49. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vystúpim v rozprave, nebudem mať záverečné slovo, aby ste mali možnosť na mňa reagovať. Postupne skúsim.
Najskôr pán poslanec Heger. Povedal to vo svojom, vo svojej rozprave aj pán poslanec Mihál, že váš návrh zákona nerieši prakticky nič, lebo aj druhá oprávnená osoba, napríklad otec, ktorý pracoval a mal nárok na materské, môže požiadať o rodičovský príspevok a bude mať nárok na vyšší, ak poberal materské.
Pani poslankyňa Blahová. Pani poslankyňa Blahová vyzvala nás predkladateľov, aby sme neprichádzali s takýmito hanebnými návrhmi zákona. Takže pani poslankyňa, ak sa mám ja a moji kolegovia hanbiť za to, že bude zvýšený rodičovský príspevok o 150 eur alebo o 50 eur, tak vás ubezpečujem, že sa budem hanbiť aj naďalej a veľmi rád.
Pán poslanec Mihál. My dvaja máme dlhodobo korektný vzťah možno založený aj na tom, že nás spája šport, osobitne futbal a z času na čas sa aj stretneme na rôznych športových podujatiach, a preto celkom nechápem vašej nekorektnej poznámke smerom ku mne. Priznám sa, že som ju nečakal, ale ubezpečujem vás, že ja vám to rovnakou mincou nevrátim a pokúsim sa zostať v argumentačnej rovine.
Je pravda, že náš pohľad na vec je diametrálne odlišný. Súhlasím s vami a určite je to ambíciou všetkých vytvoriť podmienky na to, aby sa na Slovensku rodilo viacej detí. Súhlasím dokonca aj s vaším tvrdením, že napriek tomu, že príde k rapídnemu zvýšeniu rodičovského príspevku, automaticky to nemusí znamenať, že sa bude rodiť viacej detí. Súhlasím. Nepáčilo sa vám, keď som vám dal poznámku smerom k materským školám, že je to kompetencia miest a obcí. A zopakujem to tu opäť. Je to naozaj kompetencia miest a obcí.
Ja si pamätám obdobie, kedy sa rodilo oveľa menej detí, že samosprávy museli prichádzať k opatreniam, že rušili materské školy alebo ich zlučovali, ale o čo horšie, mnohé samosprávy predali takéto budovy. A dneska je to férové, keď naťahujú ruky smerom k vláde, vláda pomôž, na to si tu? Podľa mňa to nie je vôbec férové. A prichádza to najmä od veľkých miest. Ale aj v tomto vláda Roberta Fica a Petra Pellegriniho sa nesprávajú úplne macošsky a napriek tomu, že opäť zdôrazňujem, že to je kompetencia miest a obcí, prišli sme s viacerými opatreniami. Napríklad bolo to opatrenie na rozšírenie kapacít v materských školách, opäť to bolo hlavne pre väčšie mestá.
Pán poslanec, budem ešte reagovať na vaše vystúpenie týkajúce sa aj vášho pozmeňujúceho návrhu a prečítam vám trebárs, neni to moje stanovisko, je to stanovisko sekcie sociálneho poistenia. Táto sekcia nevidí dôvod na predlžovanie ochrannej lehoty na prípady, kedy dochádza k ukončeniu pracovného pomeru v priebehu rodičovskej dovolenky, nakoľko v tomto prípade by nešlo iba o zvýšenie rodičovského príspevku pre dotknuté skupiny, ale aj o priznávanie materského osobám, ktoré naň podľa aktuálnej právnej úpravy nemajú nárok. Ak by sme niečo také aj pripustili, tak samotné predĺženie ochrany lehoty by ani nedokázalo konvalidovať nedosiahnutie podmienky 270 dní nemocenského poistenia v dvoch rokoch predchádzajúci vzniku nároku na materské. Muselo by sa to napríklad doplniť aj tým, aby sa v takýchto prípadoch, rovnako ako pri samostatne zárobkovo činných osobách, do obdobia 270 dní započítavalo aj obdobie poberania rodičovského príspevku na toto dieťa. Bolo by to celé o ďalšej špecifikácii podmienok pre úzku skupinu poistencov, čo by prispelo k neprehľadnosti a nejednotnosti systému sociálneho poistenia. Rozhodne by to bolo zadanie na dlhú diskusiu a prípravu. Nemôžeme si dovoliť schváliť ani predložiť polotovar bez diskusií o kontextoch. Museli by sme si to prejsť, zamyslieť sa nad detailami a súvislosťami a prebrať so samotnou Sociálnou poisťovňou aj reálnu vykonateľnosť zmien.
