4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 o investičnej pomoci.
Cieľom tohto návrhu je vrátiť do nášho právneho poriadku pravidlá o udeľovaní investičnej pomoci spred marca 2014, kedy o investičnej pomoci, aj o takej s investíciou nad 200 mil. euro, rozhodovala vláda Slovenskej republiky v zbore a nie jeden minister, či už minister hospodárstva alebo minister dopravy, tak ako je tomu dnes. Pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás požiadať o kľud v rokovacej sále. Tí, ktorí nechcú zostať v rokovacej sále, by ju mohli opustiť v pokoji a v mieri a potichu.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si informovať ctené plénum, že si myslím, že toto by ich celkom mohlo zaujímať, lebo ideme dať návrh na späťvzatie nejakej novely, ktorá z nášho pohľadu vôbec nebola korektná, vôbec nebola v prospech Slovenskej republiky a bola spravená dokonca veľmi zvláštnym a čudným spôsobom. Takže pre tých, ktorí neboli účastní tejto doslova učebnicovej zmeny zákona, a to učebnicovej, myslím naozaj mimoriadne sarkasticky, tak stručne opíšem, ako sa udiala.
Tak 11. marca 2014 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa, ten zákon má strašný názov, ale skracuje sa, že zákon o ochrane spotrebiteľa. V plnom znení je to zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. V každom prípade išlo teda o zmenu v tomto zákone na ochranu spotrebiteľa. A obsahom toho uznesenia bolo okrem iného aj odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila závažné zmeny v zákone o investičnej pomoci vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Takže nepriama novela cez úplne nesúvisiaci zákon bol zásah do významnej zmeny úplne iného zákona. A údajný súvis týchto zmien s novelizovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa výbor odôvodnil potrebou doplniť povinnosť žiadateľa o investičnú pomoc o čestné vyhlásenie, že v prípade, ak realizáciou investičného zámeru dochádza k takej podnikateľskej činnosti, že žiadateľ je v postavení predávajúceho a vstupuje do právnych vzťahov so spotrebiteľmi, je povinný dodržiavať spotrebiteľské právo. Inými slovami, žiadateľ má čestne vyhlásiť, že nebude porušovať zákon, ktorý je všeobecne platný. Čiže mala by byť samozrejmosť, že ľudia, hoc podnikateľské subjekty, majú dodržiavať zákon aj bez toho, aby niečo čestne vyhlasovali.
Ale práve cez vloženie tejto úplne nezmyselnej povinnosti sa otvoril úplne iný zákon s mimoriadne závažnými zmenami. Ďalším z dôvodov malo byť zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci vo vybraných investičných zámeroch na základe arbitrárne určenej výšky oprávnených nákladov pri daňových úľavách. Toto odôvodnenie, prečo takáto zmena má nastať, neobsahovalo žiadnu podrobnú analýzu dopadov tejto legislatívnej úpravy inak úplne nesúvisiacej právnej normy.
Dámy a páni, ak by som ja v tom čase bola predsedníčkou hospodárskeho výboru, a viem veľmi dobre, že pri matematike 7 na 6 by som nemala žiadnu šancu toto ovplyvniť, napriek tomu by som sa za takýto legislatívny postup mimoriadne, mimoriadne hanbila. Národná rada v každom prípade tieto navrhované zmeny prijala a zákon nadobudol účinnosť dňa už dňa 1. 5, čiže žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadna diskusia na verejnosti, žiadne analýzy, žiadne dopady na tieto zmeny.
Najdôležitejšou a pravdepodobne jedinou zamýšľanou zmenou v zákone o investičnej pomoci bolo odobratie právomoci vláde Slovenskej republiky vo veci rozhodnutia o schválení investičnej pomoci formou daňovej úľavy, kedy investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 mil. eur nepodlieha konaniu o schválení vládou Slovenskej republiky, ale podlieha schváleniu len jedného jediného ministra, a to buď ministra hospodárstva alebo ministra dopravy. Čiže nie v zbore, tak ako dovtedy, ale stačí odklepnutie jedným jediným človekom a investičná pomoc je na svete. Je veľmi otázne, že prečo investičné zámery, kde investícia je do 200 mil. eur, podlieha schvaľovaniu vlády v zbore a investičný zámer s investíciou nad 200 mil. eur, čo znamená, že ďaleko väčšie investície a tým pádom aj ďaleko vyššia štátna pomoc, tak tieto už nemajú takémuto rozhodovaciemu procesu podliehať. Minister financií ako člen vlády už po novom teda nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom. A zároveň pri takomto postupe je aj mimoriadne znížená možnosť kontroly zo strany verejnosti.
