46. schôdza

Ďakujem. Ja by som, pani kolegyňa Grausová, chcel reagovať skôr na tú neskoršiu časť vášho vystúpenia, kde uvádzate veľmi silné obvinenia, invektívy, ktoré si myslím, že sú z oblasti fake news alebo niečoho podobného o tom, že kto bol doktor Anton Rašla a že čo robil. Ak máte nejaké také poznatky, tak treba vychádzať z nejakých reálií a treba sa podľa toho nejak chovať, ale uvádzať tu tvrdenia, že niekto je vojnový zločinec alebo niečo podobné, alebo že je zločinec, si myslím, že je nemiestne. Predstavte si, že by o niekom, koho vy poznáte ako normálneho, bežného človeka, niekto tu v parlamente začal hovoriť také, takéto veci bez; samozrejme, ja viem, že vy máte nejaké zdroje informácií, ktorými sa riadite, ale to nemá miesto v parlamente. Treba si uvedomiť, že nejaký človek, ktorý žil v nejakom období a tak robil nejakú prácu, ale nerobil ju sám, ak aj bol prokurátor, tak sudca bol niekto iný. A retribučné súdy, pokiaľ viem, boli určite postihnuté tou dobou, ale to neznamená, že to bolo to isté ako súdy v 50. rokoch.
Tak ja o tom niečo viem, lebo môj otec tiež bol sudca, viem, keď ho nabádali na to, aby bol extrémne prísny, ale on povedal, len podľa zákona. Takže pozor na to!

Ďakujem. Ja odpoviem na; pán Dostál, veľmi dôkladne ste ma poučili, už budem poučená, ďakujem.
Pán Baránik, vy teda, to znamená, chcem, keď ste mňa, hovoríte, že do parlamentu niektoré veci nepatria. Vy ste ma onoho času, asi pred rokom, verejne tu v sále rokovacej nahlas pred všetkými poslali do zadku. Podľa vás toto patrí, áno, toto patrí k parlamentnej slušnosti? Nikto vás za to nepokarhal, nikto vás za to nepotrestal. A chcem vám povedať, podľa vás teda retribučné súdy zrejme boli spravodlivé. Ja by som vás len prosila, doplňte si vzdelanie v oblasti histórie! Ďakujem.
A ešte k pánu Budajovi, že je rozdiel, ja si myslím, že tí vojaci na tých hraniciach, áno, je to hrozné, že toľkí ľudia tam prišli o život, ale tí vojaci a dôstojníci plnili svoje prísne rozkazy. To ich neospravedlňuje, ale Rašla bol tým prokurátorom v retribučných súdoch z vlastnej vôle. Ja si myslím, že on rozkaz nedal.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, nechcem vám tu dávať historické prednášky, lebo by to bolo zbytočné, treba jasne rozdeliť retribučné súdnictvo, ktoré bolo na základe nariadenia Slovenskej národnej rady 33/1946 alebo ´5, teraz neviem to presne, a súdnictvo, ktoré vzniklo na základe; to bol už tretí, lebo prvý bol zákon na ochranu republiky v ´23., potom za slovenského štátu prijali v ´40. roku zákon na ochranu slovenského štátu a v ´49. alebo kedy bol prijatý zákon na ochranu socialistického zriadenia alebo podobné, ale v princípe boli tie zákony namierené proti politickým odporcom. Aj v prvej republike sa robili politické procesy a na rozdiel od tých ďalších režimov politickí väzni vtedy chodili v civile do väznice a mali iný režim ako kriminálnici.
No, čo sa týka pána Rašlu, ja som svoj názor naňho vyjadril vis-a-vis 31. januára 1990 v relácii. Je to veľmi rozporuplná osoba, pretože robil prokurátora v slovenskej armáde na východnom fronte, potom robil prokurátora v Povstaní, potom robil prokurátora v retribučnom súdnictve a potom robil prokurátora aj v 50. rokoch. Jeho, myslím, postihli až neskôr. Čo sa týka tých troch mladíkov, ktorých hovorila, o ktorých hovorila pani Grausová, tak tí boli súdení, myslím, v roku 1950 a krajským súdom boli odsúdení na doživotie a prokurátor Rašla sa odvolal na Najvyšší súd a ten im udelil trest smrti až. Takže aby sme vedeli, aby sme vedeli súvislosti.
