49. schôdza

Ďakujem. Ďalším vystupujúcim v rozprave pán poslanec Dostál.
Ešte predtým, než sa ujme slova, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady privítal dôchodcov zo Slovinska, z Občiny Hodoš. Vitajte! (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa od riešenia komunálnych tráum pani poslankyne a exprimátorky Vaľovej vrátil k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišla vláda, a teda ktorý nám tu predložil pán podpredseda vlády. A chcel by som sa vyjadriť k tej otázke zjavne neodôvodnených námietok, tohoto inštitútu, ktorý sa má dostať zákona o verejnom obstarávaní, a s tým súvisiacim problémom, ale teda ďalším inštitútom zjavne neodôvodneného odvolania.
V zásade chcem povedať, že rozumiem motivácii niečo robiť s námietkami, ktoré sú, ktoré sú zneužívané. S týmto návrhom neprišiel pán podpredseda vlády ani nejaké ministerstvo, prišiel, prišiel s tým návrhom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má s tým praktické skúsenosti, a určite nemožno treba poprieť, že niektoré hospodárske subjekty zneužívajú námietky na to, aby umelo naťahovali verejné obstarávanie, proces verejného obstarávania, či už z dôvodu, ako sa uvádza v dôvodovej správe, aby, aby si podržali nejakú zákazku, ktorá má byť nahradená, nahradená novým dodávateľom služieb alebo tovarov, alebo z dôvodu, že, že sa sami, sami uchádzajú, a teda majú záujem nejako sa podieľať prinajmenšom ako, ako subdodávatelia, alebo dokonca, dokonca že tie námietky podávajú iba preto, aby vydierali či už samotného verejného obstarávateľa, či obstarávateľa, alebo, alebo úspešného uchádzača. Nemám dôvod pochybovať, že to tak, že to tak naozaj je a že k takýmto prípadom dochádza.
Niečo iné je ale podľa môjho názoru spôsob, akým sa chce Úrad pre verejné obstarávanie, a teda vláda, ktorá sa s jeho návrhom stotožnila, ako sa chce s týmto problémom vysporiadať. Chce sa s ním vysporiadať tak, že zavedie do zákona ustanovenia o zjavne neodôvodnených námietkach a zjavne neodôvodnenom odvolaní. A na základe tohto nového inštitútu sa zbaví takýchto šikanóznych alebo špekulatívnych námietok či odvolaní a tým urýchli proces verejného obstarávania.
No ale tie dôvody, tak ako sú definované v návrhu zákona, sú veľmi gumené. Bude naozaj záležať na tom, ako úrad posúdi, čo je zjavne neodôvodnená námietka. Keď nejakú námietku posúdi ako zjavne neodôvodnenú, tak zastaví konanie, prepadne celá kaucia a ešte, ešte si bude môcť dotyčný subjekt vymáhať náhradu škody.
Pozrime sa teda, ako návrh zákona definuje zjavne neodôvodnené námietky. Podľa navrhovaného § 174 ods. 2 zjavne neodôvodnené sú námietky:
a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť,
b) ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania,
c) ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému,
d) ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu,
e) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky,
f) alebo ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona, to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy.
Prakticky každé z týchto ustanovení, každý z týchto dôvodov je gumený. Gumený znamená, že je závislý od subjektívneho posúdenia dôvodov podania námietky Úradom pre verejné obstarávanie.
„Námietka, v ktorej je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť.“ - No, samozrejme, že toto môže byť, môže byť dôvod, ktorý spochybňuje celú námietku, ale nepravdivo uvedená skutočnosť môže byť v dôsledku úmyselného konania a môže byť aj v dôsledku omylu. Čiže ak bude podaná námietka, v ktorej bude omylom uvedená nepravdivá skutočnosť, nepravdivá podstatná skutočnosť, hoci tie iné dôvody v tej námietky môžu byť opodstatnené, môžu upozorňovať na nejaký problém v procese verejného obstarávania, tak Úrad pre verejné obstarávanie s odvolaním sa na písm. a), hoci naozaj to môže byť, môže byť omylom a môže to byť niečo také, čo nie je rozhodujúce pre posúdenie tej námietky, tú námietku odmietne, kaucia prepadne. k
Ktorých - ďalší dôvod -, „ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania.“ - To už ako vieme preukázať? Pretože dôkazné bremeno bude na Úrade pre verejné obstarávanie, bude musieť preukázať. Ako bude vedieť Úrad pre verejné obstarávanie preukázať, čo je hlavným účelom podania námietky a že je to predĺženie procesu verejného obstarávania? Vidí snáď Úrad pre verejné obstarávanie do hlavy tomu, kto podáva námietku?
