracovaná, je to röntgenový snímok doby. So štatistikami, s ľudskými príbehmi, s konkrétnymi odporúčaniami na nápravu.
A vám, pani komisárka, za túto prácu srdečne ďakujem, veľmi si to vážim. Ďakujem v mene všetkých tých, ktorým ste pomohli zlepšiť ich život. Ste vzácna žena a zostavili ste jeden skvelý úrad, ktorý funguje nad očakávania všetkých. Ak by vám moja odbornosť a schopnosti vyhovovali, bolo by mi potešením rásť a cťou pracovať pre váš úrad. Vykrývate čiernu dieru s obrovskou gravitáciou, ktorá sťahuje všetkých slabých, chorých a bezbranných často na úplné dno. Vašou nesmiernou snahou a ochotou pomáhať, ale tiež odbornosťou, profesionalitou a najmä ľudskosťou odvraciate to najhoršie, čo sa človeku môže stať a to, že príde o ľudskú dôstojnosť.
Ďakujem v mene všetkých.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 14:11 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:17

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, Natália, lebo povedala si tvojimi ústami presne to, čo by som povedala pani komisárke aj ja, jedno veľké ďakujem.
Ja som vám hovorila už aj minulý rok pri vašej správe, som bola rovnako dojatá ako pri vašej súčasnej správe a myslím si, že je naozaj obdivuhodné, akým spôsobom sa venujete tejto skupine ľudí. A z vašej správy a vôbec z tej správy o stave tejto, je to taká správa o stave tejto spoločnosti, tak ja som si uvedomila, že jednoducho kvalita života sa nemeria percentom nezamestnanosti, nemeria sa výškou HDP, kvalita života sa meria tým, ako sa spoločnosť dokáže postarať o tých najzraniteľnejších. A z vašej správy vidíme, že to sú práve tí najposlednejší. A je to, je to veľmi smutné proste sledovať túto sociálnu vládu, ako má plné ústa starostlivosti o tých najzraniteľnejších, ale pritom vidno, že tí sú pre túto vládu tí najposlednejší, lebo strom poznáš po ovocí a nie je dôležité, aké reči sa vedú, aké reči vedú títo politici, čo všetko robia pre ľudí, ale je dôležité vidieť tie činy, tie skutky, tú realitu a to, akým spôsobom vy ju odhaľujete, tak to je normálne, zimomriavky z toho naskakujú a až tu si človek uvedomí, v akom hroznom stave vlastne nám táto vláda zanecháva túto, túto krajinu. A je to o to naliehavejšie, že ideme do obdobia, kedy naozaj tie sociálne problémy budú tie najdôležitejšie, krajina starne a ja naozaj vyčítam, vyčítam všetkým, ktorí dopustili tento stav, že to nechali zájsť až tak ďaleko, že jednoducho po nás potopa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.5.2019 o 14:17 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:19

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemný deň. Pani komisárka, pán predsedajúci, kolegyňa, kolegyne, sme tu opäť v pléne po roku a teda opäť, ak sa pozrieme na spracovanú činnosť pani komisárky, musíme naozaj skonštatovať, že veľa vecí sa nepodarilo pohnúť v problematike pre zdravotne ťažko postihnutých. Veľa vecí sa dostalo von a zviditeľnilo sa, ale každopádne veľa trpiacich ľudí ostáva; ostáva doma, ostáva v nemocniciach, ostáva v sociálnych službách, a preto ja by som si dovolila upozorniť teda a možno potvrdiť pár oblastí, na ktoré ste zamerali aj vašu pozornosť. A teda prišla táto správa, a teda ja som si uvedomila, že tak ako pri správe NKÚ, tak aj pri vašej správe, aj pri, aj pri správe komisárky pre ZŤP som si potvrdila tie skutočnosti, s ktorými som prichádzala do parlamentu, a teda minimálne som na nich upozorňovala, ale dnes je to čierne na bielom. Preto veľmi pekne chcem poďakovať, že sa, že sa nebojíte dať veci na papier a teda bojujete za tých, ktorí to potrebujú.
Začala by som možno nie, nie tým, čo, čo už moji kolegovia počuli, sociálnymi službami, lebo to už vlastne všade sa vychádza najavo, že to vôbec nefunguje v tomto štáte a celý ten systém starostlivosti o chronicky chorých nefunguje na Slovensku, pretože je potrebné prepojiť sociálnu, zdravotnú starostlivosť a keď si každý budeme hrať na svojom piesku, samozrejme, nedospejeme k tomu, k čomu chceme.
