46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, ja budem veľmi krátky. Kolegyňa, veď ona je skutočne veľmi skúsená zdravotnícka pracovníčka, teda pozná celú tú tortúru od zdravotnej, od štúdia na strednej zdravotnej škole cez vysokú školu, takže jej názory si naozaj veľmi vážime. Ale chcem povedať, že nieže možno sa zvýši záujem, a ja chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí hlasovali aj za zmenu na praktickú sestru, pretože už tento rok sa zásadným spôsobom zvýšil záujem o štúdium pre odbor praktická sestra. To je fakt. A my, keďže máme deficit zdravotných sestier, tak ja toto vítam ako veľmi dobré opatrenie a, chvalabohu, že sme naštartovali stredné zdravotné školy.
Obava o tom, že či teda tie sestry predsa len v tých okresných špitáloch budú dostatočne dovzdelávané, je absolútne neopodstatnená. A poviem prečo. Veď, prosím vás pekne, v tých okresných špitáloch sa vzdelávajú aj lekári v rámci svojej predatestačnej praxe. A teda ak niekto, nikto nespochybňuje o tom, či ten lekár, poviem, v tej nemocnici prvého stupňa na tom lôžkovom oddelení, že bude chirurg a že či je dostatočne dovzdelávaný. On sa tam jednoducho učí to, čo tá okresná nemocnica poskytuje. Takže z hľadiska tohoto mať nejakú obavu, či tieto sestry budú dostatočne vyvzdelávané, je, myslím si, že absolútne neopodstatnená.
A ja chcem teda poďakovať všetkým a prosím o podporu a chcem aj povedať, že aj samotné to zriadenie toho odboru praktická sestra, vidíte, že nebolo to preto, že chceme vylepšovať štatistiky, alebo preto, že chceme nejakým spôsobom odsúvať zdravotné sestry alebo ich chceme nejako dehonestovať. My sme presne išli v tých intenciách, že chceme, aby spĺňali podmienky, to, čo nám ukladá európska smernica. A preto chceme, aby sa sestry dovzdelavávali, ale viete, komplikuje to život, že ony musia ísť do miesta, tam, kde je sídlo fakultnej nemocnice. A teraz si predstavte, že tá dievčina napríklad ako v Trstenej, má 120 km do Žiliny, kde je fakultná nemocnica. A ona si teraz povie: tak mám cestovať 120 km každý deň? Nonsens. To znamená, musí si nájsť ubytovanie a de facto tú istú, ten istý praktický výkon bude robiť v tej fakultnej nemocnici, ako by to robila v tej Trstenej. Ba dokonca si dovolím povedať, že možno, že v tej Trstenej, keďže tých sestier tam je málo, dostane sa viacej k tej praktickej výučbe, ako by sa dostala v tej fakultnej nemocnici. A už nehovorím o fakultných nemocniciach, tam, kde je výučba medikov, kde sa naraz stretnú medici, zdravotné sestry zo strednej zdravotnej školy a plus ešte aj bakalárky alebo magisterky. Takže z tohoto absolútne by obava nemala byť. A my naozaj vďaka tomu zvýšenému záujmu zasaturujeme práve tie počty, ktoré nám teraz chýbajú.
Takže veľmi pekne ďakujem za podporu tomuto návrhu.
Ďakujem.

Ja by som chcel pani poslankyni povedať, ja rozumiem, pani poslankyňa, tvoju povinnú jazdu. Ale rozumiem aj tomu, že si urobila strednú zdravotnícku školu, potom si si urobila vysokú zdravotnícku školu.
A povedzme si úprimne, prečo nemáme dostatok zdravotných sestier na Slovensku? Ja budem otvorenejší ako pán poslanec Zelník, ktorý predložil tento návrh zákona, a ďakujem mu za to, že to predložil. Zdravotnícka škola voľakedy za socializmu, a nebojím sa to povedať, ktorú si aj ty, pani poslankyňa, skončila, aj ja, bola vynikajúca. Súhlasíš asi so mnou, že? Bola vynikajúca. Potom sme donútili zdravotné sestry chodiť na súkromné zdravotné školy a plnili sme gágory podnikateľom, kde museli tieto sestričky platiť. A platiť napríklad aj za ukončený certifikát dvojročný, povedzme 100 eur. Do akých gágorov tieto peniaze plynuli? Do akých gágorov tieto peniaze plynuli? – sa pýtam. Do gágorov súkromníkov, aj keď nie všetky, ale do gágorov súkromníkov, ktorí si tieto školy po revolúcii za-bez-pe-čili.
