51. schôdza

Čiže znenie návrhu. Navrhujem, aby Národná rada na rokovanie zaradila nový bod – odvolanie predsedu Národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča z postu podpredsedu Národnej rady.
Odôvodnenie: Martin Glváč dlhodobo a vedome komunikoval so závadovou osobou Alenou Zsuzsovou, hoci vedel, že táto osoba bola vyšetrovaná v súvislosti s vraždou primátora Hurbanova. Túto skutočnosť zatajil, robil to jako minister obrany a zároveň po smrti Jána a Martiny sa vysmieval ľuďom, ktorí protestovali v súvislosti so smrťou Jána a Martiny. Takýto človek je hanbou na tomto poste, nemá tam čo robiť a je doslova pľuvancom do očí pozostalých po Jánovi a Martine. Dupľom v čase, kedy je vyšetrovaný a čoskoro pred súdom bude stáť objednávateľ vraždy Marian Kočner, s ktorým dlhodobom udržiaval priateľské vzťahy a chodil s ním na dovolenky na jachty do Chorvátska.

Navrhujem, aby sa bod 124, návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (tlač 1740), prerokoval vo štvrtok 24. októbra po bode interpelácie a aby sa o ňom hlasovalo v ten istý deň o 17.00. Návrh odôvodňujem tým, že je potrebné, aby sa tomuto bodu dala primeraná vážnosť. Ja som dnes na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sme si pozvali troch kandidátov na členov Súdnej rady, umožnili im vystúpiť a umožnili poslancom, aby im položili otázky. Vzhľadom na situáciu, aká je dnes v justícii, si myslím, že o to vážnejšie by sme mali pristupovať k výberu členov Súdnej rady. Môj návrh bol odmietnutý aj s poukázaním na to, že sa pravdepodobne bude hlasovať už tento týždeň. Takže ak by sme vytvorili na to dostatočný časový priestor, mohli by sme vypočuť kandidátov na toto dôležité miesto.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, na základe uvedeného stanoviska pánom predsedom predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1840 z 2. októbra 2019 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 1. októbra 2019 uviedla dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v častiach II a III a navrhla, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti IV nasledovne:
1. V čl. I päťdesiatom ôsmom bode § 28 ods. 4 schváleného zákona sa vypúšťa druhá veta.
2. V čl. I sa vypúšťa stodvadsiaty deviaty bod.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto:
Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 317 z 9. októbra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienok prezidentky Slovenskej republiky.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať: Po prvé, spoločne o pripomienkach prezidentky Slovenskej republiky pod bodmi 1 a 2 uvedených v II. časti spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Po druhé, o predmetom zákone vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení prijatých pripomienok.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 320 z 9. októbra 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Jána Kvorku informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som sa vyjadril, pani poslankyne, páni poslanci, k uvedenému návrhu zákona, vráteného pani prezidentkou Slovenskej republiky. Pani prezidentka v nadväznosti na svoje výhrady navrhla v časti IV. svojho stanoviska dve konkrétne zmeny.
V prvej pripomienke navrhuje v čl. I päťdesiatom ôsmom bode § 28a ods. 4 schváleného zákona vypustiť druhú vetu. (Zaznievanie gongu.) Táto veta sa týka výnimiek zo správneho konania, kedy sa v prípade mimoriadneho situácie v lesoch nemalo účastníkom konania, t. j. vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa oznamovať začatie konania o vyhlásení mimoriadnej situácie v lesoch a uložení opatrení na jej riešenie. Účelom § 28 nebolo obmedzenie informovania účastníkov konania, pretože je odôvodnené predpokladať, že účastníci konania sú so stavom svojho majetku oboznámení a teda sú si vedomí, že na ich majetku vznikla mimoriadna situácia. Návrhom sa len malo umožniť urýchlene riešiť ukladanie opatrení na ochranu lesa v tých prípadoch, kedy títo účastníci nevykonávali potrebné opatrenia, resp. ich vzhľadom na rozsah mimoriadnej situácie vykonávali v nedostatočnom rozsahu. Cieľom bolo v prípade takejto mimoriadnej situácie urýchlene riešiť nepriaznivý stav s priamym negatívnym dopadom na stav lesa, nie teda obmedziť informovanie účastníkov konaní alebo zainteresovanej verejnosti. Z hľadiska priebehu konania a účelu zákona úprava navrhnutá pani prezidentkou nie je problematická.
