4. schôdza

Ďakujem pekne. Musím aj ja reagovať, hoci som nemal už veľkú chuť sa prihlásiť, ale pán kolega Číž začal s tou nebezpečnou relativizáciou alebo politizáciou ľudských práv. Ale, žiaľ, musím povedať, že práve z jeho prejavu ja som vycítil tú relativizáciu a politizáciu, pretože ja som presvedčený o tom, že ten prejav ani tak nebol vôbec o správe samotnej ombudsmanky, ale skôr akési "pledoajé" na ochranu komisárky. Nechápem prečo, nevidím tam nejakú súvislosť.
Ale v súvislosti zasa s tou relativizáciou alebo politizáciou ľudských práv musím povedať, že ľudské práva stoja mimo akejkoľvek politickej korektnosti. Pretože tie sa buď rešpektujú, alebo sa nerešpektujú. A vieme dobre z ústavy, že sú nezrušiteľné, neprenosné a neodňateľné, takže nebavme sa o nejakej politickej korektnosti, pretože je našou povinnosťou ich rešpektovať.
Samozrejme, ako právnikovi vám nemusím, vás nemusím upozorňovať na to, že je absolútne nevhodné, a keď chceme, nekorektné hovoriť o tom, že pani Tomanová je ombudsmanka. Akože komisárka zriadená zákonom sa predsa nedá porovnávať s ústavným činiteľom, to hádam sa zhodneme, nie? Takže keď sa bavíme o prístupe alebo o tom, či má ombudsmanka ústavnú povinnosť, ústavnú povinnosť konať na základe niekoho podnetu, takže koná. Tak neviem potom, čo jej vytýkate, keď ste sami povedali to, že vlastne tá jej správa bola absolútne korektná v tom, že konštatovala, že sa vlastne k ničomu nemohla dostať. Ale ja nie som sudca. Nechajme na súdne orgány, nech posúdia, do akej miery to konanie niekoho bolo alebo nebolo v súlade s právnym poriadkom.
Takže dovolím si iba povedať, že, prosím, buďme, buďme skutočne voči sebe korektní a nerobme politizáciu zo základných práv a slobôd a ich dodržiavania.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Najprv si dovolím k váženému kolegovi Kresákovi, pravda, no keďže je právnik s vysokou erudíciou, pravdepodobne má za preukázané, že dobre preštudoval právomoci ombudsmanky a že vie, či prekročila, alebo neprekročila svoje právomoci a či použila nástroje, ktoré jej kompetenčný zákon príslušný zveruje. O tom by som ale ďalej nehovoril, môžme prípadne ešte niekedy skúsiť nájsť pravdu aj spoločne.
Ale k ostatným. Tá aktivita a likvidácia pani Tomanovej, áno, to tak ja cítim, je skupinovým zlom, ktorý, bohužiaľ, sa k nemu skupina vážených kolegov zo strany, ktorú reprezentuje, teda liberálnej strany, ktorú reprezentuje aj pani podpredsedníčka parlamentu, uchyľuje. A cítim tam, bohužiaľ, osobnú pomstu a nezmysel.
Počúvam aj pani kolegyňu, že som nikdy nebol v dojčenskom a inom ústave. No tak z tohto celého, keďže máme tu detský domov, ktorý skontrolovalo najmä sedem inštitúcií príslušných tak alebo onak, a na druhej strane je osobný názor a je tam situácia zlá. Predpokladám, že u všetkých ostatných detských domovoch a dojčenských ústavoch je situácia úplne dokonalá.
Pani kolegyňa, ja som osvojené dieťa. V živote by som tu nehlasoval za niečo, čo by malo akékoľvek deti opustené, ktoré nemajú rodičov, aby sa im uškodilo. Práve preto som vystúpil, lebo to považujem za zlo, kde práva detí sú na poslednom mieste. Ale politické ambície a snaha osobne sa pomstiť. Preto som vystúpil. A preto mi je to tak hrozne ľúto. (Potlesk.)

