46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia v spolupráci s úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu som si dovolil pripraviť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Účelom tohto predkladaného pozmeňujúceho návrhu je odstránenie námietok Európskej komisie, uvedených v odôvodnenom stanovisku, týkajúcich sa rozdelenia právomoci medzi orgánom dohľadu a poskytovateľmi dôveryhodných služieb podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj odstránenie nejasností a zjednodušenie procesov pri plnení povinností poskytovania dôveryhodných služieb.
Zjednodušene ide o oddelenie právomocí orgánov dohľadu od právomocí poskytovateľa dôveryhodných služieb tak, aby neboli zlúčené v jednej osobe, respektíve v jednom orgáne. Orgánom dohľadu bude NBÚ a kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb bude NASES. Prechod kompetencií, týkajúcich sa kvalifikovaného poskytovania dôveryhodných služieb, si tieto dve inštitúcie upravia vo vzájomnej písomnej dohode.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1420.
Za čl. X sa vkladá nový čl. XI, ktorý znie:
"Čl. XI. Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 sa vypúšťa ods. 2, súčasne sa zrušuje označenie ods. 1.
2. Za § 18 sa vkladá nový § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie: «§ 18a. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2019. V súvislosti s výkonom činnosti podľa § 11 ods. 2 v znení účinnom do 31. júla 2019 úrad prevedie súvisiacu prevádzkovú dokumentáciu vrátane používaných osobných údajov na nadobúdateľa písomnou dohodou. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.»."
Účinnosť čl. XI sa navrhuje od 1. augusta 2019, čo sa primerane premietne do ustanovenia a účinnosti zákona čl. XI.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Hlasovanie bude dnes o sedemnástej.

Ďakujem pekne. Veľavážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi teda, aby som predložil a povedal úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona, ktorý pokračuje, je pokračovaním boja proti byrokracii a patrí k druhej vlne antibyrokratických zákonov, ktoré sa týkajú fyzických, ale aj právnických osôb. A ide o využívanie informačných systémov verejnej správy, ktorých cieľom je, aby sa údaje, ktorými disponuje štát medzi inštitúciami a orgánmi verejnej moci, zdieľali a nemuseli ich nosiť naši občania pri vybavovaní rozličných žiadostí, a teda nemuseli nosiť ďalšie potvrdenia a výpisy v listinnej podobe.
Zavádzame ďalších jedenásť výpisov a potvrdení, ktoré doteraz občania museli nosiť a od 1. septembra 2019 a od 1. decembra 2019 ich nosiť nebudú musieť. Ide najmä o potvrdenie o daňových nedoplatkoch, potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení, na zdravotnom poistení, potvrdenie o návšteve školy a výpisy z registra mimovládnych, neziskových organizácií, občianskych združení a nadácií. Čiže táto novela zákona, ktorá zároveň prináša zmeny vo viac ako šiestich desiatkach ďalších zákonov, bude celá o tom, aby sa tieto výpisy, ktoré sú tu uvedené, nemuseli ďalej pri doteraz potrebných vybavovacích povoleniach vôbec používať.
Táto druhá vlna by mala usporiť v čase viac ako dva milióny hodín, ktoré museli stráviť občania, ktorí si tieto žiadosti vybavovali chodením po úradoch pre tieto potvrdenia a osemnásť miliónov eur, kde je zhodnotená úspora na poplatkoch, ktoré museli platiť, ale aj úspora na čase, ktorý teda trávili cestovaním a takto ich môžu venovať iným činnostiam.
Účinnosť zákona je rozdelená na viacero období. To najdôležitejšie je 1. september 2019, keď chceme, aby vošlo do účinnosti potvrdenie o návšteve školy najmä a takisto potvrdenia z výpisu z registra mimovládnych organizácií. Potom to bude teda 1. december, kde by mali nastúpiť, nastúpiť platnosť ostatných, ostatných povolení a jedno povolenie, čo sa týka tretieho sektora, sa, bude mať platnosť, myslím si, že od 1. 1. 2020.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za úvodné slovo. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o byrokracii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1421, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada uznesením č. 1834 zo 16. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určitej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 625 z 13. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 419 z 13. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi i doplňujúcimi návrhmi; Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 371 z 13. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 218 z 13. mája 2019 (pozn. red.: správne "z 13. júna 2019") s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi; Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 227 z 11. júna 2019 s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máme spoločnú správu rozdanú.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 a 19 až 69 s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať o bode 18 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 233 z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Hlasovanie je dnes o 17.00 hodine.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mi dovoľte ospravedlnenie, lebo ja som spôsobil tie technické príčiny, ale teraz prejdeme hneď k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predkladám.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poznáme ako zákon proti byrokracii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte všetci ako tlač 1421.
Navrhujem aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z., ktorý som pred chvíľou citoval, sa doplnil takto:
Bod 1. V čl. XV bode 1 v § 29 ods. 3 písm. c) sa za slovo "poistenie" vkladajú slová "podľa osobitného predpisu odkaz^35ba)" a slová "osobitných predpisov" sa nahrádzajú slovami "osobitného predpisu".
Bod 2. V čl. XV bode 1 posledná veta znie:
"Poznámky pod čiarou k odkazom 35b), 35ba) a 35c) znejú:
«^35b) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
^{Odkaz 35ba)} § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona číslo, zatiaľ neuvedené, bude uvedené po schválení tohto návrhu zákona, č. .../2019 Z. z.
^{Odkaz 35c)} § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona číslo, zatiaľ číslo neuvedené, bude po schválení tohto zákona, č. ... /2019 Z. z. bude doplnené.»."
Bod 3. V čl. XV bod 2 znie:
"2. V § 53e ods. 3 písmeno d) znie:
«d) zdravotná poisťovňa neeviduje voči malému zamestnávateľovi pohľadávky po splatnosti podľa osobitného predpisu^35c) viac ako 180 dní a malý zamestnávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného predpisu,^35ba)».".
