51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. A takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva týmto Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného zákona, vládneho návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením č. 1997 z 11. septembra 2019 pridelila tento vládny návrh zákona nasledovným výborom Národnej rady: výboru, samozrejme, pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a stanovila aj lehoty na prerokúvanie tohto predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K tomuto vládnemu návrhu zákona prijali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet svojím uznesením 497 z dňa 10. októbra, ústavnoprávny výbor prijal rovnaké uznesenie svojím uznesením 734 zo dňa 8. októbra a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti prijal svoje uznesenie s rovnakým znením pod č. 398 dňa 10. októbra.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade, aby predmetný návrh zákona schválila s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 501 dňa 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma zároveň gestorský výbor poveril, aby som ako spoločný spravodajca pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, hlavným cieľom novely daňového poriadku je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov, zefektívnenie výberu daní, navrhuje sa registrácia z úradnej moci. Daňové subjekty nebudú musieť žiadať o registráciu správcu dane. Čiže to je propodnikateľské opatrenie. Ruší sa nahlasovanie zmien údajov správcovi dane, napríklad zmenu sídla a zmenu priezviska, budú to mať automaticky, bude nahlásená táto zmena finančnej správe.
Ruší sa oznamovanie, oznamovacia povinnosť daňových subjektov v číslach zriadených bankových účtov. Tieto informácie poskytnú správcovi dane priamo banky. Doručovanie plných mocí sa upravuje tak, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu, v akom sa prekrývajú. To znamená, nebude musieť rušiť predchádzajúcu plnú moc a nahradzovať ju novou.
Zavádza sa zverejňovanie zoznamu daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom na webe stránky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Pri odklade platenia dane alebo platenia dane v splátkach sa skracuje lehota, v ktorej nemôže byť tento inštitút povolený, a to z piatich na dva roky.
Predkladaným návrhom zákona sa tiež zavádza daňová exekúcia zadržanie vodičského preukazu. Je súčasťou nášho právneho systému od roku 2009. Využívajú ho súdni exekútori pri vymáhaní výživného. Je možné len voči fyzickým osobám, nie proti profesionálnym vodičom, ako je vodič kamiónu, vodič MHD, vodič sanitky, taxikár, vodič diaľkového autobusu. Pred zadržaním vodičského preukazu správca dane zašle daňovému dlžníkovi výzvu na zaplatenie nedoplatku. Exekúcia začne vydaním rozhodnutia o začatí daňovej exekúcie. Daňovému subjektu sa zašle daňová exekučná výzva, v ktorej bude okrem iného uvedené upozornenie, že ak nebude nedoplatok uhradený, správca dane začne exekúciu zadržaním vodičského preukazu. Až následne sa zašle daňový exekučný príkaz orgánu Policajného zboru, ktorý zabezpečí zadržanie vodičského preukazu. Čiže je tu niekoľko krokov, kedy ten nejaký, teda tá fyzická osoba, ktorá poruší pravidlá, má niekoľko šancí proste toto zmeniť. Samozrejme, môže takto nastať, môže dôjsť k zadržaniu vodičského preukazu napríklad pri cestnej kontrole, resp. navštívi dotyčného Policajný zbor. Táto forma exekúcie sa okrem, sa okrem Slovenska nachádza aj v ďalších štátoch, ale najmä v USA, v piatich európskych štátoch je takisto exekúcia na vymáhanie výživného.
V zákone o miestnych daniach sa zjednodušuje procesný postup v prípade, keď daňový subjekt podá čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti po tom, ako mu bola daň vyrubená. Správca dane vydá nové rozhodnutie o vyrubení daní, ktorým sa zruší pôvodné rozhodnutie. Takisto je to protibyrokratické opatrenie.
V zákone o daňových poradcoch sa zjednodušuje zápis nových poradcov do zoznamu. Čiže vychádza sa z toho, že ak teda zavádza sa platenie, že ak sa niekto, slovenská komora ak zapíše do zoznamu daňového poradcu, automaticky bez jeho žiadosti, samozrejme, jeho žiadosť môže vymazať, ale bude sa to diať automaticky.
Zavádza sa platenie členských poplatkov aj poradcami, ktorí majú pozastavenú činnosť.
V zákone o použití ERP sa navrhuje predĺženie lehoty na odoslanie údajov do systému e-kasa v off-line režime zo 48 na 96 hodín. S cieľom zjednodušiť ukončenie používania ERP bude môcť toto ukončenie vykonať aj samotný podnikateľ alebo nim poverená osoba a nebude potrebné zapojenie servisných organizácií.
