49. schôdza

Pani poslankyňa Milanová.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ešte by som chcela reagovať na pána Farkašovského. Ten poslanec sa volá Baránik, keď už sme pri tej novinárskej objektivite, tak mi to tak, že dám to teda na pravú mieru.
No ja sa priznám, že takýto zmätok okolo jedného zákona som v Národnej rade za svoju existenciu nezažila a pripomenulo mi to taký rituálny tanec. Lebo najprv bola obrovská potreba teraz chrániť verejných funkcionárov a politikov, a teda dať im aj možnosť odpovedať na pravdivé informácie. Potom odrazu tá potreba ako keby sa niekam stratila, takže ten rituálny tanec tak trošku ustal. Potom znova sa to vystupňovalo a vždy sa to tak zdvihlo, posunulo, predložilo, stiahlo, a teda neviem, možno som nebola jediná, ktorá predpokladala, že tento zákon už asi na stole ani mať nebudeme, aj v súvislosti tej, že pán druhý predkladateľ, pán poslanec Číž už papká stehienka teraz v Bruseli. Tak hovorím si, že už asi teda na tepe dňa nebude. A čuduj sa svete, ono to prišlo, ono to prišlo.
Ja sa priznám, že aj som ostala vcelku prekvapená, lebo po tých diskusiách, ktoré prebehli naozaj na nezávislých fórach a výsledky z môjho pohľadu teda boli také, že takýto zákon, ako bol predložený, Slovensko nepotrebuje. Zhodli sme sa, že momentálne bude skôr potrebná komplexná mediálna reforma alebo teda reforma mediálneho prostredia, ktorá sa bude zaoberať aj otázkami týkajúcimi sa ochrany novinárov, zadefinovania pojmu novinár, resp. už potom komplexného zadefinovania aj internetového priestoru. Toto sa však nestalo a ten zákon ide v podstate svojím životom, tak ako bol v prvom pláne predložený.
Stále v ňom je teda ešte ukotvené, že politici by mali mať právo reagovať aj na pravdivé informácie. Ono je to také zvláštne. Ja sa pýtam, prečo, prečo by mali. Boja sa slobody slova, slobody prejavu? Boja sa pravdy, keď ešte aj na ňu majú potrebu nejakým spôsobom reagovať? Teraz, keď vychádzajú hlavne na povrch šokujúce informácie o prepojení politikov, mafie, justície, tak teraz ideme umlčať novinárov nejakým, ja to nazvem kľudne náhubkovým zákonom? Lebo tak ako je momentálne predložený, za nič iné to považovať nemôžem.
Zopakujem to, čo som zopakovala už aj v prvom kole rozpravy, a to síce dôvody, teda v prvom čítaní, dôvody, pre ktoré my, a nie sme teda v klube OĽANO sami, hovorím teraz aj za viaceré kluby opozície, nebudeme tento návrh zákona podporovať. V prvom rade sme presvedčení o tom, že politici dnes majú dostatok priestoru na sebaprezentáciu, a myslím si, že celkom dobre o tom vie aj váš pán predseda, ktorý využíva internet, našťastie, niekedy aj dosť nešťastne.
Ten internet je priestor, ktorý je dodnes nekontrolovaný. A nemyslím si ani, že, že hoci všetci sa zhodneme na tom, že regulácia jeho potrebná je a bude, chystá sa. Žiadny návrh okrem teda toho z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko tu nemáme a ten ja nepovažujem za relevantný. Takže ambícia tohto priestoru na reguláciu nie je. Ale ide sa regulovať priestor, ktorý podlieha akýmsi redakčným schémam. To znamená, nemôže redaktor prísť a povedať si, že ja idem napísať jedno, druhé, tretie bez akejkoľvek kontroly, bez akejkoľvek faktografie, len tak si, sa skrátka si zmyslieť, tam funguje nejaká hierarchia, niekto má posledné slovo, ktoré povie, vyjde to, nevyjde to. V tých elektronických médiách, v internetových médiách, kto to povie, kto to bude kontrolovať? Je to priestor, kde sa šíria klamstvá, nepravdy, vedrá špiny, je to tam platené, ide si to svojím životom a nikoho to absolútne nezaujíma.