Keď tu hovorí pán Budaj o ľuďoch, ktorí boli s tým režimom nejakým spôsobom spojení, tak myslím si, že treba komu česť, tomu česť a netreba nejakým spôsobom rozlišovať, že niekto sa nám viac páči, niekto sa nám ináč páči. Myslím si, že prokurátor Böhm chcel ešte začiatkom 90. rokov otvoriť retribučné súdnictvo a tie procesy dať na riadne súdy, ale vtedajšia Čarnogurského vláda dala do parlamentu návrh zákona, že sa táto vec uzatvára, pretože presne podľa toho Machiavelliho hesla, ktoré som hovoril, je vec, ktorá by pravdepodobne urobila iné, ako by sa od nej očakávalo. Ale treba povedať, že tieto veci musí riešiť história, musia to riešiť historici a musia to riešiť sine ira et studio, teda bez hnevu a zaujatia. Len žiaľbohu, na Slovensku sa od roku 1945 dodnes nevytvorila situácia, že by historici mohli našim najnovším dejinám a pravdepodobne sa to týka aj prvej republiky a možno aj Uhorska, pristupovať sine ira et studio. Možno si niektorí pamätáte, ako zrazu sa stal kontraverznou osobou Svätopluk, ktorý nijakým spôsobom priamo nezasiahol do našich dejín.
Takže ešte tá jedna otázka, my nenovelizujeme zákon v posune dátumov, ale len v časti, kde sa navršuje príspevok. Takže ten zákon má nejaký začiatok platnosti a ten je v tom pôvodnom zákone a myslím, že to je 22. február 1948.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uviedol tento návrh zákona v druhom čítaní.
Ako som už uviedol v prvom čítaní, predkladaný návrh v prvom opatrení sleduje odstránenie problémov v aplikačnej praxi v sociálnom poistení v súvislosti so zavedením 13. a 14. platu, a to v období pred začatím vykonávania ročného zúčtovania, to jest pred 1. januárom 2022. Uvedené problémy boli spôsobené posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania, na ktoré nebolo možné reagovať pri schvaľovaní 13. a 14. platu, keďže obe úpravy boli schvaľované na rovnakej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedený posun účinnosti spôsobil v sociálnom poistení problém s vykonateľnosťou ustanovenia týkajúceho sa 13. platu vyplateného zamestnancovi v roku 2021 a 14. platu vyplateného v rokoch 2019 až 2021. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie zo 14. platu a v roku 2021 ani z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z týchto platov, ako aj poistného na zdravotné poistenie sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov. Na prechodné obdobie do zavedenia ročného zúčtovania ide teda o zníženie vymeriavacieho základu na platenie poistného z 13. a 14. platu od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur.
Návrh zákona obsahuje aj ďalšie opatrenie, a to, po prvé, návrh, aby o dávku v nezamestnanosti bolo možné požiadať priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pri žiadosti o zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dneska nezamestnaný sa musí najskôr zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň potom musí ísť na Sociálnu poisťovňu, kde požiada o dávku v nezamestnanosti. Po novom bude stačiť, keď navštívi jednu inštitúciu, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a tam vybaví všetko.
Po druhé, návrh zákona obsahuje úpravu, aby posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca na účely sociálneho poistenia mohol určiť, že osobná účasť poistenca vzhľadom na jeho diagnózu nie je potrebná. Ak bude mať napriek tomu poistenec záujem sa kontroly osobne zúčastniť, bude táto jeho požiadavka v zmysle zákona plne rešpektovaná.
Po tretie, návrh zákona obsahuje vypustenie povinnosti posudkového lekára vykonať kontrolu spôsobilosti poistenca na prácu raz za štyri týždne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzhľadom na to, že z praxe vyplýva, že v niektorých prípadoch kontrola nemusí byť vôbec vykonaná alebo by bolo vhodnejšie ju vykonávať v iných intervaloch.