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ - Opäť, akým spôsobom sa bude preukazovať, že účelom podania námietky nie je dosiahnutie korektnej hospodárskej súťaže? Lebo sa poukazuje na chyby v procese verejného obstarávania, ale, samozrejme, že keď poukazujem na chyby v procese verejného obstarávania, ak ide napríklad o zmanipulované verejné obstarávanie, kde je dohodnuté, kto má to, to verejné obstarávanie vyhrať, a tak sú nastavené podmienky, a keď ja na to poukazujem ako namietajúci hospodársky subjekt, no tak áno, spôsobím tým ujmu kontrolovanému verejnému obstarávateľovi, lebo veď, lebo veď nebude si môcť to obstarať tak, ako chcel. Ale je to dôvod na to, aby, aby táto námietka bola zhodená zo stola ako zjavne neodôvodnená?
Ďalší dôvod. Zjavne neodôvodnené majú byť aj námietky, ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu. Tu jednak opäť je problém, čo, ako, ako budeme preukazovať hlavný účel. Ale je tu aj druhý problém, takého konanie v podstate už môže byť aj, aj trestným činom vydierania. Ak podám nejaké námietky a poviem, že ja tie námietky stiahnem v prípade, že, že ma zoberiete ako subdodávateľa, tak, tak toto je protiprávne konanie, a myslím si, že aj podľa súčasného práva. Ale opäť, ako sa to bude preukazovať?
Tie ďalšie dva dôvody sú také, že smerujú voči subjektu, ktorý podáva námietky, čiže v jednom prípade ide o osobu, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, čo môže postihnúť, čo môže postihnúť menšie firmy, začínajúce firmy a podobne.
A „ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona.“ - No porušením zákona o verejnom obstarávaní môže byť poškodený každý občan Slovenskej republiky, každý subjekt, fyzická osoba aj právnická osoba, ktoré, ktoré na území Slovenskej republiky platia dane, pretože keď sa nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami, keď sa manipulujú verejné obstarávania, keď verejné obstarávania vyhrávajú vopred vyhliadnutí uchádzači, pretože sú podmienky nastavené tak, aby ich vyhrali práve oni, tak sú tým poškodení všetci, všetci občania, všetky firmy, ktoré na území Slovenskej republiky platia, platia dane.
Takže áno, asi sa zhodneme v tom, že je to problém a možno by s ním bolo dobré niečo robiť. Ale nezhodneme sa v tom, že toto riešenie, s ktorým vláda prichádza, je to správne. A nie je správne z dôvodu, že je zneužiteľné, že v situácii, keď budeme mať korektné vedenie Úradu pre verejné obstarávanie, tak bude využívať tento nástroj v podstate iba na, na to, aby, naozaj aby eliminoval šikanózne námietky, špekulatívne námietky, zneužívanie práva. Ale keď nebudeme mať korektný prístup zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, tak sa toto dá zneužiť skoro na akéhokoľvek, akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý by si chcel uplatniť námietku, a vzhľadom na tie sankcie v podobe, v podobe prepadnutia kaucie to naozaj môže odrádzať subjekty od toho, aby námietky poskytovali. A tie námietky sú formou kontroly procesu verejného obstarávania, a tak ako všetky nástroje kontroly môžu byť zneužité, môžu vyť zneužité zákony, žiadosti o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môžu byť zneužité sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, môžu byť zneužité petície, ale je riešením, že obmedzíme možnosť podávania žiadostí o prístup k informáciám alebo obmedzíme možnosť podávania sťažností? No myslím si, že nie, pretože škody, ktoré by sme tým napáchali, sú ďaleko väčšie ako to možné riešenie problému námietok, ktoré sú podávané neopodstatnené.