Dneska sme tu mali rozpravu k zákonu, ktorý sa týkal očkovania. A toto, poviem takú paralelu naozaj, lebo veľa mamičiek, veľa ľudí čerpá informácie práve o očkovaní z internetu. Pre mamičky je veľmi známy Modrý koník, tam sa dá dočítať inak všeličo, nebudem to ďalej odporúčať, ale skrátka je to priestor na šírenie klamlivých a, pozor, nebezpečných informácií. Kdežto v tom tlačenom periodiku si naozaj musia dať pozor na to, čo tam napíšu, aj keď tam tiež sa, samozrejme, im nepodarí vždy napísať pravdu, ale tie informácie napríklad o tom, že prebehol prieskum v Dánsku na vzorke 650-tisíc detí, ktorý potvrdil, že očkovanie a vznik autizmu spolu vôbec nesúvisia, tak o tom sa na internete napríklad nedočítate. A je to teda štúdia, ktorú nám predstavila pani ministerka, ktorá v týchto záležitostiach, týkajúcich sa očkovania, je naozaj človek veľmi kovaný.
Ďalej by som nadviazala na to, že, nadviažem na priestor, politici častokrát nevyužívajú ani ten priestor, ktorý majú k dispozícii. Koľkokrát sme sa stretli s tým, že prišiel za nami novinár a my sme možno povedali, že vtedy nemáme čas, riešime niečo iné alebo sme napríklad vôbec neodpovedali. Ale my by sme mali odpovedať. Lebo ľudia chcú vedieť, za čo nás platia. A my keď odpoveď neposkytneme, tak ideme sami proti sebe. To znamená, my nevyužívame ani tie možnosti, ktoré máme koľkokrát. A nepovieme svoju odpoveď tak, ako chceme, aby bola uverejnená, nuž, tak potom si myslím, že si ubližujeme sami sebe.
Čo by som ešte dodala? Čo predpokladám, mnohé veci sa nám budú duplikovať a odznejú v rozpravách mojich kolegov. Chcem povedať, že stále trváme na tom, že tento zákon je pre nás neprijateľný, neakceptovateľný a keby som to chcela tak trošku nadniesť, tak poviem, že ak by po jeho schválení v tomto šate nadišla situácia, že noviny by boli zahltené všetkými tými politickými záležitosťami ako odpoveďami politikov, tak možno by si ich ľudia prestali kupovať, možno tí voliči, ktorí dnes kupujú tlačené noviny, by ich prestali čítať, nemali by informácie, a tie strany, ktoré majú možno takých voličov, ktorí na ten print sú zvyknutí, by prišli o svojich voličov. Tak by som v závere vlastne skonštatovala, že nič lepšie by sa tejto krajine nemohlo stať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, čoho sa majú báť novinári pri práve na odpoveď, keď dodržiavajú etický kódex novinárov, ktorý je, mimochodom, veľmi dobrý a veľmi dobre spracovaný? A budú popri slobode prejavu si uvedomovať aj to, čo voláme zodpovednosť. Nikto nebude právo na odpoveď ani využívať a dokonca ani zneužívať.
Spomenuli ste očkovanie a mamičky, ktoré čerpajú informácie z internetu. No s pánom Bohom, ďakujem pekne. To už fakt môžeme zdravotníctvo asi nahradiť osvetou z internetu. Kam to dospejeme, preboha?
A odpoveď a jej zverejnenie nezávisí od vašej vôle ako poslanca alebo poslankyne, ale závisí od toho, ako túto vašu odpoveď novinári interpretujú. Je tam možnosť, ako to dezinformovať, dezinterpretovať formou klamlivých titulkov alebo prekrúcania či modifikovania reality, tak ako si to želajú šéfredaktori alebo majitelia médií.
