51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len zareagoval na niektoré veci, otázky od poslanca Galeka, ktoré zazneli, zazneli v rozprave.
Ja naozaj chcem ešte raz zopakovať, že v žiadnom prípade to nie je, pán poslanec, ako vy hovoríte, nejaká predvolebná korupcia. Je najvyšší čas tento zákon naozaj pripraviť. To, že sú teraz voľby, že bol akčný plán schválený v júli tohto roku, s danými úlohami naozaj takto to vyšlo a ja, ja som veľmi rád, že práve riešime v prvom rade tie sociálne otázky, ktoré sa dotýkajú baníkov a ich rodín na hornej, na Hornej Nitre.
Pýtali ste sa, že ten kompenzačný príspevok, že či to treba notifikovať ako štátnu pomoc. Nie. Práve preto sme sa tomu takýmto spôsobom vyhli, že je to štátna, definované ako štátna sociálna dávka, takže toto netreba notifikovať v Bruseli ako štátnu pomoc.
A čo sa týka, ste spomínali Hornonitrianske bane Prievidza, že oni tiež by mali niečo prispieť, by mali niečo platiť. Oni si tiež vytvárajú a zo zákona majú povinnosť si vytvárať rezervu na to uzatváranie baní, ktoré je tiež, je to v súčasnej legislatíve, legislatíve platné. Majú tam neviem koľko miliónov v tomto, v tomto rezervnom fonde a tieto finančné prostriedky budú potom použité jednak na odstupné pre tých nebaníkov, pre tých zamestnancov, ktorí, ktorí budú odchádzať neskôr z Hornonitrianskych baní z dôvodu útlmu ťažby uhlia na Hornej Nitre a z toho ešte z tej rezervy musia vlastne oni zatvárať tie bane, hej? Čiže technický, technické zatváranie a tak ďalej, ale na to bude musieť potom prispieť a ja si myslím, že aj Európska komisia prispeje určitými finančnými prostriedkami na kofinancovanie zatvárania týchto baní a myslím si, že na to prispeje ešte aj štát zo štátneho rozpočtu a toto potom bude notifikované, notifikované v Bruseli, že takýmto spôsobom sa môžu využiť jednak finančné prostriedky, ak dá na to nejaké Brusel a finančné prostriedky zo strany štátu, čiže zo štátneho rozpočtu, čiže toto bude musieť byť potom, potom notifikované.
Spomínali ste aj baníkov z iných krajín. Je tam v súčasnosti nejakých iba 50, asi 50, máme tu šéfa odborov na balkóne, baníkov, čiže je ich tam asi nejakých iba 50 a myslím, že na sociálnej alebo ako poistenec štátu na to nebudú mať, nebudú mať nárok byť poistencami štátu a ten kompenzačný príspevok hovorí o tom, kto má naň nárok, na tento kompenzačný príspevok. Sú to, je to každý baník, ktorý odrobil teda to určité obdobie, obdobie, obdobie v bani. Neviem síce, aké majú zmluvy Hornonitrianske bane s takýmito cudzími alebo baníkmi z cudziny, ale toto vám môžem ešte potom dodatočne zistiť.
Pýtali ste sa, že keď baník poberá ten kompenzačný príspevok a zároveň si nájde prácu. Ten kompenzačný príspevok je naozaj príspevok na to, že stratil ten baník, že odrobil nejaké obdobie, nejaké roky minimálne teda tie dva roky v tej bani a niektorí odrobili viac ako 30 rokov, má ten kompenzačný príspevok slúžiť na to, že prišiel o tú prácu z dôvodu útlmu baníctva. Ja budem veľmi rád, keď si oni, ja budem veľmi rád, keď si oni nájdu, keď si oni nájdu prácu. Takže áno, keď počas poberania kompenzačného príspevku, veď ten, pán poslanec Galek, ten najnižší, ten, kto odrobil, najnižší príspevok je 200 eur mesačne po dobu 12 mesiacov. Veď on je nútený si nájsť prácu, on je nútený si hľadať prácu, nútený sa možno rekvalifikovať.
