46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, týmto vládnym návrhom zákona sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia Európskeho spoločenstva 2006/2004 a 2017/2394 s cieľom zlepšenia prístupu k tovarom a službám v celej Európskej únii.
Za geografickú diskrimináciu sú považované nežiaduce praktiky obchodníkov uplatňované voči zákazníkom spravidla prostredníctvom všeobecných podmienok obchodu, neumožňujúcich zákazníkovi kúpiť tovar alebo službu v inom členskom štáte EÚ, resp. umožňujúci túto kúpu, avšak za neodôvodnenie odlišných podmienok len z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla.
Návrh určuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním povinností obchodníka pri cezhraničnom obchode s tovarom a službami vrátane online predaja a poverujú ukladať sankcie za porušenie príslušných ustanovení nariadenia EÚ 2018/302. Návrh zákona zároveň ustanovuje ministerstvo hospodárstva za subjekt na účely praktickej pomoci spotrebiteľom.
Materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Kondrótovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená kolegyňa, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 1507. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub ĽSNS.
Pán poslanec Mazurek, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia. Ja som prekvapený, že v rozprave nie je písomne prihlásený v podstate žiaden z mojich liberálnych kolegovi, ktorí keď si prečítajú toto uznesenie Európskeho parlamentu, resp. toto nariadenie, ktoré sa snažíte aplikovať pomocou tohto návrhu zákona do praxe, tak sa musia pozastaviť nad tým, že o aký závažný a jasný a podľa môjho názoru neodôvodnený zásah do slobody podnikateľského prostredia sa jedná. Pretože jednotlivé state tohto nariadenia Európskej únie, ktoré sú tu aplikované, sú písané takým vágnym nejasným spôsobom, že to bude v budúcnosti umožňovať Slovenskej obchodnej inšpekcii a tej novej sekcii alebo tým novým pracovníkom, ktorých budete musieť zamestnať, aby ste tieto všetky nariadenia a veci mohli kontrolovať, šikanovať podnikateľov za častokrát úplne vynútené a nezmyselné veci.
Pretože napríklad, ja budem citovať priamo toto uznesenie, aby som hovoril o konkrétnych statiach, ktoré jednoducho sú podľa môjho názoru nezlučiteľné so slobodou podnikateľského prostredia, so slobodou podnikania. Napríklad v čl. 23 sa hovorí o tom, že "v tejto situácii by mal mať zákazník možnosť kúpiť tovar za úplne rovnakých podmienok vrátane ceny a podmienok týkajúcich doručenia tovaru ako podobní zákazníci s pobytom alebo sídlom v členskom štáte, do ktorého bol tovar doručený alebo v ktorom sa odoberá". Toto je veľmi nejasne a vágne formulovaná, formulovaný článok, ktorý v podstate umožňuje Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala kontrolu, pokutovať napríklad nejakého prevádzkovateľa e-shopu, ktorý, povedzme, predáva tovar na Slovensku, do Česka aj do Nemecka, ale vzhľadom na to, že náklady na dopravu toho tovaru do Česka alebo do Nemecka sú úplne iné, aj diametrálne násobne väčšie, tak si nastaví, že napríklad do Nemecka a doprava toho tovaru bude stáť 10 eur, zatiaľ čo na Slovensko 3 eurá, do Česka 5 eur. Ten nemecký zákazník ale podľa tohto článku, keďže má právo kúpiť tovar za úplne rovnakých podmienok vrátane ceny a podmienok týkajúcich sa doručenia tovaru, môže podať na tohto podnikateľa sťažnosť a Slovenská obchodná inšpekcia mu bude môcť udeliť pokutu. Ja budem veľmi rád, keď mi to vyvrátite, ale takýmto nejasným a vágnym, písaným, vágne písaným článkom jednoducho zavádzame možnosti ako šikanovať podnikateľov za niečo, čo je úplne legitímne. Je totiž totálne legitímne, ak chcem od zákazníka povedzme v Nemecku vyššiu cenu doručenia, keď to proste stojí viac.
Napríklad v čl. 32 sa hovorí o tom, že je potrebné prijať rovnaké možnosti platieb. Konkrétne sa tam píše: "Po prijatí tohto rozhodnutia by však obchodníci nemali diskriminovať zákazníkov v Únii odmietaním určitých transakcií alebo iným uplatňovaním niektorých rozdielnych platobných podmienok v súvislosti s týmito transakciami, a to z dôvodov súvisiacich so štátnou príslušnosťou, miestom bydliska alebo sídlom zákazníka."
