50. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán kolega z koalície či v počte jedna a vážený pán kolega pod balkónom, a neviem, či si ešte v koalícii, či nie. Dobre. Je veľmi ťažké teraz vystupovať, keďže tu nikto nie je. (Reakcie z pléna.) To je pomerne štandardná situácia pri mimoriadnych schôdzach v túto nočnú hodinu, ale povedal som si, že už keď som sa prihlásil, tak vystúpim a poviem v krátkosti, čo som povedať chcel.
Sledoval som túto schôdzu, videli ste, môžte potvrdiť, bol som tu celý deň od jednej, odkedy začala, neodišiel som domov, maximálne som sa bol najesť a rôzne ďalšie povinnosti, ktoré som musel vyriešiť. Táto schôdza bola v celku poučná. Poučná bola v tom, že počuli sme tu nejakú, počuli sme tu nejaké odôvodnenie a počuli sme naňho reakcie. Na tie reakcie boli zase reakcie, potom ďalšie reakcie, ďalšie reakcie. A ja som si spomenul na to, že kedysi som veľmi rád hral pingpong a dnes mi toto všetko pripomínalo taký pingpong. A toto bolo tak, nie, toto nebolo tak a toto som myslel takto, nie, toto som ja nemyslel takto. A tento pingpong tu vlastne počúvame celé poobedie, celý večer. Uniká nám ale podstata. A tá podstata z môjho pohľadu je tá, že dnes je tu človek, ktorý sa musí pomerne veľmi dobre zabávať.
Nedávno som videl taký film, volal sa, možno ste ho videli, Gangster Ka: Afrika ("Gangster Ka: Afričan", pozn. red.). Je o takom českom týpkovi, ktorý z ničoho, z nuly sa stal najväčším mafiánskym bosom, a keď zdrhol na Seychely, tak ešte odtiaľ si tam robil nejaký biznis, predával toaletný papier, zarábal na tom strašné prachy, dokonca skoro položil seychelskú ekonomiku a jedného pekného dňa rôznymi konšpiráciami sa rozhodol, že potopí vládnuceho českého premiéra, v tom filme. Tak urobil také video zo Seychel, kde povedal, že s tým českým premiérom sú kamaráti a vtedy a vtedy nejaká zmenka a tak ďalej a tak ďalej. Čo sa stalo? Padla česká vláda. A ten český gangster v tom filme sa strašne zabával na Seycheloch na tom, že kvôli mne padla vláda, že to je sranda, ideme piť, padla vláda v Čechách.
A mňa tak napadlo, že čo asi robí teraz Marian Kočner, kvôli ktorému dnes je situácia v spoločnosti, aká je. Marian Kočner tu nie je posledný rok, dva, desať, on tu fungoval dvadsať rokov, možno viac, dvadsaťpäť rokov. Začínal vraj ako nejaký - čo on bol? Nejaký redaktor alebo v STV-čke pracoval nejaký novinár, potom začal podnikať, potom mal nejakých divných kamarátov, potom mal zase divných kamarátov, potom začal robiť veľký biznis. A dnes sme tu počuli, že kto všetko sa s tým Kočnerom stretával. No s Kočnerom sa stretával skoro každý, kto niečo v tejto krajine nieže znamenal, ale mal nejaký vplyv. Naozaj každý. Krížom od Mečiarovej cez Dzurindovu, prvú Ficovu, Radičovej vládu, druhú Ficovu, tretiu Ficovu, prvú Pellegriniho, no každý.
Tak si predstavte, že asi tak dva roky dozadu, pár mesiacov predtým, ako bol Marian Kočner, myslím, že v júni zadržaný, vedľa parlamentu sú garáže a nad nimi je taká kaviareň. Keďže v telke sa to nevysiela, volá sa Coffee house, tak počas obednej pauzy, keď sa vyľudní parlament, tak som išiel vedľa na kávu, lebo už ma nebavilo tu sedieť sám v sále počas obeda, tak prídem do tej kaviarne a koho tam nevidím. Sedí tam Marian Kočner, vedľa parlamentu v kaviarni. Strašne škaredo na mňa pozeral, asi môj ksicht mu niečo hovoril, tak som mu opätoval škaredý pohľad, ale povedal som si, že kašľať na neho, že sadnem si. A bol som zvedavý, že s kým on tam, koho tam čaká, že Kočner vedľa parlamentu? A nie tak dávno. Tak sedím, sedím, sedím a zrazu istý...
Poprosím, pán Baláž, pokiaľ máte nejaké nutkanie niečo povedať, číslo 3 gombík - faktická poznámka, nech sa páči, veľmi rád budem reagovať na vaše dotazy, ale poprosím vás, aby ste nerušili moje vystúpenie, je to neúctivé voči mne a chápem, že v túto nočnú hodinu je ťažko počúvať, s kým vy všetkým ste vo vláde.
Ak dovolíte budem pokračovať.
