46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1779 z 13. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1445) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť, zákona nie ústavného.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia. Pred chvíľou pán minister povedal, že dlhé roky tu nikto nič nerobil. V marci 2016 boli voľby, teraz máme rok 2019, táto vládna koalícia s tým nič nerobila posledné tri roky. A keď už to vyzeralo, že sa ide robiť, tak už nebola ministerka, prišiel nový minister, ktorý to chcel urobiť inak, lebo návrh pani ministerky, na ktorom vládna koalícia vyše roka pracovala, boli tam desiatky stretnutí v rámci koalície k tomuto, odborných skupín, tak z mesiaca na mesiac už to nebol dobrý návrh. Dobre.
Pán minister priniesol návrh zákona, ktorý má čiastočne vyriešiť tento problém. Úprimne povedané, nechce sa mi to rozoberať dopodrobna, ale tak zaujímajú ma nejaké veci k tomuto vášmu návrhu, pán minister.
Asi sa zhodneme na tom, že exekúcia je zastavená, keď súd doručí uznesenie o zastavení exekúcie. Dobre hovorím? Oprávnený dá návrh na zastavenie exekúcie a súd musí vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ale súd musí ešte potom poslať doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
Čo to znamená v praxi? Sám ste, pán minister, povedali, že aj malé okresné súdy majú desaťtisíce spisov. Áno, je to tak. Mnohé majú 50-, 60-, 70-tisíc spisov exekučných. Trvá roky, roky, kým vyplatené exekúcie je súd schopný vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. V mojom prípade to trvalo osem rokov, aj to vtedy, keď som niekoľkokrát volal na okresný súd, či sú normálni a nevedia za osem rokov vydať jedno rozhodnutie. Lebo stále svietim v registri exekúcií. Človek má stále zablokovaný účet. Si, pán minister, predstavte, že exekúcia je vyplatená a vy roky naďalej máte zablokovaný účet exekútorom, lebo rozhodnutie ešte nie je právoplatné, lebo okresný súd ešte nebol schopný za roky vydať rozhodnutie o zastavení.
A aj keď ho vydá, čakáte roky, kým súd pošle doložku právoplatnosti. A až potom je exekúcia zastavená.
A teraz mi povedzte, pán minister, týmto vaším zákonom sa "zastaví", koľko asi tých exekúcií? Plus-mínus? Neviem, 2,6 mil., to je číslo, ktoré okresné súdy, resp. súdy, kde sú tie spisy, budú musieť vydať rozhodnutie o zastavení... (Reakcia predkladateľa.) Že paušálne? Zo zákona? Dobre, dobre, beriem.
Osobne si myslím, osobne si myslím, že tento zákon spôsobí tak či tak obrovský chaos na súdoch v exekučných spisoch, a osobne si myslím, že tým ľuďom nijako nepomôžete. Pomôžete možno súdom. Pomôžete možno súdom.
Pán minister, keď chcete reagovať, môžte stlačiť gombík, môžte sa prihlásiť po mne do rozpravy. Ja som vám do reči neskákal, hoci som mal chuť. Čiže skúste aj vy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale potom sa nepýtajte pána ministra, že či je to tak alebo onak. To si navzájom vymieňate názory (vyslovené s pobavením).

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, za upozornenie, beriem na vedomie.
Vy týmto zákonom možno pomôžete súdom, ale nepomôžete ľudom. Práve kvôli tomu, že teoreticky na druhý deň, teoreticky na druhý deň, hovorím to obrazne, môžu oprávnení opäť podať návrh na vykonanie exekúcie.
Čiže ja sa pýtam, prečo by niekto, kto má v rukách nejakú pohľadávku, prečo by sa jej mal vzdať? Jasné, že väčšina oprávnených návrh na vykonanie exekúcie opäť podá, pretože by boli hlúpi, keby sa vzdali svojich pohľadávok. A viete prečo? Pretože oni si kľudne počkajú, až kým ten človek sa nestane poberateľom starobného dôchodku. Oni s tým nemajú problém. Mne nejeden exekútor povedal, že jemu vyhovuje, že keď ľudia neplatia, alebo keď mu platia po 10 euro mesačne, lebo viacej nemajú, lebo budú mu platiť celý život. A on si kľudne počká, hoci nemajú majetok, hoci nemajú príjem, alebo pracujú načierno, on si kľudne počká na starobný dôchodok, majú isté peniaze. A potom máme problém napríklad, že Sociálna poisťovňa eviduje, myslím, že 39-tisíc starobných dôchodcov v exekúcii, ktorí potom samozrejme majú problém vyžiť z toho zvyšku, čo mu exekútor nechá.