Poviem opäť konkrétny príklad. Predávate, opätovne máte e-schop, predávate do Česka, na Slovensko, do Nemecka, ale vzhľadom na to, že tá doprava do Česka, do Nemecka je násobne drahšia ako na Slovensko, tak očakávate alebo vyžadujete od toho zákazníka z Česka a Nemecka, aby vám zaplatil dopredu kartou, povedzme prevodom na účet, aby ste následne sa mohli vyhnúť tej strate, keby ten tovar na základe iného zákona Európskej únie neprebral a vy by ste museli platiť dopravu ešte aj toho tovaru naspäť. Podľa tohto uznesenia už ale takúto možnosť mať nebude. Podnikateľ alebo prevádzkovateľ e-shopu bude po novom musieť vytvoriť rovnaké platobné podmienky pre všetkých zákazníkov. To znamená, že on nebude môcť vyžadovať od českého alebo nemeckého zákazníka, aby platil vopred prevodom na účet alebo platbu kartou, aby chránil svoje vlastné zisky, pretože ho bude môcť podľa tohto nariadenia EÚ Slovenská obchodná inšpekcia pokutovať. A podľa môjho názoru ide o jasný neodôvodnený zásah do slobody podnikateľského prostredia, pretože veľké spoločnosti, nadnárodné korporácie, ktoré fungujú v rámci celého sveta, ktoré predávajú svoje tovary do desiatok, častokrát stoviek krajín, nebudú mať problém aplikovať tieto nariadenia, pretože ich obrovské, častokrát astronomické zisky im umožňujú jednoducho sa prispôsobiť týmto podmienkam. Ničiť to ale bude malých podnikateľov, malých živnostníkov, malých prevádzkovateľov e-shopov, od ktorých budeme vyžadovať to, aby do zahraničia ponúkali rovnaké platobné podmienky, ako ich ponúkajú na Slovensko. A to je veľmi nebezpečná vec. Ono sa to zdá úplne jednoduché, ale takýmto spôsobom môžme zlikvidovať desiatky a stovky malých internetových obchodov na Slovensku.
V čl. 23 sa píše, že: "V niekoľkých konkrétnych situáciách nemožno rozdiely v prístupe k zákazníkov pri uplatňovaní všeobecných podmienok prístupu vrátane priameho odmietnutia predať tovar alebo poskytnúť službu z dôvodov v súvisiacich so štátnou príslušnosťou zákazníka s miestom jeho bydliska alebo zo sídla objektívne odôvodniť. V uvedených situáciách by mali byť všetky formy tejto diskriminácie zakázané." Ale nikde už ďalej nie je špecifikované, čo sú tie objektívne dôvody, kedy mám právo odmietnuť objednávku z cudzieho štátu. Nikde to nie je špecifikované a potom to opätovne ostáva na svojvôli, či už tej kontrolnej inštitúcie alebo nejakej komisie, ktorá bude o tom rozhodovať, a tá môže povedať, že tieto podmienky kedy si, povedzme, prevádzkovateľ e-shopu dovolil stornovať nejakú objednávku zahraničného zákazníka, boli odôvodnené a tieto neboli. No lenže v tomto nariadení pri takýchto závažných veciach, kedy tam píšete, že môže inšpektor dať pokutu od 100 do 25-tisíc eur, v prípade opätovného porušenia niektorého z týchto nariadení 50-tisíc eur, čo je pre malého živnostníka absolútne likvidačná pokuta, tak by takéto veci mali byť jasne definované v tom uznesení. Tam nemôže byť napísané, že objektívne dôvody, ktoré ale nešpecifikujete nijakým bližším spôsobom. Ja si myslím, že to sú legitímne otázky. A myslím si tak isto, že hovorím za množstvo desiatky, možno stovky prevádzkovateľov malých e-shopov, ktorých sa toto dotýka a ktorí budú v podstate vystavení teoretickej šikane Slovenskej obchodnej inšpekcie za to, že proste chránia svoju vlastnú, svoj vlastný biznis svoje vlastné straty, ktoré im môžu nastať pri tom, keď nebudú poskytovať Nemcom, Čechom alebo iným proste, ktorým predávajú rovnaké platobné podmienky alebo rovnaké ceny doručenia. A proti tomu sa jednoducho musíme postaviť.