A zrazu prišla návšteva, to stretnutie pána Mariana Kočnera. A kto tam bol? Došiel tam poslanec z vládnej strany SMER, sadli si, zvítali sa a začali živo debatovať, diskutovať, neviem, o čom sa rozprávali, ani ma to nezaujímalo. Ale ma napadlo, čo sa zbláznili, vedľa parlamentu si sadnúť do kaviarne, kde chodí milión poslancov, novinári tam chodia na kávu?! Tak si sadnú a tak Kočner si tam vybavuje stránku, hej? Sadol si tam a zavolal si svoju stránku, že, no poď, ideme riešiť, čo potrebujeme. Nebudem hovoriť, ako sa volal ten poslanec, ale mal také isté iniciály ako pán Kočner. Trošku... (Reakcia z pléna.) To si povedal.
Trošku ako ma to zarazilo, že, že tá arogancia, že na drzovku tu vedľa parlamentu si sadnem a tu si budem riešiť veci. To bolo naposledy, čo som videl Mariana Kočnera. Odvtedy som ho, chvalabohu, nikde nevidel ani nestretol.
Marian Kočner bol človek, ktorý sa veľmi rád stretával s každým, kto mu mohol byť nejako teraz alebo v budúcnosti na osoh. Marian Kočner fungoval na tom, že zbieral informácie o čomkoľvek, o komkoľvek. Marian Kočner veselo sponzoroval poniektorých novinárov, dával im informácie, ktoré potom sme čítali v rôznych aj mienkotvorných denníkoch, ale veľmi rád dával rozhovory a pomáhal takzvaným novinárom, ktorí pobehovali ako robocopy s ovešanými kamerami a robil s nimi veľmi rád rozhovory. Marian Kočner sa stretával s mnohými politikmi za posledných 20 rokov. S niektorými cielene, s niektorými náhodne. V tomto musím povedať, že verím predsedajúcemu, že na dovolenke ho tam stretol. To naozaj mohla byť náhoda. A verím, že nebol z toho nadšený.
Lenže Marian Kočner mal svoje opičky nielen na ministerstve spravodlivosti, mal svoje opičky v Policajnom zbore, mal svoje opičky na prokuratúre, mal svoje opičky všade, kde sa dalo a kde to potreboval. Podľa môjho názoru...
Pán Heger, poprosím.
Podľa môjho názoru Marian Kočner bol jednou z hláv zločineckej skupiny, tí ľudia boli dnes pomenovaní niekoľkokrát Igorom Matovičom a tá skupina dlhodobo kooperovala, financovala sledovanie a vyrábanie kompromateriálov na rôznych politikov a rôznych ľudí, ktorí im neboli pohodlní. Napríklad aj na mňa. Existuje taká, už teraz nie, existuje taká stránka, Gábor si ju bude pamätať, kde si predstavte, že bol som odfotený v kaviarni, ako si robím kávu, a na druhý deň vyšiel blog, ktorý ma okydával zvrchu, zospodu. Predstavte si, že som sa ženil v mojej rodnej obci, za dva týždne sa zjavili fotky na tej stránke z mojej svadby s titulkom "Mafiánska svadba Petra Pčolinského". Samozrejme, časom sme zistili, že za tými blogmi, fotkami a sledovaniami stála asi partia okolo aj Mariana Kočnera.
Môj kolega Milan Krajniak nedávno bol vypovedať a bol predvolaný kvôli sledovaniu novinárov a rôznych ľudí organizovanou skupinou okolo Mariana Kočnera. A si tam vedel pozrieť rôzne fotky, svoje, rôzne prepisy rozhovorov v kaviarni. Títo ľudia sledovali nielen politikov, nielen novinárov, sledovali v tom čase aj mňa bezvýznamného, ktorý som nebol nijako politicky angažovaný, len som bol kamarát napríklad Milana Krajniaka. Čiže mám svoje skúsenosti aj ja s touto organizovanou skupinou.
Marian Kočner vyrástol za vlády SMER-u, vyrástol, nie vznikol, vyrástol, do obludných rozmerov. Všetci veľmi dobre vieme, že bol to kamarát práve členov strany SMER, nie strany SNS, nie strany MOST, práve členov strany SMER. Udržiaval s nimi čulé kontakty. Platil si policajtov, platil si prokurátorov a mal na povel a mal na povel policajného prezidenta a jeho okruh a na povel si vedel vyžiadať pavúkov, vedel si vyžiadať rôzne informácie, ktoré potreboval na svoj biznis alebo na svoje aktivity súvisiace s politikou.
Ja nedávam vinu Petrovi Pellegrinimu, že Marian Kočner tu je alebo bol, alebo pôsobil, ja verím tomu, že Peter Pellegrini sa s ním nikdy nestretol. Však prečo by sa s ním aj stretával? Ale kolegovia Petra Pellegriniho s ním úzko spolupracovali, obchodovali, komunikovali a je naozaj smiešne dnes počúvať, že lebo Sulík, lebo Matovič, lebo Kollár.