Požiadala som o vystúpenie k tomuto poslednému príspevku pána poslanca Číža, nie k tým ostatným, ktoré doteraz zazneli, lebo to až na konci rozpravy by som sa k tomu vyjadrila.
Považujem za potrebné vyjadriť sa teraz a hneď k tomu, čo tu odznelo, tak z týchto dôvodov, lebo:
Po prvé. Prieskum verejného ochranu práv, pokiaľ ide o Detský domov PETO, prebieha v súčasnosti, nie je ukončený, čiže hovoríme o roku 2016. Dnes stojí verejný ochranca práv v pléne Národnej rady so správou o svojej činnosti za rok 2015. Ale keďže to tu už odznelo, tak z prejavu pána poslanca som pochopila, že sú nejasnosti o pôsobnosti verejného ochrancu práv napriek tomu, že pôsobnosť verejného ochrancu práv je jasne daná v zákone o verejnom ochrancovi práv, podľa ktorého verejný ochranca práv môže aj bez ohlásenia navštíviť všetky miesta, v ktorých sa nachádzajú osoby s obmedzenou osobnou slobodou, a to z akýchkoľvek dôvodov. To je jedna vec.
Verejný ochranca práv má právo aj povinnosť pýtať si všetky doklady, ktoré sa týkajú prípadu, a to preto, aby ho mohol objektívne a nezávisle posúdiť.
Pretože verejný ochranca práv v tejto veci nekonal z vlastnej iniciatívy, ale na základe podnetu dvoch mimovládnych organizácií - dvoch mimovládnych organizácií -, ktoré sa obrátili na verejného ochrancu práv, tak preskúmaval, či došlo, alebo nedošlo k porušovaniu práv detí.
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa článok 3 ods. 2 je - alebo ods. 3, neviem presne z hlavy, ale článok 3 - všetky zariadenia, ktoré sa týkajú výchovy detí, starostlivosti o deti bez ohľadu na to, akého sú pôvodu povedzme, či sú to štátne, alebo súkromné, sú povinné dodržiavať Dohovor o právach dieťaťa a štát, ktorý k tomuto dohovoru pristúpil, sa musí a môže kedykoľvek dostať do každého zariadenia, v ktorom sú umiestnené deti. Do tohto zariadenia boli deti umiestnené do ústavnej výchovy rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu v tej časti, ktorá sa týka starostlivosti o deti, verejný ochranca práv dal podnet príslušným súdom na to, aby ony zvážili, či začnú, alebo nezačnú konanie z úradnej moci, pretože sú zodpovedné za rozhodnutie, ktorým dali deti do ústavnej výchovy, aby ony mohli kedykoľvek aj osobnou návštevou preskúmať, či vzhľadom na pochybnosti, ktoré vznikli vo verejnom priestore, dochádza alebo nedochádza k porušovaniu základných práv detí. Nikto iný momentálne nie je na takéto preskúmanie oprávnený ako ten súd, ktorý dieťa do takéhoto zariadenia umiestnil svojím rozhodnutím.
Čiže postupujeme v súlade s tým, ako sú rozdelené kompetencie jednotlivých inštitúcií. Prieskum verejného ochrancu práv pokračuje ďalej v tejto veci, ale týka sa preskúmavania postupu orgánov verejnej správy, teda ich konania a ich činnosti, ktoré vyvíjali buď pri tom, ako deti sa umiestňovali do detského domova, alebo pri tom, ako bola poskytnutá akreditácia na vedenie takéhoto domova a podobne.
No a pokiaľ ide, a v tom závery nemáme ešte celkom hotové. Tu je možno problém ten, že tie orgány, ktoré preskúmavajú, orgány verejnej správy, fungovanie tohto domova, tak, samozrejme, že svojím spôsobom sú zainteresované do tohto vyšetrovania, pretože vlastne samy vytvorili podmienky pre to, aby takto mohol fungovať. Samy vydávali povolenia, samy vydávali rozhodnutia, samy vlastne kontrolujú kvázi ako keby samy seba v konečnom dôsledku.
