46. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ocenil tú debatu, ktorú tu vedieme, lebo nie vždy je taká ochota diskutovať, a teda vystupovať opakovane až aj v rozprave a nie až, nie až v záverečnom slove a v záverečnom vyjadrení k rozprave.
Je to dôležitý návrh, ja sa už nejdem vracať k tomu, či je poslanecký, alebo, alebo vládny, ja teda len zopakujem to, čo už povedala moja kolegyňa Jana Kiššová, že my tento návrh podporíme, ale je prvé čítanie aj priestor o tom, aby sme hovorili o tých veciach, ktoré tam vidíme ako, ako problematické alebo ako, ako možný, možný problém.
Je nepochybný fakt, že samospráve v posledných rokov výrazne narástli príjmy z podielových daní. Dá sa to preukázať na číslach. Je to vďaka dobrému, dobrému vývoju ekonomiky a zvyšujúcich sa, zvyšujúcemu sa objemu vybrané, vybraných daní z príjmu fyzických osôb. Na druhej strane toto, ak hovoríme z pozície štátu, tak štát na tom nie je nijako horšie, skôr naopak, aj štátu sa zvyšujú príjmy, aj štát, štátu sa výrazne zvyšujú aj, aj výdavky, boli dokonca, dokonca obdobia, keď ten rast bol neporovnateľne vyšší na strane štátu v porovnaní s tým nárastom, ktoré, ktoré zažívali, zažívali samosprávy, a teraz ideme z pozície štátu urobiť nejaké rozhodnutie, ktoré zníži daňové zaťaženie, výborné, zvýši príjmy, čisté príjmy obyvateľov, čo je tiež nepochybne, nepochybne dobrá vec, ale ten účet nezaplatí štát, zaplatia ho, zaplatia ho samosprávy, tak je logické, že sa samosprávy v takejto situácii ozývajú a sú nespokojné.
Problém, ktorý, ktorý s týmto je, je, že ak rastú, ak sa ekonomike darí, tak výrazne rastú aj príjmy samospráv, lebo sa zvyšuje objem vybranej dane z príjmu fyzických osôb, no ale z času na čas príde k recesii, príde ku kríze a potom veľmi citlivo sa na to reaguje práve cez daň z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí základ príjmu samospráv, či už regionálnych, alebo obecných a mestských, videli sme to po roku 2009, keď dramaticky museli samosprávy škrtať svoje výdavky, lebo im klesli, klesli príjmy práve v dôsledku krízy a v dôsledku toho, že sa sa výrazne znížili, znížil objem vybranej dane z príjmu fyzických osôb. Aj tá situácia v roku, v roku 2009, teda ten problém výkyvov v príjmoch a nestability tých príjmov, ale aj povedzme tento návrh poukazujú na to, že, že zrejme naozaj by bolo dobré pristúpiť k zmene systému podielových daní a vytvoriť nejaký daňový mix, aby, aby ten hlavný zdroj príjmu samospráv nebol naviazaný iba na jeden typ dane, teda a to najmä, a to navyše na ten typ dane, ktorý je veľmi citlivý na výkyvy, výkyvy ekonomiky, takže asi lepším riešením by bolo, by bolo, miesto jednej podielovej dane urobiť nejaký daňový mix. Protiargumentom, proti kritike, kritike, ktorá zaznieva zo strany miest a obcí, je, že však mestá, obce majú svoje daňové príjmy, môžu teoreticky zvýšiť, zvýšiť dane z nehnuteľností, a teda tým spôsobom kompenzovať, kompenzovať príjmy, teda stratu príjmov z podielových daní, tam je, tam je ale problém, problém teda v tom, že štát, parlament bude ten dobrý, ktorý ľuďom dane zníži, a obce následne budú tie zlé, ktoré ktoré budú z druhého vrecka ľuďom ťahať peniaze cez zvýšené dane, teda asi najmä, najmä z nehnuteľností.