V zásade tento zákon má riešiť zaužívaný systém, že Sociálna poisťovňa nezisťuje pohľadávky po uplynutí 180 dní, tak ako je to v zdravotnom poistení, ale eviduje pohľadávky v podstate okamžite po podaní žiadosti, či ten subjekt má alebo nemá pohľadávky. Toľko k tomu pozmeňujúcemu návrhu č. 1.
Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh č. 2.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poznáme ako zákon proti byrokracii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorí ste všetci obdržali ako tlač 1421.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za štvrtý bod vkladá nový piaty bod, ktorý znie:
"5. V § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
«h) informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie dôchodkových dávok a dávok nemocenského poistenia.».".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
2. V čl. XIII sa za druhý bod vkladá nový tretí bod, ktorý znie:
"3. V § 37 ods. 3 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie:
«Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.^125a)».".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
3. V čl. XV sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie:
"2. V § 36 ods. 6 sa vypúšťajú slová «uchádzač o zamestnanie alebo».".
Nasledujúci novelizačný bod sa primerane prečísluje.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
4. Článok XV sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. V prílohe č. 2, časti A sa vypúšťa písmeno i). Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno i).".
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
5. V čl. XXVIII sa na začiatok vkladá nový prvý bod, ktorý znie:
"1. V § 11 ods. 5 písm. d) sa vypúšťajú slová «potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške sirotského dôchodku, sirotských dôchodkov alebo potvrdenie o nepriznaní sirotského dôchodku, alebo».". Doterajší text sa označuje ako druhý bod.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LXIV (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
6. Za článok L sa vkladá nový článok LI, ktorý znie:
"Čl. LI Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto: § 9 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
«(10) Na účel overenia nároku podľa odseku 6 písm. d) je vyberateľ úhrady, ak je to možné, povinný využívať údaje obsiahnuté v informačných systémoch verejnej správy podľa osobitného predpisu,^22a)».
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
«^22a) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona číslo, ktoré bude doplnené po schválení tohto návrhu zákona, .../2019 Z. z.».".
Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
7. Za článok LIV sa vkladá nový článok LV, ktorý znie:
"Čl. LV Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z. a zákona č. 42/2019 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 28 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: «ak údaje v nich obsiahnuté nie je možné získať z informačných systémov podľa osobitného predpisu,^48b)».
Poznámka pod čiarou k odkazu 48b znie:
«^48b) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona číslo, ktoré je zatiaľ neuvedené a bude uvedené po schválení tohto návrhu zákona, .../2019 Z. z.».".
Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
Na záver. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 14, 17, 19, 40, 56 a 57 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako 1421a s odporúčaním tieto body neschváliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda v zastúpení pani ministerky kultúry, ktorá je mimo Bratislavy, a požiadala ma, aby som tento návrh zákona predniesol.
Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.
Návrhom sa navrhuje zvýšiť percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.
Podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je v európskych krajinách jednou z bežných foriem podpory, ktorej úlohou je teda motivovať producentov, aby realizovali filmový projekt v konkrétnom štáte, ktorý im po dokončení projektu spätne preplatí časť nákladov, ktoré v tomto štáte preinvestovali. Je potrebné uviesť, že v tejto oblasti v súčasnosti prebieha v rámci nášho regiónu konkurenčný boj, pričom sú okolité štáty v pritiahnutí investícií do filmového priemyslu a filmových projektov realizovaných na ich území úspešnejšie ako Slovensko. Maďarsko má od roku 2018 zavedenú podporu v objeme 30 %. Podobne je na tom Poľsko. Česká republika zvyšuje, aktuálne zvyšuje podporu na 30 %. A Rumunsko úspešne zaviedlo podporu vo výške 35 % s možnosťou navýšenia o ďalších 10 %, ak projekt priznane odkazuje na Rumunsko, teda, že sa film odohráva v Rumunsku.
Je teda zrejmé, že aktuálna podpora na Slovensku v objeme 20 % nie je konkurencieschopná a prichádzame tak o možnosť významných investícií do daného sektora. Audiovizuálny priemysel na Slovensku už dnes vytvára pracovné príležitosti pre takmer 5-tisíc ľudí. Predstavuje významný ekonomický sektor s výrazným potenciálom rastu a kvalitnou profesionálnou bázou.
Predloženým návrhom zákona sa upravuje aj nová kompetencia Audiovizuálneho fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu dodatočne preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom stanovené kritériá.
Návrh obsahuje aj doplnenie zákona č. 40 o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je nevyhnutné z dôvodu rozšírenia okruhu osôb zapisujúcich sa do zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na komplexnosť zoznamu.
Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020, okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021, k reálnemu čerpaniu financií súvisiacemu so zvýšením intenzity dotácie teda dôjde prvýkrát v roku 2021.
Ctené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť, a teda končím úvodné slovo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na základe určenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a média ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným paragrafom zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1429a v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1837 zo 16. mája 2019 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky uznesením č. 630 z 11. júna 2019 s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 418 z 13. júna 2019 s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 167 z 13. júna 2019 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady, ktoré predmetný návrh prerokovali, prijali, ako som už hovoril, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy v časti IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 175 z 18. júna 2019. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady v zmysle ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som odporca tohto návrhu, ako som hovorila už v prvom čítaní a netajím sa tým ani pri druhom čítaní. Musím zopakovať, že je to zákon, ktorý som nazvala takým slovom, že chameleón, lebo on sa iba tvári ako taký hospodársky nástroj, ktorý má pomôcť našej ekonomike. Ale keď si ho rozoberieme na drobné, tak to tak nie je. Za prvé tomuto zákonu chýba presvedčivé zdôvodnenie, lebo prakticky jediným dôvodom pre tento návrh je iba to, že to tak majú aj v zahraničí a preto by sme to mali zaviesť aj my. Ako, ako hlavný cieľ sa síce udáva preložené do voľnej reči, že týmto stimulom 33-percentným chceme povzbudiť súkromné investície do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku so zásadným vplyvom na rozvoj tohto ekonomického odvetvia, avšak čo tento zásadný vplyv aj naozaj znamená, to nám dôvodová správa nehovorí. Ekonomická analýza tam úplne chýba, resp. uvádzajú sa tam len nejaké domnienky postavené na českom príklade, pričom český filmový priemysel, to sú diametrálne odlišné, odlišné reálie.
