49. schôdza

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, váš navrhovaný zákon, novela zákona o pohrebníctve mňa osobne zaujala v dvoch bodoch, o ktorých by som chcela hovoriť a zároveň aj túto svoju rozpravu rozdeliť na také dve časti.
V tej prvej sa chcem dotknúť toho, že návrhom zákona sa spresňujú a dopĺňajú povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potrateným ľudským plodom alebo predčasne odňatým ľudským plodom. Návrh ustanovuje postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov pre individuálne pochovávanie rodičmi, to je tá prvá časť. A v tej druhej časti sa chcem, chcem hovoriť takisto o zmene zákona, kde, kde sa presne vymedzuje, za akých podmienok je možné ľudské pozostatky vystavovať.
Pani ministerka, ja musím oceniť, že zo vznesených 31 zásadných pripomienok ste akceptovali alebo čiastočne akceptovali 24. Ono sa to moc nevidí, som tu, som tu nejakých vyše troch rokov a veru poviem, že málokedy sú takto akceptované, zvlášť pripomienky verejnosti, hej, že, takže to je skvelé. Naozaj za mnohé z nich ďakujem, že boli akceptované a hneď aj premietnuté do tejto novely.
V tej prvej časti, kde by som chcela hovoriť o pochovávaní ľudských plodov, zvlášť ma... tu mi to nejako padá, nechám si to tu (rečníčka si položila hárok papiera na rečnícky pult). Zvlášť ma zaujala teda požiadavka verejnosti o tom, aby boli pochované všetky ľudské plody aj tie, ktoré si rodičia nevyžiadajú. Je dobré, že teda tí rodičia, ktorí si vyžiadajú pozostatky svojich detí, teda plodov, ako to nazývate v novele, ľudských plodov, tak teším sa, že sa toto deje a že, že budú mať tú možnosť, ale veľmi by som vás teda nejak tak prosila, žiadala, aby sme ešte rozprávali, sme v prvom čítaní, aby sme ešte stále hovorili aj o tom, že či nie je toto plénum naklonené k tomu a teda vy na ministerstve zdravotníctva, aby bola akceptovaná požiadavka... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
... ktorá bola vznesená ako zásadná požiadavka, a to, aby všetky ľudské plody, aj tie, ktoré si rodičia nevyžiadajú, boli spopolnené v krematóriu. Znamená to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by zabezpečil toto spopolnenie v krematóriu. Totižto naozaj veľká časť potratených detí, žiaľ, končí v spaľovni odpadov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali.
Páni poslanci, keď chcete debatovať, nech sa páči, smerom von. Rušíte vystupujúcu pani poslankyňu.
Nech sa páči.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Ak uznáme, že potratené ľudské plody – spontánne či umelo – sú pozostatkami ľudskými, tak je naozaj čas, aby v roku 2020 sme aj na Slovensku sa pridali ku krajinám, kde sú tieto pozostatky ľudského plodu pochovávané, teda spaľované v krematóriu a nie v spaľovni odpadov. Toto je dôležité pre nás.
Táto požiadavka nebola akceptovaná, hoci v tom odôvodnení požiadavky bolo jasne ešte zdôvodnené aj to, že podobná prax už bola uzákonená v Českej republike. Tento zákon v Českej republike nadobudol účinnosť 1. septembra 2017, pred dvoma rokmi. Českí legislatívci sa ešte dokonca aj oni sami inšpirovali s praxou v iných európskych krajinách, to znamená, že Slovensko nebude prvé, že bude mať postoj k pozostatkám ľudského plodu, postoj zachovania dôstojnosti človeka. A dôvodom, si dovolím prečítať, dôvodom, pre ktorý Česká republika pristúpila k takejto zmene, je, že týmto ľudským pozostatkom musí byť zaistená rovnaká pieta a dôstojnosť ako živonarodeným deťom zomrelým bezprostredne po pôrode. Takže toto bol dôvod, že Česká republika pristúpila k takejto novele.
Takže prvá časť a moja prvá otázka, pani ministerka, či sme schopní spolu diskutovať do druhého čítania a či je teda ministerstvo naklonené k tomu, aby sme, aby sme, áno, dali povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby všetky tieto potratené plody boli pochovávané, spopolnené v krematóriu.