A ešte čo sa týka vášho návrhu, pán poslanec, návrh je podľa mňa zmätočný, nakoľko by takéto znenie nezahŕňalo iba reťazové pôrody, ale materské na akékoľvek dieťa poberané pred vznikom nároku na rodičovský príspevok. Napríklad poberal by som materské, potom rodičovský príspevok, potom budem desať rokov nezamestnaný a budem mať rovnako nárok na vyšší rodičovský príspevok. Tu absolútne chýba zásluhovosť.
A posledná vec, a to nielen k vám, ale aj k ďalším, ktorí vystúpili v rozprave.
Prečo dvojúrovňové zvýšenie rodičovského príspevku nevnímam ako trestanie rodičov? Nuž preto, veď v príspevku hradenom z daní aj pre tých rodičov, čo nepracovali, sa pridáva tiež historických 50 eur. Naviazanie podmienok na materské je preto, lebo je to nejaké objektívne a existujúce kritérium, aby úrady nemuseli komplikovane pri rodičáku skúmať napríklad zásluhovosť. A dovolím si ukončiť to tým, že čím sa budeme bližšie, budeme sa blížiť k termínu konania parlamentných volieb, tak vy v opozícii ste vo veľmi komfortnej situácii. My keby sme povedali, že A, vy hneď poviete B. My by sme povedali variant B, vám by sa nepáčil, skritizovali by ste ho a povedali by ste, že to A je správne. A teraz nadviažem hypoteticky.
Viete si predstaviť, že teraz my s predkladateľmi by sme prišli s návrhom, ktorý vyššie rodičovské bude garantovať všetkým rovnako 370 eur? Boli by to konzervatívci, liberáli, a to už nehovorím o poslancoch za Ľudovú stranu Naše Slovensko, ako by sa na tomto vybíjala politika a ako by ste si na nás zgustli. Takže s predkladateľmi si stojíme na tomto návrhu zákona, nemienime ho nejakým spôsobom meniť a zopakujem, že ide naozaj o historické navýšenie rodičovského príspevku, čo verím, že ocení široká verejnosť a najmä mladé rodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, hovoríte, že náš návrh nič nerieši. Tak skúsim to krátko zopakovať. Podľa vášho návrhu musí ísť otec na materskú. Podľa nášho návrhu nemusí ísť na materskú, ak spĺňa podmienky alebo nárok, automaticky dostáva vyšší rodičovský. Čiže tu máte tú zásluhovosť, o ktorej hovoríte. Čiže ak má dieťa rodiča alebo oprávnenú osobu v domácnosti, ktorá spĺňa podmienky nároku na materskú, tak odhliadnuc od toho, či pôjde alebo nepôjde, automaticky na to dieťa poberá vyšší rodičovský. To je ten rozdiel. Čiže to vôbec neni, že nič nerieši.
Však pozrite sa, schváľte všetky tri pozmeňováky a bude vybavené. Ale obávam sa, že neschválite ani jeden, tak jak ste teraz povedali na záver. Takže toľko k tomu. Čiže opakujem, stačí, aby niekto, či už oprávnená osoba alebo ktokoľvek v tej rodine mal nárok, to znamená, že tam je pracujúci, v takom prípade tam máte tú zásluhovosť a dostáva. Pretože to je to, čo sme sa bavili, že tá matka kvôli tým pôrodom a tým tehotenstvám objektívne nespĺňa tú podmienku. Ale či už oprávnená osoba alebo teda, či už je to otec, mama, to je jedno, má nárok, tak automaticky ten vyšší rodičovský príspevok tam je. Takže to je veľmi jednoduché. Nechápem, čo na tom môže byť nepochopiteľné a prečo máte dojem, že to nič nerieši, keď to rieši veľmi jednoducho práve tú situáciu toho, aby v tej rodine na dané dieťa, kde jeden z rodičov pracuje, bol nárok na vyšší rodičovský príspevok. Lebo podľa vášho návrhu a sú prípady, kedy ten otec nechce ísť na tú materskú, lebo si to nemôže dovoliť, v takom prípade nebude mať nárok. Čiže vy vyslovene hovoríte, že ten otec musí ísť na tú materskú, ale on nie vždy môže. A v takom prípade tým pádom nemá nárok na ten. Ale my hovoríme, že bude mať vždy.

