49. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste viackrát v tom vašom príhovore spomenuli želania spotrebiteľa. Len neviem, či si uvedomujete, že až 86 % ľudí máte ako keby za nevzdelaných a za tých, čo nevedia, o čom rozprávajú pri zálohovaní PET fliaš a plechoviek. Ten prieskum, ktorý sa robil, sa robil v čase, kedy už bolo jasné, že systém nebude zadarmo, že koľko budú platiť za tie, koľko budú platiť zálohu za PET fľaše a plechovky. Napriek tomu sa ľudia a drvivá väčšina ľudí sa vyjadrila, že to jednoducho chce, lebo to považuje za dobré, potrebné. Nemerajú to hodnotou, koľko to systém bude stáť, ale hodnotou kvalitnejšieho životného prostredia. A možno to prispeje k tomu, že nebudú kupovať balené vody, tak ako sa vo veľkom kupujú. Aj to je, si myslím, pozitívum celého tohto systému.
A keď ste spomenuli aj malých obchodníkov. V Chorvátsku žijú aj malí obchodníci a rovnako sú tam plastové fľaše zálohované päťdesiatimi lipa a neumreli len preto, že niekto nosí tie fľaše niekde inde. V princípe ani neviem, kde sa to tam zbiera. Len som si to pozeral, že jednoducho každá tá plastová fľaška má svoju takúto hodnotu. Čiže nedával by som to, že automaticky to bude ničiť malých obchodníkov a pomáhať len veľkým.

Áno, ďakujem. Ja si na rozdiel od kolegu Antala podobne ako pani poslankyňa Zemanová myslím, že je potrebné prihliadať aj na ten ekonomický rozmer. Samozrejme, že nie je spor o to, či riešiť alebo neriešiť životné prostredie a robiť opatrenia v prospech životného prostredia. Ale zase len tak mávnuť rukou nad tým, že je úplne jedno, koľko to bude stáť a ľudia si to tak želajú, si myslím, že je to neprimerané a je potrebné zvažovať aj ekonomické náklady jednotlivých riešení. A najmä v situácii, keď máme k dispozícii viacej možností ako riešiť problém zberu plastových fliaš a ich recyklácie. Takže jedna vec je, čo, povedzme, povedia respondenti v nejakom prieskume, keď sa ich pýtajú, že chcete zaviesť – nechcete zaviesť a ako sa reálne budú potom správať. Lebo to reálne správanie bude oveľa viac podmienené aj ekonomickými nákladmi, ktoré to prinesie, ako iba nejakým deklarovaným zámerom.
Ale teda nadviazal by som aj na tú časť vystúpenia pani poslankyne Zemanovej, kde hovorila o tých hrozienkach, ktoré sa tu vyberajú z koláča, lebo naozaj plastové fľaše sú najlukratívnejšia časť plastového odpadu, ktorý sa dnes robí ako separovaný odpad. A vlastne separovaný zber odpadu sa tým stane menej rentabilným. Tak to by ma zaujímalo. Aj, pán minister, že či máte spočítané, aké to bude mať dopady na separovaný zber ako taký. Lebo ten sa netýka iba plastových fliaš. To je to hrozienko v koláči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Senko, keď ste rozprávali, ja som si, ako hovorím, úplne súhlasím a na záver ste povedali, áno, a tak zákon podporujete. No tak tomu naozaj nerozumiem, že súhlasíte s tými pripomienkami, výhradami, ktoré som povedala, a následne poviete, že aj tak ho podporím. No tak okej.
No, pán kolega Antal, želanie spotrebiteľa, že ja považujem ľudí za nevzdelaných. Tak to ani náhodou. To ani náhodou. Samozrejme, želanie spotrebiteľa je úplne v poriadku. Ale je úlohou rezortu životného prostredia, aby urobil dôsledné analýzy a preveril, že to želanie spotrebiteľa, akým spôsobom a či vôbec je efektívne pre životné prostredie, pretože tá hodnota za peniaze jednoducho tu musí byť. Máme cieľ byť pekní a plniť želania, dávať vlaky zadarmo, a ja neviem čo, dvojnásobné minimálne mzdy, alebo vláda je tu na to, aby vlastne prinášala reálne a aj ekonomické riešenia. Toto je neekonomické riešenie a je aj nereálne možno.