Preto verejný ochranca práv je ako vonkajší nezávislý orgán a ich postup preskúmava, o výsledku bude informovať. Samozrejme, že správa verejného ochrancu práv o výsledku preskúmania tohto podnetu bude daná, poskytnutá tým podávateľom podnetu. Ak budú súhlasiť, tak môže byť aj zverejnená.
No a ešte jeden dôležitý moment. Dohovor o právach dieťaťa je to dohovor, ktorý Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať. A keďže súčasťou toho dohovoru je článok 3 spomenutý, to znamená, že z toho dohovoru priamo vyplýva povinnosť štátu, aby preskúmaval pochybnosti a mal na to nástroje ohľadne dodržiavania práv detí, a zopakujem, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v súkromnom type zariadenia, ktoré štát povolil, alebo v nejakom akomkoľvek inom zariadení.
A ešte k ochrane rodinného domu, no, pretože ten detský domov má zverené deti čiastočne v tom zariadení PETO, ale má deti zverené, ktoré sa nachádzajú aj v rodinnom dome priamo, za takýchto okolností musí strpieť potom užívateľ takéhoto rodinného domu, ktorý si takto založil svoju činnosť, kedykoľvek, samozrejme, nie šikanóznym spôsobom, ale kedykoľvek proste musí sprístupniť tú časť, v ktorej tie deti má, aby bolo možné podmienky, v ktorých deti sú držané a starané sa o nich, o ne, preskúmať.
A ešte jedna vec. Do dobrej starostlivosti o deti neplatí iba to, že je navarené, upratané. Aby sme si všetci rozumeli. Najlepší záujem dieťaťa je aj to, ale deti treba vychovávať, treba sa o ne starať. A naozaj máme prijatý zákon, podľa ktorého deti v útlom veku majú mať, ak nemajú vlastnú rodinu, tak majú mať vytvorené také podmienky a majú byť vychovávané v takých podmienkach, ktoré sa čo najviac približujú rodinnému prostrediu. O tom je profesionálna starostlivosť.
Čiže závery z preskúmania verejného ochrancu práv, pokiaľ ide o činnosť orgánov verejnej správy v tejto časti, tak bude verejný ochranca práv poskytovať podávateľom podnetov.

Ďakujem pekne. Pani ombudsmanka, ozaj by bolo dobré, keby ste urobili kontroly aj v iných detských domovoch alebo dojčenských ústavoch, pretože ja konkrétne poznám prípad, kedy si rodina adoptovala malé dievčatko, 7-mesačné, a to dievčatko, keď začalo plakať v noci, tak skúšali čaj, mlieko, všetko možné a úplne so šokom zistili, že to dieťa sa ukľudnilo, až keď dostalo čistú vodu vo fľaši.
To znamená, že ja len tak odporúčam, že skúsme sa pozrieť aj na to, ako to funguje v iných dojčenských ústavoch alebo detských domovoch, pretože častokrát na úkor detí sa šetrí a namiesto nejakej normálnej stravy, výživy, tak v noci do nich pumpujú vodu, aby ich zasýtili, v úvodzovkách. Akože znie to ako nezmysel, ale akože je to úplná realita, je to fakt.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pani verejnej ochrankyni práv za to, že je v tomto prípade jediným majákom, jediným svetlým bodom, na ktoré sa upierajú zraky ľudí, ktorí tento prípad sledujú. Pretože, tak ako ste spomínali, prichádza k tomu, že štátne orgány kontrolujú samých seba a z toho potom vyplývajú správy, ktoré sa nám dostávajú do rúk, a to správa so záverom, že kontrolná skupina nezistila porušovanie práv dieťaťa, pričom v tele správy je ix indícií, ktoré hovoria, že k porušeniu práv dieťaťa došlo. Avšak záver je takýto mätúci.