Áno, redakcie majú svoje redakčné kódexy, ale treba sa na to pozrieť, či naozaj sú v súlade s univerzálnym platným etickým kódexom novinárov, alebo rešpektujú viac postoje a politické názory a politické presvedčenia majiteľov médií a manažmentov médií. To je veľmi dôležitá otázka.

Vážený pán zostávajúci predkladateľ, dovoľte, aby som odprezentoval pozmeňujúci návrh, a teda som si uvedomil, že ono to tak bude to hlasovanie potom tak trochu súboj europoslancov, lebo spolu s pánom poslancom Jarjabkom to predkladá pán poslanec Číž, ktorý už nie je poslancom, lebo sa stal europoslancom. A ja by som to chcel uviesť a potom predložiť pozmeňujúci návrh s pani poslankyňou Kaščákovou, ktorý podpísal ešte aj Eugen Jurzyca, ktorý sa tiež stal europoslancom, ale bol vtedy ešte poslancom Národnej rady, keďže sme ten návrh pripravili ešte v júni, keď bol poslancom, tak ho podpísal. Ale nebojte sa, máme tam 19 podpisov, čiže máme tam 18 podpisov aktuálnych poslancov Národnej rady.
Obsiahlo sme o tom diskutovali v prvom čítaní na výboroch aj teda vo verejných diskusiách a tie, tá naša kritika, ktorú tu už nebudem v detailoch opakovať, sa premietla do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá 18 poslancov Národnej rady a je pod tým podpísaný aj bývalý poslanec, ktorý vtedy bol poslancom a už je europoslancom.
Ten náš návrh má štyri body. Nepôjdem v poradí, ako sú, ako sú uvedené, pôjdem, myslím, v poradí, ako ich vnímame ako dôležité. Najdôležitejší je ten, ten druhý bod. V tom druhom bode navrhujeme zachovať právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam, pretože si myslíme, že nie je žiadny dôvod, aby sa právo na odpoveď uplatňovalo aj vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, úplné a neskreslené. Pretože je úlohou médií práve takéto informácie prinášať. Keď médium prinesie informácie, skutkové tvrdenie, ktoré je pravdivé, úplné a neskreslené, nie je predsa dôvod ho za to sankcionovať, napr. povinnosťou uverejniť odpoveď, len preto, že sa to niekomu, napr. pánu poslancovi, nebude páčiť.
Podľa súčasného znenia zákona si dotknutá osoba môže vybrať, či uplatní právo na odpoveď alebo právo na opravu, ktoré sa týka zverejnenia nepravdivých informácií, a podľa návrhu by dotknutá osoba mohla požadovať uverejnenie odpovede aj opravy zároveň. Teda by mohla na zverejnenú informáciu reagovať na dvojnásobnom priestore, než bol priestor, na ktorom bola zverejnená predmetná informácia. Možnosť reagovať na tú istú informáciu formou odpovede aj opravy je podľa nášho názoru neopodstatnená, a preto ju tiež navrhujeme vypustiť.
V poradí tretí, ale z hľadiska významu podľa môjho názoru druhý bod nášho pozmeňujúceho návrhu je, aby sa nezavádzalo právo odpovede pre politikov. Podľa súčasného znenia zákona nemôžu právo na odpoveď využiť verejný funkcionár, predseda a podpredseda politickej strany, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. A táto úprava vychádza z presvedčenia, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Aj podľa súčasného znenia zákona majú politici právo reagovať na nepravdivé informácie, ktoré sú o nich zverejnené, a to formou práva na opravu. A právo na odpoveď môžu aj politici uplatňovať vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim informáciám, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie.
Predložený návrh zákona predpokladá, že by aj politici mohli uplatňovať právo na odpoveď v plnom rozsahu. Politici sú pritom povinní zniesť nielen oveľa širšiu mieru kritiky voči svojim osobám ako bežní ľudia, ale majú v porovnaní s bežnými ľuďmi aj oveľa väčšie možnosti na kritiku reagovať, napríklad formou tlačových besied, vystúpení v médiách, tlačových správ a podobne.
