4. schôdza

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite Jozefa Rajtára, Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča, je to teda návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je to tlač 88.
Návrh zákona má za cieľ odbúrať značnú administratívu pri predpisovaní penále a dlžného poistného. Návrhom zákona sa Sociálnej poisťovni ustanovuje možnosť, podľa ktorej nebude predpisovať poistné a penále, ak suma dlžného poistného, respektíve penále, v úhrne bude nižšia ako 5 eur. V diskusii by som potom teda rád objasnil takými ľudovejšími slovami, o čo v návrhu ide. Zatiaľ ďakujem a hlásim sa teda potom do rozpravy.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 88. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 87 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Takže ešte raz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som teda už predniesol, návrh zákona má za cieľ odbúrať značnú administratívu pri predpisovaní penále a dlžného poistného v rámci Sociálnej poisťovne. Dovoľte mi vysvetliť trošku, trošku viac.
Päť euro je veľmi malá suma, niektoré úrady dokonca majú takúto toleranciu v hodnote desať eur, pretože sa im to ukázalo ako praktické. Sami sme boli prekvapení, keď sme toto pripravovali, pretože sme pôvodne chceli navrhnúť jedno euro alebo dve eurá, ale prax bola taká, niektorých úradov, ktoré to majú umožnené, že tolerujú až desať eur. Je to jedna z tých vecí, kde klasicky náklady, pod nákladmi nemyslíme úplne iba tie priame, finančné, ale všetky, aj teda nepriame, ktoré ale následne sa dajú premietnuť ako priame, ako teda finančné, presahuje tú vymáhanú čiastku, a tým pádom táto činnosť nedáva zmysel. A preto to aj niektoré úrady, ktoré môžu, robia a tolerujú tých desať euro. Ale Sociálna poisťovňa zjavne teda podľa zákona to robiť nemôže, a potom jej pracovníci sú zaťažovaní nekonečnou sériou vymáhania takýchto malých súm.
Tieto malé sumy väčšinou vznikli rôznym zaokrúhľovaním, resp. tak, že niekto nejakú ucelenú sumu zaplatil, neuvedomil si, že tam je pár centov, dajme tomu, zaplatiť naviac, a tým pádom mu narástlo penále. Sociálna poisťovňa sa tomu väčšinou venuje až s odstupom, takže až po nejakých štyroch, piatich rokoch ľudia zrazu dostávajú na zaplatenie takéto čiastky, pričom ani si nie sú vedomí toho, že tam takéto drobné nedoplatky existujú. V čom je možno najväčší problém? Že často im hneď chodia exekúcie kvôli naozaj drobným, nezmyselným sumám, im tam chodia hneď exekúcie. Čiže príde exekútor, sami nevedia, ani prečo ide, lebo si nie sú vedomí, že tam majú úplne nejaký drobný nedoplatok.
Čiže tento zákon je veľmi praktický, odbúrava byrokraciu v Sociálnej poisťovni, navyše nebude mať vplyv teda na verejné financie, pretože už len náklady na to vymáhanie tých piatich eur, keď nejaký pracovník svoj čas s tým zabije, spáli elektrickú energiu, takisto poštovné minie, a potom, a keď to teda spraví trikrát, tak jednoducho presiahne, alebo aj dvakrát, tak presiahne tú samotnú sumu, ktorá je dlžná. Čiže je to celá aktivita, je to odbúranie aktivity, ktorá nedáva žiaden zmysel. Myslím si, že toto je veľmi praktický návrh zákona, ktorý môže podporiť naozaj každý.
No a pánovi – myslím, že Vážnemu? – umožníte vlastne ľahšiu, menej byrokratickejšiu prácu v jeho pravdepodobne novej funkcii. Takže vopred ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, v mene mojom a v mene kolegyne Jany Kiššovej, s ktorou tento zákon predkladáme, predložiť Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z.
Od 1. februára 2016 je každý držiteľ osobného motorového vozidla povinný pri používaní diaľnic mať zakúpenú elektronickú diaľničnú známku. Súčasná situácia, kedy ani takmer po štyroch mesiacoch spustenia novej formy platby za používanie diaľnic a jej následnej kontroly nie sú okresné úrady schopné zaslať pokuty tým, ktorí používajú diaľnice neoprávnene, je neakceptovateľné. Nielen to je však problém tohto zákona. Zákon o elektronických diaľničných známkach má veľa nedostatkov a v novele, ktorú predkladáme, ich odstraňujeme.
