4. schôdza

Páni, ďakujem za vaše faktické poznámky. Z hlbokej bázy nepochopenia to skúsim ešte raz povedať.
Pán Hrnko, nejde o žiadne štátne peniaze, ja som hovoril o zdrojoch, dnes sú tie zdroje zavesené na RTVS, čiže vašu tvorbu financuje každý jeden človek na základe zástrčkového zákona, častokrát ani o tom nevie. A je to na základe tretej časti toho zákona, kde v druhej časti my hovoríme o zrušení 2 %. Pýtali ste sa na alternatívu, kde ich nájsť. Ja som pomenoval zdroje súkromného sektora, ja som nepomenoval žiadny štátny dozor, žiadne štátne zdroje.
Pán poslanec Čaplovič aj pán poslanec Hrnko hovorili o vzdušných zámkoch. Ja budem pre ideu jedného manažmentu, jedného silného a mohutného kreatívneho a kultúrneho fondu bojovať. Nie je to vzdušný zámok, je to to, čo si táto republika zaslúži, aby sme mohli mať autentickú, čo najlepšie možne zafinancovanú kreatívu a kultúrnu tvorbu. Myslím si, že tri fondy na kreatívu, to je málo, lebo máme omnoho viac oblastí, čiže je to na všetky oblasti kreatívy s vyššími zdrojmi, s väčšou podporou, s lepším mechanizmom fungovania, aby sme sa naozaj mohli dívať do budúcnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, čo si naša republika od roku 2016 zaslúži. Toto je môj postoj, a nie žiadny vzdušný zámok. Je to idea, pre ktorú budem hľadať podporu aj tohoto pléna.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu k tlači 112, návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov.
Súdna rada volí na obdobie troch rokov členov disciplinárnych senátov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a Národnou radou. Všetky tieto subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnych senátov.
Národnej rade bola doručená žiadosť Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade štyroch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to štyroch sudcov. Dôvodom je uplynutie funkčného obdobia dvom členom disciplinárneho senátu – sudcom.
Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa § 119b zákona o sudcoch a prísediacich zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Sudca môže byť zvolený za predsedu a člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 6. mája 2016 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené štyri návrhy.
Ústavnoprávny výbor na 8. schôdzi 12. mája tohto roku návrhy prerokoval.
Uznesením č. 10 konštatoval, že navrhnutí kandidáti Tatiana Buchvaldová, Michaela Králová, Marta Polyáková, Blažena Stašíková spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b citovaného zákona.
Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.
Uviedla som vo svojej spravodajskej informácii aj podrobnejšie správu o tom, ako boli navrhovaní kandidáti a ako sa kandidáti volia, prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som k tejto voľbe povedať nasledujúce. Táto vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k tomu, že chce výrazne zlepšiť pomery v súdnictve. Súčasťou toho bolo aj vyhlásenie o tom, že chce sfunkčniť disciplinárne konania v súdnictve. Táto voľba, ako dosiaľ prebieha, je potvrdením toho, že toto sú len prázdne reči. Navrhovaní kandidáti boli navrhnutí tými istými poslancami toho istého vládneho bloku ako doteraz. Dá sa povedať, že ide o krajne nedemokratický spôsob volenia týchto veľmi vážnych kandidátov na veľmi vážne posty. Nič nevieme o týchto kandidátoch. Vieme len to, že boli akosi vybraní, a máme vážne podozrenie, že sa jedná o kandidátov, ktorí z jednej polovice robia len křoví, robia len štafáž. A potom tá druhá polovica, tí reálni, ktorí majú byť zvolení, sú vybraní na to, aby plnili tú funkciu, ktorú disciplinárne senáty plnili doteraz. To znamená nefungovanie disciplinárnych senátov tak, aby si sudcovia mohli robiť to, čo chcú. Ako vieme, sudcovia sami o sebe vyjadrili názor, že sú vynikajúci. Vyjadrili