49. schôdza

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Farkašovský, ja som mal počas celého vášho prejavu pocit déja vu. Teda takého úkazu, že toto som už niekde zažil, počul. Vy ste vlastne zopakovali takmer od slova do slova celý svoj včerajší prejav písomnej rozpravy s malými úpravami, ktoré vám boli vo faktických poznámkach vytknuté, tak tie ste teraz vyčiarkli. Dúfal som, že tento druhý pokus bude argumentačne vylepšený, že si vypočujeme konečne niečo, čo nás donúti zamyslieť sa, že, áno, asi to právo na odpoveď patrí to tejto legislatívy a že teraz nám teda konečne vyargumentujete, prečo podporujete tento návrh. Ale, žiaľbohu, teda bola to, prepáčte, proste rovnaká slabota ako včera.
A nehnevajte sa, ale tá narážka, že majitelia médií manipulujú verejnú mienku, to je na úrovni konšpiračných teórií, konšpiračných médií. Už k tomu chýbala iba narážka na Georga Sörösa. Ja proste zíram, a to sme boli niekoľko rokov kolegovia v jednom médiu. Zíram.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zíram tiež. Vážení páni a dámy, prečo si niektoré súkromné firmy kupujú médiá? Prečo si skupujú všetky médiá? Pretože z nich majú zisk? Nie, majú z nich stratu. Veď ony majú stratu. Prečo si súkromní podnikatelia vydávajú noviny, aj u nás v Humennom? Prečo? (Reakcia z pléna.) Nekričte po mne pán Grendel, ja som po vás nekričala. Buďte slušný.
Prečo si to kupujú? Lebo majú stratu. Pretože môžu ovplyvňovať verejnú mienku a môžu priamo ovplyvňovať politiku. Tak sa tu teraz nehrajme na nejakých spravodlivých a nespravodlivých novinárov. Česť spravodlivým novinárom, ktorí chcú písať objektívne. Ale dnes už novinári zistili, že môžu písať čokoľvek, nič sa im nestane a skupina novinárov priamo ovplyvňuje politiku a priamo je za to odmeňovaná. To je môj určite osobný názor.
A poviem príklad, lebo stále rozprávame tuná o nejakých veciach, tak poviem príklad z vlastnej praxe. Nie, ako hovorí pán poslanec Dostál, že som smutná, že nie som primátorka. Nie, nie som smutná, ale u mňa priamo Denník N, ktorý bol vyschránkovaný v meste 12-tisíc kusov, a priamo novinári, ktorí sa zúčastňovali na Slušnom Slovensku a vydávali direkt noviny pre Humenné, sa zapojili do politiky.
A teraz poviem ďalšiu vec. Čo to je za znesenie kritiky, keď sa terajší primátor, ktorý je z vašej politickej strany SaS a všetkých, ktorí tu sedíte, OĽANO, kde už ľudia píšu, píšu petíciu v meste, si dovolí povedať, že primátorka Vaľová vo februári podpísala firme Swietelsky, ktorá je blízka KDH a vám pravicovým, zákazku, a ja som 10. decembra odišla zo svojej stoličky a novinári to normálne uverejnia vo februári, že Vaľová podpísala zákazku. Čo iné ostáva tomu politikovi, primátorovi alebo komukoľvek, ako povedal kolega, aby si obhájil svoju profesionálnu česť? Dá to na súd. Lebo dneska novinári sa vás ani nepýtajú, jednoducho to napíšu. Však keď napíšem pravdu, akú odpoveď môžem ja dať? Však keby napísal, že to Vaľová podpísala, no tak čo budem odpovedať, že som to podpísala? Ale keď som to nepodpísala, ani sa ma neopýta, pretože dáva zákazky a tvári sa, že tie zákazky boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne za slovo. Ja troška tiež musím reagovať na to, čo povedal pán kolega Farkašovský, ale iba hlavne na jednu časť, ktorá ma troška zarazila, a to je tá časť, kde pán kolega vlastne vyjadril takú otázku, že či politik a prečo by politik mal znášať vyššiu mieru kritiky.
