49. schôdza

Ďakujem za slovo. Tak treba povedať, že som rád, že sa vylepšuje situácia zákona, ktorý bol len naozaj nedávno schválený, ale v praxi prinášal veľké problémy pre ľudí, pre stanice technickej kontroly, kde namiesto toho, aby liberalizácia priniesla väčšiu dostupnosť služieb STK-čiek, tak sa stalo to, že by z tých regiónov ľudia museli vstávať v noci o jednej a robiť všelijaké čierne zoznamy, aby sa vôbec dostali na radu, resp. sa museli hlásiť aj mesiace dopredu. A táto služba namiesto toho, aby bola dostupnejšia, tak sa stala nedostupnejšou.
Som rád, že vylepšujete niektoré také drobné veci, na ktoré sme aj poukazovali, že keď nejaký starý človek príde so svojou MB-čkou na STK-čku a nejaká žiarovka mu nefunguje, no tak je možné teraz podľa toho nového zákona niektoré veci aj nastavovať a opravovať aj počas tej technickej kontroly.
Naďalej ale ostáva také varovanie, že táto služba bude aj naďalej nedostupná, pretože nebude dostatok technikov na staniciach technickej kontroly. Stále ostáva nad nimi nejaký ten Damoklov meč, že keď nahadzujú veci do systému, tak stačí, že sa ťuknú o jednu nulu a pomenia nejaké kilometre a okamžite čelia veľkým pokutám, ktoré môžu zásadne ich odradiť od výkonu tohto povolania. STK-čkári na to poukazujú, boria sa s tým a majú s tým veľký problém. Bolo by treba im vyjsť v ústrety.
Je dobré, že predlžujete dobu odstránenia chýb z jedného mesiaca na dva mesiace, takže je tu pár, samozrejme, aj dobrých bodov. Čo je také, čo vás chcem, pán minister, poprosiť a toto by ste naozaj urobili radosť mnohým vodičom, ktorí by nemuseli si lepiť nálepky na predné sklo. Jednoducho aj v súčasnosti sú možnosti, aby policajt, keď zastaví vozidlo, overil, že či to auto prešlo technickou a emisnou kontrolou, stačí, že sa k tomu preukáže to osvedčenie a nie je potrebné kŕmiť zas nejaký, nazvime to, klientelistický biznis, ktorý je napojený na tú firmu TURČAN DELTA, ktorá nám vyrába tieto nálepky na predné sklo, hej.
Takže naozaj toto je taká výzva, pán minister, skúste sa nad tým zamyslieť a zbytočne si nelepme nálepky na predné sklá, keď nemusíme, len preto, aby sme dali zarobiť nejakej konkrétnej firme.
Takže budeme pozorne sledovať, ako sa to bude vyvíjať aj do druhého čítania, skúste urobiť všetko pre to, aby ste spravili túto službu staníc technickej kontroly opäť dostupnou vo všetkých regiónoch pre všetkých občanov, ale na druhej strane aby, aby sme neodrádzali zbytočnými pokutami, vyhrážkami a v podstate takou tou, takým štátnym dirigizmom a kontrolami, jednotlivých tých technikov na staniciach technickej kontroly.
Za pozitívne ale považujem to, že istými opatreniami v tomto zákone sa spriebežní ten čas na STK-čkách, tak verím, že to nebude až také, také dramatické.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán kolega Marosz, že ste spomenuli tie nálepky. My za klub SaS predkladáme na túto schôdzu niekoľko zákonov, ktoré motoristom môžu zlepšiť život, a jedným z nich je práve, práve zrušenie týchto nálepiek na vozidlo. Ja som si toto overoval aj, aj so zástupcami staníc technickej kontroly. V dnešnej dobe je to skutočne absolútne zbytočné, aby boli tie nálepky lepené. Účtuje sa za ne v rámci kontroly na týchto staniciach 3 eurá za kus, to znamená, minimálne 6 eur môžme vodičom motoristom ušetriť pri kontrole a je to v súčasnosti, kedy máme jeden informačný systém, naozaj absolútne zbytočné. Je to to isté ako diaľničné nálepky, kde si to okresné úrady vedia cez inštitút objektívnej zodpovednosti sankcionovať takého, kto, kto nemá absolvovanú kontrolu, teda vedia to aj bez toho, že ten, ten, to auto prešlo alebo neprešlo včas kontrolou. Takisto policajti namieste počas premávky vedia zistiť, pretože nechávame povinnosť mať jak protokol, tak osvedčenie, to sú tie kartičky, ale chceme zrušiť tie nálepky.