Rokovanie vo výboroch Národnej rady prinieslo okrem návrhu na posunutie účinnosti zákona z 1. júla na 1. septembra tohto roku v záujme dodržania štandardných lehôt legislatívneho procesu dva ďalšie pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka možnosti získavania údajov z katastra nehnuteľností Sociálnou poisťovňou v súvislosti s efektívnym vymáhaním pohľadávok. Druhý návrh precizuje právnu úpravu súvisiacu s podávaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tým, že explicitne definuje okruh údajov, ktoré bude úrad práce v tejto súvislosti spracúvať. Oba návrhy považujem za prínosné, preto sa s nimi v plnej miere stotožňujem.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1862 z 21. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 13. júna 2019 neprijal k predmetnému návrhu zákona uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 5 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 171 z 18. júna 2019.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o návrhu krátkej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá z môjho pohľadu obsahuje oproti platnému právnemu stavu problematické zmeny a to tým, že: po prvé, zavádza už existujúcu možnosť podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na úrade práce územne príslušnom na konanie o zaradení žiadateľa do evidencie nezamestnaných. Po druhé, umožňuje úradu práce nepostúpiť žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. A po tretie, zavádza pojem neprihliadania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pričom nie je jasné, kto neprihliada na žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Problém sa týka správneho konania o dávke v nezamestnanosti, kde sa de facto vecne príslušným orgánom má stať tak úrad práce, ako aj Sociálna poisťovňa.
K prvému, problematickej zmene, by som povedala asi toľko. Správne konanie je právnymi normami upravený postup správnych orgánov, ktorý smeruje k vydaniu správneho aktu. V správnom konaní sa používajú dve procedurálne pravidlá, a síce procedurálne pravidlá vyplývajúce z príslušného zákona, takto je napríklad upravená procedúra správneho konania v zákone o sociálnom poistení, všeobecné procedurálne pravidlá, ktoré sú obsiahnuté napríklad v zákone 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Je dôležité si pripomenúť aj to, čo je vecná príslušnosť správneho orgánu. Správne konanie môžu vykonávať orgány verejnej správy, ktoré sú k tomu určené konkrétnou právnou normou. Je platným právnym aktom, ak úrad práce akokoľvek zasiahne do konania o dávkach sociálneho poistenia. Pripomínam teda autorom novely, že aj v platnom právnom stave je možné prijať žiadosť o dávku v nezamestnanosti úradom práce. Zákon o správnom konaní v § 20 sa k tomu stavia tak, ako som citovala.
Druhú problematickú zmenu, návrh ignoruje povinnosť vyplývajúcu z § 20 zákona o správnom konaní postúpiť bezodkladne takúto žiadosť Sociálnej poisťovni a ani nenavrhuje prípadnú zmenu v § 20 zákona o správnom konaní, ktorá by takýto postup umožnila. Teda chce zaviesť stav, v ktorom by úrady práce ignorovali zákon o správnom konaní. Jednoducho povedané, pri dodržiavaní zákonnosti budú úrady práce aj v navrhovanom právnom stave povinné bezodkladne postúpiť žiadosť o dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovni, inak porušia čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Tretia problematická zmena z môjho pohľadu je v rozhodovacej činnosti úradov práce. Je dlhodobo čitateľná snaha redukovať počty rozhodnutí o uplatnení nárokov občanov, ktoré spadajú do ich rozhodovacej činnosti. Ide o model, ak sa dávka prizná, vydá správny orgán oznámenie o priznaní dávky. Ak sa neprizná, vydá správny orgán rozhodnutie, voči ktorému sa už, voči ktorému sa možno odvolať. V podstate tým úrad práce v prípade nezaradenia do evidencie nezamestnaných nepostúpi žiadosť o dávku Sociálnej poisťovni a de facto zabráni konaniu o dávke v nezamestnanosti ako správny orgán, ktorý nie je vecne príslušný. Preto by sa mala podľa môjho názoru celá časť návrhu týkajúca sa podávania žiadosti o dávky v nezamestnanosti na úradoch práce z návrhu vypustiť. Pretože tu si niekto mýli elektronickú výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi s výmenou kompetencií štátnych orgánov. Nič nebráni tomu, aby žiadateľ o zaradenie do evidencie nezamestnaných nevyplnil s touto žiadosťou aj žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Úrad práce postúpi žiadosť Sociálnej poisťovni, ktorá začne konanie a preruší ho vtedy, kým jej úrad nezašle rozhodnutie o zamietnutí zaradenia do evidencie alebo oznámenia o zaradení do evidencie.