A je tam ešte druhý problém a ten sa týka samosprávnych krajov, že samosprávne kraje nemajú žiadne vlastne daňové príjmy, samosprávne kraje nemajú možnosť, tak ako ju majú mestá a obce, prípadne si takto kompenzovať znížené príjmy oproti očakávaným príjmom tým, že by, že by nejakú daň, daň zvýšili, lebo ani daň z motorových vozidiel už nie je príjmom samosprávnych krajov, čo teda pre nich potom je väčší problém, ako, ako pre obce a mestá. A viacerí z vystupujúcich sa tu dotkli toho, že, že bolo by dobré poznať tie dopady, poznať konkrétne čísla, lebo, a to je tiež pravda, štát váľa na samosprávy nové povinnosti a odhŕňanie chodníkov a škôlka od piatich rokov a obedy zadarmo a zvyšovanie, zvyšovanie miest v školách, čo teda musia, musia, musia zaplatiť, musia zaplatiť obce a mestá, musia na to nájsť niekde zdroje, lebo sú to povinnosti, povinnosti zo zákona, a zároveň im ide oproti očakávaniam znížiť príjmy.
Len všetci sa tu pohybujeme na úrovni nejakých dojmov, odhadov alebo nejakých globálnych čísel, no ale, ale tieto čísla sme mali mať už dávno k dispozícii. Konkrétne v decembri 2001, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak poslanci SMER-u si presadili v parlamente uznesenie, že by vláda mala pripraviť a parlamentu predložiť audit verejnej správy, audit kompetencií a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré má jednak štátna správ, a jednak samospráva. Vo vzťahu k štátnej správe sa to potom pretavilo do tzv. reformy ESO, ale vo vzťahu k samospráve tie čísla nemáme a hlavne tie čísla neboli predložené parlamentu, a teda jedno z nesplnených uznesení parlamentu je práve toto. Keby SMER, ktorý po, po roku 2011 vládol 4 roky sám a potom, potom teraz už viac ako tri roky, tri a pol roka je najsilnejšou vládnou stranou, to uznesenie splnil, mali by sme ten audit, tak by sme poznali aj tie čísla, ktoré nám teraz, dnes chýbajú, ktorých sa tu teraz viacerí, viacerí dovolávajú, takže súhlasím s tým, že je potrebná zásadná reforma financovania samospráv, ale to nevyhnutné minimum, ktoré k tomu potrebujeme, je poznať čísla. A nie teraz len čísla z hľadiska dopadov tejto konkrétnej novely zákona, ale z hľadiska celkových, celkových potrieb samospráv, z hľadiska tých kompetencií ktorých výkon zákony ukladajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja chcem dodať k tomu, čo pán poslanec Dostál hovoril, že my sme začali o tomto návrhu rokovať so samosprávami a, samozrejme, so zástupcami žúp ešte v roku 2017. Bolo to odmietnuté aj na základe rôznych čísiel, ale bolo to odmietnuté, lebo však prečo by sme cúvli, keď už v roku 2016 sme mali lepšie čísla. A bolo by lepšie, lebo fakt ja vám musím povedať, že musím súhlasiť s tým, že financovanie samospráv treba zmeniť a s daňovou mixou jednoznačne súhlasím, treba to ale nastaviť a ja si myslím, že na to už momentálne čas nemáme, to znamená, treba rokovať s tými dotknutými. Aj s jednou, aj s druhou stranou. Jednoznačne budem súhlasiť.
S tým ale nemôžem, čo ste povedali, že účet neplatí štát, ale samosprávy. Účet platí štát, napríklad 50 mil. eur na vytvorenie nových pracovných miest. Z toho kto bude mať príjem, keď nie samosprávy? Alebo napríklad príplatky za nočné služby alebo za služby povedzme cez sviatky. Kto má z toho príjem, ak nie samosprávy? A mohol by som takto pokračovať, takže áno, štát, samozrejme, zaplatil, keď chcete, už dopredu niečo, ale to je povinnosťou štátu, samozrejme.
A straší s niektorými vecami, že napríklad povinná, povinné škôlky od piatich rokov, však aj my o tom rozmýšľame, že to sa nedá tak, že dáme tam určitú povinnosť a nedáme peniaze. Toto asi bude stáť okolo 30 mil. eur. Však o tom sme sa bavili, že toľko musia dostať napríklad aj tí, ktorí budú zabezpečovať túto, poviem, to tak, túto povinnosť.