Takže ten zákon nemá presvedčivé zdôvodnenie a po druhé, ako som už viackrát povedala, je výsledkom lobizmu, lobizmu určitých konkrétnych produkčných firiem a pomáha najmä samotným individuálnym žiadateľom, ale nie celkovo našej ekonomike a celému sektoru.
Ja som viackrát v tomto pléne poukázala najmä na záujmy ľudí okolo firmy SONAF, resp. SPECTRAL, s. r. o., ktoré stáli za zrodom tohto zákona, ktorý bol pôvodne vo verzii 20-percentných vratiek. A tie presné časové súvislosti, kedy a akými osobami boli tieto firmy založené, ako dátum ich vzniku presne súvisel s načasovaním vzniku účinnosti zákona z dielne im blízkeho Mareka Maďariča, som v tomto pléne už takisto spomínala. A nič ma nezbaví presvedčenia, že to bol jednoducho zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom, ktorí ho vymysleli a ktorí aj hneď ako prví získali prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Ako som tu tiež viackrát spomínala, netvrdím to len ja, písal o tom aj Ján Kuciak a kto má trochu trpezlivosti, tak si vygúgli napríklad jeho článok "Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu" a prečíta si tam niečo o personálnych prepojeniach či schránkových firmách a ich súvise s filmovaním.
No takže toľko k takému pozadiu, ktoré vzbudzuje vo mne veľké pochybnosti o tomto zákone ako takom, ale, samozrejme, ten zákon sa však u laickej verejnosti nejako odôvodniť musí a preto tu neustále počúvame o tom, ako ním naštartujeme ekonomiku filmového priemyslu. Ale vždy, keď upozorním na to, že tak teda ukážme, ako sa ten naštartovaný priemysel a ekonomika odrazí v číslach, narastá tu zamestnanosť? Máme väčší výber DPH? Máme väčšiu daň z príjmu, viac podnikov s výrobnými činnosťami súvisiacimi s filmom? Zaznamenávajú väčší obrat? Lebo hlavne o to ide pri ekonomických stimuloch. Tak sa celá táto debata zvrtne na takú emóciu o tom, že film jednoducho podporovať treba a nemôžme sa na ne pozerať len čisto z ekonomického hľadiska a každý, kto vôbec spochybní takúto mantru, tak je kultúrny barbar, ktorý asi nechce, aby sa na Slovensku točili filmy.
Ja samozrejme chcem, aby sa na Slovensku točili filmy, ale zároveň chcem, že keď v nejakom zákone hovoríme o stimule hospodárstva z verejných peňazí, aby efektom toho bolo naozaj stimulované naše hospodárstvo. Lebo film naozaj priemyslom je a filmové produkcie a na ne nabalené segmenty ekonomiky, celý ten biznis okolo toho, môžu byť významným zamestnávateľom, ba dokonca aj motorom ekonomiky. Zákon to na jednej strane síce deklaruje, ale na druhej strane k tomu nemá žiadne ekonomicky podložené argumenty, ako som povedala, a jeho obsah sa v argumentácii nahrádza práve emóciou.
No takže skúsme sa teraz odosobniť od týchto emócií a od toho stavu, kedy by sme byť, mali byť vlastne akoby opití rožkom a slepo veriť, že tento zákon niečomu pomôže. Prečo teda nemáme slepo veriť tomu, že práve vďaka tomuto stimulu naozaj prídu na Slovensko filmové produkcie húfne zo zahraničia a že tu následne začnú povedzme zamestnávať viac Slovákov? No preto, lebo keby to tak bolo, tak tie efekty zavedenia týchto vratiek už pri tých 20 percentách, čo už vlastne dnes platí, by sme už možno videli. Veď po pár rokoch fungovania by sme už predsa mohli vyhodnocovať, ale žiadny enormný príliv v produkcii sme my nezaznamenali. Podporených z tohoto stimulu bolo zatiaľ sedem projektov od firiem, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, a konkrétne išlo o dva zahraničné projekty cez firmu SPECTRAL, s. r. o. To bolo Marco Polo za 412 600 eur, vratka, a Hana, titul Hana za 130-tisíc eur, potom jeden slovenský film Nech je svetlo za 35-tisíc eur a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max za 316-tisíc, Mária Terézia, tam bola dotácia 109-tisíc, Milenky 159-tisíc a Sestričky 192-tisíc. Čiže dokopy zatiaľ bolo udelených 1 356-tisíc eur na týchto vratkách. Dobrý deň. (Rečníčka odzdravila okoloidúceho poslanca.)
Z toho teda vidieť, že ak cieľom tejto podpory má byť pritiahnuť zahraničné investície a produkcie, tak to vôbec nebolo naplnené. Väčšina z toho išla na slovenské projekty, ktoré nijako nezväčšili investície do audiovizuálneho priemyslu, lebo ony by sa zrejme uskutočnili tak či tak a 20-percentná vratka bola len príjemný bonus.
Okrem spomínaných už zrealizovaných siedmich projektov je tu, samozrejme, aj niekoľko ďalších zaregistrovaných projektov. Celkovo je v tom zozname 35 projektov, zatiaľ, ktoré sa teda už buď nakrúcajú, alebo by sa mali začať nakrúcať a potenciálne by mali dostať vratky, keby sa teda zrealizovali, v celkovej výške 5,5 milióna eur. Ak je teda táto suma vyjadrením 20 % z nejakej sumy, tak by to znamenalo, že by tu títo žiadatelia mali v najbližších troch rokoch úhrnom preinvestovať v oblasti filmu približne 30 miliónov eur.