Ja by som začala zamestnanosťou. Ja som opakovane hovorila o tom, že aj zákon o sociálnom podnikaní mal priniesť príležitosti práve pre ľudí, ktorí sú invalidní, a teda vaša správa tiež prichádza s tým, že ľudia so zdravotným znevýhodnením majú problém získať si vhodnú pracovnú pozíciu alebo pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu. A teda ja chcem povedať jednu vec, že sociálne podnikanie nie je nastavené tak, aby sa urýchlilo práve zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením, naopak, ide to veľmi pomaly a môžem to kľudne prirovnať aj k chráneným dielňam minulosti, kde nešlo o plošné nejaké navýšenie počtu ľudí, ktorí budú zamestnaní. Ale jedna skutočnosť je veľmi alarmujúca v našej krajine, že ľudia, ktorí sú posúdení na čiastočné invalidné dôchodky, si nemôžu nájsť prácu. Oni dostávajú okolo 90 eur, max 120 eur a oni si nedokážu zabezpečiť ďalší príjem z pracovnej činnosti a teda tým, že nie sú zamestnaní, naozaj žijú nieže na hranici chudoby, ale v chudobe. A to je obrovský problém skrz toho, že veľmi ľahko úrady práce, v podstate konštatujete to aj vy, dávajú súhlas na skončenie pracovného pomeru práve pre zdravotne ťažko postihnutých. Čiže na jednej strane nefunguje nám zákon o sociálnom podnikaní, na druhej strane, ak už nejaké pracovné miesta sú, je bežný postup úradu, že teda takéto pracovné miesta zruší. A tretí obrovský problém problematiky zamestnávania týchto ľudí spočíva aj v tom, že radšej si zaplatia peniaze, aby nemuseli vlastne mať určitý podiel ľudí, len aby ich nemuseli zamestnať.
To sú tri veľké problémy, ktoré sa neriešia desaťročie. Desaťročie. My vždy nájdeme nejakú bublinu, napríklad, ja neviem, zneužívali sa sociálne podniky, buch, zrušili sme sociálne podniky, chránené dielne sa nevidelo, zrušili sme chránené dielne. Ale tým, že naozaj udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku bude naozaj odkázaná na produktívne obyvateľstvo a vieme rodné, rodné listy už teraz, že jednoducho bude problém vôbec zabezpečiť dôchodok pre tých, ktorí budú mať nárok na dôchodok a nieto ešte invalidné dôchodky zvyšovať. Ak nenájdeme priestor, ako sfunkčniť zamestnávanie ľudí s čiastočným, s čiastočnou invaliditou, bude to obrovský problém a bude narastať počet chudobných, ktorí sú zároveň aj ťažko zdravotne postihnutí, a toto bude hlavná cieľová skupina, ktorej sa vy alebo neskôr ďalší komisár bude veľmi pravidelne dotýkať.
Čiže naozaj zamestnanosť je obrovský problém, ktorý nie je riešený v rámci Európy, patríme na posledné miesta v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením, a teda okrem iného aj tvrdosť zákona o sociálnom poistení, ktorý povie, že musia mať toľko a toľko rokov odrobených, dokonca ich dáva do takej nevýhodnej pozície, že dokonca im nevzniká ani nárok na invalidný dôchodok. Oni si to nemajú kde odpracovať, to znamená, hovoríme o tom, že je obrovský problém so zamestnávaním. Na druhej strane na základe toho, že im nevytvárame priestor zamestnávať ich teda v tomto štáte, tak im ani neschválime pre tvrdosť zákona čiastočný invalidný dôchodok. Ďalší obrovský systémový problém našej krajiny.
Čo sa týka kompenzácií, tak poukazujete na rôznorodosť výkonu posudkovej činnosti. Pani komisárka, vieme obidve, je potrebné nanovo prekopať posudkový systém, musí ísť o jednotný posudkový systém, ktorý bude platiť všade rovnako, a teda chcem povedať, že aspoň 30 % s tých podnetov by bolo vyriešených práve tým, že by tá posudková činnosť bola jednotná.
