46. schôdza

No, pán Mazurek, prejav hodný naozaj nejakého dobrého mítingu, tam si môžete chrliť takú síru a šíriť túto svoju paniku, ale myslím si, že na pôde parlamentu to bolo trošku prehnané. Prečo by sme, pre boha živého, išli niečo rozvracať? Ja ešte raz a možno navždy by som rada povedala, čo znamená vypustenie toho bodu tej prednosti, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi. No podľa ústavy na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. To znamená, ešte raz, v úradnom styku sa bude naďalej používať štátny jazyk, platí to o komunikácii ako u cirkví, tak u obcí, tak u proste lekárov, zdravotnej, pedagogickej dokumentácie a tak ďalej. Na tom nič nemeníme. A všetky tieto panické vyjadrenia, že my to tu ideme zrušiť, sú absolútne nepravdivé.
Jediné, čo ideme robiť, je, že ideme odstrániť to slovo prednosť, preto my nechceme zrušiť prednosť štátneho jazyka v úradnom styku, lebo to by sme ani nemohli urobiť, lebo to je zabezpečené cez ten § 3 používanie štátneho jazyka v úradnom styku. My chceme zrušiť len tú absolútnosť, ktorá sa jednoducho a už to prax ukazuje, že sa nedá vo všetkých dôsledkoch zabezpečiť, a preto je úplne zbytočné tam takéto ustanovenie jednoducho mať.
Samozrejme, že veď doma si môže rozprávať každý, ako chce, ide nám naozaj len o tie úrady, aby tam naozaj tá prednosť toho štátneho jazyka zostala a to všetko ostatné nech sa riadi normálnym, bežným životom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Milan, dobre, že si spomenul štát Izrael a Knesset.
Ešte raz to zopakujem, čo som povedal v rozprave. Izraelský Knesset prijal uznesenie, že štát Izrael je výlučne národný štát Židov, nebolo to tak dávno, a hebrejčina je jediný oficiálny štátny jazyk. Poslancom SaS, im to v Izraeli nevadí? Tam chcú dačo vylepšovať? Hlavne pánovi Dostálovi. Posielajú tam nejaké listy s návrhmi, kvázi demarše? Tak nech sa páni poslanci zo SaS-ky inšpirujú Izraelom a bude všetko v poriadku.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Kaščáková, vy ste v podstate celú faktickú poznámku hovorili o úradnom styku, o ktorom ja som nehovoril vôbec, čo je zaujímavé.
Ale hovoril som o tom, že keby sa náhodou nejaký starosta rozhodol oblepiť si to tam nejakými cudzími nápismi alebo čímkoľvek iným a ten slovenský nápis dal niekde do úzadia, tak by mu to váš zákon umožnil.
Hovoril som o tom, že keby sa nejaká náboženská spoločnosť v budúcnosti, povedzme registrovaná, rozhodla komunikovať s verejnosťou výlučne arabsky, tam to priamo uvádzate. Nie s úradmi, s verejnosťou. To znamená, keby som chcel niečo vedieť, bohužiaľ, tu ste síce na Slovensku, ale keď neviete po arabsky, tak do tej našej komunity nechoďte. Jednoducho by sa tu vytvárali také tie pekné "no go" zóny, ako vidíme v západnej Európe.
Ja som spomínal a potvrdzujem to, že ktokoľvek, kto si ctí alebo pozná prácu otca národa Andreja Hlinku, ktorý bol za slovenčinu ochotný položiť život, ktorý za ňu sedel vo väzení, tak nemôže predkladať tento návrh zákona, jedine s vedomím, že naozaj pľuje a haní jeho pamiatku. A keď vám toto vyhovuje, keď vám vyhovuje pľutie na slovenskú históriu, možno nie vám, alebo akosi bolo spomínané, možno ste v tom nevinne, že vás tu poslal pán Sulík, ale pánovi Dostálovi a Osuskému, ktorý dl-ho-do-bo v každom návrhu zákona, v každej rozprave bojujú a broja proti Slovenskej republike, proti našej štátnosti, proti štátotvornému národu, tak mi je to ľúto. Naozaj mi je ľúto, že tomuto nechápete.