Je tak, pani poslankyňa, alebo nie je? Ty si aj, tiež robila v Prešove, hore-dole, a tak ďalej a tak ďalej. Áno?
Čiže a teraz si povedzme úplne otvorene, stredné zdravotnícke školy za socializmu vychovávali normálne, mám ešte asi minútu, vychovávali normálne zdravotné školy. A ďakujem Štefanovi Zelníkovi, že tento zákon navrhol, a dokonca budeme aj s mojimi kolegami všetci zaňho hlasovať, aby sestričky, ktoré si robia certifikát, to znamená, som zdravotná sestra, robím na ARO, robím si certifikát, prečo mám ísť z Trstenej do Martina, pýtam sa, keď mám napr. v Dolnom Kubíne zdravotnú školu, ale nepôjdu peniaze do gágorov súkromníkov.
Ďakujem, pán predseda, že si tento zákon predložil.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo ste teraz povedali, pretože to bolo nefér, pretože tak sme si to nepovedali, ale rešpektujem to, máte mikrofón pri sebe. Poďme k veci!
Zákon, ktorý predkladáme, je pomerne jednoduchý a predovšetkým si myslím, že bude aj veľmi využívaný. Je to zákon, ktorým meníme poplatky, správne poplatky a súdne poplatky, a týka sa to všetkých tých, ktorí po zosobášení sa budú chcieť alebo budú musieť si vymeniť všetky možné doklady, registrácie súvisiace so zmenou priezviska. Myslíme si, že takáto zmena je potrebná, pretože nie je dôvod, ak chceme podporovať mladé rodiny, ak chceme podporovať tradičné manželstvá, aby sme od nich ešte vyťahovali aj finančné prostriedky za zmenu všetkých dokladov a registrácií, ktoré súvisia so správnymi poplatkami a súdnymi poplatkami.
To znamená, tento zákon, ktorý predkladáme, má toto kompletne odstrániť. Je urobený univerzálne takým spôsobom, že akékoľvek poplatky, ktoré súvisia so správnymi poplatkami pri akejkoľvek zmene, aj v budúcnosti, dokladov, kde bude potrebné zmeniť priezvisko, tak tento zákon bude pokrývať.
Pre informáciu chcem povedať, že v podstate našou snahou je aj podpora tradičných manželstiev. Náš záujem je, aby aj deti sa rodili práve do zväzkov, ktoré sú uzavreté ako manželské. Taká informácia, že z desiatich detí narodených sa štyri narodia do nemanželského zväzku. A toto je jedna tehlička, ktorú chceme popri všetkých tých opatreniach, ktoré prijímame, pomôcť mladým rodinám. Pre vašu informáciu, je to ušetrenie asi 50 až 100 eur a možno v niektorých prípadoch to môže byť aj viac.
Tento zákon spĺňa všetky náležitosti legislatívneho procesu a uvádzam, že dopad na štátny rozpočet bude zhruba asi 1,5 mil. eur, keďže ročne dochádza k uzavretiu manželstiev asi v počte 31- až 32-tisíc.
Toľko, pani predsedajúca, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Juraja Blanára a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplnení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1789 Z 13. mája 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Juraja Blanára a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 a zákona č. 71/1992 (tlač 1320), na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie k predmetnému návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčajú Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a a rozpočet uznesením č. 422 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 633. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu zákona od poslancov Juraja Blanára a Roberta Fica, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 a o doplnení zákona č. 71/1922 v znení neskorších predpisov, tlač 1320a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 447 zo dňa 18. júna 2019.
