49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, začnem trošku tak zoširšia.
Na úvod by som chcel pochváliť iniciatívu predkladateľa, že svojím spôsobom vykazuje známky toho, že snaží sa v tých vôbec informačných technológiách zaznamenať nejaký posun. Myslím si, že tá méta a tie, by som povedal, krajiny, ktoré chceme dobehnúť, je nastavená vysoko, takže je čo dobiehať, ale oceňujem určite tú aktivitu aj to, že sem prichádzate s návrhmi, ktoré by mali v tomto nejakým spôsobom nás posúvať dopredu. Určite sledujem, teda sledujeme prácu vášho tímu a oceňujem, že tí ľudia sú ochotní komunikovať, že sa snažia komunikovať aj s verejnosťou, a hodnotím to pozitívne, že sa snažia ako keby vtiahnuť a nabudiť ľudí na to, že je dobré prechádzať do to..., do tých, do toho digitálneho sveta, takže za toto odo mňa pochvala.
Na druhej strane, ešte by som chcel jednu vec a potom prejdem teda k samotnému. Keď som si čítal dôvodovú správu, tak chápem trošku formalitu dôvodových správ, ale myslím si, že tuto treba to poňať tiež výhľadovo, pretože na konci dôvodovej správy ako štandardne sa hovorí tie dopady, tak hovorí, že predložený závrh, návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, služby verejnej správy pre občana a taktiež nebude mať dopad na verejné financie.
Ja by som bol veľmi rád, keby mal, a pozitívny, pretože všetko, čo sa týka informačných technológií, v konečnom dôsledku musí mať pozitívny dopad na presne tieto oblasti, ktoré boli spomenuté. Samozrejme, tá kvantifikácia je v možno v tom, v tej rovine viacej vizionárskej, ale dá sa aj nejako nadefinovať a naozaj ukázať ľuďom, že neubránime sa tej, tej digitalizácii, neubránime sa tomu digitálnemu svetu. A keď sa dobre uchopí, tak to môže mať veľmi pozitívny vplyv aj na životné prostredie, aj na manželstvo, aj na rodičovstvo. Viem si predstaviť, koľko pozitív sa dá práve aj pre rodiny, a všetky tie, keď sme mali aj debatu o tých výpisoch a podobne, koľko úľavy by prišlo do jednotlivých článkov v spoločnosti, keď tak poviem. A v konečnom dôsledku aj dopad na verejné financie, pretože na jednej strane úspora na strane štátu, na druhej strane väčšie pohodlie a tým pádom možno ľudia môžu ušetriť a investovať peniaze niekam inam, čo v konečnom dôsledku vždycky sa vracia späť do štátneho rozpočtu.
Čo sa týka verejného obstarávania, áno, toto je veľká oblasť, keď by sme si len zobrali celkovo balík 5,5 mld., tam je určite treba sa v tom hrabať, treba v tom hľadať rezervy a vytlačiť z toho tú efektivitu, obzvlášť pri informačných technológiách, pretože vieme, že pri informačných technológiách je to, žiaľ, stále tak, že nie je tu nejaký efektívny benchmarking, ku ktorému musíme smerovať, aby sme vedeli vytlačiť efektivitu z tých dodaných zákaziek, a tí, ktorí sa tomu venujú viacej, vedia, že naozaj jedna zákazka sa dá rovnako kvalitne urobiť za, rádovo poviem, 200-tisíc a za milión a je škoda, keď to vyhrá zákazka za milión, ak to takisto kvalitne sa dá urobiť aj 200-tisíc. Ale, samozrejme, práve to je to, že to odvetvie ešte nemá takú tú, jak keď ideme kúpiť možno rohlík v..., rožok v potravinách alebo auto, tam už ako keby vieme ten benchmarking oveľa lepšie uchopiť, pri informačných technológiách práve takého veľkého objemu je to omnoho ťažšie.
Ale chcel som, aby to tu odznelo, pretože je to výzva, ktorej aj váš úrad čelí a musí čeliť, a ktokoľvek bude na jej čele, musí sa s týmto čo najlepšie popasovať, lebo to automaticky prináša vyššiu efektivitu a tým pádom rýchlejšie tempo prechodu na informačné technológie a zároveň aj úspora zdrojov.