A povedal som, že, že áno, v rukách dobrého, korektne postupujúceho Úradu pre verejné obstarávanie je aj takýto gumený nástroj, ak bude používaný korektne, v poriadku a nemusí v reálii, v realite vytvárať žiadne problémy, ale v prípade, že, že Úrad pre verejné obstarávanie bude postupovať inak, tak to problémy spôsobovať môže, môže to obmedzovať korektnú hospodársku súťaž, môže to, môže to viesť ku krytiu zmanipulovaných verejných obstarávaní. A otázka znie, zákony píšeme do dobrého počasia alebo do zlého počasia? Píšeme zákony za predpokladu, že všetci postupujú korektne a tak, ako by mali v súlade s morálkou? Alebo máme mať zákony naformulované tak, že sa ich niekto, a v tomto prípade štátny orgán, pokúsi, pokúsi zneužívať a my mu obmedzíme priestor pre to zneužívanie? Však celý zákon o verejnom obstarávaní by v zásade nemusel existovať, keby sme sa spoľahli na to, že vo funkciách, ktoré majú na to dosah, budú čestní, poctiví ľudia, ktorí budú obstarávať, obstarávať čo najlepšie, čo najkvalitnejšie tovary a služby za čo najlepšie ceny, tak by sme nepotrebovali žiadny zákon o verejnom obstarávaní.
A áno, ja som dokonca presvedčený, že väčšina obstarávateľov a verejných obstarávateľov chce postupovať slušne a ten zákon im iba zbytočne komplikuje situáciu, zväzuje im ruky, zaťažuje ich byrokraciou. No ale my zákon o verejnom obstarávaní potrebujeme. A potrebujeme ho práve preto, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že všetci verejní obstarávatelia postupujú slušne, korektne a v súlade s morálkou. Na to tu máme zákony a na to tu máme aj zákon o verejnom obstarávaní. Tak sa nemôžme spoľahnúť ani na to, že zjavne neodôvodnené námietky ako nový inštitút, ktorý navrhuje vláda doplniť do zákona o verejnom obstarávaní, keď budú naformulované takto vágne a takto gumene, že nebudú zneužívané.
Ja som sa podieľal na hromadnej pripomienke v štádiu medzirezortného pripomienkového konania, došlo tam k nejakým drobným úpravám, čo sa týka procesu, ale ten inštitút zjavne neodôvodnených námietok tam ostal a považujem to za problém a myslím si, že by sme sa mali pokúsiť v druhom čítaní, pretože predpokladám, že koaliční poslanci posunú ten návrh do druhého čítania, s tým, ako sú tie zjavne neodôvodnené námietky naformulované, niečo urobiť, lebo gumené ustanovenia, takéto gumené ustanovenia podľa môjho názoru do zákona nepatria.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem kolegovi Dostálovi, že presne pomenoval dôvody, dôvody, prečo, prečo tento zákon nerieši efektívne problém.
Ja len zopakujem, ja len zopakujem to, že jednoducho väčšina z tých dôvodov, kedy tá pripomienka je neodôvodnená, sa nedá, sa dá veľmi dobre zneužiť, napr. v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť. Napríklad, keď sa niekto odvolá, odvolá proti svojmu konkurentovi, tak nemá napríklad znalosť toho, čo ten jeho konkurent uviedol v ponuke, až po otvorení obálok sa zistí a môže sa ukázať, že áno, že údaje kvôli ktorým sa odvolával nie sú, nie sú presné.
„Ktorých hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému.“ – Ako dokážete, aký bol hlavný účel, aký bol hlavný účel tej neodôvodnenej, neodôvodnenej, neodôvodnenej námietky? Pardon. Ja by som si veľmi želala, aby sa problém námietok riešil, pretože to spôsobuje problém verejným obstarávateľom. Oni sa na to opakovane sťažujú, že to predlžuje proces verejného obstarávania, niekedy až o polroka. Čiže je to, skutočne je to problém. Jedno z možných riešení ja vidím v tom, že sa skrátia lehoty, ktoré má Úrad pre verejné obstarávanie. Úrad pre verejné obstarávanie má lehotu 30 dní na to, aby mohol odpovedať na námietky. Čiže to je prvých 30 dní. Následne sa môže znovu odvolať daný hospodársky subjekt, tam beží lehota 45 dní. Často sa tá lehota predlžuje. Ak si úrad dodatočne vypýta ešte nejaké materiály, čiže celkovo ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ondro, tiež veľmi dobré vystúpenie, tak ako si to vlastne celé vysvetlil, krátko o tom budem hovoriť ja, ale keď už si urobil väčšiu časť roboty ty, tak už potom o to budem môcť hovoriť o ďalších veciach.