Ďakujem. Ja by som, pán poslanec, reagovala na tie škôlky, keď ste hovorili o tom, že teraz tie samosprávy naťahujú ruky smerom k vláde a vy sa tvárite, že teda ako, že ste im pomohli s nejakými projektami. Ja si myslím osobne, takto to urobili aj v Nemecku, kde majú garanciu miesta v škôlke od jeden a pol roka. Povedzte mi, ako je možné, že im sa to podarilo. Dobre, mne je jasné, že nemecká ekonomika je inde ako naša. Ale tam ide o tú vôľu, o to, že to tu chceme urobiť.
A vy na jednej strane, vy hádžete zodpovednosť na tie mestá a obce a naopak, mestá a obce kričia, že nemajú peniaze. Ale tu ide o to, tu ide o súčinnosť vlády a obcí a miest, aby ste im v tom pomohli. Sú rôzne spôsoby, nemusia to byť len finančné spôsoby, tie, ktoré ste doteraz ponúkali, ako sú rôzne výzvy, ktoré napríklad častokrát postačovali iba na to, aby sa tá škôlka vybudovala, ale už potom, že kto ju bude prevádzkovať a za čo, to sa už neriešilo v tejto výzve. Prípadne Bratislavský kraj, ktorý má najväčšie problémy s umiestňovaním, bol vynechaný z niektorých výziev.
Skrátka tam sú iné spôsoby, akým môžte pomôcť samosprávam, či už je to iný spôsob prerozdeľovania podielových daní, alebo vytvorenie napríklad detských skupín v zákone. Čiže legislatívne upraviť vytvorenie detských skupín, čo je jednoduchšie vytváranie akýchkoľvek foriem, malých foriem starostlivosti o deti, aby tie obce mali rozviazanejšie ruky pri tvorbe týchto miest. Alebo sú to dohody s cirkevnými a inými súkromnými materskými školami, ktoré sú zapísané v sieti škôl a predškolských zariadení. Skrátka tých možností je ix, ypsilon, len je to potrebné chcieť a vy si stále dookola proste prehadzujete tento horúci zemiak, že teda škôlky ani sem, ani tam. Stále máme nedostatok miest v škôlkach. Dvanásť rokov sa už tu pomaly o tom, o tom bavíme. A viete, čo sa teraz stane? Že nedostatok miest v škôlkach sa premietne na nedostatok miest v základných školách. Už teraz sa to deje a mňa by zaujímalo, čo s tým chcete robiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa v prvom rade ospravedlňujem, ak ste nesprávne pochopili tú, alebo ak som to ja tak vyslovil tú poznámku smerom na vás pri tej debatke o obciach. Mne to prišlo také trošku vtipné. A tak pardon, ak ste to zobrali na seba. Fakt sa ospravedlňujem.
Pokiaľ ide o to, že vyzdvihujete ten nárast o päťdesiat až stopäťdesiat eur, to je naozaj skvelá správa pre rodičov. To treba oceniť. Len teda pripomeniem, čo sa dialo posledných sedem rokov od roku 2013 do roku 2019 vrátane, za tých sedem rokov, čo ste pri vláde, dve volebné obdobia. Z približne 200 eur sa dostal rodičák na 220. Čiže sedem rokov prešlo a rodičák sa zvýšil o dvadsať eur. Vy jednoducho len dobiehate to, čo ste si ako keby naškrečkovali, ale teda dobre. Aspoň že teraz to rodiny dostanú.
Keď si porovnáme, ako napríklad vzrástla priemerná mzda, ako vzrástol výber daní, jednoducho je to len dobehnutie zameškaného. O nič iné nejde. To si musíte aj vy uznať.