Teraz by som sa krátko chcel vrátiť práve k tomu, čo tu bolo diskutované, a to sú tie neodôvodnené námietky. Kolega Dostál aj Remišová to už, tú tému, potrápili, ale chcem sa opäť len k tomu pridať a povedať, že na jednej strane chápem, že tá novelizácia je zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme práve pri tomto procese nevyliali so špinavou vodou aj dieťa. Takže tam treba naozaj hľadať tú taxatívnosť a myslím si, že to je práve tá vec, že čím taxatívnejšie sú jednotlivé definície zadefinované, kde nemôže dochádzať k nejakému dvojitému výkladu, tým transparentnejšia je tá súťaž, tým komfortnejšie sa cítia súťažiaci. Áno, je to výzva, vedieť to napísať tak, aby to bolo jednoznačné a zároveň aby to nemohlo byť zneužité, ale o tom, o tom táto výzva je. Takže tam vidím, tak ako som čítal tie samotné definície, tak tam vidím jednoznačne priestor na prepracovanie toho textu, tak ako povedal aj kolega Dostál.
Ja osobne si myslím, že je riešenie. Dve riešenia alebo tri spomeniem, čo sa týka verejného obstarávania. Jedna je, že určite zaviesť ten aspekt tej indexácie, alebo ako by som to nazval, či už verejných obstarávateľov, nech ich hodnotia samotní..., teda nie verejných obstarávateľov, uchádzačov alebo účastníkov verejného obstarávania, nech už ich hodnotia samotní verejní obstarávatelia, nech ich hodnotia relevantní hráči a nech si budujú takýto ten index, ktorý budú mať, či ten kredit budú mať lepší, horší. Podobne tá referencia je vždycky veľmi dôležitá, lebo tam sa ťažko tá subjektivita alebo omnoho ťažšie tá subjektivita vnáša, pretože hodnotenie je, pozostáva na omnoho väčšom počte ľudí a tá objektivita má väčšiu možnosť preraziť.
Taktiež veľmi dôležitý nástroj, ktorý tu je, je transparentnosť. Či chceme, alebo nechceme, tá transparentnosť v konečnom dôsledku je nepohodlná pre tých, ktorí chcú robiť nejakú záludnú, záludnú činnosť.
Posledné, čo som tiež počul ako od ľudí, ktorí sú obstarávatelia, taká zaujímavá veta, že dajte nám radšej vyššie trestné sadzby, ale pomôžte nám ako keby obstarávať efektívne, čo opäť ide k tomu ľudskému faktoru, a to je, to je naozaj veľká oblasť.
Teraz kratučko k samotnému ešte k zákonu, k tým jednotlivým častiam. Čiže tú najväčšiu časť, ktorá tu bola rozobraná, som skrátil práve preto, že už to tu bolo rozobrané. Z hľadiska tej transparentnosti, aby som to vrátil, tak práve k tomu bodu 25 a 26 z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektami kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc otvárania ponúk v prípade zavádzania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Toto považujem za krok späť, pretože tá transparentnosť je dôležitá, a my sa musíme naučiť, potrebujeme naozaj aj ten posun v mentalite, naučiť sa žiť ako keby v transparentnosti. Ja chápem, že ten prvotný rozmer môže byť nepríjemný, lebo je to zmena paradigmy, ale ak sa do toho prehupneme, tak už to nebude nič, nič komplikované, naučíme sa v tom žiť a je potrebné, aby sa videlo na ruky, či už je to komukoľvek, obchodníkom a tak ďalej. V živote proste je to tak, že je dôležité, keď vidíte na ruky človeku, ktorý, ktorý robí, lebo je tam omnoho menej priestoru na to, aby mohol nejakým spôsobom zavádzať, podvádzať a podobne. Takže to je princíp transparentnosti, ktorý tu v tomto práve, v týchto bodoch 25 a 26 je krok späť.
K bodu 40. Navrhovaným ustanovením sa upravuje pravidlo kreovania poroty v prípade, ak ide o súťaž návrhov v oblasti informačno-komunikačných technológií, pričom sa v tejto súvislosti zavádza povinnosť vymenovať najmenej jednu tretinu členov poroty zo zoznamu odborníkov v oblasti informačných technológií, ktorý bude viesť Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky.