Ďakujem pekne. Dobre si, Ondro Dostál, povedal, že veľká reforma je potrebná, upozorňujem, že desať rokov pri moci nie je opozícia, že z tejto reformy sa neurobilo nič a mohlo sa a malo sa. Napríklad aj preto, že štúdia OECD Governments at a Glance z 2014. hovorí, že financovanie miest a obcí máme urobené najhorším spôsobom v OECD a najviac to podsekáva náš rast HDP.
Máme, zvýraznil by som to, že máme nízku autonómiu obcí a miest. Nevyberajú si vlastné peniaze a tu treba posilniť, inak to ostane tak, ako to je teraz, to znamená, že starostovi a primátorovi sa viac oplatí pozvať premiéra, než investora do svojej obce, lebo odtiaľ dostáva peniaze, nie od investorov a podnikateľov, ktorí sú na území obce, a to nie je dobré.
A potom by som chcel ešte druhú časť poznámky venovať tomu, že kto je dobrý a kto je zlý. Áno, teraz obce a mestá hovoria, že oni budú tie zlé a centrum bude to dobré, ale treba to vidieť podľa mňa v kontexte, dnes je to tak, že centrum je to zlé, vyberá peniaze a obce a mestá ich potom dávajú niekomu ďalšiemu, čiže týmto sa to len trocha vyrovná, pretože tá debata o tom, že dane sú prepojené na financovanie verejných statkov, tá by mala byť aj na úrovni obcí a miest, aby bola blízko občanovi, aby to ten občan rozumel tomu, že čo z čoho sa financuje, a ako na tom treba šetriť, a všetky tie ďalšie veci, ktoré je potrebné rozumieť. Myslím, že tak bude spoločnosť lepšie usporiadaná.
Ďakujem.

No, ďakujem za obe reakcie. Jasné, že dnes je to tak, že gro daní vyberá štát a štát je prípadne ten zlý, keď, keď zvyšuje, no ale tak neviem, či toto je práve najlepší spôsobom, ako sa ideme teraz pomstiť samosprávam, nech si to oni, oni zlížu, že, že naším rozhodnutím, lebo to nie je rozhodnutie samospráv, z ktorého, z ktorého samosprávy budú mať nejaký úžitok, alebo je to rozhodnutie štátu, bude to rozhodnutie parlamentu a znížia sa tým, znížia sa tým príjmy samospráv a možno to bude viesť k tomu, že, že samosprávy začnú viacej využívať tie vlastné daňové možnosti, tie dane, ktoré majú k dispozícii, a teda ich aj, teda ich aj možno zvyšovať alebo zvyšovať ich váhu, ale opäť si nie som istý, že to je úplne najlepší spôsob, ako, ako začať zvyšovať váhu vlastných príjmov, vlastných daňových príjmov samospráv tým, že tu schválime ad hoc nejakú novelu, ktorou, ktorou znížime pre ľudí daňové zaťaženie dane z príjmu právnických osôb a tým, tým, tým prinútime samosprávy, aby prípadne uvažovali o jeho zvýšení nejakých vlastných daní, ktoré oni sami môžu určovať.
To, s čím súhlasím, to, čo považuje za veľmi dôležité, je, že, že viac treba dávať dôraz na tie príjmy, o ktorých môžu rozhodovať samotné samosprávy, a obmedzovať tie zdroje príjmov, ktoré sú založené na prerozdeľovaní, a najmä nielen takom tom systémovom, že cez podielové dane, ale najmä cez rôzne dotácie, ktoré sú selektívne, selektívne...

Veľmi pekne vám ďakujem za dnešnú rozpravu. Odzneli tu naozaj čísla, objektívne čísla a na záver ale mi dovoľte, aby som sa vrátila k tomu, s čím som začala. Dneska Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, INESS, INECO hovoria o tom, že dochádza k tichému zdaňovaniu ľudí. A toto je pre mňa ten apel, a toto je pre nás ten apel, že musíme s tým niečo urobiť. Naša strana sa nemôže na to pozerať, že my vieme o tom, že ľudia, ľudia zdaňujú a rastie tiché zdaňovanie ľudí, a my si zatvárame oči a nebudeme s tým nič robiť, nie, musíme to upraviť a musíme to spravodlivo nastaviť. Že to má dopad na, na samosprávy, áno, má to dopad, ale pre ľudí musíme byť spravodliví. Takže toto je pre nás ten najväčší argument, kvôli tomu musí..., sme pristúpili k tomu zákonu.
