46. schôdza

No takto to vyzerá, keď sa dve prasiatka bijú o koryto. Slušnosť verzus slušnosť. Nebolo vôbec na mieste, keď pán Danko zobral slovo pánovi Mazurekovi, a to preto, lebo pán Mazurek hovoril k predkladateľovi a porovnával jeho zákon k tomu nejakému reálnemu konaniu, ale na druhej strane pán Mazurek hovoril popri tom o eurovoľbách, o vlastizrade, o tom, že sa chodí klaňať do Ruska, to nie je k téme zákona, čiže bolo to tak na hrane, čo pán Danko, samozrejme, nezvládol, ale to mu nedáva právo zneužívať svoje postavenie.
Na druhej strane potom v ĽSNS vyžadujúc slušnosť, nasledovala, nasledovala napríklad pani Grausová, ktorá hovorila celý svoj príspevok o pánovi Dankovi, tiež sa mala vyjadrovať len teda k pánovi Mazurekovi, napriek tomu tak neurobila, nasledovali aj iné útoky, ako sa psychicky zrútil, ako trepe hlúposti a nechcem hovoriť tie horšie veci, čo tu doteraz padli.
Nasledoval pán Danko. Celé to bolo o ĽSNS. Nič o zákone. Mne tu nikto nič nepovedal o tom zákone. Celé to bolo o ĽSNS, k zákonu ani slovo, o steroidoch a o hlavách a ako, ja som pozerala, že neverím. Ale dobre, asi to muselo byť, ale chcem teda povedať, že z tejto diskusie tu naozaj ste, že obidvaja tu robíte zbytočný cirkus z tohto miesta. My tu nie sme na to, aby sme na seba pľuli, kopali do seba, urážali sme sa, ale sme tu na to, aby sme hľadali pre ľudí riešenia. A toto bola presná ukážka toho, jeden či druhý, boli ste obidvaja rovnakí a obidvaja rovnako v práve a nepráve, kde ste si len navzájom porovnávali, kto ďalej dociká a kto je horší a kto je lepší, namiesto toho, aby ste sa vyjadrovali k ľuďom a hľadali riešenia, riešenia pre ľudí. Takže za mňa len toľko, snažila som sa to nejako vecne chytiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko aj za náš poslanecký klub. Ja som mal tú možnosť sa práve minulý týždeň stretnúť s našimi vojakmi v Lotyšsku a musím povedať, že bezprostredne potom som napísal status na moju sociálnu sieť, ktorú si dovolím odcitovať. Pre niekoho provokatéri či zradcovia, pre mňa sú naši vojaci hrdinovia. Tak vnímam našich 152 vojakov a vojačiek nasadených na tzv. východnom krídle NATO v Lotyšsku pod kanadským velením. A po včerajšku, keďže som to písal bezprostredne po návrate, kedy som mal príležitosť osobne spoznať, čomu a prečo sa venujú, som o tom presvedčený ešte viac. Naši lotyšskí priatelia, ale aj ostatní atlantickí spojenci na nich nedajú dopustiť a my na nich môžme byť právom hrdí. Aj vďaka nim, na rozdiel od Ukrajincov či Gruzíncov, sa nemusíme báť o tisícky životov našich občanov či územie.
O to viac ma mrzí, keď počúvam v parlamente, nehovoriac o sociálnych sieťach bludy o tom, že sú to provokatéri či dokonca zradcovia. Obzvlášť od pofiderných indivíduí, ktoré majú plné ústa vlastenectva. Tak trošku som asi predbehol túto diskusiu a mňa úprimne mrzí, čo som tu pred pár minútami zažil, keď tu naozaj počúvame od tých, ktorí tu majú zastupovať občanov Slovenskej republiky, práve tie spomínané bludy o provokácii, o zrade, prípadne o niektorých ďalších aspektoch pôsobenia našich vojakov v zahraničí a mne sa nestáva často, že by som chválil Slovenskú národnú stranu, ale v tomto prípade, pán minister, vám patrí naša vďaka aj za našich vojakov, ktorí tam pôsobia, ktorí tam odvádzajú skutočne excelentnú prácu a patrí vám vďaka aj za nás občanov Slovenskej republiky, pretože práve vďaka ľuďom, ako sú oni, môžme bezpečnejšie spávať, tak ako som to napísal vo svojom statuse.