A keď sme pri Kollárovi, tak Boris Kollár pozná Mariana Kočnera a nikdy sa tým netajil. A pozná ho 25 rokov. A poznať ho bude do konca svojho života. Lenže rozdiel je v tom, že Marian Kočner vydieral Borisa Kollára, chcel ho okradnúť o pozemky na Donovaloch, chceli ho "vypáliť" a jednoducho ich vzťah bol maximálne nepriateľský. O čom svedčí aj komunikácia, ktorú niektorí z novinárov videli.
Rozdiel je v tom, že na Borisa Kolára Marian Kočner robil tlačovky a vypisoval odmeny. To je v tom rozdiel, páni kolegovia, ak ste tu ešte niektorí z koalície, že čo mal Kočner s Kollárom. Asi to. Na rozdiel od iných kolegov z tejto koalície, ktorí s ním chodili vedľa parlamentu na kávičky a robili s ním biznis. Ktorí sa s ním stretávali, chodili na jachty a udržiavali úzke styky.
Viete, prečo som podpísal túto mimoriadnu schôdzu? Osobne nie kvôli Monike Jankovskej, lebo pre mňa tým, že sa vzdala funkcie, tak pre mňa je to vybavená vec v tomto smere. Túto schôdzu som podpísal kvôli tomu, pretože ma štve, v akej sociálnej situácii sú ľudia, pretože ma štve, v akom stave sú verejné financie, a preto, že ma štve, v akom stave je táto krajina.
Edo Heger už dnes rozprával o verejných financiách, my dnes veľmi dobre vieme, že vyrovnaný rozpočet nebude, že tá sekera bude niekde okolo jednej miliardy euro, žiaden vyrovnaný rozpočet nebude. A tá sekera miliarda bude len preto, že nejaký Andrej Danko chce nakupovať stíhačky, transportéry, rôzne nezmysly a vymýšľa si rôzne balíčky len preto, aby pred voľbami sa zapáčil svojim voličom. Pretože keď tu bolo dnes povedané, že Igorovi Matovičovi ide o politické prežitie, lebo má nízke preferencie, taký istý problém má Andrej Danko, taký istý problém má SaS-ka, taký istý problém má aj SME RODINA, taký istý problém má aj ix strán, že sme niekde medzi 5, 6, 7, 8 %. A nikto nevie, ako dopadnú voľby. Ale kvôli tomu, že idú voľby, tak nebudeme hovoriť o tom, že v akom stave je táto krajina?
Určite by mi pán premiér oponoval, že veď ale vianočné príspevky, obedy zadarmo, jasné, super. Obedy zadarmo vidíme v praxi, zadarmo nie sú. Lebo samosprávy sú zlé. Vidíme v praxi, že tie "sociálne balíčky" sú drobné. Tak ako Igor raz povedal, že táto vláda funguje tak, že oni vám v noci vykradnú špajzu - tak to bolo? - vykradnú špajzu a ráno vám s úsmevom na tvári prídu dať džem. A ešte im zatlieskajte, poďakujte im, pokloňte sa im. A ako to bolo dnes povedané? Že vám neďakujú ľudia na Slovensku, tak ako poniektorým. No jasne, že vám ďakujú ľudia, keď prídete na míting stranícky, kde navozíte ľudí zo Slovenska, tak vám tlieskajú, až sa zblázniť idú, že vlasy si trhajú.
Ale o tomto má byť politika? Tieto hádky - ukradol-neukradol, urobil-neurobil? Na toto tu máme súdy, na toto tu máme políciu. Naša politika, vážení, by mala byť o tom, aby sme pomohli ľuďom. Dennodenne aj vám ľudia píšu. Lebo viem, že aj vám ľudia píšu, nemá na lieky, nemá na toto, nemá na toto. Dnes som videl akože naozaj hnusné fotky a status zo Žiaru nad Hronom. Nehybný chlap, chorý, leží a spí na nejakej deke na zemi, na dlážke, lebo nemajú peniaze, nemá ani posteľ. O takýchto ľudí sa máme starať. Máme sa strať o matky s deťmi, máme sa starať o všetkých, ktorí sa postarať sami o seba nevedia. Nie všetko vyrieši trh. Štát by mal pomáhať týmto slabším ľuďom, kvôli tomu ste išli do politiky všetci.
Mňa tiež nebaví tú celý deň sedieť a počúvať tie hádky a zaklincuje to, chvalabohu, môj bývalý kolega, len tri mesiace bol môj kolega, absolútne stupídnym a stupídnym a ja neviem akým, pod úroveň vystúpením, to bolo niečo strašné. Áno, bolo to vtipné, smial som sa, ale smial som sa na jeho sprostosti.
