49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 10:59 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:38

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov vystúpil k nášmu návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. K návrhu, ktorým chceme 27. jún doplniť medzi pamätné dni Slovenskej republiky.
Ako už uviedla Natália Blahová v úvodnom vstupe, chceme si pripomenúť pamiatku obetí komunistického režimu. Zvlášť v dnešnej dobe je dôležité pripomínať si, čo sa na Slovensku, v Československu a v Európe dialo v 20. storočí. Tie dva zločinné režimy, ktoré bolestivo a na dlhé desaťročia zasiahli do osudov ľudí žijúcich na území dnešnej Slovenskej republiky. Nielen preto, že historicky prvýkrát máme v parlamente fašistickú stranu po Novembri 89, ale aj preto, že komunistický režim je vnímaný nielen veľkou časťou obyvateľstva, ale aj mnohými politikmi ako niečo menej zlé. Častokrát sa jeho zločiny bagatelizujú, častokrát politici hovoria, však nebolo všetko zlé, mnohé sa vybudovalo. A relativizuje sa všetko to zlé, čo sa udialo aj počas obdobia komunistického režimu. Relativizujú sa zločiny, relativizuje sa to, že nacizmus a komunizmus boli najväčšie zlá 20. storočia.
Keď navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie popravy Milady Horákovej, tak je to symbolické aj z tohto hľadiska. Milada Horáková bola totiž političkou, ktorá sa postavila proti obom týmto zlám. Komunistický režim ju nechal popraviť po vykonštruovanom súdnom procese. Údaje o počte ľudí, ktorí boli komunistickým režimom v Československu popravení na základe politických procesov po februári 1948, sa rôznia, nevieme to presné číslo. Ale zaujímavé je napríklad to, ako to uvádza česká verzia Wikipédie, ktorá tvrdí, že v priebehu komunistického režimu v Československu bolo popravených pre politické trestné činy 248 osôb, v zátvorke je napísané – 247 mužov a Milada Horáková. Teda nevieme presne, koľko bolo tých mužov, ale vieme, že jedinou popravenou ženou v politickom procese bola Milada Horáková. A bola nielen jedinou popravenou ženou, ale bola zrejme aj najznámejšou nekomunistickou obeťou vtedajšieho komunistického teroru v Československu.
Podobne známymi obeťami boli snáď už len Rudolf Slánský a Vladimír Clementis. Tí však boli predtým prominentnými komunistami, na ktorých sa vzťahuje tá známa poučku o revolúcii, ktorá požiera vlastné deti. Milada Horáková nebola komunistickou političkou, bola demokratickou političkou. V časoch prvej Československej republiky sa angažovala za práva žien, po Mníchove pomáhala rodinám, ktoré utiekli z Nemeckom obsadených Sudet. V časoch okupácie a protektorátu Čechy a Morava sa zapojila do odboja proti nacistom. V roku 1940 bola zatknutá gestapom a vo väzení ostala až do konca druhej svetovej vojny. Po vojne sa ako poslankyňa za Československú stranu národne socialistickú stavala proti nástupu komunistickej moci. Poslaneckého mandátu sa vzdala po komunistickom puči vo februári 1948 a smrti, pravdepodobnom zavraždení Jána Masaryka.
Na rozdiel od iných demokratických politikov z Československa neodišla, ale rozhodla sa komunistickému režimu vzdorovať doma, a to ju stálo život. V roku 1949 bola zatknutá a následne súdená na základe vykonštruovaných obvinení. Kým nacisti jej trest smrti iba navrhli, komunisti ju na trest smrti naozaj odsúdili a popravili ju. V Českej republike je deň jej popravy Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.
A my navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie jej popravy aj na Slovensku. A bude to symbolické pripomenutie si obetí nielen komunistického, ale aj nacistického a fašistického režimu, a toho zla, ktoré oba režimy predstavujú. Milada Horáková bola popravená v roku 1950. Čiže, ak by sme tento rok schválili za pamätný deň výročie jej smrti, tak 70. výročie, ktoré bude práve budúci rok, by sme si už konečne mohli pripomenúť nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku ako pamätný deň.
Ďakujem vám za prípadnú podporu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.9.2019 o 10:38 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:45