Ešte by som tu povedala jednu vec dôležitú, že podľa Národného centra zdravotníckych informácií nám v rokoch 2011 – 2016 stúpali spontánne potraty. Prosím vás pekne, uvedomme si práve toto, že nehovorím iba o umelých potratoch, hovorím o spontánnych potratoch úplne rovnako. Rodičia, dobre, tí, ktorí si želajú, to aj urobia, ale ak táto spoločnosť je civilizovaná a uzná, a to uznávame v tej novele, viackrát hovoríme o tom, že je to mŕtve ľudské telo, tak mali by sme pozostatky ľudského plodu pochovávať, spopolňovať v krematóriu.
Tá druhá časť sa dotýka otázky vystavovania ľudského tela alebo jeho častí. Bola to taká moja parketa v roku 2017, kedy na Slovensku prebehla taká vášnivá diskusia k výstave Body the Exhibition v dvetisícsedemnástom. A ja som vtedy vášho predchodcu pána Druckera viackrát interpelovala s otázkou, že čo chce robiť legislatívne v tejto otázke, lebo my sme sa aj tu v pléne, keď sme rokovali, sme hovorili o tom, že podľa dohovoru o ľudských právach a biomedicíne ľudské telo a jeho časti nesmú byť predmetom finančného prospechu. Na tom sme sa všetci zhodli. Nehovoriac ešte o tom, že táto diskusia bola veľmi vášnivá aj preto, že táto téma poukazovala ešte aj na oveľa vážnejší problém, a to boli odkazy na nelegálny obchod s orgánmi mŕtvych tiel za účelom transplantácie, ktorý môže mať naozaj tie najstrašnejšie podoby. Takže v roku 2017, je to presne dva roky, v septembri som podala aj návrh novely s mojimi kolegami z vtedajšieho poslaneckého klubu a tam sme sa výslovne aj odvolávali na tento dohovor a na čl. 21 tohto dohovoru.
Ja tu chcem pri tom ale povedať, že túto interpeláciu som okrem ministra zdravotníctva Druckera poslala aj ministrovi Lajčákovi, pretože som sa ho pýtala, že ako je možné, že dohovor z roku 1997 nemáme implementovaný alebo nemáme zharmonizovaný s našou legislatívou. A on mi odpovedal, že uznesením vlády Slovenskej republiky z apríla 1997 bolo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky uložené zosúladiť vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti zdravotnej starostlivosti s ustanoveniami dohovoru. Takže to som len chcela upozorniť na to, že o akej dobe hovoríme.
Preto sa vás aj chcem spýtať, že či táto novela, tento ods. 12 § 3, kde hovoríte o tom, čo je zakázané pri vystavovaní, či zohľadňuje aj práve zákaz finančného prospechu, či naozaj je v tom zákaze aj tento, tá harmonizácia s dohovorom a s týmto článkom 21. Vy v odstavci 12 § 3 píšete, teda je úplne nový vložený, ľudské pozostatky sa môžu vystavovať len v súlade s § 4, tam sa to jedná o regionálne úrady verejného zdravotníctva, inak vystavovať a upravovať ľudské pozostatky je zakázané okrem
a) historických zbierok v múzeách a múzejných zariadeniach,
b) archeologických nálezov, krýpt, kostníc,
c) náboženských relikvií a
d) iných miest s ľudskými pozostatkami sprístupnenými verejnosti podľa osobitného predpisu.
Ja som si aj ten osobitný predpis pozrela. Vrátim sa k tomu § 4 ods. 1 písm. c) a ten teraz hovorí, že vystaviť konzervované alebo balzamované ľudské pozostatky pred ich pochovaním v rozpore s podmienkami určenými osobou, ktorá konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a to bol ten zákaz, to je súčasný zákaz. Takže... (reakcia ministerky), vôbec nie, dobre, však môžete to potom povedať aj plénu, budem vám za to vďačná. Nebola som si istá, či ten zákaz skutočne platí na výstavy typu Body Human, komerčné, aj keď to tu nemáme takto napísané.
Pani ministerka mi hovorila, že je to tak, že hoci tu nikde nie je napísané teda za finančného prospechu, že je to tak. Ja som vám za to vďačná. Povedzte to, prosím, aj plénu. Ja som vám za to vďačná a uvedomujem si, že ten boj s interpeláciami a sem-tam som si čekla ministra zdravotníctva, potom už aj vás a chodila som tu za vami teda, že či ten zákon o pohrebníctve bude novelizovaný v prospech toho, aby sme nemali, aby sa tu nerealizovali takéto výstavy, kde – a opäť sa vrátim – ľudská dôstojnosť bola asi, nieže v prachu zeme, ale ešte hlbšie. Takže vidím, že, páni poslanci, taká naša tvorivá práca, angažovanosť v nejakej téme trvá síce možno aj dva-tri roky, ale povzbudzujem vás, že je to možné a som za to vďačná. Dobre.