Vo vystúpení, pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte, aby som reagovala teraz. Áno adresovali VÚC-ky list aj na mňa. Priznám sa, že mi napísali, že pán poslanec Irén Sárközy, čo ako ma prekvapilo, ale dobre, v poriadku, ale oni v tom liste napísali to, že o koľko im znižujeme príjmy. Nie je to pravda. Zopakujem, zdôrazňujem, je to zavádzajúce. Tento návrh nikomu neznižuje príjmy, nikomu neklesnú príjmy o 14 mil. a 15 mil. a ix mil. Pravdou je opak. Pravdou je to, že im oproti súčasnému roku príjmy v budúcom roku porastú. Porastú o 100 mil. eur. Takže zdôrazňujem, pán kolega, keď ste vystúpili a ste tu citovali čísla, tak nie je to pravda. Je to zavádzajúce.
Rovnako tu pán kolega tu hovorí, že akože čo je to pre ľudí, že 6 eur, akože sa nezaoberajme. Nie je to pravda. Práve tento náš návrh ľudia si veľmi vážia. A máme veľmi dobré ohlasy ľudí. Však robíme aj my poslanci aj poslanci VÚC-ky, poslanci samosprávy, pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme robili také, pripravovali, zákony, ktoré sú pre ľudí. A nemôžem zdieľať váš názor, že 6 eur je nič. Šesť eur je pre niektoré rodiny čiastka, ktorá, a táto čiastka im patrí, pretože oni túto čiastku doteraz odviedli a mali z toho príjmy samosprávy a obce.
Ale ešte veľa som povedala, veľa čísiel a naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu, lebo podpora odznela aj zo strany OĽANO, aj zo strany SaS. Ale nedá mi ešte jedno číslo na záver. Primátori keď hovoria o tom, že minulý rok, že budúci rok ako im poklesnú, čo nepoklesnú, zopakujem, príjmy, tak ja by som bola rada, keby sme ešte sa vrátili k tomu, že v tomto roku koľko peňazí budú mať z titulu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmu. Takže koľko príjmov ešte budú mať od ľudí, čo by si akože zaslúžili mať ľudia vo svojich peňaženkách? Je to, uvediem tu len pár čísiel z Rozpočtovej rady. Bratislava, lebo ste aj, pán poslanec Heger, chceli čísla, Bratislava oproti schválenému rozpočtu odhad Rozpočtovej rady kvôli tomu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmov, v tomto roku rastú príjmy o 3 430 000 eur. Trenčín: 344 115, Košice: 1 516 222. Vrátim sa k tomu, áno, je, je treba financovanie samospráv a treba o tom diskutovať. Však aj my sme to otvorili minulý týždeň. Hovorme o tom. Ale pre mňa nie je prípustné a pre nás nie je prípustné to, že na úkor ľudí tu rastú príjmy samosprávy. Musí to rásť spravodlivo, rovnomerne. A keď máme vyššie príjmy, tak majú mať vyššie príjmy aj ľudia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložila za skupinu poslancov návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladám to za kolegov z poslaneckého klubu SaS Janu Kiššovú, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Zuzanu Zimenovú, Ondreja Dostála, Radoslava Pavelku a Milana Laurenčíka.
Cieľom tohto návrhu je zrušenie dane z poistenia od 1. januára 2020. Daň z poistenia bola zavedená zákonom č. 213/2018 Z. z. s cieľom nahradiť odvod časti poistného.