Čo sa píše v čl. 20, to už považujem absolútne za neodôvodnený, za neodôvodnený vstup do slobody podnikania, keď sa píše, že: "Niektorí obchodníci prevádzkujú rôzne verzie svojich online rozhraní, lebo sa zameriavajú na zákazníkov z iných členských štátov. Túto možnosť by mali mať aj naďalej, no presmerovanie zákazníkov z jednej verzie online rozhrania na inú verziu bez ich výslovného súhlasu by sa malo zakázať." A z akého dôvodu?
Z akého dôvodu, pán minister, by ste mali určovať prevádzkovateľom e-shopu, ako si majú organizovať svoje vlastné online rozhranie. Ak on chce mať na svojom rozhraní nastavené, že ak si chcete prekliknúť na inú menu alebo na iný jazyk a vás to prehodí na inú webovú stránku, kde on si potom môže následne v inom rozhraní v inom proste systéme triediť objednávky alebo čokoľvek podobné, z akého dôvodu mu toto má byť zakázané? Veď to je jeho slobodná vôľa. A zákazník, ktorý pri kliknutí z jednej stránky na druhú, ktorá ho presmerováva a prekáža mu to, má predsa jednoduchú možnosť vypnúť to a neriešiť tieto veci ďalej. Ale my predsa nemôžme, alebo ja si myslím, že Európska únia predsa nemôže ešte aj rozmýšľať za zákazníkov, že im povie, že vy máte právo nebyť presmerovaní z jednej stránky na druhú a obchodníkom povedať, že vy nemáte právo si nastavovať svoje vlastné formy online rozhrania. Tieto veci sú úplne zbytočné, ničím neodôvodnené a za takéto nezmysly predsa nemôžu podnikatelia dostávať pokuty až do 25-tisíc eur za to, že on si sám chce triediť objednávky podľa svojho vlastného názoru, podľa svojich vlastných potrieb. Ja toto považujem za absolútne nedomyslené a vynútené. Toto, toto vynútené nariadenie Európskej únie proste môže mať znovu opakujem devastačné účinky na stovky, na možno tisíce slovenských malých podnikateľov a nechápem, že žiaden z mojich liberálnych kolegov, ktorí sú tu sa do tohto neobúvajú a neprekáža im to. Pretože sloboda podnikania je jedno z ich hlavných kréd a takýmto zásahom do podnikania predsa naozaj môžme poškodiť aj slovenskú ekonomiku.
No a v čl. 35 sa píše, že "členské štáty by mali ustanoviť jeden alebo dva subjekty, ktoré budú zodpovedať za prijímanie účinných opatrení na zabezpečenie súladu s týmto nariadením". Teda v podstate sa konštatuje to, čo konštatujete aj vy v dôvodovej správe a v samotnom návrhu zákona, že ak bude potrebné, čo zrejme bude potrebné, budete musieť prijať kopec nových zamestnancov do Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorých jedinou náplňou práce v podstate bude sedieť za počítačmi a sledovať jednotlivé e-shopy a kontrolovať ich fungovanie, či je v súlade s týmto nariadením Európskej únie, čo v podstate, čo poznám alebo ktokoľvek z nás, kto nakupuje v nejakých online obchodoch, vie, že obrovské množstvo slovenských e-shopov by zavedením tohto zákona malo problém, malo problém. Pretože obrovské množstvo e-shopov využíva práve toto online presmerovanie na inú stránku bez nejakého výslovného upozornenia a súhlasu, ktoré sa tu zakazuje a za ktoré budú môcť po novom dostať 25-tisíc eur pokutu. Obrovské množstvo e-shopov využíva to, že očakáva od zákazníka z cudzieho štátu platbu na účet vopred alebo platbu kartou, aby sa vyhlo teoretickej strate, ktorá môže prísť práve neprijatím tovaru, ale vy im to zakazujete. Obrovské množstvo e-shopov, drvivá väčšina, aj tých veľkých dokonca, ale tí s tým nebudú mať nejaký väčší problém, využíva to, že dáva rozdielne ceny dopravy podľa toho, ako ďaleko sa tá preprava reálne musí uskutočniť. Ale toto chce Európska únia zakázať. A znovu opakujem, veľkým e-shopom, gigantickým firmám, nejakým obrovským nadnárodným korporáciám toto vadiť nebude. Práve toto im možno vyhovuje. Vyhovuje im to, pretože takto zlikvidujete, zničíte malých podnikateľov. A ja verím tomu, že, že mi to nejakým spôsobom vyvrátite alebo mi poviete, že toto, čo som tu prečítal v tých, priamo v tom uznesení, to teda v tom nariadení, ktoré tu zavádzate, jednoducho nie je pravda a že slovenským malým podnikateľom, živnostníkom, prevádzkovateľom malých e-shopov nehrozia tieto pokuty a tieto diskriminačné opatrenia, ktoré tu sa snažíte zavádzať.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Má pravdu.