V súčasne platnom zákone registrujeme týchto šesť základných nedostatkov, vymenujem tie nedostatky a podrobne sa im potom budem venovať v rozprave: takže po prvé, pokuta za neoprávnené použitie diaľnice je 300 eur, čo je šesťnásobok ročnej známky; po druhé, možnosť pokutovať vodiča je až dva roky, resp. za istých okolností až tri; po tretie, periodicity, na ktoré sa dajú zakúpiť elektronické známky, sú rigidné a nevyužívame ich elektronickú podobu; po štvrté, je tu nízka flexibilita v prípade záujmu dodatočne si diaľničnú známku kúpiť; po piate, hromadenie pokút v čase nábehu systému môže byť vzhľadom k tomu, že sa pokutuje za každý jeden deň a vodiči o tom nevedia, likvidačné; po šieste, povinnosť zakúpenia diaľničných známok na prívesné vozidlá.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, toto je šesť základných nedostatkov zákona o elektronických diaľničných známkach, ktoré sme identifikovali a ktoré chceme týmto návrhom zmeniť. Detailne sa im budem venovať v rozprave, v túto chvíľu ďakujem za slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z. (tlač 89). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, tak chcel by som sa teraz detailne venovať jednotlivým tým nedostatkom tohto zákona. Samozrejme, vieme o tom, že aj ministerstvo dopravy plánuje predložiť riešenie tohto problému. Je pre mňa prekvapením, že to ešte tuná neodznelo. Už to tu mohlo byť, v skrátenom legislatívnom konaní sme riešili aj iné veci. Na tento návrh alebo na túto zmenu zákona čakajú určite všetci vodiči netrpezlivo.
Takže bod po bode. Pokuta za neoprávnené použitie diaľnice 300 eur, to je dnes šesťnásobok ročnej známky. Pre príklad uvediem, povedzme Rakúsko, kde je to približne 130 euro oproti ročnej cene známky 85 alebo 86. Ďalší príklad, Maďarsko, kde dokonca v prípade úhrady do 15 dní je pokuta za neoprávnené použitie diaľnice bez známky, dokonca menšia, ako je cena ročnej známky. Je treba si uvedomiť, že použitie diaľnice bez diaľničnej známky nevytvorí žiadny nebezpečný moment pre ostatných účastníkov cestnej premávky. A pri pohľade na výšku tejto pokuty je, samozrejme, prekvapivé, aká je vysoká. Ja si dovolím len ju porovnať, 300-eurová pokuta je dnes za prekročenie rýchlosti približne o 40 km za hodinu v obci alebo mimo obce. Čiže my tuná ideme pokutovať tých, ktorí pre akékoľvek dôvody, či už úmyselné alebo neúmyselné, vojdú na diaľnicu bez diaľničnej známky a robíme z nich takmer kriminálnikov, ktorí idú asi spôsobiť, neviem, akú katastrofu.
Náš návrh v našom zákone je zmena výšky pokuty na 100 eur, pričom táto by bola znížená na 50, ak je zaplatená do 30 dní. Zdá sa nám jednoducho motivujúce pre vodičov, aby platili poplatky za diaľnice, a nie to, aby štát sa orientoval smerom, budeme vás pokutovať, budeme na vás zarábať.
Bod 2. Možnosť pokutovať vodiča je až dva roky, respektíve za určitých okolností dokonca tri. Ak príde po dvoch rokoch pokuta vodičovi za použitie diaľnice bez diaľničnej známky, tak to určite nebude brať ako výchovný moment. Určite na to už dávno zabudol a pravdepodobne možno už nebude mať ani to vozidlo, ktorým na tej diaľnici bol. Ak teda chceme, aby výsledkom nebol len hnev za platenie takýchto pokút, ktoré sú príjmom štátnej pokladne, a aby to pôsobilo výchovne, musí byť pokuta za priestupok jazdenia po diaľnici bez známky udelená oveľa rýchlejšie. V našom návrhu navrhujeme skrátiť túto dobu na jeden mesiac.