Náš návrh zákona, teda opätovná zmena vrátiť to do pôvodného stavu, má za cieľ zrušiť toto údajné zefektívnenie procesu schvaľovania investičnej pomoci, ktorý v skutočnosti nie je v celospoločenskom záujme, ale máme za to, že je len v individuálnom záujme niektorých subjektov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť teda znenie zákona o investičnej pomoci do právneho stavu, v ktorom bol pred prijatím týchto pozmeňujúcich ustanovení.
Dámy a páni, návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť. Je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhujeme účinnosť od 1. januára 2017.
Dámy a páni, to bolo len veľmi stručné predstavenie nášho návrhu zákona. Viac trošku o tom poviem v rozprave, do ktorej sa rovnako prvá hlásim.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. Z. o investičnej pomoci a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 85). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, to, akým škandalóznym spôsobom sa udiala zmena zákona, ktorou parlament odňal vláde Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o investičnej pomoci, kde výška investície presahuje 200 mil. eur, som uviedla už v predstavovaní návrhu zákona. A keďže takéto veci sa nedejú obvykle len tak a obvykle je za nimi vždy nejaký úplne konkrétny dôvod, o ktorom sa spravidla ľudia dozvedia neskôr, dovolím si zacitovať z jedného článku, asi vás bude zaujímať.
Názov článku znie Ako prišiel Babiš k 60 mil. od Fica. "SMER radšej zmenil zákon, akoby sa malo o peniazoch pre Babiša hovoriť verejne. Robert Fico sa vyhne tomu, aby sa musel postaviť pred kamery a vysvetľovať, prečo súhlasil s odpustením takmer 60 mil. eur daní pre Duslo Šaľa Andreja Babiša. Presnejšie, žiaden vládny úradník nebude vysvetľovať, prečo by mala byť pomoc pre výrobu čpavku pre Slovensko výhodná. Minister hospodárstva, ktorý ju schvaľoval, už nie je minister. Minister financií môže tvrdiť, že jeho ľudia posudzovali len zákonnosť pomoci, nemali právo ju odmietnuť ako pre štát nevýhodnú. Predseda vlády síce sľuboval, že pomoc pre Duslo ešte prejde vládou, no teraz len mlčí. A súčasný minister hospodárstva odkazuje, že vláda sa už pomocou pre Duslo nemá prečo zaoberať, potvrdila ju Európska komisia, a teda je schválená.
Pripomeňme si, ako sa SMER-u podarilo najväčšiu štátnu pomoc v posledných rokoch schváliť tak, aby sa o tom verejnosť dozvedela, až keď sa už nič zmeniť nedá.
Chronológia: 12. marca 2014 poslanec za SMER Maroš Kondrót, ktorý je v parlamente známy ako priemyselný lobista, nečakane navrhol utajovať pred verejnosťou najväčšie štátne dotácie. Nikdy predtým o tom s nikým verejne nediskutoval, len naraz predložil paragrafy, podľa ktorých daňové prázdniny pre investície za viac než 200 mil. eur už nebudú potrebovať súhlas celej vlády. Stačí len rozhodnutie ministra hospodárstva a súhlas Európskej komisie. Zmeny vniesol poslanec Kondrót do zákona o stimuloch kľučkou cez zákon o právach spotrebiteľa. Prečo takto? Poslanec Kondrót vysvetľuje, že chce dôsledne dodržiavať práva spotrebiteľov aj v oblasti investícií." To bolo to krásne čestné vyhlásenie, že budú dodržiavať zákon. Pokračujem z tohto článku: "Špekuluje sa, pre koho sa novela šila, meno Babišovej firmy sa nespomína." Komentár sa zhoduje v tom, že teraz možno schváliť pomoc legálne bez akejkoľvek verejnej diskusie. Minister hospodárstva totiž nie je na rozdiel od vlády povinný vopred oznamovať, o čom sa chystá rozhodnúť.
"14. marca 2014. České médiá informujú, že Duslu Šaľa z portfólia AGROFERT-u Andreja Babiša hrozí prepustenie 800 ľudí, ktorí pracujú v tunajšej výrobni čpavku. Od vlády chce Babiš dotácie na 300-miliónovú modernizáciu a rozšírenie existujúcej výrobne. AGROFERT úvahy o zrušení výroby priznáva a tvrdí, že o dotácii sa s našimi predstaviteľmi ešte len chystá rokovať.
25. marca 2014. SMER za Kondrótovu novelu zahlasoval.
1. mája 2014. Začala platiť Kondrótova utajovacia novela.
5. mája 2014. Duslo Šaľa požiadalo ministerstvo hospodárstva o daňové prázdniny vo výške 58,6 mil. eur. Nikto o tom nevie, pretože AGROFERT ani ministerstvo hospodárstva o tom neinformujú a verejnosť sa tak o tom nemá ako dozvedieť.
26. júna 2014. Vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský žiadosť chemičky odobril a poslal na definitívne schválenie do Bruselu. Opäť o tom nikto neinformuje. Termín schválenia a to, že to podpísal odchádzajúci minister Malatinský, sa dozvie verejnosť spätne len vďaka infozákonu.