Vyzývam, samozrejme, očakávam alebo budem rád, ak podporíte tento náš návrh, bol by som rád, keby sa pripojila aj koalícia. Už v minulosti som zaregistroval, že by tu mohla byť takáto podpora a, samozrejme, tiež toto je jeden z bodov, ktoré chceme v prípade ďalšieho postupu o tomto zákone prebrať aj na tom zasadnutí komisie, pretože tieto nálepky sú naozaj, naozaj úplne, úplne zbytočné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel tiež zareagovať v prvom rade na tie nálepky, kolega Marosz, čo si spomínal, a povedať, že naozaj my sa potrebujeme, štát sa potrebuje riadiť princípom hodnota za peniaze a už len keď počujeme tie čísla, tak to človeku naozaj piští v ušiach, že toto nie je hodnota a už vonkoncom nie za peniaze, lebo to je, to je premrštené.
Takže z mojej strany tiež výzva pánovi ministrovi, aby jasne zasiahol a proste odstránil takéto parazitujúce prvky práve na tomto systéme.
Druhá vec. Samotné STK. Naozaj toto je príklad toho, ako sa dajú veci prebyrokratizovať a nedosiahnuť žiadaný, žiadaný výsledok. Zopakujem to, čo som hovoril aj pri predchádzajúcom vstupe k predchádzajúcemu zákonu, že je veľmi dôležité pamätať na logiku veci, na takú, aby to bolo zmysluplné, aby tá kontrola bola zabezpečená a zároveň aby nebola nezmyselne komplikovaná. A ja si myslím, že toto sa dá nájsť, keď sa chce, problém je, že mnohokrát vidíme, že tu sa chce práve ako keby nájsť iba možno alibi a pod tie skryť iný úmysel.
Takže vráťme sa naozaj do tej podstaty hodnoty za peniaze a riešenia, ktoré dávajú zmysel a ktoré prinášajú ten žiadaný cieľ a, a hlavne ktoré sa na to pozerajú aj z pohľadu toho užívateľa. Pretože štát sa naozaj správa voči svojim občanom mnohokrát macošsky a to je, to je veľmi zlé. Takže štát by mal vedieť pochopiť svojich občanov a prinášať kvalitné služby za peniaze, ktoré, ktoré vyberá, a toto zatiaľ ten prípad nie je.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som ešte povedal pár vecí, ktoré tento zákon alebo novela zákona obsahuje.
To je napríklad to, že pre oprávnené osoby STK sa zavádza možnosť, liberalizáciu upustenia od sankcie, keď sami do 15 dní nahlásia pochybenie svojho technika. S tým je teraz problém, čo aj vy hovoríte, budú mať možnosť nahlásiť, že bolo pochybenie a sa to opravilo.
STK umožňuje mať okrem povinných dvoch technikov s plným rozsahom výkonu kontroly zamestnať aj technikov, ktorí nebudú disponovať s plným rozsahom výkonu kontrol. Dobre, tu by som sa zastavil a treba povedať, prečo je málo technikov. Týchto technikov má školiť ten, kto prevádzkuje toto zariadenie. Prečo neposielajú technikov na školenie, aby zabezpečili lepšie prevádzku, a poviem trebárs to, že aby zabezpečil, keď je taký nával na tých STK-čkách, predĺženie pracovnej doby, otvorenie soboty aj nedele? No práve kvôli tomuto. Lebo nemajú dostatočné množstvo technikov. Ale keď tá STK-čka bude mať vyšší obrat, spravím viacej áut, samozrejme, aj príjem finančných prostriedkov do tej firmy je väčší, takže to je priamo úmerné, že môže školiť eventuálne viacej technikov, otvárať dlhšie a zabezpečiť to, aby bolo.
A vrátim sa k tomu, dobre sa pamätáte, keď sme dávali liberalizáciu STK-čok do vlády, bol s tým problém, neprešlo tak, jak som si to ja predstavoval, ja som chcel otvoriť úplne trh, išlo to s nejakými obmedzeniami, ale je o ix, ja neviem, 40 alebo 50 STK-čok viac na Slovensku. Pamätáte sa na to, že aj vás určite navštívili tí, ktorí STK-čka vtedy vlastnili, a povedali nám, my sme využití len na 50 % za toho stavu, ktorý bol vtedy a prechádzali autá. My sme využití, netreba otvárať žiadne ďalšie STK-čka, lebo my sme využití len na 50 %.
Prečo to hovorím? No vtedy to išlo tak. A poviem vám ešte jednu takú kuriozitu. Zisťovali sme, že čo sa najviac predáva teraz v mototechnách alebo kto má autodiely, súčiastky, neviem, jak sa to teraz volá, no katalyzátory. Pretože prechádzali autá pred emisné kontroly bez katalyzátorov a bolo to robené, ako bolo. Každý odovzdal určitú kolkovú známku, dobre viete, niekde na STK-čkách bola jedna kamera, ktorá to nejakým spôsobom si nevšimla, všetko bolo v poriadku, autá prechádzali. Tak jako toto chceme? Toto je cesta? Toto nie je cesta.