názor v tom zmysle, že veľká väčšina z nich je bezchybná. Nič nevieme o tom, aké názory zdieľajú o tom, že ako funguje súdnictvo. Títo navrhovaní kandidáti podľa všetkého sú kandidáti tých, ktorí chcú, aby súdnictvo fungovalo tak, ako fungovalo doteraz, to znamená, nefungovalo alebo fungovalo len pre potreby vybraných jedincov. Napríklad jedna z navrhovaných sudkýň disciplinárnych senátov je manželka sudcu, ktorý je mnohými považovaný za osobného sudcu Penty Branislava Krála. To je ten, ktorý o knihe Gorila povedal ešte skôr, ako bola vydaná, že je v rozpore s právom. Prosím teda, aby táto voľba nepotvrdila to, že súdnictvo má pokračovať ako doteraz.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Baránik, koľkých ste navrhli vy alebo váš poslanecký klub na túto funkciu? To neviem, nedočítal som sa. Alebo vám ich vyškrtli zo zoznamu? Alebo čo sa teda stalo? Každý mal právo tam niekoho navrhnúť. Ja otvorene poviem, bohužiaľ, nemám v okruhu známych takého sudcu, ktorý by chcel alebo mal ambíciu ísť do disciplinárneho senátu. Tak som nikoho nenavrhol. Keď poviete A, povedzte aj B, čiže keď títo kandidáti nie sú dobrí, či vy ste navrhli nejakých dobrých kandidátov a keď ste ich nenavrhli, tak prečo ste ich nenavrhli.

Ďakujem. Pán kolega Gál, systém je taký, že keby sme my navrhli nejaký ten počet, tak je jasné, že by pri tom, ako funguje táto koalícia, prešli tí vaši. Takže by sme v podstate vám robili len štafáž, aby ste sa mohli vyhovárať, že však boli navrhnutí a neboli vybraní. Presne tak, ako ste vy neschválili žiaden z našich doterajších návrhov, tak by ste ani neschválili našich kandidátov, pretože vy tu kandidátov navrhujete a hlasovanie robíte tak, ako vám to prikáže váš boss Robert Fico. Takže nehrajme sa tu na nič a netvrďte nám, že my máme ponúkať nejakých kandidátov, keď všetci vieme, že sa tu hlasuje tak, ako to dostanete nariadené. Čiže nebuďte trápny, pán kolega.
Ďakujem.

Áno, krátko sa chcem k rozprave vyjadriť. Vystúpil jeden poslanec v rozprave. Ja by som trošku chcela uviesť na pravú mieru skutočnosti, ktoré sú tu uvádzané. Keďže som členka ústavnoprávneho výboru a takisto aj pán kolega Baránik je člen ústavnoprávneho výboru a predtým, ako nám bol na všetky poslanecké kluby doručený list predsedu Národnej rady o tom, že každý poslanecký klub môže navrhovať kandidátov, na ústavnoprávnom výbore sme hovorili aj o tom a vyzvali sme predsedov poslaneckých klubov iných politických strán, aby predložili návrhy na kandidátov na členov disciplinárnych senátov, v stanovenom termíne prišli len štyri návrhy, návrhy na sudcov tak, ako to predpokladá zákon, pretože je potrebné zvoliť sudcov do disciplinárnych senátov, preto si myslím, že ústavnoprávny výbor ako gestorský orgán, ktorý posudzuje, či navrhnutí kandidáti spĺňajú alebo nespĺňajú predpoklady stanovené v ustanovení § 119b zákona, tieto skutočnosti posúdil. Boli aj tie výhrady, ktoré tu boli uvedené, ale myslím, že v tejto otázke bude veľmi dobré, aby sa komunikovalo s pani ministerkou, a ja verím, že ako sú v programovom vyhlásení návrhy na zlepšenie fungovania inštitúcií, asi aj s otázkou disciplinárnych senátov bude potrebné niečo robiť. Ale na druhej strane hovoríme, že disciplinárne senáty sú nefunkčné, a to práve aj z toho dôvodu, že nie je dostatočný počet členov na to, aby boli disciplinárne senáty vytvorené, nemôžu disciplinárne senáty pojednávať tak, ako pojednávať majú. Vzhľadom na to, že som vystúpila ako spravodajkyňa už v záverečnom slove, takže zhrnula som rozpravu, asi na mňa faktické pripomienky nemôžu byť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využil som možnosť ako navrhovateľ, aby som vstúpil do rozpravy. A najmä tú možnosť využívam preto, aby som mohol reagovať na príspevok pána Hrnka a sčasti aj možno pána Čaploviča, našich kolegov, zo strany SMER.