Osobne si myslím, že tento návrh zákona nijako nepomôže ľuďom, možno pomôže súdom, to uznávam, možno pomôže súdom, tých súdov je. Tých spisov je toľko, že jednoducho tie súdy nie sú schopné s touto agendou robiť. A naopak, neberiem argument, že osobný bankrot rieši problém, lebo to častokrát používate, že osobný bankrot rieši problém, pretože, bohužiaľ, to nie je vaša chyba. A to je možno aj pre vás, že ak by sa personálne, ale drasticky posilnili centrá právnej pomoci, tak centrum právnej pomoci by bolo možno schopné ročne obhospodáriť násobne viac žiadostí, pretože nie sú schopní ten nával riešiť. Dnes, keď zavoláte na centrum právnej pomoci na východnom Slovensku a poviete, že chcete ísť do osobného bankrotu, tak vám dajú termín o 6 – 7 mesiacov na prvé stretnutie, jednoducho nemajú voľné termíny, nestíhajú to, tých žiadostí je tak veľa. Čiže ja uznávam, že osobný bankrot je riešenie, ale súčasné personálne možnosti Centra právnej pomoci jednoducho nie sú také, aby mohli ten dopyt riešiť. Čiže ak hovoríme o osobnom bankrote, tam skúste radikálne posilniť personálne to Centrum právnej pomoci a tých vybavených žiadostí bude podstatne viac.
A čo sa týka, už len v krátkosti k toľko omieľanej exekučnej amnestii. Exekučná amnestia, ktorú napríklad my sme navrhovali, ona nie je o tom, že škrtneme dlhy a je to nespravodlivé, a neviem čo, lebo niekto si dlhy platí. Skúste si, pán minister, prečítať ten zákon, hej, to vám teraz vraciam. Naša exekučná amnestia hovorí o tom, to je de facto, to je de facto generálny pardon, ktorý Sociálna poisťovňa už urobila niekoľkokrát v histórii, ktorý znamená, že ak zaplatíš istinu, tak ti odpustíme úroky, odpustíme ti penále, odpustíme ti trovy. A my to navrhujeme, my sme to navrhovali len v prípade štátnych inštitúcií, pretože rozumieme tomu, že donútiť alebo dotlačiť súkromné spoločnosti je podstatne zložitejšie, ale štátne inštitúcie, ktoré tvoria viac ako 50 %, ktoré majú viac ako 50 % tých exekúcií, tak štátne inštitúcie to vedia urobiť napríklad, ja neviem, rozhodnutím vlády alebo rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, alebo neviem akým rozhodnutím. Viete to urobiť veľmi rýchlo, viete to urobiť veľmi elegantne a všetci budú spokojní. Lebo najväčší problém častokrát je tam, že tie úroky, tie penále a tie rôzne trovy a všetko možné sú častokrát x-násobne vyššie ako samotná istina. Čiže to, čo my sme navrhovali, je, že zaplať istinu a zvyšok ti škrtneme. To je exekučná amnestia, ktorú my sme navrhovali. My nie sme za plošné škrtanie dlhov, lebo súhlasíme s tým, že to nie je spravodlivé, ak niekto si dlhy vyrobil a teraz sa mu škrtnú, tak v poriadku to nie je. My sme za to, aby si ľudia zaplatili to, čo dlhujú, ale pokiaľ sú x-násobne prekročené tie vymáhané sumy celkové, tak to si myslím, že v poriadku nie je.
Ja dúfam, pán minister, že tento váš zákon v praxi prinesie výsledky, ale opakujem, silne o tom pochybujem. A keďže ho považujeme za nedokonalý a považujeme tento návrh zákona len za takú náplasť na oko, tak my tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická poznámka.
Pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne, ja už som svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona povedala, tak preto reagujem len faktickou poznámkou. Faktom je, že je to riešenie, ktoré má pomôcť všeobecným súdom. Dotkne sa, ak som správne počúvala predsedu komory exekútorov na ústavnoprávnom výbore, vo výsledku z tých 2,6 milióna exekúcii starších ako 5 rokov, dotkne sa tento zákona asi 1 až 1,2 milióna exekúcii, tak to hovoril predseda komory exekútorov, jeho odhad. A áno, je to technické riešenie pre riešenie situácie všeobecných súdov. Ľuďom bude treba povedať, že to, že dostanú oznámenie, že majú zastavenú exekúciu, neznamená, že im sa stratil dlh alebo zanikol dlh a že ten dlh bude môcť byť znova vymáhaný.
Ja som hovorila aj v prvom čítaní, očakávam veľké preskupovanie a nákupy pohľadávok a následné vymáhania rôznym spôsobom, nielen exekúciou a som presvedčená, že tento problém, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil štát v priebehu možno posledných siedmich rokov, keď sa nezareagovalo načas, by si zaslúžilo ako keby aj masívnejšie riešenie aj vo vzťahu k týmto ľuďom, pretože situácia sa vyvinula do tej podoby, že predstavuje aj socio-ekonomické riziká.
A zopakujem len to, čo som povedala v prvom čítaní, toto rieši jednu stránku problému, ten zvyšok niekomu padne zhruba o rok na hlavu. To je proste fakt.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Aj keď uznávam, že je tu preberaný problém, ktorý je veľmi vážny a ktorý je dôsledkom podľa mňa aj kriminálnej činnosti dlhodobej a pod politickou ochranou a ktorý je naozaj výsledkom toho, že kriminálne gangy sa zmocnili tohto obchodu s chudobou, tak si myslím, že ten návrh ide správnym smerom. Avšak, bohužiaľ, a to už tomu nie celkom rozumiem, ale asi to vychádza z nejakej komplexity, ten návrh nedostatočne nuansuje, teda rozlišuje medzi rôznymi dôvodmi, pre ktoré k určitým typom exekúcií došlo. Podľa mňa by tomuto návrhu veľmi prospelo, i keď uznávam, že by to bolo, bola podstatná komplikácia, veľmi by mu prospelo, keby sa zvažovalo to, ako k tým jednotlivým typom exekúcií došlo.
Keď tu hovoril kolega Pčolinský o tom, že by sa malo zvažovať nejaké špecifické postavenie pre dlžníkov napríklad poisťovní alebo iných inštitúcií ovládaných štátom, alebo dokonca aj prirodzených monopolov, je otázka, či sa títo, títo veľmi silní veritelia, či sa vo svojom postavení chovali tak, ako im to prikazuje napríklad ústava, pretože oni ako vlastníci tej pohľadávky nemajú neobmedzené práva. To znamená, že oni nemajú právo podľa ústavy zdierať toho dlžníka len za to, že proste je im dlžný a teraz, nebodaj, ho vrazia do väzenia alebo niečo podobného. Oni majú z ústavy právo sa chovať zodpovedne, pretože, ako vieme, vlastníctvo zaväzuje. A oni sa takto nechovali, oni napriek tomu, že sa jednalo o veriteľov, ktorí mali obrovské portfólia dlžníkov, tak oni odovzdávali tie aktivity, ktoré súviseli s vymáhaním takýchto dlhov, odovzdávali, no nechcem povedať výpalníkom, ale exekútorom, skrátka, a to všelijakým. A tých jediná myseľ bola len na to, že koľko na tom zarobia. A takto podľa mňa sa slušný veriteľ nechová a už vôbec sa tak nechová veriteľ, ktorý je tak či onak pod kontrolou štátu. Čiže tento návrh mohol toto nejak diferencovať, tento návrh mohol povedať, že je rozdiel medzi, ako mi to niektorí exekútori hovoria, medzi prípadmi, kedy oni z toho, z tej paušálnej náhrady, ktorú podľa tohto zákona majú dostať, to nepokryje veľkú časť z toho, čo oni na to, na vymoženie tej pohľadávky oprávnene utratili. A zase na druhej strane tu máme exekútorov, ktorí sa stali zberateľmi nevymožiteľných pohľadávok, a tí kľudne môžu byť aj za takýto zákon, pretože oni bez práce prakticky dostanú, síce nejakú malú, ale keď hovoríme o desaťtisícoch, tak veľmi lukratívnu odplatu, pretože za prakticky veľmi malú prácu dostanú, dostanú v súčte veľmi veľkú odmenu.