Zároveň týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a zároveň by som sa ako prvý hlásil do rozpravy.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ harmonizovať vnútroštátne právo s právom EÚ v oblasti pracovnej, sociálnej, finančného zabezpečenia transpozície smernice Rady Európy 2018/131 v súlade s Dohovorom o práci v námornej doprave z roku 2006.
Predkladaným návrhom zákona sa tiež doplňuje ustanovenie, ustanovenia, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, a výsledky auditu Medzinárodnej námornej organizácie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná.
Návrh zákona v prípade registrácie námornej lode v námornom registri Slovenskej republiky bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy; v tomto prípade budú finančné prostriedky riešené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva; vplyv na podnikateľské prostredie a sčasti aj pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Vládny návrh zákona bol v dňoch 11. až 14. júna 2019 prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona odporúčam schváliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, tlač 1399, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1765 z 10. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 620 z 11. júna 2019. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti neprijal k predmetnému návrhu zákona uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Výbor Národnej rady pre sociálne veci o predmetnom návrhu zákona nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením č. 146 z 11. júna 2019.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu, zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 375 z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. O tomto návrhu budeme hlasovať v utorok o jedenástej.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložený návrh upravuje nájomné podmienky pre poskytovanie podpory obstarávania nájomných bytov právnickými osobami. Vzhľadom na nízky podiel nájomných bytov na Slovensku sa pre poskytovanie úverov na obstarávanie nájomných bytov v súkromnom sektore navrhuje úprava maximálnej výšky úveru na meter štvorcový podlahovej plochy bytu a predĺženie maximálnej lehoty splatnosti úveru z 30 rokov na 40 rokov, združenie splatnosti úveru z 30 na 40 rokov, zrušenie limitu výšky obstarávacieho nákladu na 1 meter štvorcový podlahovej plochy nájomného bytu, zvýšenie priemernej podlahovej plochy obstarávania bytu zo 60 na 70 metrov štvorcových, posudzovanie príjmu nájomníkov iba pri prvom podpise nájomnej zmluvy a nelimitovanie doby nájmu.
S cieľom podporiť mobilitu pracovnej sily navrhujeme zaviesť nový účel podpory, ktorým je obstarávanie ubytovacieho domu. V rámci obnovy bytovej budovy sa navrhuje podpora aj na ubytovanie nových spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu.
Informácie z výborov, 1424a, z časti IV v bodoch 1 až 6 vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, s ktorými súhlasím a odporúčam ich schváliť.
Skončil som, ďakujem, požiadam o podporu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Podávam informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1424, v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1766 z 10. mája 2019 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 621 z 11. júna 2019 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 220 z 13. júna 2019. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal k predmetnému návrhu zákona uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci o predmetnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 84. schôdzi dňa 18. júna 2019. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny.
Predsedníčka výboru ma zároveň určila za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Pri hlasovaní budem navrhovať hlasovať o všetkých šiestich bodoch z informácie výboru spoločne.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ako ste mohli počuť aj v úvodnom slove pána ministra, tak vlastne cieľom podpory tohto zákona je, alebo tak sa to aj definuje, je podpora mobility pracovnej sily. Ale tu si musíme uvedomiť jednu dôležitú vec, pretože tento zákon, tak ako je napísaný, otvára ako keby dvere pre veľmi jednu konkrétnu skupinu a povedzme si na rovinu, kvôli tomuto je ten zákon prednášaný, kvôli tomuto je otváraný, kvôli tomuto o tom aj tu v Národnej rade rokujeme. A to je, že novela zákona prináša rozšírenie využitia úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania aj na kúpu a výstavbu ubytovní pre robotníkov.
A rozprávame o rozvoji bývania. Rozvoj bývania ako taký, hlavne na Slovensku, kde vieme, že 97 % vlastníctva, teda bytového fondu je vo vlastníctve a nájomné bývanie nám úplne zomrelo, ale že úplne zomrelo. Vieme, že to je aj z hľadiska porovnania štatistík veľmi zlé, že Slovensko je v tomto na chvoste. A vieme, že je to veľmi nepriaznivý jav, pretože keď ľudia vlastnia, tak sa nehýbu. Áno, pracovná mobilita je dôležitá. Ale aká pracovná mobilita? Nehovoriac o tom, že tu máme regionálne rozdiely, o tom, že pracovná mobilita má v sebe aj ten skrytý efekt vysťahovania sa z nezaujímavých regiónov a zaľudňovania práve tých, kde tá práca je. Čiže toto je tiež veľmi dôležitý rozmer, ale tomu sa nechcem venovať.
