49. schôdza

Ďakujem za poznámky, kolegovia.
Pán kolega Zelník, vy ste hovoril o alkohole, že štát ho vylučuje. No ja vám chcem pripomenúť, že práve súčasná vládna koalícia schválila to, že cyklisti môžu ísť na cestu aj pod vplyvom alkoholu. A keď triezvy vodič zrazí pripitého cyklistu, tak nikto nevie, na koho strane je zodpovednosť. To je obrovské riziko. Ale nie to som vám chcel povedať. Chcem vám povedať inú vec. Vylúčenie opitých vodičov z cestnej premávky predsa nikomu nespôsobuje trvalé následky. Ale ak budete mať záujem, my vás dovezieme do tých rodín, ktorých deti skončili na vozíku alebo ako ležiaci pacienti po podaní očkovacej látky. A môžte sa pozrieť na tie deti a posúdiť, či ich stav je lepší ako tie deti, ktoré mali mozgovú obrnu, lebo je to v podstate to isté, žiaľ.
Chcem sa vás ešte spýtať, že aká je to tá antivakcinačná loby. Pretože mňa nikto za to, že tu hovoríme, čo si myslíme, neplatí, čo sa týka vakcinácie. Svoje dieťa, podobne ako kolega Schlosár a ďalší, som očkovať nedal a keď ho porovnám s deťmi, rovesníkmi na našej ulici alebo do škôlky, ktoré s ním chodili, tak je, chvalabohu, chvalapánubohu za to, je omnoho zdravšie to dieťa. Keď som s mojou manželkou mal ťažký zápal horných dýchacích ciest, v trojizbovom byte v Sásovej sme sa tlačili. Ja som zjedol troje antibiotík, žena dokonca štvoro, to dieťa neochorelo za štyri týždne, ako sme tam ležali. Nič sa mu nestalo. Ja som myslel, že umre na horúčku, ako sme mali my, štyridsiatky, a nič sa mu nestalo. Áno, boh je, chvalabohu, chvalabohu, hovorím aj ja.
No a tretia vec a to asi nestihnem. Pani kolegyňa Smolíková, iné boli vakcíny z Chirany, si myslím, a iné sú dnes vakcíny, ktoré dovážame zo západu. Si zoberte, že akú dnes majú trvanlivosť tie vakcíny a akú mali trvanlivosť vtedy. Ale ja nie som na to odborník, ale jednoducho, keď vidíme všetky tie chemické látky a všetko to zloženie tých vakcín, nikto ani z tých, ktorí dnes hovoria, vakcíny sú super, by si to na lyžičku a do úst nedal. (Reakcie z pléna.)

Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, ja som ani nechcela vystúpiť v prvom čítaní, ale keďže tu už sedím niekoľko hodín a počúvam určité názory; ja rešpektujem, že každý človek má právo vyjadriť svoj názor. Hlboko rešpektujem poslancov s rozličným stupňom vzdelania, odbornosťou vyjadriť svoj názor. Ale ja zastávam osobnú pokoru a osobnú integritu, že nie každý človek dokáže byť odborníkom vo všetkom. Strašne ma bavia lietadlá. Nedokázala by som sa baviť s konštruktérom Airbusu alebo Boeingu, či tam má byť tri poschodia, osem motorov, štrnásť motorov, lebo mám takýto pocit. Nedoporučovala by som prevádzkovať Boeing alebo doporučila by som prevádzkovať Boeing s jedným sedadlom, pretože keď padne ten Boeing, tak menej ľudí je mŕtvych. Sú to sprostosti, ku ktorým sa ja neviem vyjadriť, pretože som lekár. Dve atestácie z internej, jedna z tropickej medicíny.
Tak dovoľte, nemyslím si, že som najmúdrejší človek v rámci vakcinológie. Robila som desať rokov na ambulancii cudzokrajných a tropických chorôb a denne som očkovala niekoľko desiatok ľudí vakcínami, nie tými, o ktorých sa bavíme, ale napríklad žltou zimnicou, čo je živá vakcína a hemoragický vírus. Ale to je veľmi odborná debata, ja do nej nechcem zachádzať. Čiže, prosím vás, fakty.