Takže prosím ešte raz, pani ministerka, aspoň teda k tej prvej otázke, že či sme ochotní rokovať do druhého čítania aj na pripomienku o tom, aby všetky ľudské plody boli poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj bez požiadania rodičov spopolňované v krematóriu alebo pochovávané.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne jediná faktická, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ja ti chcem, pani kolegyňa, každopádne poďakovať, že naozaj si ten ľudský život vážiš, aj keď teda už nie je medzi nami. A mňa tak napadlo pri tvojej rozprave, keď si tak konštruktívne s pani ministerkou debatovala, že naozaj človek, keď má doma aj domáceho miláčika, tak ho chce dôstojne pochovať, nieto ešte plod človeka, ľudskej bytosti. Takže naozaj ja sa tiež prihováram k tomu, aby pani ministerka zvážila tieto záležitosti, lebo myslím si, že naozaj aj od začiatku si chodila na ministerstvo, ale teraz prišiel reálne ten zákon, takže predpokladám, že aj pani ministerka teda je naklonená takémuto spôsobu ako keby pochovávania ľudských bytostí.
Ale každopádne, Anka, ti chcem poďakovať aj za včerajšie úsilie pri uznesení na ochranu prenasledovaných kresťanov a dnes za to, že teda tvoja húževnatosť prišla do Národnej rady.

Pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať.

Ja som nemala počas celého tohto trojročného obdobia, že my sa tu naprieč vieme spojiť v otázke dôstojnosti človeka. Naozaj naprieč politickým spektrom treba viacej hovoriť o dôstojnosti človeka, ktorú má človek bez toho, že či je pekný, múdry, krásny, vysoký a podobne. Len preto, že je človek, máme túto dôstojnosť. Ja budem určite prosiť aj výbor zdravotnícky, pána predsedu, aby sme o tom ešte rokovali, lebo by sme sa skutočne posunuli zase niekde ďalej ku krajinám, ktoré niečo takéto už realizujú. Takže budem ďalej v tom pokračovať.
Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja tiež oceňujem, podobne ako pani poslankyňa Verešová, že sa ide niečo robiť s problémom, s problémom tých výstav tiel, kde sú vážne podozrenia, že telá pochádzajú, pochádzajú zo zavraždených väzňov z čínskych väzníc. Ja tiež som sa v tej veci angažoval, nie v legislatívnej rovine, ale teda dával som aj nejaké alebo podieľal som sa na nejakých podnetoch proti tým výstavám, ale teda riešením je upraviť to legislatívne. Takže to chcem, to chcem oceniť.
A teda hoci som opozičný poslanec, tak by som chcel využiť toto, toto vystúpenie na to, aby som pochválil legislatívne iniciatívy vlády a konkrétne teda pani ministerky a rovno, rovno by som teda pochválil hneď, hneď dve. Dúfam, že ma pán predsedajúci nezarazí, lebo rád by som ocenil aj ten, aj ten predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia v tej časti, kde sa umožňuje vstup spoločenských zvierat do reštauračných zariadení. Je to niečo, s čím sme aj my prišli, tiež sme reagovali na to, že to bolo vyhlásené minulý rok za byrokratický nezmysel roka 2018, kde sme si to naštudovali, oboznámili sme sa s názorom Úradu verejného zdravotníctva, ktorý, myslím, že oni boli iniciátormi toho, že sa to má zmeniť, a my sme prišli s takou opatrnou konzervatívnou novelou, že sme tam navrhovali zmeniť, teda umožniť vstup iba, iba psom.
Tuto je to širšie definované, spoločenské zvieratá, ktorých je teda viac. Čiže mačky, fretky, králik a tak ďalej, ale teda podstata je, že to nemá byť, že zákonom to nariadime, ale že necháme to na prevádzkovateľa a prevádzkovateľ povie, že chce mať reštauráciu, kde nemôžu chodiť psy, tak ako doteraz a bude to tak a všetci to budú musieť rešpektovať, alebo to umožním a potom ale musím aj upozorniť, upozorniť na to, že je tu takáto reštaurácia, aby ľudia, ktorí nechcú chodiť do reštaurácií, kde sú psy, si mohli povedať, že sa takým reštauráciám vyhnú. A rovnako je tam teda formulácia, že musí tá prevádzka prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku. Čiže, čiže aby bola zabezpečená hygiena, aby bola zabezpečená ochrana, ochrana zdravia.