K vymeriavaciemu základu na sociálne poistenie sa nebudem vyjadrovať. Keby mal niekto zadanie vytvoriť čo najkomplikovanejší model poskytovania peňažného plnenia v období dovoleniek a Vianoc, čiže 13. a 14. plat, tak predložený návrh by bol medzi top favoritmi na víťaza. Napríklad podmieňovať redukovanie vymeriavacieho základu o časť vyplateného 14. platu vyplateným 13. platom je vec, v ktorej sa ťažko hľadá logika a k tomu sa určite ešte párkrát v budúcnosti budeme, bude potrebné vrátiť, a teda určite sa to bude do budúcnosti upravovať.
Máme otvorený zákon o sociálnom poistení a ja teda budem predkladať aj návrh zákona na základe združenia všeobecných lekárov pre dospelých. Úplne v krátkosti, členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol zaslaný práve združením všeobecných lekárov pre dospelých žiadosť, aby sme teda ich, vypočuli ich požiadavky. Oni sa snažili takto vecne to riešiť aj s ministerstvom práce, ministerstvom zdravotníctva, Sociálnou poisťovňou a ide o, hlavný dôvod to, že v podstate ich ambulancie sú blokované pri tom, ako musia prehodnocovať péenky, a teda aj pri diagnózach, kedy, napríklad onkologických chorobách, kde naozaj je jasne zjavné na základe diagnózy a určenie, určením choroby, že ide o takú chorobu, ktorá za pár dní sa nezlepší. Napríklad ide o onkologické ochorenia a podobne alebo napríklad stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdiečka, stavy po operáciách s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy, napríklad ak si odrežú ruku a podobne. Aj pri týchto, aj pri týchto diagnózach musia mať blokované ambulancie, a teda nemôžu vykonávať, nemôžu vykonávať vyšetrenie svojich pacientov, pretože zákon im ukladá, aby aj v prípadoch, kde naozaj nie je možné, že sa zo dňa na deň zmení diagnóza, aby sa, teda bolo nutné, aby ten človek prišiel na miesto a ešte aj bol vyhodnocovaný posudkovým lekárom.
Tiež sa zvyšuje počet vykonateľných kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu, počet vykonávaných péeniek, počet novoohlásených óčeeriek navyšuje sa. Príde novela, kde budeme hovoriť o tzv. dlhodobej óčeerke, kde to všetko komplikuje vlastne frekvenciu toho, koľkokrát príde pacient na preposúdenie práve do ambulancie všeobecného lekára. Čiže tento môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať práve zníženia frekvencie kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu podľa diagnóz. A teda budem vynímať aj onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, po operáciách s totálnou náhradou, stavy po transformácii orgánov a ťažké polytraumy, aby nebolo nutné týchto ľudí v podstate volať na tú posudkovú činnosť, keď vieme, že tá choroba bude trvať aj naďalej.
Ja teda navrhujem, aby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nebola osobná účasť poistenca alebo poškodeného nevyhnutná, to jest aby poistenec a poškodený boli pri výkone tejto posudkovej činnosti prítomní len vtedy, ak o to vyslovene posudkový lekár požiada. Samozrejme, v súlade s vládnym návrhom zákona zostáva zachované, že poistenec alebo poškodený budú vždy prítomní pri výkone lekárskej posudkovej činnosti, ak to sami, ak o to sami požiadajú. Súčasne tiež zostáva zachované, že ustanovenie sa netýka kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne pracovne neschopného poistenca.
Taktiež navrhujem, aby sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonávala v lehotách určených posudkovým lekárom, nie však častejšie ako jedenkrát za dva mesiace. Kontrola sa vykoná v čase ordinačných hodín ošetrujúceho lekára, pričom jej trvanie je zvyčajne 1,5 hodiny. Počas toho času nemôže ošetrujúci lekár realizovať iné zdravotnícke výkony pre ostatných poistencov, čo sa prejaví nielen v bodovom súčte výkonov, ale aj vo finančnom ohodnotení na konci mesiaca, pričom odhadom ide o sumu približne 120 eur na mesiac a teda 1 440 eur ročne.