Ale rozvoj bývania ako taký je kľúčový pilier rodinnej politiky, pretože vieme, že jedným, jednou z najväčších ťarch alebo bremien vznikajúcich rodín je práve bývanie, zaobstaranie si bývania. Môžme teraz vďačiť práve tomu ekonomickému cyklu, v ktorom sa nachádzame, že aj úrokové miery sú nízke a ľudia si vedia zadovážiť hypotéky a aj toto je možno práve takým tým, tou prekážkou toho väčšieho rozvoja nájomného bývania. A na druhej strane vieme, že ľudia prekračujú ako keby svoje limity, preto musela aj Národná banka Slovenska začať obmedzovať čerpanie týchto úverov, pretože pri opätovnom náraste úrokových mier, ktoré sa dajú očakávať s príchodom iného cyklu, môže byť toto pre rodiny veľmi neúnosné a nebudú môcť potom, vystavujú sa riziku, že by neboli schopní splácať, tak vidíme, že tá rodinná politika je ako keby stále atakovaná tým, že to bývanie je ťažko dostupné. A teraz začína byť znovu ťažko dostupné, pretože musí byť 10- až 20-percentný podiel na čerpanej sume, teda na obstarávanej sume nehnuteľnosti, a nie každý to má.
Čiže nájomné bývanie je veľmi aktuálna téma. Bývanie, nie ubytovávanie, nie ubytovne pre robotníkov, ktorí prídu na týždňovky, bývajú v ubytovniach, kde proste keď sa aj pozriete, čo všetko je vlastne prípustné, aby tieto ubytovne ako vyzerali. Takže to nie sú žiadne byty, to sú naozaj proste izby na to, aby sa tam mohli ubytovať low cost, akože vyslovene ubytovací dom. A tuto vidíme teda ten veľký problém, pretože jednak to, čo som hovoril, dôvodom je, že sa málo stavajú nájomné byty, teda to je aj jeden z argumentov, že sa málo stavajú nájomné byty, málo sa odtiaľ čerpajú peniaze. V podstate v posledných rokoch ide 80 % prostriedkov za zatepľovanie, iba 20 % na nájomné byty.
Môžme si povedať, ľudia nechcú nájomné byty, tak teda poďme to použiť na niečo iné. Toto je pohľad ministerstva. Ale keď nám niečo nefunguje, tak nie je cieľom alebo automatickou odpoveďou, že poďme to rozšíriť teda na niečo iné, toto nefunguje, tak dajme tie peniaze na niečo iné. Tak sa najprv pozrime, prečo to nefunguje, a opravme to, pretože cesta je nájomné bývanie, tak ako som vysvetlil aj ten dôvod a opodstatnenie. A podporovať podnikateľov; áno, ja tu častokrát vystupujem na tému podnikateľského prostredia, na to, aby podnikateľské prostredie bolo priaznivé pre rozvoj podnikania. Ale musí to mať určitý rámec. Musí to mať určité pravidlá a v prvom rade to musí mať hlavu a pätu.
Ak my teraz ideme dávať podnikateľom možnosti pôžičiek na 40 rokov s fixom na 1 % a hlavne teda v krajoch, kde je vysoká zamestnanosť a veľmi nízka nezamestnanosť, len preto, že tam potrebujeme dostať gastarbeitrov, keď to vyslovene tak poviem, a ubytovať ich, povedzme napríklad región Nitry, ktorý si brúsi na tieto peniaze zúbky, pretože, samozrejme, stavia sa tam Jaguar, potrebuje, potrebujú sa tam zamestnať ľudia, potrebuje sa rýchlo vystavať ubytovne a potrebujete tam rýchlo proste ubytovať robotníkov. Ale my sa bavíme o Štátnom fonde rozvoja bývania. Jeho cieľ je niečo úplne iné, ako vytvárať ubytovne pre pracovníkov z dovozu, pre firmy, ktoré už sme aj do samotného Jaguara alebo do podpory sme už investovali veľa peňazí zo štátu. A teraz ešte ďalšia pomoc, ktorú oni nepotrebujú. Už dnes sú lacné peniaze aj pre podnikateľov na trhu. Takže vytvárať im takýto nástroj je podľa mňa úplne scestné, o to viac, že sa nevyužije na to, čo sa má.