V druhej pripomienke navrhuje pani prezidentka v čl. I vypustiť stodvadsiaty deviaty bod, ktorým sa upravovalo procesné postavenie zúčastnených osôb v konaniach podľa zákona o lesoch. Účelom navrhovaných ustanovení tohto bodu novely zákona o lesoch bola presnejšia a jednoznačnejšia právna úprava práv a povinností zúčastnených osôb, ako aj postupov orgánov štátnej správy lesného hospodárstva umožňujúcim účasť zainteresovanej verejnosti v konaniach podľa zákona o lesoch. Ak by neakceptovanie pripomienky pani prezidentky malo predstavovať prekážku na schválenie novely zákona ako celku, nie je opodstatnené ju neakceptovať.
Podľa názoru pani prezidentky sa predkladaný návrh novely zákona o lesoch nedostatočne vysporiadal s konaniami Európskej komisie proti Slovenskej republike. V danej veci je v prvom rade potrebné upozorniť, že ide o konanie za nesprávnu aproximáciu smerníc Európskej únie o biotopoch a vtákoch, ktoré sú do právneho poriadku Slovenskej republiky preberané najmä zákonom o ochrane prírody a krajiny. Zákonom o lesoch sa len upravujú väzby a postupy súvisiace s uplatňovaním zákona o ochrane prírody a krajiny v podmienkach starostlivosti o lesy zabezpečovanej podľa zákona o lesoch. Preto treba tieto novely posudzovať spoločne. Keďže majú v tejto časti rovnaký cieľ, navyše podľa predkladateľa týchto návrhoch, ktorým je vláda, ako aj podľa stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky sa práve z dôvodu vzájomných väzieb a prepojení oboch predpisov navrhlo spoločné nadobudnutie ich účinnosti.
Ak by novela zákona o lesoch nenadobudla účinnosť zároveň s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, je treba upozorniť, že zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý už pani prezidenta podpísala, nebude v mnohých ustanoveniach vykonateľný a realizovateľný v praxi. Na to, aby Slovenská republika v úplnom rozsahu vyhovela námietkam Európskej komisie vzneseným konaním proti Slovenskej republike a aby sa dosiahla úplná transpozícia spomenutých smerníc, je potrebné, aby oba tieto zákony nadobudli účinnosť spolu.
Napriek výhradám k argumentácii pani prezidentky uvedenej v jej stanovisku, ktoré však nie je opodstatnené bližšie rozoberať, odporúčam prijať obe pripomienky pani prezidentky a schváliť návrh zákona ako celok, pretože je to nevyhnutné s ohľadom na to, že bez prijatia tejto novely zákona o lesoch by už schválený zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý medzitým už pani prezidenta podpísala, nebol v praxi vykonateľný a realizovateľný. Je teda aj v záujme ochrany prírody a krajiny na Slovensku potrebné prijať tento zákon, najmä ak jeho neschválením hrozia Slovensku finančné sankcie značného rozsahu za nesprávnu aproximáciu práva Európskej únie. Je teda na nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme tento zákon ako celok schválili, a ja vás žiadam o podporu prijatia tohto zákona. Ďakujem.

Poprosím, keby sme mali hlasovanie dnes o 17.00 hodine.

Ďakujem. Vážený pán predseda, dámy, páni, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších prepisov.