Keď sa tu kolega Mazurek zavzdušňoval, že odkiaľ pochádza tá bezpečnostná hrozba, akiste mu treba pripomenúť august 2008, kedy Gruzínsko prišlo o dve dôležité časti svojho územia. Nieže by o ne neprišli už predtým, ale vtedy, bohužiaľ, definitívne a pod silným tlakom ruských tankov, takých, ktoré sme tu mali v roku 1968, ktoré tiež boli poslané z Moskvy našimi slovanskými bratmi a treba mu pripomenúť aj rok 2014, kedy prišla o svoje územie Ukrajina, konkrétne o strategické územie polostrova Krym a dodnes sa v Donbase a v okolitých regiónoch, bohužiaľ, za výraznej podpory Ruskej federácie bojuje.
V tejto reakcii Severoatlantická aliancia vrátane Slovenskej republiky vyslala svojich vojakov na tzv. východné krídlo, pretože ich o to požiadali okrem iného práve naši spojenci a priatelia z Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska. Urobili tak preto, aby do istej miery odstrašili a keď pán poslanec Mazurek chce vedieť, že v čom spočíva toto odstrašenie, tak je to práve o tom, že Slovenská republika tam pôsobí v multinárodnom kontingente, čo v praxi znamená, že ak by na takýto niekto zaútočil, tak nezaútočí len na Lotyšsko, ktoré je z hľadiska vojenského veľmi ťažko brániteľné vzhľadom na to, že najvyšší kopec tam má niečo okolo 300 metrov, ale zaútočí automaticky aj na všetky ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie, vrátane Slovenskej republiky.
Každý, kto hovorí, že Slovenská republika alebo ostatní spojenci na tomto území provokujú, vyslovene klame. Klame preto, lebo porovnávať 4 500 vojakov so 150-tisícmi vojakov, ktorí stoja na opačnej strane, je akiste neporovnateľné. A môžu to robiť len ľudia, ktorí nerozumejú ani vojenstvu a už vôbec nie geopolitike.
O toto ide v rámci odstrašenia, o ktorom sme tu celý čas diskutovali. Keď už potom niekto do toho zapojí aj Sýriu, Líbyu, Irak, tak evidentne nerozumie histórii, pretože s týmito krajinami Severoatlantická aliancia nemá nič spoločné. A netreba zabúdať na to, že dôležití členovia Severoatlantickej aliancie, ako napríklad Nemecko a Francúzsko, sa s útokom na Irak pri, a to treba tiež povedať, vymyslených argumentoch o chemických zbraniach do takéhoto útoku nezapojili.
Takže prosím, nemiešajme hrušky s jablkami, nemiešajme Severoatlantickú alianciu so zahraničnou politikou niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie a uvedomme si to, že Slovenská republika ako členský štát má možnosť akékoľvek rozhodnutie v Severoatlantickej aliancii zablokovať, pretože v Severoatlantickej aliancii sa rozhoduje jednomyseľne. A toto je tak isto dôležité spomenúť. Preto hovoriť o akýchkoľvek vlastizradách alebo o strate suverenity môžu len ľudia, ktorí veci nerozumejú alebo vec nechutným spôsobom zneužívajú na politické účely, tak ako sme tomu svedkami aj v tejto diskusii.
Tak isto je celkom vtipné počúvať o tom, ako sa Severoatlantická aliancia rozširuje na východ, no ako tak pozerám na mapu a myslím si, že geografii trošku rozumiem, tak posledné rozšírenie na východ bolo to spoločne s nami v roku 2004, od tej doby sa Severoatlantická aliancia rozširuje výhradne len na juh. A ak ste si iste všimli, tak sme nedávno schválili rozšírenie o tzv. Severné Macedónsko, a Albánsko je tam už dávnejšie, čo boli posledné rozšírenia. Takže len tak trošku, keď chceme hovoriť o geografii.
A to, že sa rozširuje Severoatlantická aliancia, tak na tom naozaj môže vidieť niečo zlé len ten, kto tam niečo zlé chce vidieť. A pochopiteľne, že každá suverénna krajina, a to zdôrazňujem, suverénna krajina, má právo rozhodnúť sa o tom, ako chce riešiť svoju vlastnú bezpečnosť. A takto sa rozhodli Albánci, takto sa rozhodli Severní Macedónci a takto sme sa v roku 2004 rozhodli aj my. Žiadna krajina na svete, žiadna, a to zdôrazňujem, nemá právo nám do tohto nejakým spôsobom zasahovať. Ani Ruská federácia.