Ale ja by som tu chcel presne dať ten dôraz na to, že my potrebujeme dbať na to, aby tu bola súťaž a aby tá súťaž bola zdravá. Samozrejme, sme si vedomí toho, že námietky sú problém. Je tu veľa špekulantov a treba vedieť ako keby odfiltrovať, tak ako povedali aj moji predrečníci, treba odfiltrovať tých špekulantov, ktorí prichádzajú s námietkami a chcú iba škodiť, od tých, ktorí naozaj prichádzajú s dobrými námietkami alebo vôbec sú, by som povedal, čestnými účastníkmi súťaže.
Ja osobne tu vidím aj jednu, jedno z tých nástrojov, ako sme zaviedli daňový index pri daňových subjektoch, tak taktiež zaviesť takéto, index pri každom, ktorý sa zúčastňuje vo verejnom obstarávaní, a na základe jeho kreditu, toho, aké námietky podáva, či sú opodstatnené a podobne, sa môže získavať určitý rating a podľa toho ratingu sa dá potom ľahšie s tými námietkami pracovať, pretože naozaj takéto, ako si to nazval, že gumené ustanovenie môže byť veľmi ľahko zneužité a naozaj využité práve na to, aby tá súťaž bola zneužitá, a nie teda zdravá.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem kolegom za reakcie. A musím len teda konštatovať znovu, že sa asi zhodujeme a zhodujeme sa dokonca aj, aj s vládou a vládnou koalíciou, že áno, špekulatívne námietky sú problém. Bolo by, bolo by potrebné s nimi niečo robiť, ale v tomto prípade ten liek, ktorý je navrhovaný, je potenciálne ešte nebezpečnejší ako samotná choroba. Lebo chorobou v tomto prípade je zneužívanie námietok, špekulatívne konanie hospodárskych subjektov, ktoré môže zdržovať proces verejného obstarávania, a áno, môže spôsobiť aj hospodárske škody. Ale ten liek, ktorý, ak je správne užívaný, je liekom na túto chorobu, ale v nesprávnych rukách sa tento liek môže zmeniť na jed a hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku, nehnevajte sa, naozaj nie sú námietky. Hlavným problémom verejného obstarávania na Slovensku a celkové hospodárenie verejnej správy je nedôveryhodnosť, zneužívanie verejných financií, manipulovanie verejných, verejných obstarávaní, kradnutie, to je problém.
A liek, ktorý chcete dnes naordinovať na chorobu menom špekulatívne námietky, môže byť jed, ktorý sťaží kontrolu a sťaží riešenie toho hlavného problému.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, začnem trošku tak zoširšia.
Na úvod by som chcel pochváliť iniciatívu predkladateľa, že svojím spôsobom vykazuje známky toho, že snaží sa v tých vôbec informačných technológiách zaznamenať nejaký posun. Myslím si, že tá méta a tie, by som povedal, krajiny, ktoré chceme dobehnúť, je nastavená vysoko, takže je čo dobiehať, ale oceňujem určite tú aktivitu aj to, že sem prichádzate s návrhmi, ktoré by mali v tomto nejakým spôsobom nás posúvať dopredu. Určite sledujem, teda sledujeme prácu vášho tímu a oceňujem, že tí ľudia sú ochotní komunikovať, že sa snažia komunikovať aj s verejnosťou, a hodnotím to pozitívne, že sa snažia ako keby vtiahnuť a nabudiť ľudí na to, že je dobré prechádzať do to..., do tých, do toho digitálneho sveta, takže za toto odo mňa pochvala.
Na druhej strane, ešte by som chcel jednu vec a potom prejdem teda k samotnému. Keď som si čítal dôvodovú správu, tak chápem trošku formalitu dôvodových správ, ale myslím si, že tuto treba to poňať tiež výhľadovo, pretože na konci dôvodovej správy ako štandardne sa hovorí tie dopady, tak hovorí, že predložený závrh, návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, služby verejnej správy pre občana a taktiež nebude mať dopad na verejné financie.