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem sa poďakovať kolegovi Ondrovi Dostálovi za to, že veľmi jasne vysvetlil, v čom spočíva symbolika tohto predloženého návrhu zákona. Symbolika v osobe práve Milady Horákovej. Tých 247 mužov a jedna žena, to je niečo, čo sa, samozrejme, nedá obísť mlčaním. A ak spomínal napríklad aj to, že nacisti ju na trest smrti len odsúdili a komunisti to vykonali, tak toto je dostatočne silný dôvod na to, aby práve tento deň sme si pripomínali ako, ako deň pamätný.
Veľmi dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že ide o pamätný deň. Kopírujeme históriu Československej republiky, a preto je z nášho uhla pohľadu nevyhnutné, aby sme nevymýšľali nejaké nové dni v tejto súvislosti, ale aby sme hovorili o spoločnej histórii Čechov a Slovákov, ktorú sme, bohužiaľ, v tomto prípade zažívali v tých kritických päťdesiatych rokoch spoločne, hoci teda treba povedať, že Česká republika predsa len trošičku tvrdšie ako republika slovenská.
Keď mal Ondrej Dostál potrebu zdôrazniť, že je to pamätný deň, tak tu by som tiež ja rád doplnil, že máme tu štátne sviatky alebo dni pracovného pokoja, ku ktorým minimálne časť občanov nemá žiadny vzťah. My dlhodobo napríklad hovoríme o Dni Ústavy Slovenskej republiky a máme tu aj niektoré cirkevné sviatky, ktoré nekopírujú demografickú štruktúru občanov Slovenskej republiky. Tu hovoríme o pamätnom dni a o spoločnej histórii. Toto by sme mali mať na pamäti, keď budeme o tomto návrhu zákona hlasovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 10:45 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:47

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú, pán poslanec Klus. No, je asi prirodzené, že verejnosť nemá rovnaký vzťah ku všetkým štátnym sviatkom, ku všetkým pamätným dňom. Napriek tomu má zmysel, má význam, že si štát pripomína niektoré veci zo svojej dávnej histórie, zo svojich tradícií. A pripomínanie si zločinov komunistického a nacistického a fašistického režimu, pripomínanie si ľudí, ktorí sa týmto režimom dokázali postaviť, vzdorovať im, pripomínanie si obetí a pripomínanie si aj úspešného odporu proti, boja proti týmto režimom si myslím, že patrí k tomu najdôležitejšiemu, čo by sme mali v rámci našej historickej pamäte a budovania historickej pamäte robiť. Pamätný deň typu toho, ktorý predkladáme, k tomu nepochybne patrí. A verím, že ak nie to 70. výročie, tak nejaké z tých nasledujúcich stihneme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 10:47 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:49

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám štvrtý z našich šiestich návrhov zákonov z tzv. motoristického balíčka. Tento konkrétne sa týka zmeny zákona 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. A cieľom predloženého návrhu je zavedenie možnosti prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, teda to EČV takzvané, zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či má v danom okrese naďalej trvalý pobyt alebo nemá. Zjednodušene povedané, je to EČV na majiteľa, nie na vozidlo, ako je to v súčasnosti.
Viac a podrobne o tomto našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa aj teraz hlásim.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 10:49 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:51

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1573. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.9.2019 o 10:51 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:52