Áno, je tu ten argument, že on sa už dnes nevyužíva na to, čo sa má. No, pretože to je zle nastavené. A k tomu sa teraz vrátim. Takže koreňom problému je zlé nastavenie úverov a podmienok, čiže obciam, ktoré by mali z tohto fondu čerpať primárne a rozvíjať to nájomné bývanie vo svojich miestach, aby tam pritiahli, aby pomohli tým mladým ľuďom, ktorí povedia, dobre, možno tá obec neni najväčšie terno, ale aspoň tu mám lacné bývanie, môžem za tou prácou dochádzať alebo môžem pritiahnuť aj nejaký ten biznis. Však to je presne o tom, biznis si rád nájde cestu tam, kde sú ľudia, kde môže ten kapitál využiť, pretože kapitál nepôjde tam, kde nie sú ľudia. Kapitál pôjde za ľuďmi. Takže; alebo ľudia pôjdu za kapitálom, jako nastavím, jako nastavím tie chodníčky.
Takže obciam sa to prakticky neoplatí stavať, lebo sa nezmestia do limitu ceny výstavby a nájomné je nastavené tak, že potom na tom prerobia. Pretože na to, aby si mohli tie obce zobrať, musia splniť určité limity a musia nastaviť určitú fixnú cenu nájomného. No ale z toho nájomného to neuživíte. Takže obec teraz bude na to doplácať? No nebude, lebo však obec, vieme, že síce im teraz príjmy rastú, ale stále je čo dobiehať v tých obciach. A vy, ktorí ste starostovia, tak dobre viete, že peňazí je stále málo, takže; na to, čo by ste potrebovali urobiť.
Takže vidíme, že tuto je ten koreň problému, v zle nastavených podmienkach, a namiesto nájomných bytov pre rodiny sa ide vytvoriť priestor pre biznis na ubytovniach a robotníkoch. Takže; a tu vidíme ten problém. Táto novela teda nemení, tieto podmienky nemení na to, aby nastavila tie parametre tak, aby to bolo zmysluplné, ale nájomné byty budú zase na okraji záujmu. Lebo teraz je dôležité ubytovanie. A pán štátny tajomník to na výbore priznal. Povedal, no, máme problém. Tie firmy potrebujú ubytovávať a nemajú, tak ideme im s tým pomôcť.
Ako prepáčte, toto je opäť selektívna pomoc vybranej skupine podnikateľov. Takto sa podnikateľské prostredie destabilizuje. Toto je naozaj, toto je majstrovstvo selektívnych riešení opäť. Opäť zvýhodnenie určitej skupiny a sami budeme vidieť, kto budú tí čerpatelia, a tam potom môžme hľadať ešte ďalšie prepojenia. Ale to ukáže, samozrejme, čas, ak by tento zákon bol schválený. Takže tu vidíme, tu vidíme jednoznačne zlý krok, pretože zaradenie výstavby ubytovní za výhodné štátne úvery do tohto zákona údajne presadzuje, ako som hovoril, tá nitrianska skupina práve pri Jaguari. Ale to je to, čo; indície. To teraz nie je podstatné. Podstatné je to, že nevyužíva sa to na ten pôvodný, pôvodný účel.
Samotné organizácie zamestnávateľov to vidia inak. Ony sami hovoria, že potrebujeme stavať byty, aj zamestnávatelia to tvrdia, aby sa prisťahovali ľudia aj s rodinami. Ale to nemôžete postaviť ubytovňu. Do ubytovní sa vám nikdy rodina neprisťahuje. To sú vyslovene naozaj, keď to tak nazvem, králikárne pre robotníkov. Tuto týždeň rob od rána do večera a potom na víkend choď za rodinou! A vieme, ako toto je negatívny jav, často tu o tom hovoríme. Čiže, ako som hovoril, toto nie je rozvoj bývania, toto je rozvoj ubytovní.