Čo sa týka zrušenia príspevku na opatrovanie v prípade fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanie na opatrovanie, ktoré sa poskytuje ambulantná služba v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, je absurdné. Lebo tých ľudí, ak teda zrušia na nich príspevok na opatrovanie, tak následne ich vytláčame práve do pobytových služieb a tam, výsledky ste povedali, po prvé, nemáme kapacity, po druhé, nemáme kvalitu, zatiaľ nemáme ani kontrolu kvality. To znamená, že ak prijmeme tento postup, že my im budeme rušiť príspevky na opatrovanie v domácom prostredí, pretože navštevujú ambulantnú službu nad štyri hodiny denne, zabezpečíme, páni poslanci, že týchto ľudí budeme tlačiť do pobytových služieb.
Ďalšia vec je nepriznávanie peňažného príspevku na opatrovanie pre deti s diabetes. Samozrejme, zvykli sme si na to, že tak ako Aspergerov syndróm, tak aj diabetes, aj ďalšie, ďalšie teda diagnózy, ktoré navonok a fyzicky vyzerajú, že tí ľudia sú v poriadku, sa v našom posudkovom systéme akoby hodnotili, že v podstate nepotrebujú kompenzácie. Práve z tohto dôvodu vám narastá počet ľudí, ktorí opätovne, opätovne sa im nepriznáva peňažný príspevok na opatrovanie. Je to niekde v hlavách. Je to v hlavách a myslím si, že naozaj je potrebné vzhľadom na tú jednotnú posudkovú činnosť prijímať aj opatrenia, kde naozaj vstúpime do debaty o medzinárodnej klasifikácii chorôb, ako je to v iných štátoch, a nebudeme mať pochybenia týkajúce sa priznávania kompenzačných príspevkov. To je ďalších 40 %, trúfnem si povedať, z tohto, čo vám predložili ako sťažnosti alebo teda podnety.
Niekoľkoročný nekončiaci rozhodovací proces o žiadostiach na poskytnutie príspevkov na kompenzácie, to je jeden kolotoč. To je jeden nekonečný príbeh pre ľudí, ktorí sa nevedia vymaniť a ktorých chce štát uštvať, aby sa neodvolávali, pretože to trvá veľmi dlho a tým pádom plno ľudí medzitým buď zomrie, alebo v podstate nemajú silu, lebo už ochorie aj ďalší člen domácnosti a v konečnom dôsledku tam nejakým takým samospádom tí ľudia nedotiahnu ten svoj nárok do konca. To je úplne jedna katastrofa. To je zase systémový problém.
Posudzovanie nákladov potrebných na odstraňovanie architektonických bariér, to ste vlastne krásne príkladom tu povedali, v podstate akoby sme ani nepozerali na to, že to je nejaký primárny problém, celé Slovensko na to pozerá, keď tam dá jeden schodolez, že je vyriešená bezbariérovosť a hotovo. Neexistuje. Mnohé sú nefunkčné, do mnohých vôbec nemôžte dať ani teda človeka, ktorý má zdravotné znevýhodnenie, mnohokrát ani rozmery proste nesedia na vozíky a tak ďalej a tak ďalej.
Nevhodné výroky zamestnancov úradov práce voči žiadateľom o peňažné príspevky, kde sa vyjadrujú vopred, že ani si nedávajte žiadosť, veď vy na to nemáte nárok. Tí ľudia sú strašne sklamaní, majú veľké utrpenie v domácom prostredí a keď dostanú od kompetentnej osoby ešte takúto informáciu, tak je to obrovská hanba pre Slovensko, že takto postupujeme.
Veľká agenda je vlastne poradenstvo, ktoré ste poskytovali klientom a to už v rôznych formách, a teda je namieste a aj som aj na poslednej hodine otázok kládla pánovi ministrovi Richterovi otázku, či si myslí, že je dostatočné poradenstvo pre ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku a či je efektívne a či majú teda úradníci čas a priestor takto poskytovať. Nebola som vyžrebovaná, ale budem sa domáhať teda odpovede, či to podľa neho je dostačujúce, pretože vo všetkých správach, ktoré predkladajú komisárky alebo ombudsmanka, všade vlastne sa na vás obracajú ľudia, lebo potrebujú poradenstvo. To znamená, ne-fun-gu-je poradenský systém na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto je vlastne len hlas kričajúci na púšti.
