51. schôdza

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne ti, Ondrej, a dúfam, že pani ministerka zodpovie všetky tie otázky, ktoré vyjdú z tejto rozpravy a z faktických pripomienok. Ja by som ešte snáď doplnil, netýka sa to len poľnohospodárov, týka sa to aj lesníkov, lebo škody spôsobené zverou sú aj v lesníctve a sú značné, len štátne lesy majú prísne zakázané o tom vôbec rozprávať, aké majú skutočné, skutočné škody.
Ale ja si kladiem otázku, keď štát prenechá zver, ktorá má hodnotu niekoľko desiatok miliónov eur ročne, privátnym organizáciám, aby sa, aby to odlovili, tak si kladiem otázku, prečo nemôžu z týchto peňazí prispieť poľnohospodárom, lesníkom na škody spôsobené zverou. Je toto, podľa mňa toto je jediným spôsobom ako znížiť stavy naozaj na tie skutočné normované kmeňové stavy, ktoré majú byť na Slovensku. Ja nehovorím, že všetko treba vykynožiť, ale to, že v niektorých regiónoch je to, je to strašne premnožené, to je fakt. A práve, práve preto jediný nástroj je, že tí, ktorí užívajú, ktorí tam majú právo hospodáriť a loviť, prikázať im, že musia sa podieľať na škodách, ktorá tá zver spôsobuje.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu po čase najprv stiahnutý zákon o poľovníctve. Myslím si, že nemal sa dostať naspäť na rokovanie Národnej rady. Je tu viacero nedostatkov, ktorý tento zákon má a ktorý, ak bude v takomto znení prijatý, môže nastoliť naozaj vážne problémy v tejto agende vo využívaní krajiny, vo využívaní lesov, ale aj poľnohospodárskej pôdy, a nerieši problematiku, ktorá je takmer na dennom poriadku vo vzťahu medzi poľovníkmi, medzi poľovníckou komorou a rôznymi združeniami takmer na dennom poriadku.
Mám rôzne maily, kde poukazujú tieto poľovné združenia na škandalózne praktiky, škandalózne praktiky niektorých poľovných združení a nekonanie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výkon kontroly, či už zo strany okresného úradu alebo samotného, samotnej tej, najvyššieho orgánu poľovníckej, poľovníckej komory.
Zopár takých podnetov, ktoré, ktoré som dostala ešte okrem samotných poľovníkov aj od, zo strany vinohradníkov a poľnohospodárov, pretože netýka sa poľovný revír len samotných nejakých lesných porastov, ale poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny, kde majú ľudia vlastné, vlastné pozemky, chaty, záhrady, ktoré v prípade, že spĺňajú kritéria pre vhodný pohyb zveri, tak môžu byť napriek nesúhlasu vlastníka nejakého menšieho pozemku vyhlásené za poľovný revír, kde, keďže sa hovorí, že poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, poľovník má právo vstupu na cudzí pozemok bez ohľadu na to, že ten vlastník napríklad s tým nesúhlasí. A to v prípade, ak na takomto pozemku sa nachádza priestor vhodný pre potravu alebo napájanie, napájanie zveri, je povinný umožniť prístup, čo by aspoň, čo by asi nebol ten najväčší problém, že tam má prístup zver, ale má tam prístup aj ten poľovník, a to už zase problémom, problémom je. V prípade, že takýto súkromný vlastník si zabezpečí svoj pozemok nejakým oplotením a na tomto oplotení dôjde k zachyteniu, poškodeniu zveri, tak on je zodpovedný za spôsobenú v podstate škodu na tejto, na tejto zveri a nie poľovný hospodár, ktorý by sa mal viacej starať o, o zver.
Praxou je, a tento zákon nerieši problematiku odstrelu a naozaj dodržiavania normovaného počtu zveri. Normovaný a súčet, súčet zveri, ktorý sa nahlasuje na takzvaných jarných, jarných súpiskách, je to vlastne, súpisky, ktoré evidenciu robia poľovníci, ktorá môže alebo nemusí byť pravdivá, avšak poľovnícka štatistika hovorí o tom, že je obrovské množstvo napríklad danielic, že je, že sa skôr lovia proste trofejné zvieratá a nie tie, ktoré by mali vlastne regulovať početnosť, početnosť zveri. To znamená, aby bola aj tá pohlavná zrelosť alebo vyváženosť v rámci zveri preukázaná. Takže to sú, to sú vážne problémy.