Návrh zákona v čl. I reaguje ma požiadavky z aplikačnej praxe týkajúce sa spresnenia a doplnenia základných pojmov, ktoré v súčasnom znení nereflektujú legislatívny vývoj v oblasti energetiky na reálny vývoj podnikania v energetike. Ide napríklad o spresnenia nasledovných pojmov, ako je definícia konečného spotrebiteľa, koncového spotrebiteľa v domácností a elektroenergetického podniku, resp. plynárenského podniku.
Vzhľadom na rozširujúcu sa elektromobilitu návrh zákona uvádza do praxe osobitné ustanovenie pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, nakoľko táto problematika nebola v oblasti daní doposiaľ upravená.
Návrh zákona tiež zavádza oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách. Technicky odôvodnené straty, pri ktorých sa bude uplatňovať oslobodenie od dane, musia byť uznané správcom dane. Jedná sa napríklad o zničenie pri skladovaní, prípadne pri požiare alebo prírodnej katastrofe.
V čl. II sa spresňuje predmet dane z minerálneho oleja, upravujú sa podmienky na uplatnenie zníženej sadzby dane na motorový benzín z dôvodu nedostupnosti biopalív druhej generácie. Neprijatím navrhovanej úpravy by nemohla byť uplatnená zvýhodnená sadzba dane na benzín z dôvodu neprimiešania stanoveného objemu biozložky druhej generácie a musela by sa uplatniť základná sadzba dane, čo by znamenalo zvýšenie ceny jedného litra benzínu o 0,033 eura.
Návrh zákona tiež umožní užívateľskému podniku zákonným spôsobom zneškodniť znehodnotený daňovo zvýhodnený minerálny olej. Novela zákona vyvolá potrebu úpravy informačných systémov Finančnej správy s výdavkami vo výške 135 000 eur.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriky, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu vládneho zákona:
Národná rada uznesením č. 1996 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu zákonu.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením 496 zo dňa 10. októbra 2019, ústavnoprávny výbor uznesením č. 733 z 8. októbra 2019 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 397 tiež z 10. októbra.
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 14 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 500 z 15. októbra 2019.
Zároveň ma týmto uznesením výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem. Pripravili sme spolu s kolegyňou Ankou Zemanovou jeden pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Konkrétne sa budeme baviť o dani, ktorá je dnes alebo od ktorej je dnes oslobodené uhlie. Myslím, že tento návrh by sa mohol páčiť aj pánovi ministrovi, pretože prinesie do štátnej pokladne istý obnos peňazí. A takisto by som vás rád možno upozornil aj na ďalšie súvislosti, ktoré s uhlím dnes súvisia a kde naozaj štátny rozpočet prichádza o nemalé peniaze.
Na Slovensku máme dnes dve uhoľné elektrárne. Jedna sa nachádza v Novákoch a druhá sa nachádza vo Vojanoch. V prípade tej, ktorá sa nachádza v Novákoch, tak táto elektráreň funguje vďaka tomu, že tu máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme a táto elektráreň musí povinne vykupovať domáce uhlie, a to až do roku 2023. V prípade tej vo Vojanoch, táto nakupuje uhlie zo zahraničia a dodáva elektrinu predovšetkým na reguláciu, prípadne na trh.
No, a treba sa pozrieť alebo teda odporučil by som sa pozrieť najmä na to uhlie, ktoré sa ťaží na Slovensku, kde naozaj tie dotácie, ktoré dnes platíme v cene elektriny, sa šplhajú každoročne až na sumu 115 mil. eur. Je to politické opatrenie, ktoré prijali politici, ale odmietli za to prevziať zodpovednosť. Súčasne ale spoločnosť, ktorá ťaží toto uhlie, užíva aj ďalšie výhody. Jedna z nich je napríklad úľava z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Dnes za objem uhlia, ktoré každý rok vyťažia, dosahuje hodnotu alebo teda tie poplatky, ktoré za to vyťažené uhlie platia, je 60-tisíc eur. Je tam isté vládne nariadenie, podľa ktorého je tá sadzba znížená na 0,1 % prechodne, to prechodné ustanovenie platí už 17 rokov. A podľa správnosti malo by to byť každý rok 1 200 000 eur. Čiže toto je taký prvý výpadok v tom štátnom rozpočte, konkrétne v Envirofonde, pretože tieto poplatky sú určené pre Envirofond.