Sadzba dane bola stanovená na úrovni 8 % z vybraných druhov poistenia. Vo všeobecnosti je daň z poistenia odôvodnená, aj keď to síce nie je explicitne nikde zakotvené, ako určitá forma prispenia poistencov, resp. poisťovní na výdavky štátu, ktorý štát má v súvislosti s financovaním Hasičského a záchranného zboru, ktorý zasahuje pri rôznych druhoch poistných udalostí, či už požiaroch, autonehodách a podobne, čím znižuje vzniknutú škodu. V dnešnom nastavení však daň zaťažuje selektívne len tých, ktorí pristupujú zodpovedne k svojmu majetku a svoj majetok si poistia, pričom služby Hasičského a záchranného zboru využívajú v prípade napríklad požiaru alebo autonehôd bezplatne všetci vrátane tých, ktorí si svoj majetok nepoistia. Štát tak presúva spoluzodpovednosť za financovanie hasičov a záchranárov len na zodpovednosť teda tých, ktorí sú poistení. Toto je možno tak veľmi, veľmi stručne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo ani rodinu.
Účinnosť sa navrhuje 1. januára 2020. Ďakujem veľmi pekne jednak za podporu tohto aj slovo a rovno sa aj hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, pričom vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, za stranu SaS prekladáme na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zrušenie 8 % poistnej dane. Daň z poistenia bola zavedené s cieľom nahradiť odvod z časti poistného. Sadzba dane bola stanovená na úrovni 8 % z vybraných druhov poistenia. Už počas jej zavádzania si bývalý minister pán Kažimír vyslúžil veľkú kritiku. Protestovali takmer všetci, nielen my v strane SaS, nielen celá opozícia, ale aj poisťovne, Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra, ale aj všetky relevantné združenia.
K návrhu zákona o poistnej dani prišlo 248 pripomienok. Z nich viac ako polovica bola zásadná. Už vtedy sme komunikovali, že ide o nesystémový krok, že zavedením dôjde k ďalšiemu zvyšovania finančných nákladov podnikateľských subjektov a doplatia na ňu rovnako aj ľudia. Nová poistná daň zďaleka nemá negatívny vplyv len na poisťovne, ale aj na spoločnosti a podnikateľov, zasiahla aj vysoko konkurečné odvetvia s nevyhnutným poistením, napríklad automotive, stavebníctvo alebo prepravu. V konečnom dôsledku sa to prejavuje na cenách všetkých tovarov a služieb, ktorých výrobcovia, prepravcovia, distribútori, obchodníci či poskytovatelia majú čokoľvek vo svojom výrobnom procese poistené. Návrh uvalil 8 % daň z poistného na všetky majetkové poistky, a to nielen na nové, ale aj na tie, ktoré už bežali a naďalej pokračovali. Zákon v dôsledku tohto podľa vyjadrení odborníkov je aj ekonomicky retroaktívny.
Zamestnávateľské združenia upozorňovali pána ministra, že predraženie poistiek negatívne ovplyvní aj zamestnanosť a ziskovosť dôležitých sektorov. Popri subdodávateľov pre automotive priemysel môže spôsobiť zásadné problémy v doprave či v stavebnom sektore. Oba sektory sú vysoko konkurenčné, s nízkymi maržami, takže prudký nárast cien im môže skomplikovať život. Nemôžu si pritom dovoliť nemať poistenie, pretože ho vyžadujú buď pravidlá v preprave, alebo obchodní partneri. A nielen tam. Nová daň predraží aj projekty z eurofondov. Pravidlá Európskej únie jasne hovoria, že každý projekt musí byť poistený, ak ho má Európska únia uhradiť.
Napriek uvedenému návrh zákona prešiel a minister financií Kažimír všetkým odkázal, že tento návrh sa nedotkne spotrebiteľov. A dnes veľmi dobre vieme, že opak je pravdou. A toto si môžeme nielen my, ale všetci občania odkontrolovať aj sami. Každý z nás, kto vlastní napríklad automobil a má uzavretú havarijnú poistku, to má v zmluve jasne označené, akú časť tvorí poistné určené na krytie rizík a aká časť je určená na daň. Dozviete sa, že ste si 8 % skutočne navyše priplatili.