Taktiež sa navrhuje, aby sa z tejto, aby z tejto kontroly boli vyňaté prípady, u ktorých je jednoznačný predpoklad trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najmenej 12 mesiacov. Ide o prípady, ktoré som spomínala, ako onkologické ochorenia, stavy po operáciách chrbtice, stavy po náročných operáciách srdca s výnimkou revaskulačných operácií, stavy po operácii s totálnou náhradou kĺbov, stavy po transplantácii orgánov a ťažké polytraumy.
Za účelom zvyšovania efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úsporu finančných prostriedkov sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazoval potvrdenia o zdravotných výkonoch na účely sociálneho poistenia elektronicky. Ja som to už hovorila aj pánovi Rašimu, že jednoducho v dnešnej dobe péenky sa vypisujú na starých písacích strojoch a tí lekári už nedokážu mnohí ani zohnať tie pásky do tých strojov, takže naozaj aj pre, pre aj prehľadnosť, aj preto, aby šetrili títo lekári čas na pacienta, je potrebné, aby sa to zabezpečovalo elektronicky. Je naozaj načase, aby takéto náležitosti boli riešené v našom štáte, pretože je neprípustné, že lekár špecialista alebo aj všeobecný lekár zbytočne stráca čas tým, že musí vypísať péenku jednoducho na písacom stroji z roku Pána.
Takže ja už len prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 153 ods. 5 sa slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami "ak o to posudkový lekár požiada".
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
"2. V § 153 ods. 8 prvá veta znie: „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z podkladov ošetrujúceho lekára, 87), a spolupracuje s týmto lekárom, so všeobecným lekárom pre dospelých, 87a), a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne."
Poznámky pod čiarou k odkazom 87 a 87a znejú:
"87) § 2 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
87a) § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 154 ods. 3 písm. c) sa slová "určenom posudkovým lekárom" nahrádzajú slovami „dohodnutom s posudkovým lekárom".
4. V § 154 ods. 3 písm. d) sa slová "ak posudkový lekár neurčí inak" nahrádzajú slovami "ak o to posudkový lekár požiada".
5. V § 154 ods. 5 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom" a vypúšťa sa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I doterajší bod 2 znie:
"2. V § 154 ods. 6 znie:
"(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom najviac raz za dva mesiace. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa nevykonáva v prípadoch, ak pracovná neschopnosť posudzovanej osoby trvá najmenej 12 mesiacov."."
4. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 233 ods. 2 písm. c) sa na začiatku vkladá slovo "elektronicky"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Poslankyňa Gaborčáková, veľmi dobre, že si otvorila túto tému, pretože sú veľké problémy a hlavne tam vznikajú problémy, kde sú medzirezortné, kde sa teda problém týka viacerých rezortov. Napríklad tuto zdravotníctva, ministerstva sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne. Všeobecní praktickí lekári, ktorí robia teda aj posudkovú činnosť, sa ozývajú už dlhodobo a napríklad ceny za vypracovávanie znaleckých posudkov alebo prípravu na tieto znalecké posúdenia sú veľmi smiešne. Tvrdia, že to prestanú robiť.
Tak ako si povedala, k nim príde posudkový lekár na niekoľko hodín, oni si platia nájomné za svoju ambulanciu, Sociálna poisťovňa im v podstate zaberie na niekoľko hodín ambulanciu, oni nemôžu robiť výkony, ale proste musia, musia za to platiť. Tak ako si povedala, len kvôli vypisovaniu péeniek musia držať staré písacie stroje a už nevedia zohnať tie pásky do tých písacích strojov. No v dnešnej dobe to je katastrofa. Obrátili sa na nás títo všeobecní lekári, na výbore pre sociálne veci sme to aj riešili, bol tam aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, povedal, že sa k tomu vyjadrí. To vyjadrenie nakoniec bolo také, že len skonštatoval dnešnú situáciu. Citoval tam zákony, ale v podstate žiadne riešenie neprišlo.
