46. schôdza

Ďakujem. Ja by som spomenul dve veci. Jednak to, že aký je dôvod a kto sú tí ľudia za tým, že sa tento systém takto pripravil a že z neho jasne vyčnieva korupcia a kriminalita. To zistíme až potom, keď dôjde k výmene vlády, to je úplne samozrejmé. Čiže súhlasím s tým, že, s kolegom Rajtárom, že je síce treba hovoriť o, upozorňovať na to všetko, čo je podozrivé okolo tohto systému, ale pravda je zase tá, že istotu budeme mať až potom, keď budeme mať možnosť naozaj vyšetrovať a naozaj súdiť týchto ľudí.
Iná vec je tá, že ak hovorí súčasný návrh, tak ako je predkladaný, o tom, že sa odkladajú pokuty, tak to neznamená, že tým je vybavený problém ten, že kvôli tomu, ako tento systém bol pripravený, sa dostávajú podnikatelia do situácie, kedy sú porušovateľmi práva. A to ja viem, že predstava tejto vládnej garnitúry je taká, že keď nedostávajú pokuty, tak môžu byť kľudní, všetko je v poriadku, lebo my ako štandardní porušovatelia práva, my všetci sme v podstate taká, taká čvarga, ktorá porušuje všetko, čo sa dá, tak budú aj oni, však budeme na jednej lodi. Nie, tak to nemá byť. Jednoducho je neprijateľné vytvoriť situáciu, kedy podstatná časť slušných podnikateľov je porušovateľom práva a jediný dôsledok, ktorý tento zákon prinesie, je ten, že nebudú za to dostávať pokuty. To je úplne neprijateľné.

Ďakujem za slovo. O tom, aká inštitúcia je finančné riaditeľstvo, a ešte raz, nehovorím o tých veľa profesionáloch, ktorí pracujú či už na daňových alebo colných úradoch a ktorí by si práve zaslúžili aj teda vyššie platy alebo aj vyššie miesto namiesto tých politických nominantov, ktorí sa v tých oblastiach vôbec nevyznajú a majú iné záujmy, ako sú záujmy danej inštitúcie podľa zákona, tak na ilustráciu, spomínal som to už v rozprave, je to, že vyšetrovací orgán Európskej únie musel prísť vyšetrovať a povedať, že sa tu podvodom preclilo a spravila sa škoda za minimálne 325 miliónov, a to po tzv. 50-percentnej zľave, ktorú na to OLAF aplikoval. Čiže až európske orgány, tak seriózna tá situácia je, tak vážna je, že až európske orgány museli zasahovať, vyšetrovať a vyčísľovať škody na obrovských, na gigantických podvodoch, ktoré sa cez túto inštitúciu prehnali, no a kvôli tomu aj musel odísť teda teraz už bývalý šéf František Imrecze, ktorý však v pozadí stále riadi nejakú časť tzv. biznisu, ktorý sa tam deje, aj vrátane týchto, týchto eKás.
Takže, pán Muňko, je veľmi zvláštna výzva od vás, že aby sme ako opozícia nekritizovali túto inštitúciu, inštitúciu, ktorú musí vyšetrovať európsky vyšetrovací orgán. Do takej krízy tí politickí nominanti túto inštitúciu dostali.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začal by som reakciou na faktickú poznámku pána poslanca Muňka, ktorý tu už nie je, pokiaľ dobre pozerám, a nepočkal si ani na odpoveď kolegu Rajtára, na ktorého reagoval. A tak pán poslanec Muňko povedal, že by bol rád, keby sme prestali kritizovať finančnú správu. No je to veľmi, veľmi podivná prosba vzhľadom na to, že je povinnosťou opozície upozorňovať na problémy a kritizovať vládu a kritizovať vládou ovládané inštitúcie.
Je, samozrejme, právom a možno aj povinnosťou vládnych poslancov obhajovať vládu, vysvetľovať, ak sa to dá vysvetliť, ale rozhodne by vládni poslanci nemali vyzývať opozičných poslancov, aby niečo prestali kritizovať. To nie je ich povinnosť. Je to, samozrejme, ich právo, môžete nás k tomu vyzývať, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžete robiť. Pokiaľ bude dôvod kritizovať, tak kritizovať budeme aj naďalej.
Sme v druhom čítaní. Boli predložené tri pozmeňujúce návrhy. Tak ja by som sa rád trochu povenoval týmto trom návrhom a ich porovnaniu. Ako prvý predložil svoj pozmeňujúci návrh pán spravodajca pán poslanec Baláž, ako druhá pani poslankyňa Kiššová, ako tretí pán poslanec Rajtár. No a rád by som povedal niečo o tom, aký je medzi nimi rozdiel, lebo je to dôležité z hľadiska zákona, ktorý prerokúvame, aj z hľadiska nášho prístupu nielen k podnikateľskému prostrediu, ale najmä k právu.
Medzi návrhmi pána poslanca Baláža a pána poslanca Rajtára nie je v podstate žiadny rozdiel. Sú tam nejaké drobné slovíčka, ale vo výsledku, ak by tie návrhy boli schválené, tak výsledná úprava zákona by bola v podstate rovnaká. Pán poslanec Baláž predložil svoj návrh skôr, lebo ako spravodajca má zo zákona o rokovacom poriadku právo vystúpiť aj mimo poradia. Je však nesporné, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Rajtár predložil do podateľne, bol predložený skôr.