Ja by som bol veľmi rád, keby mal, a pozitívny, pretože všetko, čo sa týka informačných technológií, v konečnom dôsledku musí mať pozitívny dopad na presne tieto oblasti, ktoré boli spomenuté. Samozrejme, tá kvantifikácia je v možno v tom, v tej rovine viacej vizionárskej, ale dá sa aj nejako nadefinovať a naozaj ukázať ľuďom, že neubránime sa tej, tej digitalizácii, neubránime sa tomu digitálnemu svetu. A keď sa dobre uchopí, tak to môže mať veľmi pozitívny vplyv aj na životné prostredie, aj na manželstvo, aj na rodičovstvo. Viem si predstaviť, koľko pozitív sa dá práve aj pre rodiny, a všetky tie, keď sme mali aj debatu o tých výpisoch a podobne, koľko úľavy by prišlo do jednotlivých článkov v spoločnosti, keď tak poviem. A v konečnom dôsledku aj dopad na verejné financie, pretože na jednej strane úspora na strane štátu, na druhej strane väčšie pohodlie a tým pádom možno ľudia môžu ušetriť a investovať peniaze niekam inam, čo v konečnom dôsledku vždycky sa vracia späť do štátneho rozpočtu.
Čo sa týka verejného obstarávania, áno, toto je veľká oblasť, keď by sme si len zobrali celkovo balík 5,5 mld., tam je určite treba sa v tom hrabať, treba v tom hľadať rezervy a vytlačiť z toho tú efektivitu, obzvlášť pri informačných technológiách, pretože vieme, že pri informačných technológiách je to, žiaľ, stále tak, že nie je tu nejaký efektívny benchmarking, ku ktorému musíme smerovať, aby sme vedeli vytlačiť efektivitu z tých dodaných zákaziek, a tí, ktorí sa tomu venujú viacej, vedia, že naozaj jedna zákazka sa dá rovnako kvalitne urobiť za, rádovo poviem, 200-tisíc a za milión a je škoda, keď to vyhrá zákazka za milión, ak to takisto kvalitne sa dá urobiť aj 200-tisíc. Ale, samozrejme, práve to je to, že to odvetvie ešte nemá takú tú, jak keď ideme kúpiť možno rohlík v..., rožok v potravinách alebo auto, tam už ako keby vieme ten benchmarking oveľa lepšie uchopiť, pri informačných technológiách práve takého veľkého objemu je to omnoho ťažšie.
Ale chcel som, aby to tu odznelo, pretože je to výzva, ktorej aj váš úrad čelí a musí čeliť, a ktokoľvek bude na jej čele, musí sa s týmto čo najlepšie popasovať, lebo to automaticky prináša vyššiu efektivitu a tým pádom rýchlejšie tempo prechodu na informačné technológie a zároveň aj úspora zdrojov.
Teraz by som sa krátko chcel vrátiť práve k tomu, čo tu bolo diskutované, a to sú tie neodôvodnené námietky. Kolega Dostál aj Remišová to už, tú tému, potrápili, ale chcem sa opäť len k tomu pridať a povedať, že na jednej strane chápem, že tá novelizácia je zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme práve pri tomto procese nevyliali so špinavou vodou aj dieťa. Takže tam treba naozaj hľadať tú taxatívnosť a myslím si, že to je práve tá vec, že čím taxatívnejšie sú jednotlivé definície zadefinované, kde nemôže dochádzať k nejakému dvojitému výkladu, tým transparentnejšia je tá súťaž, tým komfortnejšie sa cítia súťažiaci. Áno, je to výzva, vedieť to napísať tak, aby to bolo jednoznačné a zároveň aby to nemohlo byť zneužité, ale o tom, o tom táto výzva je. Takže tam vidím, tak ako som čítal tie samotné definície, tak tam vidím jednoznačne priestor na prepracovanie toho textu, tak ako povedal aj kolega Dostál.
Ja osobne si myslím, že je riešenie. Dve riešenia alebo tri spomeniem, čo sa týka verejného obstarávania. Jedna je, že určite zaviesť ten aspekt tej indexácie, alebo ako by som to nazval, či už verejných obstarávateľov, nech ich hodnotia samotní..., teda nie verejných obstarávateľov, uchádzačov alebo účastníkov verejného obstarávania, nech už ich hodnotia samotní verejní obstarávatelia, nech ich hodnotia relevantní hráči a nech si budujú takýto ten index, ktorý budú mať, či ten kredit budú mať lepší, horší. Podobne tá referencia je vždycky veľmi dôležitá, lebo tam sa ťažko tá subjektivita alebo omnoho ťažšie tá subjektivita vnáša, pretože hodnotenie je, pozostáva na omnoho väčšom počte ľudí a tá objektivita má väčšiu možnosť preraziť.