A ešte k tým pozmeňovákom. No tak dobre. Dozvedeli sme sa, že žiadny z tých pozmeňovákov, či už je taký, onaký, neprejde. Ja som nič iné ani nečakal. K tomu môjmu. No vidím, že na ministerstve práce pracujú veľmi šikovní ľudia, ktorí dokážu z pozmeňovacieho návrhu k rodičovskému príspevku vydedukovať taký kompetentný záver k tomu, ako sa nemôže priznať materská pri druhom dieťati pri reťazovom pôrode. No to je skvelé. A teda no neviem, neviem, ako to teda asi funguje v iných oblastiach na ministerstve, keď ste dostali odôvodnenie, prečo nie je možné prijať pozmeňovák k rodičovskému príspevku takým odôvodnením, v ktorom sa vlastne stále hovorí o tom, prečo sa nemôže priznať materská pri druhom dieťati. Ale ja som predsa taký pozmeňovák nedával. Ja som dával... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Zajtra o jedenástej. Zajtra o 11.00.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely je zmeniť existujúcu právnu úpravu zákona ohľadne lehôt na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zároveň poskytnúť registrovým súdom primeranú lehotu pre vybavenie tohto návrhu tak, aby to neovplyvňovalo vybavovanie bežnej agendy obchodného registra. Zákonom č. 52/2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola zavedená všeobecná povinnosť evidencie konečných užívateľov výhod pre subjekty zapísané v obchodnom registri, pričom je ustanovená povinnosť pre subjekty zapísané v obchodnom registri dodatočne doplniť chýbajúce údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra do 31. decembra 2019.
Berúc do úvahy skúsenosti s podobnými jednorazovými plošnými povinnosťami smerom k obchodnému registru, najmä pri prechode na euro v roku 2009, v praxi to bude znamenať, že registrové súdy budú koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 zahltené návrhmi na zápis údajov o konečných užívateľoch výhod, pretože väčšina firiem si splnenie tejto povinnosti nechá na poslednú chvíľu.
Aby som vás informovala, do dnešného dňa alebo do týchto dní asi 10 % firiem splnilo túto povinnosť. V tom mojom návrhu a v prvom čítaní som navrhovala, aby lehota na vybavenie návrhov na zápis konečných užívateľov výhod bola prechodne predĺžená priamo zákonom namiesto dvoch dní na desať pracovných dní a aby táto lehota bola predĺžená do 31. marca 2020.
V rozprave chcem vystúpiť, vážený pán predseda, a chcem podať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh na úpravu týchto lehôt. Takže toľko stručne na úvod a prosím potom o slovo v rozprave.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, Národná rada uznesením č. 1930 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslankyne Irén Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Zo správy ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 686 z 9. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, tak ako som to avizovala, podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k môjmu návrhu a tento návrh vychádza zo skutočnosti, keďže do obchodného registra sa zapisuje viac ako stotisíc údajov a k dnešnému dňu bolo zaslaných od, zo strany podnikateľov menej ako desať percent, tak navrhujeme, aby táto lehota bola predĺžená, prechodná lehota na zapísanie len tohto údaja, do 30. 6. 2020 s tým, že súčasne teda zavádzame pravidlo, podľa ktorého každý bežný, teda iný návrh, na zápis súd musí zapísať do dvoch pracovných dní od podania nového návrhu.
Vychádzame zo skutočnosti, tento pozmeňujúci návrh bol konzultovaný s registrovými súdmi aj s ministerstvom spravodlivosti, konkrétne aj s pánom ministrom. My sme o tom diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore. Priznám sa, že ešte po tých diskusiách vyplývala ďalšia zmena. Doplnili sme tam jednu vetu, aby tá právna istota bola ešte väčšia. Takže tento pozmeňujúci návrh, ktorý podávam, vznikol na základe konsenzu a pomôžeme teda registrovým súdom, aby mohli v tejto novej zákonnej lehote splniť túto povinnosť.