Tretí bod. Periodicity, na ktoré sa dajú zakúpiť elektronické známky, sú rigidné a nevyužívame ich elektronickú podobu. Tak ak dnes máme možnosť kúpiť si diaľničnú známku na desať dní, tridsať dní a ročnú, to hovorím v úvodzovkách, lebo ročná známka to v skutočnosti ani nie je, to všetci dobre vieme, tak potom ak teda sa dá kúpiť na desať dní, tak sa musí dať kúpiť aj jedenásť, dvanásť, pätnásť alebo ľubovoľný počet dní. Nevidíme teda dôvod, prečo by nemohla byť takáto flexibilná doba, na ktorú si vodič môže známku zakúpiť. Navyše tí držitelia vozidiel, ktorí si kúpia dnes ročnú známku, prichádzajú o časť svojich peňazí, pretože ich nevyužijú, pokiaľ si auto kúpili v priebehu roka, pretože ich známka vlastne končí s platnosťou v januári nasledujúceho roka. Náš návrh je teda možnosť zakúpiť si diaľničnú známku na ľubovoľný počet dní, pričom maximálne na 365 dní. To preto, lebo sa môže samozrejme stať, že štát bude chcieť zmeniť tarifikácie na ročnú cenu známky, tam preto to obmedzujeme zákonom na 365 dní. Zďaleka to je samozrejme oveľa lepšie, ako je to v súčasnosti.
Bod 4. Nízka flexibilita v prípade záujmu dodatočne si diaľničnú známku kúpiť. Nuž, stane sa, že vodič vojde na diaľnicu pre naozaj veľa dôvodov. Môže sa stať, že jednoducho len je zamyslený a neuvedomí si to, pretože diaľnicu nepoužíva a býva povedzme na tom východnom Slovensku, kde tých diaľnic naozaj niet, ale pre nejaký prípad alebo dôvod potrebuje na ňu ísť. Ďalej sú tu dôvody v prípade ochrany zdravia, záchrany života, kedy aj keď nemám diaľničnú známku, jednoducho musím, lebo veziem tehotnú manželku do pôrodnice a nebudem chodiť po cestách druhej, tretej triedy, po ktorých bežne jazdím, ale pôjdem na tú diaľnicu. A takisto to môže byť aj dôvod, že je pre nejaké technické problémy cesta, po ktorej jazdím, uzavretá a musím použiť diaľnicu. Dnes je možné kúpiť si tú diaľničnú známku dodatočne, avšak do polnoci daného dňa. Pýtam som sa aj v praxi na to na pumpách. Aj pumpári mi potvrdili, že si na to vodiči sťažujú a že by bolo dobré, aby to bolo tak, ako to je napríklad v Maďarsku, si kúpiť tú známku aj na ďalší deň. A preto v našom návrhu je možnosť zakúpenia diaľničnej známky do polnoci nasledujúceho dňa.
Piaty bod. Hromadenie pokút v čase nábehu systému môže narásť do nehoráznych súm a pre slovenské rodiny to môže byť likvidačné. Ako dobre viete, dnes je pokuta až do výšky 300 eur za každý deň použitia diaľnice bez diaľničnej známky. Stáva sa, a aj listy, aj e-maily nám to potvrdzujú, ktoré mi chodia, že jednoducho veľa vodičov je v situácii alebo je vo vedomí, že si diaľničnú známku kúpili, ale mohli sa stať preklepy, a naozaj sú prípady, kedy sa to stalo a sú teda vodiči, ktorí nevedomky jazdia po diaľnici, a im táto pokuta rastie do nehoráznych finančných súm.
Vieme aj o tom, že ministerstvo dopravy plánuje v tomto zmenu. A my v tomto našom návrhu prichádzame s takým návrhom, že za, alebo to poviem neskôr, vrátim sa ešte k tomu, že aj samotné ministerstvo zverejnilo už štatistiky zo snímania z kamier, ktoré má Národná diaľničná spoločnosť, že týchto priestupkov k dnešnému dňu bolo viac ako 100-tisíc od slovenských motoristov a viac ako 150-tisíc od zahraničných od zahraničných motoristov. Naším návrhom nechceme pokutu samozrejme odpustiť úplne, pretože si myslíme, že vodiči by zodpovední mali byť. Nemôžme však dopustiť, aby prišli motoristom pokuty vo výške niekoľko tisíc, možno desaťtisíc eur. Chceme teda, aby vzhľadom k tomu, že sa jedná o nábeh nového systému, aby tí, ktorí jazdili po diaľniciach, to jest diaľničné známky v prvých šiestich mesiacoch od spustenia, teda od 1. februára tohto roka do konca júla tohto roka, udeliť im jednu pokutu v prípade, že jazdili bez známky, a to vo výške 50 eur.
