49. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 16:13 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, pretože áno, to je na vytočenie do nepríčetna, pokiaľ sa stretnete s tými vlastníkmi a počúvate, aké majú názory na terajšie vedenie rezortu, a to jedného aj druhého. Hovoril si, že áno, že boli, neboli prizvaní. No viete, ako sa to robí? Prídete za okrúhly stôl, okej, všetko dobré, boli ste tam, dali ste pripomienky. To, že neboli akceptované? No, žiaľ, nesystémové, neodborné. Vybavení. Ale boli ste tam predsa. Toto ja už zažívam deviaty rok, vážení. Takže keď si niekto myslí, že ideme tu riešiť veci pre ľudí, no zabudnite. Momentálne je to všecko iba o tom, že z ktorého ste portfólia poslancov a takýmto spôsobom dostávate alebo nedostávate zadosť vašim návrhom.
Áno, státisíce ľudí a to nie iba v urbariátoch, aj pri pozemkových úpravách, aj pri reštitúciách, aj pri ďalšom nakladaní s majetkom bolo oklamaných, sú oklamaní, hromžia a nemajú sa kde dopátrať pravdy, spravodlivosti. Nemá sa ich kto zastať. Budem aj ja niečo ilustrovať vo svojom vystúpení. Ale musím povedať áno, to sú tí neštátni, lebo keď si čítam tento zákon, ako keby to iba užívali Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Nieže sú tam ešte ďalší, ktorí sú v prevahe vo vlastníctve. A koľkí ešte ani nemali to vlastníctvo priznané a pred ich očami z ich lesa ide drevo. Vojenský obvod Javorina a nemôžu nič spraviť. Pretože jedna partia si povedala, že tam bude mať nejaký vojenský kataster a potom zisťujeme po pätnástich rokoch, že je to volovina.
Takže, vážení, to sú také prehmaty minulosti, s ktorými sa nedá vysporiadať, že je nie na zaplakanie, to je na infarkt. A títo ľudia, žiaľ, sú zatiaľ bezmocní. Zatiaľ, hovorím, raz to príde.
Rozpracované
Vystúpenia
15:40
Uvádzajúci uvádza bod 15:40
Gabriela MatečnáÚčelom tejto druhej predkladanej novely zákona o lesoch je najmä úprava hospodárskych spôsobov a ich foriem pri hospodárení v lese. Tieto úpravy vychádzajú jednak z aplikačnej praxe vlastníkov lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, správcov lesného štátneho majetku, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Cieľom návrhu je upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lese, hlavne s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť a na prebiehajúce klimatické zmeny.
Ďalšie oblasti úpravy predloženého návrhu zákona sú charakteristické tým, že sú výsledkom úzkej spolupráce a konsenzu jednak s rezortom životného prostredia, jednak s mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody a v neposlednom rade aj s akademickou obcou.
Tu by som si dovolila prečítať citát zo stránky Via Iuris, kde na stránke Via Iuris hovorí pán Vozár, že: "V tejto súvislosti musíme podotknúť, že paralelne sme rokovali so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva k súvisiacemu návrhu novely zákona o lesoch, pričom prístup ministerstva pôdohospodárstva bol odlišný. Rokovalo sa nad rámec zákonných povinností. Aj vďaka tomu sa dospelo k obojstrannej spokojnosti napríklad ohľadom riešenia právnej úpravy ochrany pralesov v zákone o lesoch." Koniec citátu zo stránky Via Iuris.
Prvou takouto oblasťou je teda sprísnenie náhodných ťažieb a kvalifikovanie mimoriadnej udalosti v lese. Novela zákona kladie náhodnej ťažbe limity prostredníctvom oznamovacej povinnosti. Ak by odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o les mal presiahnuť 15 percent zásoby porastu uvedenej v opise porastu alebo ak by náhodná ťažba sa mala vykonať na súvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára, obhospodarovateľ lesa bude povinný nahlásiť vznik každej náhodnej ťažby orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Právo vykonať náhodnú ťažbu vznikne až desať dní po tomto oznámení. Táto úprava prináša jednak prísnejšie parametre náhodnej ťažby a jednak umožňuje dôslednejšiu kontrolnú činnosť tak so strany orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj orgánov ochrany prírody a krajiny a štátnej ochrany prírody.
Druhou dôležitou novinkou je definovanie takzvane prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a úprava takzvanej prebudovy lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch. Umožňuje sa tak obhospodarovateľom lesa použiť šetrnejšie možnosti formovania štruktúr lesov s aktívnym využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov.
Treťou dôležitou vecou, ktorú táto novela prináša ako úplné nóvum, je vyhlasovanie pralesov ako lesov osobitného určenia. Prvýkrát vôbec sa tak do nášho právneho poriadku dostáva prales ako samostatný typ v rámci systému kategórií lesov a prvýkrát vôbec sa zákonom definuje bezzásahovosť. V pralesoch bude platiť režim absolútnej bezzásahovosti. Pralesy bude vyhlasovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva buď na návrh vlastníka, alebo správcu, alebo v prípade územia s piatym stupňom ochrany na návrh kohokoľvek.
Ďalšie podstatné úpravy sa týkajú konania o schvaľovaní a konania o zmene programu starostlivosti o les. Zároveň sa návrhom zákona upravujú pravidlá a spôsob úhrady nákladov na výkon opatrení na ochranu lesa a jednoznačne ustanovujú účastníci konaní podľa zákona o lesoch a postavenie zúčastnených osôb.
Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky Európskej komisie vyplývajúce z jej odôvodneného stanoviska k nedostatočnej transpozícii smernice Európskej únie o biotopoch a vtákoch. To sa týka hlavne ustanovení o konaniach o programe starostlivosti o lesy, napríklad vylúčením fikcie súhlasu v prípade nedoručenia stanoviska orgánu ochrany prírody, ďalej ustanovení o náhodnej ťažbe a ustanovení upravujúcich postavenie zúčastnených osôb.
V druhom novelizačnom článku sa návrhom zákona zaraďuje medzi orgány štátnej správy lesného hospodárstva aj Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia a zároveň sa upravujú niektoré jej kompetencie a postupy pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh.
Na tomto mieste chcem poďakovať tým poslancom, ktorí podali k návrhu zákona pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a ktorých snahou je zvýšenie efektívnosti predloženého návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do tretieho čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je takpovediac druhým dielom väčšej novely zákona o lesoch, ktorú tento rok vláda predložila do Národnej rady. Prvú časť, ktorá sa týkala oblasti užívania lesných pozemkov a vydávania lesných pozemkov do držby a obhospodarovania bývalým reštituentom a ich právnym nástupcom, už Národná rada schválila v máji a vyšla už aj v Zbierke zákonov.
Účelom tejto druhej predkladanej novely zákona o lesoch je najmä úprava hospodárskych spôsobov a ich foriem pri hospodárení v lese. Tieto úpravy vychádzajú jednak z aplikačnej praxe vlastníkov lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, správcov lesného štátneho majetku, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Cieľom návrhu je upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lese, hlavne s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť a na prebiehajúce klimatické zmeny.
Ďalšie oblasti úpravy predloženého návrhu zákona sú charakteristické tým, že sú výsledkom úzkej spolupráce a konsenzu jednak s rezortom životného prostredia, jednak s mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody a v neposlednom rade aj s akademickou obcou.
Tu by som si dovolila prečítať citát zo stránky Via Iuris, kde na stránke Via Iuris hovorí pán Vozár, že: "V tejto súvislosti musíme podotknúť, že paralelne sme rokovali so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva k súvisiacemu návrhu novely zákona o lesoch, pričom prístup ministerstva pôdohospodárstva bol odlišný. Rokovalo sa nad rámec zákonných povinností. Aj vďaka tomu sa dospelo k obojstrannej spokojnosti napríklad ohľadom riešenia právnej úpravy ochrany pralesov v zákone o lesoch." Koniec citátu zo stránky Via Iuris.
Prvou takouto oblasťou je teda sprísnenie náhodných ťažieb a kvalifikovanie mimoriadnej udalosti v lese. Novela zákona kladie náhodnej ťažbe limity prostredníctvom oznamovacej povinnosti. Ak by odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o les mal presiahnuť 15 percent zásoby porastu uvedenej v opise porastu alebo ak by náhodná ťažba sa mala vykonať na súvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára, obhospodarovateľ lesa bude povinný nahlásiť vznik každej náhodnej ťažby orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Právo vykonať náhodnú ťažbu vznikne až desať dní po tomto oznámení. Táto úprava prináša jednak prísnejšie parametre náhodnej ťažby a jednak umožňuje dôslednejšiu kontrolnú činnosť tak so strany orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj orgánov ochrany prírody a krajiny a štátnej ochrany prírody.
Druhou dôležitou novinkou je definovanie takzvane prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a úprava takzvanej prebudovy lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch. Umožňuje sa tak obhospodarovateľom lesa použiť šetrnejšie možnosti formovania štruktúr lesov s aktívnym využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov.
Treťou dôležitou vecou, ktorú táto novela prináša ako úplné nóvum, je vyhlasovanie pralesov ako lesov osobitného určenia. Prvýkrát vôbec sa tak do nášho právneho poriadku dostáva prales ako samostatný typ v rámci systému kategórií lesov a prvýkrát vôbec sa zákonom definuje bezzásahovosť. V pralesoch bude platiť režim absolútnej bezzásahovosti. Pralesy bude vyhlasovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva buď na návrh vlastníka, alebo správcu, alebo v prípade územia s piatym stupňom ochrany na návrh kohokoľvek.
Ďalšie podstatné úpravy sa týkajú konania o schvaľovaní a konania o zmene programu starostlivosti o les. Zároveň sa návrhom zákona upravujú pravidlá a spôsob úhrady nákladov na výkon opatrení na ochranu lesa a jednoznačne ustanovujú účastníci konaní podľa zákona o lesoch a postavenie zúčastnených osôb.
Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky Európskej komisie vyplývajúce z jej odôvodneného stanoviska k nedostatočnej transpozícii smernice Európskej únie o biotopoch a vtákoch. To sa týka hlavne ustanovení o konaniach o programe starostlivosti o lesy, napríklad vylúčením fikcie súhlasu v prípade nedoručenia stanoviska orgánu ochrany prírody, ďalej ustanovení o náhodnej ťažbe a ustanovení upravujúcich postavenie zúčastnených osôb.
V druhom novelizačnom článku sa návrhom zákona zaraďuje medzi orgány štátnej správy lesného hospodárstva aj Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia a zároveň sa upravujú niektoré jej kompetencie a postupy pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh.
Na tomto mieste chcem poďakovať tým poslancom, ktorí podali k návrhu zákona pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a ktorých snahou je zvýšenie efektívnosti predloženého návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do tretieho čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:45
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:45
Ján KvorkaPoslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením 674 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 300 zo 4. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 311 10. septembra roku 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.9.2019 o 15:45 hod.
Ján Kvorka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Národná rada uznesením 1885 z 19. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1509), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali... Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením 674 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 300 zo 4. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 311 10. septembra roku 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:50
Vystúpenie v rozprave 15:50
Boris KollárStretol som sa na Liptove s predsedami 60 urbárov, ktorí mi povedali, aké majú problémy aj so zákonom o ochrane prírody,...
Stretol som sa na Liptove s predsedami 60 urbárov, ktorí mi povedali, aké majú problémy aj so zákonom o ochrane prírody, ktorý úzko súvisí s novým zákonom, ktorý predložila pani ministerka pôdohospodárstva. To znamená, že potom, potom som bol na rokovaní asi so 100 urbármi, šéfmi urbárov v Snine a povedali úplne to isté. Títo ľudia predstavujú urbáre, ktoré združujú okolo 100- až 200-tisíc, myslím, ľudí, ktorí sú priamo účastníci týchto, týchto, podielnici týchto urbárov. A počúvam v kuse tie isté ponosy. A tieto dva zákony sa ich bytostne dotknú. A myslíte si, že sa s nimi niekto bavil? Nie. Absolútne sa s nimi nikto nebavil. Treba si uvedomiť, že oni majú jeden milión hektárov pôdy a týchto ľudí nikto nevypočul. Preto som tu a preto sa tomu chvíľku budem venovať.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 208/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 129/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvodné slovo, nech sa páči. Pani ministerka v úvodnom slove pri predstavovaní novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v prvom čítaní uviedla, že sa veľmi teší, že môže v parlamente predložiť túto novelu, pretože lesy má veľmi rada a keby nešla študovať na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, ako druhé jej povolanie by bolo lesné inžinierstvo. Preto je veľmi zarážajúce, že ako podpredsedkyňa vlády a ministerka pôdohospodárstva sa lesom vôbec nevenuje. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že novela zákona mala byť na základe úlohy č. 7 plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predložená už v decembri roku 2017. Jej splnenie bolo odložené, jej splnenie bolo odložené na december 2018 a prax je taká, že o nej rokujeme až teraz pred koncom volebného obdobia, z čoho je zrejmé, že problematika slovenských lesov nepatrí medzi jej priority.
V dôvodnej správe k novele zákona je uvedené: "Návrh zákona v čl. I reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov obhospodarovateľov lesov, ako aj orgány štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien, rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii z praxe."
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo nedokáže efektívne komunikovať ani s odborníkmi, ktorí sú zamestnanci organizácií v jeho zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti. Aké má rezort poznatky z aplikačnej praxe, keď s odborníkmi z lesníckej praxe nerieši ani základné problémy lesného hospodárstva? Keby mali zástupcovia ministerstva seriózny záujem o to, aká je aplikačná prax, dozvedeli by sa o tom, aká je lesnícka legislatíva prebyrokratizovaná a lesy zdrojovo poddimenzované. Že lesník ako zamestnanec, ktorý má byť dennodenne v teréne, pri výrobe, kontrole a ochrane lesa, sedí v kancelárii celé dni pri počítači nad papiermi. Vlastníci a obhospodarovatelia lesných pozemkov a orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva sú tak v katastrofálnom stave, v akej ešte po 89. roku neboli.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú tesne pred kolapsom. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov sa nemá kto zastať a nenájdu oporu ani v tejto novele a ani na ministerstve. To som bol jasne svedkom toho, keď som sa bavil dokopy s 200 urbármi, zástupcami urbárov. A týchto ľudí sa absolútne nemá kto zastať. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov nemá sa kto zastať, nenájdu oporu ani v tejto novele, ani na ministerstve. V tomto ohľade významne zaostávame za našimi susedmi z Česka, z Poľska, Maďarska, o Rakúsku a Nemecku ani nehovorím.
Definovanie, definovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez seriózneho výskumu predovšetkým v obmedzení maximálnej plochy obnoveného prvku uvedenej v novele na 0,2 hektára je nezmysel. Podobný nezmysel je vo vyhlasovaní lesov osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) novely, ktorý znie: po "e) v chránených územiach, 21) v územiach medzinárodného významu 21a) a na lesných pozemkoch s výskytom chránených druhov". Z uvedeného vyplýva, že všade tam, kde sa na lesných pozemkoch nachádzajú chránené živočíchy, môžu byť vyhlásené lesy osobitného určenia. Tie majú osobitný režim hospodárenia a neplatia za ne ani dane z nehnuteľnosti obciam a mestám.
