49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12.9.2019 o 18:14 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:00

Vladimír Baláž

Vystúpenie v rozprave 18:02

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Koľko mám vlastne teraz času? (Reakcia z pléna.) No, lebo ja už som predtým rozprával. Dobre, však ja to nebudem naťahovať ani zdržovať, veľa z toho, čo som chcel povedať, už bolo koniec koncov povedané a mám pripravený aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Takže naozaj iba veľmi, veľmi stručne, o čom sa pri tomto zákone bavíme a čo sú moje hlavné výhrady.
Takže ide v prípade, ktorý ja tu napádam, o úľavu z platenia tarify za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému, ako isto všetci viete, lebo som to tu už ikskrát spomínal, čo to je, a popisoval, ako sa všetci na to skladáme v tých cenách elektriny. A nielen my ako spotrebitelia, ale aj všetci podnikatelia, je súčasťou tej koncovej ceny elektriny, v tejto tarife sa skladáme na dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Jej súčasná výška je približne 26 eur na MW/h. Týmto sú zaťažené teda všetky ceny elektriny, všetky účty, všetky faktúry, ktoré tu nejakým spôsobom sú vystavované, pričom Európska komisia ale umožňuje energeticky náročným podnikom poskytnúť úľavu na úrovni teda jednotlivých štátov. Toto je absolútne v poriadku. Využívajú to naozaj prakticky všetky štáty, aby tie vybrané energeticky náročné podniky boli konkurencieschopné so svojimi konkurentami najmä v tom zahraničí.
Dokonca Európska komisia kvôli tomuto pripravila usmernenie o štátnej pomoci, kde definovala, za akých podmienok je možné takúto úľavu poskytnúť. Tou, tým základným kritériom bola a je energetická náročnosť. Zoberie sa energetická náročnosť jednotlivých podnikov, urobí sa zoznam, príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten povie, potiaľto ešte máme na úľavy, potiaľto nie, urobí sa hrubá čiara. Celé toto usmernenie, podľa ktorého je následne takáto štátna pomoc posudzovaná ako oprávnená alebo neoprávnená, je založená aj na princípe nediskriminačnom, to znamená, nikoho nemôžte na základe nejakých iných pravidiel, ktoré si vymyslíte, diskriminovať.
Dnes tu máme novelu zákona, kde v bode 2 predkladateľ pán Kondrót vyberá hrozienka z koláča, a teda zavádza takéto jedno diskriminačné pravidlo, kedy hovorí, že takáto úľava, na takúto úľavu by mali nárok iba podniky, ktoré sú pripojené do štátnej prenosovej sústavy (SEPS). Jedným z argumentov v minulosti bolo aj to, že veď sme to tu mali aj v minulosti. Áno, mali sme to tu aj v minulosti, ale my sme tu nemali dovtedy toto usmernenie, resp. to usmernenie bolo, ale v tom usmernení je jasne napísané, že k 1. 1. 2019 štáty musia svoju legislatívu alebo ani nieže legislatívu, ale všetky tieto úľavy, ktoré poskytujú, uspôsobiť práve, práve tomuto usmerneniu.
Keďže hovorím o tom, že tu dochádza alebo môže na základe tohto zákona dôjsť k nejakej diskriminácii, no tak na základe tejto diskriminácie by tam napríklad ostali tie tri najsilnejšie podniky, ktoré by tam boli tak či tak, vypadli by iní a posúvalo by sa to jedine v prípade, že by napríklad rozhodol regulačný úrad o tom, práve Duslo Šaľa. Ale Duslo Šaľa tam nemôže takisto spadnúť, pretože dnes nespĺňajú podmienku energetickej náročnosti, ktorá je stanovená vyhláškou ÚRSO 100 percent. Takže pokiaľ sa táto nebude aplikovať, tak ani vďaka tomuto zákonu nebude do toho zaradené to Duslo, takže to potiaľto, potiaľto v poriadku. Ale my nemôžme tuná naozaj vytvárať jej priestor, na základe ktorého by akákoľvek štátna pomoc mohla byť spochybnená, pretože naozaj energetickú náročnosť vieme meniť kedykoľvek.
Keď sa bavíme o tom, že koľko by asi toto Duslo na základe takéhoto pravidla dostalo, pokiaľ by sa zmenila v budúcnosti aj tá vyhláška, bavili by sme sa o 7 miliónoch eurách na rok. Toto sú peniaze, ktoré sa následne rozpočítavajú všetkým ostatným spotrebiteľom, pretože tá úľava to nie je, že jednoducho štát dá, ale opäť je to politický zásah, kedy politici niečo zavádzajú, odmietajú za to prevziať zodpovednosť a rozpočítavajú to na nás všetkých.
Ja som v tej predošlej rozprave upozornil aj na prepojenia pána Kondróta s pánom Babišom, ktoré pán Kondrót potom aj mi vyvrátil, vravel, že naozaj tento zákon nebol robený na tú objednávku, neskôr sa aj pre Denník N vyjadril, že jemu to bolo posunuté z ministerstva hospodárstva, ale vypracovali to odborníci z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Touto cestou sa teda chcem pánovi Kondrótovi ospravedlniť, pokiaľ som naozaj nesprávne to uviedol a naozaj nemám, nemám ja priame dôkazy, že je do toho zamočený pán Babiš alebo pán, alebo Duslo, ale na druhej strane chcem sa mu aj veľmi pekne poďakovať za to, že poukázal na takéto praktiky na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Pretože zákon hovorí veľmi jasne, zákon o regulácii, v § 5 ods. 10, že pokiaľ predseda úradu počas svojej pôsobnosti nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov alebo verejnej moci a od ďalších osôb, tak vláda je povinná ho od-vo-lať. A naozaj, bolo by naivné tvrdiť, že takéto diskriminačné pravidlo chcel pán Jahnátek zaviesť iba tak. A tak isto veľmi dobre vedel aj o tom, aj o tom existujúcom usmernení, podľa ktorého sa posudzuje tá štátna pomoc, pretože som naňho upozorňoval už v marci, keď prvýkrát prišiel so svojou vyhláškou.