Vážené dámy a vážení páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1595. Výbor pre financie, rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1998 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru, a zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Taktiež určil lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 502 z 15. októbra 2019 a týmto uznesením ma zároveň výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady predložiť a uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe vlády Slovenskej republiky a návrhu auditu legislatívy z pohľadu goldplatingu, tzv. pozlacovania.
Súčasťou návrhu je zvýšenie veľkostných podmienok, na základe ktorých vzniká povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom z dnešných, pri majetku, z 1 milióna eur na 2 milióny eur. Tu by som chcel upozorniť, že maximálny limit v rámci Európskej únie sú 4 milióny, čiže ideme na polovičnú, teda polovičný stav. Pri čistom obrate z 2 miliónov na 4 milióny, opäť je to polovica z toho, čo nám povoľuje Európska únia. A počet zamestnancov 30 je nezmenený, v rámci EÚ je to až 50 zamestnancov. V súčasnosti tejto povinnosti zodpovedá cca 3 %, čo je 5400 obchodných spoločností. Po novom to bude cca 1,6 %, čo je 3100 obchodných spoločností. Čiže to je opäť úprava, ktorá sa snaží vyhovieť podnikateľom a znížiť ich záťaž.
Zníženie počtu účtovných jednotiek, ktoré musia uvádzať vo výročnej správe nefinančné informácie týkajúce sa opisu politiky rozmanitosti. V súčasnosti robia opis tie, ktoré emitovali cenné papiere, ako sú napríklad akcie, dlhopisy, zmenky, šeky, kupóny. Navrhuje sa, tento opis aby robili iba tie, ktoré emitovali akcie, a týmto sa odstraňuje tzv. goldplating v zákone.
Zavedenie overovania informácie o výkaze vybraných údajov z účtovnej závierky audítorom pre účtovné jednotky, ktoré nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska. Informácie uvádzané vo výkazoch majú časté nedostatky. Napríklad výsledok hospodárenia nie je totožný s výsledkom vykazovania účtovnej závierke. Vo výkazoch sa aktíva nerovnajú pasívam. Vyskytujú sa súčtové chyby v prehľadoch. Predkladajú sa výkazy na starom tlačive, iné, ako je požadovaná štruktúra.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu prijatia a schválenie predloženého návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1099 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: Po prvé, odporúčanie schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, a po druhé, odporúčanie schváliť, ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 503 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je rozvinúť a posilniť koncepciu poľovníctva ako súhrnu činností vykonávaných vo verejnom záujme, zameraných na trvalo udržateľné racionálne cieľavedomé obhospodarovanie, využívanie a ochranu voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva. Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe návrh zákona najmä upravuje a spresňuje uznávanie, zmenu a užívanie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie. Vedenie centrálneho registra poľovníckych organizácii, podmienky lovu a zužitkovania zveri.
Návrhom zákona sa vymedzuje právne postavenie, organizácia a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory. Ďalšou riešenou oblasťou je postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri. Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva. Upravuje sa štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností ustanoveným týmto zákonom. Návrh zákona podrobne upravuje aj postup orgánov štátnej správy pri uznávaní a zmenách hraníc poľovných revírov, proces a podmienky uznávania zverníc a bažantníc. Zavádza nový systém vzniku užívacieho práva k poľovnému revíru, ktorý má nahradiť súčasné evidované zmluvy o užívaní poľovného revíru okresným úradom. Návrh zákona zavádza register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckej stráže, register poľovníckych hospodárov a definuje informačný systém v poľovníctve.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k predloženému a k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore do 32 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedkyňa vlády, pani ministerka, pán spravodajca, zákon o poľovníctve nie je len hobby, ale je akási hračka v rukách tých, ktorí holdujú poľovníctvu. Poľovníctvo nie je len záľuba, ale sú to aj peniaze, a treba to pomenovať na rovinu. Zver ako taká je majetkom štátu a štát ju za zákonných podmienok prenecháva poľovníckym organizáciám na obhospodarovanie a zužitkovanie.