Veľmi a v mnohých prípadoch naozaj si myslím, že úrad verejného ochrancu práv je tu jediným kontrolným úradom, ktorý naozaj z nezávislej pozície má možnosť kontrolovať štátne orgány. A to, čo sa tu kolegovia snažili povedať o politizácii, oni si snáď neuvedomujú, že vy budete kedykoľvek a v akejkoľvek situácii v opozícii, veď vy kontrolujete štátne orgány a výkon ich moci a výkon ich opatrení. Čiže vy budete permanentne v opozícii, odhliadnuc od akejkoľvek politiky.
Ďakujem vám za to.

Jednou vetou, prosím, ibaže na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, to znamená, že aj tí poslanci, ktorí chceli v rámci faktických pripomienok mať pocit, že verejný ochranca ich ochráni, tak, áno, ochráni, ak sa naňho obrátia s podnetom.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som predbehla, ale sľubujem, že budem veľmi krátka, lebo ja by som nebola vystupovala, ale ma vyprovokoval pán poslanec Číž. A ja by som chcela ten úvod adresovať pánovi Čížovi, nech už je kdekoľvek, predpokladám, že v salóne fajčiarskom, tak chcela by som mu povedať toto, že, pán Číž, vy by ste možno boli aj za gentlemana, ktorý sa zastáva vašej kolegyne Tomanovej, keby ste neboli taký príšerný zbabelec. Vy sem prídete, nakydáte tu na svoje poslanecké kolegyne, ktoré v sále ani nie sú, priamo adresujete proste množstvo, spŕšku nahnevaných slov - hlavne oceňujem, že ste prišli. A potom, keď ide na vás reagovať pani ombudsmanka, čo teda tiež je prejavom ako absolútnej neúcty, tak jej ukážete chrbát a odídete z miestnosti. Reagovala priamo na vás.
A, pán poslanec Číž, vy obhajujete neobhájiteľné, pretože ja vôbec neviem, nakoľko vy ste si vlastne čítali tú správu z kontroly, ktorá prebehla v tom detskom domove spomínanom, ale faktom je, že ešte aj tá bezzubá kontrola z ministerstva preukázala, že v domove pani Petronely Tomanovej dochádza k porušovaniu práv detí a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Možno by ste o tom vedeli, keby ste si výklad tej kontroly nenechali robiť u pani Tomanovej, ale keby ste sa na to podujali sám. Predpokladám, že viac o tom bude hovoriť vo vystúpení pani poslankyňa Natália Blahová, ak nie, treba si prečítať jej blog.
Svojím vystúpením ste podľa mňa dali najavo, že vám vôbec nezáleží na právach detí umiestnených v domove PETO pani Petronely Tomanovej, ale zbytočne politizujete a očierňujete a škandalizujete tých, ktorí na to upozornili a ktorí majú úprimnú snahu zistiť, čo sa v tom detskom domove naozaj deje. A teraz nemyslím seba, ani pani poslankyňu Blahovú, ale myslím v prvom rade toho, komu to prináleží zo zákona, a to je pani verejná ochrankyňa práv. Nehovoriac už o tom, že v prvom rade by mala konať tá, ktorá je za to už niekoľko mesiacov platená, a to je pani Tomanová.
Inak je mi veľmi ľúto, pani verejná ochrankyňa práv, že takýmto negustióznym spôsobom v príspevku pána Číža došlo k odkloneniu pozornosti od záverov správy verejnej ochrankyne práv.
A ja musím povedať, že tu naozaj v rámci nejakých záverečných ročných predkladaných správ vystupuje kdekto s rôznymi typmi správ, ale ja som ešte nikdy od nikoho z tých ľudí, ktorí nám sem predkladajú výročné správy, nepočula také zhrnutie, také uvedenie svojej ročnej práce, ako nám to opätovne predviedla pani Dubovcová. Klobúk dolu. To sú jednotlivé zistenia, na základe ktorých odkrýva častokrát systémové zlyhania a neustále s kľudom ako na hodiny klavíra chodí do pléna a upozorňuje nás, ktorým to vyplýva z titulu funkcie, aby sme sa tým seriózne začali zaoberať.