Nuž, musím vám povedať to, že politici ako verejní činitelia musia znášať vyššiu mieru kritiky, je známa pomerne dlho. A, samozrejme, ono to má aj svoje dôvody. A ešte by som ešte si dovolil pripomenúť, že nielen verejní činitelia, ale dokonca verejne známe osoby. Judikatúra slovenského Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva je v tejto oblasti pomerne, pomerne veľmi široká.
Nuž a odpoveď, prečo musia znášať vyššiu mieru kritiky, je zrejmá. Sú to osoby, ktoré na rozdiel od bežného občana tvoria verejnú politiku, ovplyvňujú život v spoločnosti v oveľa väčšej miere, ako to môže robiť bežný občan. Nuž a preto musia niesť aj väčšiu mieru zodpovednosti.
Samozrejme, keď hovoríme o novinároch, ja sa tej problematike nechcem osobitne dotýkať, ale musím iba povedať, že je našou povinnosťou a musí byť povinnosťou asi aj novinárov, aj rozlišovať medzi kritikou a klamstvom. Čo je hranica, ktorá možno mohla byť úplne jasná a zrejmá, ale niekedy sa zdá, ako keby sa tá hranica zlievala. A potom, samozrejme, je namieste, aby aj politik, pokiaľ sa jedná o klamstvo, sa mohol brániť. Pokiaľ sa jedná o kritiku, tak ja myslím, že je to namieste z tých dôvodov, ktoré som uviedol.
Čiže je veľkým rozdiel medzi konštatovaním faktov, ktoré nie sú pravdivé, a medzi vyslovovaním subjektívneho kritického názoru. Kde je to podľa mňa absolútne v pohode, ale konštatovanie klamlivých faktov by sa nemalo uskutočňovať a nemalo byť tolerované.
Takže politici, či chceme, či nechceme, nie sú z tohto pohľadu na rovnakej pozícii ako bežní občania a musia, pretože vstúpili do toho verejného prie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Milanová.

Pán kolega, spomenuli ste, že sa odohrali viaceré diskusie na túto tému po tom, čo novela tlačového zákona bola predložená do pléna kolegami Jarjabkom a Čížom. Pravda je taká, že diskusie na túto tému sa viedli už počas leta 2018 aj na Rade vlády a viedli ju teda organizácie, ktoré k tomu majú čo povedať. Ale rozprávali sa napríklad o tom, že dodnes nemáme zadefinovaný legislatívne pojem novinár napriek tomu, že slovo novinár počujem niekoľkokrát v každom prejave. Dodnes nie je zadefinovaný. Dodnes nemáme nejakým spôsobom ošetrenú ochranu zdroja a ochranu novinára.
Takže toto sú záležitosti, ktoré boli predmetom diskusií na ministerstve kultúry, aj teda na Rade vlády, avšak sme svedkami toho, že nepretavili sa do novely zákona, ktorú momentálne prejednávame. Preto ja to teda poviem z toho miesta, my tento návrh nepodporíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak vidíš, Karol, chceš byť zmierlivý, zle je, chceš byť nekonfrontačný, zle je, chceš byť nepolitický, zle je. Tak čo?
Dámy a páni, a teraz celkom vážne. Pravdou je, že tento, tento návrh zákona a nielen vďaka nám, ale aj vďaka nám, prichádza v zlom čase. Je to čas predvolebný, je to cítiť na tej rozprave, u každého je to proste čosi, čo tú situáciu okolo tohto návrhu zákona aj vyhraňuje, hoci určite mi budete zase protirečiť.
Ja som presvedčený, že keby tento návrh zákona bol v inom čase, bol v prvom roku, ja neviem, vlády akejkoľvek, že tá rozprava by bola podstatne iná, podstatne menej vášní by tu zaznievalo, podstatne menej agresivity z niektorých poslancov by trčalo, proste tá rozprava by bola úplne iná.
Dúfajme, že v tom nasledujúcom volebnom období príde k takej tej veľkej zmene toho mediálneho zákona, ktorú všetci očakávame, kde teda budú nielen printové, ale, teda nielen printové a elektronické médiá budú spadať pod jeden veľký zákon, kde bude spadať dokonca aj internet. Aspoň taká je snaha Európskej únie. Uvidíme, zatiaľ to musíme vydržať.
To je všetko.