Načo máme potom 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 1004 maloplošných chránených území?
Zaujímalo by ma, ako bolo toto novelizačné ustanovenie prerokované so ZMOS-om. Zoberme za príklad len medveďa hnedého. Do Bruselu sme zaslali výmeru biotopov vhodnú pre tento druh 411-tisíc hektárov. Medveď hnedý je na Slovensku rozšírený na výmere väčšej ako je 1 milión 300-tisíc hektárov, čiže v prevažnej výmere mimo svojho prirodzeného výskytu. Na tejto výmere je možné vyhlásiť lesy osobitného určenia s diferencovaným, čiže obmedzeným spôsobom hospodárenia, pretože medveď je chránený druh. Aj keď sa vyskytuje v biotopoch mimo svojho, mimo svojich pôvodných biotopov, je brutálne premnožený, čím zaniká jeho, zmysel jeho ochrany, pretože chránený by mal byť druh, ktorý je ohrozený a jeho počty sú veľmi nízke. O tom som už pred chvíľočkou spomínal. Začali sme chrániť medveďa preto, lebo ho bolo iba 35 kusov v roku 1935, tak to bolo jasne namieste. Dneska si otvorte červenú knihu ohrozených druhov, ale medveďa tam nenájdete. Medveď je na Slovensku premnožený. Optimálny stav podľa poľovníkov a lesníkov je 700 medveďov, 700 kusov. Podľa prieskumu, podľa výskumu z trusu medveďa sa zistilo, že na Slovensku máme dokázateľné identifikovaných okolo 1200 alebo 1300 unikátnych, unikátnych zvierat medveďa hnedého a poľovníci tvrdia až o 2- tisíc kusoch. To znamená, že je absolútne premnožený. A on ten medveď potrebuje nejaké svoje územie. On tam nepustí ďalších. Proste tých mladých vyháňa ďalej a za chvíľku ich budeme mať na Kolibe. Len za chvíľočku.
Novela je zle pripravená. Nebola korektne prerokovaná s neštátnymi vlastníkmi, to upozorňujem, s neštátnymi vlastníkmi táto novela nebola prerokovaná. Pri jej tvorbe nebol využitý potenciál odborníkov v danej oblasti. Nerieši základné problémy lesov na Slovensku, ako je hynutie horských lesných smrečín, prípravou na klimatickú zmenu ani konflikt medzi záujmami ochrany prírody a trvalo udržateľného prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, s ktorými majú odborníci na lesy dlhodobé skúsenosti. Bola tvorená predovšetkým počas medzirezortných rokovaní zástupcov MPRV a MŽP pod nátlakom ministerstva životného prostredia.
Je to veľmi zlá vizitka SNS. Novela má 203 novelizačných bodov, čo je rozsah skôr na nový zákon. V mnohých ustanoveniach zbytočne komplikuje jeho vykonateľnosť a zavádza ďalšiu byrokraciu. Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v priestore, kde si naši susedia podstatne viac vážia svoje lesy a prikladajú im podstatne väčšiu vážnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v omnoho výraznejšom investovaní do lesov v dotačnej politike a transparentnejším a efektívnejším hospodárením s lesmi vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na nastupujúce klimatické zmeny súčasný stav lesov po rozsiahlych vetrových a následných podkôrnických kalamitách, ako aj meniaci sa socio-ekonomických pomerov a požiadavka spoločnosti na ekosystémové služby si zákon o lesoch žiada zásadnú zmenu. Zásadnú zmenu si vyžaduje zákon o lesoch aj vo väzbe na ustanovenia zákona o ochrane prírody krajiny.
Tuná by som sa chcel na chvíľočku zastaviť pri tej ochrane prírody krajiny. Priatelia, máme, sme teraz vystavení infringementu. A máme to tunak kvôli čomu? Máme to tunak, máme to tuna kvôli hlucháňovi. Vlastne kvôli hlucháňovi sme si, otvárame tento návrh zákona, teraz sa bavíme o ochrane, lebo to priamo súvisí s tými lesmi, to je večný boj. A musím ešte tunak aj spomenúť pána premiéra Pellegriniho, ktorý, ja neviem, či má váhu ešte v tomto štáte, lebo ja si myslím, že predseda vlády by mal mať nejakú váhu a nejaké slovo, ale na výjazdnom zasadnutí vlády 23.10. 2018 v Javorovej doline pán premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi MPRV a MŽP a vlastníkmi, a teraz to chcem podčiarknuť, a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach na tom, aké znenie bude mať novela zákona o ochrane prírody a následne tento zákon o lesoch, nebude zaradená na rokovanie vlády. A div sa svete, zrazu je to tuna na stole, aj napriek tomu je novela zákona v parlamente. Dohodli sa len čelní predstavitelia SNS, MOST – HÍD a celý slovenský vidiek, vlastníkov a správcov hodili cez palubu, k dohode nedošlo. Novela, k novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik korektne nebavil, pritom vlastnia viac ako 50 % výmery lesov na Slovensku.
A kto sa týchto ľudí tuná zastal? Veď tí ľudia sú živitelia rodín, veď tí ľudia, keď im zakážeme tam pracovať a robiť, však oni to nechcú skántriť. Ktorý poľnohospodár podreže kravu? Potom nebude mať mlieko. A takisto ktorý lesák si vykynoží kompletne celý les? Však potom nebude môcť uživiť tú svoju rodinu. Od Márie Terézie to preberá, túto dedovizeň, otec to prenáša na syna, na vnuka dedo, takýmto spôsobom. A my tie lesy máme tu stále. To znamená, že sa asi na to tí rodičia, prarodičia, pra-prarodičia zodpovedne o to starali. A aj tí dnešní spracovatelia toho dreva, aj tí dnešní neštátni vlastníci sa o to, sa o to zodpovedne, zodpovedne sa, k tomuto pristupujú.
Beží tu teraz obrovská kampaň, všetci ideme ekologicky žiť a všetci sa tomu podriaďujeme a úplne sa ideme z toho pokakať. A poviem vám pravdu, že, že ja som bol, takisto som si fotil tie, tie holoruby a chodil som po Slovensku a som sa rozčuľoval nad tým všetkým. No a na to mi povedal jeden lesák: ´Vidíš tam ten holorub?´ No áno, vidím, však to je strašné. ´No tak choď sa tam pozrieť!´ Však to vidím. Tak som sa tam išiel pozrieť. Vážení, ten holorub nebol holorubom, ale boli tam metrové stromčeky už. Máme zákon, že keď niekto normálne vyťaží, lesák vyťaží proste časť lesa, do dvoch rokov musí vysadiť nový. A keď to neurobí, no tak dostane takú pálku, že sa mu neoplatilo to ani vyťažiť. Takže sa tu nebavme, že tunak sa len lesy drancujú. Však tí ľudia nie sú hlúpi, tí ľudia tam pracujú, tí ľudia tam majú tú pôdu a tie lesy od Márie Terézie. Tie rodiny sú tu dodnes, to sú jedny rody, to sú proste ľudia, ktorí tuná žijú, je to 200-tisíc ľudí, pre boha živého, ktorí z tohto každý rok nejaký peniažtok majú. A my sa musíme pozerať na týchto ľudí.
Však ako, veď je úplne choré, keď na Slovensku sa chráni cez 500 hektárov. Teraz som to pred chvíľkou spomínal, ale asi to ešte raz poviem, aké je to číslo, obrovské číslo, čo my všetko chránime na Slovensku a koľko je to v Rakúsku a vo Švajčiarsku napríklad. Takže Slovensko je lídrom vo výmere chránených území v Európe. Máme 9 národných parkov s celkovou výmerou územia 317 888 hektárov, pričom len ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270 127 hektárov. Až teraz chránených krajinných oblastí s celkovou výmerou 522 581 hektárov. Celková výmera týchto území je jeden milión hektárov. Toto sú údaje za našu národnú sústavu pre veľkoplošne chránené územia. Maloplošných chránených území je 1004 s výmerou ďalších 1 milión 054 tisíc hektárov a 9138 hektárov tvorí ich ochranné pásmo. Európsku sústavu chránených území tvorí 40 chránených vtáčích území o výmere 1 084 072 hektárov a 382 území európskeho významu s výmerou 587 174.
A viete, koľko majú vo Švajčiarsku, v tom vyspelom Švajčiarsku? Kde si vážia tú prírodu, kde si vážia tie hory, tú vodu, tie lesy. Vo Švajčiarsku majú jeden národný park Engadine s výmerom len 17-tisíc hektárov. Niekto to tam klčuje? Niekto to tam ničí? Niekto to tam rozvracia? Nikto. To si musíme uvedomiť.
Ďalej ma rozčuľuje aj pri jednom, aj pri druhom, keď som sa dočítal, že, lebo tieto dva zákony veľmi úzko súvisia, že to má nulový dopad na štátny rozpočet a je to absolútne zavádzanie poslancov Národnej rady a všetkých ľudí. Vláda Slovenskej republiky, a verejnosti, predkladateľov novely, čiže teraz sa bavíme o tom, o tej ochrane, novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania drevín, celulózy, zníženie zamestnanosti, toto všetko sa stane z uvedených rezortov a následne polovicu príjmov štátneho rozpočtu daní a odvodov.
Proste tam napísať, že má nulový dopad, teraz sa bavím, pani ministerka, nie o vašom zákone, ale ktorý s tým jasne súvisí, tak som hovoril o zákone, ktorý proste má nulový dopad.
Povedzte to tým ľuďom! Ja som s nimi sedel. Povedzte to tým ľuďom, ktorí živia tie, tie rodiny v tých lesoch, že to bude mať nulový dopad, keď im tam urobíte národný park, dáte tam nejaké, čo mi hovorili o tých napr. Pieninách, a zrazu tam nemôžete nič robiť. Keď si niekto vymyslí, že zrazu tam je nejaká mandelinka alebo je tam nejaký chránený, ja neviem, nejaký pišišvor malý. Alebo je tam, alebo si povieme, medveď. Tak na základe toho môžete obmedziť toho chudáka, ktorý, ktorý tam musí uživiť tú rodinu. Však tento štát je v mizérii a ľudia sú vyštvatí do zahraničia. Státisíce Slovákov pracujú v zahraničí, lebo boli vyštvatí z tejto republiky. Prečo? Lebo tuná je jedna obrovská mizéria. Tridsať rokov sa tuná striedajú vlády. Jedna kradne viac a druhá menej, tretia ešte viac. A tí ľudia museli odísť. A teraz ešte nejakí tu ostali, ťažia v tom lese to drevo, ešte sa snažia nejakým spôsobom uživiť tie rodiny. No neni potrebné aj tých poslať do prdele, že?! A týmto ich absolútne pošleme do kelu.
Myslíte, že sa s nimi niekto bavil? Viete, koľko tam bolo pripomienok? Nikto sa s nimi nebavil. A bavíme sa tuná kvôli tomu, to máme tu otvorené preto, lebo máme tam nejaký problém s hlucháňom. Tak cez hlucháňa sme tuná otvorili, tento návrh zákona, ktorý úzko súvisí aj s týmto.
Ja tuna chcem len sa zastať tých, tých neštátnych vlastníkov, neštátnych vlastníkov týchto lesných pozemkov. Tuna, čo pán minister povedal, to je na hanbu sveta, pred chvíľočkou, že 3 milióny, že im dá 3 milióny. Viete, čo to je 3 milióny? Veď to je výsmech, to je pľuvanec do tváre.
Ja som s tými ľuďmi sedel, rozprával im, aké majú ťažké roboty s nimi, jaký majú problém. A môžeme si povedať, ako sa k tomu postavia, k tomu lesu, aj, pani ministerka, ako je to v Nemecku, čo pre to robia Česi. Nemci, keď bola kalamita, okamžite tam poslali armádu. To je náš vzor Nemecko. Poslali tam armádu, aby to spracovali. Česi, tomu sa Babiš venuje konkrétne, aby to okamžite sa, bolo treba spracovať. Každý jeden lesohospodár vie, že keď padne tam strom a keď sa nevyťaží, keď ho okamžite odtiaľ nedostanete, do 10 – 12 dní, je problém, ten lykožrút vyletí a napadne mu ďalší zdravý les. Veď to vie aj malé decko. Len my im hádžeme klacky pod nohy. My sa ideme tváriť, že sme ekologickí, nechajme to na zemi, príroda si s tým poradí.
A ja sa pýtam, kto nakŕmi toho lesohospodára, kto dá tým deťom jesť?! To nás nezaujíma. Budeme ich chrániť a deti nech pomrú, pokapú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, kľud, nekričte, počujeme aj tak.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Pán predseda, pardon, ešte nie ste, pán podpredseda, prepáčte mi to, ale mňa to štve, toto, mňa to štve. To treba tým ľuďom povedať.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale netreba na nich kričať.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja kričím na systém, na vás, konkrétne na vás (vyslovené s pobavením)...
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na mňa duplom nekričte, lebo ešte naježeného Maďara ste nevideli.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
... tí, ktorí by to mali počúvať, tí tu nie sú. Možno by som mal ešte viac kričať, aby to bolo počuť až tam, kde sú zalezení v tých bufetoch, lebo by mali tu sedieť.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak hovoríte aj o vašich poslancoch, ako vidím (vyslovené s pobavením).
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja tu za nich stojím a bojujem. Vaši tu nie sú.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ako, keď nie? Pozrite sa hore a pozrite sa na mňa, zum Beispiel.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Takže tuná sa treba zastať týchto neštátnych vlastníkov týchto lesov. Veď sú to poslední ľudia. Tie regióny sú vyľudnené. Hlavne tam, kde je najväčšia nezamestnanosť. Čo tým ľuďom ostalo? Poľnohospodárstvo a lesohosporárstvo, nič iné tam neostalo. A tí ľudia odchádzajú. Ešte aj týmto zabráňme, rozširujme tie územia, vymýšľajme si vtáčie územia. Však my tam chránime už pomaly celé Slovensko. Však zakážme vôbec chodiť do lesov!
Ale ja sa pýtam, že to treba zosúladiť. Ja som za ochranu prírody, absolútne, samozrejme, však nechceme tu mať len nejakú vyprahnutú púšť. Ale my tunak žijeme s našimi ľuďmi. My tu potrebujeme mať rodiny, ktoré tunak budú ďalej žiť a budú tu mať deti a deti budú mať ďalšie deti a nepotrebujeme mať našich ľudí v Nemecku, v Holandsku, v Anglicku, prípadne v Taliansku. Ale toto my takýmto spôsobom dospejeme. Ja som s tými ľuďmi rozprával, aké majú starosti, čo sa im tam stalo, napríklad na tých Pieninách. Proste to máte územie, kde normálne pracujete, a zrazu si niekto zmyslí urobiť čiaru. A myslíte si, že im niekto za to zaplatí? No nikto nič. A to, že niekto? Keď pán minister povie, že 3 milióny? Čo to je, preboha živého, 3 milióny?! Pre jedného človeka? Nekonečný peniaz. Pre 200-tisíc? Vydeľte si to. Bavíme sa o "pínac", o orieškoch, bavíme sa o centoch. Toto my sme ochotní dať tým ľuďom. My im zakážeme na ich vlastných pozemkoch, obmedzíme ich, dokonca ich nútime dnes spracovať kalamitné drevo, to im zničí ďalšiu, ďalšiu možnú úrodu vo forme zdravého lesa, ktorý je absolútne napadnutý.