My sa vôbec nejdeme tu baviť o povinnosti očkovania. Táto povinnosť očkovania je stará niekoľko rokov. My tu ideme dávať len to alebo ideme reagovať na to, že nám klesá kolektívna imunita pod 95 percent, kedy už hrozí, že sa na Slovensku začnú šíriť infekčné ochorenia, ktoré sa nešírili. A to sa nám stáva. Máme regióny, kde sme mali niekoľko stovák prípadov osýpok. Máme regióny, ktoré sú zaočkované menej ako 95 percent. Pán kolega, čo si hovoril, Krajčí, že sú tu určité regióny rómskych komunít. V Bratislave dámy veľmi vysoko spoločensky postavené, veľmi čítajúce internet tiež odmietajú očkovať svoje deti. Čiže ja by som to rozdelila do dvoch veľkých skupín, ktorí ľudia odmietajú očkovať deti.
Rozdiel medzi vami a mnou je ten, že keď sú veľké epidémie osýpok, epidémie hepatitíd alebo iných infekčných ochorení, od vás sa nečaká, že zasiahnete a robíte niečo. Odo mňa ako od ministra sa čaká, že ja budem reagovať na novú epidemiologickú situáciu v Európe, vo svete a na Slovensku. Keby naša kolektívna imunita neklesala pod 95 percent, nejdem s týmto zákonom teraz do parlamentu. Ale ako minister nereagujem na politické obdobie, či je pred voľbami alebo po voľbách, reagujem na to, že sa nám rapídne zhoršuje preočkovanosť, klesá nám kolektívna imunita, a preto toto je jeden z nástrojov, ako zvýšiť kolektívnu imunitu. Prosím, ak máte lepší nástroj na zvýšenie kolektívnej imunity, povedzte mi to, môžeme to dať do zdravotníckeho výboru.
Ja si nemyslím, že som najmúdrejšia. Ja som sa dala a resp. my sme sa dali inšpirovať okolitými krajinami, v ktorých tento zákon prešiel, a teda návšteva predškolskej dochádzky nielen v súkromných, ale aj verejných, čiže všetkých predškolských dochádzok je podmienená očkovaním, a to je Češi, Litva, Francúzsko. V súčasnosti prebieha diskusia v Nemecku, v Taliansku ohľadne osýpok.
Ďalšia veľká alebo to, kde ste mi veľmi nahrali, že teraz v súčasnosti nikto nevidí človeka, ktorý mal poliomyelitídu. To by ste videli, to sú vyššie vekové kategórie. Ja som ochorenie na poliomyelitídu videla v Ázii, v Afrike, v Južnej Amerike, Strednej Amerike. Prečo ste nevideli na Slovensku takéto ochorenia? Stále hovorím, že ja si myslím, že toto ochorenie treba očkovať. No vďaka tomu, že niekoľko rokov sme očkovali na poliomyelitídu, vy nevidíte teraz chorých na poliomyelitídu. A bohu vďaka. Vy ste spomenuli dve krajiny. Sú tri krajiny kde polio je ešte aktívne, lebo neočkujú. Vy ste spomenuli ochorenie, ktoré je eliminované skoro v Európe. Jediné jedno je eradikované. To znamená, že sa nevyskytuje a je udržiavané v dvoch laboratóriách v USA v centre CBC a v Moskve, v prípade biologického útoku.
Keď sa spoločnosť dohodne a odborníci úplne inej úrovne vzdelania a odbornosti v rámci tropických infekčných ochorení, že ochorenie je eradikované, to znamená, že sa nevyskytuje, tak sa nebude ďalej očkovať. Ale keby sme pred niekoľko desiatkami rokov nepristúpili k tomu, že sa očkuje, tak vidíte veľké postihnutia ľudí na hluchotu, následky encefalitídy, meningitídy, pretože matka mala päť detí za vojny. Koľko jej zomrelo na týfus? Koľko jej zomrelo na osýpky? Koľko jej zomrelo na diftériu? Vy ste nevideli nikto z vás novorodenecký tetanus. Nám bežne každé druhé dieťa v Afrike umieralo na novorodenecký tetanus. Je to odporná smrť. Kto z vás videl besnotu, umierať človeka na besnotu? Ja som to videla niekoľkokrát.