Čo sa týka, čo sa týka napríklad zneužívania seniorov, tak opakovane vlastne hovoríte, že teda je to obrovský problém a teda stojí to v centre vášho záujmu. My sme absolvovali spoločne už niekoľko konferencií, kde sme teda naozaj počuli aj v rámci diskusií spätnú väzbu, kde to nie je náš výmysel, deje sa to naprieč Slovenskom a deje sa to buď za zatvorenými domami; zatvorenými dverami v domácom prostredí, to si treba povedať na rovinu, že aj v rodinnom prostredí, kde sa nachádza senior, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, je odkázaný na pomoc, sa tak, tak kumuluje napätie, lebo sa nedokážu oňho postarať, až to vyústi k nejakému týraniu alebo zanedbávaniu starostlivosti.
Ďalší obrovský problém zneužívania a teda týrania seniorov by sme dali do kategórie inštitucionálnej, a to teda sociálnych služieb, na ktoré ste teda poukázali. Ďalšia obrovská množina je zdravotná starostlivosť, a teda poskytovanie práve ľuďom chronicky chorým zdravotnú starostlivosť v rámci Slovenska, kde už každý ich berie, že buď nech dožijú, alebo na to nemajú nárok, však im sa zdravie nepolepší. Čiže to je ďalšia obrovská inštitucionálna, inštitucionálne týranie, kde v podstate ten človek nemá kam ísť. Teraz momentálne riešime s kolegyňou Červeňákovou taký problém, kde človek má 70-ročný rakovinu prostaty a proste už ho v onkologickom ústave nemôžu držať a idú ho posúvať niekde inde a nijaká nemocnica ho nechce zobrať. Možno má pred sebou tri mesiace života, možno štyri mesiace života, proste nemáme, nemáme proste kde ho umiestniť, máme obrovský problém. Takže naozaj skrz toho prichádza veľa utrpenia pre tých ľudí a tí ľudia sa trápia a volajú nám, aby sme im zabezpečili normálnu vec, proste je z onkologického ústavu prepustený a potrebuje ísť na interné, hej, alebo na nejaké doliečovanie, ale v podstate nemá kde.
Ďalší obrovský problém podľa môjho názoru je teda aj zdravotníctvo, a to je zo súhrnu vašich zistení nespokojnosť podávateľov podnetov s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, to znamená, ja som hovorila len o tom, že nemajú kam ísť, ale tu je problém aj s tým, ako im poskytujú tú zdravotnú starostlivosť.
Potom je nedostatočná informácia o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie. Áno, potvrdzujem zo svojej praxe, že hlavne deti, ktoré majú byť zoperované do troch rokov a kde sú ťažké spazmy a je možné, že napríklad niektoré, áno, nebudú chodiť, ale aspoň budú chodiť pokolenačky, ak by boli zoperované, a väčšinou sa to robí v zahraničí, tak jednoducho by teda mali lepšiu kvalitu života, ako keď budú len ako dosky, hej, povedzme si na rovinu. Aj toto sa deje, že v podstate nemajú informácie, ak majú informácie a idú sa, idú na tú operáciu so svojím dieťaťom, mnohokrát im zdravotná poisťovňa nepreplatí ten pobyt, pretože prepláca len tomu dieťaťu, oni zbierajú peniaze alebo vrchnáčiky, aby teda to dieťa mohlo byť zoperované.
Ja som ešte počas pána Druckera hovorila o tom, že jednoducho je tu obrovský problém s tým, že musíme si pomenovať, či v zdravotníctve nemáme personál, nemáme operačné sály alebo v čom je problém, že takéto operácie nerobíme. Ak povieme, že to ani nebudeme robiť, lebo ich je niekoľko desiatok a neoplatí sa nám to, musíme si pomenovať, toto a toto zaplatíme. Ak toto neurobíme, tie vaše podniky a zistenia sa budú prehlbovať, pretože detičky naozaj sú viac-menej operované do troch rokov veku života, kde sa dá ešte niečo zlepšiť na ich budúcej invalidite, tak by som to povedala.