Ja som v tej doline bol, kde bol pán premiér, kde sľúbil tým neštátnym vlastníkom, kde im to sľúbil, že to nepôjde do parlamentu. Je to tu, teraz tu stojím kvôli tomu. Oklamal ich. Jeho slovo má asi hodnotu, nechcem povedať čoho. Oklamal ich. Keď nechce niečo splniť, nech to nehovorí. Nikto ho nenútil dať tento sľub, ale pán premiér to jasne povedal, on im to sľúbil na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline. Toto pán premiér Pellegrini povedal. Oklamal ich. Tí ľudia sú oklamaní. Je ich 200-tisíc, sú oklamaní a nahnevaní. A právom sú oklamaní, teda právom sú nahnevaní a sú veľmi sklamaní z tohto, akým spôsobom sa k nim pristupuje. Nikto s nimi nebavil sa a nerokoval, nikto ich nevypočul, ale sme ich kľudne schopní obmedziť. Vymýšľame rôzne ďalšie veci, ktoré im znemožňujú ťažbu. Robíme im problémy pri spracovaní kalamitného dreva.
Však v Nemecku použili armádu na to, aby vyťažili kalamitné drevo. Nie, my budeme tu mať prales. My si tu ideme tvoriť pralesy, musíme to ponechať na prírodu. A tých ľudí necháme na čo, ponecháme ich na čo? Na živorenie? Ponecháme ich na biedu, na mizériu? Na čo ich ponecháme?
Lebo ideme chrániť, ideme robiť, ideme tuná robiť pralesy, lebo tuná príroda si poradí sama. Treba chrániť prírodu, rozhodne áno, ale my chránime pomaly celé Slovensko. Však som vám tie výmery tu teraz prečítal. Vo Švajčiarsku majú 17-tisíc hektárov a tuná sa bavíme o miliónoch, rôznych nezmysloch. A tam obmedzujeme týchto, chudákov, ľudí, ktorí tuná nemôžu pracovať. Veď tí ľudia od nás nič nechcú, chcú od nás len svätý pokoj. Chcú platiť dane a chcú si zarobiť na chleba. A my im v tom bránime.
Tieto obidva zákony sú veľmi zle pripravené. Budeme proti nim bojovať, nepostavíme sa za ne. A chcem rovnako poprosiť pani ministerku aj pána ministra, aby tieto dva zákony úplne stiahli, aby sa poriadne pripravili, aby sa urobila celoštátna diskusia, ale hlavne, aby sa prizvali odborníci a prizvali sa tí zástupcovia tých urbárov, tých neštátnych vlastníkov, nie nejaká, akože sme sa bavili a teraz mi tuná povedia, že nejaké, že nejakí neštátni štyria, ktorí si dohodnú. Ale bavte sa s tými 200-tisíc ľuďmi, pre boha živého! Jak keby tento minister, čo tu pred chvíľočkou stál, by išiel za nimi, tak ho tam ubijú tými onými, smrečkami po hlave, keby za nimi tam došiel, by videl, čo týmto spôsobuje. Toto je absolútne zle pripravené.
Prosím pekne, pani ministerka, pán minister, stiahnite to. Pripravme to zodpovedne, toto je tak vážna vec, že k tomuto sa treba zodpovedne pripraviť sa k tomu, treba vypočuť tých ľudí. Tí ľudia neboli vypočutí, však tam bolo toľko pripomienok a nič nebolo zohľadnené. Nikto sa s nimi nebavil. Ja tu musím stáť, ja to musím povedať. By som sa hanbil im pozrieť do tváre a do očí by som sa hanbil im pozrieť, keby som tu nebol a neupozornil na to. Vy si urobte, čo chcete, ale tí ľudia vám vystavia účet.
Máme voľby za päť, šesť mesiacov a ja chcem týmto vyzvať všetkých tých ľudí, tých 200-tisíc vlastníkov tej pôdy. Dobre ma vypočujte a dobre sa pozrite, čo vám pripravia. A potom zistíte, keď začnú tieto dva zákony platiť, akým spôsobom budete obmedzení. Koľko ste mali pred rokom, pred dvomi rokmi podielov z týchto vašich pozemkoch a koľko budete mať na budúci rok a potom k tomu pristupujte aj pri, pri volebných urnách.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prečo sa k tomu chcem vyjadriť? Nie som ani lesák, nie som ani poľnohospodár, pôdohospodár, ale som človek, ktorý chodí po regiónoch, som človek, ktorý chodí po Slovensku a je empatický, počúva ľudí. Baví sa hlavne s obyčajnými bežnými ľuďmi a počúva ich problémy.
Stretol som sa na Liptove s predsedami 60 urbárov, ktorí mi povedali, aké majú problémy aj so zákonom o ochrane prírody, ktorý úzko súvisí s novým zákonom, ktorý predložila pani ministerka pôdohospodárstva. To znamená, že potom, potom som bol na rokovaní asi so 100 urbármi, šéfmi urbárov v Snine a povedali úplne to isté. Títo ľudia predstavujú urbáre, ktoré združujú okolo 100- až 200-tisíc, myslím, ľudí, ktorí sú priamo účastníci týchto, týchto, podielnici týchto urbárov. A počúvam v kuse tie isté ponosy. A tieto dva zákony sa ich bytostne dotknú. A myslíte si, že sa s nimi niekto bavil? Nie. Absolútne sa s nimi nikto nebavil. Treba si uvedomiť, že oni majú jeden milión hektárov pôdy a týchto ľudí nikto nevypočul. Preto som tu a preto sa tomu chvíľku budem venovať.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 208/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 129/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvodné slovo, nech sa páči. Pani ministerka v úvodnom slove pri predstavovaní novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v prvom čítaní uviedla, že sa veľmi teší, že môže v parlamente predložiť túto novelu, pretože lesy má veľmi rada a keby nešla študovať na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, ako druhé jej povolanie by bolo lesné inžinierstvo. Preto je veľmi zarážajúce, že ako podpredsedkyňa vlády a ministerka pôdohospodárstva sa lesom vôbec nevenuje. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že novela zákona mala byť na základe úlohy č. 7 plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predložená už v decembri roku 2017. Jej splnenie bolo odložené, jej splnenie bolo odložené na december 2018 a prax je taká, že o nej rokujeme až teraz pred koncom volebného obdobia, z čoho je zrejmé, že problematika slovenských lesov nepatrí medzi jej priority.
V dôvodnej správe k novele zákona je uvedené: "Návrh zákona v čl. I reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov obhospodarovateľov lesov, ako aj orgány štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien, rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii z praxe."
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo nedokáže efektívne komunikovať ani s odborníkmi, ktorí sú zamestnanci organizácií v jeho zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti. Aké má rezort poznatky z aplikačnej praxe, keď s odborníkmi z lesníckej praxe nerieši ani základné problémy lesného hospodárstva? Keby mali zástupcovia ministerstva seriózny záujem o to, aká je aplikačná prax, dozvedeli by sa o tom, aká je lesnícka legislatíva prebyrokratizovaná a lesy zdrojovo poddimenzované. Že lesník ako zamestnanec, ktorý má byť dennodenne v teréne, pri výrobe, kontrole a ochrane lesa, sedí v kancelárii celé dni pri počítači nad papiermi. Vlastníci a obhospodarovatelia lesných pozemkov a orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva sú tak v katastrofálnom stave, v akej ešte po 89. roku neboli.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú tesne pred kolapsom. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov sa nemá kto zastať a nenájdu oporu ani v tejto novele a ani na ministerstve. To som bol jasne svedkom toho, keď som sa bavil dokopy s 200 urbármi, zástupcami urbárov. A týchto ľudí sa absolútne nemá kto zastať. Nefunguje štátna lesnícka politika, vlastníkov nemá sa kto zastať, nenájdu oporu ani v tejto novele, ani na ministerstve. V tomto ohľade významne zaostávame za našimi susedmi z Česka, z Poľska, Maďarska, o Rakúsku a Nemecku ani nehovorím.
Definovanie, definovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez seriózneho výskumu predovšetkým v obmedzení maximálnej plochy obnoveného prvku uvedenej v novele na 0,2 hektára je nezmysel. Podobný nezmysel je vo vyhlasovaní lesov osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) novely, ktorý znie: po "e) v chránených územiach, 21) v územiach medzinárodného významu 21a) a na lesných pozemkoch s výskytom chránených druhov". Z uvedeného vyplýva, že všade tam, kde sa na lesných pozemkoch nachádzajú chránené živočíchy, môžu byť vyhlásené lesy osobitného určenia. Tie majú osobitný režim hospodárenia a neplatia za ne ani dane z nehnuteľnosti obciam a mestám.
Načo máme potom 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 1004 maloplošných chránených území?
Zaujímalo by ma, ako bolo toto novelizačné ustanovenie prerokované so ZMOS-om. Zoberme za príklad len medveďa hnedého. Do Bruselu sme zaslali výmeru biotopov vhodnú pre tento druh 411-tisíc hektárov. Medveď hnedý je na Slovensku rozšírený na výmere väčšej ako je 1 milión 300-tisíc hektárov, čiže v prevažnej výmere mimo svojho prirodzeného výskytu. Na tejto výmere je možné vyhlásiť lesy osobitného určenia s diferencovaným, čiže obmedzeným spôsobom hospodárenia, pretože medveď je chránený druh. Aj keď sa vyskytuje v biotopoch mimo svojho, mimo svojich pôvodných biotopov, je brutálne premnožený, čím zaniká jeho, zmysel jeho ochrany, pretože chránený by mal byť druh, ktorý je ohrozený a jeho počty sú veľmi nízke. O tom som už pred chvíľočkou spomínal. Začali sme chrániť medveďa preto, lebo ho bolo iba 35 kusov v roku 1935, tak to bolo jasne namieste. Dneska si otvorte červenú knihu ohrozených druhov, ale medveďa tam nenájdete. Medveď je na Slovensku premnožený. Optimálny stav podľa poľovníkov a lesníkov je 700 medveďov, 700 kusov. Podľa prieskumu, podľa výskumu z trusu medveďa sa zistilo, že na Slovensku máme dokázateľné identifikovaných okolo 1200 alebo 1300 unikátnych, unikátnych zvierat medveďa hnedého a poľovníci tvrdia až o 2- tisíc kusoch. To znamená, že je absolútne premnožený. A on ten medveď potrebuje nejaké svoje územie. On tam nepustí ďalších. Proste tých mladých vyháňa ďalej a za chvíľku ich budeme mať na Kolibe. Len za chvíľočku.
Novela je zle pripravená. Nebola korektne prerokovaná s neštátnymi vlastníkmi, to upozorňujem, s neštátnymi vlastníkmi táto novela nebola prerokovaná. Pri jej tvorbe nebol využitý potenciál odborníkov v danej oblasti. Nerieši základné problémy lesov na Slovensku, ako je hynutie horských lesných smrečín, prípravou na klimatickú zmenu ani konflikt medzi záujmami ochrany prírody a trvalo udržateľného prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, s ktorými majú odborníci na lesy dlhodobé skúsenosti. Bola tvorená predovšetkým počas medzirezortných rokovaní zástupcov MPRV a MŽP pod nátlakom ministerstva životného prostredia.
Je to veľmi zlá vizitka SNS. Novela má 203 novelizačných bodov, čo je rozsah skôr na nový zákon. V mnohých ustanoveniach zbytočne komplikuje jeho vykonateľnosť a zavádza ďalšiu byrokraciu. Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v priestore, kde si naši susedia podstatne viac vážia svoje lesy a prikladajú im podstatne väčšiu vážnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v omnoho výraznejšom investovaní do lesov v dotačnej politike a transparentnejším a efektívnejším hospodárením s lesmi vo vlastníctve štátu. Vzhľadom na nastupujúce klimatické zmeny súčasný stav lesov po rozsiahlych vetrových a následných podkôrnických kalamitách, ako aj meniaci sa socio-ekonomických pomerov a požiadavka spoločnosti na ekosystémové služby si zákon o lesoch žiada zásadnú zmenu. Zásadnú zmenu si vyžaduje zákon o lesoch aj vo väzbe na ustanovenia zákona o ochrane prírody krajiny.
Tuná by som sa chcel na chvíľočku zastaviť pri tej ochrane prírody krajiny. Priatelia, máme, sme teraz vystavení infringementu. A máme to tunak kvôli čomu? Máme to tunak, máme to tuna kvôli hlucháňovi. Vlastne kvôli hlucháňovi sme si, otvárame tento návrh zákona, teraz sa bavíme o ochrane, lebo to priamo súvisí s tými lesmi, to je večný boj. A musím ešte tunak aj spomenúť pána premiéra Pellegriniho, ktorý, ja neviem, či má váhu ešte v tomto štáte, lebo ja si myslím, že predseda vlády by mal mať nejakú váhu a nejaké slovo, ale na výjazdnom zasadnutí vlády 23.10. 2018 v Javorovej doline pán premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode medzi MPRV a MŽP a vlastníkmi, a teraz to chcem podčiarknuť, a vlastníkmi a správcami pozemkov v chránených územiach na tom, aké znenie bude mať novela zákona o ochrane prírody a následne tento zákon o lesoch, nebude zaradená na rokovanie vlády. A div sa svete, zrazu je to tuna na stole, aj napriek tomu je novela zákona v parlamente. Dohodli sa len čelní predstavitelia SNS, MOST – HÍD a celý slovenský vidiek, vlastníkov a správcov hodili cez palubu, k dohode nedošlo. Novela, k novele nebola realizovaná korektná odborná ani verejná diskusia s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik korektne nebavil, pritom vlastnia viac ako 50 % výmery lesov na Slovensku.
A kto sa týchto ľudí tuná zastal? Veď tí ľudia sú živitelia rodín, veď tí ľudia, keď im zakážeme tam pracovať a robiť, však oni to nechcú skántriť. Ktorý poľnohospodár podreže kravu? Potom nebude mať mlieko. A takisto ktorý lesák si vykynoží kompletne celý les? Však potom nebude môcť uživiť tú svoju rodinu. Od Márie Terézie to preberá, túto dedovizeň, otec to prenáša na syna, na vnuka dedo, takýmto spôsobom. A my tie lesy máme tu stále. To znamená, že sa asi na to tí rodičia, prarodičia, pra-prarodičia zodpovedne o to starali. A aj tí dnešní spracovatelia toho dreva, aj tí dnešní neštátni vlastníci sa o to, sa o to zodpovedne, zodpovedne sa, k tomuto pristupujú.