No a to už by sme teda mohli pocítiť aj v makroekonomike, ale my nevieme potvrdiť žiaden pohyb nejakých ekonomických ukazovateľov vo filmových profesiách, ani v nejakých ďalších službách, ktoré sú naviazané na filmovanie, lebo myslím si, že takéto dáta na ministerstve kultúry ani nikto nikdy nesledoval a až teraz v poslednom čase sa aktivizuje inštitút hodnoty za peniaze, tak možno sa niečoho dočkáme.
Ale napriek tomu, že nám chýbajú tieto dáta, tak máme potrebu ešte zvýšiť tento 20-percentný stimul na 33 %. Prečo? Znamená to, že tých 20 % bolo málo? A odkiaľ sa vzalo práve toto číslo? Pán štátny tajomník pri odôvodnení tohto návrhu na výbore kultúry nevedel na to odpovedať a sám pripustil, že jednoducho jediným dôvodom na zavedenie tohoto, tých 33 % je to, že to tak majú aj v okolitých krajinách, ktorým by sme mali práve týmto číslom konkurovať. No ale veď v iných krajinách nájdeme aj 35-percentnú vratku. Tak prečo ich neprebijeme a nedáme rovno 40 %? Prečo len 33? Čím je to podložené?
Takže toľko len na okraj k tej slabej odôvodnenosti tohto návrhu a na to, že má ísť o ekonomický stimul do podnikateľského prostredia, do ekonomického prostredia, tak je to naozaj nedostatočné.
A prepáčte, môžem vás trošku poprosiť, lebo trošku ma to ruší. (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Ďakujem.
Takže dôvod, pre ktorý to nebude fungovať, alebo pre ktorý vlastne tento systém nefunguje, a že teda nebudú také efekty z tejto, z toho, z tejto stimulácie, tak to som vysvetľovala už minule, lebo ono možno v iných krajinách to funguje, ale u nás to nemôže fungovať z jedného jediného dôvodu a ním je nedostatočná kontrola. Tá obrovská benevolencia zákona je zarážajúca a ona umožňuje, že pri vyplácaní týchto tzv. spätných dotácií ide len o čisto administratívny úkon, ktorý funguje na báze "papier znesie všetko". Ja by som sa nebála tento, tento systém nazvať živnou pôdou pre tunelovanie. A prečo si to myslím?
No vezmime si teda nejaké konkrétne čísla. Námatkovo vyberme z tých 35 alebo siedmich projektov teda firmu SPECTRAL, ktorá získala, ako som povedala, podporu už pre dva projekty a aktuálne má rozpracovanú žiadosť aj na tretí. Takže konkrétne v roku 2014 to bolo tých 412-tisíc za projekt Marco Polo, v roku 2018 132-tisíc za seriál Hana a aktuálne majú zaregistrovaný ešte projekt Dracula, kde požadujú dotáciu 800-tisíc. Takže podľa čísiel, podľa toho, čo je uvedené v žiadosti k projektu Hana, sa tu malo vo februári až apríli 2018 na Slovensku nachádzať 100 filmárov pod dobu troch mesiacov. Či tu naozaj boli, neviem, nezaznamenala som o tom žiadne správy a pri projekte, asi teda áno, ale spätne sa to už asi nedá presne zistiť, pri projekte Marco Polo producent deklaroval, že tu bolo 500 až 550 zahraničných a 100 až 150 slovenských filmárov po dobu troch týždňov. Myslím, že to povedal do médií.
Či to tak naozaj bolo, tiež teraz spätne sa bude ťažko dokazovať, ale od ľudí, ktorí pracujú vo filme, som počula pre mňa vierohodnú informáciu, že v skutočnosti bola na výplatnej listine zhruba dvadsiatka Slovákov, prevažne brigádnikov a dokonca som videla aj ich menný zoznam.
Aktuálne má firma SPECTRAL vo fonde zaregistrovaný ešte spomínaný projekt Dracula a suma, ktorú deklarujú, že by mala byť preinvestovaná na Slovensku, je 4 milióny eur, pričom má ísť o desať dní nakrúcania a dvadsať dní postprodukcie. Toto nakrúcanie sa podľa mojich informácií už, už zrealizovalo a opäť od ľudí, ktorí sa ho zúčastnili, však Slovensko je malé, filmári sa poznajú, tak mám informáciu, že sa tu nakrúcalo presne šesť dní, z toho štyri dni v Banskej Štiavnici a dva dni na Oravskom hrade. A dvadsať dní postprodukcie, tak tie by sme si mohli rozobrať na drobné až vtedy, keby sme vedeli, že čo, čo za postprodukčné práce vlastne by boli pre tento film potrebné. Tá postprodukcia môže pre bežného človeka znamenať všeličo, taký cudzí pojem, ale v podstate ide o nahrávanie a zálohovanie dát s nejakým nakrúteným filmovým materiálom z denných prác, ale aj strih, farebné korekcie, efekty, nejaké animácie, hudba, grafika a podobne. A to všetko, možno s výnimkou honorára pre povedzme majstra strihu, čo je, čo je v podstate umelecká profesia a tam môže byť cena stanovená individuálne, tak to všetko sa dá vcelku spoľahlivo vyčísliť v počte nejakých strojohodín, osobohodín, to sú v podstate práce remeselné. Avšak spätne sa ich skutočný rozsah zväčša nedá veľmi kontrolovať a Audiovizuálny fond sa musí naozaj spoliehať len na predložené faktúry a vyúčtovania, pričom tú následnú platbu z nich vyplývajúcej vratky vykoná naozaj čisto len ako takú administratívnu operáciu.
No takže keďže som tieto veci konzultovala, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím o kľud v sále. Ďakujem.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... aj ja s filmármi, mám medzi nimi priateľov aj na Slovensku aj v Čechách a mám predstavu o tom, čo znamená jeden filmovací deň a čo znamená postprodukcia a mám aj predstavu o tom, koľko to zhruba stojí.