10. júla 2014. Nevidel som žiaden návrh, ktorý by bol vo vláde. Vyjadrím sa, keď bude vo vláde – takto odpovedal premiér Robert Fico, keď sa ho pýtali, či považuje v tom čase už schválenú pomoc pre Duslo za dobrý nápad. O pomoci pre AGROFERT informovali české médiá, ktoré informáciu získali z prostredia Európskej komisie.
16. októbra 2014. Europoslanci Richard Sulík a Ivan Štefanec navštívili eurokomisára pre hospodársku súťaž pána Almuniaho a upozornili ho na zvláštne okolnosti okolo dotácie pre firmu Andreja Babiša. Pripomínam, že nový minister hospodárstva Pavol Pavlis kedysi podnikal s Andrejom Babišom. V čase, keď sa pomoc Duslu odobrovala na ministerstve, bol Pavlis jeho štátnym tajomníkom.
6. januára 2015. Brusel definitívne odobril pomoc chemičke Duslo, Šaľa. Hodnotil iba to, či pomoc pre Duslo nedostane do nevýhody konkurentov firmy v iných kútoch Európy. Či je výhodná pre Slovensko vôbec neriešil.
8. januára 2015. Ministerstvo hospodárstva potvrdzuje, že vláda už nič zmeniť nemôže. Ak Európska komisia vydá rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom Únie, ako v tomto prípade, vláda Slovenskej republiky už nemôže túto pomoc zamietnuť. Prerokovanie a poskytnutie investičnej pomoci vo vláde má už iba informatívny charakter, povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Žiadne ani informatívne rokovanie o daňových prázdninách pre Duslo sa v programe vlády neobjavuje a Robert Fico na otázky o pomoci vo výške takmer desatiny percenta HDP vôbec nereaguje."
Takže toľkoto príbeh, ktorý dostal zelenú po tejto nepriamej novele pána poslanca Kondróta. A toto je možno krásny príklad, kde vidíme, čo spôsobí jeden nevinný pozmeňováčik na výbore, bez toho aby prešiel riadnou, či už odbornou alebo verejnou alebo politickou diskusiou. Spravte si, dámy a páni, názor sami, či toto bolo v súlade s riadnym legislatívnym procesom, či to bolo v súlade s vyžadovanou transparentnosťou, morálkou či etikou. Jednoducho, či toto bolo proste kóšer.
Téma investičných stimulov je veľmi široká a dalo by sa veľmi veľa hovoriť o tom, že či stimuly sú pre ekonomiku pozitívne alebo sú negatívne, dalo by sa veľmi veľa hovoriť. My sme toho názoru v SaS, že akékoľvek zvýhodnenie jedného na úkor druhého jednoducho tých druhých poškodzuje. A vždy tí, ktorí dostanú nejaký selektívny stimul, či už vo forme daňových prázdnin alebo vo forme nejakých priamych dotácií, jednoducho vždy poškodia niekoho iného a niekto iný sa na tento výpadok zo štátneho rozpočtu alebo priamo výdavok zo štátneho rozpočtu musí skladať. A preto to považujeme za mimoriadne nebezpečné. Vláda sa týmito dotáciami snaží suplovať zlé podnikateľské prostredie a častokrát argumentuje tým, že sa tým snaží vytvárať nové pracovné miesta. Nie vždy to ale s tými pracovnými miestami je tak, ako ten prvotný ušľachtilý cieľ znie. A vo viacerých prípadoch poskytnutej investičnej pomoci sa už ani len nevyžadovalo od vlády, aby boli vytvorené nejaké nové pracovné miesta, dokonca nebolo vyžadované ani, aby boli udržané súčasné.
A teraz si dovolím zase jeden citát: "Doterajší stav umožňoval dávať stimuly nielen na vytváranie nových pracovných miest, ale najmä na udržanie zamestnanosti, čo sme uplatnili vo viacerých prípadoch, ktoré si to bytostne vyžadovali. Keďže peniaze naozaj nie sú, tak sme novelizovali zákon o investičných stimuloch a pomerne striktne sme povedali, že odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Dámy a páni, toto je citát Roberta Fica z 11. 1. 2013. Zopakujem kľúčovú vetu: "Odteraz ich budeme dávať len vtedy, keď to bude viazané na vytváranie určitého počtu nových pracovných miest." Tak po 11. 1. 2013 máme za sebou memorandum o spolupráci v spoločnosti U.S. Steel, ktorá sa nemusela zaviazať k vytvoreniu nových pracovných miest, zaviazala sa len k tomu, že nebude masovo prepúšťať. Dnes vidíme, že niekoľko mesiacov po sebe prepúšťa 29 zamestnancov mesačne, aby tým nedosiahla kritickú hranicu 30 mesačne, lebo v prípade 30 mesačne už by to bolo hromadné prepúšťanie. No, ako sa tomuto vyhneme? No, tak, že budeme prepúšťať len 29 mesačne. A po tom, keď vedenie spoločnosti U.S. Steel je úctivo požiadané a pozvané na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, tak nám odpovedia, že oni sú súkromná spoločnosť. Áno, súkromná spoločnosť, žijúca z dotácií štátu a z verejných financií. Ale to bol len krátky príklad toho, ako, ako pán Robert Fico povie, že budeme robiť niečo len za nejakých okolností a potom to pár mesiacov nato zrazu celé neplatí. Ďalším príkladom je napríklad dotácia pre Mondi SCP Ružomberok. Ani v tomto prípade sa ako satisfakcia za nejakú štátnu pomoc nevyžaduje vytvorenie nových pracovných miest. Takže nerobme si ilúzie o tom, že by to takto malo fungovať.