A ja by som vám rád pripomenul, niektorým kolegom, ktorí tu sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, že ešte v deväťdesiatych rokoch sa seriózne uvažovalo o tom, že by sa aj Ruská federácia stala členom Severoatlantickej aliancie. Pretože Severoatlantická aliancia je v prvom rade obranné spoločenstvo. Garantuje bezpečnosť svojim štátom vďaka čl. 5. A práve vtedy, ešte v čase prezidenta Jeľcina, tu bola seriózna úvaha, že keď už sa teda rozpadla Varšavská zmluva, pánboh zaplať za to, pretože to bol spolok nedemokratických krajín, tak máme možnosť riešiť kolektívnu bezpečnosť demokratických krajín iným spôsobom a v tom čase sa seriózne uvažovalo aj o Ruskej federácii.
To, že sa Rusi neskôr vydali inou cestou, to mi je úprimne ľúto, ja by som si omnoho viacej prial, aby stav súčasného nepriateľstva sa premenil opäť do toho stavu, ktorý sme tu mali pred rokom 2008 a obzvlášť rokom 2014, kedy sme napríklad spoločne chodili na cvičenia, kedy sme sa spoločne o všetkom dôležitom informovali, ale na priateľstvo, dámy a páni, treba dvoch. A napríklad kým Ruská federácia nevydá vrahov, ktorí zabili 298 ľudí MH17, ako sme sa to dozvedeli práve dnes, nemáme o čom debatovať. A tak isto nemáme o čom debatovať, keď zatýkajú napríklad námorníkov za to, že si plnia svoje povinnosti len preto, lebo plávajú na ukrajinských plavidlách. Tam niekde treba začať. A keď sa títo priatelia, verím do budúcnosti, rozhodnú, že chcú postupne uvoľňovať atmosféru, majú na to jedinečnú príležitosť.
Čiže aj o tomto je spoločná obrana, aj o tomto je chápanie geopolitiky, aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, pánboh zaplať, je Slovenská republika.
Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej príležitosti tlmočte našim vojakom, že sme na nich hrdí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán Klus, vy ako doslova fanatický rusofób si neuvedomujete, že každá minca má dve strany. Aj tá na Ukrajine a amerických investičných pomociach pre budovanie demokracie na Ukrajine, aj tá v Gruzínsku, že jednoducho to nie je len nejaká jednostranná agresia, ako ju vnímate vy. Ale vy ste známy konšpirátor, že vám stačia jednoduché fakty, fanatická nenávisť a nebudete uprednostňovať fakty pred týmito vašimi pocitmi. Veď len nedávno ste šírili nejaké bludy o tom, že Putin zlikvidoval nejakú rafinériu v Bielorusku a že proste to bolo tak a tak, ale nemáte na to žiadne dôkazy. Rovnako teraz hovorili ste napríklad o tom, že Rusko zajalo nejakých námorníkov v Kerčskom prielive, ukrajinských.
Tam máte pána ministra obrany, on presne vie, ako to v skutočnosti bolo. Na výbore pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nám povedal tie informácie, ako presne tento prípad prebiehal a môžete ísť za ním a informovať sa o tom, ktorá strana bola v tomto prípade na vine. Lenže vy nemáte záujem vedieť A aj B. Vy proste sa uspokojíte s jednostranným výkladom, ktorý vám odprezentujú západné médiá, ktorý príde zo západu a všetko je bez problémov vybavené. Takisto ako nejaké závery vyšetrovacej komisie, ktoré od začiatku Rusko vnímali ako nepriateľa a ruskú stranu odmietli do tejto komisie prizvať, aby sa mohla sama oboznamovať s dôkazmi, prípadne tieto dôkazy ďalej navrhovať.
To znamená, na základe týchto vašich jednostranných názorov, týchto jednostranných postojov, rusofóbnych, fanatických postojov, vy si vytvárate alebo prezentujete nejaké politické názory, ale my toto, pán Klus, odmietame. Na rozdiel od vás odmietame túto konfrontáciu, odmietame posilňovanie tejto vojenskej prítomnosti cudzích vojsk vo východnej Európe a chceme, aby Európa ostala v mierovom spolunažívaní, ale o to sa dnes Severoatlantická aliancia ani trochu nesnaží.