To, čo hovoríte, že ráno o druhej musí sa ísť postaviť do radu. Áno, lebo bol som, navštívil som asi sedem staníc STK a som kontroloval, vlastne som sa pýtal, kedy by som sa mohol prihlásiť. No tam stoja ráno v rade, kde nie je poradie, oni berú tak, v akom poradí prídete a zoberú vás a spravia. A prečo to robia tak? Lebo dovážané autá zo zahraničia na jednom návese alebo prívese, alebo jak sa to volá, môže byť päť, šesť áut naložených, ktorí do siedmich dní musia zlegalizovať to auto na Slovensku. Čiže on to musí spraviť do tých siedmich dní, musí mať STK-čku a všetko, čo s tým súvisí, VIN kód a tak ďalej a to potom ich môže zlegalizovať.
Otvorme trošku oči a hovorme prečo. Áno, hovoríte o tom, že dôchodcovia, no niektorí, teraz už bol taký poplach veľký a hovorím, už teraz sa zaregistrujem, lebo v decembri mi končí STK-čka, tak už teraz musím ísť rýchlo, rýchlo. Toto je práve, práve zlým, zlou komunikáciou, to ide k tým ľuďom a sú nervózni. Lebo sa pýtam, kedy končí vaša STK-čka? No viete, už v decembri končí, ale ja už som nervózny, aby som ju mal.
My sme rozšírili, je ten systém, neviem, či ste vy zaregistrovaný v tom systéme na ministerstve, že keď vám to zvoní, že za 30 dní, ale teraz už, myslím, sme to predĺžili na 60 dní, vám povie, vás vyzve, že dávajte si pozor, lebo končí vám STK-čka. No nehovorte mi, že neviete to vyriešiť do 60 dní. Lebo v mojom susedstve práve je STK-čka, kde chcem ísť a tam je trošku viacej ľudí a dostanem za dva týždne termín. Nikde mi nepovedali, kde som bol na STK-čok, a neklamem vám, ako dlhší termín ako dva týždne, desať dní. Možnože niekde sa stane v meste na jednej STK-čke, kde možno ľahšie prechádzajú tie autá a pôjdeme sa na to pozrieť na tie STK-čka, že každý sa tam ženie, lebo jednoducho tam je klzkejší terén, možno rýchlejšie to auto vyjde z tej dráhy.
Ale toto nemôže takto fungovať. Ja som, ja fakt som s tým stotožnený, že ak, ak pri týchto malých úpravách ešte povolíme jeden technik, vyškolený technik, ale školenie technikov nie je naša vec, to je vec toho podnikateľa. Keď má plno áut, tak tam musí vyškoliť technika, aby mohol ísť, čo ja viem, aj večer alebo na dve smeny robiť, no nikto to nerobí. Prečo? Lebo musí zaplatiť technika, musí zaplatiť nejaký nadčas a tak ďalej. Možno také, s tým som sa ešte nestretol, aby STK-čka bola v sobotu alebo nedeľu otvorená pri tomto režime, že ľudia čakajú ako, ako na salámu za socializmu, na uherák, myslím, že keď raz doniesli do mesiaca. Tak možnože sa niektorí pamätáte. (Povedané so smiechom.)
Takže tu sú tie priame malé dopady na to, ale ani ja by som nebol rád, keby sme nejak, aj, aj čo bude niekto iný tu stáť na mojom, aby zrušil tieto dvojkamerové systémy. Lebo ten dvojkamerový systém odhalí príchod auta, prechod cez, prechod cez tú celú kontrolnú linku, ukončenie. Jednoducho vtedy sa to dá najlepšie kontrolovať, že bol tam.
A musím povedať také niečo, bol som minulý týždeň v Poľsku s ministrom Adamczykom a vyžiadal odo mňa tento náš zákon, že tak jak pamätáte sa, keď sme prijímali túto liberalizáciu týchto STK-čok, tak, tak hovoril, že v Poľsku je to tak, v Poľsku je s tým problém, bordel, no už práve Adamczyk zobral, že aj ja tam musím namontovať tú druhú kameru, aj Česi to majú.