Z tohto dôvodu narušenia alebo porušenia tohto zákona som v lete vyzval vládu pána Petra Pellegriniho, aby odvolala predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jahnátka. Zatiaľ, priznám sa, neviem alebo nezachytil som, že by o tom vláda rokovala, takže budem sa informovať, v akom sme štádiu, pretože onedlho sa budú schvaľovať jednotlivé cenové rozhodnutia pre dodávateľov energií a pokiaľ pán Jahnátek sa rozhodol už dnes takýmto spôsobom škodiť tým spotrebiteľom, tak nechcem si predstaviť, čo sa môže stať práve v prípade tých cenových rozhodnutí.
Vráťme sa ale teda veľmi rýchlo k tomu zákonu. Ako som upozornil, v tom uvedenom znení je v rozpore s tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Z tohto dôvodu chcem podať tento pozmeňujúci návrh, prečítam teraz odôvodnenie, potom ešte poviem pár slov a potom prečítam samotný návrh, čiže až potom požiadam o to zastavenie tej časomiery.
Takže ako som už predtým hovoril, problematika poskytovania osobitnej úľavy z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov je v Európskej únii regulovaná prostredníctvom nástrojov tzv. soft law, v tomto prípade tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, konkrétne sa bavíme o kapitole 3.7, ktorá obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie je predpokladom schválenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou. To znamená, ak my dnes prijmeme takýto zákon alebo zajtra, neviem, kedy sa o tom bude rokovať, a podľa tohto bude udelená nejaká štátna pomoc aj pre tie podniky, ktoré sú na to oprávnené, vždy to bude musieť ísť na tú Európsku komisiu, ktorá to bude posudzovať podľa tohto usmernenia.
Uvedené pravidlá umožňujú poskytovanie zľavy pre podniky najviac zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, ktorých elektroenergetická náročnosť dosahuje aspoň 20 %, a to až do výšky 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku. V tomto prípade o hrubej pridanej hodnote je, hodnote, to je v princípe rozdiel medzi tržbami a výnosmi podniku na jednej strane a nákladmi a daňami podniku bez nákladu na zamestnancov na strane druhej. Podmienkou je, aby táto pomoc bola nastavená transparentne a nediskriminačne. To jest, aby sa týkala všetkých oprávnených podnikov, ktoré sú vzhľadom na konkurenčnú nevýhodu nadmerne zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, pričom ani mechanizmus kompenzácie uvedený v § 6a zákona 309/2009, to je zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, nepostačuje na zmiernenie tejto záťaže.
Podmienka limitujúca poskytnutie pomoci iba podnikom priamo pripojeným do prenosovej sústavy s dobou ročného využívania maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025 je v rozpore s touto nediskriminačnou podmienkou uvedenou v tom usmernení. To je ten bod, ktorý napádam. Súčasne by podmienky podľa čl. I bod 2, to už hovorím o konkrétnom zákone, zahrnuli do schémy o štátnej pomoci podniky, ktoré nespĺňajú kľúčové podmienky v definovanom usmernení, a teda by takto udelená štátna pomoc bola napadnuteľná a sankcionovateľná zo strany Európskej komisie. Z uvedených dôvodov je nutné čl. I bod 2 návrhu zákona vypustiť a pri udeľovaní štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky postupovať podľa platného zákona o regulácii.
A teraz sa dostanem k tomu, že či tie podniky vlastne majú na toto nárok. Áno, tie, ktoré budú spĺňať tie podmienky usmernenia, pretože naozaj ony sú dnes nekonkurencieschopné. My tu dnes robíme jednu dieru, alebo urobili sme jednu dieru, kde sme zadotovali výrobu elektriny, výrobu elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorou nám neúmerne sa zvýšili ceny elektriny. Toto bolo zavádzané za vlády Roberta Fica, no a... (Zaznievanie zvukového signálu.) Už končím?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
...teraz začať čítať ten pozmeňujúci návrh. (Reakcia z pléna.) Mal, pán poslanec mal čas ešte z minula, on nedokončil svoje vystúpenie. (Reakcia z pléna.) Áno.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre, ja sa môžem prihlásiť ešte do ústnej, ale teraz teda prečítam samotný pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1467).
V čl. I sa vypúšťa bod 2.
A ja sa teda na také to rýchle dokončenie ešte raz prihlásim do ústnej rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.9.2019 o 18:02 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:13