Pán poslanec Bernaťák sa tu ohradil, že vy ste na tom pracovali skôr, komunikovali ste o tom, a teda že v žiadnom prípade tie podozrenia alebo narážky, že ste to prípadne sa mohli inšpirovať alebo, alebo dokonca opísať z toho nášho návrhu, sa nezakladajú na pravde. No evidentným faktom je, pozrite sa na webovú stránku Národnej rady, že aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kiššovej, aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Rajtára boli predložené 18. 6., teda včera. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Baláža bol predložený 19. 6., teda dnes. A musíte nám asi aj odpustiť tú podozrievavosť, že by, že by tam mohlo byť niečo, ako, nazvime to veľmi pekne, že inšpirácia opozíciou, a teraz nehovorím len o tom, že akým spôsobom váš pán predseda Danko napísal svoju rigoróznu prácu, ale aj celkovo o prístupe koalície k opozičným návrhom, že aj v situácii, keď sa koalícii pozdáva niečo, s čím príde opozícia, tak s nejakými úplnými výnimkami ten návrh nepodporí a maximálne neskôr predloží niečo veľmi podobné alebo až úplne, úplne zhodné.
Je smutné, že je takýto prístup, ale teda treba to, treba to akceptovať a keď nám ide o vec, no tak my nemáme problém podporiť ani takto predložený pozmeňujúci návrh. Ak sa mýlime, ak je to iba číra náhoda, ak je to výsledok toho, že o tejto veci uvažujeme rovnako, tým lepšie, môžme sa z toho tešiť. Ale to je menej podstatné na tých pozmeňujúcich návrhoch.
Podstatnejšie je porovnanie medzi, porovnanie pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Kiššovej, ktorý v podstate obsahovo zodpovedá poslaneckému návrhu novely zákona, s ktorým prišli moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, a tými dvoma pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesli pán poslanec Rajtár a pán poslanec Baláž. Tie, tie dva v podstate iba vylepšujú vládny návrh zákona, ktorý je založený na tom, že naďalej, naďalej bude porušením zákona, ak niekto nebude mať od 1. júla eKasu, ale nebude musieť platiť pokutu, ak si objedná, ak si tú eKasu objedná a požiada o pridelenie kódu pokladnice. Návrh pani poslankyne Kiššovej a vlastne poslanecký návrh SaS, o ktorom budeme rokovať na tejto schôdzi, je založený na inej filozofii, na oddialení účinnosti toho zákona.
Je to podstatný rozdiel, lebo je rozdiel, či nejaké konanie podnikateľov, ktorí nesplnia zákonom stanovenú povinnosť v dôsledku toho, že ju z objektívnych dôvodov nemôžu splniť, budeme považovať za porušenie zákona, to je pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kiššovej, alebo teda to je vládny návrh, budeme to považovať za porušenie zákona, akurát to nebudeme trestať, nebudeme za to dávať pokuty, alebo si uvedomíme, že nie je to možné stihnúť, tak oddialime stanovenie tejto zákonnej povinnosti až na koniec roka.
Aby to bolo zrozumiteľnejšie, tak skúsim príklad. Predstavte si, že parlament schváli zákon, že súčasťou povinnej výbavy motoristov a áut má byť jeho lekárnička, reflexná vesta, trojuholník a tak ďalej, ale povedzme, že aj červená čiapka s reflexnými prvkami. Schváli ten zákon začiatkom roka a povie, že túto povinnosť majú všetci motoristi od 1. júla kalendárneho roka a tí, ktorí ju nebudú mať, budú trestaní. A tá červená čiapka musí byť certifikovaná, certifikovaná na ministerstve vnútra, inakšie sa nemôže predávať alebo nepovažuje sa za súčasť povinnej, povinnej výbavy. No a samozrejme, že sa zistí, že nie je dostatok firiem, ktoré sa dokázali k tomu termínu zacertifikovať a poskytovať tie červené čiapky a nie je reálne, aby od 1. júla všetci alebo dokonca čo i len väčšina motoristov túto podmienku splnila. Čo s tým? A teraz nechám bokom, že či je to, je to dobrý nápad, alebo nie je to dobrý nápad mať v povinnej výbave červené čiapky s reflexnými prvkami, ale povedzme, že to zvýši bezpečnosť cestnej premávky, tak schválil to, schválil to parlament, ale je jasné, že mnohí motoristi nebudú schopní túto podmienku do 1. júla splniť. Vláda navrhuje, aby táto povinnosť ostala od 1. júla, aby tí vodiči, ktorí nebudú mať tie červené čiapky, naďalej sa dopúšťali priestupku, akurát nebudeme od nich vyberať pokuty, pretože vieme, že oni za to nemôžu. Návrh SaS a návrh pani poslankyne Kiššovej, pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že až do konca roka to nebudeme považovať za priestupok.
Je dosť veľký rozdiel, či vzniknutú situáciu vyriešime spôsobom, že oddialime účinnosť nejakej povinnosti, o ktorej vieme, že ju veľmi veľa subjektov nebude vedieť splniť, alebo iba povieme, že tá povinnosť naďalej trvá a už od 1. júla tá povinnosť trvá, jej porušenie je porušením zákona a tisíce, desaťtisíce podnikateľských subjektov alebo motoristov v tom vymyslenom prípade budú porušovať zákon, akurát im nebudeme dávať pokuty.