Mne sa veľmi páči to, ako ste aj v tom vašom zhrnutí uviedli ten neustály problém, pred ktorým tu všetci utekáme, a to je to nesprávne zaraďovanie detí z rómskych osád do špeciálnych škôl bez toho, aby tie deti mali šancu vymaniť sa z toho bludného kruhu. Toto je doslova kriminálny čin, ktorý už celé roky robí tento štát, že si vlastným pričinením, vlastným nastavením vzdelávania týchto detí vytvára celú armádu ľudí, ktorí sú doživotne odkázaní na pomoc štátu bez toho, aby sa z toho mohli vymaniť. Ak by tu niekedy v budúcnosti bola nejaká hromadná žaloba v tomto smere na štát, na Slovenskú republiku, ja si neviem predstaviť, s akými následkami by sa to skončilo, pretože to sú tisíce ľudí, ktorí prešli takto nastaveným vzdelávacím systémom a do konca života boli závislí na úrade práce, na dávkach od tohto štátu. Len preto, lebo niekto kvôli tomu, že majú iný typ pleti, nebol schopný ich ani rediagnostikovať a dať im šancu na lepší život.
Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi páčila, bolo to, ako ste poukázali, že hendikepovaní ľudia so zdravotným postihnutím na Slovensku nielenže sa nedostanú štandardne do kina, do divadla, za kultúrou a podobne, ale oni sa nedostanú ani na úrady, ktoré sú pre nich určené. A to sú štátne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. A častokrát možnože aj tie úrady samé upozorňujú na to, že nie sú schopné vykonať tú debarierizáciu kvôli tomu, že majú oklieštený rozpočet, o to viac by sa týmto mal zaoberať štát.
A len poznámka na záver, že som rada, že nám ešte stále dávate šancu, pretože vyjadrili ste takú nádej, že možno Národná rada pôjde ako takým svetlým príkladom. No ak by ste tu vykonali kontrolu ešte pred nástupom pani kolegyne z klubu OĽANO pred tým, než sa začali robiť nejaké úpravy v zmysel debarierizácie, pred tým, ako zasadla do poslaneckej lavice, myslím, že by sme sa priradili k tej väčšine úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá proste nie je otvorená ľuďom so zdravotným postihnutím, pre ľudí na vozíku, ak by ste to urobili teraz, možno by tie zistenia boli už o čosi menej závažné.
Ešte raz sa vám chcem veľmi pekne poďakovať v mene svojom a myslím, že aj v mene minimálne klubu SaS za vašu správu, za vašu celoročnú prácu a za všetky tie zistenia, s ktorými predstupujete pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, nedá sa byť celkom neosobný, ale skúsim nejako inak. Prvý citát: "Kontrolná skupina v čase kontroly nezistila porušovanie práv dieťaťa, ani žiadne nedostatky v starostlivosti o deti. Kontrolná skupina ministerstva práce a sociálnych vecí."
Eva Valová, prokurátorka, Bratislava, tuším, 5: "Na základe zistených skutočností som dospela k záveru, že nie je odôvodnený záver, že by dochádzalo k porušovaniu práv detí v detskom domove PETO, Prokopova 45 v Bratislave. V zariadení umiestneným deťom je poskytovaná dostatočná starostlivosť."
Ďalšia kontrola, ktorú vykonalo ústredie práce, bola iba tá, že teda sa nehlásil nejaký zamestnanec do 8 dní a tak ďalej, voči čomu teda kontrolovaný subjekt dramaticky namietal správnou argumentáciou, ktorá je silná, ale ktorá sem nepatrí.