Opäť, na môj vkus vágne, pretože otázka, kto bude vyberať odborníkov do zoznamu, akým spôsobom, či sa bude vedieť garantovať ich netransparentnosť. Takže na druhej strane tú komisiu vymenúvava verejný obstarávateľ na základe nejakých referencií a odborných znalostí z regiónu. Môže tu nastať problém práve toho regionálneho zastúpenia. V niektorom regióne môže byť prítomný taký odborník, v inom nemusí. Čiže toto sú na môj vkus vágnosti tohto, tejto, tejto špecifikácie.
K bodu 42. V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov. Tu smeruje otázka, aké sú to elektronické prostriedky, pretože zo súčasného zákona verejní obstarávatelia a osoby zodpovedné za proces verejného obstarávania využívajú v prípade využitia elektronického trhoviska rôzne systémy ako ELENA, EKS, EU PROFI. Čiže otázka je, že čo navyše sa má ešte registrovať.
K bodu 45. V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní. Ja som zástancom skôr ako keby pull ako push stratégie. Čiže naozaj vytvoriť to prostredie tak, že prirodzene tí ľudia budú mať chuť a túžbu využívať to, čo je jednoduchšie, čiže cesta menšieho odporu, takže vytvoriť to prostredie tak, aby užívatelia chceli používať. Samozrejme, tá push stratégia, sme videli už aj pri daňových priznaniach a podobne, videli sme aj nábeh, keď teda spomeniem to daňové priznanie, že naozaj jednotliví účastníci toho mali komplikácie, pretože tá user friendliness, o ktorej sme sa už nejedenkrát v tejto sále rozprávali, je stále výzvou a je stále nedostatočná na strane štátu. Takže tuto opäť len možno taký apel, práve dať tú užívateľskú blízkosť a tú intuitívnosť do týchto jednotlivých rozhraní, aby jednotliví účastníci vyhľadávali, pretože to bude pre nich komfortnejšie a jednoduchšie. Takže to je také krátke zhrnutie k tejto novele.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, budem reagovať veľmi krátko, lebo je to len prvé čítanie, a naozaj na všetky pripomienky je stále čas a v druhom čítaní môžu byť podané pozmeňujúce návrhy na výbore alebo priamo v pléne, ktoré môžu naozaj ten zákon možno doslova a do písmena vyšperkovať, ale v každom prípade by som svoju reakciu na diskutujúcich rozdelil na dve skupiny.
Prvá skupina sú diskutujúci pán poslanec Dostál a pán poslanec Heger, kde nemôžem uprieť úprimnú snahu tomu zákonu pomôcť a možno odstrániť alebo ešte ho vylepšiť možno podzákonnými normami, vyhláškami alebo priamo v zákone tak, aby sa jeho účel, pretože ten zákon prináša množstvo, množstvo dobrých a podstatných vecí, ešte vylepšil a nevznikali žiadne pochybnosti.
Pán poslanec Heger, súhlasím, taxatívne vymedzenie, čím presnejšie nadefinujeme možnosti postihovania neodôvodnených námietok, tým lepšie to bude, pretože, a to si musíme uvedomiť, že verejné obstarávanie v Slovenskej republike stále prebieha v priemere trikrát dlhšie ako v okolitých krajinách, a robí to obrovské problémy, robí to obrovské problémy pri čerpaní európskych prostriedkov, robí to obrovské problémy pri bežnom verejnom obstarávaní. Majú s tým veľký problém starostovia, primátori. Myslím si, že aj pán predsedajúci vie, akou traumou vie byť verejné obstarávanie pre život mesta alebo obce, a aj preto, že nie je normálne, že verejné obstarávanie trvá tak dlho u nás kvôli rôznym špekulatívnym námietkam, aj preto sa tento zákon takto pripravil a myslím si, že nikto z nás nemôže uprieť dobrú snahu Úradu pre verejné obstarávanie. A my musíme brať Úrad pre verejné obstarávanie ako autoritu s odborníkmi a jednoducho im musíme veriť. Nemôžme v tomto štáte neveriť nikomu.
Pán poslanec Dostál vravel, že keby sa, každý konal tak, ako má, z obstarávateľov, tak by sme tento zákon nepotrebovali. Určite aj keby každý dodržiaval desať Božích prikázaní, tak nemusíme tu mať možno ani parlament. Ale verejné obstarávanie nie je iba o obstarávateľovi. Je to aj o tých, ktorí sa hlásia a ktorí súťažia. A práve tam býva veľký boj o to, ako zákazku získať alebo ako zákazku úspešnému uchádzačovi prekaziť. Myslime na to, je to vždy o dvoch stranách. Môže byť jedna čestná so svätožiarou, keď tá druhá strana taká nebude. A to je jedno, ktorá strana bude. Čiže tento, zákony máme na to aj zákon o verejnom obstarávaní na to, aby dával pozor na obe strany a aby eliminoval akékoľvek možné riziká korupčného alebo iného konania, ktorého výsledkom má byť to, že sa verejné obstarávanie neuskutoční.