A ja úprimne z celého srdca dúfam, že sa nikdy nedopracujú ľudia ako vy, ktorí toto dokážu predkladať, na Slovensku k moci, lebo to bude postupné, rýchle nabiehanie na to, aby tu ten štát úplne zanikol.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Úprava používania menšinových jazykov je prioritou strany MOST - HÍD. Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť, že ide o veľmi komplexnú otázku a práve preto si myslím, že snaha niektorých poslancov narýchlo zmeniť zákon o štátnom jazyku bez akýchkoľvek konzultácií s pánom splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny svedčí o tom, že namiesto záujmov menšín na prvom mieste sú záujmy politikov, ktorí s takým spôsobom chcú získať politické body. Práva národnostných menšín nemôžu byť nástrojom politických súperení. Samozrejme, sú oblasti, kde zmeny sú potrebné aj v legislatíve, ale naším hlavným cieľom je to, aby sme zabezpečili súlad praxe so súčasnou legislatívou. Počas posledných rokov sme prijali niekoľko opatrení v tejto oblasti, ale ich aplikácia v praxi je naďalej náročná. Bez aktívneho prístupu pána splnomocnenca Bukovského a pána ministra Érseka by sme stále mali rôzne opatrenia len na papieri bez skutočného efektu v praxi.
Tento návrh má niekoľko pozitívnych bodov, avšak naozaj kvalitný zákon musí byť dôsledný. Myslím si, že ak nám ide o skutočne kvalitný zákon, ktorý bude dlhodobo slúžiť aj občanom národnostných menšín, tak v druhom čítaní musíme niektoré veci zmeniť.
Ako som spomínala, návrh obsahuje niekoľko pozitívnych opatrení a niektoré navrhované zmeny sú výhodné, ale predkladatelia v určitých oblastiach presadzujú opatrenia, ktoré sú z hľadiska menšín zbytočné a v niektorých prípadoch až priamo negatívne.
Na druhej strane návrh nie je komplexný a absentujú riešenia problémov, a tým pádom zákon by naďalej obsahoval mnoho nedostatkov, s ktorými sa menšiny musia vysporiadať.
Teraz by som rovno vymenovala, čo chýba v návrhu, a potom sa vyjadrím k ostatným bodom návrhu.
V § 1 ods. 4 píšeme: Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa môjho názoru zákon o štátnom jazyku by vôbec nemal regulovať požívanie jazykov národnostných menšín a nemal by prevýšiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Jedným z riešení by mohol byť návrat k predošlej formule, to znamená, zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín, používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony. Alebo naopak, ak by sa uplatnil princíp lex specialis derogat lex generali, ktorý sa používa v odôvodnení, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahuje tento zákon.
Chýba to, že v § 6 ods. 1 v ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Zbore väzenskej a justičnej stráže a tak ďalej je napísané, že sa v služobnom styku používa štátny jazyk. V súčasnosti to znamená, že dvaja policajti alebo hasiči pri výkone služby medzi sebou môžu komunikovať len v štátnom jazyku, a to aj v prípade dvoch maďarských policajtov v obci, kde väčšina príslušníkov je z národnostných menšín. Je to absurdná situácia, treba to korigovať.
§ 8 ods. 5: V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie. V prípade nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku.
Aj medzinárodné orgány vyčítali, že podľa tohto ustanovenia menšinové jazyky, ako napríklad rusínsky, ukrajinský alebo rómsky jazyk, takúto možnosť nemajú, keďže nie sú oficiálnymi jazykmi EÚ. Tieto nedostatky v druhom čítaní treba odstrániť.
Návrh poslancov v takejto podobe by posilnil používanie jazykov, ktorých občania nehovoria na úrovni materinského jazyka. Oslabenie pozície slovenského jazyka však neznamená, že používanie menšinových jazykov bude neobmedzené. Dôvodom je, že zákon o používaní menšinových jazykov bude naďalej v platnosti a v zmysle tohto zákona väčšina menšinových práv sa realizuje paralelne s použitím slovenského jazyka.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, teda k jednotlivým bodom. V prvom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť, vnímame to ako deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Rovnako v bode 2, kde navrhuje sa vypustiť, že podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprístupný, rovnako je to deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Čo sa týka bodu 3, aj dneska sme o tom veľa hovorili, je neopodstatnená z hľadiska používania menšinových jazykov. Keďže, ale to dneska tu neodznelo, dvojjazyčná agenda cirkví je zabezpečená zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, konkrétne § 3 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí, že úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie a tak ďalej, sa v obci podľa paragrafu, odsek 1 môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Takže toto právo bolo aj doteraz.