Naozaj by ma zaujímalo, prečo si niekto myslí, že riešenie, ktoré spôsobí, že veľké množstvo podnikateľov bude porušovať zákon, lebo nemá inú možnosť, nemá možnosť splniť tie zákonom stanovené podmienky z objektívnych dôvodov, je lepšie, ako presunutie účinnosti tej povinnosti a keď je chyba na strane toho, kto tie pravidlá stanovil, lebo dal na to príliš krátky čas, tak aspoň čiastočne môže tú chybu napraviť tým, že oddiali účinnosť tejto povinnosti.
Ako tu povedal aj kolega Rajtár, my ten návrh podporíme. Radi by sme, aby bol zásadnejší a aby zbytočne nerobil porušovateľov zákona z desať tisícov podnikateľov, ktorí nemajú inú možnosť, ako ten zákon porušovať, ale, samozrejme, že aj to riešenie, s ktorým prišla vláda, je lepšie ako nič, ako to, že ešte ich za to budeme aj pokutovať, hoci oni za to reálne nemôžu.
A tie dva skoro identické návrhy, s ktorými prišli kolegovia Rajtár a Baláž, ten návrh vlády ešte vylepšujú, vylepšujú ho, vylepšujú ho v tom, že uberajú jednu z dvoch podmienok, a síce podmienku, aby sa pokuty neudeľovali tým podnikateľom, ktorí záväznú objednávku online registračnej pokladnice u výrobcu, dovozcu alebo distribútora majú v, majú, majú teda do času účinnosti tohto, tohto zákona, keďže ešte nie sú certifikovaní ani všetci výrobcovia tých červených čiapok. A druhá vec, ktorá je rovnako dôležitá a ktorá môže mať význam ale aj pre budúcnosť, je, dokedy máme odložiť, máme odložiť to pokutovanie, keď už nepôjdeme tou cestou, že odložíme účinnosť zákona? Či do konca septembra, alebo do konca roka.
Je veľký predpoklad, že ani v septembri nebude ten problém vyriešený, aj v septembri bude veľké množstvo podnikateľov nie z vlastnej viny stáť pred týmto problémom a je možné, že v septembri, na septembrovú schôdzu nám sem z vlády príde opäť návrh na novelu tohto zákona, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nejako sa to inak nebude dať stihnúť a opäť odložíme účinnosť udeľovania pokút či už do konca roka alebo k inému termínu. Môžme to urobiť dnes, nemusíme ten zákon otvárať na dvakrát, nemusíme tým spôsobovať hrozbu, že ak ten zákon druhýkrát neotvoríme, tak naďalej ten istý problém, pred ktorým dnes stojí množstvo podnikateľov, bude stáť ako sekera nad hlavou trošku menšieho, ale predsa len pomerne veľkého množstva podnikateľov, ktorí, ktorým bude hroziť, že budú porušovať zákon bez toho, aby na tom oni niesli akúkoľvek vinu.
Takže ja sa prihováram za to, aby sme prijali pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kiššovej, ktorý to rieši systémovo, rieši to tak, ako by sa nakoniec, a to povedal pán poslanec Heger, mali schvaľovať, schvaľovať zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, teda že by nadobudli účinnosť až 1. januára nového kalendárneho roku. Ak nie, tak potom, potom by bolo dobré schváliť aspoň tie pozmeňujúce návrhy, s ktorými prišli či už kolega Baláž alebo kolega Rajtár, lebo riešime tu problém, ktorý vládna koalícia napriek upozorneniam zo strany opozície vyrobila, ale samozrejme, že lepšie je ho pokúsiť sa, pokúsiť sa vyriešiť, ako sa iba tváriť, že sa s tým nedá nič robiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, trošku s takou menšou nadsázkou, ja viem a už mám o tom ďaleko inú predstavu, ako by sme mohli fungovať, ale viem, že máte v SaS mylnú predstavu, že jedine váš klub dokáže napísať zákon alebo pozmeňujúci návrh a my všetci ostatní len sa ticho prizeráme a od vás akože kopírujeme alebo odpisujeme. A nie je to tak. Škoda, že ste nepočúvali kolegu Bernaťáka, ktorý vám povedal, že tomuto problému sa už venujeme niekoľko dní a týždňov, pretože aj na nás sa obracajú podnikatelia, aj na nás majú otázky, a preto sme pristúpili k tomuto návrhu, pozmeňujúcemu, ako sme ho podali. To, že niekto dal prvý, nedal prvý, je to z toho dôvodu, pretože ja som pozmeňujúci návrh dával dneska ráno o 8,30 hod. na finančnom výbore. Keby sa opoziční poslanci zúčastňovali finančného výboru, tak možno ten pozmeňovák prejde tam. Ale, žiaľbohu, len kolega Rajtár bol z opozície prítomný a, žiaľbohu, nás prehlasovali. Preto som to dal ako pozmeňujúci návrh do pléna, aby sme si ujasnili, že kto bol prvý, kto nebol prvý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Trošku mi tá situácia pripomína situáciu z tohto parlamentu pred niekoľkými rokmi, keď som podával návrh novely zákona o povinnom hlásení pobytu občanov. Vtedy ministerstvo zastupujúci minister Kaliňák mi of records pošuškal vlastne tam predkladajúcemu, no však my tie pokuty nevymáhame. Je to presne to isté. Tí občania, ktorí na nejakých cestách po svete nehlásili zmeny svojej polohy, vlastne tiež sa dopúšťali porušenia zákona, o ktorom minister vnútra, ktorý to mal na starosti, povedal, ale my to nevymáhame. Na čo je zákon, ktorý sa nevymáha, na čo je zbytočné ustanovenie? Samozrejme, osud toho môjho návrhu, tej novely bol taký ako všetkých ďalších, ako hovorí tu kolega, že tu nejde o to, kto, a aj iní vedia napísať, no celkom jednoducho o pár mesiacov vládna koalícia urobila tú zmenu, o ktorú som ja vtedy žiadal, ale urobila to vo svojich farbách a mne to tiež srdce netrhalo, ja som rád, že tá zmena je a že sme to urobili tak, ako to majú v krajinách naokolo. A toto je to isté. Nejde o to, kto bol prvý, ide o to riešiť vec, ktorá je vo svojej podstate smiešna. Aby som niekoho mal za priestupníka, ale zároveň ho nesankcionoval. Čo to je?