Takže dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
V čl. I sa slová "Ak ide o návrhy na zápis podľa § 15e, lehota podľa § 8 ods. 1 prvá veta je do 31. marca 2020 desať pracovných dní; ustanovenie podľa § 13 ods. 3 tým nie je dotknuté." nahrádzajú slovami "Ak nie je ďalej ustanovené inak, návrh na zápis podľa § 15e musí registrový súd vybaviť do 30. júna 2020; lehoty podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3 sa do 30. júna 2020 nepoužijú. Ak je po podaní návrhu podľa § 15e podaný ďalší návrh na zápis týkajúci sa tej istej zapísanej osoby, návrh na zápis podľa § 15e registrový súd vybaví spolu s ďalším návrhom na zápis týkajúcim sa tej istej zapísanej osoby v lehote podľa § 8 ods. 1 a § 13 ods. 3.".
Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Znižujeme daňové zaťaženie ľudí, o tomto je tento náš návrh zákona. A prečo sme pristupovali k takejto zmene, k znižovaniu dane, teda tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane? Tak dôvodom bol jednak komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý koncom roka komentoval takto: "Občas nahlas, väčšinou potichu". Poukázala rozpočtová rada na to, že roztvárajúce sa nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov viedli v sledovanom období od roka 2008 do roka 2016 k nárastu v efektívnom zaťažení daňou z príjmov fyzických osôb, teda aj tento vývoj pokračuje ďalej aj v roku 2017-2019. To je prvý dôvod. Takže čo to znamená?
Jednoduchými slovami povedané, dochádza k tichému zdaňovaniu. Čo znamená tiché zdaňovanie? Znamená to, že my máme odpočítateľnú položku zo základu dane, teda čiastku, ktorá nebude zdaňovaná, tá rastie iným tempom, ako rastú príjmy. Tým dochádza k tichému zdaňovaniu. Je to údaj a upozornila nás na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej. Začiatkom tohto roka sme zase čítali správu Európskej komisie a Európska komisia konštatuje: "Kým v krajinách OECD daňové zaťaženie práce je na úrovni 49,7 %, tak v Slovenskej republike je to 53,9 %.". Opäť Európska komisia nás na to upozornila, že nie je to správne. Na Slovensku ľudia sú, a práca teda je daňovo zaťažená vyššou mierou, ako je v krajinách OECD, ako je v krajinách Európskej únie.
Takže vychádzali sme z týchto predpokladov a hľadali sme cestu, ako teda upraviť. Bolo to v roku 2016, keď prvýkrát sme sa stretli s týmto konštatovaním, tak my sme sa obrátili na ZMOS a začali sme s nimi rokovať. Ukázali sme im tie čísla a hovorili sme o tom, že treba s týmto niečo urobiť. Tie rokovania so ZMOS-om neboli úspešné, prišli ďalšie čísla, tak sme pripravili návrh. Ten návrh sme potom aj stiahli z parlamentu, pretože náš pôvodný návrh bol taký, že v prvom roku, teda od budúceho roka sme mali v pláne zvýšiť nezdaniteľnú, nezdaniteľný základ základu dane z 19,2 na 21 % a v ďalšom roku až na 22,7 %. Stiahli sme ten návrh, lebo sme chceli byť ústretoví a chceli sme byť, chceli sme urobiť kompromisný návrh voči samosprávam.
V tom pôvodnom návrhu, ešte keď sa vrátim k tomu, v roku 2017, keď sme začali rokovať so ZMOS-om, tak celá strana MOST - HÍD zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane dať na takú úroveň, aby z minimálnej mzdy ľudia, zamestnanci, podnikatelia, neplatili daň z príjmu, pretože takto to bolo aj predtým. Po rokovaniach so zástupcami ZMOS bol tento návrh zmiernený tak, aby sa zachoval aj medziročný nárast financií samosprávam z dane z príjmov fyzických osôb voči schválenému rozpočtu na tento rok.
Pred parlamentom pred pár dňami tu boli zástupcovia VÚC, ktorí hovorili o tom, že neexistuje žiadne vyčíslenie a žiadny dopad tohto nášho návrhu, tak, samozrejme, nie je to tak, pretože my od začiatku hovoríme o tých číslach, ktoré, samozrejme, môžu ešte mierne byť iné, do konca roka však nemáme ešte ukončený rok 2019, ale podľa prognózy, podľa júlovej prognózy ministerstva financií v roku 2020 majú rásť príjmy z daní z príjmov fyzických osôb o 262 miliónov eur. Vplyv zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol pre samosprávy 133 miliónov eur, čo znamená, že u ľudí by zostalo 133 miliónov eur a medziročne by stále došlo k nárastu príjmov samospráv o cca 129 miliónov eur. Takže máme presne vyčíslené podľa tých dostupných údajov z júnovej prognózy ministerstva financií.