Čo sa týka bodu 4, aj túto otázku rieši zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
V § 3 ods. 3 kronika obce podľa § 2 ods. 1 môže viesť aj v jazyku menšiny. Pozitívom je, že kronika obcí už nemusí byť obsahovo totožná so znením v štátnom jazyku. Kroniku však naďalej treba viesť v štátnom jazyku, pričom dáva možnosť aj na vedenie kroniky aj v inom cudzom jazyku.
V bode 6 máte, teda majú predkladatelia moju podporu, lebo tam ide naozaj o pozitívny krok, nakoľko sa mení logika pedagogickej dokumentácie na menšinových školách. Doteraz predpisom bolo určené, ktoré dokumentácie nemuseli byť vedené dvojjazyčne, po novom sa určí to, ktoré dokumentácie majú byť dvojjazyčné. V súčasnosti predpis vydáva ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva, po novom ministerstvo kultúry už nebude mať túto kompetenciu a ministerstvo školstva môže vydať predpis samostatne, vďaka čomu podľa môjho názoru aplikácia bude efektívnejšia.
Čo sa týka bodu č. 7, zase má svoje výhody, nevýhody. Aj v tejto otázke zdôrazňujem rolu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa návrhu sa ruší povinnosť uvádzať všetky nápisy, reklamy a oznamy, môžu byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto zmeny. Určite by sme vedeli nájsť lepší spôsob, keďže napríklad aj Slováci môžu mať záujem o informáciu, a tým pádom môžu stratiť šancu porozumieť daný text. Naším cieľom je spájať a nie rozdeľovať.
Bod č. 8 považujem za nesprávny, keďže vypúšťa ustanovenie používanie jazyka medzi personálom zdravotníckeho zariadenia a sociálnych služieb s ich pacientami. Terajší zákon túto možnosť, toto umožňuje. Ak by sme vypustili celé ustanovenie, tak potom by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín, v zmysle ktorého je používanie jazyka menšiny dovolené, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú. Ide o jednoznačné obmedzovanie práv, keďže postavenie práv jazykov národnostných menšín by týmto bolo oslabené.
Čo sa týka, ešte keď mám čas, alebo možno potom vo faktickom, tých pokút, tak ruší sa dohľad nad dodržiavaním zákona o pokuty. V praxi pokuty boli udelené kvôli porušeniam v médii (pozn. red.: správne "médiu/médiách"), to sa dá aj naďalej podľa tlačového zákona. Existuje však riziko, že tento krok prinesie aj zrušenie pokút v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Pani poslankyňa Sárközy, ďakujem za vecné vystúpenie. Sme tu aj s pánom poslancom Osuským, nikto nám to nezakázal ani sme sa tomu nevyhli, mali sme iné povinnosti.
Ohradzujem sa trochu voči tomu vášmu podozreniu, že je za predložením tohto návrhu nejaký úmysel politikárčiť. Aj ja, aj Peter Osuský sa tejto téme venujeme dlhodobo. Ja som sa jej venoval ešte ako novinár v 90. rokoch, keď bol prijímaný zákon o štátnom jazyku. Dlhé roky som o tom písal rôzne, rôzne články. V roku 2009, keď bol ten zákon novelizovaný a vracali sa tam za ministra Maďariča pokuty, tak som proti tomu protestoval, robil som hromadné pripomienky, založil som dokonca občianske združenie, ktoré sa týkalo slobody šírenia informácií, a náš návrh je primárne o slobode šírenia informácií. My sme nemali ambíciu komplexným spôsobom upraviť legislatívu v oblasti používania jazykov príslušníkov národnostných menšín. Ten hlavný, hlavný cieľ, hlavný fókus, ktorý máme, sa týkal slobody šírenia informácií, slobody prejavu a, ale aj podnikateľskej slobody, ale, samozrejme, hlásime sa k tomu, že treba chrániť práva menšín, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení aj tým vašim ďalším podnetom.
Veľmi dobrý postreh je napríklad, že služobný styk musí byť po slovensky, aj keď ide napríklad o dvoch policajtov maďarskej národnosti, čo teda, čo teda ja by som s tým nemal problém, neviem, čo by vám na to povedal pán Blanár alebo pán Hrnko, oni by to asi tak bezproblémovo ako ja nevideli, ale, samozrejme, však môžme sa o tom baviť. A ak sa toto umožní, to nie je oslabenie slovenského jazyka. Oslabenie slovenského jazyka s týmto nemá nič spoločné, že sa dvaja Maďari medzi sebou budú rozprávať po maďarsky napríklad.