Takže ja ďakujem za pripomienky a verím, že medzi prvým a druhým čítaním určite aj na Úrade pre verejné obstarávanie budete mať dvere otvorené. Zdôrazňujem, žiaden zákon sa nedá urobiť tak exaktne, aby sa nedal teoreticky zneužiť, pretože keď zlyhá ľudský faktor, žiaden zákon to nedokáže úplne eliminovať, ale som presvedčený o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie má tú, ten najv..., najlepšie úmysly a zámysly a bude ochotný zakceptovať všetky racionálne pripomienky, ktoré verejné obstarávanie urobia transparentným, ale hlavne uskutočniteľným a zrealizovateľným v čo najkratšom čase pri zachovaní všetkých podmienok, ktoré má.
Na druhú poznámku by som mal k pani poslankyni Remišovej, lebo nemá ani toľko slušnosti, aby po svojom politickom prejave ostala a vypočula si moju reakciu. Čiže z môjho pohľadu hanba pani poslankyni Remišovej, lebo toto je neúcta, keď vystúpim k zákonu a nepočkám si ani na reakciu predkladateľa. Ja ten zákon predkladám za Úrad pre verejné obstarávanie.
A už len jednu poznámku k nej, lebo sa nemá hovoriť o tých, ktorí tu nie sú, ale to verejné obstarávanie je aj preto, aby ľudia, ktorí budú v takých stranách, ktorí majú takých lídrov ako ona, mohli, ten zákon mohli kontrolovať a zabrániť všetkým nekalým praktikám, ktoré v živote robia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Podstatou tejto novelizácie je, je infreachtmentové konanie, ktoré sa vedie vo všetkých krajinách Európskej únie s ohľadom na odstránenie nedostatkov pri transpozícii do vnútroštátnych predpisov členských štátov smerníc, ktoré sa týkajú uznávania kvalifikácií. Jedná sa konkrétne o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55. Ide teda o doklady z roku 2005 a 2013. Európska komisia robila v roku 2018 a ’19 posúdenie vykonávacích opatrení a ich súladu s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady vo všetkých členských krajinách a všetky členské krajiny boli oslovené listami, v rámci ktorých sa navrhovali niektoré upresnenia pri transpozícii týchto smerníc.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda odstrániť výhrady Európskej komisie uvedené v odôvodnenom stanovisku č. 2018/2183 z roku 2019. Európska komisia v ňom konkrétne spomína nesúlad vnútroštátnej úpravy so smernicou a vo svojom stanovisku vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom odstrániť nedostatky v transpozícii uvedenej smernice. Súčasťou predkladaného návrhu tohto zákona sú tiež zmeny, ktoré zohľadňujú niektoré ďalšie výhrady vznesené v konaní vo formálnej výzve č. 2018/2304 z roku 2019.
Pokiaľ ide o obsah novelizácie, ide najmä o odstránenie nesúladu vo vymedzení pojmov pravidiel voľného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, pravidiel týkajúcich sa špecializovaných povolaní, na ktoré sa vzťahuje automatické uznávanie a uznávanie odbornej stáže a administratívnej spolupráce.
Výhrady Európskej komisie sa týkali aj zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a taktiež zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, preto na základe komunikácie s príslušnými ministerstvami s cieľom zabezpečenia riadnej transpozície upravujeme touto novelou aj tieto zákony. Keďže ministerstvo školstva je gestorom tejto smernice, návrh zákona sa vysporadúva s výhradami Európskej komisie naprieč všetkými dotknutými zákonmi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1591). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. ktorým sa mení zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015.