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Baláž, ja som povedal, že ak je to výsledok toho, že rovnako uvažujeme o veci, tak sa teším, len teda som aj vysvetlil tie dôvody, pre ktoré istá miera podozrievavosti z našej strany tam existuje a teda nesúvisí to s tým, že by sme si mysleli, že jedine my sme schopní napísať použiteľný pozmeňujúci návrh. Tie dôvody, tie dôvody sú iné a teda rigorózku nabok, naozaj prístup vládnej koalície je veľmi často taký, ako som, ako som povedal. Mali sme tu aj situácie, že opozícia predložila nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý koaliční poslanci odmietli a o dve minúty odhlasovali identický pozmeňujúci návrh, ktorý predložil niekto, niekto z koalície alebo dokonca bol, bol v záujme veci, ten opozičný poslanec, ktorý to predložil, ten svoj pozmeňujúci návrh stiahol, aby bolo vecne schválené to, čo navrhoval a čo vzápätí po ňom predložil, predložil niekto z opozície a teda tam nebola pochybnosť, ale hovorím, že tuto ja nespochybňujem, že ste sa o tom bavili, bavili predtým. Len je také trochu zvláštne, že sa dovolávate účasti opozičných poslancov, aby ste s pomocou opozície prehlasovali koaličných partnerov vo výbore a ja sa teda poteším, keď budete takto slobodne, slobodne hlasovať aj v iných prípadoch, ale teda obvykle si dokážete vy dohodnúť veci, veci v rámci vládnej koalície a vy disponujete, disponujete väčšinou. My za dobré veci, aj keď ich predložíte vy ako vládni, vládne strany, zvykneme hlasovať úplne bežne.
To, čo povedal Peter Osuský, áno, to je presne tá podstata problému, že stanovujeme zákonom povinnosti, ktoré potom reálne nechceme vymáhať a nechceme sankcionovať ich porušovanie.

Čakal som ešte, že sa niekto prihlási ústne. To, čo hovoril pán Dostál, ale myslím si, že to, čo teraz poviem, tak všetky odpovede na to z vašich úst už zazneli, alebo teda názory. Dovolím si povedať, že bolo tu povedané veľa, ale bolo tu veľa aj zavádzania a veľa zavádzajúcich informácií a ja by som bol rád, aby toto, čo tu teraz riešime, neriešme, neriešili sme politicky, nejakú politiku, ale aby sme skutočne si povedali, či chceme, aby sa tento systém zaviedol. Ja osobne chápem, že existuje určitá časť podnikateľov, ktorým sa to, že sa tento systém zavádza, nepáči, nie je ich málo, povedzme si. A nehovorím o tých poctivých podnikateľoch. Hovorím o tých podnikateľoch, ktorí na jednej strane neevidujú tržby, na druhej strane majú systémy teda, ktoré umožňujú obchádzanie zákona a na základe tých nelegálnych príjmov, ktoré majú, si môžu dovoliť vyplácať na ruku svojich zamestnancov napríklad, nakupovať tovary, ktoré potrebujú, na sklad bez DPH napríklad, a vy viete všetci dobre, čo tu sedíte, že takto to proste v reále, v reálnom svete funguje.
Komu sa tento zákon ešte určite nepáči, určite sú to tie firmy, ktoré vyrábajú, vyrábajú registračné pokladnice, ktoré nesplnili zákonom stanovené podmienky, to znamená tie, ktoré do dnešného dňa nedokázali prejsť certifikáciou. My nemôžme dovoliť, aby sme do tohto systému vpustili čo len jednu firmu, ktorá bude mať certifikovaný systém, ktorý sa dá obchádzať. Ak to zistíme u firiem, ktoré dnes tú certifikáciu dostali, tak im okamžite zrušíme, lebo tento projekt potom nemá zmysel.
Do dnešného dňa je certifikovaných 31 systémov a tu boli rôzne kritiky o CHDÚ a neviem čo. CHDÚ systémov je dvanásť, čiže každý, myslím si, že má dosť veľký priestor na to, aby si systém objednal.