Ďakujem pekne. Aj ja chcem oceniť vecný prístup pani poslankyne. Ja si myslím, že pri všetkej úcte k tomuto zákonu asi sa zhodneme v tom v tomto sále, že pre ľudí alebo pre občanov Slovenskej republiky, či menšinu, či väčšinu, jako sú aj dôležitejšie zákony ako toto, a pritom dosť dlho o tom diskutujeme. Ale ja to chápem a ja to chápem pozitívne kvôli tomu, lebo je to citová záležitosť pre každého, a preto dúfam, že kolegovia vnímajú aj to, že pre nás, pre menšiny, tiež je to citová záležitosť. A preto chceme, aby vznikol taký zákon, ktorý na jednej strane môže chrániť alebo nemusí chrániť, tak ako niektorí hovoria, slovenský jazyk. V každom prípade my nie sme alebo v žiadnom prípade nechceme bojovať proti slovenčine. Na druhej strane isteže chceme, aby ten zákon, keď je to možné, vylepšil aj tú prepojenosť zákonov o menšinových jazykoch alebo aspoň neublížil tomu zákonu.
A tak ako pani poslankyňa na to poukázala, bohužiaľ, tento zákon v niektorých, tak ako je to dneska napísané, v niektorých momentoch aj ubližuje zákonu o menšinových jazykoch, alebo, alebo v každom prípade nie je to pozitívne pre menšiny.
Ja si myslím, že, ako sme to sľúbili, len vtedy vieme v konečnom dôsledku v druhom čítaní eventuálne podporiť tento zákon, keď to bude komplexnejší, a dúfam, že predkladatelia to berú k srdcu a vylepšia tento zákon v druhom čítaní a potom budeme alebo vieme za to hlasovať, v inom prípade vôbec nie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som teda na úvod povedať tri jasné veci.
Po prvé. Tento zákon nie je z pohľadu predkladateľov zákon citový, je to zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ich šírení. To teda po prvé.
Po druhé. Tento zákon teda zďaleka nie je len o menšinách, ako aj Irén Sárközyová uznala pri vyratúvaní tých bodov, sú tam body, ktoré sú nezmyselné a nemajú nijaký vzťah k menšinám.
A za tretie. Povedal by som, že je pozoruhodné, že vidí, ja, naši kolegovia aj Irén nejaké legislatívne nedostatky.
Znova podotýkam, že keď som to v minulom volebnom období predkladal, tak za to poslanci HÍD-u hlasovali, a ten zákon sa v tomto zmysle nijako nezhoršil, ale to nechávam stranou. Len chcem tým povedať, že vôbec nejde o útok na jednotu koalície. Ako koalícia ako zlepenec drží alebo nedrží, rozhodne nebolo cieľom našej novely zákona.
A pokiaľ ide o to, že máme výhrady k tomu, čo doteraz platí, ako sa uznáva vo vystúpení kolegyne Sárközy, a na druhej strane vidíme, že treba niečo zlepšiť. Presne vzaté, mali ste tri a pol roka, aby ste to urobili bez nás pred nami. Neurobili ste to, my robíme to, čo považujeme za správne a dobré. A ozaj musím povedať, že to robíme s dobrým úmyslom, zďaleka nie len pre maďarskú menšinu, robíme to pre iné menšiny, ale hlavne robíme to pre ľudí, ktorí chcú slobodne šíriť informácie.
Je pochopiteľné, ako povedala správne poslankyňa Sárközy, že ak niekto chce mať aj slovenskú klientelu na svojom podujatí, tak tam dá pokojne dvojjazyčný oznam, lebo je to jeho slobodné rozhodnutie, koho tam chce mať, ak sa nejedná o štátnu inštitúciu. Ale pozvánka na schôdzu Csemadoku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažila som sa teda stručne v mojom vystúpení zhrnúť, ako tento návrh môže ovplyvniť práva národnostných menšín. Vnímam tu naozaj snahu poslancov zlepšiť situáciu, avšak tento problém si vyžaduje odbornú debatu a komplexné riešenie, a preto my sme strana spolupráce, ktorá chce spájať, nie rozdeľovať, treba o tom diskutovať a naozaj v tom druhom čítaní, teda pred druhým čítaním sa stretnúť so splnomocnencom vlády, lebo aj ja, keď som si pripravovala moje vystúpenie, tak som všetky body konzultovala s ním. A priznám sa, že jeho cenné poznatky z praxe treba využiť aj pri tvorbe legislatívy v tejto oblasti. Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky k môjmu vystúpeniu.

Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, z dielne strany klubu SaS sa jedná zase o typický ich ďalší návrh zákona. Strana SaS, a teda obzvlášť páni poslanci Osuský a Dostál, sú charakteristickí skutočne tým, že keď sa pozriete na štatistiku ich vystúpení a predkladaných návrhov zákonov, tak systematicky a účelovo, ale zdôrazňujem to slovo systematicky, podporujú všetko, čo oslabuje postavenie či už slovenčiny, alebo slovenského národa a, naopak, posilňuje postavenie, nepoviem, že menšín, ale všetkých ostatných, zahraničného vplyvu alebo nejakých rôznych mimovládnych, tretieho sektoru, skrátka, všetkých ostatných, len nie toho štátotvorného národa.
Táto novela zákona, ktorou chcú vypustiť ustanovenie o tom, že slovenčina ako štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, je len ďalším dôkazom toho, akú politiku vlastne presadzujú.
Prečo? Pretože skutočne po schválení tohto zákona výsledok by bol taký, že slovenčina by mala slabšie postavenie v porovnaní s tým, aké ho mala v minulosti. Jednoducho by bola, inými slovami, oslabená. A to je dôsledok, na ktorý upozorňovali aj niektorí opoziční, aj koaliční poslanci v odbornej diskusii.
Vypustenie slovenského jazyka, prednosti slovenského jazyka v tom zmysle, že sa nebude musieť používať v úradnom styku napríklad, alebo teda najmä školskej, zdravotnej alebo dokonca aj cirkevnej dokumentácii, no mňa nikto, nehnevajte sa, ale nikto ma nepresvedčí, že zrovna pán Dostál alebo pán Osuský konzultovali túto, tento ich návrh zákona s predstaviteľmi cirkví. Naozaj to nemám, neviem tomu uveriť, nechce sa mi tomu veriť, že práve toto by bol problém, na ktorý by sa predstavitelia cirkví na Slovensku sťažovali, že si nemôžu viesť nejakú dokumentáciu v menšinovom jazyku.
Viete, ja pochádzam z južného Slovenska. Som rodák z Nových Zámkov, z národnostne zmiešaného územia, samozrejme, že mám veľa známych, veľa priateľov, kamarátov, dokonca dobrých známych, ktorí aj vedia po maďarsky, používajú maďarčinu, nikdy sme nemali nejaký konflikt kvôli tomuto. Všetci z nich ale vedia po slovensky a používajú v kontakte s nami, so Slovákmi, prirodzene, slovenský jazyk. Nikto im nebráni a nikdy sme ich, ani ja osobne som ich nikdy nekritizoval za to, že vedia tú maďarčinu, ale vedel by som ich kritizovať za to, keby nevedeli tú slovenčinu, pretože predsa žijú na území Slovenskej republiky a dnes sme na južnom Slovensku, bohužiaľ, často svedkami toho, že mnohí, najmä mladí ľudia, skutočne neovládajú slovenský jazyk a majú obrovský problém nájsť si uplatnenie, nájsť si zamestnanie. A to mám, to mám spätnú väzbu aj od niektorých podnikateľov z južného Slovenska, že keď prijmú do zamestnania takéhoto človeka, tak ten človek je pre nich nepoužiteľný, pretože zavolá nejaký Slovák, niečo potrebuje vybaviť, objedná nejakú dopravu alebo nejakú zásielku a ten mladý človek, ktorý neovláda tú slovenčinu, im jednoducho nerozumie. Nerozumie tým zákazníkom, títo ľudia sú prakticky nepoužiteľní v slovenskom hospodárstve. Bohužiaľ, bohužiaľ, je to ich chyba.