Taktiež veľmi dôležitý nástroj, ktorý tu je, je transparentnosť. Či chceme, alebo nechceme, tá transparentnosť v konečnom dôsledku je nepohodlná pre tých, ktorí chcú robiť nejakú záludnú, záludnú činnosť.
Posledné, čo som tiež počul ako od ľudí, ktorí sú obstarávatelia, taká zaujímavá veta, že dajte nám radšej vyššie trestné sadzby, ale pomôžte nám ako keby obstarávať efektívne, čo opäť ide k tomu ľudskému faktoru, a to je, to je naozaj veľká oblasť.
Teraz kratučko k samotnému ešte k zákonu, k tým jednotlivým častiam. Čiže tú najväčšiu časť, ktorá tu bola rozobraná, som skrátil práve preto, že už to tu bolo rozobrané. Z hľadiska tej transparentnosti, aby som to vrátil, tak práve k tomu bodu 25 a 26 z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektami kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc otvárania ponúk v prípade zavádzania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Toto považujem za krok späť, pretože tá transparentnosť je dôležitá, a my sa musíme naučiť, potrebujeme naozaj aj ten posun v mentalite, naučiť sa žiť ako keby v transparentnosti. Ja chápem, že ten prvotný rozmer môže byť nepríjemný, lebo je to zmena paradigmy, ale ak sa do toho prehupneme, tak už to nebude nič, nič komplikované, naučíme sa v tom žiť a je potrebné, aby sa videlo na ruky, či už je to komukoľvek, obchodníkom a tak ďalej. V živote proste je to tak, že je dôležité, keď vidíte na ruky človeku, ktorý, ktorý robí, lebo je tam omnoho menej priestoru na to, aby mohol nejakým spôsobom zavádzať, podvádzať a podobne. Takže to je princíp transparentnosti, ktorý tu v tomto práve, v týchto bodoch 25 a 26 je krok späť.
K bodu 40. Navrhovaným ustanovením sa upravuje pravidlo kreovania poroty v prípade, ak ide o súťaž návrhov v oblasti informačno-komunikačných technológií, pričom sa v tejto súvislosti zavádza povinnosť vymenovať najmenej jednu tretinu členov poroty zo zoznamu odborníkov v oblasti informačných technológií, ktorý bude viesť Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky.
Opäť, na môj vkus vágne, pretože otázka, kto bude vyberať odborníkov do zoznamu, akým spôsobom, či sa bude vedieť garantovať ich netransparentnosť. Takže na druhej strane tú komisiu vymenúvava verejný obstarávateľ na základe nejakých referencií a odborných znalostí z regiónu. Môže tu nastať problém práve toho regionálneho zastúpenia. V niektorom regióne môže byť prítomný taký odborník, v inom nemusí. Čiže toto sú na môj vkus vágnosti tohto, tejto, tejto špecifikácie.
K bodu 42. V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov. Tu smeruje otázka, aké sú to elektronické prostriedky, pretože zo súčasného zákona verejní obstarávatelia a osoby zodpovedné za proces verejného obstarávania využívajú v prípade využitia elektronického trhoviska rôzne systémy ako ELENA, EKS, EU PROFI. Čiže otázka je, že čo navyše sa má ešte registrovať.
K bodu 45. V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní. Ja som zástancom skôr ako keby pull ako push stratégie. Čiže naozaj vytvoriť to prostredie tak, že prirodzene tí ľudia budú mať chuť a túžbu využívať to, čo je jednoduchšie, čiže cesta menšieho odporu, takže vytvoriť to prostredie tak, aby užívatelia chceli používať. Samozrejme, tá push stratégia, sme videli už aj pri daňových priznaniach a podobne, videli sme aj nábeh, keď teda spomeniem to daňové priznanie, že naozaj jednotliví účastníci toho mali komplikácie, pretože tá user friendliness, o ktorej sme sa už nejedenkrát v tejto sále rozprávali, je stále výzvou a je stále nedostatočná na strane štátu. Takže tuto opäť len možno taký apel, práve dať tú užívateľskú blízkosť a tú intuitívnosť do týchto jednotlivých rozhraní, aby jednotliví účastníci vyhľadávali, pretože to bude pre nich komfortnejšie a jednoduchšie. Takže to je také krátke zhrnutie k tejto novele.
Ďakujem za pozornosť.