Tento stav je vlastne aj následkom toho, že vláda zanedbáva slovenské nájomné bývanie, a ak by sme si pozreli pár z tých parametrov, tak na Slovensku tvorí nájomné bývanie iba 6 % bytov, z čoho jedna polovica pripadá na súkromné nájomné byty a druhá na verejné nájomné byty, zväčša vo vlastníctve obcí, ktoré ich zvyčajne využívajú ako sociálne. V posledných rokoch sa na Slovensku stavia veľmi málo nájomných bytov, zo zhruba 15-tisíc dokončených bytov ročne je iba vyše; je nájomných bytov iba vyše 300-tisíc. Teda pardon, vyše 300-tisíc, pardon; vyše 300 je verejných. Ospravedlňujem sa. 15-tisíc je dokončených bytov ročne a iba 300 je verejných.
Štátny fond rozvoja bývania uvádza, že v roku 2016 podporil výstavbu alebo nadobudnutie takmer 1 500 nájomných bytov. Ministerstvo dopravy uvádza počet 1 350. Keby som vám mohol ukázať, tak by som vám ukázal, ako vlastne tento Štátny fond rozvoja bývania je za posledné roky, ten pokles v tom využívaní. Áno, pán minister môže povedať, však vidíte, nevyužíva sa to, ale pre to nastavenie tých podmienok ľuďom rastú platy, nevedia sa zmestiť do tých podmienok, aby si mohli uplatniť toto nájomné bývanie, lebo už majú vyššiu mzdu. Mali sme takýto prípad pri, keď sme riešili, keď sme riešili stavebné sporenie. Tak tiež bola situácia, že človek do príjmu 1 300 euro mesačne môže sa uchádzať o štátnu prémiu a maximálnu štátnu prémiu dostane, keď si ušetrí 2 800 eur ročne.
Tak mi povedzte, skúste si to narátať, že keď ste človek, ktorý proste živí aj rodinu a zarábate 1 380, či ste, 1 300 eur, či ste schopní za rok ušetriť 3 000 euro, aby ste mohli dostať plnú prémiu vo výške 60 – 70 euro. No tak toto je presne taký ten mechanizmus, že takto napnem, že vlastne znefunkčním ten nástroj a potom poviem, no tak vidíte, nevyužíva sa to. No tak áno, sa to nevyužíva, lebo je to zle nastavené. A preto hovorím, treba sa pozrieť do koreňu problému, nastaviť parametre inak a začne to fungovať. A v takom prípade rozvíjam bývanie a nie dávam tu nejakú selektívnu podporu nejakej úzkej skupine staviteľov ubytovní, aby si na tom zarobili krátkodobo.
Čiže medziročne je to výrazne menej a nemožno to ani porovnať s číslami z minulého desaťročia, keď sa nájomných bytov stavali tisíce. Fond navyše dáva oveľa viac peňazí do obnovy starých bytových domov ako do výstavby nových. Ďalší, ďalší problém. V roku 2016 napríklad na to minul takmer 80 % prostriedkov, kým na nájomné byty išlo iba 20 %. Takže to som už vysvetľoval.
Teraz prostredie sa zanedbalo a to, že tie procesy sú zdeformované a výstavba sa neoplatí. Tak ako máme teda informácie aj z terénu, tak proces, samotný proces podávania žiadostí a vybavovania úverov a dotácií v posledných rokoch sa extrémne skomplikoval a centralizoval sa na ministerstvo dopravy. Čiže obce si už prakticky nedokážu samy vybaviť podporu od štátu a musia na to využívať agentúry, prípadne ďalších sprostredkovateľov. Zdá sa, že v systéme takýmto spôsobom sa vytvára priestor pre korupciu cez sprostredkovateľov, ktorí jediní sa v systéme vyznajú a dajú si za to patrične zaplatiť. Čiže výsledkom je, že 30 až 40 % žiadostí sa v posledných rokoch zamieta a nájomných bytov sa stavia čoraz menej.