Beží tu teraz obrovská kampaň, všetci ideme ekologicky žiť a všetci sa tomu podriaďujeme a úplne sa ideme z toho pokakať. A poviem vám pravdu, že, že ja som bol, takisto som si fotil tie, tie holoruby a chodil som po Slovensku a som sa rozčuľoval nad tým všetkým. No a na to mi povedal jeden lesák: ´Vidíš tam ten holorub?´ No áno, vidím, však to je strašné. ´No tak choď sa tam pozrieť!´ Však to vidím. Tak som sa tam išiel pozrieť. Vážení, ten holorub nebol holorubom, ale boli tam metrové stromčeky už. Máme zákon, že keď niekto normálne vyťaží, lesák vyťaží proste časť lesa, do dvoch rokov musí vysadiť nový. A keď to neurobí, no tak dostane takú pálku, že sa mu neoplatilo to ani vyťažiť. Takže sa tu nebavme, že tunak sa len lesy drancujú. Však tí ľudia nie sú hlúpi, tí ľudia tam pracujú, tí ľudia tam majú tú pôdu a tie lesy od Márie Terézie. Tie rodiny sú tu dodnes, to sú jedny rody, to sú proste ľudia, ktorí tuná žijú, je to 200-tisíc ľudí, pre boha živého, ktorí z tohto každý rok nejaký peniažtok majú. A my sa musíme pozerať na týchto ľudí.
Však ako, veď je úplne choré, keď na Slovensku sa chráni cez 500 hektárov. Teraz som to pred chvíľkou spomínal, ale asi to ešte raz poviem, aké je to číslo, obrovské číslo, čo my všetko chránime na Slovensku a koľko je to v Rakúsku a vo Švajčiarsku napríklad. Takže Slovensko je lídrom vo výmere chránených území v Európe. Máme 9 národných parkov s celkovou výmerou územia 317 888 hektárov, pričom len ich ochranné pásmo predstavuje ďalších 270 127 hektárov. Až teraz chránených krajinných oblastí s celkovou výmerou 522 581 hektárov. Celková výmera týchto území je jeden milión hektárov. Toto sú údaje za našu národnú sústavu pre veľkoplošne chránené územia. Maloplošných chránených území je 1004 s výmerou ďalších 1 milión 054 tisíc hektárov a 9138 hektárov tvorí ich ochranné pásmo. Európsku sústavu chránených území tvorí 40 chránených vtáčích území o výmere 1 084 072 hektárov a 382 území európskeho významu s výmerou 587 174.
A viete, koľko majú vo Švajčiarsku, v tom vyspelom Švajčiarsku? Kde si vážia tú prírodu, kde si vážia tie hory, tú vodu, tie lesy. Vo Švajčiarsku majú jeden národný park Engadine s výmerom len 17-tisíc hektárov. Niekto to tam klčuje? Niekto to tam ničí? Niekto to tam rozvracia? Nikto. To si musíme uvedomiť.
Ďalej ma rozčuľuje aj pri jednom, aj pri druhom, keď som sa dočítal, že, lebo tieto dva zákony veľmi úzko súvisia, že to má nulový dopad na štátny rozpočet a je to absolútne zavádzanie poslancov Národnej rady a všetkých ľudí. Vláda Slovenskej republiky, a verejnosti, predkladateľov novely, čiže teraz sa bavíme o tom, o tej ochrane, novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania drevín, celulózy, zníženie zamestnanosti, toto všetko sa stane z uvedených rezortov a následne polovicu príjmov štátneho rozpočtu daní a odvodov.
Proste tam napísať, že má nulový dopad, teraz sa bavím, pani ministerka, nie o vašom zákone, ale ktorý s tým jasne súvisí, tak som hovoril o zákone, ktorý proste má nulový dopad.
Povedzte to tým ľuďom! Ja som s nimi sedel. Povedzte to tým ľuďom, ktorí živia tie, tie rodiny v tých lesoch, že to bude mať nulový dopad, keď im tam urobíte národný park, dáte tam nejaké, čo mi hovorili o tých napr. Pieninách, a zrazu tam nemôžete nič robiť. Keď si niekto vymyslí, že zrazu tam je nejaká mandelinka alebo je tam nejaký chránený, ja neviem, nejaký pišišvor malý. Alebo je tam, alebo si povieme, medveď. Tak na základe toho môžete obmedziť toho chudáka, ktorý, ktorý tam musí uživiť tú rodinu. Však tento štát je v mizérii a ľudia sú vyštvatí do zahraničia. Státisíce Slovákov pracujú v zahraničí, lebo boli vyštvatí z tejto republiky. Prečo? Lebo tuná je jedna obrovská mizéria. Tridsať rokov sa tuná striedajú vlády. Jedna kradne viac a druhá menej, tretia ešte viac. A tí ľudia museli odísť. A teraz ešte nejakí tu ostali, ťažia v tom lese to drevo, ešte sa snažia nejakým spôsobom uživiť tie rodiny. No neni potrebné aj tých poslať do prdele, že?! A týmto ich absolútne pošleme do kelu.
Myslíte, že sa s nimi niekto bavil? Viete, koľko tam bolo pripomienok? Nikto sa s nimi nebavil. A bavíme sa tuná kvôli tomu, to máme tu otvorené preto, lebo máme tam nejaký problém s hlucháňom. Tak cez hlucháňa sme tuná otvorili, tento návrh zákona, ktorý úzko súvisí aj s týmto.
Ja tuna chcem len sa zastať tých, tých neštátnych vlastníkov, neštátnych vlastníkov týchto lesných pozemkov. Tuna, čo pán minister povedal, to je na hanbu sveta, pred chvíľočkou, že 3 milióny, že im dá 3 milióny. Viete, čo to je 3 milióny? Veď to je výsmech, to je pľuvanec do tváre.
Ja som s tými ľuďmi sedel, rozprával im, aké majú ťažké roboty s nimi, jaký majú problém. A môžeme si povedať, ako sa k tomu postavia, k tomu lesu, aj, pani ministerka, ako je to v Nemecku, čo pre to robia Česi. Nemci, keď bola kalamita, okamžite tam poslali armádu. To je náš vzor Nemecko. Poslali tam armádu, aby to spracovali. Česi, tomu sa Babiš venuje konkrétne, aby to okamžite sa, bolo treba spracovať. Každý jeden lesohospodár vie, že keď padne tam strom a keď sa nevyťaží, keď ho okamžite odtiaľ nedostanete, do 10 – 12 dní, je problém, ten lykožrút vyletí a napadne mu ďalší zdravý les. Veď to vie aj malé decko. Len my im hádžeme klacky pod nohy. My sa ideme tváriť, že sme ekologickí, nechajme to na zemi, príroda si s tým poradí.
A ja sa pýtam, kto nakŕmi toho lesohospodára, kto dá tým deťom jesť?! To nás nezaujíma. Budeme ich chrániť a deti nech pomrú, pokapú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, kľud, nekričte, počujeme aj tak.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Pán predseda, pardon, ešte nie ste, pán podpredseda, prepáčte mi to, ale mňa to štve, toto, mňa to štve. To treba tým ľuďom povedať.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale netreba na nich kričať.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja kričím na systém, na vás, konkrétne na vás (vyslovené s pobavením)...
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na mňa duplom nekričte, lebo ešte naježeného Maďara ste nevideli.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
... tí, ktorí by to mali počúvať, tí tu nie sú. Možno by som mal ešte viac kričať, aby to bolo počuť až tam, kde sú zalezení v tých bufetoch, lebo by mali tu sedieť.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak hovoríte aj o vašich poslancoch, ako vidím (vyslovené s pobavením).
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Ja tu za nich stojím a bojujem. Vaši tu nie sú.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ako, keď nie? Pozrite sa hore a pozrite sa na mňa, zum Beispiel.
Kollár, Boris, poslanec NR SR
Takže tuná sa treba zastať týchto neštátnych vlastníkov týchto lesov. Veď sú to poslední ľudia. Tie regióny sú vyľudnené. Hlavne tam, kde je najväčšia nezamestnanosť. Čo tým ľuďom ostalo? Poľnohospodárstvo a lesohosporárstvo, nič iné tam neostalo. A tí ľudia odchádzajú. Ešte aj týmto zabráňme, rozširujme tie územia, vymýšľajme si vtáčie územia. Však my tam chránime už pomaly celé Slovensko. Však zakážme vôbec chodiť do lesov!
Ale ja sa pýtam, že to treba zosúladiť. Ja som za ochranu prírody, absolútne, samozrejme, však nechceme tu mať len nejakú vyprahnutú púšť. Ale my tunak žijeme s našimi ľuďmi. My tu potrebujeme mať rodiny, ktoré tunak budú ďalej žiť a budú tu mať deti a deti budú mať ďalšie deti a nepotrebujeme mať našich ľudí v Nemecku, v Holandsku, v Anglicku, prípadne v Taliansku. Ale toto my takýmto spôsobom dospejeme. Ja som s tými ľuďmi rozprával, aké majú starosti, čo sa im tam stalo, napríklad na tých Pieninách. Proste to máte územie, kde normálne pracujete, a zrazu si niekto zmyslí urobiť čiaru. A myslíte si, že im niekto za to zaplatí? No nikto nič. A to, že niekto? Keď pán minister povie, že 3 milióny? Čo to je, preboha živého, 3 milióny?! Pre jedného človeka? Nekonečný peniaz. Pre 200-tisíc? Vydeľte si to. Bavíme sa o "pínac", o orieškoch, bavíme sa o centoch. Toto my sme ochotní dať tým ľuďom. My im zakážeme na ich vlastných pozemkoch, obmedzíme ich, dokonca ich nútime dnes spracovať kalamitné drevo, to im zničí ďalšiu, ďalšiu možnú úrodu vo forme zdravého lesa, ktorý je absolútne napadnutý.
Ja som v tej doline bol, kde bol pán premiér, kde sľúbil tým neštátnym vlastníkom, kde im to sľúbil, že to nepôjde do parlamentu. Je to tu, teraz tu stojím kvôli tomu. Oklamal ich. Jeho slovo má asi hodnotu, nechcem povedať čoho. Oklamal ich. Keď nechce niečo splniť, nech to nehovorí. Nikto ho nenútil dať tento sľub, ale pán premiér to jasne povedal, on im to sľúbil na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline. Toto pán premiér Pellegrini povedal. Oklamal ich. Tí ľudia sú oklamaní. Je ich 200-tisíc, sú oklamaní a nahnevaní. A právom sú oklamaní, teda právom sú nahnevaní a sú veľmi sklamaní z tohto, akým spôsobom sa k nim pristupuje. Nikto s nimi nebavil sa a nerokoval, nikto ich nevypočul, ale sme ich kľudne schopní obmedziť. Vymýšľame rôzne ďalšie veci, ktoré im znemožňujú ťažbu. Robíme im problémy pri spracovaní kalamitného dreva.
Však v Nemecku použili armádu na to, aby vyťažili kalamitné drevo. Nie, my budeme tu mať prales. My si tu ideme tvoriť pralesy, musíme to ponechať na prírodu. A tých ľudí necháme na čo, ponecháme ich na čo? Na živorenie? Ponecháme ich na biedu, na mizériu? Na čo ich ponecháme?
Lebo ideme chrániť, ideme robiť, ideme tuná robiť pralesy, lebo tuná príroda si poradí sama. Treba chrániť prírodu, rozhodne áno, ale my chránime pomaly celé Slovensko. Však som vám tie výmery tu teraz prečítal. Vo Švajčiarsku majú 17-tisíc hektárov a tuná sa bavíme o miliónoch, rôznych nezmysloch. A tam obmedzujeme týchto, chudákov, ľudí, ktorí tuná nemôžu pracovať. Veď tí ľudia od nás nič nechcú, chcú od nás len svätý pokoj. Chcú platiť dane a chcú si zarobiť na chleba. A my im v tom bránime.
Tieto obidva zákony sú veľmi zle pripravené. Budeme proti nim bojovať, nepostavíme sa za ne. A chcem rovnako poprosiť pani ministerku aj pána ministra, aby tieto dva zákony úplne stiahli, aby sa poriadne pripravili, aby sa urobila celoštátna diskusia, ale hlavne, aby sa prizvali odborníci a prizvali sa tí zástupcovia tých urbárov, tých neštátnych vlastníkov, nie nejaká, akože sme sa bavili a teraz mi tuná povedia, že nejaké, že nejakí neštátni štyria, ktorí si dohodnú. Ale bavte sa s tými 200-tisíc ľuďmi, pre boha živého! Jak keby tento minister, čo tu pred chvíľočkou stál, by išiel za nimi, tak ho tam ubijú tými onými, smrečkami po hlave, keby za nimi tam došiel, by videl, čo týmto spôsobuje. Toto je absolútne zle pripravené.
Prosím pekne, pani ministerka, pán minister, stiahnite to. Pripravme to zodpovedne, toto je tak vážna vec, že k tomuto sa treba zodpovedne pripraviť sa k tomu, treba vypočuť tých ľudí. Tí ľudia neboli vypočutí, však tam bolo toľko pripomienok a nič nebolo zohľadnené. Nikto sa s nimi nebavil. Ja tu musím stáť, ja to musím povedať. By som sa hanbil im pozrieť do tváre a do očí by som sa hanbil im pozrieť, keby som tu nebol a neupozornil na to. Vy si urobte, čo chcete, ale tí ľudia vám vystavia účet.
Máme voľby za päť, šesť mesiacov a ja chcem týmto vyzvať všetkých tých ľudí, tých 200-tisíc vlastníkov tej pôdy. Dobre ma vypočujte a dobre sa pozrite, čo vám pripravia. A potom zistíte, keď začnú tieto dva zákony platiť, akým spôsobom budete obmedzení. Koľko ste mali pred rokom, pred dvomi rokmi podielov z týchto vašich pozemkoch a koľko budete mať na budúci rok a potom k tomu pristupujte aj pri, pri volebných urnách.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
16:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13
Martin FeckoÁno, státisíce ľudí a to nie iba v urbariátoch, aj pri pozemkových úpravách, aj pri reštitúciách, aj pri ďalšom nakladaní s majetkom bolo oklamaných, sú oklamaní, hromžia a nemajú sa kde dopátrať pravdy, spravodlivosti. Nemá sa ich kto zastať. Budem aj ja niečo ilustrovať vo svojom vystúpení. Ale musím povedať áno, to sú tí neštátni, lebo keď si čítam tento zákon, ako keby to iba užívali Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Nieže sú tam ešte ďalší, ktorí sú v prevahe vo vlastníctve. A koľkí ešte ani nemali to vlastníctvo priznané a pred ich očami z ich lesa ide drevo. Vojenský obvod Javorina a nemôžu nič spraviť. Pretože jedna partia si povedala, že tam bude mať nejaký vojenský kataster a potom zisťujeme po pätnástich rokoch, že je to volovina.