Pán podpredseda vlády, pri všetkej úcte, dnes ste formálne stratili väčšinu. Vy ste na tomto človeku, čo tam hore sedí pod tým balkónom, nie je tu teraz, vy dnes formálne ste závislý od podpory takýchto poslancov, ktorí ste dnes videli jeho vystúpenie. A ja som videl, ako ste sa vy tu všetci tvárili aj vrátane predsedu vlády. Bolo vám trápne aj za neho. My sme sa hore hanbili, že sme ho dotiahli do parlamentu a, bohužiaľ, dnes tento človek rozhoduje o tom, či vy dnes máte väčšinu alebo nemáte väčšinu. Ja viem, že na to sa môžte už vykašľať pár mesiacov pred voľbami, už aj tak nič svetové neschválite okrem rozpočtu, to som veľmi zvedavý, ako dopadne hlasovanie, a na takýchto ľuďoch je dnes táto vláda závislá.
Ja si pamätám, pred dvomi rokmi, keď ste mali dohodnutý termín predčasných volieb, 7. júla, myslím, to bolo, po vražde, tak, tak jeden minister tejto vlády mi povedal, že, áno, ideme do predčasných volieb, pretože my sa nemôžme spoliehať na hlasy nejakého Marčeka. No dnes musíte. Áno, je to smutné, ja viem, že vás to neteší, viem, že je to situácia, z ktorej nie ste nadšení, ale na takýchto ľuďoch, ktorých, my sa za to hanbíme, že sme ich tu dotiahli, vy ste závislí dnes.
Táto vláda formálne stratila väčšinu v parlamente a "legitimitu", a keď som tu dnes počul od jedného kolegu z opozície, že táto schôdza aj tak nemá zmysel, lebo však čo, predčasné voľby tu nemajú zmysel, akože mesiac skôr hore-dole. Každý deň tejto vlády je pre Slovensko veľké mínus! Každý deň! Nielen v rozpočte, nielen vo výbere daní, ale v celkovej atmosfére spoločnosti.
A tak ako som dnes povedal vo faktickej, toto volebné obdobie mi pripomína už jedine obdobie Mečiarovej vlády z ´94 - ´98, keď sa vraždili ľudia, keď sa, v úvodzovkách, nechcem tu nejaké klišé rozprávať, "unášal štát", keď sa rozkrádal štát šialeným spôsobom a keď si tí, ktorí mali moc, robili, čo chcú, a správali sa tak arogantne ako v tomto volebnom období, že sa s mafiánmi a hlavami zločineckých skupín stretávali hneď vedľa parlamentu bez absolútnej štipky nejakej, nejakej, teraz poviem, základnej logiky, že tak nebudem pod nosom sa tu stretávať všetkým. Táto nie vláda, ale toto volebné obdobie mi pripomína obdobie ´94 - ´98.
A naozaj je to na zamyslenie, aby ste, kolegovia, aj do budúcna, lebo teraz už nič svetoborné neurobíme, naozaj zvážili, že načo my ideme do politiky. Či tu ideme preto, aby sme sa tu, síce už tu nikto nie je, ale aj tak to nepoužijem, aby sme tu sedeli na tých kreslách a stláčali ten gombík, lebo 80 % poslancov v tejto sále, a viete veľmi dobre, že je to tak, častokrát nemá šajnu, o čom sa hlasuje, najmä keď sa hlasuje o spoločných správach.
Ani ja častokrát nemám šajnu, že čo je spoločná správa bod päť. Teraz hlasujeme 7 až 11, tiež občas nemám šajnu, čo to je. Ale spolieham sa na kolegov, ktorí sa tomu venujú.
Na toto sme tu išli, aby sme stláčali gombík a sa tu prestravovali a boli stravníci? Však je to hanba. A je to naša hanba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ďakujem, že ste poukázali znovu na jednu vec, a to je, že vláda, ktorá si na začiatku stanovila za cieľ vybudovať akúsi hrádzu proti extrémizmu, visí na šnúrke od nohavíc kremlobota Marčeka, ruského agenta vítajúceho Nočných vlkov, človeka, ktorý išiel zastupovať Slovenskú republiku na okupovaný Krym, človeka, pri ktorom ešte aj poslanec Blaha pôsobí ako distingvovaný džentlmen. (Smiech v sále.) Na šnúrkach od nohavíc tohto človeka, tohto tovaru, ktorý si Boris Kollár kúpil ako mačku vo vreci a nevedel, čo kupuje, ktorý sa mu potom z toho vreca utrhol a nechal sa kúpiť niekým iným, na tomto človeku teraz stojí a podá táto vláda, hrádza proti extrémizmu. Nič viac vlastne nemôže symbolizovať ten úpadok a tú degeneráciu ako tento jeden holý fakt. A to by sa dali menovať iné veci, na ktorých by sme vedeli ten úpadok ilustrovať ďalej.
Ak pre nič iné, už pre toto by tá vláda mala skončiť, ale obávam sa, že, tak ako povedal Ondrej Dostál, že tí, ktorí reálne vytrhnú vláde moc z rúk, budú občania v nadchádzajúcich voľbách.