Potom čo sa týka napríklad zveri, ktoré poškodzujú vinohrady. Ak zver vojde do vinohradov, ktoré nie sú poľovným revírom, tak poľovníci odmietajú robiť opatrenia a vlastne regulovať túto premnoženú zver, ktorá likviduje vinohrady v časti, kde sa, proste sú dostupné k pohybu, k pohybu zveri. A v podstate ak tam dôjde k škode, tak ani vinohradník nemá, nemá nejaké nároky, ale hlavne tú škodu, ktorú zver spôsobuje, sú v enormných, v enormných číslach, a nenachádza pomoc, nenachádza pomoc medzi poľovníkmi, poľovníckymi združeniami, ktoré neprídu regulovať zver do týchto, do týchto viníc.
Taktiež chýba zodpovednosť poľovného hospodára za to, že nevykonáva, či keď nevykonáva, ak nevykonáva zodpovedne svoju, svoju činnosť. V súčasnosti, kedy bolo aj tu povedané mojimi predrečníkmi, že dochádza k škodám nielen na poľnohospodárskych plodinách premnoženým množstvom rôznej zveri, ale aj na lesných, lesných porastoch. A v podstate malo by poľovníctvo byť podriadené lesnému hospodárstvu. Znovu tu dochádza ku kompetenčným konfliktom, ktoré nerieši tento zákon. A myslím si, že malo, mal by tento zákon byť upravený aj vo vzťahu k tomu, že kto je, kto, aký zákon, či zákon o lesoch, či zákon o ochrane prírody, či zákon o, o poľovníctve, je ten, ktorý má vyššiu alebo väčší verejný záujem. Poľovníctvo je pre mňa naozaj panské huncútstvo, ale je pravdou, že v súčasnosti naša krajina už nie je pôvodnou a že nedokáže samoregulovať prirodzenými predátormi zver a iste je potrebné, aj ľudský zásah najmä pri premnožených niektorých druhoch zveri, ktoré spôsobujú obrovské škody a smrteľné zranenia. Napríklad na cestách pri migrácii zveri, kedy sa nedodržiavajú pravidlá migračných koridorov a zver v podstate je naučená a permanentne migruje cez aj cestné komunikácie, ktoré sú diaľnice alebo cesty prvej, druhej, tretej triedy, a dochádza k smrteľným, množstvu smrteľných zranení.
Taktiež chcem poukázať aj na snahy a poukazovanie toho, že niektoré šelmy, ktoré sa stále, chvalabohu, nachádzajú v našej prírode, sa považujú, že, že ich prirodzené správanie je škodou na poľovnej zveri. Toto je absurdná situácia, ktorá tiež tento zákon, zákon nerieši. A práve naopak, ani, tak som nepočula v slovách zo strany ministerstva stanovisko napríklad k tomu, aby sa zakázal napríklad lov vlka. Vlk je predátor, veľmi plachá šelma, ale ktorá má obrovský efekt pri udržiavaní prirodzenej rovnováhy, ktorá likviduje choré jedince zveri, slabé jedince zveri a takýmto spôsobom napomáha regulácii. Je nemysliteľné, spôsob prikrmovania. Ja som, toto taktiež nie je tu jednoznačne riešené, ale aj nezmyselné prikrmovanie napríklad v, v niektorých ročných obdobiach, kedy sa umelo vlastne dávajú na prežitie zver, ktorá by prirodzene uhynula z dôvodu toho, že by nebola schopná napríklad prežiť nejaké zimné, zimné podmienky. Takýmto umelým prikrmovaním a rôznym vnadením vlastne sa iba vytvára umelá panská, panské huncútstvo, a to poľovačka na nejakých vyhradených plochách.
Taktiež je to aj v súvislosti s premnožením zveri pri africkom more ošípaných. Diviačia zver a spôsob lovu alebo, alebo teda toho, čo je, čo bolo dopustené, že na Slovensku je táto diviačia zver premnožená a je šíriteľom afrického moru ošípaných.