Ale musím povedať, že medzi bežnými Maďarmi žijúcimi na území Slovenska, na tom južnom Slovensku, a bežnými Slovákmi skutočne nie sú nejaké rozpory ohľadne používania jazyka. Áno, prídete na úrad do Nových Zámkov alebo do nejakých potravín a pani sa vás opýta, tešik, prosím. Dobre, pomyslíte si svoje, samozrejme, mohla by to urobiť aj naopak, ale v zásade tam nie sú nejaké vyhrotené vzťahy alebo nejaká, že by tam nebodaj nejaká nenávisť alebo niečo podobné.
Načo je dobrý teda takýto návrh zákona, takéto vyhrocovanie situácie, kedy sa konečne po rokoch podarilo akosi stabilizovať spolužitie aj medzi maďarskou menšinou, aj medzi slovenskou väčšinou práve na južnom Slovensku? Načo je dobré predkladanie takýchto návrhov zákonov, vyostrovanie tej situácie? Sú to zbytočné návrhy, ktoré nikomu nepomôžu, ktoré, naopak, podporujú práve tie, a teraz to musím povedať a možno to vyznie paradoxne, keď sa pán, tuto, Dostál bude pozerať, že podporuje to paradoxne extrémistické snahy, kedy aj nám sa už na južnom Slovensku naozaj stáva, ako to povedal aj kolega v rozprave predtým, že idete po južnom Slovensku a vidíte bilbord, ktorý je iba čisto v maďarčine. Naozaj, čisto v maďarčine, maďarská vlajka, bolo to pred európskymi voľbami, ani slovo po slovensky. Bolo to jasným porušením, samozrejme, jazykového zákona, ale taký bilbord na Slovensku bol a nebolo ich málo. Boli v okolí Nových Zámkov, v okolí Rimavskej Soboty, skrátka, po celej tej kópii, po celom území, ktoré kopíruje hranice južného Slovenska s Maďarskou republikou.
Čiže naozaj takéto niečo je už za hranicou, pretože nie je predsa možné, aby Slovák na Slovensku, nejaký či už z Oravy, alebo aj z Bratislavy, alebo zo Šariša, od hocikadiaľ, nerozumel na vlastnom území, čo je napísané na nejakom bilborde alebo v nejakom obchode, alebo v nejakej dokumentácii, alebo u lekára, alebo kdekoľvek inde. Ten štátny jazyk jednoducho musí mať prednosť, musí mať prednosť, ako to tu kolegovia zdôrazňovali, ako zjednocujúci prvok, ktorý zjednocuje všetkých vrátane menšín.
Viete, tento návrh zákona patrí medzi tie typické nezmysly, ktoré, pri predkladaní ktorých si ľudia musia ťukať na čelo, že čo tí politici naozaj robia. Veď dokonca aj zástupcovia maďarskej menšiny v tomto pléne povedali, že tento návrh zákona je zlý, že je zlý, že im reálne k ničomu nepomôže, paradoxne len ublíži, pretože zase len naštrbí a nejakým spôsobom vyhrotí tú situáciu.
Je to navyše aj zbytočný návrh zákona, ako som povedal, ktorý väčšina ľudí odsúdi ako niečo zbytočné, ako niečo účelové. Musím povedať podobnú analógiu s podobným prípadom, zrovna včera, je to hlas regiónov, zrovna včera bolo zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som tiež poslancom, a zrovna včera sa na zastupiteľstve schválilo 72-tisíc eur na výmenu tých tabuliek v jazyku národnostných menšín, ktorými sú označované obce, za nové tabuľky. Jednoducho modré tabuľky, ktorými boli označené obce doposiaľ, obce teda na južnom Slovensku najmä po maďarsky, sa idú vymeniť za biele tabuľky. Bude na nich napísané presne to isté, čo bolo predtým, len nebudú na modrej farbe, ale budú v bielej farbe. Na toto sa ide minúť 70-tisíc eur z rozpočtu kraja. Absolútny nezmysel, ktoré absolútne nijako, ale skutočne nijako nezlepší život obyvateľov tej maďarskej národnosti v daných obciach ani tie starenky maďarskej národnosti nebudú mať kvôli bielym tabuľkám namiesto modrých lepšiu, dôstojnejšiu starobu. Ani mladým ľuďom sa nebude v tých obciach žiť lepšie, ani nebudú mať lepší prístup k bývaniu, lepšie možnosti založiť si rodinu. Skrátka, nikomu to nepomôže, niekto sa na tom nabalí, je to absolútna hlúposť, pri ktorej si všetci inteligentní ľudia musia trkať na čelo. Ale, bohužiaľ, nebolo to síce schválené v Národnej rade, ale taká je vyhláška ministerstva vnútra, že modré tabuľky sa majú nahradiť bielymi, a teda desaťtisíce eur sa idú míňať len na to, aby sa modré nahradilo bielou.