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že legislatívny proces trvá dlhšie, ako bolo predpokladané, tak by som, chcem podať teda pozmeňovací návrh, čo sa týka účinnosti tohto zákona.
Ten samotný pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Mojša k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1467).
V čl. II sa slová "1. augusta" nahrádzajú slovami "1. novembra".
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.9.2019 o 18:13 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:14

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa, ale sedím na novom mieste, keďže mne nefunguje hlasovacie zariadenie a ešte som si celkom nezvykol, v ktorom, v ktorej tej časti som zaradený.
Čiže naozaj už iba stručne k tomuto zákonu. Toto, čo aj pán poslanec Mojš predniesol, to je vlastne posunutie tej účinnosti. Samozrejme, posunutie účinnosti je legitímnym, nemám problém aj tento pozmeňovací návrh podporiť, ale súčasne by som chcel poprosiť aj o tú podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorým sa vyhodí toto diskriminačné pravidlo.
A ešte by som iba chcel povedať teda to, čo som nedokončil, čo sa dnes vlastne deje. Máme tu tú tarifu za prevádzku systému, ktorou naozaj dnes my všetci sa musíme skladať po 26 eur na tie rôzne opatrenia, politické zásahy. Politické zásahy, za ktoré odmietli politici prevziať zodpovednosť. Toto sa dialo najmä za vlád Roberta Fica. On vtedy tvrdil, že tie ceny energií sú stabilné, ale reálne boli stabilne vysoké, pretože tá komunita, tá elektrina na tom trhu klesala a on to iba dorovnával rôznymi takýmito opatreniami. No a, pochopiteľne, dnes tieto sú zakotvené v rôznych zákonoch alebo vo vládnych nariadeniach a toto sa nám iba veľmi ťažko odstraňuje. Ony budú niektoré z nich postupne vypadávať a z tých 26 eur sa stane, dobre, možnože nie nula, ale nejaká nízka suma niekedy okolo roku ´26 až ´28, ale my musíme už konať dnes, dnes, pretože dnes už tie podniky sú tým dotknuté. A sú riešenia.
Toto riešenie, ktoré my ideme dnes prijať, to znamená, že dať nejaké úľavy, dobre, je aj v súlade s usmernením, len máme jednu dieru, ktorou nám do lode nateká voda. A my iba hĺbime druhú dieru, ktorou očakávame, že tá voda vytečie, ale ona nevytečie, ona bude opätovne natekať.
To isté kompenzácie. My máme dnes 40 miliónov eur na kompenzácie pre energeticky náročné podniky, ktoré si vydobylo ministerstvo hospodárstva. Ale výška 40 miliónov je určených pre 200 podnikov. VSŽ-ka samotná si žiada 10 miliónov z toho. Čiže ostáva pre tých zvyšných stodeväťdesiatdeväť 30 miliónov eur. Opäť iba nejaké opatrenie. Prečo nezavedieme naozaj systémové riešenia?
My sme tu v minulosti predkladali balík zákonov, ktorým sme chceli urobiť takéto systémové riešenie, aby neboli potrebné takéto rôzne ďalšie diery do tej lode, či už zrušenie dotovania elektriny, výroby z domáceho uhlia, zavedenie viaczdrojového financovania pre obnoviteľné zdroje a kombinovanú výrobu elektriny a tepla, otvorenú reguláciu. Toto všetko by nám vedelo zabezpečiť úľavu 32 eur z každej jednej MWh, nie 26 alebo 24 alebo na koľko oni majú dnes nárok, ale 32.
Samozrejme, toto sa nemôže udiať z roka na rok, pretože niektoré tie veci neurobíme v plnej miere, niektoré z tých vecí nie je možné obmedziť okamžite, ale proste postupne. Minimálne to nastaviť a proste stanoviť ten cieľ, kedy tých 32 eur bude dosiahnutých a že naozaj tá trajektória bude klesajúca. A nie že my dnes budeme dávať nejaké úľavy a vďaka týmto úľavám sa budú musieť všetci ostatní na tieto úľavy skladať. Čiže to je tá diera, ktorá, ktorou nám opätovne nateká tá voda do tej lode. Toto je naozaj veľmi, veľmi nebezpečné.
Tieto, tieto návrhy zákonov predložíme ešte do zimy, tak ja verím, že pokiaľ, pokiaľ teda neprejde toto diskriminačné pravidlo, čo dúfam, že neprejde, tak potom prejdú tieto zákony a naozaj tie energeticky náročné podniky a nielen ony, ale všetci budú z takto transparentnej a systémovej regulácie následne profitovať, Keď sme to prepočítavali, tak tá priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ročne by vďaka tomu vedela ušetriť až 80 eur každý rok. Takže ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorým zosúladíme tento návrh zákona s usmernením Európskej komisie a nikto nám nikdy nebude nejakým spôsobom siahať na akúkoľvek alebo teda na udelenú štátnu pomoc v tejto oblasti životného prostredia a energetiky.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.9.2019 o 18:14 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:19