Šiesty bod. Povinnosť zakúpenia diaľničných známok na prívesné vozidlá. Z okolitých krajín sme jedinou krajinou, ktorej držitelia, držiteľ vozidla je povinný si zakúpiť diaľničnú známku nielen na motorové vozidlo, ale aj na prívesné vozidlo alebo prívesné vozíky. Za rok 2000 a uvediem príklad, aby sme vedeli, aký veľký, v úvodzovkách, prínos z toho štát má, za rok 2014 tvorila suma, ktorú sme vybrali na diaľničných známkach, vtedy ešte nálepkách za prívesné vozíky, to bolo 400-tisíc eur za rok. Pri celkovej sume vybratej v tomto roku 2014 56 mil. eur, ktoré sa vybrali na diaľničných nálepkách v tom čase, je výška inkasovanej sumy za prívesné vozíky 0,7 percenta. Zároveň je predpoklad, že zavedením týchto elektronických známok výrazne vzrastie výnos z predaja diaľničných známok, o čom svedčia už dnes tržby, ktoré publikovalo ministerstvo. Konkrétne od januára do apríla už boli dosiahnuté tržby za predaj známok vo výške 43 mil. eur, čo je o 20 % viac ako v minulom roku. Je teda predpoklad, že výnos za prvý rok používania elektronických známok bude niekde medzi 60 až 70 miliónov. Uznáte teda, že ak stratíme 400-tisíc na vozíkoch a získame možno 10 až 15 miliónov navyše, tak by sme mohli našim motoristom zjednodušiť život. Okrem toho stáva sa tiež prípad, že vlastník motorového vozidla nie je zároveň vlastníkom toho prívesného vozidla, a to môže vyvolať ďalšie administratívne náklady pri vymáhaní týchto pokút. Preto náš návrh je povinnosť úhrady elektronickej diaľničnej známky na prívesné vozidlá zrušiť.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, to som podrobne popísal všetky nedostatky zákona o elektronickej diaľničnej známke a zároveň aj uviedol dôvody, prečo to chceme zmeniť a ako to chceme zmeniť. Budem teda rád, a to naprieč politickým spektrom všetkých politických strán, že tento návrh podporíte a posuniete ho do druhého čítania. V druhom čítaní, ak budú pripomienky a návrhy na zmeny, môžeme to tak urobiť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Miro, plne podporujem všetky návrhy, ktoré si tu momentálne predniesol, ale chcel by som sa špeciálne vyjadriť k tomu bodu šesť, kde si hovoril o tých prívesných vozíkoch. Tam buď som to nezachytil, ale je jeden veľmi dôležitý bod, prívesný vozík nedokáže fungovať ako samostatné vozidlo. To znamená, je úplne zbytočné, aby sme si kupovali diaľničnú nálepku na vozík, keď už máme predsa kúpenú diaľničnú nálepku na automobil. Jednoducho ten prívesný vozík sa sám nepohne, ten prívesný vozík môžme možno po diaľnici tlačiť, ale vlastne nemôžme, lebo aj tá rýchlosť je nejakým spôsobom ako minimálna definovaná.
No a potom ešte by som chcel iba doplniť tú informáciu, alebo chcel sa vyjadriť k tomu, čo si povedal, že tie pokuty sa od začiatku roka nejakým spôsobom kumulujú. To znamená, že dneska niekto môže dostať pokutu dokonca vo výške niekoľko, neviem, či desiatok, ak nie 100-tisíc euro. A ja si myslím, že z tohto akurát tak môže niekoho poraziť. Takže tvoj návrh zákona v zásade aj ochraňuje zdravie obyvateľov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, a ďakujem kolegovi Karolovi Galekovi za vtipnú poznámku s tými vozíkmi, neuviedol som to tam, ale áno, je to pravda. Potvrdzujem to, vozík bez motorového vozidla na diaľnicu nepôjde asi. 
A čo sa týka tej, tej možnej sumy. Áno, je to obrovská hrozba pre ľudí a pre mňa je len nepríjemným prekvapením, že ministerstvo dopravy otáľa s akýmikoľvek krokmi a necháva ľudí v stave akéhosi, akejsi nervozity, čo sa tu bude diať. Pretože samo potvrdilo, koľko tisíc ľudí sa naozaj priestupku dopustilo a oni ani sami nevedia, ktorí sú to. Takže naozaj nečakajme a poďme, podporme tento zákon, naozaj ukľudnime ľudí na Slovensku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Jozefa Mihála, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a o zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tiež nazývaný ako Exekučný poriadok.
Návrh zákona predovšetkým zavádza inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľná domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky, rozširuje okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených pohľadávok a zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre.