A keď sme tento návrh podali, tak na začiatku nás chválili, že konečne je tu systémový návrh, bolo to treba, však upozornili nás na to a dostali sme len pochvalu, až na moment, keď samozrejme, nám je to známe, že ak všetky príjmy z daní sú príjmami samospráv a VÚC, to znamená, že ak ľudia budú platiť nižšie dane, tak samosprávy budú mať o to menej. Tak samosprávy začali protestovať proti tomuto návrhu, i keď my sme na jednej lodi. Tento celý návrh je o tom, aby sme robili takú politiku, aspoň naša strana tu je kvôli tomu v parlamente, aby sme pomohli ľuďom, aby sme znižovali dane ľuďom. A ja som presvedčená o tom, že takisto je to aj záujmom samospráv, obcí, miest, aj VÚC, aby ľudia platili nižšie dane.
Tento náš návrh teda hodnotili alebo pripomienkovali inštitúcie. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS zverejnil tabuľku spolu s komentárom, ktorá prezentuje fakt, že 80 % daňových príjmov obcí dnes tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC, citujem stanovisko INESS: "Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia, to znamená, rýchlejšieho rastu miezd a zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane.". V parlamente hovoria o nich, v parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti.
V tej správe alebo v tom komentári je aj tabuľka. Tabuľka hovorí to, že za roky 2014 až 2019, keď v roku 2014 mali príjmy samosprávy vo výške 1 miliarda 427-tisíc, v roku 2019 budú mať príjmy 2 miliardy 162-tisíc, takže tento nárast je 52 % za päť rokov.
Keď sa ale pozrieme, že akým tempom rástli priemerné mzdy ľudí, tak si myslíte v tejto sále niekto, že je to tiež 52 %? Lebo keby to bolo 52 %, tak, tak by sme asi nemali tento návrh na stole, ale priemerná mzda rástla z 858 eur na 1 063 eur, takže ľuďom rástli príjmy o 24 %. Zopakujem, samosprávam rástli príjmy o 52 %.
Ak znižujeme nezdaniteľnú časť základu dane, pomôžeme ľuďom s nízkymi príjmami, pretože ľudia, ktorí majú vyššie príjmy ako 3-tisíc eur, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane, ale samosprávy, samozrejme, majú možnosť aj iných príjmov, ale nemuseli by sa spoliehať na 80 % z daňových príjmov a keď sa pozrieme na to, že akým tempom rástli príjmy, ktoré určuje, určujú obce a mestá, tak dajme tomu, keď sa pozrieme, že daň z nehnuteľností, lebo daň z nehnuteľnosti naozaj platia ľudia, ktorí sú bohatší, ktorí disponujú s nehnuteľnosťou, tak daň z nehnuteľnosti za tých päť rokov je nárast nie 52 %, ale 12 %. Alebo sú ďalšie špecifické dane, ako daň zo psa, ubytovanie, alebo automaty. Však sme svedkami teraz, že sú, sú obce, teda veľké mestá, ktoré vôbec ako zrušili daň z automatov, lebo zakázali hazard, tiež teda určuje tento druh dane obec, tak ten nárast predstavuje 16 %.
Klub 500 hovorí to, že za 13 rokov je nárast príjmov samospráv 30 miliárd eur a teda 28 miliárd eur vyplýva z toho zdanenia a 2 miliardy eur majú príjmy obce, mestá, samosprávy z toho titulu, že sme neopravili nezdaniteľnú časť základu dane.