Ešte k tomu, k tým rekvalifikáciám. Podľa mňa veľmi veľa ľudí využije práve tie rekvalifikácie, ten národný projekt rekvalifikácií, pretože po dobu šiestich mesiacov mu bude vyplácaná plná mzda, kým sa on bude rekvalifikovať, bude stále zamestnanec Hornonitrianskych baní, aj v tomto projekte týchto rekvalifikácií sa tiež rieši ešte štátna, štátna, štátna pomoc, akým spôsobom, koľko to bude a tak ďalej. Takže ja budem veľmi rád, keď popri tom kompenzačnom príspevku, ktorý budú dostávať, si budú hľadať aktívne prácu, prácu na Hornej Nitre a že sa, že sa zamestnajú. Naozaj ten kompenzák je z toho dôvodu, že sa skrátil všeobecný hospodársky záujem, dochádza k skráteniu, k skráteniu ťažby na hornej, na Hornej Nitre a práve preto tento kompenzačný príspevok títo baníci, ktorí takto prídu z tohto dôvodu o prácu, ho budú aj, ho budú aj dostávať.
Pýtali ste sa ešte na konci, čo sa týka financií. Ministerstvo financií to má pokryté každoročne, každoročne v rozpočte. To ste sa pýtali tú sumu, tú čiastku. Tá tabuľka, tá tabuľka bola aj priložená, v roku 2026 je to najväčší odhad, je to okolo 5 alebo 6 miliónov eur, ale to zas bude potom postupne, postupne klesať. Tú tabuľku, ak ju nemáte, ja vám ju tu, viem tú tabuľku s dopadmi na štátny rozpočet s odhadom dopadov na štátny rozpočet kľudne poskytnúť.
Som rád, že to našlo podporu aj u niektorých opozičných, opozičných poslancov, aj na sociálnom výbore vlastne všetci zahlasovali za, za tento zákon aj s tými zmenami, ktoré, ktoré, o ktorých hovorila pani predsedkyňa sociálneho výboru a ja si myslím, že keď tento zákon schválime, spravíme ten Národný projekt rekvalifikácií a plus vytvoria sa ďalšie nové pracovné miesta, tak sa nemusíme báť o to, že by z Hornej Nitry bola hladová dolina alebo nejaký ďalší nízko rozvinutý okres, ako je v iných krajoch a hlavne teda na východnom, na východnom Slovensku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste podporili tento zákon aj s tými zmenami, ktoré boli schválené na sociálnom výbore.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by malo nasledovať druhé čítanie o návrhu poslancov Mariána Kéryho, Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1579. Vzhľadom k tomu, že ešte prebiehajú rokovania aj teda s ministerstvom, pán predkladateľ požiadal o to, aby tento zákon bol preložený na budúci týždeň na stredu, a to po zákonoch ministerstva alebo teda ministerky vnútra. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
A budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej a Erika Tomáša na vydanie (predsedajúci si odkašľal), pardon, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, tlač 1622.
Pani poslankyňa Bašistová, ako navrhovateľka máte slovo, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1622.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila novelu tohto zákona, ktorý minulý rok bol vládnym návrhom zákona a teraz prešiel rôznymi legislatívnymi úpravami.
Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona, ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia, napríklad autizmus, bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v podnikateľskom sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym nedostatkom tak, pardon, dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako medzikrok k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.
Navrhuje sa napríklad zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu, prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb.
Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovať pozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme. Spresňuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci - servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda, napríklad vo verejnom obstarávaní daňové úľavy -, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v čl. 3 zákona č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzirezortnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera sme predložili na výbore pre sociálne veci pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som spomenula aspoň dve alebo tri časti, čo obsahoval, pretože obsahuje 18 bodov, z ktorých prvých pätnásť reflektuje na upresnenia a nejaké podnety zo strany ministerstva financií, kde ide skôr o pojmológiu, ale tie ďalšie reflektujú napríklad na to, že prijatím opatrení na, teda predchádzame negatívnym vplyvom spojenými so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska. Toto opatrenie presadzoval aj pán premiér Peter Pellegrini po rokovaniach so zamestnávateľmi a, samozrejme, aj rezort práce. Navrhuje sa zvýšenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý možno poskytnúť zamestnávateľovi, ktorý najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti udržal pracovné miesto aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. Na základe nich po dohode s úradom práce na prechodné obdobie obmedzí prevádzku tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času. Po novom sa má zvýšiť výška percenta úhrady náhrady mzdy z terajších 50 % na 60 %. Tiež má stúpnuť rozsah neprideľovania práce na najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času a predĺžiť sa má obdobie poskytovania príspevku zo 60 na 120 dní v roku. Ide o to, že keď podnik nemá zákazky, alebo má napríklad problém so zákazkami, tak až 120 dní sa mu preplatia mzdové náklady.