Aby aj laický človek mal predstavu, tak zhruba podľa ročného plánu odstrelu, ktorý za rok 2018 je možné povedať, môžem citovať, lebo tie údaje sú k dispozícii. Jelenej zveri sa ulovilo 46 704 kusov, danielej zveri 14 677 kusov, muflónej 55 544 kusov, srnčej 25 856 kusov a diviačej 59 253 kusov. Preto som uviedol tieto čísla, aby ste videli, o akom množstve ulovenej zveri sa bavíme pri tomto zákone. Zhruba pri hrubom prepočte hodnoty tejto zveriny podľa cenníku Štátnych lesov Slovenskej republiky sa bavíme zhruba o hodnote nejakých 40 až 50 miliónov eur. To znamená, že štát prenecháva takúto hodnotu poľovníckym organizáciám a kde tento zákon nepočíta a nerieši otázku škody spôsobenej zverou na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch. Poľovnícke organizácie, ktoré nemajú nič spoločné s tými, ktorí tam hospodária, až na pár výnimiek, musia znášať škodu z diviny, ale nemajú zákonom garantované náhradu. Majú len povinnosti a práva takmer žiadne podľa tohto návrhu zákona, takže tento zákon je z tohto pohľadu nevyvážený.
Keď v Nemecku, v Rakúsku, v Maďarsku je možné, aby užívateľ poľovného revíru znášal a riešil odplatu alebo náhradu škôd spôsobenú zverou, tak si kladiem otázku, prečo nedozrela doba, aby tomu bolo tak aj na Slovensku. Celý systém tvorby poľovných, poľovných revírov a vyčleňovanie pozemkov poľovných pozemkov, nepoľovných pozemkov, oplotených pozemkov a podobne je komplex, ktorým štát chce napomáhať tým, ktorí túto hodnotu budú loviť, ktorí sa s tým budú starať, ale nedáva ani jeden jediný relevantný nástroj do rúk vlastníkom, do rúk užívateľov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, aby si mohli robiť nároky.
Dnes už sú regióny na Slovensku, kde hustota divej zveri je natoľko vysoká, že už ohrozuje aj normálnu poľnohospodársku výrobu.
Preto by som chcel vyzvať pani ministerku, aby tento návrh buď stiahla a prepracovala, alebo aby v ďalšom legislatívnom procese tento problém vyriešila.
Druhý problém, na ktorý chcem poukázať a chcem vyzvať ctených kolegov, ktorý je dôvod na hlasovanie proti tomuto návrhu zákona, je korupcia, klientelizmus na prvom mieste. Tí, ktorí sú v tejto Národnej rade trochu dlhšie, si pamätajú roky 2008 – 2009, teda 2006 až 2010, prvú Ficovu vládu s Mečiarom. Vtedy rezort pôdohospodárstva spravovalo HZDS. Jedna z najväčších káuz, ktorá do dnešného dňa nie je ukončená z hľadiska súdneho, ak mám správne informácie, a trestnoprávneho, je zneužívanie a prideľovanie poľovných revírov.
Ako výsledok tejto kauzy sa zákon o poľovníctve menil a určoval, že tam, kde štát má dve tretiny teda pozemkov, je štátna organizácia, teda lesy povinné uskutočniť verejnú obchodnú súťaž medzi záujemcami, ktorí chcú si prenajať tieto pozemky a vykonávať tam výkon práva poľovníctva. Andrej Danko a jeho SNS idú predkladať a týmto návrhom zákona predkladajú do parlamentu riešenie, ktoré je na spôsob Kočnera, na spôsob klientelizmu – rozhodnem, "ty to dostaneš". Pretože § 13a z pôvodného zákona už v tomto návrhu zákona nie je. Pôvodný návrh určoval, že tam, kde je, dvojtretinovú výmeru. Preto je tam dvojtretinová výmera, preto lebo v roku 2009, keď sa ten zákon schvaľoval, tak vtedy bolo potrebné na tvorbu poľovných revírov dve tretiny pozemkov zdokladovať. Už pri následnej zmene, kde sa upravila výmera z dvoch tretín na jednu, na polovicu plus jeden meter štvorcový, som upozorňoval, že nastáva rozdiel pri správe majetku štátu v nadpolovičnej väčšine a medzi nadpolovičnou väčšinou a dvojtretinovým vlastníctvom, pretože nadpolovičná väčšina až dve tretiny, štát nemusel robiť verejnú obchodnú súťaž. Už vtedy som to nabádal, že toto je priestor na korupciu a klientelizmus. Ale tam, kde bol štát v absolútnej majorite, teda viac ako dve tretiny, tam musel konať podľa verejnej obchodnej súťaže. Podľa toho, čo, tie informácie, ktoré mám k dispozícii, štátne Lesy, všetky tie poľovné revíry, ktoré boli pridelené v roku 2008, 2009, po desiatich rokoch, teda v tomto období už mali byť pridelené. Ale keďže sa čaká na prijatie tohto návrhu zákona, aby sa nemuselo robiť, verejná obchodná súťaž, tak neboli pridelené, neboli odsúťažené a neboli vykonané verejné obchodné súťaže.