Čo sa my toho bojíme, my chceme čo? Aby tie autá, keď už prešli, aby neboli tí šoféri buzerovaní s vecami, ktoré jednoducho, ale ja chcem, keď na jednej strane bojujeme, že životné prostredie, samozrejme, výpary, plyny, všetko a tak nech to auto má namontovaný ten katalyzátor, keď ho tam potrebuje mať. Ináč, aby ste vedeli, sú odstupňované roky výroby áut, čo musí mať, keď vyrobené auto roku 1980, potom ´90, potom 2000 a tak ďalej. Tam sú kritériá, tam sa nedá klamať. Vy ten, vy ten celý protokol z tej STK-čky aj emisnej dostanete, tam je všetko napísané, však odmeriam výfukové plyny, všetko a v tých normách, ktoré je to auto toho typu roku výroby, musí mať. My nemôžme od škodovky alebo 120-ky škodovky vyžadovať to, čo vyžadujeme od áut, ktoré boli vyrobené pred pol rokom. Nehovorím pred štyrmi rokmi, lebo vtedy musí ísť na STK-čku. Sú úplne iné parametre.
Neplašme sa tu s tým, že my chceme, ja chcem jednu vec dosiahnuť, keď povedia, že životné prostredie, keď to auto má mať katalyzátor, nech ho má. A bol by som nerád, keby mojich vnukov nezrazilo auto, ktoré je, neďaleko odo mňa je STK-čko, a keď vyjde z STK-čka a nebude mať dobré brzdy, aby ho nezrazil. O to ide, o nič iné, ja nechcem nikoho buzerovať. Prečo by som buzeroval?
Treba ešte nad tým uvažovať, že neotvoriť ešte ten trh, ešte väčší trh, ale hovorím, reakcia týchto podnikateľov bola taká, že však my sme len na 50 % využití. No, páni, dámy, asi to pravda nebola, asi to bol pre niekoho veľmi dobrý biznis. A ja vždy hovorím, prečo len jedno mäsiarstvo môže byť v jednej dedine alebo v jednom meste? Iný nemôže byť? Prečo nie? To je také istá podnikateľská činnosť.
A, samozrejme, to, čo ste povedali, technikov je málo, na to som odpovedal, to je v kompetencii toho, ktorý podniká v tomto smere, nech vyškolí tých technikov. Samozrejme, aj v skúškach sme spravili určité povolenia, pri špeciálnych skúškach pre týchto technikov. Sú to iné skúšky a mali by ich zaplatiť, tých technikov, prečo odchádzajú z jednej STK-čky do druhej, lebo, lebo každý si chce uschovať peniaze len pre seba a nechce dať.
S tými nálepkami súhlasím, to už som ja tiež na tom začal pracovať ešte pred rokom. Je to stav taký, že tento, takýto podobný zákon alebo úprava zákona sa môže zaviesť vždycky rok k 1. januáru, pretože tá firma, ktorá má to zadanie tej nálepky, teraz už asi vyrába postupne. Takže aby vedela, že kedy bude, ja s tým ako súhlasím, kedy vedela, že kedy bude zaseknuté a odvtedy už bude platiť nový zákon. Asi v tomto smere sa to dá vyriešiť, ja nemám s tým problém, uvidíme, jak sa za to zahlasuje.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mrzí ma, že predkladatelia návrhu novely tlačového zákona nevypočuli argumenty jednak nás poslancov a jednak odbornej verejnosti, ktoré po prvom čítaní zazneli, a to aj napriek kontroverznosti, ktorý návrh vyvolal vo vašej vlastnej koalícii a vášmu neustálemu posúvaniu pokračovania v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ste si z toho zjavne nič nevzali a návrh ste z rokovania nestiahli. Mrzí ma to a poviem aj prečo.
Viete, o práve na odpoveď sa za určitých okolností môžeme začať rozprávať a viesť odbornú debatu, ale tá odborná debata by nemala začať viesť tu v pléne, ale za múrmi tohto pléna, a to hlavne s ľuďmi z praxe, v diskusiách o fungovaní mediálneho prostredia na Slovensku a hlavne pri hľadaní príčin, pre ktoré médiá na Slovensku nemôžu fungovať na najvyššej profesionálnej úrovni. Toto však vás predkladateľov zjavne nezaujíma. Rozhodli ste sa vytiahnuť úplne priamy nástroj, ktorý vo vašich očiach rieši situáciu, ktorá sa vám nepáči. No a to bez ohľadu na následky. Bez ohľadu na fakt, že vo verejnosti tým vyvoláte len ďalší pocit z arogancie moci. Neštítite sa pritom spojiť pri pretláčaní tejto novely s fašistami, veď účel svätí prostriedky.
