51. schôdza

Ďakujem pekne. Ja, áno, len ešte doplním, že aj v doložke vplyvov sa uvádza, že vlastne nie je ani známe, o aké počty sa jedná, že vlastne nie sú vyčíslené vlastne ani tie dopady, že, že koľko takýchto, takýchto pozemkov alebo koľkých osôb sa to týka. Čiže vlastne nie je to taká, taký, taká bianko zmenka do budúcnosti, no tak urobme zákon, ale aké dopady to bude mať na rozpočet obcí a miest, aký to bude mať dopad i na rozpočet samosprávnych krajov a v konečnom dôsledku aj aké, aké dopady to naďalej, táto situácia bude mať na spoločnosť, nie sú vyčíslené.

Ďakujem veľmi pekne. Nie je veľmi zvykom v prvom čítaní, aby sme išli do takých technikálií, to poviem, prvá vec, pán Fecko, ale ak budem vedieť, odpoviem.
V prvom rade chcem sa vyjadriť k tej osvete k občanom a vlastníkom, na ktorú tu nabádate, ale ja si myslím, že platí to staré rímske majetok za-vä-zu-je. Koľko máme od roku 1989? Tridsať rokov prešlo, máme registre obnovenej evidencie, ktorú tu tak vehementne spomínate, samozrejme, stali sa chyby, ale mal tam občan najprv trojročnú lehotu a neskôr päťročnú lehotu, aby mohol požiadať v konaní o opravu. Päťročnú lehotu.
A povedali ste, že pozemkové úpravy, ideme mimo ľudí. No pozemkové úpravy boli, sú a vždy budú pre ľudí, lebo komasácia je usporiadanie a scelenie vlastníctva, kde náš zákon 330, a vy to veľmi dobre viete, pán Fecko, kde dve tretiny účastníkov konania musia súhlasiť, prosím pekne, súhlasiť, nielen s tým, že sa začne konanie, ale aj to, ako budú rozdelené pozemky a so všeobecnými zásadami funkčného usporiadania. Ale robili ste na okresnom úrade, možno, že na krajskom úrade, toto všetko vy veľmi dobre viete.
K jednotlivým takým bodom, ktoré ste tu vy spomínali. Možno, prečo sme vypustili § 11 ods. 5. Je nahradený inými ustanoveniami, je to tiež potrebné si prečítať. Ako to pomôže pri sceľovaní viníc, o usporiadaní trvalých porastov, je v tejto novele viac. Čiže tiež sa tam dočítate ako, všetky súvisia. A ak by bol nejaký problém, kľudne príďte na ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, my vám vysvetlíme všetky naše pohnútky, ktoré k tomu viedli a ako trvale kultúry usporiadame. Je to v prospech tých, ktorých sú majetkom tieto trvalé kultúry.
Ďalšia taká vaša otázka bola nájom po pozemkových úpravách. Ten nájom treba chápať samozrejme komplexne, zosúlaďujeme zákon 330 so zákonom 504 o nájme a vkladajú sa tam ustanovenia "to neplatí, ak pri schválení vykonania projektu pozemkových úprav vlastník podniká v poľnohospodárstve, alebo ak má byť nájomcom blízka osoba vlastníka, alebo právnická osoba, ktorej je vlastník členom alebo spoločníkom". Ak došlo k porušeniu práva nájomcu podľa predchádzajúcej vety, podporujeme stabilitu takto podnikateľského prostredia, takže niečo sa zlepšuje a určite niečo nie.
Odborná spôsobilosť, to, čo ste hovorili. Samozrejme, školiť budeme sami, nie, žiadne komerčné firmy, pretože tých zmien, ktorých za tie roky, rokov sa doznalo, posledné pozemkové úpravy sme zapisovali v roku 2008, máme za to, že nemôžme použiť to, čo platilo v starom. Určite sú nové ustanovenia v zákone 330 aj v zákone 504, ktoré naozaj projektanti pozemkových úprav musia, musia vedieť.