To, čo tu povedal kolega Dostál. Pýta sa pána ministra, ale ja mu odpoviem, že či má prepočítané, že ako klesne miera separovania. No nemá, lebo tá analýza jednoducho takto zadaná, nemá, nebola. A ospravedlňujem sa Inštitútu environmentálnej politiky, ktorí sa bránia, že tú analýzu urobili dobre. No urobili ju dobre na základe toho, čo dostali zadané. Oni dostali zadané vypočítať, čo bude stáť zálohové, zavedenie zálohovania fliaš na Slovensku.
Analýzu urobil ten Zväz obchodu, ktorý povedal tie riziká. To nie je môj výmysel, tie obavy, že tí malí obchodníci môžu skrachovať, že vlastne im to naozaj naruší alebo obrovské výdavky na to, aby do toho celého vstúpili, že bude to pre nich nerealizovateľné. To nie je môj vynález, výmysel. To je ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k danej problematike by som sa chcel vyjadriť aj z pohľadu toho, že som bol oslovený a konzultoval som túto problematiku dosť podrobne so Slovenským rybárskym zväzom, ktorý plne podporuje iniciatívu ministerstva životného prostredia na zavedenie a na predloženie tohto zákona, o ktorom dnes tu na tejto pôde rokujeme.
Tobôž, že sa tu hovorí o 86-percentnej podpore obyvateľov k zálohovaniu PET fliaš, je potrebné povedať, že to nie sú len obyvatelia, ale je to aj odborná verejnosť, ktorá sa k tomuto vyjadruje podobným spôsobom. Zálohovanie PET fliaš má okrem tých ekonomických ukazovateľov, ktoré tuná boli povedané od pani poslankyne Zemanovej, aj iný dopad. A ten dopad je hlavne zdravotný dopad. Dopad na zdravie ľudí, ktorý sa dostáva k spotrebiteľovi priamo v tomto prípade cez konzumáciu rýb. Vieme, že sú zahltené vodné toky, že sú zahltené jazerá, rieky, dá sa povedať tomu, že aj brehy rybných revírov týmito PET fľašami, čo má za následok ale takú vec, že PET fľaše, ktoré sa nachádzajú vo vode a ktoré tým prúdom vody robia pohyb na dne vodného riečiska, sa odierajú, z toho vznikajú mikročastice, ktoré požierajú tieto ryby, ktoré my potom lovíme, chytáme. Tí, ktorí majú radi ryby, ich konzumujú a v danom prípade sa dostáva k tomu, že prichádzame k dačomu škodlivému, čo škodí a pôsobí na ľudský organizmus.
V súčasnosti je potrebné povedať, že podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky sa uvedie ročne na trh miliarda PET fliaš. Miliarda PET fliaš, to je niečo, čo ja si neviem v podstate ani poriadne predstaviť. A vieme z toho, že dokážeme v podstate určitými opatreniami 60 % tohto množstva voľajakým spôsobom dostať tak, aby to neškodilo životnému prostrediu ani nám spotrebiteľom. Na druhej strane je dokázané, že keď sa zavedie ten inštitút, ktorý tuná teraz rokujeme o ňom, a je to bežné aj v Nemecku a v okolitých krajinách, tak dokážeme dosiahnuť, stiahnuť to až na 90 percent. Čiže o 30 % porastieme hore. Aký, tých 30 %, má dopad na zdravie ľudí, ktorí konzumujú tieto veci, a v podstate aj na celkový ekosystém? Prenáša to, prenáša sa to nielen na ryby, o ktorých tuná hovorím, ktoré som konzultoval so Slovenským rybárskym zväzom, ale ide to aj na vtáctvo. Tuná kolega Fecko Martin je ornitológ, čiže myslím si, že on takúto činnosť takisto uvíta, pretože viem, že má zveri rád a že mu záleží na tom, aby k takémuto dačomu nedochádzalo.
Čiže z tohto dôvodu by som chcel podporiť túto iniciatívu a prijatie tohto zákona. Aj by som vás chcel poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tými vecami, že netreba sa na toto dívať jedine z pohľadu ekonomického, ale je potrebné tieto veci zvážiť a brať aj z pohľadu zdravotného, ako som tu povedal. No a myslím si, že keď bude tento zákon prijatý, je tu ešte dostatočný priestor na to, aby dovtedy, kým nastane účinnosť tohto zákona, sa pripravili tie v prípade obchodov, malých obchodov, ako pani Zemanová hovorí, aby štát pripravil v rámci celého zákona, vratné automaty bude treba zabezpečiť, bude treba urobiť logistiku a tak ďalej, všetky veci, ktoré k tomu prídu. Ale, samozrejme, tie musia nasledovať až v prípade, vtedy, keď bude zákon od nás tu v parlamente prijatý.