Navrátenie práva na odpoveď pre politikov je podľa môjho názoru len zlepšovákom pre politikov, ktorí sa vyhýbajú hovoriť médiám pravdu, ktorí sa vyhýbajú otvorenej komunikácii so svojimi voličmi. Pretože ak by sa tomu nebránili, s médiami je možné pracovať tak, aby vašu informáciu, vaše posolstvo niesli v jasnej podobe. Áno, v dnešnom pretlaku informácií sa v médiách vyskytnú aj iné informácie. My politici sme ale vystavení oprávnenému verejnému tlaku a pozornosti a na toto musíme a mali by sme byť pripravení. Na oplátku sa nám dostáva prirodzenej mediálnej pozornosti, ktorú ale pri otvorenej a správnej komunikácie (pozn. red.: správne "komunikácii") môžeme využiť na sprostredkovanie informácií priamo voličom. Úplne prirodzene v slobodnom mediálnom prostredí, a to hlavne bez umelých regulačných nástrojov. A to nehovorím o tom, že na Slovensku máme platné právo na opravu, a teda platí, že na opravu nepravdivých uverejnených tvrdení tu máme nástroj.
Aj Asociácia vydavateľov tlače sama vo svojom stanovisku uviedla, že aj pri súčasnej platnej legislatíve nevie o prípade, kedy by politici nedostávali relevantný priestor na svoju reakciu. Naopak, poukazujú na to, o čom sa snažím od začiatku prerokovania tohto návrhu hovoriť aj ja, stačí, aby sme my politici boli otvorení, aby volení funkcionári boli otvorení, aby sme dôsledne a trpezlivo odpovedali na novinárske otázky, vysvetľovali veci a hlavne pomenovávali ich pravým menom. Som presvedčená, že je to tá najlepšia cesta, ako zabrániť dezinformáciám, šíreniu dezinformácií, ktoré sa týkajú vecí verejných.
Lenže zatiaľ sa deje opak. Najvyšší predstavitelia niektorých strán, nielenže nie sú ochotní odpovedať na otázky novinárom, ale priamo na nich útočia. Iní si robia čierne zoznamy novinárov, ktorých vôbec nepustia na tlačové konferencie. Niektorí primátori, starostovia, dosadení nominanti v úradoch či v štátnych firmách pri problémoch zabuchnú dvere priamo pred novinármi. No, toto nie je cesta, ako pomôcť kvalitným informáciám, toto nie je cesta, ako zlepšiť a skvalitniť mediálne prostredie na Slovensku.
Tu na tomto mieste musím pripomenúť, že sme spolu s kolegami zo strany SPOLU - občianska demokracia za posledný rok hneď dvakrát predložili sériu návrhov na posilnenie novinárskeho prostredia, médií i postavenia novinárov či práve zavedenia povinnosti verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Táto naša snaha o otvorenie tohto pohľadu na vec sa však so žiadnou odozvou na vašej strane nestretla. Pre nás je ale toto cesta, ktorú sa budeme snažiť presadzovať, a určite nie takéto direktívne opatrenie, ktoré, a ešte raz to zopakujem, sú najmä ďalším dokazovaním arogancie moci.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, spomínali ste, že diskusia sa má viesť mimo parlamentu na túto tému. Len by som vás chcel upozorniť, že diskusia mimoparlamentná na tému práva na odpoveď beží už desať mesiacov. Ja sám som bol s bývalým kolegom Miroslavom Čížom na prvom okrúhlom stole s profesionálnymi novinármi, teda s profesionálnou verejnosťou, odbornou verejnosťou. Pvýkrát som bol s ním na okrúhlom stole tu v Bratislave v decembri 2018. Odvtedy som sa iba ja sám zúčastnil na siedmich besedách tohto typu jednak s odbornou verejnosťou, jednak s laickou verejnosťou a, samozrejme, aj vo vysokoškolskom prostredí.
Právo na opravu máme, ale týka sa skutkových tvrdení. Lenže právo na odpoveď sa dotýka poškodzovania dobrého mena, cti a ľudskej dôstojnosti. Na základe Ústavy Slovenskej republiky sú si všetci občania rovní vrátane politikov aj akýchkoľvek iných profesií.
Položili ste si vôbec niekedy otázku a zodpovedali ste na tú otázku, že napríklad v súvislosti s právom na opravu koľkokrát vôbec politici za posledných povedzme 1, 2 alebo 3 roky využili toto právo? Položili ste si otázku, koľkokrát "obmedzovali " priestor v novinách svojimi vyjadreniami v rámci práva na odpoveď, resp. práva na opravu?
Najskôr si treba zrátať tieto veci a potom kritizovať nový návrh práva na odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Farkašovský, koľkokrát, veď asi viete koľkokrát, takže zrejme tie čísla viete, ja som myslela, že ich poviete, konkrétne koľkokrát, lebo ja mám veľmi jasné stanovisko Asociácie vydavateľov tlače.