Ďakujem za slovo. Pán Klus, mám tri poznámky. Spomínali ste tých 150-tisíc vojakov. Áno, tých 150-tisíc ruských vojakov je na svojom vlastnom území, za vlastnými hranicami, a tých 4 500 vojakov, čo už nie sú ruskí vojaci, je stovky a tisícky kilometrov od svojich vlastí, pri hraniciach cudzieho štátu, pri hraniciach Ruskej federácie. A teraz by som vám pripomenul to, čo ste hovoril ohľadom Donbasu. V Donbase sa bojuje preto, lebo občania Donecka a Luhanska dnes nechcú skončiť ako upálené obete v Odese. A vy, taký demokrat, neodsudzujete náhodou neonacistov z bataliónu Azov, ktorí bojujú pod garanciou Porošenka, slávneho to ukrajinského prezidenta a priateľa nášho bývalého prezidenta Kisku?
A ešte jednu vec by som sa chcel opýtať. Tvrdil ste niečo, že nie sme odborníci na vojenské otázky, tak vás sa pýtam ako výslovného odborníka na vojenskú geopolitiku, bol ste na základnej vojenskej službe? A koľko rokov ste tam odslúžil? Ja som tam bol rok a trištvrte.
Ďakujem za slovo.

Pán docent Klus, vaše vystúpenie na tému NATO je vždy majsterská alebo majstrovská ukážka demagógie, ktorú by lepšie nepredali, neponúkli, neodprezentovali ani zamestnanci americkej ambasády. To si musíme povedať úplne na rovinu a dnes ste znova nesklamali. Strýčko Sam bude na vás hrdý, lebo takého agenta americkej ambasády, akého máme my v slovenskom parlamente, asi v každej krajine naozaj nemajú.
Mňa úplne zarazilo, ako vy môžte porovnávať prítomnosť cudzích vojsk na území niektorého z Pobaltských štátov, s prítomnosťou vlastnej armády na území Ruskej federácie na ich vlastnej strane hraníc. Veď to je argument, ktorý by možno nepoužil ani siedmak na základnej škole a vy, pán docent, tu jednoducho takúto demagógiu bez hanby šírite. Ja chápem a vnímam, že možno pri vašich prednáškach pred študentami na politológii ste boli zvyknutí na to, že ste nedostávali kritickú spätnú väzbu, ale my tu nie sme, ak ste si nestihli všimnúť, v škole, my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
A, pán Klus, posledná vec. Vo svojom špičkovom prejave ste okrem iného povedali, že sme sa rozhodli pridať, vstúpiť do NATO. A ja sa vás chcem spýtať, ako sme sa rozhodli? Bolo vari na Slovensku referendum o vstupe do Severoatlantickej aliancie? Bolo alebo nebolo? Pretože Slovenská republika a občania Slovenskej republiky do NATO nevstúpili. Občania Slovenskej republiky boli do zločineckej organizácie NATO zavlečení bez toho, aby mohli vyjadriť demokratickým spôsobom svoj názor.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ďakujem, že si vystúpil a vyvážil si túto diskusiu, ktorá naozaj je do značnej miery vedená demagógiou, pretože to veľmi ťažko sa diskutuje, keď sa používajú argumenty, o ktorých ty ako človek, ktorý sa tomu rozumie, vieš, že sú zavádzaním a že sa neopierajú o žiadne fakty, tak to je veľmi dobré, že si vystúpil a vlastne vyvážil si to a vniesol si práve tie fakty a že si vniesol aj tie princípy geopolitiky. Je normálne, že ľudia, ktorí vlastne tú demagógiu používajú, nechcú počúvať tieto fakty, nechcú nad nimi rozmýšľať, ale o to dôležitejšie je, že tu odznelo, čo si povedal.