Potom bola otázka, že ako je to možné, že SPF, Slovenský pozemkový fond môže začať pozemkové úpravy. Nie je to tam, že môže začať, na návrh Slovenského pozemkového fondu, a o tom rozhodnú vlastníci, a o tom rozhodne samozrejme okresný úrad, že či sa. A prečo ten návrh Slovenský pozemkový fond môže dať? Pretože on je takisto vlastníkom alebo správcom pozemkov a z ďalšieho zákona mu vyplýva starať sa o majetok štátu s riadnym, ako riadny hospodár. To znamená, upraví, aj on sa snaží upraviť pomery tak, aby ten nájom, aby potenciálny predaj pozemku bol pre Slovenský pozemkový fond, ergo pre štát, lepší a výhodnejší. Ja si myslím, že toto je ustanovenie, ktoré tam už mimochodom dávno malo byť v tomto zákone, zákone 330.
Posledná otázka, ktorú ste vy dali. Samozrejme, osvetu, ktorú som už spomínala, že samozrejme vlastníci by sa v prvom rade mali starať o svoj majetok, ale tam, kde budú pozemkové úpravy, samozrejme pracovníci okresných úradov, možnože pracovníci ministerstva budú robiť osvetu medzi občanmi, a tá osveta, osveta samozrejme spočíva v tom, že nielen, že budú vyhlásené, ale budú aj jednotliví pracovníci, ale určite aj projektanti chodiť a rozprávať o tom, prečo pozemkové úpravy sú pre nich dôležité.
To, že spracovatelia nechodia do terénu, vôbec nie je pravda, pán Fecko. A okrem toho dnes máme digitálne technológie a keďže ja som ich používateľom už od roku 1993, možno nikto v tejto sále ich nepoužíval toľko ako ja, som naozaj používateľom GISovských technológií. Satelitná navigácia, sentinely, ortofotosnímky dnes sú s presnosťou na niekoľko centimetrov. Projektant ich môže využiť a ak má pochybnosti, vtedy vylezie do terénu, ale do toho terénu samozrejme, že ide, lebo na styku hranice s lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskou pôdou tých nezrovnalostí môže byť. Vtedy naozaj do toho terénu vylezie. Ale práve tieto technologické možnosti nám umožňujú skracovať tú lehotu, neísť do terénu, nevyužívať toľko autá a samozrejme aj zlacňovať samotné pozemkové úpravy.
Ešte k pani Zemanovej, že štát rozhajdákal pôdu. Tak toto by som si skutočne vyprosila. Pretože zákony tejto krajiny, práve naopak, pritvrdzujú, nepredávame štátnu pôdu. Na rozdiel od Českej republiky, ktorá predala všetku pôdu, všetku pôdu, dnes naozaj nemajú na usporiadanie pozemkov pod významnými stavbami a investíciami. Vždy, keď prídem do Českej republiky, tak chvália naše zákony a našich zákonodarcov, že zákonom 330, nariadením vlády 238 chránime práve štátnu pôdu. Predaj štátnej pôdy je temer nemožný. Za môjho pôsobenia sa ročne predalo 136 hektárov v priemere ročne, 136 hektárov. Boli to malé výmery na usporiadaní domov, bytov, vyporiadanie ciest prístupových a ostatné pozemky sú prioritne určené na vyporiadanie reštitučných nárokov. K dnešnému dňu Slovenský pozemkový fond má ešte cca 130-tisíc hektárov štátnej pôdy a okolo 400-tisíc hektárov neznámych vlastníkov, s ktorými nevie nič urobiť, len ich spravuje. Takže toľko k pani Zemanovej, že štát rozhajdákal pôdu. Nie je to pravda.