Zákon je účinný od 1. 1. tohto roku a bolo prechodné obdobie sedem mesiacov na to, aby sa naplnili podmienky zákona. Ja som, tak ako som hovoril, budem, že budem sledovať, ako sa to vyvíja, tak teraz v podstate reagujeme práve na situáciu, ak mal poctivý podnikateľ objednanú kasu a bol zaregistrovaný, tak ho nebudeme sankcionovať. Neviem, čo je tom zlé. Ja si myslím, že ten návrh, tak ako je postavený, je dobrý, ale musíme si povedať, boli tu hlasy za to, aby sa odložil zákon. Lenže potom sa pýtam, ak sa odloží účinnosť tohto zákona, neviem na kedy, či o rok, o pol, o pol roka, alebo o koľko, nebudeme predlžovať agóniu tým poctivým podnikateľom, ktorí krachujú za to, lebo vedľa, vedľa nejaká, nejaká kaviareň nedáva bločky, že si všetko robí na ruku a že sa podvádza? A potom sa zatvárajú. Mnohí, si všimnite, chodíte po meste a mnohé tie prevádzky sa zatvárajú. A jeden z dôvodov môže byť aj toto.
Ja sa pýtam, či tento systém vôbec chceme. Tvrdím, že je potrebný, v oblasti HOREKA vieme, že máme výpadky vo výške pol miliardy. A ja som v tomto parlamente sedem rokov počúval, pán poslanec, ako treba znižovať medzeru, daňovú, ktorú máme. Ja sa pýtam, ako ju chcete znižovať? Chcete ju znižovať čím? Že budeme o tom rozprávať? Toto je jedno z opatrení, ktoré tú medzeru môže skutočne zaplátať. Ale musíme ho urobiť správne. Ak ho neurobíme správne, tak nebude, nebude účinné.
Hovorilo sa tu veľa o, takto, čo sa týka odkladu. Ja som minister financií, áno, ja si uvedomujem, tri mesiace. My sme mali požiadavku od výrobcov kás na dva mesiace, 4 až 6 týždňov. My sme toto obdobie predĺžili na tri mesiace, to znamená na 12 týždňov. Čiže sme vyšli aj v tomto v ústrety. Vy tu hovoríte, že treba pol roka, že treba trištvrte roka. Ja nevravím, že 30. 9. sa tu nemusíme baviť, že možno nejaké percento podnikateľov ešte nebude mať vyriešený svoj problém, môže sa to stať. Ja budem sledovať skutočne, ja požiadam aj finančnú správu, aby sledovala danú situáciu. Ale pobavme sa o tom, ako sa u nás funguje so všetkými týmito vecami. Hovoríte, na všetko treba kopec času. Ja vám poviem, čo sa stalo, keď sa zavádzal fiškálny modul. Fiškálny modul sa, na to bola dvojročná prechodná lehota. Viete, čo sa stalo? Mesiac, posledný mesiac, keď sa mal zaviesť, vtedy to začalo riešiť 75, 70 % ľudí, ktorí sa tým mali zaoberať. Takto sa funguje.
Máme tu rôzne pozmeňujúce návrhy. Poviem otvorene. Otázka. Ak posunieme účinnosť tohto zákona alebo teda tú lehotu, tú prechodnú lehotu na 30. 9., tak som si istý a ja už tu mám veľa aj kolegov, ktorí hlásia, máme registračné pokladnice, teda naši príbuzní, ktorí podnikajú, nemáme žiadny problém a sú aj takí, ktorí nejaký problém majú. Ale myslím si, že to trojmesačné obdobie je skutočne dostatočné na to, aby sa to zvládlo. Ak to posunieme na 31. 12., a to ja som pozmeňujúci návrh v podstate videl dnes, ako ho predložil kolega, ak ho posunieme na 31. 12., čo sa stane? No všetci si to nechajú na 31. 12. Takto sa tu postupuje, proste, bohužiaľ, je to tak. Ja stále vyzývam, každý, kto môže, nech sa s tou registračnou, online registračnou pokladnicou zaoberá hneď.
Ja som presvedčený, ak tento zákon prejde tak, ako je, lebo je to na vás, je to vo vašich rukách, ja viem, že tak ak necháme dátum tridsiateho, 30. 9., tak ako som to navrhol, tak budeme mať 95 % všetkých, ktorí tam majú byť pod tým dáždnikom, do ktorého sme ho chceli dostať, ak teda chceme, lebo to je zásadná otázka.
Čo sa týka toho, že či by mal mať objednanú pokladnicu a certifikovanú, ja hovorím, táto podmienka, ak ju nedáme do zákona, viete čo sa stane? A bude to 31. 12.? Stane sa to, že si nikto nič neobjedná, iba sa zaregistruje a bude zase čakať do 31. 12. tohto roku a zas budete tu kričať, že máme ten istý problém, že sme ho nevyriešili. Jak ho chceme vyriešiť takýmto spôsobom? S týmto a priori nesúhlasím.
Ja môžem sa baviť o tom, že či niekto, či 90 % do toho 30. 9. to splní a či tam bude 10 %, ktoré ešte chýba, čo budeme sledovať, ale to, aby sme ju skutočne, vypustili túto podmienku, že musí mať objednanú pokladnicu, čo mu bráni, aby si pokladnicu objednal? Nič, je to 31 riešení.