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku uvedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákona č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.
Ďakujem. Toľko v úvodnom slove.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.9.2019 o 18:19 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:20

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ako poverený poslanec Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. tlačový zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 1292), v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1605 z 1. februára 2019 pridelila predmetný návrh poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh predmetného zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 583 z 19. marca 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 147 z 21. marca 2019 s jedným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporučili Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v časti IV tejto spoločnej správy, schváliť. Gestorský výbor odporúča predmetný návrh takisto schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 158 z 26. marca 2019.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu a poveril, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

12.9.2019 o 18:20 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:24

Karol Farkašovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ctená snemovňa, dámy a páni, téma je už veľmi dlho živá, celospoločensky diskutovaná v médiách aj na okrúhlych stoloch a stretnutiach s odbornou a laickou verejnosťou. S kolegom, teda bývalým kolegom Miroslavom Čížom som sa zúčastnil na viacerých verejných debatách o práve na odpoveď. Rád by som tu spomenul jednu diskusiu v istom bratislavskom klube, kde okrem nás dvoch s Miroslavom Čížom boli aj štyria opoziční parlamentní poslanci, predsedníčka tlačovej samoregulačnej rady, mediálny právnik, zástupca ministerstva kultúry, novinári a verejnosť.
Diskusia sa po emotívnom začiatku rozbehla a priniesla niekoľko naozaj prekvapivých momentov. Okrem iného sme otvorili otázku, čo je vlastne poslaním novinára. Predsedníčka samoregulačnej tlačovej rady spontánne zareagovala slovami, že "poslaním novinára je kontrolovať vládu". Pri predstave, že na verejných fórach, v médiách a dokonca možno aj na školách, ktoré pripravujú žurnalistov, zaznie takýto nezmysel, zakrátko môžu byť z médií a z novinárov naozaj akési novinárske koncily, ktoré budú v zmysle predstáv predsedníčky samoregulačnej rady kontrolovať a pranierovať vládu.
Položil som preto protiotázku, či nie je náhodou základným poslaním novinára a žurnalistiky ako takej v prvom rade informovať. Súčasťou poslania informovať je sekundárne aj právo, samozrejme, kontrolovať vládu a podrobiť ju kritike. Prioritne však médiá aj novinári majú informovať občanov, verejnosť o všetkom aktuálnom, pozitívnom i negatívnom, čo sa deje doma aj vo svete.
Po chvíli prišla v spomínanej diskusii myšlienková perla z úst, čuduj sa svete, mediálneho právnika. Na otázku, čo je to sloboda novinára, odpovedal, citujem: "Sloboda novinára je právo dávať kritické, provokatívne a poburujúce otázky." Koniec citátu. Podľa mediálneho právnika sú teda poburujúce otázky meradlom slobody novinárskej tvorby. Na moju otázku, či to myslí vážne, odpovedal, že je to tak uvedené aj v mediálnej legislatíve. Keď som sa ho pýtal, že kde, v akom paragrafe, to už povedať nevedel.