Čiže ak hovoríme aj o odbornej diskusii na túto tému, ja som veľmi jasne povedala, že je treba počúvať argumenty odbornej verejnosti a tie argumenty boli veľmi jasné, sám ste vraveli, že ste na diskusiách boli, myslím si, že práve tá odborná verejnosť sa dožaduje naozaj kvalitných, pravdivých informácií. A to právo na opravu, ktoré ste tu spomínali, ako uviedla aj tá Asociácia vydavateľov, že pri súčasnej platnej legislatívne nevie teda o prípade, že by politici nedostali relevantný priestor. A to je, to je veľmi jasné stanovisko.
A myslím si, pán kolega, že tá diskusia nemá viesť desať mesiacov, tá diskusia tu má byť prosto dlhé roky. A to, čo sa dá zlepšiť na kvalite mediálneho prostredia, je veľmi jasne zadefinované a myslím si, že práve ľudia s mediálneho prostredia, sám z neho pochádzate, to vedia veľmi jasne zadefinovať a vy viete veľmi dobre, že práve toto právo na odpoveď do tejto skupiny vecí, ktoré by v novinárskej práci pomohli, nepatrí. Viete to lepšie ako ja, ste z toho prostredia.
Takže asi toľko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ako ukazuje aj doterajší priebeh diskusie o tomto tlačovom zákone, ktorá prebieha už veľmi, veľmi dlhú dobu, od jeho opätovného predloženia do prvého čítania v parlamente, ale aj do druhého dnešného čítania, čiže jednak v parlamente, ale jednak aj mimo parlamentu, tak tento zákon alebo vôbec ten fakt, že s ním predkladatelia vôbec prichádzajú vo verzii z roku 2008 do sveta roku 2019, je naozaj veľmi, veľmi symbolický. Je to totiž taká, taká hyperbola alebo také stelesnenie všetkého toho, čo stvárňuje táto vláda, táto karikatúra moci.
Predkladatelia s ním prichádzajú tvrdošijne a opäť po tom, čo dostali "naložené" vo všetkých diskusiách, ktoré k tomuto prebehli. Sama som sa na niektorých zúčastnila, boli na nich nielen politici, ale saj samotní žurnalisti, rôzni pozorovatelia a prichádzajú s týmto návrhom tvrdošijne a opätovne po tom, čo Slovensko za tento návrh skritizovali aj medzinárodné inštitúcie, svet, utŕžili sme zaň medzinárodnú hanbu. Napriek tomu je opätovne bez hanby predkladaný, ako keby sa nechumelilo.
Pripomeňme si reakcie Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý vyjadril znepokojenie, že snahou zákona je, aby médiá zastávali viac záujmy politikov, než dobre informovanej spoločnosti. Alebo si spomeňme na vyjadrenie predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tej OBSE, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej mimochodom v súčasnosti v tomto roku predsedá Slovensko, resp. náš minister Lajčák, ktorý sa, chudák, musí pri takýchto partizánčinách svojich kolegov z vlády cítiť naozaj mizerne. Lebo ako má obhajovať túto dvojtvárnosť? Tak na jednej strane sa ako krajina tvárime a aj jeho ústami ako šéfa tejto medzinárodnej inštitúcie hovoríme svetu a obzvlášť po tých neľútostných vraždách novinárov, ktorých sme boli svedkami, bohužiaľ, aj na Slovensku, tak sa priam bijeme do pŕs, že treba urobiť všetko pre slobodu médií. No na druhej strane navrhujeme zákon, ktorý to vlastne popiera. Toto je veľmi farizejské, ale vieme dobre a musíme aj znova ľuďom pripomenúť, ako toto celé vlastne vzniklo.
Na sneme SMERU - SD, kde sa stranícky šéf Fico opäť raz vymedzil voči novinárom, voči ktorým vedie dlhodobo vojnu, tak na sneme znova pritvrdil a vyjadril sa, že, skrátka, treba zmeniť tlačový zákon. Chopili sa toho veľmi poslušne páni Číž a Jarjabek. Napriek tomu, že museli tušiť, že pred zdravým rozumom sa tento zákon v zásade obhajovať nedá. A tak aj bolo. Ani sa nedá obhajovať. A predkladatelia, obzvlášť teda pán poslanec, dnes už europoslanec Číž, si myslím, že už sa nemohol viac znemožniť, ako sa mu to podarilo pri obhajobe práve tohto zákona. Odporúčam si pozrieť záznamy diskusií, v ktorých predkladatelia vystupovali, ako sa prezentovali len svojimi často opakovanými floskulami, čo sú také tie mnohé, ale vo svojej podstate prázdne slová, na ktoré sme tu aj v parlamente obzvlášť od pána Číža boli dlhé roky zvyknutí, také tie slová, ktorými sa síce veľa hovorí, ale nič sa nepovie. Alebo potom slovnou aroganciou, ku ktorej tak rád skĺzava pán Jarjabek, keď mu dochádzajú argumenty.