Budem parafrázovať jedného špičkového profesora infektológie, ktorý pracuje v centre pre kontrolu infekčných ochorení v Atlante. Najnebezpečnejšia očkovacia látka je tá, ktorá nebola použitá. Veľmi pekne vás prosím, kolegovia a kolegyne, keď máte nejakú relevantnú štúdiu, ktorá bola publikovaná v slušnom časopise, doneste mi ju, kde bola potvrdená kauzálna súvislosť medzi očkovaním a nežiaducim účinkom očkovacej látky. Ja nehovorím, že všetko je stopercentné. Nič v živote, v medicíne nie je stopercentné. Tak to nečakajte ani od vakcinácie. Ale benefit vakcinácie je neporovnateľný s tým, keby sme prestali očkovať. O tomto ešte na základe Evidence base, mám tu miliardu štúdií z Lancetov, New England Journal. To sú skutočne karentované a vysoko vážené časopisy pre tých ľudí, ktorí tomu rozumejú.
A prečo teda sa dehonestujem na to, že príkazom? Ten príkaz je tu dávno. Ja by som bola super, keby slovenská populácia bola taká ako škandinávska. Škandinávske krajiny nemajú povinné očkovanie, ale preočkovanosť je vyššia kolektívna ako u nás. Škandinávske krajiny majú preventívne prehliadky pokryté alebo, resp. návštevnosť 70 – 80 percent, Slováci 20 percent. Tak pokiaľ my nebudeme na tej úrovni v rámci uvedomenia si vlastného zdravia, ako sú škandinávske krajiny, ja ako minister, vy ako parlament, ja si myslím, ste povinní prijímať také zákony, ktoré ochránia tento slovenský ľud pred šírením infekčných chorôb.
Na druhej strane by som veľmi rada povedala, že nikto tu nikoho nechce dvakrát za niečo trestať. Očkovanie bolo povinné. Keď sa niekto nezaočkoval, bola tam nejaké 300-eurová pokuta a čo tá riešila? Čo tá riešila s tým, že sa nám tu šíria infekčné ochorenia? My sme pristúpili k tomu, že deti v najnižších vekových kategóriách sú najvulabernejším, resp. najcitlivejším materiálom na to, aby tieto deti ochoreli. Preto toto je jeden z nástrojov, ako zvýšiť preočkovanosť a dosiahnuť 95-percentnú kolektívnu imunitu, kedy môžeme zabrániť šíreniu sa infekčných ochorení.
Takisto treba si uvedomiť, že my mnohí, každý z nás je trošku už starší, niekto má tridsať, niekto má šesťdesiat, čo ste boli očkovaní. Živá vakcína je fajn, tam tá protilátková imunita trvá dlhšie, ak ste ochorenie prekonali, dá sa povedať do konca života. Keď ste boli očkovaní neživou vakcínou, tak pozor, tie vakcíny, ktoré ste boli očkovaní, boli neživé, tak tie protilátky postupne sa znižujú. Ale my počítame všetci s tým, že všetci budú zaočkovaní, kolektívna imunita bude fajn a vy, pani poslankyňa, vy, pán poslanec, keď budete mať 60 rokov, nebudete mať mumps alebo osýpky. Lenže keď naša kolektívna imunita klesne, vaše protilátky tiež, tak pardon, budete mať osýpky, ale väčšinu asi smrteľné, keďže máte 60 alebo 70 rokov. Čiže ja tu skutočne nikoho nejdem poučovať, ale toto je tak vysoko odborná debata a tiež sa nepasujem za najmúdrejšiu v tomto, v tejto problematike.
A prebehli aj, pani poslankyňa, ako ste vy rozprávali, prebehli mnohé, mnohé debaty a vysoko odborné debaty, majú vyjadrenia najvyšších inštancií v rámci slovenskej vakcinológie, epidemiológie, imunizačnej komisie, ktoré tvrdo odporúčajú tento postup pediatrickej spoločnosti, aby sme prikročili k tomuto kroku, že podmienkou prijatia dieťaťa do predškolského zariadenie bude očkovanie. Tým, že v súčasnosti bol prijatý zákon, nový školský zákon, kde je to päťročné dieťa, môže byť prijaté, a teda musí byť prijaté, teda tým pádom nemôžme podmieňovať očkovanie. Fajn, a čo mám robiť? Ja hľadám nástroj, aby sme zvýšili kolektívnu imunitu a stále je to viac ako nič. Tie deti sa vždy budú premiešavať, šesťročné, osemročné, desať-, ale už ich imunitný systém je oveľa lepšie vyzbrojený, protilátková odpoveď je oveľa lepšia ako v tých nižších ročníkoch.