Tretí okruh vecí, ktorý chceme upraviť, je, aby sa nezavádzalo právo na odpoveď voči vlastným vyjadreniam. Podľa súčasného znenia zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní zverejniť odpoveď, ak odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah. Predložený návrh zákona navrhuje túto formuláciu pozmeniť tak, že ide o odpoveď smerujúcu proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede.
V praxi by to znamenalo, že by dotknuté osoby, napríklad aj politici, mali možnosť žiadať o uverejnenie odpovede aj voči vlastným vyjadreniam, ak by ich vopred preukázateľne neautorizovali. Ak by politik niečo povedal na tlačovej besede alebo v odpovedi na otázku médiám, napísal v tlačovej správe alebo na sociálnej sieti, ale nedal by médiu explicitný súhlas na zverejnenie svojho vyjadrenia, mohol by sa dožadovať uverejnenia odpovede na vlastné vyjadrenie a to aj bez toho, aby sa pri spracovaní jeho vyjadrenia akokoľvek zmenil alebo skreslil jeho pôvodný obsah. Takáto úprava by bola absurdná, napriek tomu je obsiahnutá v návrhu zákona alebo vyplýva z toho, čo je v návrhu zákona, preto navrhujeme vypustiť túto úpravu a nechať v tomto smere pôvodné znenie.
V poradí štvrtý bod z hľadiska dôležitosti a prvý z hľadiska toho, ako to ide podľa paragrafov, je návrh nezavádzať finančné náhrady za neuverejnenie odpovede. Podľa súčasného znenia zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia úpravu, opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala súd.
Predložený návrh dopĺňa do zákona ustanovenie, podľa ktorého, ak vydavateľ periodickej tlače neuverejní opravu odpovede a tak ďalej vôbec alebo nedodrží niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba o ich uverejnenie, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Považujeme za neprimerané takýmto spôsobom finančne sankcionovať médiá za neuverejnenie odpovede, opravy alebo dodatočného oznámenia.
Navrhované ustanovenie je navyše problematické aj z hľadiska svojej formy. Kým súčasné znenie zákona vo vzťahu k uverejneniu opravy odpovede predpokladá, že súd o ňom rozhodne, právo na primeranú finančnú náhradu za neuverejnenie opravy odpovede by malo byť priamo zo zákona a bolo by ho podľa toho, ako je to napísané, pri takejto formulácii možné uplatniť aj v prípade, že by žiadosť o opravu alebo odpoveď boli neopodstatnené. A obávame sa, že by sa to mohlo stať nástrojom na finančné šikanovanie médií.
Náš návrh má teda štyri body. Nepopierame, že je to taký kuchací návrh, že sa snažíme vykuchať skoro celý obsah toho návrhu zákona, lebo skoro celý obsah návrhu zákona považujeme za zlý. Rozdelili sme ho ale na štyri body a o každom, o každom z tých štyroch bodov žiadame hlasovať samostatne. Dávam teda aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi navrhovateľovi.
A kým by som teda pristúpil k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak si dovolím upozorniť, že ten bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka toho, aby sa zachovalo právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým a neúplným, pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam a vypúšťajú sa v ňom body 2 a 4, je v podstate identický s tým návrhom, ktorý predpokladám, že v ústnej rozprave predloží pán poslanec Štefan Vavrek, ktorý tiež navrhuje vypustiť body 2 a 4. Takže z hľadiska možno nejakého šetrenia času ani nie je potrebné, aby to predkladal. Stačí, keď zahlasuje za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, lebo je to úplne identické s tým, čo navrhuje, navrhuje on. A teda predpokladám, že keď niekto súhlasí s tým, aby sa vypustili body 2 a 4, tak to podporí ako jeden zo samostatne vyňatých bodov na hlasovanie v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu a nebude robiť to, že bude hlasovať proti vypusteniu bodov 2 a 4, aby vzápätí, o minútu hlasoval za vypustenie bodov 2 a 4, akurát že to predložil niekto iný, ale z hľadiska obsahu je to identické.