Takisto za toto uhlie, ktoré sa doma vyťaží, by mali platiť aj spotrebnú daň. V prípade toho dovezeného je to ten, kto to uhlie dováža tým platcom. Tu sa bavíme o sume asi 19 mil. eur, tu neplatia, samozrejme, nič.
No, a dnes na tejto schôdzi budeme prerokovávať aj jeden návrh pána poslanca Bašku, ktorý ide opäť Hornonitrianskym baniam zabezpečiť lacnú pracovnú silu, a to tým spôsobom, že vlastne baníkom, ktorí opustia v rámci transformácie svoje povolanie na Hornej Nitre, tak štát bude vyplácať tzv. kompenzácie. No nič nebráni potom Hornonitrianskym baniam na nejakú inú prevádzku zamestnať týchto ľudí naspäť, napríklad za minimálnu mzdu, ale štát im bude túto kompenzáciu napriek tomu, že sú naďalej zamestnaní, tak im bude naďalej vyplácať. To sa bavíme asi o piatich až ôsmich miliónoch eur.
No, a v neposlednom rade, keď už sa teda bavíme o tejto spoločnosti, by som upozornil na ich pohľadávky, ktoré k 31. 12. 2018 boli vo výške 17 mil. eur. To znamená, že my naozaj, štát dotuje a dopláca na fungovanie jednej súkromnej spoločnosti, ktorá ešte k tomu má aj pohľadávky 17 mil. eur.
A teraz k tomu samotnému návrhu zákona, prečo ho predkladáme a čo je takým tým základným motívom. Slovensko sa prihlásilo k boju proti klimatickej zmene. Máme tu rôzne záväzky, ktoré nás tlačia do toho, aby sme napríklad v roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu a túto uhlíkovú neutralitu, tu sa bavíme nielen pri výrobe elektriny, ale naozaj vo všeobecnosti.
V prípade elektriny ale toto môžme pomerne jednoducho a rýchlo dosiahnuť. To je vďaka tomu, že máme naozaj tú boltovú situáciu, že máme iba tieto dve elektrárne. Tá elektráreň v Novákoch táto svoju prevádzku alebo životnosť pomaličky končí. Koniec koncov aj naším spoločným tlakom, aj návrhmi, ktoré strana SaS dlhodobo predkladala, bolo, aby to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia sa skončilo v roku 2023 a nakoniec sme naozaj do tohto aj súčasnú vládu dotlačili. Takže naozaj to súčasné nariadenie, podľa ktorého je to tých 115 mil. eur dnes, môže to byť na budúci rok aj viacej, tak toto sa v tom dvadsiatom treťom jednoducho skončí.
Náš pozmeňujúci návrh ale hovorí o tom, že na toto uhlie, tým, že naozaj pri jeho pálení vznikajú nemalé emisie, že je to naozaj škodlivé voči životnému prostrediu, tak by sme mali túto spotrebnú daň alebo to oslobodenie od spotrebnej dane zrušiť. Keďže máme tu dnes túto výnimku, ktorú prijala alebo rozhodla o tom tá vláda do toho dvadsiateho tretieho, tak do toho dvadsiateho tretieho ponechávame túto spotrebnú daň podľa nášho pozmeňujúceho návrhu vo výške jednej desatiny z toho, čo by mali, mali bane ako výrobca alebo teda producent tohto uhlia platiť, a to je teda 1,9 mil. eur po tomto roku 2023. Teda v dvadsiatom štvrtom a neskôr by to už mala byť plná suma, ktorá by sa uplatňovala na uhlie pri výrobe elektriny z domáceho uhlia, ako aj pri výrobe kombinovanej výroby elektriny a tepla. To znamená, že je to aj taký ten faktor, ktorý by mal zabrániť ďalšej takejto produkcii, a teda aby sme naozaj práve to spaľovanie toho uhlia z tej našej, z tej našej produkcie elektriny jednoducho kompletne vynechali.