Reakcia? Nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja v krátkosti sa vyjadrím ku vášmu prejavu a potom aj k tej reakcii od pána Pčolinského. No pozrime sa na to z opačnej strany. Pozrime sa na to zo strany zákazníka, teda spotrebiteľa a pozrime sa na to z toho hľadiska, že prečo ja ako občan Slovenskej republiky nemám byť rovnako obslúžený ako občan Nemecka, Francúzska, Talianska. To znamená, keď si chcete niečo kúpiť ako spotrebiteľ na nejakej francúzskej stránke alebo talianskej stránke, tak sa často stretávate s tým, že keďže ste zo Slovenska, členskej krajiny Európskej únie, tak vám ten tovar na Slovensku nedoručia, lebo ste zo Slovenska. Alebo keďže nemáte, ja neviem, poviem VISA kartu, tak vám ten tovar nepredajú, lebo oni berú len VISA karty talianske, poviem príklad. Čiže tento zákon hovorí o tom, že vy ako občan Európskej únie máte mať práva pri nákupe ako každý iný občan z inej krajiny. To znamená, nemôžete byť diskriminovaný z hľadiska toho, kde bývate, akej ste národnosti a kde, kde, kde chcete, aby ten tovar v rámci Európskej únie bol doručený.
A ja nevidím žiaden dôvod, aby slovenskí obchodníci alebo slovenské e-shopy s týmto mali problém, pretože otvára sa im trh. Otvára sa im trh a rovnako nesmú byť diskriminovaní ani oproti iným obchodníkom na e-shopoch tak, ako mohli doteraz byť, že ich blokovali alebo niečo.
Keď ste tam čítali tú, túto, môžme sa na to pozrieť. Ja vôbec, pozrite, je to prvé čítanie, keď vnímam, že môžu byť veci, ktoré treba opraviť, nehovorím, že sa tomu bránime, je to v zásade zákon, ktorý preberáme v rámci transpozície smernice, a keď sa bude dať v rámci možností a budeme chcieť niečo zmeniť a vyhodnotíme, že je to, že je to potrebné pre trh, my nie sme neomylní, vôbec to nevylučujem. Ale zároveň hovorím, že vy ste tam spomínali, že obchodník musí upovedomiť zákazníka, že bol presmerovaný. No však ho upovedomí, aký je v tom problém? Lebo rozhorčovali ste sa tu desať minúť nad tým, že či ho presmeruje na inú stránku. Ako, však čo? Príde, vyskočí vám okienko, budete presmerovaný na túto stránku. Súhlasíte? Nesúhlasíte? Kliknete. Toľko vzruchu okolo tohto. No dobre. Nevadí.
Ešte raz hovorím. Toto má slúžiť pre zákazníkov, aby neboli dis, zákazníkov dajme tomu aj zo Slovenska, aby neboli diskriminovaní nejakým španielskym, anglickým alebo akýmkoľvek obchodom, že mu nedoručia tovar, pretože je zo Slovenska a má iné práva ako ten spotrebiteľ, ktorý je z Anglicka alebo, alebo zo Španielska. To znamená, toto je prioritný záujem, to znamená, zrovnoprávniť formu a, a miesto doručenia pre všetkých zákazníkov. A potom sú samozrejme tie veci, o ktorých sa vieme baviť, ale toto je princíp tohto zákona. Sme pripravení, keď uvidíme, že má niečo, niečo zmysel, aby sme to zmenili alebo lepšie, by som povedal, vybalansovali ten vzťah obchodník a zákazník, tak sa budeme kľudne o tom baviť.
Ďakujem.

Ďakujem. Nakoľko pán spravodajca neprejavil záujem vystúpiť, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 1456. Spoločná správa výborov má tlač 1456a.
Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.