Z vyjadrení jednotlivých poisťovní vyplýva, že zavedenie novej dane z poistenia aplikovali jednotlivé poisťovne rôzne. Kým malé zanedbateľné množstvo sa rozhodlo nezaťažiť klientov zvýšením platby, väčšina preniesli celú daň rovno na klientov. Nie v zanedbateľnom množstve pristúpili poisťovne aj k tomu, že okrem započítania dane zvýšili cenu samotného poistenia z dôvodu rastu rizikovosti poistného kmeňa. Napríklad jedno z vyjadrení, pani Lipšicová z poisťovne Uniqa uviedla, že poistné musí reflektovať poistné riziko, akvizičné náklady, náklady na správu poistenia a primeranú ziskovú maržu. Tá sa v európskych poisťovniach v neživotnom poistení pohybuje medzi 4 a 5 %. Preto sme museli tieto poistené produkty prepočítať, aby vykryli aj daň z poistenia a náklady s ňou spojené a aby zároveň boli schopní zabezpečiť splniteľnosť všetkých záväzkov, ktoré vyplývajú z príslušných produktov neživotného poistenia, a aby sme mohli kvalitne likvidovať poistné udalosti.
Dámy a páni, podľa najnovších medializovaných informácií budú náklady na predvolebné sociálne balíčky stáť približne 600, už som počula aj 700, mil. eur a poskladá sa na ne každý bežný občan tejto krajiny. Viete, príde mi to veľmi nefér, priam až absurdné, aby vláda na jednej strane zavádzala nové dane a tie následne míňala na svoju vlastnú predvolebnú kampaň. Keď sa ekonomike darí, má sa dariť aj ľuďom. Nie v prvom rade štátu. V prvom rade sa má dariť ľuďom. A je absurdné, že na jednej strane zavádzame potichu rôzne dane, niektoré viac potichu, niektoré menej potichu, a následne potom sa snažíme kompenzovať nejaký nedostatok rôznymi sociálnymi balíčkami. Bolo to tu už aj povedané, pani poslankyňa Sárközy to povedala, že tiché zdaňovanie sa tu deje, a na druhej strane prečo by si ľudia nemali zaslúžiť vyššie čisté príjmy. Ja s týmto absolútne súhlasím. Ja si myslím, že by sme nemali v dobrých ekonomických časoch zvyšovať dane, nemali by sme zavádzať nové dane. A toto je dôvod, pre ktorý sme sa s kolegami v poslaneckom klube SaS rozhodli, že navrhneme túto nezmyselnú 8 % poistnú daň zrušiť.
Verím tomu, dámy a páni, že tento návrh podporíte. A keď ho aj náhodou nepodporíte, že sa ním inšpirujete, ako tomu bolo mnohokrát predtým, a prinesiete ho ako vlastný návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja teda určite sa pripájam k tomuto návrhu, pretože tak, ako keď to tu bolo predstavované, tak sme veľmi ostro proti tomu vystupovali z viacerých dôvodov. Jednak vedeli sme, že v tom čase to bol nástroj ako vybrať z vrecák ľudí viac peňazí, zároveň to bolo trestanie práve tých zodpovedných. Bol to trest za zodpovedné správanie, pretože práve tí ľudia, ktorí sa poisťujú, sú tí zodpovední. A takisto bolo, bol povedaný výrok, že sa to nebude dotýkať existujúcich zmlúv, asi všetci ste zakúsili vytriezvenie z tohto výroku, pretože sa to dotýka, a my dostávame mnoho podnetov, dokonca samotné predpisy, kde bežiace zmluvy zrazu dostávajú daň z poistenia, a toto je proste niečo, čo je neospravedlniteľné. A o to viac, že vláda mala, už keby som si len zobral ten výber DPH, tam je taká veľká medzera, že akékoľvek efektivita, aj malá efektivita dokáže priniesť viacej peňazí ako to, čo prišlo z dani z poistenia. A myslím si, že toto by mala byť práve úloha vlády, doťahovať skrutky, kde sú úplne, kde sú úplne uvoľnené, ako je napr. medzera DPH, a zamerať sa na boj proti, ale skutočný boj proti daňovým podvodníkom a mohla mať omnoho viacej peňazí v rozpočte a nemusela takto trestať práve tých zodpovedných.
Takže určite sa prikláňame k tomuto návrhu za, a aby bol, aby bola vlastne zrušená daň z poistenia.
Ďakujem.