Súčasne ale treba povedať, že napríklad elektrina vyrobená z domáceho uhlia v prípade Novák je regulovaná. Je regulovaná aj kvôli tomu, že tam platí to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Keďže je regulovaná, keď sme predkladali tento návrh, tak vznikla obava, že, dobre, tak my to zaťažíme spotrebnou daňou, teda vidíme odtiaľto výnimku, a oni si to v rámci regulácie, samozrejme, dajú ako výdavok. A teda zas to v konečnom dôsledku zaplatí iba ten spotrebiteľ. Toto určite robiť nechceme, a preto aj v rámci nášho návrhu hovoríme o tom, že spotrebná daň nebude oprávneným výdavkom v rámci regulovanej ceny.
V prípade Vojan to bude pochopiteľne tak, že tým, že oni sú na tom konkurenčnom prostredí, tak budú musieť súťažiť s ostatnými zdrojmi, ktoré sú na trhu, a tam sa to teda toho konečného spotrebiteľa tiež nejakým spôsobom nedotkne.
Prečítam odôvodnenie teraz, aby teda bolo možno troška jasnejšie, čo tým plánujeme a aby som naplnil a popísal všetky ostatné body.
Takže z dôvodu a prijatia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boja proti klimatickým zmenám s cieľom prechodu na nízko uhlíkovú energetiku, takzvaných environmentálnych dôvodov, sa navrhuje zrušiť doterajšie oslobodenie od spotrebnej z dane z uhlia vzťahujúce sa na používanie uhlia na energetické účely, to znamená, aj na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Smernica Rady 2003/96/ES z 23. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (mimoriadne vydanie, kapitola 9 zväzok 1) v platnom znení umožňuje neaplikovať inak obligatórne oslobodenie týchto spôsobov použitia uhlia od spotrebnej dane z dôvodov environmentálnej politiky, pričom v takom prípade sa umožňuje ustanoviť spotrebnú daň aj pod minimálnou úrovňou zdaňovania (čl. 14 ods. 1 písm. a) smernice). Rovnaký režim možno aplikovať aj na zdanenie používania uhlia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Z dôvodu, že Slovenská republika v súčasnosti uplatňuje opatrenie štátnej pomoci pri využívaní tepelnej elektrárne Nováky spaľujúcej domáce hnedé uhlie (tzv. všeobecný hospodársky záujem), a to najneskôr do konca roka 2023, navrhuje sa v období rokov 2020 až 2023 uplatňovať zníženú sadzbu dane na úrovni 1,06 eura/t. Po uplynutí tejto doby sa uplatní štandardná sadzba dane vo výške 10,62 eura/t. Súčasne, a to z dôvodu potreby trvať na základnej environmentálnej zásade znečisťovateľ platí, sa v bode 2 pozmeňujúceho návrhu navrhuje vylúčiť možnosť započítania spotrebnej dane z uhlia používaného na energetické účely do ceny uhlia dodávaného konečnému spotrebiteľovi uhlia, to je § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Z toho istého dôvodu sa navrhuje do zákona doplniť aj nový článok III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorým sa náklady regulovaných subjektov v energetike spojené s obstarávaním energií, surovín a technologických hmôt zodpovedajúce spotrebnej dani z uhlia vylúčia z okruhu ekonomicky oprávnených nákladov započítateľných do cien určovaných a schvaľovaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. To znamená, že naozaj ten koncový spotrebiteľ na toto nedoplatí ani centom.
Teraz by som si teda dovolil prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej daní z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 33 vkladajú nové body 33 až 38, ktoré znejú:
"34. § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Sadzba dane
(1) Sadzba dane na uhlie, okrem uhlia používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje vo výške 10,62 eura/t.
(2) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023 vo výške 1,06 eura/t.
(3) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2024 vo výške 10,62 eura/t.".