Čiže z mojej strany k tejto problematike asi toľko a musím povedať, že plne podporujem tento návrh, ktorý tuná dneska prerokovávame.
Ďakujem.

Pán kolega, áno, jedna z vecí, ktorú som, na ktorú som poukázala, neviem, či ste to zachytili, je práve tá účinnosť a účinnosť výberu správcu sa posúva na 1. decembra tohto roku. To znamená systém, ktorého, idete zaviazať novú vládu, tak má organizovať správca, ktorého vyberie táto, táto vláda, o ktorom ešte nevieme nič, pretože jeho kritériá, kto to bude alebo má to byť nezisková organizácia, ktorá ešte nie je založená a ktorá teraz, samozrejme, asi už pracujú v hlavách rôznych, rôznych osôb, kto teda ako, akým spôsobom sa bude uchádzať o tento lukratívny post, ktorý bude nakladať s miliónmi eur slovenských občanov, ktorí budú, či chcieť alebo nechcieť, do tohto systému byť zapojení. Či budú, či súhlasia so zálohovaním alebo nebudú súhlasiť. Ľudia, ktorí budú môcť vrátiť zálohu alebo nebudú môcť vrátiť fľaše za zálohu. Čiže takýmto spôsobom. A sa tam kalkuluje, dokonca v tých rozpočtoch sa počíta s týmito peniazmi, že však mnohí ľudia v hodnote niekoľkých miliónov eur si tú zálohu nevyberú a bude k dispozícii pre tohto správcu. Toto je jedna zo zvráteností celého tohto systému, pretože pán minister jasne povedal, systém mal byť zavedený 1. januára 2022.

Samozrejme, že vítam každú zmenu, ktorá smeruje k zlepšeniu životného prostredia, k zlepšeniu nakladania s odpadom, jeho likvidácie. To znamená, vítam aj túto zmenu, ak prispeje k tomu, že tie plastové a obalové výrobky, o ktoré sa jedná, budú správne likvidované a bude ich čím najmenej vo voľnej prírode. Na druhej strane si ale len chcem upozorniť na to, aby sme nezabudli aj na to, čo sme v predchádzajúcich rokoch zavádzali a možno vytvorili nejakú kombináciu týchto záležitostí. A to je to, čo som aj hovoril v predchádzajúcom období, že sa to dotkne možno tých menších, menších samospráv, kde nebudú možno takéto zberné miesta na uvedený odpad a v tom prípade zrejme budeme musieť prehodnotiť aj vzťah k organizáciám zodpovednosti výrobcov, ich funkciu v tomto systéme, prehodnotiť zrejme aj percento, akým spôsobom sa bude vypočítavať uloženie odpadu na skládky, pretože to všetko bude mať dopad na systém, ktorý sme zaviedli.
Na druhej strane by som rád upozornil, že máme veľké množstvo plastov, ktoré sú neobalového charakteru. Končia nám v komunálnom odpade a nevieme ich likvidovať, pretože nemáme vytvorené nejaké špeciálne zberné miesta, kde by sa tieto mohli hromadiť a svojím spôsobom drvivá väčšina už výrobkov, ktoré sú určené pre deti, spotrebu pre domácnosť, sú z plastov. Takže zberové spoločnosti nám ich nechcú brať, organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú financovať tento zber a v podstate končí nám v komunálnom odpade.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa poďakovať, že kolegovia uznali tie argumenty, ktoré som predniesol vo svojom vystúpení. Samozrejme, sú aj veci, o ktorých hovoril poslanec Janko Senko. Ale len tak na dôvažok ešte o tom nebezpečenstve toho a že práve zavedením a prijatím tohto zákona pristúpime k vylepšeniu celkovej situácie, ktorá na Slovensku je, poviem len taký malý detail. Jedna z organizácií, ktorá takisto uznala a ohodnotila, že je to dobrý zákon a je potrebné ho prijať, je vodohospodársky podnik. Vodohospodársky podnik urobil takú brigádu a za jeden rok zozbierali 700 ton plastového odpadu z hladín riek a vodných tokov a skoro 90 % tohto odpadu boli PET fľaše. Čiže toto je jasný príklad toho, že prečo je potrebné tento zákon prijať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za príspevky. Odznelo to už tu viackrát, aj na výbore, aj v prvom čítaní, tie isté veci. Takže niektoré veci by som chcel dať do poriadku.