Vrátim sa ale k tomu, v čom my vidíme problém, a ktorý sa chceme touto novelou snažiť riešiť, a to sú tie stimuly nad 200 miliónov. Cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť znenie tohto zákona o investičnej pomoci do pôvodného stavu. Teda do stavu, v ktorom bol pred prijatím pozmeňujúcich ustanovení, teda pred tou čudesnou nepriamou novelou. Sme totiž presvedčení, že o takto zásadnej veci, akou je rozhodovanie o investičnej pomoci v takýchto rozmeroch, teda nad 200 mil. eur, je potrebné hovoriť a rozhodovať na rokovaní vlády tak, aby o tom vláda rozhodovala, aby o tom rokovala, aby sa o tom dozvedela verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť a aby za to aj prevzala zodpovednosť vláda. Nie jeden jediný minister, ktorého potom stiahnu z obehu, a dajú tam niekoho iného. Cez daňové úľavy a celkovo cez investičnú pomoc sa predsa formuje štruktúra ekonomiky s dopadom na zamestnanosť, dlhodobú konkurencieschopnosť, keďže niektoré podniky, odvetvia, podnikateľské činnosti sú takýmito daňovými úľavami preferované, iné, samozrejme, diskvalifikovávané. Jednoducho o takto zásadných veciach musí rokovať vláda.
V danej súvislosti pre tých, ktorí by sa možno chceli zaštiťovať tvrdením, že takéto daňové úľavy podliehajú ešte okrem schválenia toho jedného ministra aj kontrole Európskou komisiou, je treba uviesť, že Európska komisia skúma rozhodnutia o daňových úľavách len z hľadiska dodržania súťažného prostredia. Neskúma interné deformácie a vonkoncom neskúma, či v tom-ktorom rozhodnutí hrala rolu korupcia alebo nie. Ich vôbec nezaujíma, či za pôsobenia štátneho tajomníka pána Pavlisa bola odklepnutá investičná pomoc obchodnému partnerovi zo skupiny AGROFERT a podobne. Toto vôbec nie je ich objektom záujmu. Okrem toho, že takéto zbavovanie sa zodpovednosti je z nášho pohľadu vecná nehoráznosť, máme podozrenie, že takto upravený zákon je aj protiústavný. Ústava Slovenskej republiky totiž vláde ukladá povinnosť rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. No a teda ak takto vysoké investície nie sú zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej politiky, tak ja sa, dámy a páni, pýtam, ktoré potom sú? Ktoré, ktoré sú to, o ktorých má rozhodovať vláda a nestačí jeden minister? Čiže investície do 200 miliónov nie sú tak zásadné, a tie, o tých má rozhodovať vláda a tie nad 200 miliónov sú menej zásadné?
Fakt, že súčasný stav, ktorý sme docielili, tú dnešnú právnu úpravu, je protizákonná, naznačuje aj nález Ústavného súdu č. 1/96 a to je z čias mečiarizmu, ktorým Ústavný súd rozhodol o neprijateľnosti presunu povinnosti vlády rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. A to sa pritom vtedy jednalo o rozhodovaní o privatizácii, to boli tie Mečiarove privatizácie, keď on posunul kompetenciu vlády na Fond národného majetku, a Ústavný súd vtedy v tejto veci rozhodol, že teda je to protiústavné. A dokonca v tom prípade, o ktorom hovorím, tak tam aspoň v teoretickej rovine je to v kategórii predaja majetku štátu, teda jeho výmeny za peniaze, môžme diskutovať o tom, či či vyváženej, nevyváženej a podobne, ale v každom prípade výmeny za peniaze, zatiaľ čo v prípade zákona, ktorého úpravu navrhujeme, sa jedná v podstate o dar formou odpustenia dane. Čiže samozrejme vyžaduje si ešte vyššiu mieru pozornosti a transparentnosti.