Filmovací deň, to znamená, že, ja neviem, päťdesiat, sto ľudí, koľko je potrebných, celý štáb príde, rozložia si kamery, svetlá, kulisy, rekvizity, kostýmy, prídu tam herci, nakrútia, čo je potrebné, dostanú najesť, napiť, možno prespia do ďalšieho dňa niekde na hoteli atď., čiže toto je jeden filmovací deň a podľa mojich informácií, ktoré mám, tak na Slovensku sa takáto operácia nemôže pohybovať v sumách vyšších, než je dvadsať, tridsaťtisíc eur. Ten jeden filmovací deň jednoducho by nemal stáť viac ako tridsaťtisíc, pokiaľ nemáme komparzy, samozrejme, nejaké masové alebo nejaké špeciálne potreby, kulisy. Dobre, nech stojí päťdesiattisíc, ale ako viac by to byť nemalo. A postprodukcia opäť, keď rátame pre nejaký bežný film, celovečerný, ktorý opäť nemá nejaké špeciálne triky, efekty, animácie a podobne, tak to je záležitosť práce pre nejakých dvoch, troch ľudí, tam je režisér, strihač, nejaký operátor, možno spolupracujú s kameramanom, potrebujú nejaké výkonnejšie počítače, samozrejme, ktoré sú schopné robiť tú zálohu tých dát a ich ukladania v rôznych digitálnych formátoch. Ten obraz sa, samozrejme, nakrúca počas filmovacieho dňa na kameru, v ktorej je dátová karta, tá je, samozrejme, obmedzená pamäťovo. To znamená, sa to musí sťahovať niekde, spracovávať ten materiál ako hrubá surovina, ktorú potom v strihacom programe upravuje majster strihu. To je, to je post produkcia. A v podstate celé toto podľa mojich informácií pre taký bežný celovečerný film, opakujem, že v podstate nemusí to byť nič špeciálne, by zase mohlo stáť 50- až 70-tisíc eur a keď to preženiem, tak 100-tisíc. Samozrejme, o nejakých zložitejších vizualizáciách, ktoré by boli potrebné, tak tam už sú potrebné úplne iné cenové relácie, tam už sme pri computerovej grafike, pri špeciálnych efektoch, ale tie by sme na Slovensku ani nedokázali spraviť, pretože tu v podstate nemáme štúdiá, ktoré by to dokázali a všetky takéto práce by sme si aj tak museli dať spraviť niekde v zahraničí.
No takže prečo to tak obšírne hovorím? Hovorím to preto, lebo keď sa teraz napríklad vrátim k tým desiatim filmovacím dňom, ktoré sú v projekte, a k dvadsiatim dňom post produkcie, tak odhadujem, že pri filme Dracula by aj pri veľmi prehnanom odhade mohlo ísť tak maximálne, keďže bolo šesť filmovacích dní, tak nech ich bolo desať, krát, beriem tú veľkorysú variantu, 50-tisíc za deň, nech je to 500-tisíc, plus 100-tisíc post produkcia, nech je to 600-tisíc, nech sme veľmi veľkorysí, tak tie náklady na túto produkciu môžu byť milión. Milión by sa tu dalo pri tom čísle preinvestovať a určite by to teda podľa mňa, alebo neviem, z čoho teda potom vychádzajú tie odhadované 4 milióny, za ktoré táto produkcia žiada vratku 20 % 800-tisíc. Neviem, počkáme si na zmluvu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím.

Kaščáková, Renata, poslankyňa NR SR
...uvidíme, čo v tom bude, čo všetko za tie 4 milióny tu vlastne budú vyúčtovávať, ale ak by to tak naozaj bolo, tak potom by to musela byť fakt že veľká produkcia.
Tá krása tohoto systému totiž spočíva v tom, že na to, aby ste vy vedeli, že či 4 milióny je veľa alebo málo a či vratka (povedané s úsmevom) 800-tisíc je veľa alebo málo, tak musíte poznať tie procesy, musíte vedieť, čo presne sa tu realizuje, musíte byť možno priamo na tom mieste, aby ste to videli, aby ste to vedeli skontrolovať, ale toto sa nerobí. Toto sa nerobí priebežne. To právo uplatniť si vratku trvá 3 roky, toľko trvá vlastne registrácia, takže ono po tomto čase sa dá spätne ťažko dokázať, že či ten filmový štáb na tej zelenej lúke pred tromi skutočne preinvestoval 4 milióny, alebo či to v skutočnosti bolo len pol milióna. Audiovizuálny fond to vlastne nemá ako skúmať, on preskúma formálnu stránku tých faktúr, ktoré mu prídu, posúdi, že či tie faktúry videl audítor, samozrejme audítor, ak sú faktúry dobre, vierohodne napísané, tak nemá prečo napísať, že je nespokojný, pokiaľ obsahujú IČO, DIČO, sú správne, ako audit vlastne kontroluje toto, tak potom sa všetko stáva legitímne a zákonné.
Neviem, ja si naozaj myslím, že je to veľmi dômyselne a sofistikovane vymyslený systém. Ktorý iný priemyselný sektor má takéto šťastie pri podpore podnikania? Kto, kde inde dostanete ako podnikateľ naspäť tretinu svojich nákladov?
Ak by sme sa pýtali ľudí od filmu, že či sú za podporu filmového priemyslu, tak myslím si, že nikto nám neodpovie záporne. Samozrejme, že sú všetci za to, aby sme podporovali filmový priemysel, ale samozrejme, že ľudia z brandže, kohokoľvek sa opýtate, tí všetci živnostníci, podnikatelia sa nádejajú, že jednoducho, keď sa viac peňazí naleje do systému, tak bude viac príležitostí aj pre nich, ale nie je to tak, lebo je to proste principiálne zle postavené. Keď, tak možno získajú len nejaké omrvinky, pričuchnú k nejakej práci, ale profitujú z toho hlavne tí samotní žiadatelia a o skutočnú podporu celého odvetvia naozaj nejde.
A ten argument, že takéto vratky majú aj v iných krajinách, ten nestačí. Ak chceme podporovať priemysel a podnikateľov, a to myslím naozaj všetkých tých živnostníkov a ľudí, ktorí by z filmového priemyslu, z tohoto biznisu mohli živiť svoje rodiny, tak treba upraviť celé podnikateľské prostredie úplne inak, naštartovať zdravú konkurenciu a nie rozdávať vratky špeciálne vymyslené pre producentov a v podstate neskontrolovateľné.