Takže, vážení, to sú také prehmaty minulosti, s ktorými sa nedá vysporiadať, že je nie na zaplakanie, to je na infarkt. A títo ľudia, žiaľ, sú zatiaľ bezmocní. Zatiaľ, hovorím, raz to príde.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 16:13 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, pretože áno, to je na vytočenie do nepríčetna, pokiaľ sa stretnete s tými vlastníkmi a počúvate, aké majú názory na terajšie vedenie rezortu, a to jedného aj druhého. Hovoril si, že áno, že boli, neboli prizvaní. No viete, ako sa to robí? Prídete za okrúhly stôl, okej, všetko dobré, boli ste tam, dali ste pripomienky. To, že neboli akceptované? No, žiaľ, nesystémové, neodborné. Vybavení. Ale boli ste tam predsa. Toto ja už zažívam deviaty rok, vážení. Takže keď si niekto myslí, že ideme tu riešiť veci pre ľudí, no zabudnite. Momentálne je to všecko iba o tom, že z ktorého ste portfólia poslancov a takýmto spôsobom dostávate alebo nedostávate zadosť vašim návrhom.
Áno, státisíce ľudí a to nie iba v urbariátoch, aj pri pozemkových úpravách, aj pri reštitúciách, aj pri ďalšom nakladaní s majetkom bolo oklamaných, sú oklamaní, hromžia a nemajú sa kde dopátrať pravdy, spravodlivosti. Nemá sa ich kto zastať. Budem aj ja niečo ilustrovať vo svojom vystúpení. Ale musím povedať áno, to sú tí neštátni, lebo keď si čítam tento zákon, ako keby to iba užívali Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Nieže sú tam ešte ďalší, ktorí sú v prevahe vo vlastníctve. A koľkí ešte ani nemali to vlastníctvo priznané a pred ich očami z ich lesa ide drevo. Vojenský obvod Javorina a nemôžu nič spraviť. Pretože jedna partia si povedala, že tam bude mať nejaký vojenský kataster a potom zisťujeme po pätnástich rokoch, že je to volovina.
Takže, vážení, to sú také prehmaty minulosti, s ktorými sa nedá vysporiadať, že je nie na zaplakanie, to je na infarkt. A títo ľudia, žiaľ, sú zatiaľ bezmocní. Zatiaľ, hovorím, raz to príde.
Rozpracované
16:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:15
Ľuboš MartinákSám osobne mám za to, že v piatom stupni ochrany orgány štátnej správy ochrany prírody majú možnosť podľa zákona, ak chcú, nechať spracovať kalamitu aj v tomto piatom stupni ochrany. Bohužiaľ, sa to tak nestáva, ale majú možnosť. Pričom piaty stupeň ochrany je rojovisko pre ďalšie veci, hej. Toľko k tomu spracovaniu kalamity.
Čo sa týka neštátnych vlastníkov lesa, ja osobne pochybujem o tom, že nebolo vôbec s nimi nič rokované. Okrem toho, ľudia dobrí, každý obhospodarovateľ lesa musí mať zo zákona odborného lesného hospodára, ktorého platí. Tak mu poviem, počuj odborný lesný hospodár, sa tam zúčastníš, lebo ty tomu rozumieš. Ďakujem. Toľko v krátkosti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 16:15 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Kollár, ono pomerne v tejto krátkej dobe je ťažko reagovať na vaše emotívne vystúpenie. Mali ste tam, musím povedať ako lesník, aj dobré stránky. Tú dobrú stránku by som veľmi hodnotil, teraz hovorím úplne vážne, ohľadom spracovania kalamity. V roku 1982 bola obrovská smrekovcová lykožrútová kalamita v Rakúsku a v Nemecku v oblasti Šumavy. Rok to nechali tak, robili, počujte dobre, biopostreky. Tie biopostreky znamenali, že zachránili les a asi 15 druhov vtákov odhniezdilo, ktoré po 10 - 12 rokoch sa vrátili. Ja som tak isto za spracovávanie, včasné spracovávanie lykožrútovej kalamity, lebo kto pozná vývinové štádium lykožrúta, veľmi ľahko pochopí, aké je to obrovské nebezpečie.
Sám osobne mám za to, že v piatom stupni ochrany orgány štátnej správy ochrany prírody majú možnosť podľa zákona, ak chcú, nechať spracovať kalamitu aj v tomto piatom stupni ochrany. Bohužiaľ, sa to tak nestáva, ale majú možnosť. Pričom piaty stupeň ochrany je rojovisko pre ďalšie veci, hej. Toľko k tomu spracovaniu kalamity.
Čo sa týka neštátnych vlastníkov lesa, ja osobne pochybujem o tom, že nebolo vôbec s nimi nič rokované. Okrem toho, ľudia dobrí, každý obhospodarovateľ lesa musí mať zo zákona odborného lesného hospodára, ktorého platí. Tak mu poviem, počuj odborný lesný hospodár, sa tam zúčastníš, lebo ty tomu rozumieš. Ďakujem. Toľko v krátkosti.
Rozpracované
16:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:17
Boris KollárVystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 16:17 hod.
Mgr.
Boris Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem obidvom pánom poslancom. Rovnako chcem povedať pánovi ministrovi Sólymosovi aj pani ministerke, to neni je útok na vás. Ja, mne je úplne jedno, že či to predkladáte vy alebo by za vás bol niekto úplne iný. To je zúfalý boj za tých neštátnych vlastníkov lesov, ktorí proste sa nám ponosujú, ktorí majú starosti, problém s tým, ako ste tuná, pán kolega, povedali pri tých kalamitách. Robia im obrovské problémy a robí im problém zákony o lesoch, robí im problém zákon o ochrane prírody. Ja bojujem, zúfalo bojujem za týchto ľudí. A to, neberte to osobne, to absolútne netreba brať osobne. Treba pomôcť tým ľuďom a ja vás o to ľudsky prosím. Stiahnite obidva zákony a, a pripravte to tak, aby sme vedeli urobiť takú väčšiu diskusiu. Jednak na úrovni odborníkov, ale na úrovni hlavne aj tých neštátnych vlastníkov, ktorí držia väčšinu územia. Majú cez jeden milión hektárov. O to chcem požiadať a chcem apelovať na vaše svedomie, aby ste naozaj na týchto ľudí, ktorí tuná žijú na Slovensku, mysleli. Ďakujem.
Rozpracované
16:21
Vystúpenie v rozprave 16:21
Martin FeckoTreba, pán minister, v prvom rade takú nejakú technikáliu, pretože ja rád, myslím si, že debatujem k veci. Takže poďme na to.
Paragraf 28. ods. 3, aby sme sa pozreli, máme tam slovo naviac "lesa" v druhej vete, takže bol by som rád keby to technicky potom opravili, pretože nedáva to zmysel proste. Asi tam bola nejaká chyba, takže ja by som bol za to, aby sa to slovo "lesa" v druhej vete v § 28 ods. 3 odstránilo.
Poďme ďalej, poďme na § 50b. To je paragraf novelizovaný, ktorý dávame do zákona kvázi akože týkajúce sa zámeny pozemkov vo vlastníctve štátu, kde hovoríme, akým spôsobom sa to môže s tým naložiť alebo nenaložiť. A hovoríme o tom, že desať rokov nemôžme potom s tým nakladať, resp. nemôže dôjsť k nejakému tomu, k tej manipulácii. S týmto pozemkom, samozrejme. To rád počujem. A dám si ods. 3, že "lesné pozemky vo vlastníctve štátu možno zameniť najmä z dôvodu usporiadania vlastníckych užívacích práv štátu, ak výmena zameraných pozemkov vo vlastníctve štátu nepresahuje 100 hektárov". Dobre, dali ste určitú lehotu, 100 hektárov, okej, beriem.
A poďme na paragraf, teda ods. 13, 14, ktorý je pod ním. "Výnimku z podmienok podľa odseku 12 alebo odseku 13 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva, ak výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve iných osôb je minimálne jeden a pol násobne vyššia ako výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve štátu bez nároku na finančné vyrovnanie." To znamená, keď hovoríme o štátnom majetku a chceme v mimoriadnych prípadoch dať výnimku, lebo my tých výnimiek máme v zákone do bludu, taká výnimka, hentaká výnimka, toto chceme, hento nechceme, zase výnimka, vláda môže dať výnimku, ale iba keď ideme voči, brať od toho vlastníka, ktorý chce možnože niečo zameniť, a my hovoríme, že malo by to byť jeden a pol násobne vyššie aj vo výmere, aj v hodnote. A sa pýtam, koľkonásobne zaujímavú pôdu mu ponúkame, tomu, kto má napríklad zameniť pozemok svoj, on, vlastník, za štátny? Ukážte mi ten paragraf, kedy takto vychádzame my v ústrety vlastníkovi, že jeden a pol násobok výmery a hodnoty dá štát jemu, aby sme mohli napríklad ochraňovať na tom území to, čo chceme tam ochraňovať. Ukážte mi ten paragraf, kde to máte.
Len keď sa to týka štátu, tak vtedy pýtame od toho vlastníka jeden a pol násobok výmery a hodnoty. Ale keď už to má byť naopak, no zabudnite, taký paragraf som ešte nenašiel. Takže keď ho máte, budem veľmi rád. A keby to náhodu bolo aj vo vyhláške, tak super, výborne.
Takže, vážení, keď meter, tak rovnaký meter, aj tých, aj tých.
A tých tri a pol tisíc urbariátov, ktoré na Slovensku existujú, myslím si, že si zaslúži, aby aj oni boli vypočutí. Ako som hovoril, proste to je vypočutie o tom, že áno, dali ste, máte smolu, nesystematické, neodborné, nekompetentné, vybavené.
Poďme ďalej, § 58 ods. 2. To je ďalší z paragrafov, ktorý mi trošku utkvel v pamäti, a musím sa k tomu akože tiež vyjadriť, pretože keď hovoríme o lesnom pozemku, tak mám za to, že lesný pozemok to neni iba rúbaň. Ešte raz, to neni iba rúbaň, kde budem čakať ďalšie tri generácie, aby ten strom vyrástol. Lesný pozemok u mňa je porast a pozemok. A čo sme to tam my spravili v tej päťdesiatosmičke ods. 2 písm. e)? Aby som bol už konkrétny. Tak poďme na to.
Ministerstvo, ďalej, čo môže ministerstvo, akú má kompetenciu, ministerstvo môže dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov. Pôvodné znenie bolo dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu. Teraz sme to zadefinovali, že môže dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov bez lesných porastov. No krása, jednička. To znamená, že prakticky iné nemôžme ani zamieňať, hej nemôžme dávať súhlas na zámenu lesných. Iba budeme zamieňať proste rúbaň, iné nezamieňame. Ja sa pýtam, to je čo zase za prístup? A chcem veriť, že toto sa nebude týkať reštitučných nárokov, lebo keby sa to týkalo reštitučných nárokov, tak, ľudia boží, to už sme celkom niekde v takom komunizme, že mi z toho je až zle. Lebo tam by sme mali dokonca ešte aj porasty oceniť a tento. Takže dúfam, že sa to nebude týkať, tento paragraf, resp. tento odsek, týchto vecí. Takže tu by som bol veľmi rád, keby ste mi to vysvetlili, prečo tam lesné porasty z toho vypadli a prečo nemôžme to zamieňať.
Ďalšia vec, ktorú hovoríme aj v tom zákone o ochrane prírody, ktorý tu bol pred chvíľou, ideme na § 67. Respektíve ešte poďme ešte na šesťdesiatjednotku, to bude asi bližšie. V tej šesťdesiatjednotke je iba spomenutá hrubo, v hrubých rysoch inšpekcia. Tak neviem, či nebolo dobre dať nejaký, teda nejaký odkaz, ktorá to je inšpekcia, pretože tú inšpekciu sme niekde mali a musím povedať, že je tu veľmi stroho. Takže myslel som si, že tu bude trošku viac popísané. Takže mi povedzte prípadne, kde je to v ďalších, že aká inšpekcia. Lebo inšpekcia vykoná štátny dozor v lesoch, je prvostupňovým orgánom vo vykonávaní atď., spolupracuje s príslušnými orgánmi, vybavené. Takže dúfam, že je to tá inšpekcia, ktorú sme minule akože schválili a bola tam, takže pokiaľ je tam aj pri tom spracovaní dreva, takže dúfam, že to je tá inšpekcia, ktorú sme dávali pôvodne.
No a poďme na § 67, kde hovoríme, a to budem hovoriť stále, vlastník rozhoduje a jeho sa máme pýtať. Žiadny užívateľ, žiadny úradník, žiadny nejaký iný developer, ale vlastník má povedať, čo tam má byť. A pokiaľ sa týka jeho vlastníctva a keď má dostať nejakú obsielku a zásielku, tak ja hovorím, že má to dostať do vlastných rúk. Lebo takto som aj ja, keď som ako úradoval 20 rokov, tak pokiaľ som to nemal s doručenkou do vlastných rúk, tak žiadne právoplatné rozhodnutie nebolo. A sme čakali, spätne doručovali, hľadali dedičov a všeckého možného. A to je výkon štátnej správy, vážení. A keď si niekto myslí, že stačí mať tých dotknutých teda iba verejnou vyhláškou, lebo to je najväčší problém, že koľkým osobám v konaní, keď sú, máme to poslať do vlastných rúk a koľkých máme verejnou vyhláškou. A zaujímavé, že zákony nie sú v týchto počtoch fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania a doručovania príslušných písomností, nie sú ujednotené. V našich pozemkových to máme, že 50, a túto máme v lesoch, že 20. Ak máte 20 účastníkov a viac, už to ide verejnou vyhláškou. Ľudia boží, čo je to 20 vlastníkov?! Veď to máte na každom druhom liste vlastníctva toľko spoluvlastníkov. Čo je to 20 ľudí? To mi chcete povedať, že tých keď bude 21, tak už ten 21. nedostane a všetci budú mať verejnou vyhlášku? Veď to je smiešne číslo. A keď mi budete tak oponovať, že jak budeme šetriť poštovnými, no nehnevajte sa, to nemá vôbec žiadne opodstatnenie. Takže, vážení, tiež budem dávať pozmeňujúci návrh, ktorý tu mám, takže ja to budem zvyšovať na 50, teda minimálne, aby to bolo. Aj to by som povedal, že je to s takými istými otrhanými ušami.
Pani ministerka, vy ste aj dostali možnože aj nejaký list, išlo to aj na vládu, aj premiérovi, aj ministerke, aj všeckým pracovníkom od tých lesníkoch, ktorí si hovoria, že dali to nejaké stanovisko, dali tu nejakú správu, ktorá hovorí o tom, ako si to oni predstavujú, ako by to malo byť. A keď dovolíte, tak ja k vášmu návrhu zákona, ktorý myslím si, že na jednej strane áno, zaviedli ste aj prírode blízke hospodárenie, super, to musím povedať, že okej, a ešte to dáme aj do tretieho stupňa a tam bude výberkové kadečo, dobre, výborne, teda ochrany, myslím. A aj napriek tomu dám aj tu k tomuto zákonu pozmeňujúce návrhy, pretože zdá sa mi, že tie, ktoré som tu dával za tých deväť rokov, resp. päť rokov, stále nie a nie dôjsť nejakého toho schvaľovania, tak samozrejme ja to budem dávať až do konca, pokiaľ tu nejaký poslanec bude. Takže zhruba vám predstavím, prakticky dával som to aj na výbore, že o čo nám kráča v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dávam spolu s kolegom Jánom Budajom, a je to k tomu vášmu zákonu teda, ktorý ste tu prinieslo dnes o lesoch.