Ďakujem. Súhlasím s tým, čo bolo povedané tu o, bohužiaľ, kolegovi Marčekovi. Avšak keďže SMER a celá táto vláda je organizovaná skupina, tak, samozrejme, majú aj určité rezervy. A tie rezervy, samozrejme, je tá banda okolo Kotlebu. Takže hrádza proti extrémizmu v podstate pre prípad, že by Marček bol príliš náročný, tak tú rezervu zabezpečuje, samozrejme, Kotleba a jeho banda, ktorá vždy hlasuje s touto vládou, keď to tá vláda potrebuje. Keď to nepotrebuje, tak, samozrejme, hlasuje proti nim. Takže to majú zabezpečené. Čiže tam je potrebná mierna korektúra.
A ešte by som, pán kolega Pčolinský, mal drobnú pripomienku k inak výbornému vystúpeniu, myslím si, že ste trochu príliš zhovievavý voči stranám SNS a hlavne MOST - HÍD. Pripomínam, že z Kočnerovej Threemy ešte všetky správy nemáme. Uvidíme, čo ešte sa dozvieme.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský hovoril ako obvykle plynule a pekne, ale na záver, keďže je posledný zo zatiaľ prihlásených rečníkov, z tých prihlásených písomne, by sa žiadalo naozaj zvolanie. A z tých zvolaní ma napadá analógia so slávnym filmom Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni, kde hrdina filmu v istý okamih prevolá: "Súdruhovia, kdeže ste? Vylezte! Vojna už skončila." Dúfam, že to počujú a ešte sa dostavia.

Kávičkovanie pri parlamente, audiencia u Don Mariana je, samozrejmé, dôkazom straty súdnosti. Po tom všetkom, čo bolo o ňom popísané najmä Jánom Kuciakom, ale aj inými novinármi. Ale ešte za väčší fail považujem výmenu tisíc esemesiek alebo správ cez aplikáciu Threema a konanie, resp. ovplyvňovanie súdov v konkrétnych veciach, v ktorých mal Marian Kočner záujem. A to je vec, kvôli ktorej musela pani Jankovská vydať svoj mobilný telefón. To je vec, kvôli ktorej ju mal predseda vlády okamžite odvolať. To je vec, kvôli ktorej tu sedíme.
Áno, to, že niektorí poslanci proste nemajú súdnosť a ešte aj po tom všetkom si s ním tu kávičkovali pri parlamente, je to proste vizitka SMER-u. Fajn. Ale pani Jankovská mala byť okamžite odvolaná. To je alfa a omega dnešnej schôdze, z ktorej sa proste premiér Pellegrini jednoducho nevyvlečie.

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, kto bol prvý s re..., jaj, Martin. Tak nejak si to zrekapituloval, to, čo som povedal. Ja chcel by som sa ospravedlniť kolegom poslancom, keďže dúfam, že to nikto nepozerá už teraz z verejnosti, lebo hanbím sa, naozaj sa hanbím za tie tri-štyri roky za môjho kolegu, chvalabohu, len dva či tri mesiace kolegu, pretože každé jeho vystúpenie je pamätné.
A, pán podpredseda vlády a pán podpredseda parlamentu, keď si spomínate, pred nejakým časom ste tu sedeli, keď sa robilo programové vyhlásenie vlády Petra Pellegriniho a jedným z posledných vystupujúcich bol práve spomínaný kolega. A pamätáte si asi jeho vystúpenie, keď tu kričal po poslancoch, že eštebák, LGBT, nohavičky. Ja si pamätám, že za ním sedel predseda vlády Pellegrini a takto si držal hlavu a zakrýval si oči, lebo sa tiež hanbil a bolo mu to nepríjemné.
Ja som vedel, že môj kolega, bývalý, že dnes vystúpi, a vedel som, že to bude niečo podobné, ale on prerazil to dno. A, bohužiaľ, na takomto človeku dnes stojí táto vláda, keďže formálne ste prišli o parlamentnú väčšinu. Všetci vieme, že neformálne ju stále máte, keďže nikdy tu nie je 100-percentný počet poslancov. Ja vám k tomu, samozrejme, ironicky gratulujem, ale už len päť mesiacov snáď to nejako spolu vydržíme a po voľbách sa karty rozdajú nanovo.
Ostatným poslancom ďakujem za reakcie.
A, Gábor, ešte k tebe jednu vec. Áno, Jankovská, je to problém tisíc správ, ale vieš veľmi dobre, že tých káuz a správ a tých prúserov je toľko, že Jankovská je taká kvapka v mori.

Takže, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som možno tak na záver zhrnul svoje pocity z rozpravy aj z dnešného dňa. Síce na piaty pokus, ale nakoniec po tridsiatych ("tridsiatich", pozn. red.) rokoch od revolúcie, síce na piaty pokus, ale dočkali sme sa uplatnenia nášho ústavného práva. Väčšina, ktorá tu je, ktorá si vysvetlila demokraciu ako tyraniu väčšiny alebo diktát väčšiny, nám štyrikrát zobrala naše ústavné právo, aby sme zvolali schôdzu na vyslovenie nedôvery Petrovi Pellegrinimu. Ale keďže sa báli toho možno, čo tu budeme hovoriť, a báli sa toho, aby sme im nadstavili zrkadlo, tak štyrikrát nám to právo zobrali. Ale dobre.