Som rád, že si vyzdvihol vlastne aj úlohu NATO ako obranného spoločenstva a ja by som tu chcel ešte pridať práve aj tú myšlienku kolektívnej obrany, lebo mňa fascinuje, ako tu proste dokážu ľudia prezentovať, či už nejakú myšlienku neutrality pre Slovensko alebo zabezpečenia si vlastnej obrany. To naozaj, jak si to človek zráta, tak automaticky vie, že Slovensko si to v živote dovoliť nebude môcť a že to je čistá utópia.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Martin, aj takéto tvoje vystúpenia sú dôvodom, prečo som hrdá, že som členkou SaS, hovorím ti to úprimne. Ďakujem ti za to upratanie okolo toho válova, čo tu zostal bordel po komunikácii medzi SNS a ĽSNS, pretože toto bolo vystúpenie, ktoré malo hlavu, pätu a hlavne kultúru. Pekne bod po bode si hovoril o tom, čo, prečo, ako, vysvetľoval si. Je mi trošku ľúto, že si sa potom dostal opäť, dočkal opäť reakcie, napriek tomu, že sme sa tu pred chvíľou o tom bavili, tak tie poznámky na teba následne neboli zase k veci, zas sme sa nedozvedeli nič iné, iba osobné útoky. Dozvedeli sme sa, že si rusofób, konšpirátor, že hovoríš bludy, že si fanatik, že si demagóg, že si agent a že strýko Sam bude na teba hrdý.
Tak vedz, že som na teba hrdá ja a aj pre ten prejav a aj preto, že máme v strane človeka, ktorý sa vyzná, ktorý bol prorektorom vysokej školy, ktorý má štyri tituly, ktorý nemá vysokú školu života, ale vie, čo hovorí, prečo to hovorí a naozaj je to úplne iný prejav, ktorý sem do parlamentu patrí.
Ďakujem ti za to.

Ja vám tiež chcem poďakovať, pán poslanec Klus, za vaše vystúpenie. Dve poznámky by som mala. Vďaka za to, že ste sa vrátili možno k úplným základom, ktoré sme si mysleli pred pätnástimi rokmi, keď sme vstupovali do NATO, že sú každému jasné, ale očividne ich treba pripomínať, napríklad to, že v NATO sa rozhoduje konsenzom, jednomyseľne a že ktokoľvek z dvadsiatich, čoskoro tridsiatich členských štátov by bol proti akémukoľvek rozhodnutiu, tak sa toto rozhodnutie neprijme.
A druhá poznámka, veľmi správne, ako ste to aj podotkli aj vo svojom vystúpení, ak sa ktokoľvek odvažuje hovoriť o provokácii tým, že je tam Slovenská republika alebo Kanada, alebo ktorýkoľvek z členských štátov, vysiela svojich vojakov, nech sa opýta lotyšského obyvateľstva a nech si vypočuje, akí sú, tak ako sme to počuli aj my minulý týždeň na našej návšteve v Lotyšsku, akí sú nám lotyšskí partneri vďační, ako sú obyvatelia, ako sa obávajú, nielen Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a iných štátov, ako sa obávajú ruskej agresie, akí sú vďační, že práve Enhanced for the presence, teda posilnená, predsunutá spolupráca NATO tam je prítomná a pôsobí odstrašujúco na Ruskú federáciu alebo kohokoľvek, kto by na nich chcel zaútočiť. Ak niekto pochybuje o tom, že je dôvod, tak sa opýtajte Gruzíncov, opýtajte sa Ukrajincov, opýtajte sa Moldavcov a iných, že či naozaj je to len také strašenie, len taký výmysel západu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať na osobné útoky, ktoré tu odzneli, a je mi úprimne ľúto, že každá takáto téma musí okamžite prejsť do osobných útokov. Budem hovoriť len o tom, akým spôsobom možno vnímať práve ten problém, že na jednej strane je niekto na svojom vlastnom území a na druhej strane je niekto ďaleko na cudzom území. Rád by som zdôraznil, že Severoatlantická aliancia a princíp kolektívnej bezpečnosti je postavený práve na tom, že my sme Severoatlantická aliancia. Naši vojaci v Lotyšsku sú chápaní ako domáci vojaci, takisto ako všetci vojaci lotyšskí, americkí, francúzski, britskí, českí, maďarskí, poľskí, atď., atď., sú na našom území, našimi vojakmi, pretože my sme Severoatlantická aliancia. Čiže každý, kto používa tento argument, že niekto je na cudzom území a že tam provokuje, nerozumie, ako funguje kolektívna obrana. Stále a dookola sa pýtam, ak existuje lepšia alternatíva, prečo sme tu o nej ešte od našich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko nepočuli?
Z času na čas niekto niečo utrúsi o neutralite, takže v tejto súvislosti by som rád dal do pozornosti blog, ktorý už vy ste od roku 2017, môj blog, šesť bodov, prečo je sen o neutrálnom Slovensku nezmysel. Okrem iného preto, lebo si to finančne nedokážeme dovoliť. A porovnávať Slovenskú republiku so Švajčiarskom, Fínskom, Švédskom a ostatnými krajinami, je v tejto súvislosti čistá utópia.