Problém je so schvaľovaním kúpeľnej starostlivosti, zdravotníckych pomôcok, to nám vlastne na tých, na tých debatách hovoria aj seniori, že majú obrovský problém, ale to máme aj my ľudia, ak vás zoperujú na bedrový kĺb, tak máte problém sa dostať na liečenie, pokiaľ sa tam dostanete, ten bedrový kĺb je už tak stuhnutý, že jednoducho už ostanete ako čiastočne invalidný celý život, hej, po tej operácii. Čiže to sú veci, ktoré tlačia ľudí do chronickej invalidity a vy to potom spätne dostávate cez tie zistenia ako podnety.
Nedobrovoľné hospitalizácie, umiestnenie do sieťových postelí, kde sme to už dávno zrušili, nevieme alternatívu, budú vám hovoriť, že oni si ubližujú, že to nie je možné. Všetko je možné, len musíme hľadať spôsoby ako na to. Ja napríklad päť rokov som bola pod supervíziou Švajčiarov a viem, že práve s týmto problémom sa dá krásne zápasiť a aj vyhrať ho, takže určite si treba nájsť inšpiráciu aj v zahraničí. Ak to nevieme, nemôžme o tom hovoriť, že sa nedá, ale treba ísť priamo tými konkrétnymi metódami na to, aby sme naozaj mi-ni-ma-li-zo-va-li tieto priestory, v konečnom dôsledku sa to nemusí robiť len v sieti, ale aj v rôznych takých protizáchvatových miestnostiach, ktoré úplne inač vyzerajú aj sú veľmi bezpečné pre konkrétneho človeka, ktorý si ubližuje.
Ďalšie problémy sú poplatky v zdravotníctve a následne aj tak neadekvátna pomoc. To je už len preto, že vôbec aby sa dostali na nejaké vyšetrenie, ktoré potrebujú. Ja som teraz mala podnet v podstate od pani jednej, ktorá hovorila, že musí uhradiť kožnej lekárke za ZŤP dcéru teda finančný prostriedok, lebo pani doktorka nemá zmluvu s poisťovňou a teda, bohužiaľ, to dievča má cysty pod očami, a teda nemôže sa dostať ani k lekárovi, takže je to úplne akože absurdné, aby sme my základnú starostlivosť, je, musí pozrieť ten kožný lekár a povedať, že tam je cysta a teda dať to na papier a ona sa môže ísť operovať do Prešova, aby teda to, čo má normálne fungovať, fungovalo. Hej? A to v podstate vy potom dostanete tie, ako také ďalšie následne, kde už tí ľudia sa nevedia kam obrátiť, tak sa obrátia k vám.
Veľká časť problémov je práve v sociálnych službách. Je to, je to teda téma, ktorej sa dlhodobo venujem. Myslím si, že, a poviem pravdu, keď ja som prišla pracovať do sociálnych služieb, tiež stačilo však len niečo. Veď nemáme peniaze, len stačí to, hej, a vyhovárať sa na tie peniaze. Ale nie je to, nie je to ani správne. A ja som vždy hovorila o tom, že ak to nevieme robiť, ak z toho klient nemá mať prospech, nerobme to vôbec. Áno?
Takže naozaj, ja už som povedala štyri body, ktoré potrebujú reformu, a to je teda: Príspevok musí ísť za človekom, ten si bude hovoriť, či chce byť zaňho opatrovaný v domácom prostredí súkromnou osobou, opatrovateľkou ako cudzím, cudzou osobou, alebo teda peniaze pôjdu do zariadení sociálnych služieb. Je potrebná reforma sociálno-zdravotnej starostlivosti, kde bude spoločný prienik práve pre chronicky chorých ľudí. Každopádne je potrebné pripraviť novú typológiu sociálnych služieb vzhľadom na demografický vývoj, diagnózy a teda nové veci, ktoré teda absolútne nefungujú na Slovensku. Čiže treba urobiť úplne novú reformu poskytovania starostlivosti o ľudí ako takých a dať príležitosť aj aktívnym seniorom. Ja som za to, aby sme začali viac robiť s aktivitou seniorov, aby sa nám do stupňa odkázanosti dostali čo najneskôr. A teda pripravujem, pripravujem jednu časť, ktorá bude práve podporovať aktívneho seniora, lebo na Slovensku je to tak, že keď dáte príspevok, tak všetci sú chorí, starí, chronickí, a teda naopak, my potrebujeme vybudovať nové Slovensko, ktoré bude riešiť tých, ktorí potrebujú starostlivosť, a tam investujeme aj viac peňazí, lebo pôjde o ľudí, ktorí to potrebujú, ale musíme investovať aj do aktivity a prevencie práve, práve tejto cieľovej skupiny.