Takže v prvom rade hovorím a chceme, aby bolo zmenené, že výberkový spôsob sa musí a mal uplatňovať všade, kde je to možné, nieže iba sa uplatňuje. To slovíčko "všade" hovorí o tom, že bude sa to brať vážne, lebo keď sa povie, že iba uplatňuje, tak je to na rozhodovaní toho hospodára. A to je problém. Aj keď sa povie tomu hospodárovi, že všade musí platiť ten výberkový spôsob, tak to sú už konkrétne hektáre a konkrétne lokality a konkrétne územia. Takže to by som chcel, aby tam bolo v mojom pozmeňujúcom návrhu aj s kolegom Budajom.
Ďalej, tiež hovoríme o, ohlásiť náhodnú ťažbu, dávame do siedmich dní, pokiaľ sa zistilo, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku. Samozrejme malo by v tom byť aj orgán ochrany prírody, aby bol informovaný. Takže aj toto trošku sprísňujeme.
Ďalej, hovoríme o tom, že komplexná hodnota lesa, to je tiež určitým spôsobom zadefinované, aby sme tú kompletnú hodnotu, komplexnú hodnotu lesa mohli využívať na rôzne ďalšie, by som povedal, že komplexné hodnotenie, pretože to je nedozierny zdroj informácií. Pretože my na les, dúfam, že sa pozeráme jednými očami a tie oči hovoria, že to neni iba kubík dreva. To sú aj tie mimoprodukčné funkcie a ďalšie komplexné hodnoty a funkcie lesa.
Ďalej ešte činnosť hospodára, ktorého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, 10 minút už uplynulo.
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Dobre, takže prečítam iba pozmeňujúci návrh, prvý aj druhý, ktorý som zdôvodnil takmer na tretinu. Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona o lesoch.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "vládny návrh zákona"), sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" sa vkladá slovo "všade".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajší bod 33 znie:
„33. V § 23 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 až 9, ktoré znejú:
„(7) Obhospodarovateľ lesa je povinný ohlásiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku.
(8) Náhodnú ťažbu podľa odseku 7 obhospodarovateľ lesa ohlasuje písomne alebo prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
(9) Orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v chránených územiach ohlásenej podľa odseku 7 informovaní
a) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená prostredníctvom tohto systému, alebo
b) bezodkladne, najneskôr najbližší pracovný deň, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená písomne."
Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 14.".
3. V čl. I sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
„34. V § 23 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Ak odsek 6 druhá veta alebo § 25 ods. 2 neustanovujú inak, obhospodarovateľ lesa môže vykonávať náhodnú ťažbu najskôr desať dní po doručení ohlásenia podľa odseku 7 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; ak obhospodarovateľ lesa ohlási náhodnú ťažbu podľa odseku 9 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, považuje sa za deň doručenia ohlásenia najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, v ktorom obhospodarovateľ lesa toto ohlásenie urobil.".
Doterajšie odseky 10 až 14 sa označujú ako odseky 11 až 15.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 40 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 73 vkladajú nové body 74 a 75, ktoré znejú:
"74. V § 47 odsek 2 znie:
"(2) Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nezabezpečuje činnosť hospodára pre inú právnickú osobu.".
75. V § 47 odsek 11 znie:
„(11) Náklady spojené s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého metra kubického obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch finančnú čiastku, ktorej veľkosť a spôsob úhrady určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo podľa
§ 66 písm. m). Túto čiastku je možno použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 84 vkladá nový bod 85, ktorý znie:
"85. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 55a Komplexná hodnota funkcií lesa
(1) Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(2) Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom (§ 38 ods. 2) sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možností ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(3) Komplexná hodnota funkcií lesov sa využíva: a) k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využívaní týchto funkcií, b) k cielenej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitý nástroj rozvoja vidieka, c) k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, d) k lesníckej osvete, e) k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, f) k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a po g) k posilneniu významov lesa v hospodárskej a sociálnej oblasti."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 104 dáva nový bod 105, ktorý znie:
"105. § 66 sa dopĺňa písm. m), ktoré znie:
" m) stanovení výšky a spôsobu úhrady finančnej čiastky, ktorú odvádzajú každoročne obhospodarovatelia lesa z každého metra kubického obnovnej ťažby obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch na účely hradenia nákladov spojených s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára (§ 47 ods. 1) a príspevku na vypracovanie plánov starostlivosti o les."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za bod 104 vkladá nový bod 105, ktorý znie: "V § 67 ods. 2 sa za slovo "dvadsať" nahrádza slovom "päťdesiat".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Doterajší čl. III znie:
"Článok III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020, okrem ustanovení čl. I § 47 ods. 2 a § 47 ods. 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2020.".
To je prvý pozmeňujúci návrh, ten je trošku dlhší a kratší prečítam hneď za ním.
Takže doplňujúci návrh, to isté k zákonu o lesoch, ktorý sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
"26. V § 20 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"Pri vzniku holín s výmerou nad 0,5 hektára vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa, ktorý v žiadosti vyjadrí záujem hospodáriť na holine prírode blízkym spôsobom povoliť dobu na zalesnenie holiny v dĺžke 5 rokov a na ďalšie zabezpečenie tejto plochy lesa 15 rokov za podmienky, že žiadateľ počas prvých piatich rokov dotknutú plochu lesa pokryl prípravnými drevinami, ktoré sa na holinu dostali prirodzenou, umelou alebo kombinovanou obnovou lesa (ďalej len "ochranná clona"); lehotu pätnástich rokov môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa predĺžiť o ďalších 10 rokov za podmienky, že žiadateľ počas predchádzajúcich 15 rokov vnášal cieľové dreviny pod ochrannú clonu neceloplošne a podporoval vekovú a druhovú rozdielnosť lesného porastu, pričom na tieto účely určí harmonogram obnovy lesa na holine.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
A posledný bod z nášho pozmeňujúceho návrhu je bod 2.
Takže bod 2. V čl. I sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
"45. V § 28 ods. 1 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: "a to v spolupráci s užívateľom revíru a príslušným orgánom štátnej správy, pričom sa pri ochrane uprednostňuje jeho dobrý stav pred početným stavom lesnej zveri,".".
Vážení, takže to sú pozmeňujúce návrhy. Nakoľko čas mi už uplynul, takže odkaz našich predkov: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, ktorý niekde si odbehol, dovoľte aj mne, aby som vystúpil k tomuto zákonu v tomto už v druhom čítaní. Pretože ako tu už bolo pánom Kollárom naznačené, ako jedným z vystupujúcich, a myslel som, že bude, bude trošku väčšia debata, no nevadí, je to tak, tak tá situácia neni taká, aby sme si tu mohli tlieskať, čo sme tu spravili. Ale situácia je taká, sme už 5 minút po dvanástej a stále sa s tým nič nerobí.
Treba, pán minister, v prvom rade takú nejakú technikáliu, pretože ja rád, myslím si, že debatujem k veci. Takže poďme na to.
Paragraf 28. ods. 3, aby sme sa pozreli, máme tam slovo naviac "lesa" v druhej vete, takže bol by som rád keby to technicky potom opravili, pretože nedáva to zmysel proste. Asi tam bola nejaká chyba, takže ja by som bol za to, aby sa to slovo "lesa" v druhej vete v § 28 ods. 3 odstránilo.
Poďme ďalej, poďme na § 50b. To je paragraf novelizovaný, ktorý dávame do zákona kvázi akože týkajúce sa zámeny pozemkov vo vlastníctve štátu, kde hovoríme, akým spôsobom sa to môže s tým naložiť alebo nenaložiť. A hovoríme o tom, že desať rokov nemôžme potom s tým nakladať, resp. nemôže dôjsť k nejakému tomu, k tej manipulácii. S týmto pozemkom, samozrejme. To rád počujem. A dám si ods. 3, že "lesné pozemky vo vlastníctve štátu možno zameniť najmä z dôvodu usporiadania vlastníckych užívacích práv štátu, ak výmena zameraných pozemkov vo vlastníctve štátu nepresahuje 100 hektárov". Dobre, dali ste určitú lehotu, 100 hektárov, okej, beriem.
A poďme na paragraf, teda ods. 13, 14, ktorý je pod ním. "Výnimku z podmienok podľa odseku 12 alebo odseku 13 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva, ak výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve iných osôb je minimálne jeden a pol násobne vyššia ako výmera a hodnota zamieňaných lesných pozemkov vo vlastníctve štátu bez nároku na finančné vyrovnanie." To znamená, keď hovoríme o štátnom majetku a chceme v mimoriadnych prípadoch dať výnimku, lebo my tých výnimiek máme v zákone do bludu, taká výnimka, hentaká výnimka, toto chceme, hento nechceme, zase výnimka, vláda môže dať výnimku, ale iba keď ideme voči, brať od toho vlastníka, ktorý chce možnože niečo zameniť, a my hovoríme, že malo by to byť jeden a pol násobne vyššie aj vo výmere, aj v hodnote. A sa pýtam, koľkonásobne zaujímavú pôdu mu ponúkame, tomu, kto má napríklad zameniť pozemok svoj, on, vlastník, za štátny? Ukážte mi ten paragraf, kedy takto vychádzame my v ústrety vlastníkovi, že jeden a pol násobok výmery a hodnoty dá štát jemu, aby sme mohli napríklad ochraňovať na tom území to, čo chceme tam ochraňovať. Ukážte mi ten paragraf, kde to máte.
Len keď sa to týka štátu, tak vtedy pýtame od toho vlastníka jeden a pol násobok výmery a hodnoty. Ale keď už to má byť naopak, no zabudnite, taký paragraf som ešte nenašiel. Takže keď ho máte, budem veľmi rád. A keby to náhodu bolo aj vo vyhláške, tak super, výborne.
Takže, vážení, keď meter, tak rovnaký meter, aj tých, aj tých.
A tých tri a pol tisíc urbariátov, ktoré na Slovensku existujú, myslím si, že si zaslúži, aby aj oni boli vypočutí. Ako som hovoril, proste to je vypočutie o tom, že áno, dali ste, máte smolu, nesystematické, neodborné, nekompetentné, vybavené.
Poďme ďalej, § 58 ods. 2. To je ďalší z paragrafov, ktorý mi trošku utkvel v pamäti, a musím sa k tomu akože tiež vyjadriť, pretože keď hovoríme o lesnom pozemku, tak mám za to, že lesný pozemok to neni iba rúbaň. Ešte raz, to neni iba rúbaň, kde budem čakať ďalšie tri generácie, aby ten strom vyrástol. Lesný pozemok u mňa je porast a pozemok. A čo sme to tam my spravili v tej päťdesiatosmičke ods. 2 písm. e)? Aby som bol už konkrétny. Tak poďme na to.
Ministerstvo, ďalej, čo môže ministerstvo, akú má kompetenciu, ministerstvo môže dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov. Pôvodné znenie bolo dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu. Teraz sme to zadefinovali, že môže dávať súhlas na zámenu lesných pozemkov bez lesných porastov. No krása, jednička. To znamená, že prakticky iné nemôžme ani zamieňať, hej nemôžme dávať súhlas na zámenu lesných. Iba budeme zamieňať proste rúbaň, iné nezamieňame. Ja sa pýtam, to je čo zase za prístup? A chcem veriť, že toto sa nebude týkať reštitučných nárokov, lebo keby sa to týkalo reštitučných nárokov, tak, ľudia boží, to už sme celkom niekde v takom komunizme, že mi z toho je až zle. Lebo tam by sme mali dokonca ešte aj porasty oceniť a tento. Takže dúfam, že sa to nebude týkať, tento paragraf, resp. tento odsek, týchto vecí. Takže tu by som bol veľmi rád, keby ste mi to vysvetlili, prečo tam lesné porasty z toho vypadli a prečo nemôžme to zamieňať.
Ďalšia vec, ktorú hovoríme aj v tom zákone o ochrane prírody, ktorý tu bol pred chvíľou, ideme na § 67. Respektíve ešte poďme ešte na šesťdesiatjednotku, to bude asi bližšie. V tej šesťdesiatjednotke je iba spomenutá hrubo, v hrubých rysoch inšpekcia. Tak neviem, či nebolo dobre dať nejaký, teda nejaký odkaz, ktorá to je inšpekcia, pretože tú inšpekciu sme niekde mali a musím povedať, že je tu veľmi stroho. Takže myslel som si, že tu bude trošku viac popísané. Takže mi povedzte prípadne, kde je to v ďalších, že aká inšpekcia. Lebo inšpekcia vykoná štátny dozor v lesoch, je prvostupňovým orgánom vo vykonávaní atď., spolupracuje s príslušnými orgánmi, vybavené. Takže dúfam, že je to tá inšpekcia, ktorú sme minule akože schválili a bola tam, takže pokiaľ je tam aj pri tom spracovaní dreva, takže dúfam, že to je tá inšpekcia, ktorú sme dávali pôvodne.
No a poďme na § 67, kde hovoríme, a to budem hovoriť stále, vlastník rozhoduje a jeho sa máme pýtať. Žiadny užívateľ, žiadny úradník, žiadny nejaký iný developer, ale vlastník má povedať, čo tam má byť. A pokiaľ sa týka jeho vlastníctva a keď má dostať nejakú obsielku a zásielku, tak ja hovorím, že má to dostať do vlastných rúk. Lebo takto som aj ja, keď som ako úradoval 20 rokov, tak pokiaľ som to nemal s doručenkou do vlastných rúk, tak žiadne právoplatné rozhodnutie nebolo. A sme čakali, spätne doručovali, hľadali dedičov a všeckého možného. A to je výkon štátnej správy, vážení. A keď si niekto myslí, že stačí mať tých dotknutých teda iba verejnou vyhláškou, lebo to je najväčší problém, že koľkým osobám v konaní, keď sú, máme to poslať do vlastných rúk a koľkých máme verejnou vyhláškou. A zaujímavé, že zákony nie sú v týchto počtoch fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania a doručovania príslušných písomností, nie sú ujednotené. V našich pozemkových to máme, že 50, a túto máme v lesoch, že 20. Ak máte 20 účastníkov a viac, už to ide verejnou vyhláškou. Ľudia boží, čo je to 20 vlastníkov?! Veď to máte na každom druhom liste vlastníctva toľko spoluvlastníkov. Čo je to 20 ľudí? To mi chcete povedať, že tých keď bude 21, tak už ten 21. nedostane a všetci budú mať verejnou vyhlášku? Veď to je smiešne číslo. A keď mi budete tak oponovať, že jak budeme šetriť poštovnými, no nehnevajte sa, to nemá vôbec žiadne opodstatnenie. Takže, vážení, tiež budem dávať pozmeňujúci návrh, ktorý tu mám, takže ja to budem zvyšovať na 50, teda minimálne, aby to bolo. Aj to by som povedal, že je to s takými istými otrhanými ušami.