A to, že matka alebo otec nedá zaočkovať svoje dieťa a trpí a mám ja vytvoriť nejakú škôlku pre nezaočkované, tak prosím ministerku vnútra a ministra obrany, aby okolo tejto škôlky niekoho vystavil, pretože to bude vysoko infekčné pole alebo, respektíve to môže byť semenište infekčných nákaz. To je pohľad, prepáčte teraz, lekára, ktorý má atestáciu z tropickej medicíny.
Čiže tento návrh zákona je len pokus presvedčiť ľudí, že štát sa má starať o dobro ľudí, má pozerať na všetkých ľudí a hlavne má chrániť tých, ktorí sú ťažko chorí a nemôžu byť, alebo z nejakej, z nejakej situácie alebo teda kontraindikácie títo ľudia alebo tieto deti nemôžu byť očkované. A tiež, samozrejme, súhlasím, že všetci by sme sa mali jeden k druhému správať slušne, a teda neohrozovať tieto deti, ktoré nemôžu byť očkované, tým, že keď klesne kolektívna imunita, to dieťa nikomu nič neurobilo, len sa narodilo s imunodeficitom a môže veľmi ľahko zomrieť na infekčné ochorenie, ktoré je preventabilné očkovaním a nezomrelo by, keby tá kolektívna imunita bola dostatočne vysoká.
Ja sa iba okrajom, toto by bolo asi k očkovaniu. Mám k tomu, posledná štúdia, keď ste možno čítali všetci, v Dánsku vyšla na 650-tisícoch detí dánska štúdia. Profesor nepotvrdil súvis na 650-tisícoch deťoch autizmu a očkovania proti osýpkam MMR vakcínou. A neviem, prečo krútite hlavou. Kedysi sa... (reakcia z pléna). Je to tak.
Pretože viete, ešte aby som vám povedala, pretože ja som v tomto rozohnená, ja som toto študovala niekoľko rokov, áno, pretože jeden profesor teda si povedal, že treba ľudí strašiť niečím a bola urobená aj publikovaná štúdia v Lancete, kde bola akože dokázaná kauzálna súvislosť medzi očkovaním MMR vakcínou a vznikom autizmu. Bolo to vyvrátené, tento pán, mu odobrali lincenciu, zakázali mu publikovať a tá štúdia bola vyhlásená odbornou spoločnosťou za zmanipulovanú štúdiu. Dodnes deň, ukážte mi, prosím vás, veľkú randomizovanú štúdiu alebo štúdiu na veľkom počte ľudí, kde je dokázaná kauzálna súvislosť.
Ja nehovorím, že sa nemôže stať, môže sa stať. Niekto tu rozprával o BCG vakcinácii. BCG vakcinácia je živá vakcína v štvrtý deň života dieťaťa. Doktor nemôže vedieť, či nie je imunodeficientné, áno, môže sa stať, že teda keď ste mu dali živú vakcínu, má imunodeficit, že to dieťa mohlo ochorieť. Samozrejme, to pripúšťam, som lekár, ale v súčasnosti už táto vakcína sa na Slovensku neočkuje, pretože tuberkulózu sme znížili incidenciu pod určitú hranicu, ale dá sa diskutovať o tom, že dajme túto vakcínu do vyšších, do vyšších mesiacov alebo do vyššieho veku dieťaťa, keď už budeme vedieť jeho imunitný stav, ale tam by som asi, prosím, skončila.