Takže, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrhov poslancov Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1290.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 6.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
4. V čl. I bode 5 v § 8 ods. 6 písmeno b) znie:
"b) odpoveď' smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah,".
Sú to štyri body a o každom jednotlivom bode žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že môžem povedať aj za moju kolegyňu, a teda za celý náš klub, že podporíme tento pozmeňujúci návrh. Zároveň ale chcem povedať ešte jednu vec. Ako učiteľ som sa naučil pri práci s deťmi, ako je veľmi dôležité a ako dobre sa človek naučí niečo, keď vie rozlišovať. To znamená, že nebrať veci a každý jeden výrok taký istý, akým je, ale vedieť rozlišovať, o aký výrok konkrétny ide. A pokiaľ nevieme rozlišovať i pri tvorbe zákonov, čo konkrétne, keď niekto niečo vyriekol, mal na mysli, tak sa potom naše zákony stávajú nespravodlivými.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Sopko. Teda ďakujem aj za ochotu podporiť náš pozmeňujúci návrh, však myslím, že z predchádzajúcej diskusie to vyplynulo, že tento návrh novely tlačového zákona vidia poslanecké kluby SaS a OĽANO veľmi, veľmi podobne. A ja teda súhlasím, že je dôležité rozumieť písanému aj hovorenému slovu, lebo inakšie sa stane, že niekedy to vyznie úplne inak, ako je to možno aj myslené, čo je problém aj v takej bežnej medziľudskej komunikácii, ale teda keď sa to stane v zákone, tak je to oveľa vážnejší, vážnejší problém a má to oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky. Je možné, že aj niektoré z tých bodov, ktoré som kritizoval, na ktoré som poukázal a ktoré navrhujeme vypustiť, možno neboli myslené tak, ako vyzneli alebo ako by sa premietli do znenia zákona, ale teda obávam sa, že podstata toho zákona, teda obnoviť právo na odpoveď pre politikov, obnoviť finančné sankcie za jeho neuverejnenie a hlavný problém, že obnoviť právo na odpoveď aj vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam, teda umožniť, umožniť, aby sa reagovalo aj na pravdivé, úplné a neskreslené tvrdenia, to nie je nejaké nedorozumenie, to je zámer. Zámer, aby politici mali bič na médiá a aby mohli reagovať aj na pravdivé, úplné a neskreslené informácie.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dovoľujem si, dôvodom vypracovania tohto návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/844 do právneho poriadku Slovenskej republiky v rozsahu pôsobnosti ministerstva. Účinnosť návrhu zákona navrhuje v súlade s transpozíciou dátum 10. marca 2020.
Návrh zákona zohľadňuje zmeny smernice a len dopĺňa a spresňuje existujúce opatrenia bez koncepčných zmien v právnej úprave, obsahovo spresňuje niektoré definície a rozširuje požiadavku na obsah dlhodobej stratégie obnovy budov, fondu budov. Na podporu elektromobility sa zavádza povinnosť vybaviť nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou vedenia pre vlastníka novej alebo významne obnovenej budovy, ktorá má viac ako desať parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako dvadsať parkovacími miestami.
Predpokladaný návrh zákona bol schválený, predkladaný návrh zákona bol schválený uznesením vlády 274 zo dňa 4. júna 2019.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona (tlač 1550). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Na úvod by som povedal možno také, také tri základné dôvody, prečo chcem vystúpiť k tomuto zákonu, a potom to rozvediem do podrobností.
Po prvé si myslím, že zákon o energetickej hospodárnosti budov by podľa mňa mal byť v gescii ministerstva hospodárstva a nie ministerstva dopravy. Samozrejme, pán minister možno súhlasí, možno nesúhlasí, ale myslím si, že tieto veci by mali, mali prejsť na iné ministerstvo a ministerstvo dopravy by malo sa zaoberať budovaním cestnej, železničnej infraštruktúry, leteckej a tak ďalej a tak ďalej, ale to bolo len na okraj.