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil, v čom spočíva zmena, ktorú navrhujeme. Je to zmena zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Začnem najskôr trošku štatistikami, aby ste dostali sa do obrazu, koľko objednávame plechových tabuliek EČV ročne a koľko za ne platíme.
Na Slovensku máme evidovaných, počet evidovaných vozidiel 3 200 000. Počet zmien držby vozidiel je ročne na úrovni 400-tisíc, to je za rok 2018. Počet novo evidovaných vozidiel 131-tisíc, počet individuálne dovezených vozidiel 94-tisíc, počet vozidiel vyradených z evidencie 62-tisíc a počet vozidiel vyradených z cestnej premávky 40-tisíc. Medziročný nárast evidovaných vozidiel na Slovensku je 130-tisíc vozidiel, to je rozdiel medzi rokom 2017, kedy bolo evidovaných 3 077 000, a rokom 2018, kedy máme 3 203 000 vozidiel v evidencii.
Ministerstvo vnútra objednáva každý rok niečo cez milión plechových tabuliek EČV v cene približne 8,50 eur za kus. Teda dávame 9 mil. ročne za plechové tabuľky, ktoré ale, bohužiaľ, vo veľkom množstve aj šrotujeme ten istý rok. Z tých čísiel, ktoré som vám diktoval, vyplýva, že dôvod, prečo ministerstvo vnútra objednáva milión EČV, to znamená, na 500-tisíc vozidiel, je práve počet zmien, počet zmien držby vozidla. To je 400-tisíc.
A tu prichádza práve ten náš návrh zákona, ktorým chceme zjednodušiť celý systém, ušetriť peniaze štátu, ušetriť peniaze motoristom a nakoniec chrániť aj životné prostredie.
Pán predseda, ešte nedáme prerušenie? Dobre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v sále. Ešte máme päť minút do jedenástej. Takže poprosím, nechajme pána navrhovateľa.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Takže to, čo navrhujeme, je, aby sme nemuseli likvidovať viac ako 600-tisíc plechových tabuliek ročne, pretože pri každom prepise, pri ktorom nastáva zmena okresu, sa staré plechové tabuľky EČV strihajú a hádžu do kovového šrotu.
V prípade, že by náš návrh prešiel, tak by si pôvodný majiteľ z vozidla, ktoré odhlásil, napríklad, že ho predal, mohol svoje EČV ponechať a namontovať si ho na svoje nové vozidlo. Životnosť EČV je, povedzme si (zaznievanie gongu), medzi šesť alebo osem rokov, avšak časté zmeny vlastníctva motorových vozidiel zapríčiňujú, že mnohé ešte veľmi v dobrom stave tieto tabuľky končia v kovovom šrote. Namiesto jedného milióna plechových tabuliek, ktoré objednáva dnes ministerstvo vnútra, by nám stačilo objednávať 400-tisíc týchto tabuliek. A teda keď si vezmeme ten rozdiel medzi 9 miliónmi a 400-tisícmi kusov krát, už pri týchto cenách, 8,50, tak by sme mohli ušetriť vyše 5 miliónov ročne. To znamená 5 miliónov, o ktoré by sme menej, čo sa týka hodnoty, museli skladovať na dopravných inšpektorátoch a mať pripravené pre jednotlivých motoristov.
V našom zákone alebo zmene zákona navrhujeme tiež, aby už nebolo potrebné meniť a prihlasovať sa respektíve so svojím vozidlom v okrese svojho trvalého pobytu alebo v okrese sídla firmy, na ktorú je evidované vozidlo. Pretože toto už dávno stratilo význam pri centrálnej evidencii vozidiel. Motorista tak, ktorý kúpi motorové vozidlo hocikde na Slovensku, by mohol ísť zaregistrovať svoje vozidlo na najbližší dopravný inšpektorát, kde by mu dali EČV také, ktoré majú momentálne na sklade, a vyhli by sme sa tak ďalším administratívnym problémom, ktoré dnes títo motoristi majú. To znamená, nemusel by si od predajcu zobrať prenosnú značku, ktorú by potom, zase po registrácii vo svojom okrese na druhom konci Slovenska musel potom posielať poštou alebo nejakým iným spôsobom, napríklad kuriérom, predajcovi automobilu. Jednoducho v ten deň by mohol si svoje vozidlo lokálne na najbližšom dopravnom inšpektoráte zaregistrovať a v ten deň aj svoju prenosnú EČV vrátiť predajcovi vozidla.
Samozrejme, ako som povedal, je tu ušetrenie pre štát, ktorý by namiesto milióna mohol objednávať len 400-tisíc kusov ročne, teda viazané peniaze v oveľa nižšom objeme. Ušetril by motorista, ktorý by si nemusel kupovať zakaždým novú tabuľku EČV pri zakúpení nového vozidla, a ako som povedal, ušetrili by sme aj naše životné prostredie, lebo by nekončilo 600-tisíc plechových tabuliek v kovovom šrote ročne.
To je všetko (zaznievanie gongu). Pevne verím, že zvážite tieto argumenty a podporíte tento návrh zákona a pošleme ho do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 10:52 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:59