Nezadal som, pani poslankyňa Zemanová, nezadal som takú úlohu inštitúcii, aby mi spravili analýzu na zálohovanie PET fliaš. To zadanie bolo o tom, aby zanalyzovali, že Slovenská republika, akým spôsobom vie dosiahnuť tie ciele, ktoré nám stanovuje Európska únia. A prijalo smernicu, to znamená, že v roku 2029, v roku 2025, myslím, sme 75 % a do roku 2029 90 % týchto plastových fliaš pozbierať a vyseparovať a recyklovať. Toto bolo zadanie, pani poslankyňa. Nie to, čo vy tvrdíte a jednoducho účelovo to hovoríte. A z toho zadania vyšlo to, že keď chceme dosiahnuť, tak ten systém, ktorý nám zaručí, že to dosiahneme, to je to zálohovanie.
Bolo to potvrdené aj externou analýzou. To znamená, my sme zadali aj externe, kde vyšli približne podobné údaje ako od nášho inštitútu. Nevymysleli sme teplú vodu, funguje to v desiatich štátoch a v tých štátoch tieto údaje jednoznačne dokazujú to, že tento systém je ten, ktorý nám zabezpečí, zabezpečí, aby sme vedeli tie ciele dosiahnuť.
Pätnásť rokov budujeme nejaký systém, teraz posledné štyri roky je na to zákon, dosiahli sme 60 percent. Nikde v Európe nejdú nad 80 % takýmto systémom. Túto analýzu od nás vyžiadali Rakúšania, vyžiadali Maďari, vyžiadali Malťania, lebo rozmýšľajú nad tým, že pravdepodobne budú musieť niečo spraviť a pravdepodobne budú, pravdepodobne zavedú také isté zálohovanie ako my tu.
Okrem toho, že má to obrovskú podporu verejnosti, pán Kvorka povedal aj to, že má to dosah, samozrejme, aj na zdravie. Povedal, že nevie si predstaviť jednu miliardu PET fliaš, koľko to je. Musím povedať, že ani ja nie. Ale tých 400 miliónov PET fliaš, ktoré nechávame niekde v prírode alebo nepozbierame, momentálne tých 40 %, to je 400 miliónov, to je toľko, ako keby sme Námestie slobody naplnili do 25-metrovej výšky. A to každý rok. Hovorím o každom roku. A všetko niečo stojí. Samozrejme, aby sme mali čistejšiu a zdravšiu krajinu, aj to niečo stojí.
A čo je veľmi dôležité, pani poslankyňa, je to, že tí, ktorí budú financovať tento systém, sa za to postavili a povedali, že majú veľa regulácií, ale táto regulácia je, povedal by som, že vznešená, že to berú.
Takže nemyslím si, alebo či podľa vás je systémové riešenie to, že máme zaplatiť slovenskému vodohospodárskemu, systémové riešenie tohto problému na Slovensku, hej, je to, že máme zaplatiť Slovenskému vodohospodárskemu podniku viac peňazí, aby zbierali fľaše, ktoré plavú v riekach a na hladine vôd. Toto je systémové riešenie, hej? Výborne. Ja si to nemyslím. Tú analýzu sme spravili zodpovedne a z tej analýzy vyšla, vyšlo presne to, o čom tu dnes hovoríme, a preto je tu ten zákon.
A čo sa týka toho, jednak tých malých predajní, je to, funguje to v Chorvátsku, funguje to v Litve, funguje to proste v tých krajinách, kde je to zavedené a nezasiahlo to tých malých, predajne. A nezasiahne aj to teraz, vedia sa s tým určite 100-percentne vysporiadať.