Ako bývalý novinár, ktorý má k tejto profesii stále ešte veľmi blízko, pripúšťam kritické, dokonca aj slušne provokatívne otázky, ale poburujúce otázky ako symbol slobody, to už je naozaj demagógia hrubého zrna. Ak niekomu položíte poburujúcu otázku, čo môžete očakávať? V duchu pravidla hlúpa otázka, hlúpa odpoveď platí to isté. Poburujúca otázka, poburujúca alebo žiadna odpoveď. Keď takýto nezmysel zaznie na verejnom diskusnom fóre z úst mediálneho právnika, tak sme na najlepšej ceste degenerovať slovenskú žurnalistiku. A toto ja považujem za poburujúce.
Nikto nechce obmedzovať pluralitu ani slobodu médií, považujeme ich dokonca za základný a kľúčový pilier demokracie. Treba však vecne charakterizovať pojem sloboda médií aj so všetkými sprievodnými prvkami. Sloboda v akejkoľvek oblasti života musí byť vyvážená zodpovednosťou. Podporovať slobodu znamená podporovať zodpovednosť. S garanciou slobody priamo súvisí garancia zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti sa volá anarchia. Nemožno slobodne publikovať, čo mi slina na jazyk prinesie, a neniesť za to zodpovednosť. Keď niečo napíšem a zverejňujem, píšem a zverejňujem to slobodne, ale s vedomím plnej zodpovednosti za správnosť, úplnosť, korektnosť a slušnosť. A to sú práve tie etické a morálne pravidlá, ktoré je nevyhnutné rešpektovať aj v žurnalistickej tvorbe. Nijaký novinár nemusí mať žiadne obavy o slobodu prejavu. Ak dodržiava pravidlá etického kódexu žurnalistickej tvorby, tak určite vie, čo to je zodpovednosť, úcta k faktom, profesionalita alebo rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
Väčšina novinárov pravidlá etického kódexu uznáva a riadi sa nimi. Žiaľ, sú aj novinárske samorasty, ktoré v službe svojim chlebodarcom neváhajú porušiť elementárne pravidlá slušnosti a myslia si, že novinárske povolanie im dáva právo súdiť kohokoľvek a za čokoľvek. Robia to často s plným vedomím vlastníkov médií. Ľudia si to všímajú.
Dovoľte mi odcitovať z mailu pána Strmeňa z Košíc, ktorý takto reagoval na jeden z komentárov denníka SME. Citujem: "Nechápem, ako môže takýto denník, ako je SME, poškodzovať svoj vlastný kredit a zverejňovať výplody človeka, ktorému v Košiciach nikto nepovie inak ako zhulený magor. Vulgárnosť a žlč my čitatelia k životu nepotrebujeme." Koniec citátu.
Moja rada a odpoveď sú jednoduché. Vyberajte si noviny, ktoré kupujete, a hlúposti nečítajte. Nenechajte si diktovať názor od médií, ale vytvárajte si ho sami, máte na to plné právo.
Je však pravda, že médiá si samy budujú svoju reputáciu, dobré alebo zlé meno. Vzhľadom na to, že sa množia prípady nedodržiavania alebo porušovania novinárskej etiky, považujem právo na odpoveď pre každého občana vrátane politikov za užitočné opatrenie. Opatrenie, ktoré na jednej strane každého človeka chráni pred krivým obvinením či poškodením jeho cti alebo ľudskej dôstojnosti, na druhej strane pomáha aj samotným novinárom uvedomiť si súvislosť medzi slobodou a zodpovednosťou. Uvedomiť si, že môžu byť kritickí, môžu poukazovať na spoločenské nešváry, problémy, prešľapy, ale nemali by dehonestovať, zosmiešňovať a ubližovať. Toto určite nie je, nikdy nebude poslaním žurnalistiky. Novinári by mali informovať, polícia vyšetrovať, prokuratúra obviňovať a súdy súdiť.
Som hlboko presvedčený o tom, že aj medzi novinármi je veľa takých, ktorí pochopia právo na odpoveď v takom duchu, v akom som o tom hovoril. Som presvedčený aj o tom, že v konečnom dôsledku môže prispieť aj k zlepšeniu vzťahov a korektnej komunikácii medzi novinármi, médiami a politikmi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.9.2019 o 18:24 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:31