Takže ja som to svoje úvodné vystúpenie, kedy som vlastne uviedol návrh zákona, doplnil aj priznaním, tak ako rokovací poriadok káže, že som v tejto veci osobne zainteresovaný, som tu v konflikte záujmov, pretože do Literárneho fondu platím zo svojich autorských honorárov. Pán kolega Hrnko takisto sa doznal, tak ako sa sluší a patrí, že je osobne zaangažovaný, že je v konflikte záujmov, ale on zabudol dodať, že on teda čerpá z toho Literárneho fondu. Ja som si teda naštudoval výročnú správu za rok 2015 a tam som teda s potešením zistil, že pán kolega Anton Hrnko dostal nejaký príspevok za nejaký seminár z Literárneho fondu. Čiže on je teda čerpateľom. No a tu teda pekne vidíme, že v čom vlastne spočíva ten konflikt, doslova a do písmena konflikt záujmov. Ja teda doznávam, že chcem zrušiť povinné odvody do Literárneho fondu, pretože ich musím platiť a nič z toho nemám. No a pán kolega Hrnko sa doznáva, že chce naďalej zachovať povinné odvody do Literárneho fondu, pretože on z nich teda čerpá. No tu krásne vidíte, ako to v tomto našom štáte funguje, Tí, ktorí čerpajú z nejakej hlúposti, tak chcú, aby tá hlúposť zostala zachovaná, a tí, ktorí platia a nemajú z toho absolútne nič, tak, samozrejme, úplne logicky sa snažia, aby platiť nemuseli. Tak, prosím pekne, toto je úplne učebnicový príklad lobingu na pôde Národnej rady. Teda ja lobujem za zrušenie, pán Hrnko lobuje za zachovanie z absolútne pochopiteľných ľudských dôvodov. Vyberte si, prosím vás, tí z vás, ktorí zaangažovaní nie ste, z toho. Ja, mimochodom, odhadujem, že viac by toho malo byť na mojej strane, pretože nepochybujem, že viacerí z vás poberajú nejaké autorské honoráre za prednášky, knižky. Určite nie som sám, ktorý tu niečo píše alebo prednáša, ale keby som si teda naozaj pozorne pozrel výpis z výročnej správy Literárneho fondu, tak okrem pána Hrnka tam zrejme žiadneho iného poslanca ako prijímateľa tých dotácií nenájdem. Takže to je toľko moja poznámka ku konfliktu záujmov nás dvoch, takto to nejako je.
A, teraz, pán Hrnko ma opravil, za čo mu ďakujem, že ten rozpočet Literárneho fondu teda nie je vo výške niekoľkých miliónov eur, ďakujem mu za tú opravu, on teda to prezentoval tak, že výška tých dotácií, ktoré Literárny fond poskytuje, je ročne približne 600-tisíc eur. Pozrel som si teda výročné správy za roky 2015 aj 2014, je to skutočne tak, ako povedal pán kolega Hrnko, Literárny fond v týchto dvoch posledných rokoch vyplatil v podobe rôznych dotácií, príspevkov, štipendií, tvorivých pobytov, cien, podpory pri sociálnych situáciách a tak ďalej zhruba 600-tisíc ročne, sedí to, čo už pán kolega Hrnko nepovedal, ale ja som si to teda v tých výročných správach našiel, je fakt, že ročný príjem Literárneho fondu je približne 1,15 mil. eur. Ešte raz opakujem, príjem Literárneho fondu z tých odvodov, ktoré sa tam platia, je 1,15 mil. eur. A z tých 1,15 mil. eur sa necelých 600-tisíc rozdá v podobe rôznych príspevkov umelcom a autorom, čiže približne polovica.