Bohužiaľ, tento zákon je presne odrazom tohto mentálneho sveta, sveta straníckych aparátčikov, ktorí sa prepožičajú na predkladanie zákonov, na ktorých záleží ich straníckym šéfom, a potom ich musia v lepšom prípade celý spotení, v tom horšom úplne bez škrupulí obhajovať pred zdravým rozumom.
Preto som rada, že zdravý rozum sa aspoň trochu blysol v hlavách predkladateľov pozmeňujúceho návrhu, poslancov zo strany koaličného partnera MOST-u - HÍD, aspoň v jednom malom bode, ktorý navrhujeme vo svojom pozmeňovacom návrhu aj my s kolegom Dostálom, a síce, aby sa právo na odpoveď nevzťahovala aj na pravdivé výroky. To bol naozaj a je donebavolajúci nonsens a asi aj koaličným partnerom v MOST-e - HÍD došlo, do akých až absurdností tento návrh SMER-u - SD vlastne zachádza. Napriek tomu však ostávajú návrhy (pozn. red.: správne "v návrhu") všetky ostatné zmeny, ktoré sú stále hodné kritiky aj zamyslenia, či tie reči o slobode tlače myslíme naozaj vážne.
Takže, keďže sme v druhom čítaní, zišlo by sa hovoriť konkrétne, a aj keď to bolo povedané už veľakrát, stojí za námahu zopakovať tým, ktorí túto rozpravu sledujú, o čo teda presne ide.
Na tomto návrhu sme od začiatku považovali za škodlivé najmä toto:
- Doteraz mohli dotknuté osoby, teda tie, o ktorých noviny niečo napísali, reagovať len na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ktoré by noviny o nich uverejnili. Ale po novom sa navrhlo, aby dotknuté osoby mali možnosť reagovať prakticky hocikedy, teda vždy, ak budú mať pocit, že sa noviny dotkli ich cti. Čo by bolo v prípade aj pravdivých tvrdení a tu bola, samozrejme, najvážnejšia otázka, že kto to zmeria.
- Ďalej sa zavádza povinnosť redakcií zverejniť odpovede aj v prípade politikov. Samozrejme, že niet pochýb, že zákon sa navrhuje práve z tohto jedného dôvodu, to znamená získať čo najviac priestoru pre politikov v tlači, umožniť im, aby novinári písali to, čo chcú politici, a ak nie, tak dať politikom priestor na svoju sebaprezentáciu v povinne uverejnenej odpovedi.
Ďalej predtým sa buď žiadalo o opravu, alebo odpoveď. To sú dva rôzne nástroje, ktoré umožňuje súčasný zákon. Dva rôzne nástroje, ako sa uchádzať o korekciu. Buď redakcia má uverejniť, môže uverejniť vlastnú opravu svojich tvrdení na adresu dotknutej osoby, alebo umožní zverejnenie odpovede, ktorú teda napíše priamo dotknutá osoba. Ale teraz po novom sa má dať právo na obe varianty. To znamená, že ak sa budete cítiť dotknutý nejakým článkom, tak môžete žiadať redakciu o to, aby uverejnili aj ich vlastnú opravu, a ešte budete mať aj právo na odpoveď. No a toto všetko sa navyše dostáva pod hrozbu drakonických pokút, čo nie je podľa nás nič iné len zastrašovanie vydavateľstiev.
Takže opakujeme to tu už ixtýkrát, že dnes už máme zákon, odznelo to aj z úst mojej predrečníčky, dnes už máme zákon, ktorým vieme vydavateľstvá skontrolovať a tiež sankcionovať v prípade, že uverejnia nepravdu alebo skreslia pravdu o hocikom, komu teda utrhnú týmto na cti. A máme tu takisto vydavateľstvá a redaktorov, ktorí, ak sú seriózni, nebudú nikdy riskovať svoju povesť porušovaním etiky a morálky a zverejňovaním nejakých neoverených informácií alebo vymyslených, klamlivých informácií, ktorými by len tak pre nič, za nič utŕhali niekomu na cti.
Hovoríme o serióznych novinároch, pretože si myslím, že každý profesionál žurnalista, redaktor vychádza z nejakých informačných zdrojov. Musí vedieť, ako má s nimi narábať, mal by byť na to školený, a ak nie, tak dotknutá osoba ho môže už dnes zažalovať. Ale čo je dôležité, každý takýto človek predsa riskuje svoju profesionálnu česť a povesť.