Uvedený nález Ústavného súdu stanovil nasledujúce: Rozhodnutie vlády, ktoré sa podľa čl. 119 ústavy má urobiť v zbore, nemožno nahradiť rozhodnutím člena vlády ani nijakého iného subjektu. Právne normy odoberajúce vláde ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci rozhodovaciu právomoc, priznanú čl. 119 ústavy, nie sú preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ak to zhrniem, tak to, prečo sme prišli s týmto návrhom na zmenu, je, považujeme za absurdné, že parlament odobral vláde jednu z jej ústavných povinností, a toto považujeme za absurdné. Absurdné je aj, že vláda sa tak jednoducho týchto povinností vzdala. Ďalej je absurdná forma, akou sa to udialo, a teda nepriama novela cez absolútne nesúvisiaci zákon. A ďalej, čo je absurdné, je, ako promptne bol tento znásilnený stav využitý v prospech firmy blízkej SMER-u, ktorej minister ihneď odklepol dotáciu vo výške 60 mil. na desať, eur, to nie sú drobné, desať rokov 60 miliónov eur.
Dámy a páni, dovolím si ešte na záver pripomenúť, že tento návrh zákona v tomto pléne nepredkladám prvýkrát. Predkladala som ho aj s kolegom Jozefom Mihálom už aj v minulom volebnom období, a preto si dovoľujem pripomenúť napríklad poslancom klubu MOST – HÍD, že vtedy sa im tento návrh na zmenu zákona nezdal ani nedopracovaný, nezdal sa im ani nekonkrétny, ani zbytočný a ani neodborný. Všetci do jedného zaň hlasovali. A mnohí z nich sú aj podpísaní pod podaním na Ústavný súd. A ja preto chcem veriť, že neotočia o 180 stupňov v takto dôležitej veci. A všetkých ostatných chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem Janke Kiššovej za veľmi dôsledné vysvetlenie tohto, tohto návrhu. Je príznačné, že aj keď selektívne dotácie sú forma nejakej legálnej, legálnej korupcie, legálnej korupcie, tak vláda Roberta Fica, čo bola ešte vláda jednej strany, tak napriek tomu sa snaží od toho utiecť a dištancovať sa a jednoducho to ponechať na individuálneho ministra, aby vždy mohla povedať: sorry, on dotoval tohto, tohto oligarchu, nie my ako vláda, napriek tomu, že je to forma takpovediac teda legálnej, legálnej korupcie.
Na druhej strane je takisto veľmi zaujímavé, že strana SMER, ktorá tvrdí, že vysoké dane sú správne, že vysoké dane sú správne, aj tieto dane zvyšovala, zvyšovala firemnú daň v minulom období dosť výrazne, takmer viac ako škandinávske krajiny, tak vlastne tvrdí, že pre firmy a pre podnikateľov je dobré, keď majú nulové dane, preto im odpúšťa dane, tým vybraným svojim alebo nadnárodným korporáciám odpúšťa dane a ešte im pripláca, takže im vlastne dáva negatívnu daň, negatívnu daň, keď štát vlastne platí, platí firme. Zároveň sa teda zvýšili ostatné dane, teda pre všetkých ostatných, okrem vybraných oligarchov a okrem vybraných nadnárodných korporácií. A ja som si pozeral najnovšiu štatistiku, čo sa týka živnostníkov, ktorých ste začali likvidovať v roku 2012, okamžite prakticky svojimi nariadeniami, a od toho roku, od toho roku až do roku 2015 ich ubudlo 59-tisíc. Takže selektívne ste vydotovali oligarchov, nadnárodné korporácie a zničili ste 59-tisíc samoživiteľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu hodnoteniu, ktoré hovorí, že predkladajúca Janka Kiššová veľmi dobre vysvetlila podstatu toho súčasného právneho stavu a aj motiváciu ľudí, ktorí ho spôsobili, to znamená, vytvoriť z ministra nositeľa zodpovednosti, ak nepoviem bieleho koňa.
Ešte by som pridal jeden efekt, ktorý tá súčasná právna úprava má, a to je makroekonomický dopad. Občan má právo dostať informácie o tom, aký máme verejný dlh a má mať právo aj zasiahnuť do jeho rastu, pokiaľ má pocit, že jeho deti budú znášať neúmerne vysoké zadlženie. A táto vláda aj minulá vláda mu to právo berie. Uvediem ako príklad čerstvú analýzu INECO, z ktorej vyplýva, že verejný dlh, keď zarátame aj PPP projekty, tak my máme na úrovni 52,9 %, ako to tvrdí ministerstvo financií, to sú oficiálne dáta, ale s PPP projektami by sme ho mali 57,7 % hrubého domáceho produktu. To je jeden príklad. A druhý je presne ten, o ktorom práve Janka Kiššová hovorila, a síce nemá občan možnosť zastaviť rast verejného dlhu, pokiaľ nevidí, ako rastie. Pokiaľ nevidí tie výdavky, nevidí, ako o nich rozhoduje vláda, rozhoduje o nich minister, tak občan tú šancu stráca.