Pani ministerka, vy ste aj dostali možnože aj nejaký list, išlo to aj na vládu, aj premiérovi, aj ministerke, aj všeckým pracovníkom od tých lesníkoch, ktorí si hovoria, že dali to nejaké stanovisko, dali tu nejakú správu, ktorá hovorí o tom, ako si to oni predstavujú, ako by to malo byť. A keď dovolíte, tak ja k vášmu návrhu zákona, ktorý myslím si, že na jednej strane áno, zaviedli ste aj prírode blízke hospodárenie, super, to musím povedať, že okej, a ešte to dáme aj do tretieho stupňa a tam bude výberkové kadečo, dobre, výborne, teda ochrany, myslím. A aj napriek tomu dám aj tu k tomuto zákonu pozmeňujúce návrhy, pretože zdá sa mi, že tie, ktoré som tu dával za tých deväť rokov, resp. päť rokov, stále nie a nie dôjsť nejakého toho schvaľovania, tak samozrejme ja to budem dávať až do konca, pokiaľ tu nejaký poslanec bude. Takže zhruba vám predstavím, prakticky dával som to aj na výbore, že o čo nám kráča v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dávam spolu s kolegom Jánom Budajom, a je to k tomu vášmu zákonu teda, ktorý ste tu prinieslo dnes o lesoch.
Takže v prvom rade hovorím a chceme, aby bolo zmenené, že výberkový spôsob sa musí a mal uplatňovať všade, kde je to možné, nieže iba sa uplatňuje. To slovíčko "všade" hovorí o tom, že bude sa to brať vážne, lebo keď sa povie, že iba uplatňuje, tak je to na rozhodovaní toho hospodára. A to je problém. Aj keď sa povie tomu hospodárovi, že všade musí platiť ten výberkový spôsob, tak to sú už konkrétne hektáre a konkrétne lokality a konkrétne územia. Takže to by som chcel, aby tam bolo v mojom pozmeňujúcom návrhu aj s kolegom Budajom.
Ďalej, tiež hovoríme o, ohlásiť náhodnú ťažbu, dávame do siedmich dní, pokiaľ sa zistilo, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku. Samozrejme malo by v tom byť aj orgán ochrany prírody, aby bol informovaný. Takže aj toto trošku sprísňujeme.
Ďalej, hovoríme o tom, že komplexná hodnota lesa, to je tiež určitým spôsobom zadefinované, aby sme tú kompletnú hodnotu, komplexnú hodnotu lesa mohli využívať na rôzne ďalšie, by som povedal, že komplexné hodnotenie, pretože to je nedozierny zdroj informácií. Pretože my na les, dúfam, že sa pozeráme jednými očami a tie oči hovoria, že to neni iba kubík dreva. To sú aj tie mimoprodukčné funkcie a ďalšie komplexné hodnoty a funkcie lesa.
Ďalej ešte činnosť hospodára, ktorého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, 10 minút už uplynulo.
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Dobre, takže prečítam iba pozmeňujúci návrh, prvý aj druhý, ktorý som zdôvodnil takmer na tretinu. Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona o lesoch.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "vládny návrh zákona"), sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 18 ods. 1 písm. b) sa za slová "uplatňuje sa" sa vkladá slovo "všade".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajší bod 33 znie:
„33. V § 23 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 až 9, ktoré znejú:
„(7) Obhospodarovateľ lesa je povinný ohlásiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku.
(8) Náhodnú ťažbu podľa odseku 7 obhospodarovateľ lesa ohlasuje písomne alebo prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
(9) Orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v chránených územiach ohlásenej podľa odseku 7 informovaní
a) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená prostredníctvom tohto systému, alebo
b) bezodkladne, najneskôr najbližší pracovný deň, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená písomne."
Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 14.".
3. V čl. I sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
„34. V § 23 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Ak odsek 6 druhá veta alebo § 25 ods. 2 neustanovujú inak, obhospodarovateľ lesa môže vykonávať náhodnú ťažbu najskôr desať dní po doručení ohlásenia podľa odseku 7 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; ak obhospodarovateľ lesa ohlási náhodnú ťažbu podľa odseku 9 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, považuje sa za deň doručenia ohlásenia najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, v ktorom obhospodarovateľ lesa toto ohlásenie urobil.".
Doterajšie odseky 10 až 14 sa označujú ako odseky 11 až 15.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 40 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno g), ktoré znie:
"g) komplexná hodnota funkcií lesa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 73 vkladajú nové body 74 a 75, ktoré znejú:
"74. V § 47 odsek 2 znie:
"(2) Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nezabezpečuje činnosť hospodára pre inú právnickú osobu.".
75. V § 47 odsek 11 znie:
„(11) Náklady spojené s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára hradí štát. Na tento účel odvádzajú každoročne všetci obhospodarovatelia lesa z každého metra kubického obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch finančnú čiastku, ktorej veľkosť a spôsob úhrady určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo podľa
§ 66 písm. m). Túto čiastku je možno použiť okrem úhrady odmeny hospodára aj na príspevok na vypracovanie plánov starostlivosti o les.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 84 vkladá nový bod 85, ktorý znie:
"85. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 55a Komplexná hodnota funkcií lesa
(1) Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(2) Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom (§ 38 ods. 2) sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možností ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(3) Komplexná hodnota funkcií lesov sa využíva: a) k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využívaní týchto funkcií, b) k cielenej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitý nástroj rozvoja vidieka, c) k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam, d) k lesníckej osvete, e) k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia, f) k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia a po g) k posilneniu významov lesa v hospodárskej a sociálnej oblasti."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 104 dáva nový bod 105, ktorý znie:
"105. § 66 sa dopĺňa písm. m), ktoré znie:
" m) stanovení výšky a spôsobu úhrady finančnej čiastky, ktorú odvádzajú každoročne obhospodarovatelia lesa z každého metra kubického obnovnej ťažby obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch na účely hradenia nákladov spojených s výkonom činností, povinností a oprávnení hospodára (§ 47 ods. 1) a príspevku na vypracovanie plánov starostlivosti o les."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za bod 104 vkladá nový bod 105, ktorý znie: "V § 67 ods. 2 sa za slovo "dvadsať" nahrádza slovom "päťdesiat".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Doterajší čl. III znie:
"Článok III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020, okrem ustanovení čl. I § 47 ods. 2 a § 47 ods. 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2020.".
To je prvý pozmeňujúci návrh, ten je trošku dlhší a kratší prečítam hneď za ním.
Takže doplňujúci návrh, to isté k zákonu o lesoch, ktorý sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
"26. V § 20 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
"Pri vzniku holín s výmerou nad 0,5 hektára vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa, ktorý v žiadosti vyjadrí záujem hospodáriť na holine prírode blízkym spôsobom povoliť dobu na zalesnenie holiny v dĺžke 5 rokov a na ďalšie zabezpečenie tejto plochy lesa 15 rokov za podmienky, že žiadateľ počas prvých piatich rokov dotknutú plochu lesa pokryl prípravnými drevinami, ktoré sa na holinu dostali prirodzenou, umelou alebo kombinovanou obnovou lesa (ďalej len "ochranná clona"); lehotu pätnástich rokov môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa predĺžiť o ďalších 10 rokov za podmienky, že žiadateľ počas predchádzajúcich 15 rokov vnášal cieľové dreviny pod ochrannú clonu neceloplošne a podporoval vekovú a druhovú rozdielnosť lesného porastu, pričom na tieto účely určí harmonogram obnovy lesa na holine.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
A posledný bod z nášho pozmeňujúceho návrhu je bod 2.
Takže bod 2. V čl. I sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
"45. V § 28 ods. 1 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: "a to v spolupráci s užívateľom revíru a príslušným orgánom štátnej správy, pričom sa pri ochrane uprednostňuje jeho dobrý stav pred početným stavom lesnej zveri,".".
Vážení, takže to sú pozmeňujúce návrhy. Nakoľko čas mi už uplynul, takže odkaz našich predkov: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:40
Boris KollárNovela...
Novela neprinesie zníženie, pardon, "novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania dreva a celulózy, zníženie zamestnanosti vo vedení rezortov a následne poklesu príjmu štátneho rozpočtu daní a odvodov". Žiadame vyčísliť výmeru lesov, pani ministerka, ktoré budú musieť byť prekategorizované, a následne určiť reálny výpadok na daniach z nehnuteľností.
Analýza, teda treba pripomenúť, že navýšenie bezzásahových území len národných parkov na 50 % výmery znamená nárast bezzásahového územia o cca 100-tisíc hektárov, čo predstavuje významný pokles produkčných možností. To má, samozrejme, negatívny vplyv na hospodárenie štátnych podnikov, podnikateľských subjektov poskytujúcich lesnícke činnosti, ale aj drevospracujúcich podnikov a podnikov zo sektoru papiera a celulózy. Zamestnanosť v lesníckom sektore nesúvisí len s výškou ťažby, ale priamo súvisí aj s ďalšími činnosťami, ako pestovanie a ochrana lesa, starostlivosť o drobné vodné toky, lesné cesty, chodníky, monitoring stavu lesa a poľovníctvo a tak ďalej. My chceme chrániť prírodu, ale integrovaným a proaktívnym spôsobom na základe serióznych vedeckých poznatkov a výskumov, ktoré budú vychádzať z poznania skutočného stavu potenciálu a potrieb slovenskej prírody a krajiny, a nie aplikáciou napríklad kanadskej divočiny na slovenské pomery.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 16:40 hod.
Mgr.
Boris Kollár
Videokanál poslanca
Martin, ďakujem pekne, že bojuješ takto za, za ľudí. A chcel by som už len dodať, že mňa úplne šokovalo, ten nulový dopad na štátny rozpočet, lebo tie dva, obidva zákony veľmi spolu súvisia, lebo postihnú presne týchto neštátnych hlavne vlastníkov. A že je to nulový dopad na štátny rozpočet, zavádzanie poslancov Národnej rady, vláda SR a verejnosť, predkladateľom novely, čiže ministerstvom, teraz v tomto životného prostredia.
Novela neprinesie zníženie, pardon, "novela prinesie zníženie celkovej produkcie lesného hospodárstva a podnikov z oblasti spracovania dreva a celulózy, zníženie zamestnanosti vo vedení rezortov a následne poklesu príjmu štátneho rozpočtu daní a odvodov". Žiadame vyčísliť výmeru lesov, pani ministerka, ktoré budú musieť byť prekategorizované, a následne určiť reálny výpadok na daniach z nehnuteľností.
Analýza, teda treba pripomenúť, že navýšenie bezzásahových území len národných parkov na 50 % výmery znamená nárast bezzásahového územia o cca 100-tisíc hektárov, čo predstavuje významný pokles produkčných možností. To má, samozrejme, negatívny vplyv na hospodárenie štátnych podnikov, podnikateľských subjektov poskytujúcich lesnícke činnosti, ale aj drevospracujúcich podnikov a podnikov zo sektoru papiera a celulózy. Zamestnanosť v lesníckom sektore nesúvisí len s výškou ťažby, ale priamo súvisí aj s ďalšími činnosťami, ako pestovanie a ochrana lesa, starostlivosť o drobné vodné toky, lesné cesty, chodníky, monitoring stavu lesa a poľovníctvo a tak ďalej. My chceme chrániť prírodu, ale integrovaným a proaktívnym spôsobom na základe serióznych vedeckých poznatkov a výskumov, ktoré budú vychádzať z poznania skutočného stavu potenciálu a potrieb slovenskej prírody a krajiny, a nie aplikáciou napríklad kanadskej divočiny na slovenské pomery.
Ďakujem.
Rozpracované
16:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:41
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
11.9.2019 o 16:41 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Iba jedno slovo. Ďakujem, pán kolega, za reakciu. Ďakujem.
Rozpracované
16:42
Vystúpenie v rozprave 16:42
Ján KvorkaZ predchádzajúcich diskusií som nadobudol dojem, že medzi poslancami často dochádza k zámene tohto zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002, ktorý sme prerokovávali pred týmto...
Z predchádzajúcich diskusií som nadobudol dojem, že medzi poslancami často dochádza k zámene tohto zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002, ktorý sme prerokovávali pred týmto zákonom, o ochrane prírody a krajiny, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvavame pod č. parlamentnej tlače 1523. Preto si dovolím predstaviť niektoré najdôležitejšie časti novely zákona o lesoch a zmeny, ktoré prináša, ako aj v súvislosti s uvedenou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. Okrem toho, že táto novela rieši niektoré drobné nedostatky zistené z aplikačnej praxe a dotknutých nárokových skupín a odstraňuje legislatívno-právne nedostatky, reaguje aj na súčasný stav lesov v podmienkach klimatickej zmeny a, bohužiaľ, aj negatívne vnímanie lesníctva, najmä laickou verejnosťou. To okrem konania Európskej únie voči Slovenskej republike za nesprávnu aproximáciu smerníc o biotopoch a vtákoch bolo hlavným dôvodom, že osobitná pozornosť sa venovala problematike náhodných ťažieb, ktoré sú najväčšmi kritizované napriek tomu, že sú len dôsledkom veľkoplošného rozpadu najmä horských lesoch s vyšším zastúpením smreka, ale aj napríklad borovicových porastov na Záhorí. Nie je našou úlohou, ani úlohou tohto pléna v súčasnosti rozoberať príčiny vzniku tohto stavu, ale samozrejme na možnosti riešenia v rámci úprav predložených návrhov zákona.
Preto musíme privítať prehodnotenie podmienok vykonávania náhodných ťažieb. Ide o sprísnenie režimu hlásenia vzniku náhodnej ťažby a vzájomnej informovanosti orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody, ako aj organizácie ochrany prírody, čím sa vytvára predpoklad pre dôslednejšiu kontrolu, kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody. Zároveň sa zadefinoval termín, kedy najskôr bolo možné náhodnú ťažbu realizovať, a to desiaty deň od termínu doručenia nahlásenia náhodnej ťažby, pričom sa s cieľom zrýchlenia, zjednodušenia procesov umožňuje hlásenie podať aj prostredníctvom informačného systému lesného, lesného hospodárstva. Z dôvodu umožnenia urýchleného vykonávania opatrení na ochranu lesa sa umožní za prísne stanovených podmienok tento termín skrátiť, pričom podmienky záležia aj od stupňa ochrany prírody a druhu chráneného územia v mieste, kde dôvod na vykonanie náhodnej ťažby vznikol.
Cieľom a úlohou zákona o lesoch a predloženej novely však nie je náhodnú ťažbu zakazovať, keďže sa ňou zabezpečuje hygiena lesných porastov ako jedno z najúčinnejších opatrení na ochranu lesov pred pôsobením sekundárnych škodlivých činiteľov, ale zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu na nedôverný výrub zdravých stromov a časti lesných porastov. Informovaním orgánov o organizovanej strany prírody sa však umožňuje týmto orgánom využiť ich kompetenciu v odôvodnených prípadoch chránených územiach vykonania náhodnej ťažby obmedziť alebo zakázať v zmysle návrhov predkladanej novely zákona o ochrane prírody.