Cieľom tohto návrhu zákona je posilniť a podporiť kvalitu práce s mládežou v Slovenskej republike. Asi je vám známe, že keď sa robia prieskumy medzi mládežou a v rámci nejakých medzinárodných zisťovaní, tak zisťujeme, že teda nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie sa účasť mládeže na verejnom živote v poslednej dobe transponuje z nejakých foriem riadnej účasti na nejaké, na nejaké formy, ktoré súvisia s niektorými napríklad extrémistickými skupinami, ktoré súvisia s činnosťami, ktoré by sme radi vymýtili spomedzi radov mládeže, a práve preto sa chceme pokúsiť zflexibilniť, otvoriť a viacej zoperatívniť všetky možné cesty, cez ktoré sa dá na mládež pôsobiť, ktorou sa dá mládež zapájať do riadneho verejného života vrátane politického života, a na základe konzultácií s organizáciami mládeže, na základe aj konzultácií s reprezentatívnymi organizáciami, ako napr. Radou mládeže Slovenska, sme teda siahli k novelizácii zákona o práci s mládežou.
Obsahovo podstatné náležitosti tejto novelizácie spočíva v nasledovných okruhoch:
1. Za 11 rokov aplikačnej praxe sa v gescii alebo v oblasti pôsobnosti tohto zákona objavili nové profesie, ktoré sú veľmi dôležitou súčasťou práce s mládežou, sú to konkrétne profesie koordinátor práce s mládežou a lektor v oblasti práce s mládežou. A tieto profesie je potrebné ďalej otvoriť a posilniť tak, aby sa viac a viac ľudí mohlo v rámci týchto profesií do práce s mládežou zapájať.
Preto navrhujeme, aby koordinátor mohol pôsobiť v každom samosprávnom kraji, kde bude hoci len sieťovať jednotlivých aktérov práce s mládežou a podporovať prácu s mládežou aj na miestnej, lokálnej a samosprávnej úrovni.
Ďalej navrhujeme, aby sa pri pracovníkovi s mládežou upravila možnosť výkonu jeho činnosti v rámci živnosti a dobrovoľníctva. Doposiaľ to bolo možno len v rámci závislého pracovného pomeru, čo v niektorých prípadoch, najmä v prípadoch niektorých občianskych združení bolo pre nich príliš limitujúce, čiže navrhujú, aby sa tieto špecializácie, alebo teda pracovník s mládežou mohol byť legálne činný aj v rámci výkonu živnosti a dobrovoľníctva, nielen závislý pracovný pomer.
V súvislosti s úpravou pôsobnosti ministerstva školstva v obciach a samosprávnych krajoch okrem iného navrhujeme a dopĺňame vypracovanie strategických a koncepčných dokumentov, to znamená, aby sa nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni samospráv, na úrovni lokálnej, vypracovávali strategické koncepčné dokumenty, ktoré sa budú prácou s mládežou zaoberať.
Rovnako sa snažíme vytvoriť právne prostredie pre to, aby sa posilnilo pôsobenie mládežníckych parlamentov, to znamená účasť mládeže pri rozhodovaní na všetkých úrovniach správy, najmä čo sa týka úrovní ZMOS-u, úrovní samospráv. Navrhujeme, aby obce a mestá mohli zriaďovať, čiže nie je to, nie je to povinné, je to fakultatívne, ale navrhujeme, aby mohli zriaďovať mládežnícke parlamenty, ktoré budú regulérne pôsobiť v rámci samosprávnych orgánov, pretože sme svedkami toho, že často mládež sa chce aj na miestnej, lokálnej úrovni zúčastňovať práce v samospráve a nemá v súčasnosti patričný kanál, patričnú líniu, po ktorej by to mohli robiť. Čiže navrhujeme, aby to bolo fakultatívne zahrnuté, aby obce a mestá, ktoré chcú, a vieme, že v súčasnosti je veľa obcí a miest, ktoré to chcú robiť, aby to mohli robiť v súlade so zákonom.
Ďalej upravujeme systém akreditácie v oblasti práce s mládežou, kde z doterajšieho systému akreditácie vzdelávacích zariadení, čiže inštitúcií, prechádzame na akreditáciu jednotlivých vzdelávacích programov. Je to opäť na žiadosť organizácií, ktoré pôsobia v tomto odbore. Tá akreditácia inštitúcie je taká viacej skostnatelejšia, je to akoby kamenná inštitúcia a častokrát je neakreditácia nejakej inštitúcie prekážkou na to, aby, aby niekto mohol vykonávať vzdelávací program. To znamená, prechod na jednotlivé vzdelávacie programy zflexibilní prácu s mládežou a tá prvá časť, tá akreditácia inštitúcie nebráni tomu, aby organizácie, ktoré majú dobré, kvalitné programy, ich mohli implementovať aj bez toho, aby mali inštitúciu v prvom kole akreditovanú. Čiže je to, je to zoperatívnenie a spružnenie tejto práce, otvorenie toho trhu pre ďalšie a ďalšie subjekty, ktoré chcú do tejto práce s mládežou vstupovať.