Vecne nie je k tvojmu vystúpeniu jednoducho čo dodať. Totižto na kosť, na kosť si odhalila to, akým spôsobom sa SMER chce vyhnúť pohľadu verejnosti na to, ako narába s verejnými financiami. Totižto je málo príkladov, kde absolútna cynická a pragmatická úloha SMER-u, kde jeden ani nie zástupca lobistov, ale priamo lobista dokáže pre, cez tak cynický zákon, a to je zákon na ochranu spotrebiteľa, de facto podporovať svojich vlastných sponzorov. Toto, tak ako sa to stalo, to je učebnicový príklad toho, ako, ak funguje ešte nejaké mláďa Gorily, čo teda funguje, tak presne tak to spravili, cez úplne iný zákon, ktorý ešte má chrániť spotrebiteľov, vlastne urobili prílepok a de facto dávajú vratky svojim vlastným sponzorom.
Preto tento návrh zákona musíme podporiť. A ja chcem podporiť to, že pred verejnosťou nemá byť ukryté to, akým spôsobom sa rozdeľujú dotácie, a nesmie sa to diať za zavretými dverami v ministerskej kancelárii, ale má o tom rokovať vláda, budem jednoducho podporovať, pretože ak verejnosť vidí, a transparentnosť zefektívňuje a bráni oligarchom spájať sa s politikmi, tak sme sa vydali na dobrú cestu. Ak to ale ohli, tak to teda zmeňme. A preto tento návrh zákona podporíme.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcela by som len doplniť jednu informáciu. Jozef Rajtár, ty si hovoril, že, respektíve vysvetlil si tú súvislosť, že keď sa jedným dá nejaká dotácia vo forme daňových úľav, tak samozrejme, že niekde inde tým tie dane trpia, a obvykle je to teda ich zvýšenie alebo nemožnosť ich zníženia.
Ja som chcela len túto informáciu, podpisujem, podčiarkujem, len doplním ju o jeden údaj, a síce konkrétne tá dotácia pre Duslo Šaľa vo výške 60 mil. eur znamená, že 40-tisíc drobných podnikateľov by mohlo platiť daň jeden rok nula. A výsledok je iný. Výsledok je taký, že oni tie dane platia, a táto mimoriadne bohatá, úspešná spoločnosť dane jednoducho neplatí.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil návrh, s ktorým ja a moji kolegovia prichádzame do Národnej rady a ktorý v prvom rade rieši mierne pokrivený zákon o regulácii v sieťových odvetviach č. 250/2012.
Hlavným cieľom nášho návrhu je upraviť postavenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zvýšiť jeho transparentnosť. Takisto toto riešenie spočíva v oddelení rady úradu ako odvolacieho miesta od úradu, pričom by sa zriadilo predstavenstvo úradu ako kolektívny orgán na jeho čele. Taktiež navrhujeme zmeniť spôsob menovania predsedov predstavenstva úradu a rady tak, aby sa posilnila ich nezávislosť.
Návrh zákona reaguje na potreby súčasnej praxe, najmä čo sa týka odvolacieho konania, pri ktorom došlo k nesprávnej transpozícii požiadaviek Európskej únie. Otázkou vhodnosti v súčasnosti nastaveného mechanizmu odvolania sa už zaoberá aj Európska komisia v rámci vyšetrovania transpozície tretieho energetického balíčka, takzvaný EU Pilot.
Náš návrh vychádza zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady, podľa ktorých má byť garantovaná nezávislosť odvolacieho orgánu. Tento rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu. Súčasná právna úprava, ktorá, o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu rozhoduje regulačná rada, nenapĺňa požiadavky menovaných smerníc. Dovolím si citovať, podľa tejto smernice "členské štáty musia zabezpečiť, aby na národnej úrovni existovali vhodné mechanizmy, v rámci ktorých môže aj strana dotknutá rozhodnutím regulačného orgánu podať odvolanie na orgány nezávislé od zúčastnených strán, ale aj akejkoľvek vlády".
Dosiahnutie tohto cieľa by sme chceli dosiahnuť zavedením kolektívnosti orgánu na čele úradu spolu so zásadou rotácie členov predstavenstva, ako aj predsedu predstavenstva úradu. Takto by sme zaistili nižšiu mieru pravdepodobnosti chýb či osobného zlyhania a tiež vyššiu mieru stability.