Čo sa týka onlinizácie, rozprávalo sa tu, jak v Českej republike na to dali dva roky. No dali dva roky, lenže oni žiadnu registračnú pokladnicu nemali. My ju máme, viete odkedy? Od ktorého roku? No skúste si tipnúť. Od roku 1995, čiže my sa tu len bavíme o prechode na onlinizáciu. A všetci hovoríme, že sme v 21. storočí, tak to robme.
Pán poslanec Heger, navrhovali ste nejaké riešenie, riešenie, že najprv by sme mali teda zmeniť fiškálny modul a potom by sme mali prejsť na online pokladnicu. No nebude toto ďalšie zaťaženie tých podnikateľov? Hovoríme o tom, že nechceme ich buzerovať, nechceme im ako, aby sa nesťažovali. No keď to takto urobíme, tak to bude presne, presne tak, ako hovorím, že budeme znova ich traumatizovať. Ja viem, že tento projekt nie je vôbec jednoduchý a skutočne ja chápem, že tu je aj rezistencia, aj hovorím o tých, ktorí sa tomu bránia. Ale ak ho nezačneme robiť, tak tá daňová medzera, o ktorej tu rozprávame sedem rokov, sa nebude zmenšovať. Po výkaze DPH toto opatrenie považujem za jedno za najvýznamnejšie.
Čo sa týka online registračných pokladníc, sú zavedené v Českej republike, v Maďarsku, v Chorvátsku, schválené to má Poľsko, Španielsko. Nie sme v trende, ktorý tu nastoľuje Európska únia? Ja vám poviem, ako fungujú napríklad účtenky v Taliansku. Neviem, chodíte asi do Talianska na dovolenky, tak tam to funguje tak, že keď si niečo kúpite, a len zmrzlinu a vychádzate z tej zmrzlinárne, tak musíte mať so sebou účtenku sto metrov od toho daného predajcu. Po tých mestách ja som videl Guardia di Finanza, to sú autá čierne, ktoré to majú napísané na boku a chodia, chodia. Ak nemáte tú účtenku, tak pokutujú priamo toho človeka. A toto je v Taliansku, o ktorom hovoríme, že neviem, čo sa tam deje. Ja nehovorím, že to ideme zavádzať na Slovensko, ale toto, čo robíme dnes, to je to minimum, ktoré môžme urobiť na to, aby sme tú daňovú medzeru znížili.
Ústavný súd. Bolo tu hovorené o Ústavnom súde, ako sa to podá. Chcem len upozorniť, v Českej republike, prečo to bolo podané na Ústavný súd, to mám informáciu od kolegov, DIČ, ktoré obsahovala táto účtenka, obsahovalo rodné číslo, toto bola príčina. Na Slovensku táto situácia nie je, čiže DIČ neobsahuje rodné číslo. Toto bol dôvod. To, čo bolo doteraz vo fiškálnych moduloch elektronickej registračnej pokladnice, je presne to isté, čo dnes bude online v registračných pokladniciach. Čiže bavíme sa o osobných dátach.
Bolo tu spomínané pánom poslancom Rajtárom o emailoch. Podľa informácie, ktorú som dostal, tak emaily išli všetkým tým, ktorí mali aktívne DKP pokladnice a nie, že nepožiadali si o kód, čiže sú tam nastavené (reakcia z pléna), počkajte, ešte dopoviem. A tým, čo si požiadali o eKasu, menej kusov, ako mali doteraz. Takéto bolo nejaké kritérium, môžte si hľadať, že či to tak je, môžte si to odkomunikovať s finančnou správou. Ja som požiadal finančnú správu, máme, jedinečná, jedinečná možnosť, ako komunikovať s podnikateľmi, je cez systém finančnej správy. Máme maily, samozrejme, že ja som požiadal, aby aktívne finančná správa upozorňovala podnikateľov, aby si to nenechávali na poslednú chvíľu. Toto bol hlavný, hlavný dôvod.
Čo sa týka výsledkov finančnej správy, chcem len povedať pár čísiel. V roku 2012 sme mali daňovú medzeru 40,3 %, dnes je 26,9 a ja pevne verím, že tento systém, ktorý ideme zavádzať, prinesie ďalšie zníženie tejto daňovej, daňovej medzery. A čo sa týka nejakého ďalšieho porušovania zákona, nikto neporušuje zákon. Tí podnikatelia, hovoríme, v zákone hovoríme o tom, že podnikatelia môžu naďalej používať elektronické registračné pokladnice. Ja skutočne verím, že tak, ako to je nastavené a sľubujem tu, že budem sledovať opäť túto situáciu, aká bude, ak tam necháme pôvodné termíny a určite budeme, aj budeme trvať na tom, aby mali certifikované riešenia, tak dospejeme do stavu, kedy budeme mať možno 90 % všetkých subjektov tak, ako by sme to potrebovali.