K obciam. No to je naozaj záludná otázka, pretože obce nadobudli svoj kmeňový majetok. Vraciam sa v zákone 66, ktorý mimochodom predložilo ministerstvo financií. Tam sa treba pýtať, prečo je nevykonateľný. Áno, bol nevykonateľný pre obce. My len napravujeme to, čo sa roky rokúce neudialo. Ale čo mohla obec urobiť? Obec mala dvadsať rokov v správe kmeňový majetok a obec ju použila na 90 % na individuálnu bytovú výstavbu, lebo z nej jej išli peniaze a z nej jej išlo niečo, čo bolo výhodné. Nepoužila ju na to, aby ju dala na náhradné pozemky pod stavbami. Nepoužila ju na to, keď chcela robiť verejné prospešné stavby, ako sú škôlky, o ktorých tu pani Zemanová hovorila. Príklad môj osobný, bola som na Slovenskom pozemkovom fonde a prišiel nemenovaný pán starosta pýtať, dajte nám štátne pozemky, lebo potrebujeme postaviť škôlku. A ja sa pýtam, a kde ste dali vaše pozemky? No, samozrejme, pod IBV-čkou. Takže nehovorme tu o tom, možnože Bratislava má v tomto výnimku, ale Bratislava okrem pozemkov má iné veci a iné stavby a nehnuteľnosti, ktoré môže predať. No nech mesto predá majetok a nech dousporiada pozemky, ktoré má pod cestnými komunikáciami. Tie spôsoby, ako nahradiť pôvodných vlastníkov pod cestami a iným majetkom, tých možností je viac.
Snáď už len dopady, ktoré boli vyčíslené. Stačí si pozrieť, tie sú v analýzach k zákonu 66, tam tie dopady sú. Ja naozaj do technických detailov, hoci som už išla dosť, dosť hlboko, už sa mi v tomto prvom čítaní ani nežiada. Ak naozaj budete mať tú potrebu, opýtajte sa na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, dáme vám relevantné odpovede. Ak máte ešte aj k tomuto návrhu zákona nejaké návrhy, s ktorými, ktoré budú naozaj také, ktoré zapadnú do toho konceptu zákona 330 o pozemkových úpravách, budeme len radi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, prajem príjemný zvyšok dňa.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania návrhu zákona je potreba zabezpečenia transpozície vykonávacích smerníc Komisie, ktorými sa stanovujú technické špecifikácie označovania strelných zbraní a ich hlavných častí a technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane. V rámci tejto transpozície sa navrhujú predovšetkým zmeny v zákone o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu. Konkrétne sa precizujú požiadavky na označenie strelných zbraní, pri ktorých došlo len k miernej úprave a doplneniu povinnosti označenia všetkých hlavných častí strelnej zbrane. Zároveň sa ustanovujú základné požiadavky na poplašné a signálne zbrane tak, že pri výrobe, oprave alebo inej úprave poplašnej a signálnej zbrane by nemalo byť možné tie zbrane zmeniť s použitím bežných nástrojov tak, aby boli schopné vystreliť strelu, náboj alebo projektil okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, čím sa má okrem iného zabezpečiť vyššia ochrana verejného zdravia, života a majetku.
V nadväznosti na vyššie uvedené zmeny sa navrhuje novelizovať aj zákon o strelných zbraniach a strelive tak, že technický postup pri úprave zbrane bude upravovať predkladaný vládny návrh zákona a nie vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorá sa prijatím predloženého návrhu zákona zruší.
Návrh zákona bol predmetom rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporučil návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1520), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2064 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 737 z 8. októbra 2019, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 388 z 10. októbra 2019 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 221 z 3. októbra 2019. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva sedem nasledujúcich pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 402 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o kontrole v štátnej správe prijatý v roku 1996 bol schválený ako právny predpis, ktorý rešpektoval kompetencie ostatných orgánov kontroly v štátnej správe, predložil mapu systému kontroly v štátnej správe a poskytol všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti, bol viackrát novelizovaný.
K dôvodom vypracovania tejto novely zákona, sa pristupuje v súvislosti s plnením povinnosti Slovenskej republiky vykonávať ochranu finančných záujmov Európskej únie prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj s pôsobením implementačnej jednotky na Úrade vlády Slovenskej republiky, ktorá plní úlohy v rámci projektu Hodnota za peniaze, ktorý spustila vláda Slovenskej republiky.