Vyzerá to tak, že pokiaľ všeobecní lekári odmiet; alebo teda keď ako hovoria, odmietnu pracovať pre Sociálnu poisťovňu, nebudú púšťať posudkových lekárov do svojich ambulancií, začne sa to riešiť až potom, ale to už začnú veľké problémy. Zdá sa, že nikto nemá záujem seriózne túto problematiku riešiť. A keď sa oni začnú takto k tomu stavať, tak už bude veľký problém a bude neskoro.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj tebe, pani poslankyňa, že si vystúpila práve k tomuto zákonu, pretože ako už aj spomenul pán poslanec Suchánek, tak hneď ako nás oslovili zástupcovia všeobecných lekárov, tak sme reagovali. Síce bolo to pomerne neskoro, ale naozaj sme sa snažili urobiť všetko, čo bolo v našich silách. To, čo sa dostalo, bol tam prítomný teda aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, do toho zákona, tak bolo aj to, čo si ty spomenula vo svojom vystúpení a je to súčasťou aj tvojho pozmeňujúceho návrhu, tak to je to, že v zmysle návrhu bude môcť posudkový lekár určiť napríklad s ohľadom na nemennosť zdravotného stavu, že osobná účasť poistenca nie je potrebná. Čiže táto časť tam bola zapracovaná, ale to, o čom si hovorila, zapracované nebolo.
Ono zase, si povedzme otvorene, že niektorí tí lekári zase sa bránia tým systémom, ale máš určite pravdu v tom, že už nie je možné, aby sa vypisovali všetky náležitosti na starých strojoch. Ale aj tu je potrebná generačná výmena. Celkovo pri posudkových lekároch je to obrovská téma, ktorej ani v minulosti, ani v súčasnosti sa žiadne vlády naplno nevenovali, pretože ide o obdobie, dovolím si povedať, ôsmich a viacerých rokov. Ako aj spomenul pán poslanec Suchánek, tak súvisí to práve s tým medzirezortným, v tom medzirezortnom spolupracovať. Ešte teraz sa snažíme, hlavne pokiaľ ide o prílohu č. 4 a diagnózy, ktoré sú tam už staré niekoľko rokov, tak komunikovať ešte s ministerstvom zdravotníctva. Ale neviem, či toto sa nám podarí zmeniť, ale aspoň sa tam pokúšame dostať odkaz na zákon o zdravotnej starostlivosti, aby vedeli tí posudkoví lekári, ako sa majú orientovať a pri ktorých diagnózach ako konať.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa, ja sa vyjadrím k úvodnej časti vášho vystúpenia. Tu vôbec nikto nejde obchádzať správne konanie ani kompetencie príslušných úradov. My chceme len zjednodušiť administratívnu záťaž občanov. V súčasnosti musí občan najprv navštíviť úrad práce a zaregistrovať sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie, až následne môže ísť do Sociálnej poisťovne požiadať o dávku v nezamestnanosti. Čiže dva úrady, dve žiadosti. Po novom to chceme len zjednodušiť, aby prišiel iba na úrad práce a vypísal jeden formulár, v ktorom požiada aj o dávku nezamestnanosti, aj sa zaeviduje v evidencii v registri uchádzačov o zamestnanie. Čiže naopak, občanom vychádzame takto v ústrety a nie komplikujeme život.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, nám naozaj nejde vôbec o to, aby sme vstupovali do kompetencií napríklad Sociálnej poisťovni. Nám primárne ide o odbúranie administratívy, ako to naznačil aj pán poslanec Tomáš. Tak niekto sa dostane do zlej životnej situácie tým, že príde o prácu, a dneska musí navštíviť dva úrady. Jednak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a potom Sociálnu poisťovňu. Takže kto používa zdravý sedliacky rozum, tak to musí oceniť, že dneska ten nezamestnaný stačí, keď pôjde len na jednu inštitúciu. Vy ste sami priznali, že aj dnešná dikcia zákona umožňuje za určitých podmienok, aby to tak bolo, ale po schválení nášho návrhu to už bude automaticky.
Pani poslankyňa, viem, že ste opozičnou poslankyňou, toho času však bez politickej strechy nad hlavou, a úlohou opozície je v prvom rade kritizovať, ale naozaj som čakal pri takto predloženom návrhu, že nás pochválite. Žiaľ, nestalo sa tak. Uvidíme, ako budete hlasovať.
Ďakujem.