Ďalej navrhujeme zaviesť nový inštitút značky kvality, moderné centrum mládeže. Cieľom zavedenia značky kvality aj v oblasti mládeže je zámer posilniť kvalitu práce s mládežou právnických a fyzických osôb, ktoré túto prácu uskutočňujú. Opäť, toto opatrenie bolo konzultované s mládežníckymi organizáciami, ktoré sú takými pravidelnými a regulérnymi recipientami štátnych dotácií, ktoré sú už takými etablovanými a klasickými organizáciami, a samé tieto organizácie uznali, že pre mnohé začínajúce organizácie od, od občianskeho združenia je veľmi dobré, kým sa dostanú na ich úroveň a môžu byť prijímateľmi týchto štátnych dotácií, aby mali nejakú značku kvality, aby mali nejaké postupné schodíky, cez ktoré môžu preukázať svoju kvalitnú prácu, a môžu sa a pomôže im to uchádzať sa napríklad aj o donorské prostriedky nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí.
Takisto modifikujeme účely poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu a podmienky poskytnutia dotácie s cieľom uľahčiť žiadateľom prijímanie takýchto dotácií a možnosť uchádzať sa o dotáciu v oblasti práce s mládežou. Napríklad znižujeme potrebnú finančnú spoluúčasť žiadateľov, ktorá bola v mnohých prípadoch limitujúcim faktorom, takisto navrhujeme možnosť započítať do spoluúčasti aj hodnotu dobrovoľníckej práce, pretože často OZ-tká najmä pracujú s dobrovoľníckou prácou, ktorá má svoju hodnotu, ale tým, že momentálne nebolo možné započítavať hodnotu dobrovoľníckej práce, bolo možné započítavať len finančnú pomoc, mnohé OZ-tká boli vylúčené z možnosti práce s mládežou, lebo jednoducho nemali dostatočné financie, čiže aj keď mali dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní pracovať, táto ich práca má svoju finančnú hodnotu, ale nedalo sa ju započítať voči spoluúčasti.
Takže navrhujeme otvoriť túto možnosť, aby aj tí, ktorí nemajú veľké finančné prostriedky, ale majú dobrovoľníkov, sa mohli takejto práce zúčastňovať. Ide tým zároveň aj o posilnenie inštitútu dobrovoľníctva na Slovensku, ktorý je zatiaľ v plienkach, a osobitne dobrovoľníctvo v oblasti práce s mládežou.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1592). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností predkladám na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde vláda deklarovala záujem legislatívne upraviť financovanie cirkvi a náboženských spoločností. Predkladaný návrh zákona je výsledkom spolupráce medzi ministerstvom a poverenými zástupcami cirkví. Vychádza zo záverov expertnej komisie na riešenie problematiky financovania cirkví a náboženských spoločností, že optimálnym riešením je ponechanie systému priamej podpory cirkví zo štátneho rozpočtu, ale v aktualizovanej podobe založenej na zásadách spravodlivosti, transparentnosti, solidarity, nezávislosti cirkvi a rešpektovania ekonomických možností štátu.
Navrhované riešenie počíta so zachovaním súčasnej kontinuity tak, že každá cirkev dostane výšku príspevku na úrovni roku 2019 a tento sa každoročne zvýši o sumu zohľadňujúcu rast inflácie a mieru valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Toto navýšenie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa jediného faktora a tým je počet veriacich. Cirkvi môžu použiť príspevok štátu na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, sociálnou a kultúrnou činnosťou cirkví vrátane mzdových a prevádzkových nákladov.
Tento zákon nahradí zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave osobných pôžitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností. Prijatie návrhu zákona zabezpečí kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami. Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020.
Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky 21. augusta 2019.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určený predsedom výboru pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu.
Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja by som chcela iba veľmi krátko vysvetliť, nakoľko vystupujem za klub Sloboda a Solidarita, prečo náš klub nebude hlasovať za tento zákon, máme na to, samozrejme, svoje, svoje dôvody a chcem objasniť, aké sú.