Zároveň sa tým plní požiadavka smerníc zabezpečiť primeraný rotačný systém pre kolektívne predstavenstvo alebo aj najvyššie vedenie. Zmena z demokratického na kolektívny orgán je vyvolaná najmä potrebou zaistiť, aby v úrade s tak rozsiahlymi právomocami v jednom z najdôležitejších sektorov národného hospodárstva bola obmedzená miera jednostranného riadenia a odborných a riadiacich chýb, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť fungovanie sektoru.
Regulácia sieťových odvetví sa dlhodobo na Slovensku potýka so situáciami, kedy viaceré dotknuté subjekty vyslovujú nesúhlas s rozhodnutiami úradu. Odvolací orgán však vedie tá istá osoba, ktorá vydáva rozhodnutie. To jednoznačne odporuje nielen európskym smerniciam, ale aj základným demokratickým princípom. Toto si všimol viackrát aj Brusel a úradníci z Európskej komisie. Navyše implementácia európskych smerníc v zákone o regulácii sieťových odvetví nie je najlepšie prevedená.
Toto všetko nás viedlo k tomu, aby sme do Národnej rady predložili tento zákon. A, pani podpredsedníčka, chcel by som vás poprosiť, keby ste k nemu otvorili rozpravu, do ktorej sa súčasne hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Jany Kiššovej a Miroslava Ivana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tento zákon je v poradí 41. opozičný návrh. Nechcem si tým uzurpovať nejaké právo, že dobre, tak tých 40 ste neschválili, ale tie ďalšie podľa možnosti by ste mohli, lebo stále je to opozičný návrh. Ale, páni poslanci, najmä tí koaliční, mám pre vás niekoľko dôvodov, prečo by ste tento zákon mohli a možnože aj mali podporiť.
Samotný predkladaný zákon je veľmi komplexný a systémový. Ako som spomenul aj pri uvádzaní tohto zákona, Slovenská republika momentálne čelí konaniu zo strany Európskej komisie, v energetike máme momentálne na krku až dva tzv. "EU Piloty". Jeden z nich sa týka nesprávnej implementácie tretieho energetického balíčka, ten druhý sa týka skôr obnoviteľných zdrojov, zavedenia G komponentu, nepripájania nových výrobní do distribučnej sústavy. Mnohí z vás, alebo teda viackrát som sa stretával s tým, že tento zákon je zrejme namierený proti samotnému úradu. Áno, priznávam, v minulosti som veľmi otvorene, veľmi otvorene kritizoval predsedu tohto úradu pána Holienčíka, dokonca v lete minulého roku som ho navrhol pánovi prezidentovi odvolať. Keď sme koncipovali tento návrh, jeho odvolanie nebolo v žiadnom prípade nejakým primárnym účelom. Dokonca, aby tento zákon prešiel, alebo mal aspoň nejakú šancu na prejdenie, sme sa zhodli, že pán Holienčík pokiaľ bol riadne vymenovaný za predsedu tohto úradu, tak by vo svojej funkcii mal aj zotrvať, a keďže som popisoval tú novú funkciu alebo nové fungovanie samotného úradu, kde by fungovalo nejaké predsedníctvo, ktoré by tvorili, tak ako o chvíľku predstavím, traja členovia, on by bol jedným z nich. To znamená riadne by dokončil svoje funkčné obdobie.
Snáď aby som povedal pár slov k tomu, ako momentálne funguje zákon o regulácii sieťových odvetví, respektíve ako funguje samotný úrad. Dneska máme na čele tohto úradu, ktorý rozhoduje o regulácii cien a sieťových odvetví napríklad v elektroenergetike, plynárenstve, vodárenstve, určuje najmä výšku distribučných prenosových poplatkov. Na jeho čele je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident na návrh vlády Slovenskej republiky. Keď som spomínal, že tohto predsedu sme minulý rok chceli odvolať, tak sme išli teda za prezidentom a povedali sme mu: pán prezident, tak došlo tu k určitým porušeniam zákona o regulácii v sieťových odvetviach, najmä chceli by sme poukázať na to, že pán Holienčík nie je nezávislý, tak ako to požaduje zákon, nie je nezávislý, tak ako to požaduje smernica, pretože častokrát pri tej regulácii, najmä tej cenovej, nejakým spôsobom komunikuje alebo je závislý od pokynu vlády Slovenskej republiky. Čuduj sa svete, namietali sme nezávislosť od vlády, pán prezident nám odpísal a povedal: žiaľ, nemôžem ho odvolať, respektíve mohol by som, ale musela by s iniciatívou prísť vláda Slovenskej republiky. To znamená, máme tu takú malú hlavu XXII, kedy my sa snažíme odvolať predsedu pre porušovanie zákona o regulácii sieťových odvetví, na strane druhej nám prezident odkáže, že ten, kto ho vymenoval, jedine ten ho musí odvolať, a v tom prípade je to vláda. A keď povieme, že vláda, od vlády je závislý, tak určite vláda nebude tá, ktorá ho bude odvolávať.