V podstate ja nie som nadšená z toho, že odbor dohľadu a kontroly nad sociálnymi službami bude len v gescii ministerstva práce. Ja osobne si viem úplne predstaviť, aby ten tím bol vyskladaný z ministerstva, z komisárky pre deti, a teda z vášho úradu. A teda tá objektivita kvality poskytovanej služby aj tá supervízia zároveň, ktorú aj teraz už v podstate robíte, len, len, no, si ju nepomenujete, by som to tak povedala, tak toto dokážu urobiť ako váš úrad, tak aj mal by robiť úrad komisárky pre deti, aj teda ministerstvo. Nemyslím si, že najsprávnejšie riešenie je to dať ministerstvu, ale vždy to bude politický nominant a či už by tam bol niekto z nás, tak vždy by sa snažil obhajovať veci, že je to správne. A preto si myslím, že ten odbor by mal byť teda zložený z viacerých strán, a teda aj z komisárky, z vášho úradu, aj z ministerstva. A to by hovorili o tom, že sme nadstranícki, padne, komu padne a poďme riešiť systémové veci tak, ako v našom štáte je potrebné riešiť systémové veci, lebo nielen problematika zdravotne postihnutých, ale zlyháva nám aj rodinná politika a teda politika zamestnanosti, kde východ krajiny úplne ináč funguje, odstrihnutý od priemyslu.
Čiže naozaj tých problémov je veľké množstvo, ale každopádne to, čo teda ste dali podľa jednotlivých oblastí, s tým sa stotožňujem. Hovorím, že naozaj potrebujeme zmeny. Ja, čo sa týka vlastne týrania, ja som navrhla vlastne seniorskú linku, aby bola dotovaná zo strany štátu, pretože fórum na pomoc seniorom robí obrovskú, obrovskú službu štátu, a teda ak by sa registrovali ako sociálna služba, tak jednoznačne je možné prispieť na túto službu. A je tak nevyhnutná, pretože ľudia skôr nahlásia zneužívanie seniorov v domácom prostredí im ako nejakej polícii alebo, ja neviem, nejakému obecnému úradu. Čiže ak chceme chytiť problém za vlasy, tak ho musíme chytiť za vlasy. A to je naozaj nestranne od toho, že teda má to byť pod nejakou inštitúciou. Opäť je to, je to status, ktorý im prináleží.
Ďalšiu vec chcem povedať vzhľadom na to, čo ste hovorili, že nemajú finančné prostriedky, majú chabé oblečenie. Jednoznačne naozaj máme aj v domácom prostredí niečo do 5-tisíc ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a ktorí by potrebovali minimálne zabezpečiť teplé jedlo denne, aby teda nechradli a teda nedostávali sa nám opakovane do hospitalizácií. Čiže tam som navrhovala, že práve tí, ktorí to potrebujú, ten obed nedostávajú. Takže som navrhovala, aby išla táto pomoc, a to by v podstate mohlo udržať aj tých chudobnejších práve v tom prostredí.
Navrhovala som aj oddeliť štátnu, štátny príspevok na bývanie ako osobitnú štátnu dávku, kde by to umožnilo človeku, seniorovi alebo zdravotne ťažko postihnutému žiť v osobitnom priestore. Za pomoci toho príspevku by si vedel zaplatiť nájom a tým pádom by sme ich neposúvali práve do tých pobytových služieb. Ide o systém pomoci, kde som navrhovala pre deti v školách, aby sa im nekrátil príspevok za opatrovanie. Tam to vládni poslanci zobrali, a teda minister Richter to zobral za svoje. Ale to, že je dieťa v ambulantných službách, to už za svoje nezobrali. To som tiež navrhovala. Navrhovala som aj teda, aby nemali problém autisti, Aspergerov syndróm s tým, aby dostali kompenzáciu na pomôcku, ktorú potrebujú. Neprešlo to. Čiže tých vecí, ak by sme si to vyskladali, len ktoré ja som v tomto volebnom období ponúkala a zostavili by sme ako spôsob riešenia, myslím si, že veľa tých vašich podnetov by sme, veľa tým podnetom by sme mohli predísť.