Pani ministerka, tiež dávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, členky vlády, pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte. Na začiatku musím povedať, že hoci mám poľovnícke skúšky, nie som v žiadnom združení, žiadnej organizácii, takže som skôr ochranca a ornitológ. Ako tu už bolo spomínané, nebudem znovu opakovať. Kolegovia prakticky povedali veľa aj za mňa, tak som rád, že máme rovnakú vlnovú dĺžku, ako sa pozeráme na tento zákon.
Ja by som chcel v prvom rade povedať, že, ako hovorí zákon, že právo poľovať patrí hlavne vlastníkovi pozemku. Tak chcel by som apelovať, aby sme toto mali ako memento, že by tí miestni vlastníci pozemkov, lesných a poľnohospodárskych, nie tí iba, čo majú 20-tisíc hektárov, 500-hektárov, 10-hektárov, 30-hektárov, aj tí malí, aby mohli oni to svoje kvázi hobby na tom svojom území realizovať. To znamená, aby neboli vytláčaní rôznymi inými, ktorí si zaplatia tú brigádu, keď treba ísť do toho lesa v tej zime.
On si to zaplatí v tom združení a prakticky odmaká to miestna komunita nadšencov a on proste dá tam nejaké peniaze a je to vybavené. Takže bol by som veľmi rád, keby to bolo to všeľudové poľovníctvo aj tých malých vlastníkov, či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, ktorá je v tom nejakom poľovnom uznanom revíri.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel znovu zvýrazniť, to je poľovnícka komora. Ja už som tu dával asi štyrikrát alebo päťkrát zákon, že prakticky zdá sa mi, že to bolo akože naviac, a poľovnícka komora vlastne vydáva poľovnícke lístky. To znamená, keď nemáš, máš problém, keď nie si členom komory, tiež máš problém.
A chcem sa opýtať, pani ministerka, vás, pani ministerka, vás, že kto vlastne nad tým financovaním tej komory. Tam sa píše, že môže nadobúdať majetok komora. Samozrejme, nejaké poplatky tam idú. A opýtajte sa jednotlivých poľovníkov, že ako na to majú názor. Nie tých, ktorí chodia do Kanady a do Číny na nejaké svoje poľovačky. Aj tých miestnych sa opýtajte, že akým spôsobom sa zaujíma činnosť poľovníckej komory a ako, by som chcel vedieť, ako vlastne to financovanie, aká kontrola nad touto komorou je. Cez jakú páku. Či to je cez ministerstvo alebo cez nejaký okresné alebo nejaké iné inštitúcie. Či vôbec má niekto dosah na tento finančný tok, ktorý v tejto komore je spravovaný.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel, a to musím zdôrazniť a ďakujem mojim predrečníkom. Neviem, vážení, či už nenastal čas, aby sme mali pri tomto verejnom záujme, ktorý je hobby pre niekoľkých 60-tisíc poľovníkov, plus-mínus, či nenastal čas, aby sme si povedali, že kto bude určovať ráz krajiny. Lebo mimo poľovných revírov to neni 80 % územia, to je naopak, viete, ako.
A sa pýtam, či zver má určovať, ako bude vyzerať les, ako bude vyzerať poľnohospodárska pôda alebo, naopak, či by to nemalo určovať to, že v akom stave ten les a tá poľnohospodárska pôda je alebo tá úroda tam je. A pokiaľ nie sme v stave zabezpečiť odškodné za tieto škody, ktoré už tu boli spomínané, a ja poviem jeden príklad. Bol som vo Veľkom Folkmari pozrieť sa, akým spôsobom sa v prírode blízkom hospodári, v krásnom lese. A keď som videl, že 17-ročná jedlička je vo výške meter päťdesiat, tak som myslel, že sa mi sníva, pretože áno, tak bola zdevastovaná, áno, vysokou zverou, ktorá tam proste funguje. Takže asi nastal čas, vážení, aby sme to hobby nepovyšovali nad hospodársku činnosť či už v lesoch alebo v poľnohospodárskej výrobe, kde mnoho, jak tu už bolo spomenuté, aj tých poľnohospodárov sa sťažuje a nemá šancu a nemá šancu sa domôcť.