Taktiež sme reflektovali v tomto zákone na požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Majú sa riešiť aj problémy cudzineckej polície pri žiadosti ľudí z tretích krajín, ktorí chcú pracovať na Slovensku. Navrhli sme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby zamestnávateľ pri plnení nahlasovacej povinnosti pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín predložil príslušnému úradu práce aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Problémy v praxi nastávajú totiž vtedy, alebo najmä v prípadoch, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, a to v súvislosti s možnosťou zamestnania ľudí z tretích krajín počas šiestich týždňov na účel zaškolenia v čase rozhodovania o žiadosti o prechodný pobyt.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, tento pozmeňujúci návrh, ako aj návrh zákona prešiel na našom výbore naprieč politickým spektrom a preto si dovolím aj vás všetkých požiadať o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Podmanickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a, samozrejme, aj o stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, tlač 1622.
Národná rada uznesením č. 2045 z 18. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Výbor pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 21 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 207 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé čítanie o návrhu poslancov Juraja Blanára a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, tlač 1623.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Blanárovi, ktorý tu ale nie je. Ak tu nie je, tak, samozrejme, prepadáva tento návrh. Budeme pokračovať ďalej, pán poslanec Erik Tomáš tu je.
Takže nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Erika Tomáša a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, tlač 1624.
Pán poslanec Tomáš, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1624.)

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, tento návrh zákona je už pomerne verejne dobre známy, preto sa obmedzím na stručné zdôvodnenie s tým, že sme, samozrejme, pripravení v rozprave zodpovedať na všetky otázky.
Cieľom tohto návrhu zákona je zmeniť spôsob určovania, resp. výpočtu minimálnej mzdy. Všetci dobre vieme, že v súčasnosti sa tak deje na základe dohody, alebo má skôr diať na základe dohody zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a vlády, teda sociálnych partnerov, ale pokiaľ si dobre pamätám, v histórii sa ešte ani raz nestalo, že by sa sociálni partneri dohodli na minimálnej mzde.
Prvým dôležitým bodom, ktorým chcem, ktorý chcem uviesť, je, že napriek tomu, čo som povedal, zachovávame aj v tomto zákone možnosť dohody medzi sociálnymi partnermi. Ak sa sociálni partneri dohodnú na výške minimálnej mzdy do 31. júla, alebo na hospodárskej a sociálnej rade do 31. augusta, tak bude platiť minimálna mzda na základe ich dohody. V prípade ale, že sa nedohodnú, tak sa minimálna mzda stanoví vzorcom, ktorý predvída tento návrh zákona. Základom pre výpočet minimálnej mesačnej mzdy bude priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve, ktorú zverejňuje Štatistický úrad, a bude to vlastne, bude to stanovené tak, že minimálna mzda sa stanoví na základe priemernej mzdy, ktorá dva roky predchádza roku, na ktorý je tá minimálna mzda určovaná. A minimálna mzda bude znamenať 60 % tejto priemernej mzdy.
Prečo sa to určuje takto? Vieme dobre, že Štatistický úrad v danom roku zverejňuje priemernú mzdu z predchádzajúceho roka až v marci a teda v čase začiatku rozhovorov medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami zamestnávateľov, zástupcami zamestnancov a vládou už bude známa presná, konkrétna výška priemernej mzdy za predchádzajúci rok. A preto je možné na základe tejto sumy určiť vzorcom minimálnu mzdu na ten rok nasledujúci.
V oboch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom. A taká posledná menšia zmena je, že po určení minimálnej mzdy bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať túto sumu v Zbierke zákonov, aby si ju verejnosť nemusela počítať sama.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci pani poslankyni Vaľovej, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika Tomáša a Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, tlač 1624.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2068 z 20. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1624, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhu v IV. časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 206 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Krátka pauza, mimo mikrofónu prebieha konverzácia medzi predsedajúcim a navrhovateľom.)
Pozerám sa, pán poslanec Madej tu nie je.
Pani poslankyňa Kuciaňová.
Pán poslanec Baláž Radovan. (Reakcia z pléna.) Bol, ale nevidím ho.
Pani poslankyňa Antošová. No už si na konci, bohužiaľ (povedané so smiechom), už ďalší traja idú asi na koniec. Pani poslankyňa Antošová. Štyria.
Pán poslanec Jančula. (Reakcia z pléna.) No teraz by mal ísť zákon o návrhu poslancov Roberta Madeja, Roberta Fica, Erika Tomáša a Juraja Blanára na vydanie zákona (reakcia z pléna), spravodajca tu je, dobre.
Takže pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Róberta Madeja, Roberta Fica, Erika Tomáša a Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 1626. Takže dávam slovo jednému z predkladateľov návrhu pánovi poslancovi Erikovi Tomášovi.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja, Roberta Fica, Erika Tomáša a Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1626.)