Takže, páni a dámy z KĽSNS, prosím, prečítajte si to a začnite čítať a počúvať s porozumením, pretože toto vám evidentne chýba.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z predloženého materiálu vyplýva, že cieľom vyslania našej jednotky je údajné odstrašenie Ruska od akejsi agresie. Nielen zo súpisu počtu mužstva a výzbroje tohto nášho "expedičného zboru" je jasné, že z vojenského a taktického hľadiska je táto aktivita NATO čistým nezmyslom a fraškou. Táto aktivita priam evokuje spomienky na osobnosť našej vojensko-knižnej histórie z našej mladosti na "Dobrého vojaka Švejka". Toho Jozefa Švejka s barlami na vozíku, tlačeného pani Müllerovou, s jeho legendárnym pokrikom "Na Belehrad a túto vojnu vyhrajeme!"
Prípadná vojna v dnešnej geopolitickej konštalácii by sa nevyhla nasadeniu jadrových síl a tie sú v prípade Ruska naozaj odstrašujúce. Akákoľvek civilizácia na Slovensku a v Európe by v dôsledku radiácie a jadrovej zimy zanikla. A to aj v prípade, ak by jadrové nálože nevybuchli priamo na Slovensku, rovnako aj v prípade, ak by Rusko bolo prvým úderom zničené a explodovala by iba ich odvetná sústava jadrových zbraní, poslednej odplaty, známa ako mŕtva ruka či perimeter. A ak by sa aj nejakým zázrakom jadrové zbrane nepoužili, kto by ako ten Švejk tiahol do vojny "Za Junckera pána a jeho rodinu!"?
O profesionálnych vojakov by sme prišli v prvých dňoch vojny a koho by sme mobilizovali? Tú časť dnešnej mládeže, ktorá si v škole osvojila výchovu k liberalizmu, progresivite, nenávisti k vlasti a vlastnému národu? Pri ich úrovni vojenskej kvality by aj románový Jozef Švejk bol nielen dobrým vojakom, ale minimálne členom špeciálnej jednotky. Zamyslime sa logicky. Západ nemá z koho svoje stavy v prípade vojnového konfliktu dopĺňať, kým Rusko stále nezabudlo na brannú prípravu svojho obyvateľstva. Tam sú, na rozdiel od nás, aktivity typu "slovenskí branci" vítané už od základných škôl. Aké má toto dobrodružstvo význam, ak vojenský význam neexistuje? Vidím v tom snahu bruselských elít zakryť pred vlastným obyvateľstvom vlastné spoločenské problémy vytvorením obrazu vonkajšieho nepriateľa.
Bude nám tu chudoba, ceny rastú, znižuje sa úroveň zdravotnej starostlivosti a systém prináša svojim obyvateľom jednu komplikáciu za druhou. Najnovšie schválením nariadenia Európskej únie obšťastnil svojou genialitou vlastníkov motorových vozidiel, so zmenami týkajúcich sa STK a emisnej kontroly. Ale za to bruselské elity mediálne trúbia, ako ochránia občanov pred tzv. ruskou agresiou a určite aj pred agresiou z Marsu. Naši čelní predstavitelia si občas zájdu do Ruska povedať pár pekných slov a urobiť selfie. Prečo nie? Potrebujeme odtiaľ dovážať strategické suroviny. Aby bolo čím Rusku zaplatiť, potrebujeme vyvážať naše výrobky a ideálne priamo do Ruska. Ale kvôli sankciám to údajne nie je možné. Zaujímavé, že sa vyžaduje dodržiavanie sankcií od najchudobnejších členských štátov Európskej únie. Zaujímavé, že tých veľkých a ekonomicky silných členských štátov sa to nejak netýka. Zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou nedosiahneme inak, len naozaj musíme, ako to dievčatko z Andersenovej rozprávky "Cisárove nové šaty" nájsť odvahu povedať, že kráľ je nahý. Kto chce, nech sa tejto šaškárne zúčastňuje, ale na Slovensku nemáme žiadne poznatky o tom, že by ruské vojská mienili začať III. svetovú vojnu. Inak sme ako štát Ruskej federácii na smiech, a to nielen počtom a výzbrojou nášho kontingentu, ale aj s celou zahraničnou politikou štátu.
Ďakujem za pozornosť.