K druhej téme, čo ste tu všetci rozprávali o tých zvieratách. No tak toto bola časť, za ktorú sa teda ja aj odborne aj s tímom odborníkov veľmi zasadzujem. A druhá časť vznikla na popud toho, že to bol najväčší ekonomický nezmysel roka alebo také niečo, takže my sme začali pátrať, že čo bolo najväčší ekonomický alebo byrokratický nezmysel roka, a boli to presne tieto zvieratá. Návrh SaS je dosť odlišný ako ten návrh, ktorý my podávame. Sú tu presne špecifikované, ktoré zvieratá, domáce spoločenské zvieratá, ja neviem, či koza je domáce spoločenské zviera, presne tie zvieratá, ja to doma nechovám, tie kozy, v obývačke. Bežné zvieratá, ktoré ste vy spomenuli, vlci, vtáci, levy, tigry tiež nie sú domáce spoločenské domáce zvieratá. V tom zákone, treba si to čítať, je to jasne špecifikované, kde kedy ako, za akých podmienok.
A zase, prosím, môžeme ísť do diskusie odbornej, ako chcete, aby sa preniesla listerióza v tej reštaurácii? Riziko, že sa prenesie listerióza, je taká v reštaurácii od nejakého domáceho mazlíčka, tak veľká, ako že tu dnes vybuchne bomba, hm.
Takže veľmi pekne ďakujem, ale, samozrejme, dá sa o tom rokovať, ako povedal aj pán poslanec Zelník, ja som pripravená na odbornú diskusiu, nie na dojmológiu. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom navrhovanej úpravy je spresnené doplnenie ustanovení zákona, a to na základe skúseností Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
V praxi najočakávanejšou zmenou je úprava problematiky ochranného pásma pohrebiska.
Návrh zákona zároveň podrobnejšie ustanovuje aj pravidlá pre pochovávanie potratených alebo predčasne odňatých ľudských plodov.
Súčasťou návrhu je tiež ustanovenie upravujúce niektoré povinnosti prevádzkovateľov pohrebných služieb, krematórií, prevádzok balzamovania a konzervácie, prevádzkovateľov sociálnych služieb, ako aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä v súvislosti s označovaním ľudských pozostatkov, vypracovaním prevádzkových poriadkov a dokumentácie.
Návrh zákona sa tiež, alebo návrhom zákona sa tiež obmedzuje možnosť vystavovania ľudských pozostatkov spôsobom, ktorý je verejnosťou považovaný za poburujúci a nevhodný z etického hľadiska.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, váš navrhovaný zákon, novela zákona o pohrebníctve mňa osobne zaujala v dvoch bodoch, o ktorých by som chcela hovoriť a zároveň aj túto svoju rozpravu rozdeliť na také dve časti.
V tej prvej sa chcem dotknúť toho, že návrhom zákona sa spresňujú a dopĺňajú povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potrateným ľudským plodom alebo predčasne odňatým ľudským plodom. Návrh ustanovuje postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov pre individuálne pochovávanie rodičmi, to je tá prvá časť. A v tej druhej časti sa chcem, chcem hovoriť takisto o zmene zákona, kde, kde sa presne vymedzuje, za akých podmienok je možné ľudské pozostatky vystavovať.
Pani ministerka, ja musím oceniť, že zo vznesených 31 zásadných pripomienok ste akceptovali alebo čiastočne akceptovali 24. Ono sa to moc nevidí, som tu, som tu nejakých vyše troch rokov a veru poviem, že málokedy sú takto akceptované, zvlášť pripomienky verejnosti, hej, že, takže to je skvelé. Naozaj za mnohé z nich ďakujem, že boli akceptované a hneď aj premietnuté do tejto novely.
V tej prvej časti, kde by som chcela hovoriť o pochovávaní ľudských plodov, zvlášť ma... tu mi to nejako padá, nechám si to tu (rečníčka si položila hárok papiera na rečnícky pult). Zvlášť ma zaujala teda požiadavka verejnosti o tom, aby boli pochované všetky ľudské plody aj tie, ktoré si rodičia nevyžiadajú. Je dobré, že teda tí rodičia, ktorí si vyžiadajú pozostatky svojich detí, teda plodov, ako to nazývate v novele, ľudských plodov, tak teším sa, že sa toto deje a že, že budú mať tú možnosť, ale veľmi by som vás teda nejak tak prosila, žiadala, aby sme ešte rozprávali, sme v prvom čítaní, aby sme ešte stále hovorili aj o tom, že či nie je toto plénum naklonené k tomu a teda vy na ministerstve zdravotníctva, aby bola akceptovaná požiadavka... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
... ktorá bola vznesená ako zásadná požiadavka, a to, aby všetky ľudské plody, aj tie, ktoré si rodičia nevyžiadajú, boli spopolnené v krematóriu. Znamená to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by zabezpečil toto spopolnenie v krematóriu. Totižto naozaj veľká časť potratených detí, žiaľ, končí v spaľovni odpadov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali.