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len veľmi stručne. Ako jeden so spolupredkladateľov chcem oceniť aj (zaznievanie gongu) ekologický aspekt celej tejto záležitosti, tak ako bol zdôraznený. Skutočne tie značky sú istým spôsobom aj záťažou pre životné prostredie. Takže okrem ušetrených verejných prostriedkov aj toto je jedna z vecí, ktorú by sme mali zvážiť pri hlasovaní o tomto návrhu zákona.
A nedá mi nespomenúť ešte jednu maličkosť. Takéto značky by totiž už neidentifikovali, odkiaľ motorista pochádza, hoci aj toto je častokrát celkom klamlivý údaj, keďže mnohé autá sú služobné autá a človek reálne fyzicky žije v inom okrese. Ale máme na Slovensku, bohužiaľ, aj také smutné skúsenosti, že sa značky určitých okresov stávajú predmetom vulgárnych rôznych nadávok alebo prípadne sa stávajú predmetom aj poškodzovania, obzvlášť na futbalových zápasoch by o tom niektorí vedeli porozprávať alebo pri ochote a neochote odťahovať v niektorých mestách niektoré konkrétne typy áut. Takže aj takáto maličkosť môže byť nápomocná možno z hľadiska tak trošku aj psychologického.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 10:59 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:01

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa pridám k tejto ekologickej vlne. Tak ako aj Miro spomenul, a jedná sa o šrotovanie týchto značiek alebo teda recyklácia, ktorá je pomerne náročná. Ale treba si uvedomiť, že aj tá samotná výroba stojí nemalé množstvo energie, pretože tieto sú vyrobené poväčšine zo zliatin ľahkých kovov a následne sú aj farbené. Čiže naozaj toto všetko vieme v rámci tohto procesu ušetriť. No a časť značiek je dokonca vyrobená zo zmesi polykarbonátov a polyesteru. No a s týmito naozaj nevieme nič urobiť. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 11:01 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:01

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na kolegu Klusa. Súhlasím s tým, že skutočne to, ako sú označované dnes automobily cez okresy, po prvé, to nie je potrebné a po druhé, skutočne to aj vytvára takéto konflikty, aké, aké, aké zmienil.
A ďalšia vec je, že naším návrhom, ktorý predkladáme, vytvárame aj predpoklad k tomu, aby sme v budúcnosti vôbec nepoužívali to, čo už nepotrebujeme. To znamená, označovanie okresov na jednotlivých EČV tabuľkách. Bolo by oveľa lepšie, keby sme používali anonymné označovanie, napríklad ako je to v Maďarsku, kedy z EČV čísla neviete usúdiť, aké je to mesto a navyše z algoritmu (zaznievanie gongu), ktorý by nám umožnil to, že tie číselné rady nám narastú v matematickom vyjadrení násobne oproti tomu, ako sme dnes prakticky limitovaní tými abecednými označeniami okresu. To znamená, v prípade že by sme prešli na iný systém, tak by sme nemuseli napríklad toľko rozmýšľať ako označovať autá v Bratislave, keď sa už minie BA, BL, a tak ďalej a tak ďalej. Tento problém by sme už potom tiež nemali. To je všetko. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 11:01 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:03

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, neplánoval som vystúpiť ako spravodajca v záverečnom slove, ale nenechám si ujsť takúto peknú príležitosť, keď tu mám všetkých poslancov v sále, a chcel by som vás teda všetkých poprosiť jednak ako spravodajca, jednak ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona o jeho podporu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.9.2019 o 11:03 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video