Naozaj, ja žasnem, ako kolegovia zo SaS-ky si dokážu vymyslieť nepriateľa, problém, ktorý tu neexistuje, na všetkých, ktorí odmietajú tento problém nejakým spôsobom eskalovať, poukazujú, ako tu bolo, ako tu zaznelo v rozprave, že to sú ľudia, ktorí presadzujú ideu jeden národ, jeden jazyk, skrátka, nejakí extrémisti, nebodaj nejakí šovinisti, nacionalisti, fašisti možno dokonca, pretože každý, kto s nimi nesúhlasí, ako povedala pani Kaščáková, parafrázujem, nemá teda ten zdravý rozum podľa ich, podľa ich vnímania. Všetci máme rozum nezdravý, iba oni majú rozum zdravý, pretože nesúhlasíme s ich návrhom zákona.
Dokonca sa tu rozprávalo o nejakom nacionalistickom blúznení. To znamená, že každý zase, kto nesúhlasí s tým, že SAS-ka chce odstrániť prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi, že vraj, že teda ten človek že nacionalisticky blúzni.
Tento návrh zákona je skutočne dôkazom toho, že strana SaS, a teda obzvlášť poslanci z OKS, ktorí sa tam nejakým spôsobom, spôsobom objavili v tomto poslaneckom klube, nemajú relevantný a reálny program, ako zlepšiť život obyvateľov na Slovensku, a je to dôkazom toho, že keby raz, Pane Bože, chráň, boli títo ľudia pri moci, tak by rozvrátili základné princípy fungovania štátu a neviem si predstaviť, čo by bolo s republikou. Na akých pilieroch, na akých základoch, na akom systéme by vlastne stál, keby všetci si mohli robiť všetko, nič by neplatilo, bola by tu nieže liberálna demokracia, ale vyslovene anarchia, kde by sa ľudia len bezprizorne potulovali a skúšali, že či náhodou nenatrafia na niekoho, na niekoho, kto bude rozprávať rovnakým jazykom, ako rozprávajú oni.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Uhrík, vašim voličom sa to, čo ste povedali, určite iste páčilo. Ja musím povedať, že dobre, že ste hovorili o tom, že niekto vymyslí problém. Vy ste vymysleli problém. Keby ste v živote venovali tri minúty čítaniu toho, čo je predložené, tak by ste nemohli vypustiť takú hlúposť, akože sa to týka zdravotnej dokumentácie. Skúste tam nájsť niekde tento dríst. Nenájdete, lebo ste si ho vymysleli.
Tak ako ste vymysleli to, že sú tam beznádejné existencie na tom juhu, lebo nevedia po slovensky a sú nepoužiteľní. Ale tie, ak to je pravda, čo si nemyslím, že je to tak, že teda tam tí ľudia nevedia slova slovensky a sú stratení, tak napriek tomu, že máme ten dobrý zákon, ktorý hovoríte, že my ideme rozvrátiť, tak je ten stav, ktorý ste našli. To znamená, asi tá, ten prvý článok toho zákona nezachránil toho človeka, o ktorom hovoríte, že je stratený. Z toho vyplýva, že vonkoncom na tom toto nič nemení.
Vy hovoríme o tabuľkách obcí. No ako ste správne povedali, prišlo zo z ministerstva vnútra, má to zrejme nejaké dôvody dopravnotechnické alebo iné, farba by z biela na modrú, ale neviem, či ste si nevšimli, že SaS neobsadzuje ministerstvo vnútra nejaký piatok. Takže hovoriť o ministerstve vnútra a potom priamo preskočiť na SaS je tiež ukážka, argumentácia, ktorú môžu akceptovať len tí, čo seno žerú.
Takže takýto je asi obsah tohto posolstva, a preto musím povedať, že je ťažko na jednotlivosti reagovať, lebo bod za bodom sú to iste z pohľadu vašej klientely hrdinské slová, ale z pohľadu toho, čo leží na stole, keby ste si to prečítali, tak je to úplne mimo misu všetko to, čo ste tu o tom povykladali.