Možno práve to, že sme si povedali, že neskloníme hlavy a podali sme tú ďalšiu schôdzu, ich presvedčilo, že asi len tak ľahko si s nami neporadia. Takže som veľmi rád, že strana SaS sa pridala, že sme držali v tejto veci dokopy, že nás podporili takisto aj dvaja poslanci, myslím, aj pri tejto druhej schôdzi, zo SME RODINA, že sme rýchlo tie podpisy vyzbierali a že sme im spoločne to zrkadlo mohli nadstaviť. Mrzí má, to musím povedať, že nevystúpil žiaden poslanec v rozprave z PS/SPOLU, z KDH a Za ľudí. To sú tri strany, s ktorými by sme mali vytvoriť tú alternatívu. A v takejto situácii si myslím, že bolo správne, aby prišli, vystúpili a spoločne aby sme tu bojovali. Nechali nás v tom samých. De facto sme bojovali tri strany z opozície, to znamená SaS, OĽANO a SME RODINA, keď zoberieme z tých vystúpení. Hovorím, mrzí ma to. Trošku by sme mohli byť schopní odložiť si svoje vlastné egá do šuflíčka, lebo v tejto chvíli to bolo vo verejnom záujme, v spoločnom záujme a ľudia chceli vidieť aj tento symbol.
Už ma to mrzelo aj vtedy, keď ste mali tlačovku o deviatej ráno pred parlamentom a o desiatej, keď sa hlasovalo, tu päť poslancov z ôsmich z PS/SPOLU nebolo. Ako zamrzí to, ale, dobre, myslel som si, že stalo sa. Ale tu sme vás potrebovali, ľudia, či už si hovoríte nová politika alebo noví politici, akokoľvek, alebo nové politické strany, ale pokiaľ viem, tak KDH tu má de facto už dnes troch poslancov, PS/SPOLU má ôsmich či deviatych ("deviatich", pozn. red.), ôsmich, Za ľudí, myslím, že jednu poslankyňu. Ani jeden z týchto ľudí nás nepodporili. To ma mrzí, veľmi ma to mrzí. (Reakcia z pléna.) Ako? Bohužiaľ, ani tu celý deň neboli. Myslím, teraz na finálne došiel Martin Poliačik. Myslím, že nejaké to interview pre kamery dal, ale bolo podstatné tu vystupovať, tu vystupovať a tu sa biť a tu hovoriť argumenty, nie do kamery hovoriť o tom, že sme celý deň bojovali.
Čiže to bola taká kritika do radov opozície. Ale myslím si, že takto pred polnocou si môžme dovoliť byť aj sebakritickí, a v mojom prípade, myslím si, že je to aj také pochopiteľné a očakávané. S prepáčením, ja sa neseriem a pravdu hovorím vlastným, cudzím, komukoľvek, lebo myslím si, že tá pravda v tomto oslobodzuje.
Takže, Martin, keď si teda aj na fajront prišiel, či už skrz, či už skrz interview do kamery, to už je jedno, ale skús odkázať do vlastných radov, že nevyhráme ten súboj, nevyhráme vojnu za očistu Slovenska od mafie, ak naďalej pôjdete touto nejakou cestou, kde sa budete strániť, a akcie, ktoré, ktoré organizujeme my, či už je to protest pred, pred Jankovskou alebo takáto schôdza, keď nás neprídete podporiť možno v ťažkej chvíli, dôležitej, ale práve v symbolickej a kľúčovej, kedy ľudia potrebujú vidieť, že dokážeme ťahať spolu. Vám by to neublížilo, nám by to veľmi pomohlo a ľudia by to mimoriadne ocenili.
Mrzí ma rovnako, že poslanci SMER-u neboli schopní podporiť svojho vlastného premiéra. Že ich tu bolo päť a pol, niekedy šesť a pol. A potom, keď sme na to upozornili, tak radšej prišli s konštruktom, že oni tu vlastne na protest nebudú. Čiže tých päť a pol sa odsťahovalo do salónika a zrejme si niečo popili. Okej, na zdravie. Ale vašou úlohou bolo obhajovať premiéra a obhajovať zločin, ktorý spáchal, lebo spáchal zločin voči spravodlivosti. Lenže to dosť blbý pocit hovoriť prázdnym stoličkám. Je tu vlastne niekto zo SMER-u? Aha, až jeden človek. Aha, druhý. Nie, vy ste z SNS? Dobre. (Reakcie z pléna.) Ja si myslím, že čert ako ďábel, takže nemusíte sa až tak príliš urážať. Ťaháte to spolu tri a pol roka. Slovensko ešte dlhé roky bude plakať za týmto obdobím.