Toľko z definície. Znie to zrejme desivo. Ja skúsim ľudskou rečou povedať, o čo v tomto návrhu zákona ide. Je to opatrenie, ktoré reflektuje na problémy neplatičstva, ktoré, žiaľbohu, na Slovensku začínajú byť súčasťou akéhosi povinného koloritu v podnikateľskom prostredí, kedy mnohí nepoctiví podnikatelia neuhrádzajú svoje záväzky. A častokrát tým dôvodom je práve vedomie, že nízka vymožiteľnosť práva z dlhodobého procesu na súdoch, komplikácie dostať sa k svojim peniazom je pre nich živnou pôdou na to, aby neuhradili za svoje záväzky svojim dodávateľom, respektíve svojim veriteľom. Preto sme sa rozhodli priniesť do parlamentu, do parlamentu návrh zákona, ktorý sa snaží reflektovať na tento problém a snaží sa tento mechanizmus, ktorý dnes nefunguje alebo je zdĺhavý alebo je mimoriadne komplikovaný, snažíme sa ho nahradiť iným mechanizmom.
Skúsim povedať príklad. Ak je podnikateľ, ktorý nemá uhradenú faktúru od svojho dodávateľa, a tento dodávateľ, respektíve dlžník si uviedol danú faktúru, ktorá je po splatnosti, do výkazu DPH a ten podnikateľ má za povinnosť si túto faktúru do výkazu DPH uviesť, a oni si ju väčšinou aj uvádzajú, pretože si uplatňujú dépeháčku, má sa za to, že takýto podnikateľ zavedením tejto faktúry do výkazu DPH v plnej miere akceptoval a uznal záväzok plynúci z tejto faktúry. To znamená, nemôže sa už vyviniť, že tá faktúra je neplatná alebo že dodávka tovaru, služieb nebola v požadovanej kvalite, množstve, termíne a podobne. Jednoducho, ak si raz uviedol do výkazu DPH, má sa za to, že v plnej miere záväzok uznal.
Podnikateľ, ktorý má túto faktúru neuhradenú, to znamená, mnohým neuhradil tento dodávateľ, má možnosť opýtať sa daňového úradu, či daný podnikateľ si túto faktúru do výkazu DPH uviedol. Daňový úrad by mal po novom povinnosť do troch dní informovať tohto podnikateľa a odpovedať mu, či si táto spoločnosť tú faktúru do výkazu DPH uviedla. Potvrdenie od daňového úradu, v ktorom by stálo, že áno, potvrdzuje daňový úrad, že ten podnikateľ si tú faktúru do výkazu DPH uviedol, má sa za to, že v plnej miere záväzok uzná a toto potvrdenie by bolo pre toho podnikateľa exekučným titulom a mohol by skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádzal by celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré, veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec, pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádza, lebo celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec. Pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát ani prvoplánovo ani nejdú, a toto je práve živná pôda pre tých prvoplánových podvodníkov, ktorí nehradia svoje záväzky.
Netvrdím, že toto opatrenie je vodotesné a že keby sa zaviedlo, tak od zajtra máme vyriešený celý problém s neplatičmi. To rozhodne nie. Ale som presvedčená, že významným spôsobom pomôže neplatičstvo riešiť a že mnohé problémy už len preventívne týmto spôsobom vyrieši a jednoducho tí prvoplánoví podvodníci si veľmi dobre rozmyslia, či budú mať vo veľmi krátkej dobe na krku exekúciu, na ktorú sa nebudú môcť pripraviť, a rozmyslia si to a budú proste platiť za svoje záväzky. A pokiaľ nie, tak jednoducho nastúpi exekúcia, ktorá bude veľmi rýchla a tým pádom aj veľmi účinná, pretože častokrát exekúcia nie je účinná preto, lebo sa na ňu tá firma môže pripravovať celé mesiace, niekedy roky. A častokrát keď dôjde k tomu, že veriteľ má v ruke exekučný titul, tak častokrát už daná firma buď predá majetok, alebo už neexistuje, alebo jednoducho si zariadila situáciu tak, že veriteľ sa k svojim peniazom už nedostane.
Takže takéto opatrenie, dámy a páni, verím, že nekontroverzné. Opäť opatrenie, ktoré nie je v tejto sále prednesené prvýkrát a bolo mnohými našimi bývalými opozičnými partnermi podporené. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť novely navrhujeme od 1. septembra 2016, to znamená, čo najskôr. Je to opäť opatrenie, veríme, nekontroverzné, nikomu neškodiace, riešiace nejaké problémy, s ktorými sa Slovensko dennodenne potýka. Verím tomu, že nie sú dôvody na to takýto návrh zákona podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.