Chcem len spomenúť posledné čísla. To, čo som hovoril včera, v podstate zaregistrovaných už máme, máme 193-tisíc subjektov. A to, čo je navrhované v tých pozmeňujúcich návrhoch, hovorí o tom, že musí byť len zaregistrovaný. Čiže v podstate teraz všetci môžu pol roka počkať s celým riešením, a potom znova budeme kričať, že niečo sa nepodarilo, lebo zlá finančná správa niečo nespravila. Ak skutočne máme vôľu, a to nehovorím o politike, máme vôľu, aby sa táto, aby sa nezdravé spôsoby, nekalé spôsoby podnikania na Slovensku vykorenili. Tak vás žiadam o podporu tohto návrhu a sľubujem, že budeme robiť všetko pre, tak ako som to aj avizoval, aby podnikatelia, tí, ktorí si plnia svoje povinnosti, netrpeli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Iba v krátkosti chcel by som stanoviť termín hlasovania o tomto bode dnes na 17.00 hodinu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole veľkú novelu zákona o ochrane prírody. Zákona, ktorý bol niekoľko mesiacov predmetom veľkých diskusií ochranárov, lesníkov, rôznych vedcov a odborníkov. Návrh zákona, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkovacieho konania, dostal množstvo pripomienok, medzi nimi aj hromadnú pripomienku verejnosti, ktorú podpísalo takmer 30-tisíc ľudí.
Zákon, ktorý vzápätí na to prišiel do vlády a teraz ho máme my tu na rokovaní Národnej rady, je napokon úplne iný. Návrh zákona prešiel rozporovým konaním, avšak máme ho tu predložený so zásadnými rozpormi na odbornej úrovni. Zrejme v politickej úrovni ste, pán minister, ustúpili najmä strane SNS a strane SMER, kde sú stále ľudia podporujúci obchod s drevom a je preto škoda, že hromadná pripomienka verejnosti s 30-tisíc podpismi, tak táto hromadná pripomienka nebola dorokovaná, ale návrh ste, zákona, ste predložili do vlády a na rokovanie parlamentu.
Mali ste vysoké ambície pri predkladaní návrhu zákona, avšak od tých ste ustúpili a predkladáte síce veľkú novelu, ktorá prináša mnohé zmeny, niektoré aj dobré a zaujímavé, ale tie podstatné na tej politickej úrovni nie. Možno tá novela v tomto duchu preto nemusela byť až taká veľká, lebo niekedy menej môže byť aj viac.
Pred mesiacmi ste dali sľub o prevode pozemkov v chránených územiach do správy štátnej ochrany prírody. Bolo to veľmi odvážne a vzbudili ste očakávania ochranárskej verejnosti. Avšak v tomto zásadnom postoji ste ich sklamali. Sklamali ste aj, čo sa týka Tatranského národného parku. Do dnešného dňa neexistuje zonácia, ktorá podľa platného § 104 zákona, vláda mala do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vydať nariadenie, ktoré ustanoví vymedzenie hraníc Tatranského národného parku a jeho ochranné pásma a podrobnosti o územnej ochrane, vrátane ich územnej a časovej platnosti. Zákon o ochrane prírody a krajiny nadobudol účinnosť 1. januára 2003. Prečo ste si neupratali aj túto povinnosť, pán minister, tohto návrhu zákona? A vôbec sa s tým nezapodievate v tejto veľkej novele a nedali ste tam nejaké reálne termíny a hlavne, prečo ste sa vôbec zonáciou Tatranského národného parku nezapodievali?
Do dnešného, 15. 6. boli sprístupnené náučné chodníky v Tatranskom národnom parku, avšak návštevný poriadok nie je schválený a pohyb je tam v podstate bez platného návštevného poriadku. Aj to je vaše maslo na hlave, pán minister. Prichádzate s veľkou novelou ako bojovník za ochranu prírody, avšak kroky ministerstva, resp. rezortnej organizácie štátnej ochrany prírody, na príklade aj v reorganizácii jej organizačných zložiek, ako je de facto zrušenie správy CHKO, chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a zlúčenie s chránenou krajinnou oblasťou Ponitrie, nesvedčí o rozumnom prístupe k ochrane prírody.
Ste podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia a mali ste sa aspoň pokúsiť o zmenu a presun lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia. Strana Sloboda a Solidarita má vo svojom programe agendu lesného hospodárstva mať pod rezortom životného prostredia. Je to otázka politickej vyspelosti a jasnej deklarácie o tom, aké hodnoty rezort životného prostredia a rezort a vláda Slovenskej republiky má.
Pán minister, ťažko je dôverovať takejto veľkej novele a veriť vo vymožiteľnosť práva. Sme svedkami tolerovania rôznych výnimiek, neochota ministerstva hovoriť napríklad o Národnom parku Podunajsko. Zabezpečiť účinnú ochranu prírody je vašou prácou a ak k tomu treba zmeniť zákon, treba ho pripraviť jednoznačne, ktorý odstráni tú obrovskú nedôveru a ukončí doslova, doslova vojnu medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom. Pred pár dňami, 5. júna sme boli s výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na poslaneckom výjazde, kde sme si prizvali za organizácie rezortu životného prostredia aj z rezortu pôdohospodárstva a venovali sme sa problematike hospodárenia v lesoch. Nielen na štátnych lesoch, v štátnych lesoch, ale všeobecne v lesnom hospodárstve. Vypočuli sme si názory lesníkov, zástupcov rezortu pôdohospodárstva, ochranárov, zástupcov rezortu životného prostredia, aj zástupcu súkromného obhospodarovateľa, ktorý hospodári v ochrannom pásme, ale aj v samotnom Národnom parku Nízke Tatry.