Protestovali pred parlamentom samosprávy a hovorili, hovorili to, že sme nerokovali, nie je to pravda, že nemáme to finančne vyčíslené, máme to finančne vyčíslené, a tiež sa nepáči samosprávam, že poslanci podávame návrhy zákonov. Ja si myslím a som za to, že poslanec Národnej rady, vyplýva to z ústavy, má zákonodarnú iniciatívu a áno, prichádzame so zákonmi do Národnej rady. Ja som predkladateľka alebo spolupredkladateľka asi 15 zákonov, všetky zákony prešli a všetky zákony, ktoré sme predávali, podávali, boli v prospech ľudí.
A ak nás samosprávy kritizujú, tak sa ja pýtam, prečo za minulý rok nevyčerpali 40 miliónov z eurofondov a samosprávam tých 52 % nárast príjmov nebolo len tak z ničoho nič, pretože my tu v parlamente sme prijali zákon, ktorý má za dôsledok, že sa zvýšili príplatky za nočnú zmenu, za víkendy, za sviatky. Vďaka tomuto opatreniu a samozrejme zaplatia to zamestnávatelia, zaplatí to štát, rástli príjmy len za minulý rok samosprávam o 125 miliónov eur. Vtedy samosprávy sa neozývali, že prečo poslanci a prečo tuto prijímame takéto zákony.
Ja chcem vyzdvihnúť, že zvýšenie teda nezdaniteľnej časti základu dane považujem za dobré riešenie, za systémové riešenie a som veľmi rada, že na pôde tohto parlamentu s nami súhlasí aj opozícia. Návrh novely zákona o dani z príjmov je teda v prvom čítaní, malo širokú podporu - 125 za, 0 proti, 4 nehlasovali, 11 bolo neprítomných a 10 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ja som sa zúčastnila, aj moji kolegovia, aj pán poslanec Antal, pán štátny tajomník Švejna, viacero diskusií aj v médiách, kde sme naozaj diskutovali aj so zástupcami ZMOS-u aj ja som bola na takýchto diskusných fórach a stále, zhodli sme sa na tom a vždycky sme hovorili, že dobre. Ak si myslíte, že treba vylepšiť tento návrh, tak do druhého čítania, prosím vás, dajte nám konštruktívny návrh a poďme rokovať, ale my sme žiadny návrh zo strany ZMOS nedostali.
A ja som sa aj opýtala v jednej relácii, že ak ZMOS hovorí, že 19,2 na 21 je veľa, že budúci rok budú mať aj ľudia 130 % aj obce aj mestá, plus 130 %, vychádzame z analýz, ktoré sme robili aj s nezávislými finančnými organizáciami, tak, prosím vás, dajte vy návrh. Ale nehnevajte sa, nemôžem súhlasiť s tým. Samozrejme ZMOS neprišiel so žiadnym iným návrhom, len celý čas hovorili to, že nesúhlasia s naším návrhom a neviem si predstaviť, prečo nechcú dopriať ľuďom ani 0,01 % zníženia dane. Ako tento prístup, si myslím, nie je konštruktívny a svedčí o tom, že niektorí primátori, ktorí chcú kandidovať vo voľbách v budúcom roku, asi na tomto si budujú politickú kariéru a jediným cieľom kritiky tohto nášho návrhu je politizovať túto, túto vec, ktorá je vecne, argumentačne pripravená, ktorú podporujú všetky finančné inštitúcie.
A ešte mi dovoľte, lebo skoro som na to zabudla, keď obce a mestá hovoria, že nám štát nikdy nič nedáva, tak aj za minulý rok bolo 50 miliónov na vytvorenie nových pracovných miest a keď sa vytvoria nové pracovné miesta, tak sa zvyšuje daň z príjmov. V roku 2014 ľudia, ktorí majú naozaj nízke príjmy z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň, teraz v roku 2019 aj z minimálnej mzdy ľudia platia daň a z minimálnej mzdy odvádzajú 24 eur. Ja som tu za to a aj naša strana je tu za to, aby sme ľuďom zvýšili, znížili dane s tým, že zvyšujeme nezdaniteľnú časť základu dane. Máme to pripravené. Ja (zaznievanie gongu) vás len chcem poprosiť, aby ste tento náš návrh v prospech ľudí, v prospech vašich, našich voličov podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1540, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1931 z 26. júna 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesenie č. 455 zo dňa 5. septembra 2019;
2. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 687 zo dňa 9. septembra 2019;
3. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 468 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.