Ja zase na druhej strane verím, že toto je posledný 169 dní vlády, akejkoľvek vlády, v ktorej bude SMER alebo akýkoľvek jeho pohrobok. Že táto strana jednoducho je na trajektórii do politického hrobu a skončí presne takisto, ako skončilo HZDS. Za to, čo táto strana napáchala, si nič iné nezaslúži. Takisto ako SNS. Pevne verím, že pod vedením táto loď, pod vedením kapitána Danka, veľmi úspešne stroskotá a zaparkuje do histórie.
Zároveň verím, že strana PS/SPOLU, Za ľudí aj KDH sa pridá k nám, k tej teda dobre starej opozícii, v ktorej Martin Poliačik dlhé roky bol, ale tak teraz sa prevtelil, a že spoločne potiahneme, že spoločne zabojujeme, spoločne dáme ľuďom nádej, že dokážeme si Slovensko zobrať späť, že dokážeme zobrať si späť unesený štát a dokážeme zo Slovenska spraviť krajinu, kde právo bude platiť pre každého rovnako bez ohľadu na obsah jeho peňaženky, bez ohľadu na to, aké čísla telefónne má v svojom mobile, kde nebudeme operovať zdravé kolená, kde nebudeme dávať dotácie pre poľnohospodárov, ktoré si vykážu niekde na parkovisko alebo na letisko, len preto, lebo je to naša žena alebo náš človek, kde budeme spravovať krajinu efektívne, nebudeme zadlžovať naše deti, kde nebudeme ľudí klamať a budeme im vždy hovoriť pravdu.
Čiže chcem z tohto miesta napriek tomu, že ste nás neboli schopní podporiť, vás vyzvať, aby ste sa správali zodpovedne a odteraz pristupovali k akciám, teda nás, starej opozície, ako k akciám, ktoré sú naše spoločné, ktoré, nemôžme pozerať na to, že to by sa vám upadlo z krásy, ak by ste nás podporili, ale pozerať vždy na to, že aký je cieľ tej akcie, aký cieľ je toho možno mimoriadneho odvolávania alebo nejakého protestu, alebo akejkoľvek inej našej aktivity, a nepozerať na to, že či ste to vymysleli vy alebo my. Lebo myslím si, že taká veľkodušnosť v tomto pomôže vám, pomôže nám a hlavne dokážeme takýmto spoločným postupom a spoločnými signálmi v ľuďoch vzkresať ("vzkriesiť", pozn. red.) nádej, že alternatíva a zodpovedná alternatíva skutočne existuje.
Lebo keď chceme, aby ľudia prišli voliť nejakú bandu egomaniakov a zverili im správu svojej vlastnej krajiny, tak tí ľudia radšej ani k tým voľbám neprídu. A bude vládnuť mafia ďalej a bude nám tu vládnuť desiatky ďalších rokov. A dopadneme tak, ako možno ani v najhoršom sne dnes nás nenapadne, že by sme dopadli.
Mrzí ma, že Peter Pellegrini nebol schopný si priznať chybu. Očakával som fakt, dobre, povedal som to dneska raz, že, že som naivný, a ja som naozaj úplne úprimne tak 1 : 1 očakával, že možno po tom hodinu trištvrte mojom vystúpení, že si tak trošku vstúpi do svedomia a príde sem a povie, že, no dobre, priznávam, aspoň že som mohol rýchlejšie reagovať a mohol som ju intenzívnejšie vyzvať, alebo teda mohol som ju vyzvať, aby odstúpila. Nebol schopný to spraviť. Síce na začiatku som myslel, teda že, dobre, aspoň teda vystúpi, že pár viet a nejakým spôsobom sa odparkuje a nebude útočiť. Potom sa rozbehol. Potom ukázal takú tú svoju autentickú tvár a vynadal, komu mohol vynadať. Bolo to síce slušne povedané, ale obsah bol veľmi vulgárny, arogantný a prejavil sa ako človek, ktorý naďalej bude hájiť svoju rodinu, svoju mafiánsku rodinu s názvom SMER - sociálna demokracia.
Ďakujem ešte raz, kolegovia, ktorí ste podporili túto iniciatívu. Ďakujem teda, hovorím, SaS-ke, SME RODINA, že sme to spoločne potiahli aj teda vystúpeniami a že sme trošku zabojovali za to, aj keď dopredu sme vedeli, že, že sa podržia.
Jasné, že v utorok bude dosť hlasov. Budú tam mať kúpeného Marčeka, Šimkovičovú a Holúbeka. Na šnúrkach týchto ľudí dnes visí osud vládnej koalície. Kúpili si ich po voľbách, teraz si ich budú kupovať ešte navyše pri každom hlasovaní. Ten chrapúň Marček, čo tu vystupoval, z tých slov, myslím si, že každý z nás uzná, že je namieste mu povedať chrapúň, ten si to bude užívať, ale hovorí to o tom alebo je to zrkadlo tej vládnej koalície, ktorá nám vládne.
Ale my všetci myslime iba na jedno, máme pred sebou 169 dní, kde musíme vyslať ľudom signál, že sme zodpovední, že nám na Slovensku naozaj záleží, že dokážeme premostiť nejaké antipatie navzájom voči sebe v opozícii a dokážeme v rámci demokratickej opozície zabojovať.