Je nám jasné, že, že táto vláda rezignovala na odluku cirkví od štátu a nedá sa očakávať, že by pripravila riešenie, ktorým by prekročila svoj tieň, a preto ani riešenie nie je pripravené ako novela, ktorá by mala ten pôvodný nejako dočasne vylepšiť, ale je to skrátka vaše cieľové riešenie, ktoré ale nie je kompatibilné s programom SaS. Naším cieľom a programom je totiž úplná odluka cirkví od štátu a v tomto sme úplne konzistentní.
Nedá mi zároveň nepovedať z tohto miesta aj to, že predkladatelia síce chvália sami seba a hovoria, aký je zákon spravodlivý a transparentný a solidárny, ale nie je to tak, lebo možno sa ním niečo iba ako vylepšuje vo vzťahu k štátu k jednotlivým cirkvám, resp. v tých podmienkach pre jednotlivé cirkvi navzájom. Nejak inak sa nastavujú vzorce pre výpočet jednotlivých príspevkov a, a, a zvyšuje sa teda výška dotácie. V tomto je, samozrejme, zrejmé alebo je samozrejmé, že, že cirkvi vyjadrujú istú spokojnosť jednak s výsledným riešením, a jednak s výsledným riešením, a jednak aj s procesom, ku ktorému boli, boli prizvaní, ako vieme, a úplne logicky ho označujú v tomto zmysle za transparentný.
Avšak vo vzťahu k občanom, ktorí to majú platiť, tento zákon len upevňuje nie veľmi spravodlivý princíp, by som povedala, až nespravodlivý princíp, kedy, kedy všetci občania, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi cirkví, sa vlastne skladajú na aktivity cirkví prostredníctvom svojich daní. A to je práve ten princíp, s ktorým v strane Sloboda a Solidarita nesúhlasíme, a myslíme si, že oveľa transparentnejšie a spravodlivejšie by bolo platiť cirkvi prostredníctvom napríklad asignačnej dane, kedy by cirkvi dostávali len toľko, koľko im občania sami dať chcú, a rozhodli by sa im napríklad poskytnúť určité percento zo svojich daní podobným spôsobom, akým dnes rozhodujú o pridelení 2 % daní napríklad občianskym združeniam, rôznym spolkom a podobne, a nie teda vypočítavať príspevky podľa počtu ľudí, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale nechať ich zaplatiť všetkými občanmi, ako sa to robí teraz, a nový návrh vlastne tento princíp nejako nemení, pričom sa vieme odvolávať aj tak jedine na staré a nepresné štatistiky zo sčítania obyvateľov. A podľa vášho návrhu sa celkový príspevok pre všetky cirkvi má odvodzovať od predchádzajúceho roka, ale môže sa iba, iba navyšovať, a to o, o infláciu, čiže pri deflácii sa, naopak, neznižuje. Znížiť sa môže iba v prípade, že po dvoch sčítaniach obyvateľov, teda po 20 rokoch sa zistí pokles veriacich alebo príslušníkov jednotlivých cirkví, ale to len v prípade, ak je tento pokles viac ako 10 %, pričom znížiť ten príspevok bude možné len pri poklese maximálne o tretinu veriacich. Zákon takisto nemyslí na prípadné nové cirkvi, ktoré nefigurovali predtým v sčítaní obyvateľov, i keď v nejakých tlačových výstupoch som zaregistrovala, že nejaké takéto riešenia sa spomínali, ale, ale v zákone také nič nie je. V predkladacej správe sa kritizuje súčasný zákon, že, že nedostatočne reflektuje súčasné spoločenské pomery, ale, ale presne to isté predsa vznikne aj, aj v novom zákone, ak bude prijatý, keďže reflektovať sa dá aj tak iba sčítanie obyvateľov spred 10 rokov.
Aby nevznikli u občanov žiadne pochybnosti, my nezahlasovaním za tento návrh nehovoríme, že cirkvám nemáme dávať peniaze, ale hovoríme, že ak už meniť zákon, tak potom by sme mali nastaviť skutočne transparentný spôsob ich financovania, ideálne cez priamu asignáciu od občanov. Nech teda cirkvi platia príslušníci, ich príslušníci, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale aj iní občania, pokiaľ sa tak sami rozhodnú dobrovoľne, ale nie preto, lebo im to nariaďuje štát, a to dokonca bez ohľadu na to, či sa k cirkvi hlásia, alebo nie.