Čo sa stane s tou druhou polovicou, ktorú umelci, autori nedostanú? Nuž, ako to je dobrým zvykom, to sa niekde rozplynie, napríklad vyše 250-tisíc eur sa vyplatí na mzdy zamestnancom a predstaviteľom, hej, štatutárom Literárneho fondu, ďalších zhruba 100-tisíc ide potom na povinné sociálne, zdravotné odvody, odpisy, nejaký nákup služieb a neviem čo všetko. Čiže polovica z tých vyzbieraných odvodov sa prepadne pod čiernu zem na réžiu samotnej tejto inštitúcie. Čiže je podľa vás efektívny taký inštitút alebo inštitúcia, ktorá polovicu svojho príjmu dá na svoju réžiu a druhú polovicu vyplatí tým, ktorí tie peniaze majú dostať, na čo ten fond bol zriadený, na čo tá inštitúcia funguje? Keby tu bola debata o zdravotných poisťovniach a sedel by tu pán premiér, rád by som sa ho spýtal, ako to vníma v kontexte toho, že zdravotné poisťovne 3 % z vybratých odvodov môžu použiť na vlastnú réžiu, pričom 97 % musí ísť do zdravotníctva? Literárny fond zo 100 % vybratých peňazí 50 % vráti umelcom a autorom a ďalších 50 % spapá pre vlastnú réžiu. To je z hľadiska efektivity fungovania tejto inštitúcie podľa mňa úplne jasný dôkaz toho, že táto inštitúcia je neefektívna. A bojím sa povedať slová, že je potrebné ju zrušiť. Nech teda zostane, ale nech si ju platia tí, ktorí s tým súhlasia, ktorým to nevadí, ktorí tie príspevky potom aj čerpajú, ale, prosím vás, nenúťte mňa, ktorý to vyhodnocuje ako neefektívne a ktorý z toho nič nemá a nikdy mať nebude, aby som do toho platil povinne. Nech tie príspevky sú dobrovoľné a tí, ktorí teda si myslia, že to má zmysel a zrejme občas aj niečo čerpajú, nech si s tým naložia, ako chcú, ale v každom prípade upozorňujem, že niekto kompetentný na ministerstve kultúry by sa mal zamyslieť globálne nad efektivitou fungovania takej inštitúcie, ktorá 50 % vyzbieraných príjmov minie na svoju réžiu. Aký to, prosím, dáva zmysel? Kde je tu nejaká efektivita, či už tie príspevky sú povinné alebo dobrovoľné.
Čo mne vadí konkrétne na Literárnom fonde, a znovu je tu ten konflikt záujmov, je, že tento Literárny fond tie príspevky vypláca najmä skutočne tým literárnym umelcom a hercom, hej, pričom platia tie príspevky aj ľudia, ako sú tvorcovia počítačových programov. A mám za to, že medzi tými softvéristami, tých, ktorí poberajú autorské honoráre za tvorbu softvéru, viete si asi predstaviť, že tie honoráre, nech sa nikto nehnevá, nejakého IT špecialistu, softvéristu, analytika a podobne sú asi vyššie ako možno príjmy toho, kto napíše knižku s 200-kusovým nákladom, keď si pozriete práve, ako sa teda vyplácajú tie dotácie, tie príspevky, no tak nenájdete okrem pár študentov , ktoré dostali nejakú cenu v súťaži, jednoducho nikoho. Čiže ak tu máme sa baviť o nejakej spravodlivosti, tak tá tam jednoducho nie je, pretože je veľmi neprimerané to distribuovanie, pokiaľ ide o tých, ktorí platia, a tých, ktorí dostávajú.