Ďalším dôvodom novelizácie sú aj požiadavky orgánov štátnej správy zapracovať do súčasnej právnej úpravy vykonávania kontroly v štátnej správe poznatky a skúsenosti orgánov štátnej správy, získané z praktickej aplikácie citovaného zákona, keďže posledná novela bola v roku 2009. Návrhom zákona sa upravujú taktiež niektoré ustanovenia týkajúce sa základných pravidiel kontrolnej činnosti pri vykonávaní kontroly v zmysle citovaného zákona. Zároveň z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka, aby zamestnanci orgánu kontroly mohli vyžadovať od kontrolovaného subjektu prepracovanie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov. Dôvodom na prepracovanie opatrení je ich predpokladaná nedostatočnosť, neúčinnosť alebo nepokrývanie všetkých identifikovaných nedostatkov pri kontrole. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch a všetky pripomienky, ktoré vzišli z rokovaní výborov Národnej rady, odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, tlač 1616, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 2067 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 728 z 8. októbra 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 254 z 10. októbra 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nebudem čítať, nakoľko máme spoločnú správu rozdanú.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 264 z 15. októbra 2019.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne vystúpil aj v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe.
Ja som už v prvom čítaní povedal, že vidím v tom návrhu viacero pozitívnych zmien. A niektoré sú drobné vyplývajúce z aplikačnej praxe, niektoré sú také, že môžu pomôcť zlepšiť výkon kontroly v štátnej správe. Upozornil som na jeden moment, ktorý som považoval za problematický alebo, alebo diskutabilný. A síce to, že si Úrad vlády, ako kontrolný orgán, mal získať oprávnenie vyžiadať si od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účel zákona. Keďže nežijeme, nežijeme vo vzduchoprázdne, aj v rámci nášho poslaneckého klubu existovala obava, že politicky riadený orgán, ktorým Úrad vlády nepochybne je, by sa dostával k informáciám z trestného konania, ktoré inak nie sú prístupné iným ako dotknutým subjektom, a že by to bolo potenciálne zneužiteľné, za normálnych podmienok určite nie, lebo, lebo je, teda bude dobré, ak aj úrad, ktorý má dohliadať na kontrolu, tak bude mať viacej informácií, ale aj vo svetle toho, čo sa teraz deje a čo sa teraz všetko prevalilo, taká obava v našom klube bola a zdržali sme sa.
Som rád, že teda pani ministerka mi vtedy odpovedala, že to bola požiadavka OLAF-u. Ja som sa ešte stretol aj so zástupcami Úradu vlády, ktorí pripravovali ten návrh zákona, rokovali sme o tom. Oni to potvrdili s tým, že vlastne v každej krajine má OLAF nejaké špecifické postavenie, cez ktoré sa k tým informáciám dostáva, a u nás je navrhnuté toto riešenie. Na základe aj našej diskusie potom cez výbory prišiel vlastné jediný pozmeňovák, ktorý tie pochybnosti, povedal by som, zaháňa. Pretože v tom pôvodnom návrhu bolo, že na účely zákona podľa ods. 6, teda poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Navrhovaná formulácia hovorí, že pri spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na tento účel. Čiže bude zjavné, že nie na akýkoľvek účel, nie na akékoľvek informácie, ale striktne na účely spolupráce s OLAF-om. Čiže chcem aj za náš zmenšený poslanecký klub povedať, že vítame túto zmenu a budeme hlasovať za tú zmenu aj za celý návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyhlásenie obce Nesvady za mesto sa predkladá na základe žiadosti obce a na základe odporúčania príslušného okresného úradu v Komárne v sídle kraja.
Mestami Slovenskej republiky sú obce, ktoré za mestá vyhlásila Slovenská národná rada, Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky alebo obce podľa osobitného zákona. Slovenská republika má v súčasnosti 140 miest, čo je približne 4,84-percenta z celkového počtu obcí z 2890.
Poslednými obcami, ktoré boli vyhlásené za mestá k 1. januáru 2016, sú Gabčíkovo a Turany. Žiadosť obce o vyhlásenie za mesto je v súlade s ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Obec Nesvady mala ku dňu 31. augusta 2019 celkom 5 105 obyvateľov a je administratívnym a kultúrnym centrom, zabezpečuje niektoré služby aj pre obyvateľstvo okolitých obcí. Má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami a v časti územia má mestský charakter zástavby. Uvedená obec spĺňa zákonné podmienky vyhlásenia obce za mesto, a preto je možné stotožniť sa so žiadosťou obce, ako aj so stanoviskom príslušného okresného úradu v sídle kraja, a vyhlásiť ju za mesto.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.