Čo píšete v škodách, zodpovednosť užívateľa poľného pozemku? Tak píšete, uplatňujete tu náhrady škody. Samozrejme, ak užívateľ poľovného revíru alebo užívateľ poľovného pozemku neuhradí škodu do 60 dní, kedy poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody a uviedol aj výšku škody, alebo ak v rovnakej lehote neuzavrie s poškodeným písomnú dohodu o náhrade tejto škody, môže poškodený v lehote do troch mesiacov uplatniť svoj nárok škody na súde. Všeobecná klauzula. Všetko na súd ženieme. Koľko tam to bude? Tri roky, desať rokov, dvadsať rokov? O akú cenu sa tam debatujeme? Niekedy sa debatujeme o možnože troch vreciach obilia, čo bola spôsobená, možnože aj trošku viac.
Vážení, tak mne sa to zdá, že toto, že nikto nemá dosah na to, aby aj to, vymožiteľnosť tej škody, bola nejakým garantovaná, či už lesným odborom na okresných úradoch, respektíve opravnými prostriedkami v sídle kraja príslušného lesného odboru. Myslím, že toto by sa nemalo len tak lárom-fárom na súd, okamžite všecko na súd, na súd, na súd, na súd. Mi povedzte, koľko konaní, ja hovorím, že nezmyselných, ktoré by sa dali urobiť iba sprísnením pravidiel kontroly a vymáhania určitých škôd, koľko súdnych pojednávaní by nemuselo byť. Len my sa hráme akože my nič, my, všetko v poriadku, kašleme na to.
Myslím si, že v niektorých prípadoch, už spomínal kolega Zsolt Simon, tie poľovné revíry, ktoré majú byť a rozdiel medzi tými 50 % a dvomi tretinami, že to nejde cez nejakú tú aukciu, ale ide to, kto o tom rozhodne, tak myslím si, že to je tiež veľký problém. A chcel by som zvýrazniť jedno, že pokiaľ si myslíme, že tú zver nejakým spôsobom usmerníme tým, že budeme všetko oplocovať, tak si neviem ani predstaviť, koľko by sme tú tých plotov museli mať. Áno, dávate do zákona, že nie, náhrada škody nepodlieha tam, kde bolo viacej ako 50 hektárov v jednej kultúre, ale zase hovoríte na druhej strane, že mal by ten vlastník alebo ten hospodár na poľnohospodárskej pôde zabrániť nejakým spôsobom. A dávate nám nejaké prieľahy, ktoré by tam mali byť, nejaké pásy 15-metrové a ďalšie, aké by tam mali byť. No ukážte mi pri dnešnom veľkoplošnom obhospodarovaní, kde máme všecko žlté, kde nemáme žiadne skoro biokoridory, a hovoríme teraz o tej, možno nie o tej lesnej, ale o tej poľnohospodárskej krajine, kde aj tam sú poľovné revíry, ukážte mi, kde máme tie prieľahy, kde máme tie medze, kde máme tento. Nemáme nič, pretože zdedili sme krajinu, ktorá sa u mňa volá poľnohospodárska púšť, hovorím o poľnohospodárskej krajine, teraz nehovorím predovšetkým o lesnej, lebo aj tam máme naše revíry.
Takže, pani ministerka, mne sa zdá, že tak ako tu bolo pred, mojimi rečníkmi povedané, tento zákon by mal ešte byť dopracovaný. Preto dávam aj návrh pánu spravodajcovi vrátiť návrh späť na dopracovanie. Áno, dvakrát ste ho stiahli. Neviem, aké boli, možnože ste to mohli aj vysvetliť, kvôli čomu, už aj v úvodnom slove, kvôli čomu vlastne bol ten zákon dvakrát nejako preložený na ďalšiu schôdzu, aby aj občania počuli, aké dôvody na to boli. A pokiaľ sa v niečom vylepšil, tak mali ste to asi spomenúť, lebo to asi mne tak akože v tom vašom úvodnom slove chýbalo. Takže chcem ešte raz vás vyzvať, aby ste prehodnotili logiku obhospodarovania krajiny týkajúcej sa poľovnej zveri, aby nám táto nediktovala, akým spôsobom tú krajinu budeme mať.