A keď som sa teda vyjadroval k tým, čo tu vystupovali alebo nevystupovali, tak už spomeniem iba to, že je úplne také sympatické, sympatické nie, ale symptomatické, čiže príznačné, že nevystúpil nikto z SNS na obhajobu premiéra, nevystúpil nikto z MOST-u - HÍD a úplne krásne je, že nevystúpil nikto od Kotlebu. Lebo kto bude v týchto voľbách voliť Kotlebu, bude voliť Roberta Fica. To je rovnica, ktorú musíme ľuďom vysvetliť a je to taká naša spoločná úloha, lebo veľmi veľa ľudí, ktorí, ktorí sa sklamali v politike, tak si hovoria, že už jediná šanca je, ako tú politiku upratať, je dať hlas Marianovi Kotlebovi. Ale kto bude voliť Kotlebu, je to presne to isté, ako keby volil Fica.
Takže poprosím vás, kolegovia, kde môžte, komunikujme túto jednoduchú rovnicu a toto jednoduché pravidlo, ktoré bude platiť v týchto voľbách.
Peter Pellegrini si nezaslúži byť premiérom. Stal sa premiérom, to musím povedať, že, dať za pravdu Andrejovi Dankovi, vlastne náhodou vyskytol sa v tejto pozícii, čiže nebol tam nejakým spôsobom ľuďmi nominovaný, nevyhral voľby, nebol, nebol lídrom nejakej kandidátky alebo nemal najviac krúžkov, ale aj keď potreboval Robert Fico nejaký figový list, tak použil svoj klasický, síce už ošúchaný, ale použil ten svoj klasický figový list a zakryl tú svoju nahotu, v ktorej ho odhalilo obdobie po vražde Jána a Martiny.
Svoju úlohu si plní pre voličov SMER-u z preferencií, konštatujúc, relatívne dobre, preferencie sa ustabilizovali niekde na dvadsiatych ("dvadsiatich", pozn. red.) percentách. Jednoducho pekná tvár, slušné reči, ale skutky mimoriadne zlé. Skutok, za ktorý sme ho dnes takto politicky súdili, bol skutok, kedy zlyhal a odmietol stáť na strane spravodlivosti, ale sa rozhodol, že bude naďalej stáť na strane mafie tak, ako poctivo to robil od roku 2006 či od roku 2002, kedy sa vlastne za SMER v politike vyskytol.
Sklamanie. Na druhej strane aspoň vieme, s kým máme do činenia. Síce vieme, že tá schôdza dopadne tak, že nedôveru mu nevyslovíme, lebo nás nie je jednoducho dosť, ale bola to naša ústavná povinnosť, naše ústavné právo, aby sme takýmto spôsobom upozornili na chybu a zlyhanie premiéra Slovenskej republiky, človeka, ktorý bol alebo je určený od toho, aby, aby chránil spravodlivosť pred akýmkoľvek vplyvom mafie. Človeka, ktorý na križovatke svojej vlastnej, na ktorej stál, sa rozhodol uprednostniť záujmy mafie pred záujmy nás všetkých, pred záujmami voličov SMER-u, nás ostatných alebo ľudí, ktorí voliť nechodia. Človeka, ktorý zlyhal vtedy, kedy mohol sa odstrihnúť od mafiánskej histórie SMER-u, mohol sa odstrihnúť od Roberta Fica a mohol zo SMER-u možno urobiť niečo lepšie. Ale rozhodol sa, že naďalej tú stranu nechá v rukách ľudí, ktorí dovolili, aby si sprivatizovali políciu mafiáni z Nitry, ktorí dovolili vyrásť človeku ako Marian Kočner, ktorý si následne objednal vraždu, bola zabitá i snúbenica, zrejme si objednal vraždu aj špeciálneho prokurátora, jeho rodiny a ďalších ľudí.
Svojím konaním sa Peter Pellegrini priznal alebo prihlásil do klubu fanúšikov Mariana Kočnera, do klubu fanúšikov Moniky Jankovskej, opičky to Mariana Kočnera, do klubu fanúšikov Kaliňáka, Fica a ďalších ľudí, ktorí zo strany, ktorá má vznešené, vznešený, vznešenú sociálnu demokraciu alebo sociálne cítenie priamo v názve, urobila slúžku mafie.
Mňa to mrzí, ale ďakujem vám za dnešný boj, ktorý sme bojovali. Nejakých jedenásť hodín máme za sebou.
Dobrú noc vám prajem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili 14 poslanci. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia v znení, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu.

Ďakujem pekne za slovo. Len pripomínam členom zdravotného výboru, že dnes bude poslanecký prieskum na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o 12.00 bude nás čakať autobus. Ďakujem.

(Rokovanie 50. schôdze NR SR sa skončilo o 9.10 hodine.)

(Po skončení rokovania 50. schôdze a po prestávke pokračovalo rokovanie 49. schôdze NR SR.)