Páni poslanci, keď chcete debatovať, nech sa páči, smerom von. Rušíte vystupujúcu pani poslankyňu.
Nech sa páči.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Ak uznáme, že potratené ľudské plody – spontánne či umelo – sú pozostatkami ľudskými, tak je naozaj čas, aby v roku 2020 sme aj na Slovensku sa pridali ku krajinám, kde sú tieto pozostatky ľudského plodu pochovávané, teda spaľované v krematóriu a nie v spaľovni odpadov. Toto je dôležité pre nás.
Táto požiadavka nebola akceptovaná, hoci v tom odôvodnení požiadavky bolo jasne ešte zdôvodnené aj to, že podobná prax už bola uzákonená v Českej republike. Tento zákon v Českej republike nadobudol účinnosť 1. septembra 2017, pred dvoma rokmi. Českí legislatívci sa ešte dokonca aj oni sami inšpirovali s praxou v iných európskych krajinách, to znamená, že Slovensko nebude prvé, že bude mať postoj k pozostatkám ľudského plodu, postoj zachovania dôstojnosti človeka. A dôvodom, si dovolím prečítať, dôvodom, pre ktorý Česká republika pristúpila k takejto zmene, je, že týmto ľudským pozostatkom musí byť zaistená rovnaká pieta a dôstojnosť ako živonarodeným deťom zomrelým bezprostredne po pôrode. Takže toto bol dôvod, že Česká republika pristúpila k takejto novele.
Takže prvá časť a moja prvá otázka, pani ministerka, či sme schopní spolu diskutovať do druhého čítania a či je teda ministerstvo naklonené k tomu, aby sme, aby sme, áno, dali povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby všetky tieto potratené plody boli pochovávané, spopolnené v krematóriu.
Ešte by som tu povedala jednu vec dôležitú, že podľa Národného centra zdravotníckych informácií nám v rokoch 2011 – 2016 stúpali spontánne potraty. Prosím vás pekne, uvedomme si práve toto, že nehovorím iba o umelých potratoch, hovorím o spontánnych potratoch úplne rovnako. Rodičia, dobre, tí, ktorí si želajú, to aj urobia, ale ak táto spoločnosť je civilizovaná a uzná, a to uznávame v tej novele, viackrát hovoríme o tom, že je to mŕtve ľudské telo, tak mali by sme pozostatky ľudského plodu pochovávať, spopolňovať v krematóriu.
Tá druhá časť sa dotýka otázky vystavovania ľudského tela alebo jeho častí. Bola to taká moja parketa v roku 2017, kedy na Slovensku prebehla taká vášnivá diskusia k výstave Body the Exhibition v dvetisícsedemnástom. A ja som vtedy vášho predchodcu pána Druckera viackrát interpelovala s otázkou, že čo chce robiť legislatívne v tejto otázke, lebo my sme sa aj tu v pléne, keď sme rokovali, sme hovorili o tom, že podľa dohovoru o ľudských právach a biomedicíne ľudské telo a jeho časti nesmú byť predmetom finančného prospechu. Na tom sme sa všetci zhodli. Nehovoriac ešte o tom, že táto diskusia bola veľmi vášnivá aj preto, že táto téma poukazovala ešte aj na oveľa vážnejší problém, a to boli odkazy na nelegálny obchod s orgánmi mŕtvych tiel za účelom transplantácie, ktorý môže mať naozaj tie najstrašnejšie podoby. Takže v roku 2017, je to presne dva roky, v septembri som podala aj návrh novely s mojimi kolegami z vtedajšieho poslaneckého klubu a tam sme sa výslovne aj odvolávali na tento dohovor a na čl. 21 tohto dohovoru.