35. V § 19 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g).
36. V § 20 ods. 1 sa slová "podľa § 19 písm. a) až g) a i)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. a) až e) a g)".
37. V § 20 ods. 5 a 8 sa slová "podľa § 19 písm. h)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. f)".
38. V § 20 ods. 10 písm. a) sa slová "podľa § 19 písm. d) až g)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. d) až e)".".
Body 34 až 38 v čl. I nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie:
"44. Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27a Vylúčenie zahrnutia dane z uhlia do ceny uhlia
Súčasťou ceny uhlia dodaného konečnému spotrebiteľovi uhlia a používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla nie je daň z uhlia.19c)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie:
"19c) § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Bod 44 v čl. I nadobúda účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za doterajší čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 164/2017 Z. z., zákona č. 117/2018 Z. z., zákona č. 309/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"V § 2 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "do ekonomicky oprávnených nákladov nemožno zahrnúť náklady na energie, suroviny a technologické hmoty v rozsahu zodpovedajúcom spotrebnej dani z uhlia podľa osobitného predpisu,5a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
"5a) § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo ... (číslo sa doplní) /2019 Z. z.".
Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2020, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nového článku sa v čistopise schváleného zákona primerane upraví aj názov zákona.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, v záujme rozpočtu Slovenskej republiky, životného prostredia Slovenskej republiky by som vás chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. To sú v podstate malé kroky s veľkými dopadmi. Hovoríme tu naozaj o klimatickej zmene. A keď sa ukončí spaľovanie, výroba elektriny z uhlia v Hornonitrianskych baniach, tak môžme hovoriť v rámci štatistiky, že Slovensko je na tom dobre. Samozrejme, to už nebude platiť v nejakých iných regiónoch a z dôvodu iných zdrojov znečistenia. Ale ten systém, ktorý je v súčasnosti zavedený ako podpora spaľovania uhlia na výrobu elektriny, je tu ešte stále, je živý. A myslím si, že je potrebné postupnými krokmi dať jasne najavo aj zo strany vládneho zákona, že proste táto situácia končí a že rok 2023 je definitívny. A toto, prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Karolom Galekom, je vlastne taká ukážka reálnej snahy, reálnej vôle Slovenska, spoločenskej objednávky ukončiť, ukončiť podporu výroby uhlia, výroby energie z uhlia.
Ďakujem pekne, Karol, za prezentáciu nášho návrhu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Novelou zákona o DPH sa preberá smernica Rady 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi. Zmenami a doplnením zákonov o DPH dôjde k spresneniu a zjednodušeniu pravidiel upravujúcich cezhraničné obchodovanie s tovarom medzi podnikmi v rámci EÚ, takzvaných call-of stock úpravy.
Zákon 369/2018 sa s účinnosťou od 1. januára 2020 zákona o DPH doplnil o oslobodenie od dane pre transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch obchodovaných najmä na medzinárodných burzách. Táto právna úprava sa dopĺňa o podrobné pravidlá týkajúce sa povinnosti podnikateľov, ktorí budú prevádzkovať uvedené sklady, a podnikateľov, ktorí budú obchodovať s uvedenými komoditami. Pravidlá sú nastavené tak, aby sa zabránilo prípadnému zneužívaniu oslobodenia od dane. Zaťaženie týchto transakcií daňou z pridanej hodnoty predstavovalo významnú prekážku rozvoja tohto typu obchodovania na Slovensku. Predpokladá sa, že úprava zatraktívni Slovenskú republiku u zahraničných obchodníkov a zvýši sa jej konkurencieschopnosť voči iným členským štátom Európskej únie, kde je takáto úprava už zavedená.
Novela zákona o DPH je orientovaná aj na oblasti, ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtu dane, ktoré pozitívne ovplyvnia zlepšenie výberu DPH a znižovanie daňovej medzery. Novela zákona vyvolá potrebu úpravy informačného systému Finančnej správy s výdavkami vo výške jeden a pol milióna eur.
Ďakujem pekne a dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu zákona.