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Neviem presne, ako vyjadriť svoje pocity po vašom vystúpení, pán poslanec Farkašovský. Asi poviem, že som smutný a nič lepšie mi, bohužiaľ, nenapadá. Nerozumiem, ako ste mohli dať rovnítko medzi slová kontrolovať a pranierovať. Kontrolovať je kontrolovať, pranierovať je pranierovať, to predsa nie je to isté. Ak novinári niekoho kontrolujú, to neznamená automaticky, že niekoho pranierujú. Nerozumiem tomuto rovnítku, naozaj.
Takisto nerozumiem tomu, ako môžete zovšeobecniť a teraz požiť to ako argument, že na nejakej prednáške vám nejaký mediálny právnik povedal, že novinári majú klásť poburujúcu otázku. A čo, čo je to poburujúca otázka? Keď Vladimír Mečiar dostal otázku, "pán Mečiar, odkiaľ ste zobrali peniaze na Elektru?" bola to poburujúca otázka? No, pána Mečiara pobúrila. Chytil pod krk novinára, ktorý tú otázku položil, a povedal mu pred Slovenským rozhlasom, "ešte raz sa ma to opýtaš..." a pokračovanie asi poznáte. Bola to poburujúca otázka? Pre pána Mečiara asi áno, ale pre verejný záujem to bola normálna, legitímna, kontrolná otázka, nie pranierujúca.
No a proste takýmito frázami, nehnevajte sa, odôvodňovať túto novelu zákona, fakt nič lepšie na to nemôžem povedať, iba to, že som proste smutný.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2019 o 18:31 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:32

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Môj príspevok bude v podobnom duchu ako v prípade môjho predchodcu. Ja som si tiež všimol, pán kolega Farkašovský, že vy jemne manipulujete to, čo sa stalo, a to, čo bolo povedané, tak, aby to vyhovovalo tomu výsledku, ktorý chcete dosiahnuť. Myslím, že ste najprv hovorili o tom, že novinári majú mať právo položiť provokatívnu otázku, tak to bolo definované, a potom ste to odrazu posunuli do roviny, že sloboda prejavu, sloboda novinárskeho prejavu je klásť provokatívne otázky. Nie, sloboda je mať to právo, ak tá situácia tomu vyhovuje. A je mi jasné, že vy ako člen korupčnej koalície ste proti tomu, aby sa takéto otázky kládli, ale, a tu, samozrejme, všetci protestujú, ale je to, samozrejme, tak. Vám to, samozrejme, vadí a my vieme, prečo vám to vadí. Detaily sa dozvieme za šesť mesiacov.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2019 o 18:32 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:34

Karol Farkašovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Je mi cťou, že sme si povykali, Gábor, ako bývalí kolegovia, ale okej, ak si myslíš, že takto to má byť, ja rešpektujem tvoj názor. Ako novinár, ktorého som si vždy vážil aj v časoch našej spolupráce v Markíze, si myslím, že veľmi dobre vieš, že otázka, akákoľvek, sa dá položiť rôznymi spôsobmi. Stačí si uvedomiť intonáciu tej otázky a otázka intonovaná provokatívne môže v písomnej podobe byť úplne nevinná. To by si ako bývalý novinár mal vedieť a nemal by si byť z toho smutný.
Pán Baránek, jemná manipulácia je zbraň opozície v prvom rade. Nehovoril som o práve klásť provokatívne otázky, ja som citoval slová mediálneho právnika, ktorý povedal na verejnosti pred asi 150 ľuďmi v príslušnom klube. Bola to diskusia, ale diskusia s takýmito demagogickými názormi, je, verte tomu, veľmi neplodná a naozaj stojí človeka veľa nervov. Takže ja som hovoril o citovaní a v zmysle novinárskeho základného pravidla hlúpa otázka dostane iba hlúpu odpoveď, platí rovnako, poburujúca otázka, nemôžete čakať inú než poburujúcu alebo žiadnu odpoveď.
A to si vyprosím od vás, že som členom korupčnej koalície. To si vyprosím.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2019 o 18:34 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video