Paradoxne máme, ja neviem, diviakov veľa, raticovej zveri veľa, vysokej zveri veľa a na druhej strane tu nemáme jarabice, bažanty nemáme, prepelice nám odchádzajú, proste ornita nám z poľnohospodárskej krajiny odchádza. My nemáme, najväčší úbytok vtáčích druhov je práve v poľnohospodárskej krajine. A preto by som bol veľmi rád, keby sme možnože aj niektoré druhy, ktoré, na ktoré sa môže poľovať, z pernatej zveri, vy to voláte zver, ja hovorím, že zver, to by malo byť každé, každý tvor, ktorý proste tu je. Nemôžme povedať, že to je užitočné alebo neužitočné, to je už asi prežitok. Malo by to byť to, čo by v tejto našej nike ekologickej malo fungovať. A to je jedno, či to bude havran, krkavec, krakľa, jarabica alebo to bude zajac, alebo to bude srna.
Takže, pani ministerka, myslím, že je tu čas, aby sme prehodnotili a zver, aby neurčovala, akým spôsobom bude vyzerať les, akým spôsobom sa bude zbierať úroda alebo nezbierať úroda z poľnohospodárskych pôd. A hlavne, aby sme zabezpečili, keď už takto chcem to postaviť, to hobby, nad tú hospodársku činnosť, aby sme mali peniaze, skade to uhradiť, pretože tak ako vy to dávate na súd, myslím si, že je to veľmi alibistické a povedané, že, občania, vy sa starajte, my nemáme s tým nič, nech to riešia súdy.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Verím, že tieto slová padnú na úrodnú pôdu. A končím tak ako stále, že naši predkovia nám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem, pekne.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Kvorka.

Ďakujem za slovo. Chcel by som sa vyjadriť a poukázať na skupinu a inštitúcie, ktoré sa spolupodieľajú na tomto zákone, aby, pretože som nadobudol taký dojem. že jednoducho sa tu dačo predkladá, ktoré nie je legislatívne ani v zákonnej norme pripravené, a že sa podieľajú na tom ľudia, ktorí možná že nie celkom odborne sú na výške a tak ďalej. Tak ja si dovolím, prečítam to, pretože nedá sa to všetko zapamätať, že k tomuto bola vytvorená 16-členná skupina, ktorá pozostáva z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, z okresných úradov v sídle krajov, Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Rady združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu, Slovenskej poľovníckej komory, Slovenskej lesníckej komory, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, Národného lesníckeho centra, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a Technickej univerzity vo Zvolene. Tým si myslím, že môžeme všetci tu uveriť tomu, že sú to ľudia, ktorí v týchto inštitúciách rozumejú týmto veciam. A, samozrejme, nebránime sa niektorým veciam, ktoré treba ozaj vylepšiť, hlavne čo sa týka toho premnoženia zveriny, tam treba voľačo s tým robiť. Ale čo sa týka týchto ostatných záležitostí, myslím si, že na tom pracujú, pracuje táto skupina stále ešte a treba to zobrať a povedať, že je to ozaj myslené v dobrom, aby sa zase ten zákon posunul troška ďalej k tej pozícii, ktorá je. A veci, ktoré sa ukazujú v praxi, je potrebné zachytiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fecko.

Áno, pán spravodajca, samozrejme, však predpokladám, keď to neni poslanecký návrh, tak malo to mať nejaké to medzirezortné pripomienkové konanie. Nechcem zhadzovať, koho pani ministerka všecko zavolala k okrúhlemu stolu a s kým debatovala. Ale pýtam sa jedno a budem sa pýtať stále, nenastala už doba, nenastala už doba, aby zver neurčovala, ako bude vyzerať les? Nenastala doba, aby neurčovala zver, ako bude mať vybraté svoje zemiačnisko nejaký s. r. pod nejakým úbočím, pod nejakým lesom?
Vážení, o tomto som rozprával. A pokiaľ je to vo verejnom záujme, tak sa pýtam, ten verejný záujem aj tých malých vlastníkov, ako sa prejavil v tom, keď im ešte negarantujeme tú náhradu škody? Nie na súd, aj náhradu škody z inštitúcií, ktoré by mali na to peniaze, je to vo verejnom záujme, nájsť, aby sa takýmto spôsobom tento jeho hospodársky výsledok nedevastoval. A teraz hovorím aj o sadení lesa aj o sadení poľnohospodárskych plodín. Nehovorím iba ani to, ani to. Takže pokiaľ chceme takéto robiť a to je tá systémová chyba, ktorú ja hovorím, že keď aj niečo nemáme, tak bez toho nemôžme garantovať, že tak to je, by to malo byť nastavené. Ďakujem pekne.