No a ako poslednú vec si neodpustím povedať, že tento zákon vnímame ako opäť len potvrdenie toho, ako, ako plytko a povrchne táto vláda pristupuje k problémom, pretože otvára túto pomerne citlivú tému tesne pred voľbami, zvyšuje dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Prosím, máte na to právo, máte moc, môžete všetko, ale, ale je to podľa mňa až okato účelové a nedá sa to vnímať len ako ďalšie predvolebné gesto, ako vláda sa len jednoducho pred voľbami opäť raz zaliečate občanom, tentoraz cirkvám, vo vedomí, že, samozrejme, majú vplyv na pomerne veľkú skupinu občanov. Potrebujete sa zapáčiť istej ďalšej skupine ľudí, v tomto prípade veriacich, ale neriešite ich skutočné problémy.
V strane Sloboda a Solidarita sme za dôstojné postavenie cirkví, a nie za ich pôsobenie v područí východísk zákona, ktorý ešte z roku 1949 bol podpísaný ešte Klementom Gottwaldom, lebo tak to dnes naozaj je. Súčasný zákon je naozaj, čo sa týka financovaním, financovania, pokračovaním stavu, ktorý bol ešte za socializmu, a preto sme v strane Sloboda a Solidarita za dôslednú odluku cirkvi od štátu, ktorá súvisí, samozrejme, aj, aj s majetkovým vysporiadaním, súvisí s rozlúsknutím problematiky vatikánskych zmlúv, ktorá, samozrejme, nie je jednoduchá a podobne.
A k týmto debatám, politickým debatám je, samozrejme, potrebná odvaha ako ku všetkým reformám, ktorú vy, samozrejme, nemáte a oveľa bližšie je vám skôr sľubovanie a rozdávanie. Tá dôsledná odluka cirkvi od štátu, ak by sme k nej raz naozaj dospeli, a verím, že, že v budúcej vláde bude na to vôľa, začať tento proces, tak bude mať naozaj pozitívny vplyv na, jednak na samotné cirkvi, ktoré sa budú môcť vyjadrovať slobodnejšie podľa svojho hodnotového usporiadania a budú teda celkom odpolitizované, a jednak ľudia budú, budú slobodní v tom, či cirkvi podporia, pokiaľ sami chcú. Až vtedy budeme môcť hovoriť o spravodlivom a transparentnom financovaní.
Tento návrh zákona je len taký predvolebný pokus tejto vlády zapáčiť sa cirkvám zvýšenými dotáciami, čo si treba asi len otvorene a na rovinu povedať, ale neskrývať sa za, za vzletné slová o spravodlivosti, pretože systém, že aj tí ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, musia na cirkvi platiť časť svojich daní, rozhodne spravodlivý nie je. A tento návrh ho ani nejako nerieši, ale ho vlastne iba betónuje v tom stave, v akom je dnes.
Takže to sú stručne dôvody, pre ktoré strana Sloboda a Solidarita nezahlasuje za tento návrh. Máme na to, samozrejme, iný názor.
Ďakujem za pozornosť.

Diskusia o podpore činnosti cirkví a financovanie cirkví sa tu vedie už dlhodobo. V podstate v každom jednom volebnom období, každá jedna vládna koalícia k tomu pristupovala, snažila sa nejakým spôsobom riešiť túto problematiku, vy možno odlukou cirkvi od štátu, ale v žiadnom prípade sa nedá povedať, že je to záležitosť krátkodobá a že, pretože sa blíži koniec volebného obdobia, tak táto vládna koalícia prišla k tomu, aby doriešila spôsob financovania cirkví.
Vládna koalícia sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, že bude riešiť financovanie cirkví, a v podstate na základe rozhovorov, dohôd so zástupcami cirkví je tu riešenie. Našlo sa, našlo sa riešenie medzi štátom a cirkvami o spôsobe financovania, s ktorým súhlasili obidve strany. Takže to je tá podstata tohto predloženého návrhu a myslím si, že obidve strany v tomto prípade našli konsenzus, a preto aj pani ministerka kultúry mohla prísť pred plénum Národnej rady s týmto návrhom zákona.
Takže v žiadnom prípade nejde o nejaké krátkodobé snaženie a snaženie tesne pred voľbami.