Požiadavky na kvalitu nájomných bytov sa zvyšujú a tým rastú aj náklady na výstavbu, ale strop nájomného, ktoré môže obec od nájomníkov žiadať, sa však neposúva. To je presne to, čo som hovoril, že sa zužuje ten priestor a tým pádom sa znefunkčňuje ten samotný nástroj. Obciam teda ostane malá pridaná hodnota a, tak ako som hovoril, neoplatí sa im tieto byty stavať a stavbári ich nedokážu postaviť tak lacno, keď musia splniť tú kvalitu, čiže tým pádom obce, pre obce je to stratová záležitosť a, samozrejme, že do toho nepôjdu. A toto sú práve tie deformácie, ktoré treba napraviť, keď, kde treba nastaviť tie parametre tak, aby sa to dalo využiť a aby naozaj tie obce chceli žiadať tento. Čiže nieže teraz obce to nevedia žiadať, tak dajme to podnikateľom. Nie, nie, nie. Podnikatelia majú dosť peňazí na trhu a nech si hľadajú ten spôsob alebo nech to teda stavajú pre obce a obec nech má dostatok prostriedkov na to, aby to vedela ufinancovať a tým stačí upraviť pár vnútorných parametrov.
Ako som hovoril, tými najväčšími bariérami rozvoja trhu nájomného bývania sú; ešte pardon, teda aby som doplnil, že najväčšími bariérami rozvoja trhu nájomného bývania sú extrémne dlhá odpisová lehota pre budovy, 40 rokov, a výška dane z pridanej hodnoty na byty. Aby ste si uvedomili, že túto musí zaplatiť, túto, tá sa musí zaplatiť pri dokončení bytu a po jeho prenajatí sa však prenáša na nájomníka iba postupne v priebehu 10 až 15 rokov. Čiže opäť je to finančne nevýhodné. Toto sú presne tie kroky, kde sa to vie nastaviť tak, aby sa zvýhodnilo toto čerpanie týchto prostriedkov na rozvoj nájomného bývania.
Takže aby som to zhrnul, nájomné bývanie je kľúčové. Prvý dôvod je na to ten, že ho máme úplne minimálne, máme strašne veľké vlastníctvo. Robí nám to problémy aj so samotnou mobilitou. Môžme sa pozrieť za hranice, ako nájomné bývanie, teda za hranice tuto Bratislavy, napríklad do Rakúska, ako nájomné bývanie funguje, aké tam majú nástroje a ako dokonca samotní Slováci sa uchádzajú o tieto nájomné domy, byty. Určite nie ubytovne. Všimnite si, čo sa tam deje. Slováci sa o to uchádzajú, pretože vidia v tom veľký zmysel a majú o to záujem. Takže tuto určite cesta je. Týmto smerom sa treba vybrať a nie to zabaliť a aj tie peniaze, ktoré na to boli určené, tak dať na ubytovne. To určite nie. Z kratšej cesty späť a podporiť teda ten najdôležitejší pilier rodinnej politiky, a to je bývanie ako také, rozvoj bývania. A už vonkoncom teda, ak tu máme ešte takéto podozrenie, že sa to využije naozaj na dotáciu veľkých parkov alebo, alebo, by som povedal, výrobcov, ktorí sem prišli a už dostali enormné peniaze na podporu rozvoja bývania, teda rozvoju podnikania, ešte proste takýmto spôsobom do toho investovať.
Myslím si, že toto je zlá cesta, a preto chcem aj navrhnúť, pán spravodajca, aby tento zákon podľa rokovacieho poriadku, § 73 ods. 3 písm. e), pardon, písm. a), bol vrátený späť na dopracovanie. Pán spravodajca, poprosím, keby ste toto zaznamenali. Ďakujem. (Reakcia spravodajcu.) Pardon, lebo som nevedel, že či sa teda vnímame. Takže poprosím vás, aby ste to zaznamenali do hlasovania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Skončil som.