Takže bez ohľadu na to, či sú tieto vratky 20, 30, 33 %, nepresvedčia významné množstvo nových zahraničných producentov, aby si za sídlo svojho nakrúcania začali húfne voliť Slovensko a zamestnávali tunajších ľudí, lebo oni si sem síce možno pre tú vratku prídu, veď boli by hlúpi, keby si ju neprišli vybaviť, ale zamestnávať tu budú, zamestnávať budú aj tak ľudí z tých krajín, kde si oveľa radšej spravia svoj basecamp, lebo tam sa nachádzajú aj všetky ostatné podmienky nevyhnutné pre nakrúcanie, moderné štúdiá, technika, ľudia, profesionálne služby, kompletné zázemie, to, čo my sme si tu vlastne úplne zničili po Mečiarovskej privatizácii Koliby a nijako to nenapravil ani, nenapravila ani éra ministra Maďariča. Áno, zriadil Audiovizuálny fond, zalepil ním filmárom oči, niektorí z nich naozaj mohli nakrútiť filmy, aj úspešné, aj sledované, aj také, na ktoré sme hrdí. Ale ak hovoríme o priemysle, tak aj naši producenti si stále musia chodiť množstvo výkonov objednávať radšej do zahraničia, napríklad do Čiech, je tam nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka služieb a tovarov pre film, než na Slovensku. Stačí sa pozrieť do Maďarska, ako tam frčí filmový biznis, ako si tam podávajú kľučky zahraniční producenti, využívajú tam štúdiá, ktoré tam povyrastali. Už aj Rumuni to majú oveľa lepšie než my.
A toto je maslo na hlave pána Maďariča, ktorý tu so svojimi kamarátmi presadil vratky a dnes má eminentný záujem, ako sme videli aj na (povedané s pobavením) kultúrnom výbore, že sa celkom osobne o to zasadzuje, aby sa to dostalo vo zvýšenej podobe do zákona. Je to jeho maslo na hlave, lebo bol ministrom dosť dlhú dobu na to, aby toto zdecimované prostredie zvrátil a samotnými nejakými dotáciami alebo vratkami to nijako nezvrátime, nezmeníme.
Takže opakujem, pre samotných producentov je to, samozrejme, príjemná výpomoc, každému takémuto návrhu budú tlieskať cez všetky svoje asociácie, v ktorých sú navzájom združení, ale z pohľadu priemyslu je to naozaj otázka, kto je vlastne koncovým adresátom takejto pomoci a či by takto vo veľkom míňané prostriedky, zatiaľ je to tých päť a pol milióna pre tú zhruba dvadsiatku žiadateľov, respektíve tridsiatku zatiaľ zaregistrovaných projektov, ale tá horná hranica je bez limitu, takže uvidíme, koľko to ešte bude, či by tieto prostriedky nemali byť radšej použité adresnejšie, napríklad pre nových mladých tvorcov, pre rozvoj talentov, aby sme mali v konečnom dôsledku z týchto peňazí oveľa väčší osoh aj z dlhodobého hľadiska a vtedy by sme naozaj možno pomohli naštartovať nejaký filmový priemysel na Slovensku.
Takže toľko z mojej strany. Ja som v podstate možno len inými slovami zopakovala všetky svoje výhrady, ktoré opakujem často, možno už ako jediná, lebo neviem, či aj z opozície nie sú hlasy, že je to fajn vlastne, neviem, ale jednoducho nemôžem inak, pretože, pretože si myslím, že náš filmový priemysel si zaslúži oveľa viac. A keďže sme v druhom čítaní, tak, a keďže tento návrh považujem naozaj za zlý a škodlivý, tak by som rada podala procedurálny návrh, pán predsedajúci, procedurálny návrh by som rada podala.
Podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu a teda aby sme o ňom ani nehlasovali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No nadviažem asi na záver kolegyne Kaščákovej a poviem, že áno, som tá časť opozície, ktorá si myslí, že tento návrh je potrebné podporiť. Povedala som to aj na našom výbore poslednom, ktorý sme mali a pokúsim sa teraz uviesť aj dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh zákona je opodstatnené podporiť, hoci v prvom čítaní som mala voči nemu výhrady, ale dala som si ešte tú robotu, že som sa snažila osloviť počas tej doby čo najviac ľudí, ktorí v tejto brandži pracujú. Dokonca som oslovila, respektíve prihlásili sa mi, samozrejme, ako reakcia na moju výzvu aj takí, ktorí priamo vratky poberajú, ktorí určite nepôjdu proti tomuto systému, pretože pre nich je to podporou, ale mnohé sme si vysvetlili. Netvrdím, že absolútne všetkému bezvýhradne verím a myslím si, že lepší spôsob by možno neexistoval, alebo že teda nie je tam stále priestor na nejakú formu špekulácií, to tam bude, na tom sa všetci zhodneme, ale prečo si ja myslím, že tento návrh zákona by sme mali podporiť, sa skladá z viacero takých podporných pilierov.
Jeden z nich je napríklad ekonomický efekt. V krajinách, ktoré s týmto nástrojom pracujú systematicky, možno pozorovať veľmi zásadné pozitívne zmeny v štruktúre priemyslu. Hovorila som o tom už v minulej rozprave. Tým najevidentnejším príkladom je Maďarsko. Tam novelizovali svoj zákon v roku 2004, následne vznikli aj filmové štúdiá Korda. Táto investícia bola súkromná, bola približne vo výške - podľa mojich informácií - 80 miliónov eur. Keby som to zobrala na slovenské pomery, je to približne taká suma, akú mal dostať advokát Bžán za svoje služby, 77 miliónov eur. To znamená, takéto sumy na Slovensku nejakí ľudia v rukách majú.