Ak má tento zákon byť nástroj, ako zamedziť tým neserióznym novinárom, tým, ktorí píšu tie nepravdy, aby sme im zamedzili písať tie nepravdy, tak vedzte, že sa nám to nepodarí, pretože sme v čase digitálnych médií a kto bude chcieť, nájde si priestor a spôsob, ako svoje lži a klamstvá, hoaxy, konšpirácie, ako ich bude šíriť aj naďalej. Ale verte, že vnímavý čitateľ to vždy odhalí. Ja čitateľom verím a rovnako verím, že na Slovensku existujú profesionálni žurnalisti, ktorí si toto v živote nedovolia. A tento zákon je práve bičom na nich. A tým, ktorí to budú chcieť robiť, tým v tom nijako nezabráni.
Ak by bol prijatý náš pozmeňujúci návrh, resp. návrh poslancov MOST-u - HÍD, ktorí si ho osvojili a predkladajú aspoň v niektorých malých čiastkach takmer identický, ako ho navrhujeme, za čo teda ďakujeme, tak by aspoň taká absurdnosť, že právo na odpoveď sa má vzťahovať aj na pravdivé výroky, bola, bola odstránená.
Napriek tomu však treba vedieť, že tento zákon vo svojej podstate, ak bude prijatý, nemá ušľachtilé pohnútky. Ide v ňom len o šikanovanie médií, zastrašovanie vydavateľstiev a snahu uzurpovať si čo najviac mediálneho priestoru pre politikov, resp. pre také tie vlažné informácie, ktoré radšej nebudú otvorene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... hovoriť o prešľapoch, aby sa nevystavili pokutám.
A posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Desať minút, desať minút už je preč.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
A posledná veta. Ak by nebol verejný tlak, ktorý vznikol na základe medializovaných informácií, nebol by dnes v base Kočner, nevedeli by sme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
(Hovorené súbežne s rečníčkou.) Končite, pani poslankyňa.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... zistiť vrahov Jána Kuciaka...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vystúpenie poslankyne s faktickými poznámkami štyria.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... a ak by týchto vecí nebolo, médiá by nemali o čom písať.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, stále neberiete do úvahy zákon akcie a reakcie. Ak bude súčasťou veľkej slobody prejavu a tvorby novinárov aj rovnako veľká zodpovednosť za všetko, čo napíšu, nebude nikto využívať ani zneužívať ani právo na odpoveď, ani právo na opravu a vaše politické obavy budú bezpredmetné.
Ale povedali ste jednu vec, na ktorú som zvlášť chcel reagovať, že predložením návrhu na odpoveď sme utŕžili medzinárodnú hanbu. Už sme si zvykli, že opozícia používa veľmi silné, až príliš silné slová. Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko považujete za vyspelé demokratické krajiny Európskej únie? Pripomínam len skromne, že tieto krajiny majú inštitút práva na odpoveď od 70. rokov minulého storočia. A majú sa hanbiť a hanbia sa teda takmer 50 rokov? (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja sa musím v prvom rade spýtať, že prečo urážate? Prečo urážate niekoho, kto v tomto parlamente už nie je, prečo urážate pána europoslanca Číža, ktorý sa nemôže brániť a ktorý keby tuná bol, určite by vám odpovedal a argumentoval by vám na všetko to, o čom ste rozprávali. Zdá sa mi to také nepatričné a nekorektné preto, lebo naozaj si myslím, že treba hovoriť o ľuďoch, ktorí sú tu a ktorí sa môžu nejakým spôsobom brániť už len odpoveďou.
No a úplne nearogantne vám chcem povedať, že toto vystúpenie vám vo vašej volebnej kampani veľmi nepomohlo, pani poslankyňa. Nepomohlo z toho dôvodu, že klamete. Klamete o rôznych tých stretnutiach, ktoré boli, na ktorých som bol aj ja. Budem o nich hovoriť. Bolo ich množstvo oficiálnych, neoficiálnych s mnohými novinármi, ktorí hovorili niečo úplne iné, ako hovoríte vy. Vy ste to zglajšajtovali všetko, a preto klamete. Nemáte pravdu. A ja sa len pýtam, či to robíte zámerne alebo či nechcete počúvať aj tých, ktorí majú iný názor na tieto veci ako vy, ale chcú sa s vami o tom normálne baviť, a bez urážania. Ale to sa, to sa dá vo vašom prípade? Preto, lebo proste ste neuveriteľne agresívna a úplne zbytočne.
Ďakujem za pozornosť.