Takže vládna, vládna, koaličné strany po odhlasovaní tohto návrhu zákona posunutím do ďalšieho legislatívneho procesu sa vrátia ku korupcii a klientelizmu v oblasti prideľovania poľovných revírov tam, kde zákon doteraz určoval, že sa to má diať transparentne na základe verejnej obchodnej súťaže. V čase, keď vidíme, ako funguje prokuratúra, fungovala a funguje prokuratúra, súdnictvo, keď vidíme, že je viac než pravdepodobné, že to, čo odznelo v Gorile, je aj pravda, ako fungoval štát, tak si kladiem otázku, aký eminentný záujem môže mať na tom Andrej Danko a ľudia v jeho pozadí a v pozadí SNS, aby pretláčali zákon, z ktorého vypúšťajú transparentný spôsob prideľovania poľovných revírov na základe verejnej obchodnej súťaže. A bol by som rád, keby na to odpovedala pani ministerka a ešte by som viac potešil, keby na túto otázku odpovedal samotný Andrej Danko ako predseda SNS.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon, chcel by som sa dotknúť tej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o poľnohospodároch, o náhradách a teda najmä o škodách, ktoré poľnohospodárska zver spôsobuje poľnohospodárom. Mňa by teda zaujímalo, možno pani ministerka by nám mohla povedať, že akým spôsobom bol tento zákon dorokovaný s organizáciami, ktoré zastupujú poľnohospodárov. Lebo na jednej strane tu máme poľovníctvo, ktoré pre málokoho v dnešnej dobe je hlavným zdrojom obživy. Je to naozaj skôr teda nejaká voľnočasová aktivita, nechcem to, nechcem znižovať význam tejto aktivity, ale teda v porovnaní s ľuďmi, ktorí si na pôde dorábajú doslova na živobytie a ktorí častokrát sú, sú nadmernými stavmi zveri poškodzovaní, nemajú možnosť sa brániť a nie sú im vyplácané adekvátne náhrady, tak je potrebné, aby štát robil nejakého rozhodcu, lebo v zákone o poľovníctve sa stretá mnoho záujmov. A teda v rámci tejto faktickej by som rád upozornil na to, že, že dostávajú sa tu do konfliktu záujmy poľnohospodárov, farmárov, ktorí, ktorých majú problém s nadmernými stavmi zveri a so škodami, ktoré im táto zver spôsobuje, a záujmy, záujmy poľovníkov, ktorí, naopak, majú záujem na tom, aby tej zveri bolo čo najviac. A myslím si, že nemal by to štát riešiť tak, že sa v tomto spore postaví jednoznačne iba na stranu poľovníkov. Takže by ma zaujímalo, aký je postoj poľnohospodárskych organizácií k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne ti, Ondrej, a dúfam, že pani ministerka zodpovie všetky tie otázky, ktoré vyjdú z tejto rozpravy a z faktických pripomienok. Ja by som ešte snáď doplnil, netýka sa to len poľnohospodárov, týka sa to aj lesníkov, lebo škody spôsobené zverou sú aj v lesníctve a sú značné, len štátne lesy majú prísne zakázané o tom vôbec rozprávať, aké majú skutočné, skutočné škody.
Ale ja si kladiem otázku, keď štát prenechá zver, ktorá má hodnotu niekoľko desiatok miliónov eur ročne, privátnym organizáciám, aby sa, aby to odlovili, tak si kladiem otázku, prečo nemôžu z týchto peňazí prispieť poľnohospodárom, lesníkom na škody spôsobené zverou. Je toto, podľa mňa toto je jediným spôsobom ako znížiť stavy naozaj na tie skutočné normované kmeňové stavy, ktoré majú byť na Slovensku. Ja nehovorím, že všetko treba vykynožiť, ale to, že v niektorých regiónoch je to, je to strašne premnožené, to je fakt. A práve, práve preto jediný nástroj je, že tí, ktorí užívajú, ktorí tam majú právo hospodáriť a loviť, prikázať im, že musia sa podieľať na škodách, ktorá tá zver spôsobuje.