Osobitne dôležitou úpravou a to najmä vo vzťahu k budúcnosti našich lesov je definovanie takzvanej prírode blízkeho hospodárenia v lese a úprava všeckých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatnenie takého hospodárenia v lesoch. Táto úprava umožňuje prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania, zlepšovania biologickej rozmanitosti odolnosti produkčnej obnovenej schopnosti lesov. Uvedený návrh obhospodarovateľom lesa dáva ďalšiu možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja lesných ekosystémov. Na túto možnosť novely zákona o lesoch reaguje aj predkladaný návrh novely zákona o ochrany prírody, ktorý od tretieho stupňa ochrany prírody, najmä v národných parkoch zavádza povinnosť hospodáriť len s takýmito prírodne blízkymi spôsobmi hospodárenia v lesoch. Teda nie zo zákona o lesoch, ale zo zákona o ochrane prírody alebo z jeho vykonávajúcich predpisov vyplývajú obmedzenia pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov rozhodnúť sa o forme a spôsobe starostlivosti o lesný majetok.
Vo väzbe na zavedenie prírode blízkeho hospodárenia v lese sa upravujú aj podmienky využitia hospodárskych spôsobov a ich foriem. Taktiež záväznosť výšky ťažby sa nebude vzťahovať len na vlastnícky celok, ale aj na kategóriu lesa.
Osobitnou problematikou v predkladanej novele zákona o lesoch je problematika ochrany pralesov a pralesovitých zvyškov. Tento návrh umožní na základe dobrovoľného rozhodnutia vlastníkov a správcov zabezpečovať ochranu pralesov na tých územiach, na ktorých nie je ochrana dostatočne zabezpečená v predpisoch na úseku ochrany prírody, pričom zákon o lesoch ako prvý predpis umožňuje ochranu zabezpečiť prostredníctvom bezzásahového režimu, ktorého spôsob zabezpečuje aj definuje.
Obmedzenia, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov nielen na úseku ochrany prírody a krajiny, ale ktoré vyplývajú z predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, sú riešené samostatne a náhrady za obmedzenia vlastníkov alebo užívateľov pozemkov majú byť riešené v týchto predpisoch. V rámci diskusií, ktoré tu prebiehajú, si musíme uvedomiť a presne rozlišovať, o ktorom zákone sa bavíme a o zákazoch a obmedzeniach vznikajúcich z ktorého zákona je reč a následne v tom-ktorom príslušnom zákone je potrebné presadzovať riešenie problematiky náhrad za tieto obmedzenia súvisiacej problematiky.
Zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny, aj keď spolu úzko súvisia a ich ustanovenia sú značne previazané, vzhľadom k tomu, že vyše 60 % lesov podlieha rôznym podmienkam ochrany prírody a lesnatých chránených území, je takmer 80 %, čo svedčí nielen o hodnote, ale aj o kvalite našich lesov a o kvalite doterajšej starostlivosti o ne (zaznievanie gongu), vďaka ktorej sa už takáto rozloha lesov vyslúžila, si vyslúžila osobitnú ochranu.
Druhou kategóriou sú pozemky, na ktorých sú už postavené verejnoprospešné stavby alebo ku ktorým bolo do navrhovanej účinnosti novely zákona vydané stavebné povolenie na tieto, aby sa primerane vzťahovali na už vyššie podpísané postupy podľa navrhovaného zákona, § 50.
Treťou kategóriou je ostatný majetok vo vlastníctve štátu. Tento majetok v správe štátnych podnikov, ktoré nie sú lesným majetkom a na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia zákona o správe štátneho majetku. Vieme, že štátne podniky disponujú pomerne rozsiahlym majetkom, napríklad budovy, zastavané plochy, ostatné pozemky, ku ktorému nie sú stanovené pravidlá o možnosti ich využitia na verejnoprospešné účely. V súčasnosti z dôvodu efektívneho a hospodárneho nakladania s majetkom štátne podniky v prípade prevodu prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý (zaznievanie gongu) nevyužívajú a nepotrebujú na zabezpečovanie svojich úloh, a povinnosť takýto majetok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúceho! Ďakujem.
Kvorka, Ján, poslanec NR SR
... takýto majetok ponúkajú na základe verejnej obchodnej súťaže. Teda ho získava ten, koho cenová ponuka je najvyššia. Nie je však opodstatnené, aby obce ako verejné orgány s obmedzeným rozpočtom, ktoré majú záujem pre štátnych, pre štátny podnik nepotrebný majetok využívať na verejnoprospešné účely, súťažili o majetok štátu vo verejných obchodných súťažiach. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že takýto majetok nebude potrebné ponúkať vo verejných obchodných súťažiach, ale správca majetku štátu ho môže previesť za hodnotu určenú znaleckým posudkom obci, v ktorej sa majetok nachádza. Pretože zákon neobsahuje výnimku pri prevode, bude potrebné sa riadiť ustanovením zákona o prevode majetku štátu na iné osoby, teda na prevod bude potrebný súhlas zakladateľa príslušného ministerstva, v prípade zákonom stanovenej hodnoty aj súhlas vlády Slovenskej republiky.
Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že tento návrh zabezpečuje riadnu ochranu lesných pozemkov a ostatného majetku štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva, zároveň však umožňuje vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ich využitie na verejnoprospešné účely, ktoré máme záujem všetci podporovať a to aj takouto formou.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel dodať a povedať, že podľa predkladateľa, ako aj podľa rôznych správ a tlačových vyjadrení návrh novely zákona o lesoch bol predkladaný bez rozporov a dokonca aj mimovládne organizácie pochválili rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za jeho aktívny prístup, záujem a snahu aj nad rámec pravidiel vyplývajúcich z legislatívnych pravidiel pripraviť taký návrh, ktorý je v konečnom dôsledku všeobecne akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami. Teda návrh bol akceptovaný všetkými rezortmi, zástupcami vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, odbornou verejnosťou, ako aj mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody. Z týchto uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o podporu a vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom zákona.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia v nadväznosti na doterajšie diskusie v prvom čítaní, ako aj pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si ako spravodajca dovoľujem vystúpiť k vládnemu návrhu zákona.
Z predchádzajúcich diskusií som nadobudol dojem, že medzi poslancami často dochádza k zámene tohto zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002, ktorý sme prerokovávali pred týmto zákonom, o ochrane prírody a krajiny, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvavame pod č. parlamentnej tlače 1523. Preto si dovolím predstaviť niektoré najdôležitejšie časti novely zákona o lesoch a zmeny, ktoré prináša, ako aj v súvislosti s uvedenou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. Okrem toho, že táto novela rieši niektoré drobné nedostatky zistené z aplikačnej praxe a dotknutých nárokových skupín a odstraňuje legislatívno-právne nedostatky, reaguje aj na súčasný stav lesov v podmienkach klimatickej zmeny a, bohužiaľ, aj negatívne vnímanie lesníctva, najmä laickou verejnosťou. To okrem konania Európskej únie voči Slovenskej republike za nesprávnu aproximáciu smerníc o biotopoch a vtákoch bolo hlavným dôvodom, že osobitná pozornosť sa venovala problematike náhodných ťažieb, ktoré sú najväčšmi kritizované napriek tomu, že sú len dôsledkom veľkoplošného rozpadu najmä horských lesoch s vyšším zastúpením smreka, ale aj napríklad borovicových porastov na Záhorí. Nie je našou úlohou, ani úlohou tohto pléna v súčasnosti rozoberať príčiny vzniku tohto stavu, ale samozrejme na možnosti riešenia v rámci úprav predložených návrhov zákona.
Preto musíme privítať prehodnotenie podmienok vykonávania náhodných ťažieb. Ide o sprísnenie režimu hlásenia vzniku náhodnej ťažby a vzájomnej informovanosti orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody, ako aj organizácie ochrany prírody, čím sa vytvára predpoklad pre dôslednejšiu kontrolu, kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody. Zároveň sa zadefinoval termín, kedy najskôr bolo možné náhodnú ťažbu realizovať, a to desiaty deň od termínu doručenia nahlásenia náhodnej ťažby, pričom sa s cieľom zrýchlenia, zjednodušenia procesov umožňuje hlásenie podať aj prostredníctvom informačného systému lesného, lesného hospodárstva. Z dôvodu umožnenia urýchleného vykonávania opatrení na ochranu lesa sa umožní za prísne stanovených podmienok tento termín skrátiť, pričom podmienky záležia aj od stupňa ochrany prírody a druhu chráneného územia v mieste, kde dôvod na vykonanie náhodnej ťažby vznikol.
Cieľom a úlohou zákona o lesoch a predloženej novely však nie je náhodnú ťažbu zakazovať, keďže sa ňou zabezpečuje hygiena lesných porastov ako jedno z najúčinnejších opatrení na ochranu lesov pred pôsobením sekundárnych škodlivých činiteľov, ale zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu na nedôverný výrub zdravých stromov a časti lesných porastov. Informovaním orgánov o organizovanej strany prírody sa však umožňuje týmto orgánom využiť ich kompetenciu v odôvodnených prípadoch chránených územiach vykonania náhodnej ťažby obmedziť alebo zakázať v zmysle návrhov predkladanej novely zákona o ochrane prírody.
Osobitne dôležitou úpravou a to najmä vo vzťahu k budúcnosti našich lesov je definovanie takzvanej prírode blízkeho hospodárenia v lese a úprava všeckých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatnenie takého hospodárenia v lesoch. Táto úprava umožňuje prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania, zlepšovania biologickej rozmanitosti odolnosti produkčnej obnovenej schopnosti lesov. Uvedený návrh obhospodarovateľom lesa dáva ďalšiu možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja lesných ekosystémov. Na túto možnosť novely zákona o lesoch reaguje aj predkladaný návrh novely zákona o ochrany prírody, ktorý od tretieho stupňa ochrany prírody, najmä v národných parkoch zavádza povinnosť hospodáriť len s takýmito prírodne blízkymi spôsobmi hospodárenia v lesoch. Teda nie zo zákona o lesoch, ale zo zákona o ochrane prírody alebo z jeho vykonávajúcich predpisov vyplývajú obmedzenia pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov rozhodnúť sa o forme a spôsobe starostlivosti o lesný majetok.
Vo väzbe na zavedenie prírode blízkeho hospodárenia v lese sa upravujú aj podmienky využitia hospodárskych spôsobov a ich foriem. Taktiež záväznosť výšky ťažby sa nebude vzťahovať len na vlastnícky celok, ale aj na kategóriu lesa.
Osobitnou problematikou v predkladanej novele zákona o lesoch je problematika ochrany pralesov a pralesovitých zvyškov. Tento návrh umožní na základe dobrovoľného rozhodnutia vlastníkov a správcov zabezpečovať ochranu pralesov na tých územiach, na ktorých nie je ochrana dostatočne zabezpečená v predpisoch na úseku ochrany prírody, pričom zákon o lesoch ako prvý predpis umožňuje ochranu zabezpečiť prostredníctvom bezzásahového režimu, ktorého spôsob zabezpečuje aj definuje.
Obmedzenia, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov nielen na úseku ochrany prírody a krajiny, ale ktoré vyplývajú z predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, sú riešené samostatne a náhrady za obmedzenia vlastníkov alebo užívateľov pozemkov majú byť riešené v týchto predpisoch. V rámci diskusií, ktoré tu prebiehajú, si musíme uvedomiť a presne rozlišovať, o ktorom zákone sa bavíme a o zákazoch a obmedzeniach vznikajúcich z ktorého zákona je reč a následne v tom-ktorom príslušnom zákone je potrebné presadzovať riešenie problematiky náhrad za tieto obmedzenia súvisiacej problematiky.
Zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny, aj keď spolu úzko súvisia a ich ustanovenia sú značne previazané, vzhľadom k tomu, že vyše 60 % lesov podlieha rôznym podmienkam ochrany prírody a lesnatých chránených území, je takmer 80 %, čo svedčí nielen o hodnote, ale aj o kvalite našich lesov a o kvalite doterajšej starostlivosti o ne (zaznievanie gongu), vďaka ktorej sa už takáto rozloha lesov vyslúžila, si vyslúžila osobitnú ochranu.
Druhou kategóriou sú pozemky, na ktorých sú už postavené verejnoprospešné stavby alebo ku ktorým bolo do navrhovanej účinnosti novely zákona vydané stavebné povolenie na tieto, aby sa primerane vzťahovali na už vyššie podpísané postupy podľa navrhovaného zákona, § 50.
Treťou kategóriou je ostatný majetok vo vlastníctve štátu. Tento majetok v správe štátnych podnikov, ktoré nie sú lesným majetkom a na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia zákona o správe štátneho majetku. Vieme, že štátne podniky disponujú pomerne rozsiahlym majetkom, napríklad budovy, zastavané plochy, ostatné pozemky, ku ktorému nie sú stanovené pravidlá o možnosti ich využitia na verejnoprospešné účely. V súčasnosti z dôvodu efektívneho a hospodárneho nakladania s majetkom štátne podniky v prípade prevodu prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý (zaznievanie gongu) nevyužívajú a nepotrebujú na zabezpečovanie svojich úloh, a povinnosť takýto majetok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúceho! Ďakujem.
Kvorka, Ján, poslanec NR SR
... takýto majetok ponúkajú na základe verejnej obchodnej súťaže. Teda ho získava ten, koho cenová ponuka je najvyššia. Nie je však opodstatnené, aby obce ako verejné orgány s obmedzeným rozpočtom, ktoré majú záujem pre štátnych, pre štátny podnik nepotrebný majetok využívať na verejnoprospešné účely, súťažili o majetok štátu vo verejných obchodných súťažiach. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že takýto majetok nebude potrebné ponúkať vo verejných obchodných súťažiach, ale správca majetku štátu ho môže previesť za hodnotu určenú znaleckým posudkom obci, v ktorej sa majetok nachádza. Pretože zákon neobsahuje výnimku pri prevode, bude potrebné sa riadiť ustanovením zákona o prevode majetku štátu na iné osoby, teda na prevod bude potrebný súhlas zakladateľa príslušného ministerstva, v prípade zákonom stanovenej hodnoty aj súhlas vlády Slovenskej republiky.
Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že tento návrh zabezpečuje riadnu ochranu lesných pozemkov a ostatného majetku štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva, zároveň však umožňuje vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ich využitie na verejnoprospešné účely, ktoré máme záujem všetci podporovať a to aj takouto formou.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel dodať a povedať, že podľa predkladateľa, ako aj podľa rôznych správ a tlačových vyjadrení návrh novely zákona o lesoch bol predkladaný bez rozporov a dokonca aj mimovládne organizácie pochválili rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za jeho aktívny prístup, záujem a snahu aj nad rámec pravidiel vyplývajúcich z legislatívnych pravidiel pripraviť taký návrh, ktorý je v konečnom dôsledku všeobecne akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami. Teda návrh bol akceptovaný všetkými rezortmi, zástupcami vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, odbornou verejnosťou, ako aj mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody. Z týchto uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o podporu a vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom zákona.
Ďakujem.
Rozpracované