A posledná vec, ktorú považujem za úplne zásadnú. Ak tu pán Hrnko obhajuje existenciu Literárneho fondu a ďalších dvoch fondov – hudobný a výtvarný –, lebo inak by kultúra neexistovala, tak ja sa potom pýtam a na čo tu máme ministerstvo kultúry, ktoré má 200-miliónový rozpočet, z ktorého, ako mi kolega Jozef Viskupič vysvetlil, nepochybne 130 mil. ide skutočne do kultúry, tie ďalšie peniaze idú inde. Ale to možno ešte kolega Viskupič vysvetlí presnejšie ako ja. Nespochybniteľne vyše 100 mil. eur ročne ide do tej kultúry. Tak načo tu ešte držíme nejaký de facto povinný fond, kde sa platia povinné dane, ktorého funkciou je to, že ešte teda 600-tisíc nejako prerozdelí. Pozor, 100 mil., to už je vo veľkých nulách, 100 mil. a 600-tisíc, my sa tu bavíme o takej jednej omrvinke oproti tomu veľkému bochníku. A pán Hrnko tvrdí, že keď tá omrvinka sa nejako pridusí, tak kultúra zanikne. Prepánajána, 100 mil. eur máte predsa v rozpočte ministerstva kultúry. A to ešte vynásobte dvomi, lebo tam sú tiež rôzne podivuhodné veci. Takže vám tak bude chýba tých mojich 200 alebo 300 eur, ktoré vám tam ročne platím, pán Hrnko? (Reakcia z pléna.) Naozaj? Viete čo, mojim deťom tých 200 eur chýba, hej. Ak to chýba vám, tak je mi vás ľúto. Podľa mňa kultúra nemá fungovať tak, že tuná sa zavedie zas nejaké výpalné a niekto tam má platiť a nedostáva z toho absolútne nič. Keď platím dane, tak viem, že po tých cestách, nech sú akékoľvek, sa veziem, že tí policajti, nech sú akíkoľvek, ma chránia, dokonca je to tak aj s tou našou armáda, ale keď platím výpalné do Literárneho fondu, tak viem, že z toho nikdy nič mať nebudem ani ja, ani ďalšie tisíce ľudí nič mať nebudú.
Ďakujem (potlesk).

Týka sa to hlasovania.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť zápisnicu z hlasovania o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktoré sa konalo 19. mája 2016.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 79 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Mojmíra Mamojku za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 29 poslancov, Petra Repáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 52 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov, Vladimíra Cipciara za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Karola Nagya za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Martina Vahančíka za hlasovali 3 poslanci, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, Andreja Pitoňáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Petra Polláka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Jána Mičovského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 58 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, Vladimíra Pčolinského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Vladimíra Zemana za hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Eduarda Báránya za hlasovalo 58 poslancov, proti hlasovalo 18 poslancov, zdržali sa hlasovania 3 poslanci, Vladimíra Hiadlovského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Jozefa Szabóa za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Juraja Kolaroviča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov.
Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Bárány.
Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledky hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 19. mája 2016.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov za členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov za členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Tatiany Buchvaldovej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 13 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci, Michaely Královej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 13 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci, Marty Polyákovej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 14 poslancov, zdržal sa hlasovania 1 poslanec, Blaženy Stašíkovej za hlasovalo 75 poslancov, proti hlasovalo 13 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci.
Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení Tatiana Buchvaldová, Michaela Králová, Marta Polyáková, Blažena Stašíková.
Overovatelia poverujú svojho člena Máriu Janíkovú oznámiť výsledky hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.