Ale budiš, ako som povedal, v novom zákone my sa nesnažíme pána Holienčíka zosadiť z jeho stoličky, a ja si ani nemyslím, že by toto malo byť predmetom nejakého zákona. Ale v zákone je jeden jediný nezmysel, to hneď v § 5 ods. 3, kde je napísané, že predseda úradu je zároveň predsedom rady. Rada má funkciu odvolacieho orgánu. Čo to znamená? Vy prídete na regulačný úrad, nejakým spôsobom ste regulovaný subjekt, dostanete rozhodnutie, nesúhlasíte s ním, chcete sa odvolať. Čo sa stane? Toto odvolanie skončí na stole rady. No a keďže predseda úradu je súčasne aj predsedom rady, tak o vašom odvolaní bude rozhodovať tá istá osoba. Toto si myslím, že nie je celkom v súlade či už s naším právnym poriadkom, ale ani tým tzv. kostolným.
Rada, tá je tvorená ďalšími šiestimi členmi, ktorí sú v zložení, ktorí si zo svojich radov volia predsedu, tí sú vymenovávaní, traja zo strany vlády, alebo teda menovaní, a traja sú menovaní zo strany Národnej rady. Opäť ich vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Na odvolaní proti rozhodnutiu úradu, ako som povedal, okrem o uložení pokuty a rozhodnutí o spore rozhoduje opäť rada, ktorej predsedá tá istá osoba. Toto je momentálny stav, ktorý nám vytýka Európska komisia a ktorý poukazuje na to, že sme nesprávne implementovali tretí energetický balíček.
Preto je tu náš návrh, ktorý hovorí o tom, že na čele úradu by malo byť predstavenstvo. Predstavenstvo by malo pozostávať z troch členov, predsedu tohto predstavenstva by si volili a odvolávali členovia tejto trojčlennej komisie alebo tohto predstavenstva úradu. Týchto členov predstavenstva by menovala opäť, alebo v tomto prípade vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva hospodárstva, ktoré by v tejto veci urobilo výberové konanie. Takže mali by sme tu svojím spôsobom rotujúce predsedníctvo, mali by sme tu jedného člena, ktorý by bol na dva roky, to by bol pán Holienčík, ktorý aj riadne dokončí svoje funkčné obdobie, súčasne by sme tu mali ďalšieho člena, ktorý by bol menovaný na 4 roky, a potom ďalšieho na 6 rokov. Títo by sa postupne obmieňali. No aby sme teraz zabezpečili nezávislý odvolací orgán, navrhujeme vytvoriť alebo kompletne oddeliť samotnú radu. Rada by bola zložená zo šiestich členov, týchto by vymenovával prezident. Ich funkčné obdobie by bolo 6 rokov a z jednej tretiny by sa obnovovali každé dva roky. V zákone je definované, sú definované samotné požiadavky, ktoré by museli spĺňať kandidáti. Rada by bol nezávislý kolektívny štátny orgán so sídlom v Bratislave s tým, že by mali spoločný sekretariát s úradom.
Ako som spomenul, dobu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorý by sme chceli dať na 1. august tohto roka, by sa končilo funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu vymenovaných podľa doterajšieho predpisu. Účinky skončenia funkčného doterajšieho obdobia nastávajú dňom vymenovania nových členov predstavenstva. Predseda úradu vykonávajúci svoju pôsobnosť podľa doterajšieho predpisu sa považuje za člena predstavenstva až do skončenia funkčného obdobia. Toto je zákon. Zákon, ktorý má za úlohu sfunkčniť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, zaviesť systém do fungovania a hlavne vytvoriť z neho nezávislý orgán.
Čo sa týka dopadu na štátny rozpočet, z ministerstva financií sme dostali výtku, že tento, kvôli tomu, že je vytvorená nová rada, že je tam trojčlenné predsedníctvo, že to bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet. Ale keď sme to porovnali so súčasnými odmenami a tieto sme prirovnali k novovzniknutým orgánom a ich členom, dostali sme sa na nulu. To znamená, reálny dopad na štátny rozpočet je nula. To znamená, tento zákon, pokiaľ máme nejakým spôsobom zareagovať na pilot, ktorý je vedený voči Slovenskej republike, skôr či neskôr bude musieť byť prijatý. Ako som povedal, je to 41. návrh, predkladám ho na rokovanie počas tejto schôdze. Páni koaliční poslanci, kľudne ho vezmite ako darček, ktorý vám môže pomôcť vyriešiť niekoľko problémov naraz, a ako som spomenul, žiadnym spôsobom nie je namierený voči žiadnej osobe.
Ďakujem veľmi pekne, že ste si vypočuli túto moju, myslím, že pomerne obšírnu a technologicky alebo technicky náročný prednes, ale ja verím, že podstata toho je zjavná aj z tej dôvodovej správy, a za tento návrh budete hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)