Čiže napriek tomu, že súhlasím s tým, že tu sa jedná o komplexnú a komplikovanú problematiku, myslím si, že by jej pomohlo trochu viac rozlišovania týchto prípadov. A uvidíme, že ako to bude, že či táto úprava sa stretne s dostatočným porozumením všetkých tých, ktorých sa týka, obávam sa, že tiež aj Ústavného súdu.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Nie je tu pán poslanec Pčolinský, ale musím fakt dať na, na pravdu niektoré veci, niektoré vyhlásenia o teoreticky možnom podaní.
Áno, každý má podať znova, však toto je zmyslom toho, že zastavia sa staré exekúcie, niektoré staré sa nezastavujú, lebo sa z nich plnia. A tiež, kde je majetok. Teraz sa síce neplnia, je tam majetok, je tam, alebo nádejný majetok. Prečo by to ten človek, keď nemôžme mu zakázať, aby znova nepodal. Ako to je absolútne legitímne, ale kedy sa teraz bude uvažovať, ako by sa mal uvažovať ešte podľa starého exekučného poriadku, že načo držím exekúciu, z ktorej nič nemám, len mi rastú výdavky, lebo toho exekútora budem musieť potom ako, ja ako oprávniť, ktorý som objednal túto službu, zaplatiť.
A že podajú, nepodajú? Viete, čo je najväčší problém? Áno, ten, že čakajú na to, aby niekto dostal starobný dôchodok, rozdiel medzi minimálnym starobným dôchodkom a minimálnym, životným minimom je toľko, že z toho kvapne. Ale keďže v státisícoch boli nakúpené tieto pohľadávky za centy, za 16,50 sa im to neoplatí podať. Čiže budú veľmi vyberať, že na koho podajú exekúcie. A toto práve pomôže tým ľuďom, tým nešťastníkom, ktorí nič nemajú, ktorí sú v tej dlhovej pasci, že na nich tá exekúcia podľa mňa znova podaná nebude.
Čo sa týka Centra právnej pomoci, pán poslanec hovoril, že keď zavolá, ja neviem ktorý, ktoré mesto povedal, na CPP, tak keď zavolá do Centra právnej pomoci, tak sa dovolá do call centra do Levíc, lebo medzitým ministerstvo zriadilo call centrum, kde sa ľudia dovolajú, kde dostanú kompletné informácie o bankrote.
A to, že on hovoril stále o ich návrhu zákona, ja som hovoril, exekučná amnestia, ako takom, ich návrh zákona nie je exekučná amnestia, skôr je nejaký generálny pardon, ktorý nepomôže. Lebo prednedávnom jedna súkromná zdravotná poisťovňa dala generálny pardon a vlastne výsledky ani, ani nepokryli náklady, ktoré s tým mali. Proste ľudia, ktorí nemajú z čoho zaplatiť, nemajú z čoho zaplatiť ani istinu. To je najväčší problém.
A čo povedal pán poslanec Baránik, ja veľmi rád by som obhajoval tento návrh alebo tento zákon pred Ústavným súdom, čo sa týka aj paušálu, lebo to je spriemerované. Áno, máte pravdu, že v niektorých exekúciách, hlavne v tých starších, tie výdavky tých exekútorov boli vo vyššej sume. Ale my sme to spriemerovali. Lebo niektoré exekúcie ich vyšli na fakt pár eur. My platíme paušálne 35 eur za jeden ex-spis. A keď vezmeme do úvahy, že exekútori, ktorí zrušili svoje exekútorské kancelárie, predávali spisy za 5 eur. Takže stále sa im to oplatilo. Čiže tuto to je taká dosť veľká dilema o tom, že koľko, my sme sa snažili čo najviac, aby exekútorom tiež bolo zaplatené, čo on, že priemer na jeden spis, priemer na jeden spis vynaložili. Boli sme samozrejme ohraničení aj možnosťami verejného rozpočtu, ale taký bol konsenz. Podľa mňa ten konsenz bol dobrý, pre časť exekútorov prijateľný. Samozrejme, ja mám pochopenie pre to, že, pre to, že exekútorská komora háji záujmy aj tých exekútorov, ktorí ani so sumou 150 eur nebudú spokojní za jeden spis.
Takže toľko. Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžte ešte.