Po tomto celom, pani podpredsedníčka, ja sa bojím, že toto je vaša osobná iniciatíva, osobná, nezmyselná, prázdna pomsta pani ministerke Tomanovej, bývalej. A teda robíte to prostredníctvom jej dcéry a detského domova, ktorý vedie. V tom je ten problém.
A že tu už je skoro organizovaná skupina v tejto veci, uznávam, máte charizmu a pravdepodobne ste časť ľudí presvedčila o tom, že takéto konanie je správne. Ja som absolútne presvedčený, že takéto konanie je nesprávne, a preto som tu vystúpil a, samozrejme, aj rátal s tým, čo všetko sa dozviem od vás všetkých tu na svoju adresu. Som presvedčeným, že jednoducho keď je raz nejaká nespravodlivosť a hrubá šikana niekoho z nekalých dôvodov, treba proti tomu vystúpiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pani kolegyňa Nicholsonová. Ja chcem reagovať na tú časť, kde ste rozprávali o tých zmiešaných triedach. A, no, je mi ľúto, ale my sme nie tak dávno navštívili obce na východnom Slovensku, kde sú veľké rómske osady, a jednoducho tí mnohí rodičia detí nerómskych tak nám povedali, že oni jednoducho tie deti svoje berú preč z takýchto škôl, resp. z takýchto tried, pretože ich deti sú vystavované, a či sa to niekomu páči, alebo nie, drobným krádežiam, fyzickým útokom, otrasnej hygiene ich spolužiakov. A jednoducho pokiaľ máte časť detí a, bohužiaľ, je to tak, ktoré sú mentálne na tom horšie ako ich spolužiaci, tak nikdy nedocielite to, že tí šikovnejší potiahnu tých menej šikovných, ale presný opak. Úroveň celej triedy sa zníži.
Čiže možno nie je riešenie takéto zmiešané triedy a začleňovanie, možno je riešenie oveľa skôr, to znamená úlohou školy má byť vzdelávať deti, ale nie im vysvetľovať, ako sa umývajú ruky, ako sa chodí na toaletu, a tieto základné, základné veci. Čiže možno stojí za úvahu rozmýšľať nie o zmiešaných triedach, ktoré síce znejú voči Európskej únii fajn, ale skôr sa zamerať na, by som povedal, ešte predškolskú výchovu. A kľudne sa bavme, ja viem, že sa to mnohým nepáči a mnohí vybuchnú, kľudne sa bavme aj o nejakej forme internátnych škôl, kde by sme tieto deti naučili základným hygienickým pravidlám, kde by sme ich naučili nejakým základom, pretože to im chýba.

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na pani podpredsedníčku v tej časti, kde spomínala postihnutých a hendikepovaných ľudí.
Ja robím súdneho znalca a v poslednej dobe som robil niekoľko znaleckých posudkov na mladých ľudí, ktorí po autohavárii ostali na vozíčku. Dvaja z nich, mladí muži po maturite, po takejto autohavárii ostali na vozíku. Tá liečba trvala nejaký jeden, dva roky a oni potom chceli ďalej študovať. Na Slovensku nevedeli si nájsť školu, ktorá by im poskytla podmienky na to, aby mohli si spraviť vysokú školu. Jeden z nich, resp. obaja išli do Čiech, tam už to bolo neporovnateľne lepšie a už sa tam dalo ako-tak žiť. Jeden z nich, ale veľmi šikovný chlapec, začal pátrať, kde by sa to dalo realizovať a kde by sa mohol realizovať lepšie, a odišiel do Dánska. Nakoniec poradil potom, ja som im poradil, aj tomu druhému. Dneska sú v Dánsku, majú perfektné podmienky, samozrejme, v rámci možností. Dokonca sa dokázali ako študenti zamestnať, pretože tam zamestnávatelia to majú zvýhodnené. A on hovorí, že tu by nemohol existovať. Jediné, čo mu chýba, je rodina a má za ňou ďaleko.
Ďakujem.