A čo sa týka tej obavy, že to bude mať dopad na ten separovaný zber, ktorý momentálne funguje. Bude to mať, samozrejme, dopad. My sme hovorili, že budeme musieť, samozrejme, to, že vyberáme z toho nejakú časť, to tam zohľadniť. Ale na druhej strane je to spravodlivé. Totižto ten celý systém alebo celá filozofia tohto separovaného zberu sa zakladá na tom, že, Ondrej, to hovorím tebe, zakladá sa na tom, že ten, ktorý, to znamená, že znečisťovateľ má platiť. Ten, ktorý ten produkt dá na trh, hej, má sa postarať o to, aby ten trh, keď sa z toho stane odpad, aby proste sa s tým nakladal tak, jak sa má a dostalo sa to tam, kam sa má. Aj tento zákon bude tlačiť výrobcov, takých, ktorí predávajú niečo iné ako PET fľaše, aby keď balia tovar do obalu, hej, jednak aby používali čo najmenej obalov, lebo bude ich to stáť veľa na výstupe, aby sa s tým vysporiadali a aby používali taký materiál, ktorý je recyklovateľný a ktorý je hodnotný aj vtedy, keď je z toho odpad. Keď to nebudeme robiť a budú za nich, za týchto výrobcov, ktorí toto nerobia, budú to platiť iní, povedzme tí, ktorí predávajú PET fľaše, lebo to je hodnotné, tak nikdy sa nedostaneme k tomu, aby proste sa, aby sme ten odpad znížili, aby sme mali menej odpadu, menej plastu a tak ďalej. A ešte takého odpadu, ktorý nevieme zrecyklovať a je nám problém sa vysporiadať s tým. To znamená, že buď to musíme spáliť alebo to dávať na skládky, ktoré, hovoríme, že to nie je riešenie, hej? Takže ten systém je spravodlivo nastavený vtedy, keď sa to aj spravodlivo robí.
Tak isto, čo ste povedali, pani poslankyňa, že ideme znevýhodňovať alebo, neviem, jak ste hovorili, tých, ktorí nebudú dávať, neodnesú naspäť tie fľaše a že budú sa z toho obohacovať tí, ktorí budú spravovať ten systém. Je to spravodlivé, lebo totižto to je daň, to je tá daň. My neideme tou cestou dane ako takej, ale je to vlastne daň toho občana, ktorý znečisťuje prostredie s tým, že to nevráti tú fľašu tam, kam má, že nedostane naspäť tú zálohu. Tá záloha je daň toho občana, ktorý je nezodpovedný, ktorý jednoducho alebo je lenivý, alebo proste sa mu nechce, kúpi tú fľašu a nezoberie to naspäť tam, kam má, ale zahodí to v prírode, nebodaj, niekde inde, hej? To znamená to je jeho daň, to je spravodlivé. Nie tak ako ste vy hovorila, že ideme nejakým spôsobom dávať do vrecák nejakým, nejakým veľkým spoločnostiam alebo správcovi peniaze.
Čo sa týka výberu správcu, pani poslankyňa, tak bola to jedna z požiadaviek tých, ktorí sa do toho chcú zapojiť, a dúfam, že sa do toho zapoja všetky veľké firmy. Či výrobcovia, či predajcovia, ktoré na tento trh tie produkty dávajú, lebo o nich sa to jedná, oni to musia, oni sa s tým odpadom musia vysporiadať do toho správcovstva. To znamená, oni chceli, aby to bolo čím skôr, lebo jednoducho chcú sa pripraviť na to, aby do roku 2022 ten systém už mohol fungovať. Takže ten zákon je tu, má to veľkú podporu, dostalo to 120 hlasov v prvom čítaní a dúfam, že to bude aj v druhom čítaní takto.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predloženým vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/410 s cieľom zlepšiť náklady o efektívne znižovanie emisie a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814. Cieľom tejto smernice je prispôsobiť doterajšie nastavenie schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii pre 4. obchodovateľné obdobie, t. j. od roku 2021 do 2030.
Návrh zákona upravuje niektoré základné pojmy, ako napríklad povinný účastník systému obchodovania, nový účastník systému obchodovania, výrobca elektrickej energie, upravuje medzinárodné kredity, využitie výnosov z aukcií, modernizačný fond, platnosť emisných kvót, ustanovuje povinnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zverejňovať informácie a podávať správy v súvislosti s kompenzáciami nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie. Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu, služby verejnej správy pre občana, ani sociálne vplyvy, predpokladá negatívny, ale aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada uznesením č. 1613 z 3. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor znesením č. 684 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 298 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 309 z 10. septembra 2019. Citovaným uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.