Ja tu chcem pri tom ale povedať, že túto interpeláciu som okrem ministra zdravotníctva Druckera poslala aj ministrovi Lajčákovi, pretože som sa ho pýtala, že ako je možné, že dohovor z roku 1997 nemáme implementovaný alebo nemáme zharmonizovaný s našou legislatívou. A on mi odpovedal, že uznesením vlády Slovenskej republiky z apríla 1997 bolo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky uložené zosúladiť vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti zdravotnej starostlivosti s ustanoveniami dohovoru. Takže to som len chcela upozorniť na to, že o akej dobe hovoríme.
Preto sa vás aj chcem spýtať, že či táto novela, tento ods. 12 § 3, kde hovoríte o tom, čo je zakázané pri vystavovaní, či zohľadňuje aj práve zákaz finančného prospechu, či naozaj je v tom zákaze aj tento, tá harmonizácia s dohovorom a s týmto článkom 21. Vy v odstavci 12 § 3 píšete, teda je úplne nový vložený, ľudské pozostatky sa môžu vystavovať len v súlade s § 4, tam sa to jedná o regionálne úrady verejného zdravotníctva, inak vystavovať a upravovať ľudské pozostatky je zakázané okrem
a) historických zbierok v múzeách a múzejných zariadeniach,
b) archeologických nálezov, krýpt, kostníc,
c) náboženských relikvií a
d) iných miest s ľudskými pozostatkami sprístupnenými verejnosti podľa osobitného predpisu.
Ja som si aj ten osobitný predpis pozrela. Vrátim sa k tomu § 4 ods. 1 písm. c) a ten teraz hovorí, že vystaviť konzervované alebo balzamované ľudské pozostatky pred ich pochovaním v rozpore s podmienkami určenými osobou, ktorá konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a to bol ten zákaz, to je súčasný zákaz. Takže... (reakcia ministerky), vôbec nie, dobre, však môžete to potom povedať aj plénu, budem vám za to vďačná. Nebola som si istá, či ten zákaz skutočne platí na výstavy typu Body Human, komerčné, aj keď to tu nemáme takto napísané.
Pani ministerka mi hovorila, že je to tak, že hoci tu nikde nie je napísané teda za finančného prospechu, že je to tak. Ja som vám za to vďačná. Povedzte to, prosím, aj plénu. Ja som vám za to vďačná a uvedomujem si, že ten boj s interpeláciami a sem-tam som si čekla ministra zdravotníctva, potom už aj vás a chodila som tu za vami teda, že či ten zákon o pohrebníctve bude novelizovaný v prospech toho, aby sme nemali, aby sa tu nerealizovali takéto výstavy, kde – a opäť sa vrátim – ľudská dôstojnosť bola asi, nieže v prachu zeme, ale ešte hlbšie. Takže vidím, že, páni poslanci, taká naša tvorivá práca, angažovanosť v nejakej téme trvá síce možno aj dva-tri roky, ale povzbudzujem vás, že je to možné a som za to vďačná. Dobre.
Takže prosím ešte raz, pani ministerka, aspoň teda k tej prvej otázke, že či sme ochotní rokovať do druhého čítania aj na pripomienku o tom, aby všetky ľudské plody boli poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj bez požiadania rodičov spopolňované v krematóriu alebo pochovávané.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja ti chcem, pani kolegyňa, každopádne poďakovať, že naozaj si ten ľudský život vážiš, aj keď teda už nie je medzi nami. A mňa tak napadlo pri tvojej rozprave, keď si tak konštruktívne s pani ministerkou debatovala, že naozaj človek, keď má doma aj domáceho miláčika, tak ho chce dôstojne pochovať, nieto ešte plod človeka, ľudskej bytosti. Takže naozaj ja sa tiež prihováram k tomu, aby pani ministerka zvážila tieto záležitosti, lebo myslím si, že naozaj aj od začiatku si chodila na ministerstvo, ale teraz prišiel reálne ten zákon, takže predpokladám, že aj pani ministerka teda je naklonená takémuto spôsobu ako keby pochovávania ľudských bytostí.
Ale každopádne, Anka, ti chcem poďakovať aj za včerajšie úsilie pri uznesení na ochranu prenasledovaných kresťanov a dnes za to, že teda tvoja húževnatosť prišla do Národnej rady.