A podobne aj zákon o pohrebníctve, s ktorým teda pani ministerka teraz prichádza, obsahuje v sebe ustanovenie, ktoré sme sa s kolegami dokonca opakovane pokúšali, pokúšali riešiť, teda zrušiť ochranné pásmo k pohrebiskám, ktoré dnes je stanovené v rozsahu 50 metrov zo zákona bez ohľadu na reálne, reálne pomery, pomery v obci. A naozaj sú obce, kde ľudia bývajú cez cestu oproti, oproti cintorínu, ale keď si chcú cez cestu a ešte ďalších 20 metrov niečo postaviť alebo dokonca len prestaviť, tak nemôžu, lebo je zákaz umiestňovania stavieb. Opäť je to niečo, čo neprišlo na to ministerstvo zdravotníctva ani my ako poslanci len tak, že čítame si zákon, ale sú to podnety z praxe. Prišli s tým starostovia, ZMOS sa už dlhodobo usiloval toto ustanovenie, ustanovenie zmeniť a som teda rád, že sa to dostalo aj do návrhu zákona, s ktorým sa dokázala stotožniť, stotožniť vláda, a teda predkladá nám ho ako vládny návrh zákona. Čiže aj za toto, za toto ďakujem.
Sú tam drobné rozdiely oproti tomu nášmu návrhu. My sme tam riešili ochranné pásmo nielen k pohrebiskám, ale aj ku krematóriám, ktoré je 100-metrové zo zákona. Tak možno to zvážiť, ale uznávam, že obce, obce asi nemajú, nemajú veľa obcí problém s krematóriom, lebo teda krematórií bude v krajine podstatne menej ako pohrebísk.
A druhý rozdiel, ktorý sa mi ale zdá trochu závažnejší, je, že my sme v našom návrhu mali, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku. Vo vládnom návrhu je, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska a obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska a potom ďalšie veci, pravidla umiestňovania, povoľovania stavieb a budov a tak ďalej. Domnievam sa, že by bolo vhodné, aby v zákone ostala tá maximálna šírka pohrebiska, pretože na jednej strane zo zákona zrušíme pohrebis; či to ochranné pásmo, ktoré tam dnes existuje a ktoré je stanovené 50 metrov. Na druhej strane umožníme obci, aby si obec sama zadefinovala všeobecne záväzným nariadením ochranné pásmo pohrebiska. Môže byť, nemusí byť. Môže byť, môže byť aj užšie, ale teoreticky by mohlo byť širšie, takže dôsledkom, dôsledkom tohto zákona by sa v niektorých obciach mohlo stať, mohlo stať, že by to ochranné pásmo bolo ešte širšie ako doteraz. Tak ja si skôr myslím, že by bolo vhodné aj v tomto obce nejako, nejako limitovať a dať, dať tam to ustanovenie, ktoré je dnes v zákone, teda ten limit maximálne 50, 50 metrov. A v tom ostatnom je to, samozrejme, že úplne, úplne v poriadku a úplne v súlade s tým, čo sme, čo sme navrhovali.
Takže ďakujem aj pánovi predsedajúcemu, že ma nezarazil, keď som hovoril aj o síce súvisiacom, ale inom návrhu zákona, ale hlavne teda ďakujem ešte raz, resp. ešte dvakrát pani ministerke za oba návrhy.

Pán poslanec, ja si myslím, že keď nikto neprotestuje, prečo by ste nemohli sa vrátiť aj k tomu zákonu, ktorý je, dokonca teda chválite, tak je to, je to v poriadku (povedané s pobavením). Na vaše vystúpenie dvaja poslanci s faktickými.
Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ondrej, ďakujem aj tebe, že si sa vlastne prihlásil k tomu, že sme túto novelu zákona o pohrebníctve dávali viackrát, ja by som teda presne povedal, bolo to od roku 2012 až päťkrát. Na začiatku bola trošku širšie koncipovaná, nakoniec sme ostali pri tom, že sme riešili vlastne len ochranné pásmo pohrebiska a krematória, pretože toto najviac trápilo občanov aj starostov obcí. Takisto ako aj kolegyňa pred tebou, myslím si, že by sme mali nejak doprecizovať ešte tento zákon a v druhom čítaní určite prídeme s nejakými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Minimálne teda ten, čo si aj ty spomínal, že to ochranné pásmo pohrebiska by sme nemali nechať ľubovoľne na obciach, aby ho mohli stanovovať akékoľvek, ale že mali by tam byť nejaké mantinely, ktoré budú trochu obmedzovať aj tie obce, aby nenastala situácia, že vlastne v niektorých obciach by to mohli dokonca nejak zneužiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Osuský.