Čiže ja veľmi pekne vám ďakujem. Teším sa na ďalšiu spoluprácu. Myslím si, že vám ide o vec a mne ide tiež o vec, nejde mi o politiku. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.5.2019 o 14:19 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:48

Elena Červeňáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Gaborčákovej za jej zhodnotenie správy komisárky pre zdravotne ťažko postihnutých, ktorú vecne, argumentačne zhodnotila. A, samozrejme, prináša aj návrhy na riešenia problémov. Poukázala si na problémy v sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a je hlavne našou úlohou poslancov navrhovať a prijímať také zákony pre osoby so zdravotne ťažkým postihnutím, aby vedeli žiť kvalitný, plnohodnotný život v našej spoločnosti. A ešte viem si predstaviť vašu spoluprácu, pani komisárky, kolegyňa, aj tvoju, keď by fungoval nejaký inštitút alebo už aj na ministerstve práce a sociálnych vecí, že by ste veľmi úzko spolupracovali. A si myslím, že tie vaše výsledky by pomohli alebo vaše riešenia by pomohli ľuďom so zdravotne ťažkým postihnutím.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.5.2019 o 14:48 hod.

Mgr.

Elena Červeňáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem aj pani kolegyni za hodnotný príspevok. Chcela som pripomenúť okrem, okrem iného, že niekedy sa veci dajú len preto, že existuje nejaký tlak na to, aby sa dali. Ako si veľmi dobre spomenula, v niektorých zariadeniach, v niektorých organizáciách sa veci nedajú, pretože sa nechcú. A keď dávam do súvisu správu pani komisárky so správou pani ombudsmanky, ktorá vystúpila včera, tak tam sme komentovali to, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny urobí v týchto 750 zariadeniach sociálnej starostlivosti ročne osem kontrol, osem kontrol. Ombudsmanka vypočítala, že aby skontrolovali všetky zariadenia týmto tempom, potrebovali by na to 94 rokov, čo je absurdné, absurdné! Ak nad niečím neexistuje dôsledná kontrola, ak sa pravidlá nevyžadujú, ak jednoducho nechávame ležať takýto obrovský sektor, takýto obrovský systém ladom, dôsledkom toho je, že niektorí ľudia, niektoré organizácie si z toho urobia výhodný džob a jednoducho parazitujú na tých chorých a slabých ľuďoch. A vtedy jednoducho je neprípustné, aby sme im dovolili jednoducho beztrestne robiť to, čo robia. Osem kontrol ministerstva práce vo svojej vlastnej, svojom vlastnom rezorte je zúfalo málo, zúfalo málo. A myslím si, že okrem povzbudenia a nejakej, nejakých metodických usmernení je aj kontrola dôležitým nástrojom ďalšieho vývoja v tejto oblasti. Myslím si, že bez toho to jednoducho nepôjde.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.5.2019 o 14:49 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:51

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Áno, ak navrhujeme správne riešenia, nemalo by to byť tak, že keď sú opozičné, tak sa neprijímajú, pretože práve tým nezmierňujeme utrpenie tých ľudí. A politika by sa mala robiť tak, aby naozaj sme robili veci, ktoré považujeme za dôležité. A na druhej strane, aby sa, aby to tí ľudia cítili práve tam, kde žijú a kde trpia. A naozaj myslím si, že osem kontrol je zúfalo málo. Ale nemyslím si ani to, že keď teraz budú mať odbor dohľadu a kontroly nad sociálnymi službami a to bude len pod jednou gesciou, že to bude správne riešenie. Pretože ak by to bolo zostavené tak, ako som povedala ja, že by to bolo teda aj komisárka, aj ombudsmanka a teda spojili by tri rôzne činnosti troch rôznych inštitúcií dohromady, tak neexistuje, že nevyjde z toho objektívny náhľad z tých šetrení, hej? A ak sa to zase bude robiť pod jednou inštitúciou, ja sa obávam, že opäť sa z toho stanú len tí, ktorým to prejde, však si to opravte, a tí, ktorých pár zobereme, že ste tí najhorší. Ale objektivita je práve v pluralite a myslím si, že to je cesta pre všetky: ombudsmanku, komisárku a teda aj pre ministerstvo.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.5.2019 o 14:51 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video