Poukazovali na konkrétne aplikačné nedostatky nielen v zákone o ochrane prírody, ale aj na také medziľudské a komunikačné. Nedôvera sa nedá získať zákonom. Tá musí vychádzať zo správneho riadenia rezortu, vymožiteľnosti práva a z jasnej objednávky spoločnosti, ako sa spoločnosť stavia k ochrane prírody a krajiny, ako sa stavia k hospodáreniu na lesných pozemkoch, na pôde a aké priority k ochrane životného prostredia má. Toto do dnešného dňa nie je jasne definované.
A vy, pán minister, ako súčasť tretej vlády SMER-u a jeho partnerov ste v tejto kľúčovej veci síce sľubovali nápravu, ale v konečnom dôsledku ste cúvli. Áno, v tejto chvíli je moja pozícia oveľa jednoduchšia, poukazovať na nedostatky a je to aj mojou prácou opozičnej poslankyne a chcem si túto úlohu urobiť čo najlepšie, takže verím, že ma budete počúvať a v septembri prídete s veľkým pozmeňovacím návrhom, ktorý, ak sa bude dať, tak tento zákon ešte sa pokúsite aspoň v niektorých veciach opraviť. O ktorých takých kľúčových aplikačných problémoch hovorím a ktorých riešenie som v predloženom návrhu zákona nenašla? Ktoré sú to?
Zo strany lesníkov išlo opakovane o poukazovanie na ťažkosti s lehotami na získavanie stanovísk od Štátnej ochrany prírody. Týka sa to najmä náhodnej ťažby pri kalamitách a s tým súvisiace riziká premnoženia lykožrúta. Spracovanie kalamity, kde lesníci potrebujú operatívne komunikovať, je kľúčové, aby si mohli vykonávať svoju lesnícku prácu. A to sa týka hospodárenia v štátnych lesoch, ktoré spravujú náš spoločný štátny majetok, ale týka sa to aj súkromných hospodárov, kde hospodárenie v lesoch je ich súkromným majetkom. Štátna ochrana prírody, sa zdá, sa javí ako výrazne poddimenzovaná organizácia a po prijatí tohto zákona si bude určite vyžadovať jej posilnenie. V súčasnosti má organizácia okolo 500 zamestnancov a hospodári približne so sumou okolo šiestich milión eur.
Návrh zákona navrhuje množstvo významných kompetencií pre túto organizáciu, najmä čo sa týka hospodárenia v národných parkoch, ktoré predstavujú 6,5 % rozlohy Slovenskej republiky. A mám obavu, že doterajšie ťažkosti, ktoré boli s vydávaním stanovísk a s nemožnosťou vydať ich načas, budú len narastať. Problém vidím aj v tom, že stanoviská Štátnej ochrany prírody nemajú stanovenú lehotu, dokedy budú povinné svoje záväzné stanovisko vydať. Doteraz stanoviská Štátnej ochrany prírody mali len odporúčací charakter pre orgán štátnej správy. V súčasnosti sa zavádza teda záväznosť týchto stanovísk.
Považujem to za dobrý krok, avšak keď nebude stanovená aj povinnosť dodržiavať lehotu, je to vážne ohrozenie práce tej druhej strany, práce tých lesníkov a práce akýchkoľvek hospodárov, akýchkoľvek ľudí, ktorí budú chcieť v chránených územiach vykonávať nejakú činnosť. Pretože novou kompetenciou, ktorú navrhujete, je vlastne podmienka akejkoľvek činnosti v chránených vtáčích, v chránených, v európskych chránených územiach NATURA 2000 mať vyjadrenie Štátnej ochrany prírody, či môže dôjsť k narušeniu integrity alebo nie. Bez takéhoto vyjadrenia nebude môcť byť prakticky žiadna činnosť v chránených naturovských územiach byť povolená.
Tejto problematike sa chcem ešte venovať ďalej, ale chcem ešte poukázať na tie lehoty. Toto považujem za kľúčové, aby sa do zákona dala povinnosť, že lehotu, bude presne stanovená maximálna lehota na vydanie závereč..., pardon, na vydanie záväzného stanoviska Štátnej ochrany prírody, resp. bude tam odkaz, že sa riadia podľa správneho poriadku. Na to, že tá agenda je veľmi náročná, vy ste zareagovali a v podstate ste zvýhodnili štátnu správu, ktorej ste predĺžili lehotu na rozhodnutia orgánov ochrany prírody na 60 dní. Čiže orgán ochrany prírody v rozhodovaní má lehotu 60 dní, avšak záväzné stanoviská lehotu stanovenú nemajú, hoci sú podmienkou (zaznenie gongu), tak ako som povedala, pre vydanie akéhokoľvek súhlasu na akýkoľvek projekt územia v územiach, v európskych chránených územiach NATURA 2000, ktorá prakticky kopíruje rozlohu našich národných parkov a iných chránených území a môžme hovoriť, že tých 6,5 % výmery Slovenska sa to bude týkať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, keďže pri hlasovaní č. 28 moje hlasovacie zariadenie bolo nefunkčné, tak prosím do záznamu, že moje hlasovanie je "zdrž".