Keby pán advokát si povedal, že chce podporiť nielen slovenský film, ale aj slovenský priemysel a chcel by, možno by mal nejaký sen, že chce, aby sa tu natáčal Terminátor 9, pokiaľ Schwarzenegger ešte dožije, tak by tie peniaze mohol do tých štúdií investovať. On to tak neurobil, ako to neurobil zatiaľ na Slovensku ešte nikto, ale to je iná téma. A mohlo by sa tak prospieť nielen sebe, ale aj celej spoločnosti, nuž ale to je naozaj na iné fórum.
Keď si pozriete stránku týchto štúdií, je verejne dostupná, tak hneď, keď si rozkliknete jednu z tých líšt, tak tam nájdete informáciu o tom, aké stimuly Maďarsko ponúka. Ja si myslím, že ono to nie je úplná náhoda, že tie stimuly sú naozaj také, že veľmi ľahko dohľadateľné a keď producent hľadá, kde bude svoj film natáčať, tak to tam má rovno čierne na bielom napísané, teda že aké výhody mu Maďarsko vo všetkých oblastiach vlastne, čo sa filmu týka, ponúka. No v prvom roku, aj možno dvoch, tie filmové štúdiá sa rozbiehali pomalšie, pretože boli trošku vzdialenejšie od Budapešti. Budapešť, blízko pri Budapešti boli také menšie štúdiá, no a tu, keď sa filmový štáb presúval, tak to niekedy vďaka zápcham trvalo tri hodiny. Takže chvíľočku trvalo, kým sa o tých štúdiách aj svet dozvedel, ale pravda je taká a dnes už to všetci vieme, že tie štúdiá sa rozbehli. A informácia, ktorá by nás mala zaujímať, je, že koľko vlastne tento filmový priemysel pre Maďarsko dohromady priniesol, odkedy to všetko funguje. Priniesol asi miliardu eur, čo si myslím, že je dostatočná suma na to, aby sme aj my pristúpili k nejakej forme stimulov, ktorá nás nie o rok, nie o dva roky, možno nie o päť rokov, ale o tých desať rokov, keď sa pozrieme dopredu, privedie k tomu, že ten ekonomický efekt sa naozaj ukáže.
Ďalej by som chcela ako druhý pilier povedať, zvýšenie zamestnanosti. Keď príde na Slovensko zahraničná produkcia a opäť budem spomínať vlastnú skúsenosť, keďže na nejednej zahraničnej produkcii, aj väčšej, aj keď nie netflixovej, a teda obrovskej som sa zúčastnila, tak zamestná nielen ten štáb, ktorý funguje možno niekedy v rôznych častiach sveta, trebárs Marco Polo bol natáčaný aj v Malajzii, nielen u nás a ešte myslím na nejakej inej lokácii. To znamená áno, určitá časť štábu funguje stále, ale keď sa rozhodne štáb pre Slovensko, tak zamestná aj tu, samozrejme, členov štábu, ktorí sú k dispozícii. Či už ide, ja poviem našich kaskadérov, či ide o osvetlovačov, či ide o asistentov produkcie, možno aj do nejakého účtovného oddelenia si zoberú. Väčšinou, čo potrebujú, sú dekorácie, ktoré zbytočne by brali, keď na to tu skrátka máme ľudí. Takže tí ľudia z filmového priemyslu si tu skutočne prídu na svoje, a tie peniaze sa do ich rúk dostanú.
Pravda je taká, že tí ľudia, ktorí pôsobili ešte v časoch, keď nám fungovala Koliba, sú dnes už, nechcem to povedať, že postarší, aby som náhodou, ale sú postarší, už aj v dôchodkovom veku a čo sme zanedbali, alebo nepostarali sa o to po tom, čo sme si ten systém rozbili, že nedostatočne sme sa venovali mladej generácii. A ďalší bod, pre ktorý ja som sa rozhodla tento návrh podporiť, je, že aj vďaka nemu by sa tá mladá generácia, ktorá teraz po skončení školy ostáva niekde vo vzduchu alebo sa skrátka musí snažiť o projekty cez Audiovizuálny fond, a my vieme, že Audiovizuálny fond mladých nepodporuje, a na tom sa zhodneme, že to je veľká chyba, že nemajú urobenú schému práve na podporu mladých filmárov, tak práve prostredníctvom či už nárastu slovenských produkcií alebo aj zahraničných produkcií by títo mladí ľudia či už v poslednom ročníku alebo po absolvovaní školy mohli pracovať či už s európskymi alebo teda svetovými ľuďmi z fachu, čo nie je úplne zanedbateľné.
A ja dokonca nevidím, keď som nad tým rozmýšľala, ani problém v tom, že tá produkcia by sa mohla so školou dohodnúť už v rámci, neviem teda, ako by to uskutočnili, ale skrátka bola by dohoda, ide zahraničná produkcia, my z filmovej fakulty ti dáme toľkoto, toľkoto mladých študentov, tí tam budú zaradení, budú, budú na sebe pracovať, budú vidieť, ako to celé funguje, budú sa zapracovávať a možno si teda ich aj osvojí nejaká iná produkcia potom.
Ďalšou a veľmi dôležitou vecou je podpora návštevnosti regiónov, resp. cestovného ruchu. Uvediem zopár príkladov.
Známy seriál Game of Thrones. Kto ho nevidel, aspoň o ňom číta, ako ja napríklad. Tento seriál v Dubrovníku dokázateľne, dokázateľne zdvihol cestovný ruch v lokalitách, kde bol natáčaný, pretože tí fanúšikovia, ktorých je po celom svete neskutočné množstvo, tí tieto lokality vidieť chcú, chcú sa tam minimálne odfotiť, alebo teda chcú tam stráviť nejaký čas, na mieste, kde boli ich hrdinovia.
Seriál Černobyľ sa natáčal na Litve. Nebudem tvrdiť, že len kvôli vratkám, ale vratky boli určite jeden z dôvodov, pre ktorý sa natáčal na Litve. Aktuálne najlepší hodnotený seriál na svete. To, aké má dopady a ako sa o Černobyle začalo minimálne hovoriť, a teda už vieme, že tá návštevnosť aj tam veľmi stúpla, nemyslím si, že je to zanedbateľné.