Zákon č. 555/2005 ideme meniť na základe usmernenia Európskej únie. Do zákona prichádza nový § 8a a tomu paragrafu sa chcem venovať.
Tak ako pán minister v úvode naznačil, zavádza sa nová povinnosť, aby objekty nebytové, ale aj bytové v budúcnosti boli vybavené nabíjacími stanicami, prípadne tam, kde nie nabíjacími, tak v prípade bytových domov je to infraštruktúra, ktorá v budúcnosti umožní dobudovať nabíjací bod pre elektromobily.
Tu treba povedať hneď v úvode, že môj názor je taký, že ešte nemáme celkom, celkom potvrdené, či práve elektromobilita je tá, tá jediná možná a najlepšia cesta, ako znížiť uhlíkové emisie. Máme ďaleko viac takých možností, ako zlepšiť životné prostredie, ale zároveň vnímame v jednom zákone za druhým, ako sa podporuje len elektromobilita na úkor povedzme inej podpory, vodík, plyn, LPG, CNG a tak ďalej a tak ďalej.
Ale dobre, máme tu tento zákon a aké ja mám k nemu výhrady. Pán minister uviedol, že sa jedná o transpozíciu európskej smernice, a ja poviem presne, v čom, v čom sa nám ide meniť zákon č. 555/2005.
Zavádza povinnosť, aby v nových nebytových budovách alebo vo veľkých významných nebytových budovách obnovovaných v prípade, že je tam viac jak 10 parkovacích miest, aby takéto budovy mali najmenej jednu nabíjaciu stanicu na elektrické vozidlá. Zároveň aby v týchto nebytových objektoch boli dotiahnuté rozvody pre elektrické káble na najmenej každé piate parkovacie miesto. A toto pre nebytové priestory má platiť pre nové stavby po 10. marci 2021. Zároveň v inej časti zákona sa hovorí, že to bude musieť platiť pre všetky stavby od roku 2025.
Takže my dnes rokujeme o tom, že dáme povinnosť vybaviť nebytové objekty nabíjacími stanicami namiesto toho, aby sme nechali toto na rozhodnutí podnikateľských subjektov, aby tak povedzme toto použili ako konkurenčnú výhodu, aby si lákali povedzme shoping centrá alebo iné veľké komplexy svojich zákazníkov tým, že my máme nabíjacie stanice, náš konkurent ich nemá.
A poviem, prečo hovorím o tom, že by to nemalo byť povinnosťou, a to je to, čo ovplyvňuje názor ľudí na Európsku úniu. V smernici, na ktorú sa tento náš návrh zákona odkazuje, smernica 844/2018, okrem toho, že obsahuje tieto články, aby si jednotlivé členské krajiny pripravili legislatívu na to, čo tu teraz v tom zákone máme, tak v tejto istej smernici je aj článok, a ja tú smernicu tu mám, čl. 8 ods. 4, kde je napísané: „Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky“, tie, čo som pred chvíľkou čítal v odseku 2 a 3 tejto smernice, „pre malé a stredné podniky vymedzené v hlave 1 prílohy odporúčania Komisie 2003/361.“
Čo sú to tie malé a stredné podniky podľa smernice Európskej únie? Tak to sú podniky do 250 zamestnancov alebo do 50 mil. ročného obratu. Teda Európska únia nám hovorí, že môžme, môžme nezaťažiť malé a stredné podniky touto povinnosťou. V návrhu zákona, ktorý pán minister nám sem doniesol, ale takáto možnosť nie je. A to je to, čo chcem skritizovať, že chceme opäť byť pápežskejší ako pápež. A toto tu je zdrojom názorov obyvateľov, občanov Slovenskej republiky potom na Európsku úniu. Lebo máme tu všeobecný názor, Európa nám diktuje, Európa nám to nadiktovala a to nadiktovala. A ja by som rád, pán minister, chcel odpoveď na to, prečo, prečo touto povinnosťou zaťažujete tie podnikateľské subjekty a nedali ste do zákona takú výnimku, ktorú nám umožňuje Európska únia?