Keď sa pozrieme na Slovensko, tu je (povedané s pobavením) ten náš filmový turizmus teda v zárodku, by som povedala, ale prejavuje sa s takou ľahkou formou na Oravskom hrade, kde sa natáčal Dracula a keď prídu návštevníci na Oravský hrad, je tam venovaná expozícia práve nielen pre Draculu, ale pre všetky projekty. Aj Kráľ Drozdia brada sa tam natáčal, takže aj tomu je časť venovaná, plus napríklad seriál 1890, ktorý bežal v televízii a natáčal sa v Betliari, takisto zvýšil návštevnosť tohto kaštieľa tak, ako ju dovtedy nemal.
My už momentálne máme fungujúcu filmovú, Slovenskú filmovú agentúru, ktorá by mala ako keby, ako by som to povedala, zhromažďovať, áno, a propagovať všetko to, čo filmári pre vykonávanie svojej práce na Slovensku potrebujú.
Ja som si teda tú stránku pozrela, zatiaľ zbežne. Musím povedať, že ten základný cieľ je splnený. Nepátrala som v nej dopodrobna, že ako sa veci majú, ale myslím si, že v zásade sa snažia ísť podľa modelu presne takom, ako majú štúdia Korda na svojej stránke, a to, že to možno ešte v tejto fáze nie je úplne dokonalé, to mi až tak nevadí, lebo myslím, že to bolo minulý rok, keď sme boli na prieskume v Audiovizuálnom fonde a hovorilo sa, že sa to začína kreovať. A po roku vyniesť súd o tom, že či už je to takto dostačujúce a podobné veci, to si netrúfam, lebo myslím, že keď niečo budujeme, tak ten výsledok sa ukáže naozaj až po dvoch a viacerých rokoch.
Rozmýšľam ešte, čo by som dodala na záver. Na záver by som dodala asi toľko, že na Slovensku existujú odvetvia priemyslu, ktoré veľmi podobne, ako to filmové, po privatizácii, nazvem to "kľakli na kolená" a doteraz sa ich nepodarilo nejakým spôsobom vzkriesiť. Pre mňa je takým evidentným príkladom toho Magnezitka v Lovinobani, kde svojho času pracovali stovky ľudí z regiónu, ktorí nemuseli nikam cestovať, o prácu bolo postarané a skrátka tam sa fungovalo, aj čo sa priemyslu týka, aj čo sa rodinného zázemia týka. Bola to časť nášho priemyslu, ktorá dnes už v Lovinobani, keď idete okolo, žiaľ, nie je.
Filmový priemysel sme takisto do veľkej miery, nechcem to nazvať, že pochovali, ale minimálne sme ho zrazili na kolená v 90. rokoch, ale je tu možnosť, že mu vieme podať pomocnú ruku a postaviť ho, a tým pádom tým ľuďom, ktorí v ňom pracovali, vrátiť či už prácu, či už možnosť uplatniť svoje skúsenosti pri práci s mladými, a ja by som považovala za nesprávne, keby sme možnosť podania pomocnej ruky odmietli.
Keby som mala možnosť podať ruku Magnezitke v Lovinobani a ožila by, urobím to. Keď teraz môžem podať pomocnú ruku filmárom, urobím to. Napriek tomu, že si uvedomujem riziká, napriek tomu, že si uvedomujem, že Audiovizuálny fond má svoje muky, momentálne nič lepšie nemáme, ale nepozerám sa na zajtra, nepozerám sa na pozajtra, pozerám sa desať rokov dopredu. To, čo urobíme dnes, sa ukáže naozaj neskôr.
Ďakujem.

Počujeme sa? Dobre. Ja som si myslela, Natália, že budeš mať svoj príspevok asi v tomto duchu, lebo to je presne o tom, čo som hovorila, to je tá slepá viera, že teda ideme niečomu pomáhať, ideme podávať pomocnú ruku. No nejdeme podávať pomocnú ruku, ideme hádzať peniaze v podstate bez kontroly do čiernej diery. Ja hovorím, že to je čierna diera, pretože ak nemáme nastavené mechanizmy, spomínala si Maďarsko, ako sa tam aj vďaka týmto stimulom podarilo naštartovať biznis vo filmovom priemysle, no podarilo, ale tam predsa za tie vratky sú nejaké podmienky. Ja aspoň, čo som teda počula, tak tam neexistuje, že tú vratku dostane ten človek len tak. A tak, ako by to malo byť aj inde, že, ja neviem, aj Jaguar, keď príde a zainvestuje na Slovensku, dostane nejaký stimul, ale niečo za to musí vybudovať, nejakých ľudí tu musí zamestnať. Má tam proste nejaké podmienky, ktoré musí splniť, kdežto u nás je to naozaj len administratívny úkon. Ja som teda veľmi obsiahlo o tom hovorila v mojom príspevku, tak dúfam, že si to, že si to pamätáš. Ja by som bola rada, keby fungovali tieto také ako všeobsiahle poučky, ako by sa mohol vzchopiť náš priemysel, no ale jednoducho to, ako je to nastavené v zákone dnes, je presný opak.
A spomínala si tú Slovenskú filmovú agentúru, ktorá by mala teda pôsobiť ako propagátor nášho, nášho priestoru, ako nejaký slovenský filmový raj pre investorov, potenciálnych. No čo má, preboha, propagovať, keď tu máme akurát lokality. To, že tu máme pekné hory, rieky, polia, to je fajn, ale nemáme tu všetky tie služby. My nemáme ani len anglickú verziu našej stránky Audiovizuálneho fondu. Ten zahraničný investor si tie podmienky nevie ani len prečítať. To znamená, že o čom tu hovoríme? A podpora návštevnosti regiónov, no ak sem príde viac ako sedem projektov, z ktorých len dva sú zahraničné, tak možno niečo propagovať budeme, ale tie projekty sa sem nehrnú, a tie lokácie jednoducho zatiaľ spia sladkým spánkom, takže.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)