Potom mám ešte jednu malú pripomienku, možno dôležitú, možno nie, ale niekedy aj výklad zákona je, je, je alfou a omegou, ako sa bude uplatňovať v praxi. V smernici Európskej únie sa hovorí, čo sa týka napríklad tých bytových objektov, že musí byť dotiahnuté, dotiahnutá infraštruktúra, v našom zákone píšeme, „vedenia, najmä rozvody pre elektrické káble“, v európskej smernici sa hovorí, „potrubia pre umiestnenie elektrických vedení“. Ja viem, že to je maličká možno nuansa, áno, áno, tak jak hovorí pán minister, máme na to rovnaký názor, to znamená chránička, trubka, do ktorej keď sa niekto rozhodne dať si, dať si tam dobíjanie, zásuvku napríklad na tom svojom garážovom mieste, okej, ale, ale môže v praxi sa stať, že úrady, ktoré to budú posudzovať, budú chcieť, aby tam bolo dotiahnuté elektrické vedenie.
Nie je to tak a bol by som rád, keby sa to v zákone v rámci ďalších rokovaní upravilo, aby tam bolo jednoznačne povedané, že to je potrubie alebo predpríprava pre budúce inštalovanie elektrických káblov.
Takže, ako hovorím, dve výhrady, budem rád, pán minister, keď na ne zareagujete, to je po prvé, že tam nemáme možnosť pre malé a stredné podniky, aby tejto povinnosti boli zbavení, a ďalšia, čo sa týka tohto, tohto pojmu.
To je všetko, čo som chcel, myslím, že, predpokladám aspoň, že v rámci, ak to prejde - čo asi prejde, že? - do druhého čítania, budeme o tomto rokovať, ak ministerstvo nezapracuje alebo iní poslanci do, v rámci druhého čítania pozmeňovák, ktorý by umožnil takúto možnosť alebo takúto povinnosť tam nedať pre malé a stredné podniky, tak, tak my taký pozmeňovák tam dáme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Ivan, súhlasím s tým, že veľakrát ministerstvo je pápežskejšie ako pápež v tom zmysle, že až príliš sa snaží verne kopírovať tieto záležitosti z Európskej únie, niekedy možno až nad rámec, niekedy to spôsobuje až prílišné zviazanie rôznych procesov, ktoré máme na Slovensku. Ale na druhej strane nesúhlasím s tým, že štát by to mal nechať na takej väčšej svojvôli či už podnikov, alebo aj budov. V tomto musím súhlasiť s tým, aby sa nestávalo, ako vidíme niekedy také obrázky na internete, že ako Slováci dobíjajú elektroautá, že majú naťahané káble zo svojich domov.
Keď som bol v Dánsku alebo vo Švédsku, tak tam skutočne tá elektromobilita funguje aj v praxi, a preto súhlasím, že je povinnosťou štátu pripravovať infraštruktúru na to, aby tá elektromobilita bola pre ľudí lákavá. Uvedomme si aj to, že elektromobilita je možno jediná šanca, ak chceme si uchovať automobilový priemysel na Slovensku a chceme, aby tu boli zamestnaní naďalej tisícky ľudí. Takže ja musím, s týmto nesúhlasím, aby sme to nechali len tak na nejakú svojvôľu či už podnikov, alebo ľudí.
Na druhej strane obavu mám z toho, že či opäť sa nestane, že to bude nejakým nástrojom na kontrolu alebo istú takú, takú byrokratickú šikanu zo strany, zo strany ministerstva.
A čo ma najviac prekvapuje, že všetky tieto termíny, ktoré tu sú, sú ďaleko za hranicami termínu, dokedy pán minister bude ministrom, čiže myslím si, že toto by mohlo byť riešené aj nejaký širším konsenzom aj s opozíciou, tieto zákony.
Ďakujem.